Skip to main content

Full text of "Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví"

See other formats


This is a digital copy of a book that was preserved f or generations on library shelves before it was carefully scanned by Google as part of a project 
to make the worlďs books discoverable online. 

It has survived long enough f or the copyright to expire and the book to enter the pubHc domain. A pubHc domain book is one that was never subject 
to copyright or whose legal copyright term has expired. Whether a book is in the pubHc domain may vary country to country. Public domain books 
are our gateways to the pást, representing a wealth of history, culture and knowledge thaťs often difficult to discover. 

Marks, notations and other marginália present in the originál volume will appear in this filé - a reminder of this book' s long journey from the 
publisher to a library and finally to you. 

Usage guidelines 

Google is proud to partner with libraries to digitize public domain materials and make them widely accessible. Public domain books belong to the 
public and we are merely their custodians. Nevertheless, this work is expensive, so in order to keep providing this resource, we háve taken steps to 
prevent abuse by commercial parties, including placing technical restrictions on automated querying. 

We also ask that you: 

+ Make non- commercial use of the filé s We designed Google Book Search for use by individuals, and we request that you use these files for 
personál, non-commercial purposes. 

+ Refrainfrom automated querying Do not send automated queries of any sort to Google's systém: If you are conducting research on machine 
translation, optical character recognition or other areas where access to a large amount of text is helpful, please contact us. We encourage the 
use of public domain materials for these purposes and may be able to help. 

+ Maintain attribution The Google "watermark" you see on each filé is essential for informing people about this project and helping them find 
additional materials through Google Book Search. Please do not remove it. 

+ Keep it legal Whatever your use, remember that you are responsible for ensuring that what you are doing is legal. Do not assume that just 
because we believe a book is in the public domain for users in the United States, that the work is also in the public domain for users in other 
countries. Whether a book is still in copyright varies from country to country, and we can't offer guidance on whether any specific use of 
any specific book is allowed. Please do not assume that a book's appearance in Google Book Search means it can be used in any manner 
anywhere in the world. Copyright infringement liability can be quite severe. 

About Google Book Search 

Google's mission is to organize the worlďs Information and to make it universally accessible and useful. Google Book Search helps readers 
discover the worlďs books while helping authors and publishers reach new audiences. You can search through the full text of this book on the web 

at http : //books . google . com/| 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



Digitized by 



Google 



T 



SLOVENSKÁ 



prísloví, POŔEííADLA 



úsloví. 



SEPSAI. 



ADOLF PETR ZATURECKÝ 



PŔEDLOŽENO DNE 21. KVÉTNA 1896. 



V PRAZE. 

NÄKLADEM ČESKÉ AKADEMIK CfSAŔK 1 RANTIŠKA JOSEI A 
PRO VEDY, SLOVESNOSŤ A UMENÍ. 



Digitized by 



Google 



P/V 
Z22 



Tiskí Alois Wiesner v Praxe 



Digitized by 



Google 




/ / 



PREDMLUVA. 



V knize Dra Hanuše » Literatúra pfíslovnictví slovanského a nemec- 
kého, či pŕedchúdcové Fr. Lad. Čelakovského « atd. čteme na str. 7 L tato 
zajímavá slova: »Cafice Kateŕina II. sledovala s obzvláštní pozorností ná- 
rodní obyčeje, hry, písné, a vrch stručnosti vzdelanosti národní v pŕíslovích 
vidouc, sbírala, ba spisovala sama poslovice či prísloví ruská.* Tím zajisté 
mnoho jest povédéno. Nejen poznaní smýšiení národu činí sbírky pfísloví 
nanejvýš dôležitými, ale zvlášté i ta okolnost, že sama reč národu nejči- 
stéji zachovaná jest v pŕíslovích. 

Roku 1863, tedy pfed 33 lety započal jsem sbírati slovenská pfísloví, 
nemysle tehdy ani z daleka na to, žeby se všecky toho druhu slovenské 
sbírky pod mé pero shromáždily. Poslední môj rukopis jest — osmy, První 
obsahoval materiál nasbíraný pouze z vlastního slyšení a z vlastních vzpo- 
mínek pfi ctení neslovenských prísloví. K tomu pŕipojily se drobné prí- 
spevky od pŕátel, takže sbírka vzrostla asi na 2000. To mne ponoukalo 
k pokusu sestavení sbírky této dle vecného obsahu, a tak povstal rukopis 
druhý. Pro vefejnost ovšem nebylo potŕebí soustavného pofádání takovéto 
jednotlivé sbírky ; avšak mné to bylo soukromou libustkou, ovšem i dobrým 
cvičením v této, jak jsem potom seznal, velice nesnadné veci. Čím více 
jsem totiž o tom pfemýšlel, tím více násilností, mezer a nedôsledností v se- 
stavení svém jsem zpozoroval. I odhodlal jsem se všecko znovu propraco- 
vati, a tak povstal rukopis tretí. Ten zaslal jsem Matici Slovenské r. 1868. 
Když jsem jej tam dlouho zaleželý vyreklamoval, obdržel jsem jej s po- 
známkou, abych z neho všechna pfísloví, která mezitím ve Sborníku Ma- 
tice byla vyšla, vyškrtl. To však nebylo snadno učiniti, ponévadž prísloví 
by la očíslená a na ta čísla se odvolávalo. I povstal rukopis čtvrtý r. 1871, 
opét ovšem dokonaleji sestavený a mimo 413 vyškrtnutí pfece ješté více 
než 2000 pfísloví obsahující, ponévadž mezitím sbírka má opét se rozhoj- 
nila. Tento rukopis prošel redakcí zvéčnélého již Dobšinského; avšak Ma- 
tice byla mezitím zrušená, a já jsem se mohl za šťastného pokládati, že 
rukopis môj ze zajetí vyklouzl. R. 1884 odevzdal jsem jej p. Bartošovi, prof. 
v Brne, nemaje úmyslu s touto vecí dále se obírati. Rukopis ten pak došel 
do rukou p. Dra. Nováka, který ho v druhém vydaní Čelakovského Mudro- 
sloví užil. 

Ale pozdéji povstala ve mné túžba po sestavení všech sbírek sloven- 
ských prísloví v jeden celek. Odhodlal jsem se k tomu, máje pokusem na 



Digitized by 



Google 



II 

mé vlastní sbírce již cestu proklesténou. Nernaje čtvrtého rukopisu již pH 
ruce, vzal jsem tretí rukopis s dodatky a k tomu všecky posavadní sbírky 
v Sborníku Matice a časopisu »Sokole« zaznamenané. Potom vyzval jsem 
v >Národních Novinách* k doposlání príspevku. Ty docházely neočekávané 
tak hojné, že teprve potom seznal jsem, jak velikou vytrvalostí jest se mi 
ozbrojiti. Také nové urovnaní celé soustavy ukázalo se býti nevyhnutným. 
Ďaleko vedlo by vykládati všecky príčiny, proč z pátého rukopisu došlo 
až na osmy. Ŕeknu jen tolik, že to leželo v zájmu jak zdokonalení tak 
i rozhojnení díla, ponévadž opét a opét mnoho již neočekávaných príspevku 
docházelo. Ku poslednímu rukopisu však zvlášté ješté toto. Když jsem se, 
hledé k nepŕíznivým nakladatelským pomérňm slovenským u p. Dra. Pa- 
strnka o radu ucházel, mohl-li bych se u si. České Akadémie s dilem svým 
hlásiti, byl jsem následkem láskavého jeho zprostŕedkování upozornén, že 
ovšem možno je o to se pokusiti, avšak že ve smyslu stanov celá publi- 
kače (pŕedmluva, záhlaví, vysvetlivky a j.) musí býti české a jen sama pfí- 
sloví slovenská. Mimo pokyn tento posloužil mi p. Dr. Pastrnek i tou radou 
ku zvelebení díla, aby pri zachovaní soustavy dle vecného obsahu pfece 
každý odstavec vedl se svým abecedním poŕádkem ; dále aby se dílo opa- 
trilo citáty parallel z Čelakovského Mudrosloví a polských z Adalberga, 
a parallelami nemeckými, mad^rskými a latinskými, o nichž jsem se sám 
zmĺnil. 

To všecko se stalo. Jistáť pravda, že všecko není posud sesbíráno; 
ale kdybychom se úplnosti domáhali, kniha by nikdy svetla neuzfela. 

Celá sbírka vzrostla valné nad 13 tisíc pfísloví, pofekadel a úsloví. 
Bežná čísla sečtená tvorí ovšem jen asi 10.000; to však je tím, že mnohá 
prísloví atd. pod jedním a týmž číslem spolu stojí. 

Jak z pfíspévkú vysvitá, téméŕ všecky kraje slovenské jsou zastoupeny. 
Rozumí se, že jednotlivé sbírky obsahovaly mnohem více látky, než niže 
udáno; bylať mnohá pfísloví vypustená, ponévadž se opakovala. Avšak 
nikdo nesbíral, nepracoval nadarmo. 

Prameny a pfíspévky jsou od následujících p. t. pánov, pani a slečen. 
Vétší čísla jsou okrouhlá. 

Fr. Šujanský (Zvolen, Turec, Trenčín, Nitra, Tekov) 5500. — L. V. 
Rizner (Trenčín, Nitra) 1600. — Dobšinský (Gemer) 700. — Ŕehor Uram 
(Liptov) 600. — Jan Vansa (Gemer) 400. — Porekadla (príslovia) Slo- 
vákov moravsko-uherských, sebrav vydal Frant. Trnka, v Brne r. 1831. — 
350. — Staré rukopisy, nej více pfed r. 1850 psané a sice: Strakúv, Šoltýsúv, 
Fejérpatakyho, Štép. Plačky, Josefa Srenky, Jana Zolnaye, Dolnozemská 
porekadla a jiné bezjmenné rukopisy spolu 280. — Slečna Križková (Tekov) 
250. — Slečna Goldpergerová (Novohrad) 200. — Buday (Tekov, Zvolen) 
170. — Oružný (Andrej Krno, Gemer, Liptov) 160. — Pavlina Čorba (starý 
rukopis, Šariš) 150. — Jiŕí Kello (Šariš) 130. — Jacovský (Prešporská sto- 
lice) 124. — Andrej Halaša (Turec) 120. — Krupa 120. — Starý bez- 
jmenný rukopis 120. — Ctiboh Zoch (Orava) 100. — Vítézoslav Sasinek 
100. — Jan Francisci (rukopis pred 1848) 90. — Bulovský (Modra, Prešp. 
st.) 90. — Ján Kalinčák (Liptov, almanah Lipa I.) 60. — Pani Ruppeldtová 
(Liptov) 47. — K tomu má vlastni sbírka (Liptov a Brezno). — Prispeli také 
pp. Jan Kmeti, Jan Makovický, Jan Kordoš, Sam. Medvecký, Jan Slávik, 
Ladislav Boor, Jiŕí Molnár, Dr. Dérer, Dan. Neuman a j. 

Dr. Hanuš v fečeném již spisu str. 54. — 5. udáva čtyŕi starší sbírky 
slovenské. 1. Sb. Doležalovu z r. 1746. — 2. Sb. Bernolákovu z r. 1790. 
Tato že jest jen ponékud rozmnožená sbírka Doležalova. V sb. p. Šujan- 



Digitized by 



Google 



III 

skčho zahrnutý jsou obé ty sbírky. — 3. Sb. Rybay-ovu pfed r. 1813. 
O této praví p. Dr. Novák v Úvode k druhému vydaní Čelakovského Mu- 
drosloví: »Rozsáhlou sbírku prísloví českých a slovenských (asi 4000 vét) 
mél také Jiŕí Rybay, kterou'po ném dedil J. Palkovič; nyní jest majetkem 
peštského národního musea.« Já jsem učinil v té veci co jsem mohl, ale od- 
poveď — žádná. Ovšem bylo by asi téžko vybrati z toho, což slovenského 
jest. — 4. Sb. Trnkovú (viz vyše) obsahující asi 1300 prísloví. Čelakovský 
pfijímaje prísloví od Trnky ponechal nékterá s puvodním pravopisem, na 
pf. Nenie horšia, jako keď sa chudobný na kóň dostane. Č. str. 100 

Teď již o vnitfním uspoŕádání díla mého. Jak již ŕečeno, sestavil jsem 
je dle vecného obsahu, pri čemž každý odstavec svňj abecední pofádek 
má *), v némž opét pod jedno hlavní, společné slovo nékolik prísloví pri- 
padá. Mnohé vety, zvlášté porekadla a úsloví, vytišténa jsou spolu, per 
extensum, podržujíce však abecední pofádek. 

Již r. 1837. upozorňoval Čelakovský v Musejníku na nedňstojnost, 
pouhým abecedním poŕádkem se ŕíditi pri sestavování prísloví. (Hanuš Lit. 
pŕísl. str. 48.) Zatím Liblinský r. 1848 a po ném i sám Čelakovský r. 1852 
sestavili díla svá dle vecného obsahu, oddélivše nejprvé vše na dvé skupiny, 
na prísloví (mudrosloví) a na porekadla. Ačprávé Slovák slovem > pore- 
kadlo* oboje zahrnuje, nicméné podržel jsem ony rozdíly, pŕipojiv k po- 
ŕekadlňm ješté i úsloví. Veršovná povedení i úryvky z písní národních ve 
smyslu prísloví a poŕekadel užívaná neštítil jsem se pŕijmouti na svá místa. 
— Jen v nékterých oddílech nejsou pofekadla od prísloví naskrze oddelená, 
na pŕ. v oddél. XI.: Zvláštni stavy. 

Množí ovšem nejradčji mají nepfetržený abecední pofádek. Toto 
však nahradí náš Ukazatel, zdélaný v dokonalejší forme, než v jakové 
nejprv zhotoven byl. Nejprv byl zhotoven podlé jednotlivých slov. Avšak 
pozdéji sloužil mi za vzor Ukazatel Čelakovského druhého vydaní od 
p. Dra Nováka, v kterém se podávají jádta pfísloví, takže vyhledání toho 
kterého pfísloví bude snadné, hlavné také pfidáním » Obsahu.* — Z pfíčin 
snadno pochopitelných do Ukazatele nedáno, aneb jen částečné dano 
z XVI. 19., XVII., XIX., XX. 

Co by bylo pfísloví a co porekadlo, to ovšem snadno jest určiti ze 
stanovište formy; avšak ze stanovište myšlénkového obsahu splýva pofe- 
kadlo s pfíslovím pfečasto v jedno. Tak » Muchy lapá, voly púšťa* jest 
formou pofekadlo, ale obsahem myšlénky hotové pfísloví. Mnohé opčt 
zmenením slabší formy v imperativ spíše pfíslovného práva nabývá, jako: 
*Do skaly čelom buchnul« a »Nebúchaj čelom do skaly!* A ne jen im- 
perativem, ale i jinak, na pŕ. »Jde s bubny na zajace* a »S bubny na za- 
jace nechodia*. (Srovn. Dr. Hanušc Lit. pŕísl. str. 50 slova Čelakovského: 
» Pofekadla s pŕíslovími nejblíže* atd.) Liblinského stanovení pojmu pfísloví 
a porekadla (tamže str. 97.) zní takto: » Prísloví jest sadou úplnou, obsa- 
hující myšlénku v sobé ukončenou, buď na názor sveta, neb na mrav sc 
vztahující, neb jinak: jeví se buďto v zpúsobu rozkazovacím, neb chová 
v sobé nejakou duležitou pravdu zkušenosti a mravní zásadu; kdežto po- 
rekadlo více jest vtipným nápadem, obratem slovním bez hlubšího smeru 
a významu, více pri jakési príležitosti pruhozený a v obyčeji prijatý vtip, 
nežli osvedčení dumyslu národního; porekadlo jest výkvet pravočeského 
humoru, znak zdravé, veselé mysli a jasného rozpoložení a rozmaru ná- 

*) Jen v nékterých oddílech ho není, totiž tam, kde by to bylo na ujmu vnitŕní 
veci, na pr. v oddíle »Občasnosts kde se pokračuje kalendáŕským poŕádkem, aneb 
v >Pŕívčtách a odvetách návštčvních* a j. 



Digitized by 



Google 



rv 

roda.« Avšak na dňkaz toho, co jsem vyše pŕedeslal, stíijtež zde velikého 
uvážení hodná slova Dra. Hanuše str. 49.: »Kdo tedy hledí na obsah, na 
hlavní myšlénku, lomu se zjeví rozdíl mezi príslovím a pofekadlem býti 
jen vedlejší a na mnoze nepodstatným; opakúji opét : ze stanovište obsahu. 
Kdož však prísloví uspoŕádati hodlá dle obsahu, jako skutečné Čelakovský 
a Liblinský jsou učinili, tenť rozdílem mezi príslovím a pofekadlem jen 
sám sobé stojí v ceste, rozdéluje obsažné, co rozdéleno samo v sobé jen 
dobné t\ formálni,* A opét na str. 50.: »Na stanovišti ryzího obsahu tak 
jemný prechod panuje mezi pŕíslovími a pofekadly, že nelze na mnoze ani 
udati, zdaž prúpovéď jaká pravé je prísloví či nic.« Sám pak Čelakovský 
na str. 96. téhož spisu uvedený: > Porekadlo leží pravé uprostred mezi pŕí- 
slovími a úslovími (idiotismy), i neprime, že mezi téchto vždy co nejvlast- 
néji šetŕiti, nesnadná jest práce.* 

Nesnaží ze všeho toho vyplývajících seznal jsem pfi práci své v plné 
míŕe. A to tím více, že jsou mnohá pofekadla, z kterých by se jen obda- 
lečné nejaká náuka vyjádŕiti mohla, aneb žádná. Jsou tedy prísloví, která 
jsou formou porekadla; ale jsou také pofekadla, která ani obsahem svým 
na prísloví nepokazují. 

Nechte tedy rozdíl pojmu prísloví a porekadla rušiti, pfišel jsem na 
myšlénku, zvláštni záhlaví pro prísloví a porekadla podržeti, avšak aby se 
vécním obsahem pfíbuzné netrhalo, porekadla téhož vécního obsahu jako 
prísloví bezprostredné za témito umístiti. Jako jsou dny padající ješté do 
hvezdárske zimy, avšak již počasí jarního, a naopak, tak jsou ovšem i v díle 
mém jednotlivosti kolotání prozrazující,*) čemu vyhnouti se nelze. Nicménč 
doufám, že celok nesmete pojmu a dojmu prísloví a porekadla, a že tako- 
véto polehčující zafízení ku shovívavému úsudku v ohledu tomto do- 
poiuáže. 

Všechnu píli venoval jsem tomu, aby ta která veta, obsahem svým 
více ložišť dopouštéjící, umístila se tam, kam eminentné patrí, na pf. 
>Marých zlodejov vešajú, veľkých púšťajú,« ne do záhlaví »Zlodéjství«, ale 
do »Nespravedlivosť«. — >Koho Pán Boh chce potrestať, potresce ho na 
rozume* ne do záhlaví »Bäh« ani »Rozum<, ale do >Faleš«, ponévadž 
jest tu vysloven osud Istivého, který se sám zapletl do osidla. Složitá pfí- 
sloví umístil jsem na tolika místech, koliknásobné složená jsou, na pŕ. 
» Ranní dážď, ženský plač, panská láska a Aprílová chvila — to všetko na 
zajačom chvoste visí.« Toto patrí na čtvero míst. — Vety »Smrť ho tam 
čakala «, »smrť tam hľadal* jsou z vlastním pfíkladem hluboko ukryte zá- 
sady, ač se pouhými úslovími býti zdají. Vyslovují zajisté osudnost, jakoby: 
Komu souzeno zemŕíti, ten musí chté nechte učiniti to, čím si smrt zpô- 
sobuje. Dano to tedy mezi prísloví, a príklad tento prispeje k poznaní mé 
soustavy. 

Nékterých pfísloví užívame v doslovném i pfeneseném smyslu na pŕ. 
» Mnoho snehu, málo vody,< mimo predzvesť počasí má i tento význam: 
Mnoho príprav, hrozeb a j., málo výsledku. — Nékde zdalo by se, že se 
hlavy a odstavce zbytečné rozdrobují, na pŕ. >Bôh« a »Zbožnost«. V obou 
záhlavích ovšem slovo »Bäh« významem svým velmi blízko sebe stojí; 
avšak v záhlaví »Bäh< hledí se více k jeho vlastnostem, kdežto v záhlaví 
»Zbožnost< více k vlastnostem lidským, pomer k Bohu určujícím. 



*) Mnohý nájde snad dle náhledu svého mezi pŕíslovími porekadlo, a mezi po- 
ŕekadly prísloví, avšak nájde, což príbuzného jest, aspoň pohromade. 



Digitized by 



Google 



Aby se táž slova zbytečné neopétovala a na prostoru se získalo, tedy 
jsem mnohé vety stáhl, na pŕ.: »Má červené — vyťahané oči; — červený 
— medený nos od pijatiky*, dlužno za čtvero samostatných pofekadel 
považovati. 

Náhled, aby se každá veta v té krajomluvé, v které slyšána byla, 
vémé podala, jest pravý. Avšak zde všecko záviselo od sbératelň. Jedni 
toho šetrili, jiní ne. Tak starší rukopis Pavl. Čorba pochází sice ze Šariše, 
avšak nebyl šárištinou psán. Ovšem jsou podatky od p. far. J. Kella z Bar- 
diova krajomluvou šarišskou a p. uč. L. V. Riznera ze Zem. Podhradí 
krajoml. z Bošácké doliny psány a s radostí tak i mnou vepsány. Krajo- 
mluva Trnkou vydanýeh (viz výš) Prísloví podobné šetrená, jen že pravopis 
Trnkňv jest sám o sobé nedňsledný. Krajomluvy bylo šetŕeno i u príspevku 
dodávaných z Gemeru, Novohradu, Spise, z okolí Modry*); Liptov a jiné 
okolní stolice liší se jen nepatrnými odchýlkami od spisovné slovenštiny, 
vyjmouc pokoutní mékčení aneb tvrzení d, n, t 

Dále jest mi promluviti néco o pravosti, ryzosti slovenských prísloví. 
Na zásade výhradnosti nikdo nelpí. Dobre slovenské, tŕebas ne výhradné, 
je na pŕ. >Dnes mne, zajtra tebe.« Aňo i taková jako »Hlas Fudu, hlas 
boží,« lidera méné užívaná, dle rady p. Šujanského, ač ne bez váhaní, jsem 
pfijal. Hranici míry byla mi ovšem udomácnélost toho kterého prísloví 
u lidu, ať si to vzniklo u neho čili nie; a proto pfíslovní prúpovédi pô- 
vodné spisovateli slovenskými vyslovené, ale posud jen od intelligence uží- 
vané, na pŕ. >Umom, lebo päsťou «, stranou jsem nechával. Jestliže pŕece 
vklouzlo jedno druhé lidu slovenskému cele cizí, za to by ovšem v první 
radé zodpovédnost padala na sbératele; védíť sami nejlépe, odkud čerpali. 
Všecka taková, mné co do slovenskosti pochybná prísloví opatril jsem 
pŕedcházejícím znamením *. Pri této pi^ležitosti pripomínam, žeby sbératel 
i redaktor méli míti pozor aspoň na taková prísloví, jako: »Koho bohovia 
nenávideli, učinili ho učiteľom « t. j. známe »Quem dii odere* atd. (Sborník 
Matice slov. I.) Taktéž čoby z toho bylo pošlo, kdybych se nebyl zeptal, 
odkud jsou ta a ona výborná prísloví v slovenských kalendáŕích, jež jsou 
preklady z ruštíny a j. 

Pri tom, co jsem o výhradnosti fekl, dlužno uvážiti i to, co Čela- 
kovský v listine pro cizí učence napsal: »Man ťindet oft Sprichwôrter, die 
sich auffallend ähnlich bei zwei, historisch fast in keiner Beriihrung stehenden 
Vôlkem befmden, wovon die Ursache vermuthlich darin liegen mag, dass 
die Grenzen der praktischen Weisheit oder des Verstandes nicht so aus- 
gedehnt sind, als die der Phantasie, des Witzes und der Leidenschaft, und 
daher derselbe Satz in gleichem Gewande an verschiedenen Punkten sich 
immer ähnlich erscheinen kann.* (Dr. Hanuš, Lit. pHsl. str. 42.) A tak 
slušné za nepravou má tu domnénku, jako by to které prísloví, mající své 
parallely v jiných jazycích, z nich bylo pfejato. Pŕipusťme však, že se 
mnohé skutečné pŕejalo, k tomu sám Dr. Hanuš poznamenal (str. 47.): 
»Kdožby umél pfísné česká prísloví oddélovati od nemeckých, tenť by 
musil té moci býti, celé déjinstvo národov českého a nemeckého vespolek 
až téméf do nejdávnéjších koŕínkňv spojené, v samostatné časti rozdéliti.« 
A to platí také o všech sobé sousedních národech. 

Že se prísloví nedoslechnutím aneb neporozumením jejich významu, 
jdouce z úst do úst, také zpotvofují, o tom presvedčuje na pŕ. prísloví 
» Chytrý chytro dostane, ale nevyžiada,* dlc jiných >a lenivý žiada. « 

*) »Pr. Modra« poznamenaná prísloví, kde mají de, /e, ne, te, vyslovují se tvrdo 
mékkého ď, /', «, ť tam neznají. Poznamenal sbératel M. J. Buľovský. 



Digitized by 



Google i 



VI 

Jestliže jsem se pravého významu každého pfísloví nedovtípil, toho 
bych htoval; avšak učinil jsem všude, co bylo možno, nelituje poptávati se 
pp. sbératelň, kteŕí mi podlé své možnosti ochotné odpovedi zasýlali. Ze- 
snulí ovšem jsou zesnulí. 

Nékterá prísloví, tfebas nanejvýš vtipná, pro jejich hrubou obscoennost 
jsem vynechal. 

Parallel citováno z Čelakovského více než 1500, (čísla značí strany 
vydaní z r. 1852.); polských z Adalberga*) víc než 2000 (čísla jsou bežná 
č. toho kterého hlavního slova; D značí Dopeínienia; kde není čísla, tam 
je prísloví ojedinelé). Maďarských z Erdélyiho »Válogatott magyar kôz- 
mondások« uvedeno doslovné asi 400. Více než 60 uvedeno ze spisu 
» Vlastiveda Slezská« I. seš. 6. dilem doslovné, dilem pozn strán téhož 
spisu. Také z časopisu » Obzor « na Morave vydávaného citováno. Ne- 
meckých jen asi 100, hlavné z Frischbiera »Preussische Sprichworter und 
volksthiimliche Redensarten.c Latinských jen asi 50. Ném. a lat. proto jen 
málo, ponévadž jsem uvedl jen ta, kterých Čelakovský nemá. 

Aby bratŕí Česi a jiní Slované slovenštinu náležité čisti mohli, nebude 
od veci, když upozorním na to, že se každé slovenské e pred d, (í), n, t po- 
važuje za é, a tak se na pf. n^'d^ľa čte n^d/ľa. Ohledem le se pravidlo 
mékké výslovy zachováva jen od téch, kteŕí k tomu svou vlastní krajo- 
mluvou puzeni jsou a proto si tohoto le^ tak jako ani // ohledem mékčení 
Česi nemusejí tuze všímati, nechtí-li slovenštéjšími býti, než sami Slováci. Pri 
de, ne, te jest však pŕece nékolik výjimek, kde se vyslovují tvrdo, a sice v prí- 
davných, jako: čiernr korenie, krásna* vtáky, kdežto pŕíslovka krásna' čte se 
mékko : krásn/; zasiatí* zrno, prekliata duše (tvrdo^. Taktéž slova ten, tento, 
tedy, teraz, mají tvrdé ie, Dlužno pŕipomnéti i to, že Slovák dvé dlouhé sla- 
biky po sohč netrpí. Pro pravopis však i tu pripomína Dr. Czambel nékteré 
nutné výjimky. (Slov. Pravopis, str. 174.) Za dlouhou slabiku považuje se 
i dvojhláska ia, ie, iu, ô (uo) mající. 

Konečné pri vroucím díkučinční Hospodinu, že mi pomohl nesnadné 
dílo toto a mnoho času vyžadující ku konci pŕivésti, vzpomínám plný vdéky 
také na ty, kteŕí mi pri ném všelijak nápomocní byli. Jsou to všickni již jme- 
novaní páni pfispčvatelé, kterýmžto tímto za požehnanou snahu jejich díky 
činím. Také již zvéčnélých sbératelu památka budiž požehnaná ! Zvláštč pak 
dékuji velebnému p. faráfi Fr. Šujanskému, nejlepšímu védomcovi našemu 
v oboru pHslovnictví, nejen za propôjčení mi bohaté sbírky své, ale i za 
ochotné podávané mi vývody a rady. 

Vysoceučený p. Dr. Pastrnek, který ráčil díla tohoto s tak velikou 
láskou se zastatí ; který sobé neztéžoval tvorení díla toho množstvím dopisíi 
sprovázeti, radou a pomoci svou k zdokonalení jeho pHspéti, a co více — vy- 
daní jeho zprostŕedkovati, nechať prijme ode mne nejsrdečnéjši díky. 

Konečné i p. t. pp. referentum si. České Akadémie za dobré pokyny 
a si. České Akadémii, která v dobé pro život slovenský literárni nešťastné — 
vydaní díla mého na se vzala, vzdávam svou úctu a díky. 

V BREZNE, dne 20. ŕíjna 1896. 

A. P. Záturccký. 



*) Slavné toto a obšírne dílo, asi 30.000 pfísloví atd. polských obsahuj ící, bylo 
mi láskavostí p. Dra. Pastrnka obstaráno: »Ksi^ga przyslów, przypowiešci i wyražeň 
przystowiowych polskich.« 1894. XVIII a 805 strán čtverce. 



Digitized by 



Google 



L B u h. 



1. Boží moc, svrchovanost ; véčnost. 
Prísloví. 

Ak nám Pán Boh nepomôže, nik nám 

nepomôže. 
Ako Bôh dá, tak bude. (Též :) Čo Bôh 
dá, to bude. Adalb. Bóg 152. Byč 4. 

Bez Boha nič nemoha. (Pfechodník na 
záp. Slov. bežný. Šuj.) 

Bez božej vôle sa ani vlas na hlave 
nepohne. (Srov. Luk. 21, 18.) Adalb. 
Bóg 12. Sr. Adalb. Šwiat 2. 
5 Bôh je nad nami. 

*Bôh pred človekom mocou i vekom. 

♦Bohu mluviť je činiť. Č. 3. 

Bohu sa nenaprotivíš. Adalb. D. Bóg 
(25). 

Bôh všetkým vládne. Adalb. Bóg 64. 
•o Budúce veci sú v božej moci. 

Či je to tvoje? Najprú božie potom 
moje. (Též:) To božie a moje. Po 
Bohu moje. Adalb. Bóg 266. 

Človek mieni, Pán Boh mení.^) C. 13. 
Adalb. Bóg 102. 107. 

Čo máme, od Boha máme. 

*Čo Pán Boh nedá, toho svet — člo- 
vek — nedočiní. 
16 Darmo sa človek chráni, jestli ho Bôh 
neochráni. Č. 11. srovn. Č. 13. 

Chodbe na Boha s kyjom. (Též :) Ne- 
môžeš na Boha s kyjom. Sr. Č. 9. 

I tá najmenšia bjlina pochodí od Ho- 
spodina. 



Každému je od Boha súdeno. 

Keď Pán Boh nechce, môže človek 
robiť čo chce. 

Keď Pán Boh požehná, i na skale sa 
urodí. 

More nevypiješ, Boha nepremôžeš — 
neprevalíš. (O. 75. Mofe nepfeleješ, 
dábla neošidíš. Boha nepŕemudruješ. 
VI. SI. 225. More névyleješ, djabla 
néošudiš. Boha népŕemudruješ.) Č. 11. 

Musí býť, čo Bóh chce. T. 

Na božom požehnaní všetko záleží. 

Nádeja je u človeka, pomoc u Pána 
Boha 

Nad ľudmi Bôh vládze. — Nad šťastím 
Bôh vládne. Č. 149. Adalb. Bóg 322. 
(Dokladá se nevážne :) a mačka nad 
myšami (aneb:) a vlk nad ovcami. 

Nebude po našom, ale po božej vôli. 
(Též:) Ani nie po mojom, ani nie 
po tvojom, ale bude po božom. 

Neminie ťa, čo ti je od Boha súdeno. 
(Víz 18.) 

Od Boha dôstojnosť. (Trenč.) Č. 18. 

Od Boha šťastie. 

Pán Boh dal. Pán Boh vzal. (Z Jóba 
1, 21.) Č. 17. Adalb. Bóg 42. 

Pánova je zem. 

Proti Boha nie nemohu. (České, ale 
u Slov. udomácnené.) Č. 10. Sr. 
Adalb. Bóg. 341. 

Sám sa neochrániš, ak ťa Bôh neo- 
chráni. (Víz 15.) 



20 



*) Ember czéloz, Isten határoz. 

Ad. P. Z ittirecký, Slovenská prísloví. 



Digitized by 



Google 



I. Búh. 2. Boží opatrovaní, láska, milost. 'S. Boží svatost. 



To je v božích rukách. (z= Neznáme, 

jak bude.) Adalb. Bóg. 365. 
35 U Boha nič nenie nemožného. (Z Luk. 

1, 37.) Č. 3. Adalb. Bóg 23, 364. 
Všecko s neba lietí. T. 
* Všetci my pod Bohom chodíme. Č. 5. 

Adalb. Bóg 390 
Všetko božie, nič nie naše. 
Všetko na svete len do času, iba Pán Boh 

na veky. Č. 6. a 262. Adalb. Bóg. 389. 
<o Všetko od Boha. (Též:) Nič bez Boha. 

(K pŕedešlému dodáva se nevážne : 

I koleno i noha.) 



2. Boží opatrovaní, láska, milost. 
Prísloví. 

Boh aj zle na dobré obráti. (Též:) 

Boh aj zo zlého dobré učiní. 
Bôh dá chleba, komu treba. 
Bôh dopúšťa, ale neopúšťa. C 12. 

Adalb. Bóg 312. 
Bôh jednou rukou tresce, druhou po- 
žehnáva. (Též :) Ruka božia aj keď 

tresce, požehnáva. 
<5 Bôh najlepšie vie, čoho ľudom treba. 
Bôh naloží, aj odloží. 
Bôh raní, Bôh hojí. 
Bôh svojho neopustí. 
Bude ako bude a Pán Boh pomôže. 
^" Čert nevie, čo Bôh chce. 

Čím väčší kríž, tým bližšie nebo : (Z písné 

náb.) (Víz 57.) 
Čo Bôh činí, vše dobré jest *) (Z písné 

náb.) Adalb. Bóg 391. 
Čo s neba prší, to žiadnemu neškodí. 

Č. 11. 
Dobre Pán Bóh vie, čo robí. T. Adalb. 

Bóg 374. 
55 Ešte starý Pán Boh žije. Č. 3. Adalb. 

Bóg 177. 
Kde človek nemáha [zn nemuže), tam 

Pán Boh pomáha. Č 12. Sr. Adalb. 

Bóg 214. 
Kde núdza najväčšia, tam Pán Boh 

najbližší. Č. 12. 
Kde potreba najvyššia, tam pomoc 

(totiž boží) najbližšia. 
Keď Pán Boh s nami, kto proti nám.^ 

(Rim. 8, 31.) Č. 17. Adalb. Bóg 178. 

^ Was Gott thut, das ist wohigethan. 



Koho Bôh chráni, nič sa mu nestane. 6o 
Koho Pán Boh miluje, toho krížom 

navštevuje; — toho tresce. (Žid. 12, 

6) Č. 7, 8. Adalb. Bóg 202. 
Komu Pán Boh dal zuby, dá mu i chleba. 

Č. 4. (Též:) Kdo dal zuby, dá 

i pod zuby. Adalb. Chleb 100, 50. 

Z^b 6. 
Kto umočil, ten osuší. (Též :) Bôh u močí 

i osuší. Č. 13. Adalb. Bóg. >i6 
Lepší Pán Boh ako všetci proroci. (Po- 

vída se také o malomyslných pŕed- 

zvéstovatelích. Srovn. VI. SI. 217. 

ílorši všeci Svati, niž sum Pan Buh. 

Víz VIII. 745.) Adalb. Bôg 402. 
Nemiešaj sa ty Pánu Bohu do remesla. ó.> 

(Neposuzuj fízení boží.) 
Pán Boh dal kravičku, dá i trávičku. Č. 4. 
Pán Boh je najlepší lekár. Sr. Adalb. 

Bóg 249. 
Pán Boh je ten, čo bol. Č. 3. 
Pán Boh má viac ako rozdal. Č. 5. 

Adalb. Bóg 378. (Též:) Pán Boh 

bohatý, má atd. 
Postraš, Bože, postraš, ale nezatrať! 70 

Sr. Č. 12. Polekej. 
S božou pomocou cez svet sa prebijem. 
*U Boha viac milosti, ako u ludí ve- 
domosti. 
Viac božej milosti, ako ľudskej zlosti. 

Adalb. Bóg 382. 
Vie Bôh, čo činí; — čo treba. Č. 6, 

11. Adalb. Bóg 374. Zlošč 7. 

3. Boží svatost a spravedlivost. 

Prísloví. 
Akí sme, tak nám Pán Boh dáva. 7s 

Ako Kuba Bohovi, tak Bôh Kubovi. 

Č. 10. Adalb. Jakób 1. 
Ako my Pánu Bohu, tak nám Pán Boh. 

Sr. Adalb. Bóg 161. 
Ako ty bližniemu, tak Pán Boh tebe. 
Boha neoklame.š, len seba. 
Bôh je vysoko, ale vidí delako (ľ= da- ho 

lekoi. Č. 5. Adalb. D. Bóg 419. 
Bôh nenie na koni, ale nás dohoní. 
Bôh nikomu neostáva dlžen. Č. 7. 
^ Bôh pečie oplatky a ľudia oblátky. 

Č. 512. 
Bôh sa nedá posmievať. (Gal. 6, 7.) 



Digitized by 



Google 



4 



Boží svatost, spravedlivost. 4. Úsloví. 



Bôh súdi, bárs nikto nežaluje z ľudí. 
Boh vidí aj pravdu aj krivdu. 
Bôh vidí, kto koho šidí. Č. 6. 
Bohu neujdeš. 

Bôh všetko vidí, i tajné veci súdi. 
Božia ruka nezná dedk ani vnuka. 
Čím neskoršie, tým ťažšie Bôh tresce. 
Človek na tvár, ale Bôh na srdce hľadí. 
Nieto čo s Bohom žartovať. 
Pán Boh ako koho nájde, tak ho súdiť bude. 
Pán Boh dlho borguje, ale nedaruje. 
Pán Boh je dobrý, ale ľudia sme zlí. 
Pán Boh je nie náhlivý, ale pamätlivý. 

Č. 7. Adalb. Bóg 53, 319. 
Pán Boh je vysoko, ale i nízko vidí 

i hlboko. 
Pán Boh kára za figliara {zii pro šaš- 

káŕství j iného). Sr. Adalb. Figlarz. 
* Pán Boh nesúdi dla rúcha, ale dľa ducha. 
Pán Boh nevypláca každú sobotu. Č. 7. 
Pán Boh sa nikdy nepomýli. 
Pánu Bohu z ruky sa nik nevytrati; — 

z hrsti sa nik nevykrúti. 
Pred Bohom sa nik neskryje. Adalb. 

Bóg 288. 
Pred Bohom sme všetci rovní. 
Pre jednoho človeka tresce Pán Boh 

celý dom, pre dom celý dvor, pre 

dvor dedinu, pre dedinu krajinu. 

ŕSrovn. záver ku 10 bož. pr. — kte- 

rýž navštévuji nepravost rodičú atd.) 
Zle Pán Boh netrpí. 



4. Rčeni a úsloví s božím jménem. 

Ach, Bože, na svete! (Podivení, téžký 
povzdych.) — Ak bude božia vôľa — 
Ak nás Pán Boh doživí — Ak Pán no 
Boh dá, i to bude. — Ak Pán Boh 
dá zdravia a života — Ak Pán Boh 
zachová od škody ^) — Ak sa Hospodin 
nesmiluje — Bohu poručil. Na Boha ii5 
poručil. (Znamená také: zŕekl se sta- 
rosti.) Bôh ho pri videl — navštívil — 
(in Potkalo jej neštéstí.) — Gospodine 
pomiluj! (Ješté nyní užíváno. Dobš. 
slyšel to v Turčoku, Gem. st.) Chvála 
Bohu ! (Krátke chv^rla co interj.) Keby 
mi Bôh shodil. — Shoďže Bože! Milý, 120 
mocný Bože (aké je to divné — 
krásne — ; — čo to bude s nami !) 
Nedaj Bože ! — Nedopusť Bože ! Nech 
Pán Boh chráni a bráni — uchová od 
toho každú dušu kresťanskú! (Též:) 
Pán Boh chráň a bráň! Pán Boh za- 
varuj ! Nech sa stane vôľa božia ! Č. 
577. Neponosno Bohu! ^z=:Díky Bohu. 
Ponosa m žaloba, maď. panasz.) — Po- 125 
nosno Bohu! (zz: Bohužel). Požiaľ sa 
Bohu! Pre Boha živého, čože sa to 
robí.^! — Preto ma Bôh neopustí. — 
To je od Boha ! To je ešte ta s Bohom ! 
(m Dost dobfe. Slovák povi také: »To 
ešte zbaví !<) Toto je divná božská moc! i3o 
(Jiná Pf. atd. o Bohu víz II. odst. 3.) 



') Bez piŕedeslání této vety hospodái' slovenský bál by se vypočítat, kolik pravde- 
podobné bude míti úrody aneb dobytka. 

1* 



Digitized by 



Google 



11. Víra a mravy vubec. 



1. Pravda, její neutajitelnost a vítéz- 
ství. (Víra v mravné ŕízení boží.) 

Prísloví. 

Časom všetko na vrch vynde. 

Darmo sa pravde protiviť. Č. 62. Též- 
ko£ r- 

Keď slunce svieti, netreba sviečky. 
(Zŕejmost pravdy.) 

Kedz pravda prepadne, to še nepre- 
padne. Šár. 

Nič nenie tak tenko upradeno, aby nebolo 
na svetlo preneseno. Rkp. Slov. Pohl. 

Nič nieto skrytého pod slncom. 

Nič sa tak tajne nepletlo, čoby nevyšlo 
na svetlo. 

Nič tak skryté, čoby nebolo vyryté; — 
aby časom nevyšlo na svetlo. 

* Pomsta za pravdou neskoro pokul- 

háva, ale vždy dôjde. (Srovn. Ač 
i o palici lazí, ale dolazí pokuta. 
Hodžôv » Šlabikár*.) 

* Pravda je moc. 
Pravda nahá chodí. 
Pravda na veky trvá. 

Pravda nez tratí z ceny i keď zostarne. 

Pravda predsa zvíťazí. 

Pravda sama sa zpravdí — zastáva. 

Č. 62. - háji - 
Pravda sa neutopí vo vode a neshorí 

v ohni. 
Pravda vynde na vrch ako olej na vodu. 

Adalb. Oliwa 2. Sr. Klamstvo 3. 

Prawda 65. 



2. Svedomí. (Viz 278 a násl.) 

Prísloví. 

* Dobré svedomie je mäkká poduška. 
Dobré svedomie sa nebojí; — zlých 

rečí sa nebojí. Sr. Č. 373. Adalb 

Sumienie 17. 
Kto má dobré svedomie, klebetám sa ."» 

vysmeje. Č. 373. 
Kto sa v svedomí čuje, nazdá sa, že 

každý o ňom rozpráva. 
Kto s dobrým svedomím chodí, ani 

hrom mu neuškodí. 
Len na čas dá sa svedomie ohlušiť — 

ukojiť — uspať — , ale sa hneď 

prebudí. 
S dobrým svedomím pred kohokoľvek 

predstúpiť môžeš. Sr. Č. 373. 

* Svedomie je žalobník, sudca i kat --•'» 

v jednej osobe. Sr. Č. 371. Zlé sve- 
domí — 

V čom sa nečujem, od toho ma hlava 
nebolí. 

Zapálená tvár je dobrý znak. 

Zlé svedomie najväčšie trápenie; — 
najviac hryzie ; — nedá pokoja ; — 
najviac pi cha — sužuje — trápi. 

3. Zbožnosť, bezbožnosť. 

Prísloví. 
Aj hoviadko, keď líha a vstáva, na 

kolená kľaká. Sr. Č. 8. Kufátko — 
Ak si z Boha, neboj sa, on ti bude 3(» 

na pomoci. 



Digitized by 



Google 



3. Zbožnost, bezbožnost. 



Bázeň božia je počiatok múdrosti. 
(Pŕísl. Šálom. 9, 10) 

Bez Boha ani prez prah noha. Č. 14. 
Adalb. D. Bóg (7.) 

Bez Boha ničoho dobrého učiniť ne- 
môžeš. 

Bez kríža — bez Boha. 
<► Boha sa boj a sveta sa hanbi ! Č. 6, 
120. Sr. VI. SI. 222. Bôj se Boha, 
stramaj se lidi: Pambú všecko vidi. 
(Víz 54.) 

Boha vzývaj, a čo môžeš, rob; — a 
rukou prikladaj. Č. 9, 130. Adalb. 
Bóg 20. R^ka 54. 

Boj sa Boha zle robiť. 

Čo božieho, vdlačne Bohu. Adalb. 
Bóg 75. 

Čo nenie z Boha, to nič nestojí. 
M> Dobrým Bôh pomáha. 

Kde budem, tam budem, na božskú 
dobrotu nikdy nezabudem. 

*Kde je málo pobožnosti, tam nehľa- 
daj mnoho cnosti. 

■''Kde je viera v Boha, tam je dar 
múdrosti; kde nevera v Boha, tam 
je tma hlúposti. 

Kde nieto Boha, nieto ani zmoha. 
*'> Keď je zle, vtedy na Boha volajú. 

Kto bez Boha žije, sám seba bije. 

Kto Boha miluje, toho svet sužuje. 

Kto Bohu slúži, má dobrého pána. 
Č. 14. Adalb. Bóg 228. 

Kto je Bohu neverný, ani ľudom je 
nie verný. 
:><» Kto na Boha spolieha, zahanbený ne- 
býva. 1) 

Kto o nebo nestojí, pekla sa nebojí. 
Č. 35. Adalb. Niebo 15. 

Kto sa Boha bojí, ten si pevne stojí. 

Kto sa Boha nespustí, toho Bôh neo- 
pustí. Adalb. Bóg 50, 238. 

Kto sa ľudí nestydí — nebojí - ani 
Boha sa nebojí. Sr. Č. 13. (Sr. Luk. 
18, 4.) 
v. Kto v mene božom seje, v mene bo- 
žom žať bude. 

Modli sa k Bohu, ale k brehu plávaj; 
— a vesluj ku brehu. Č. 9, 130. 

Musíme všetko v(faČne prijať od Pána 
Boha. 



* Náboženstvo a poctivosť nezná žartu. 

Neobchádzaj Pána Boha, keď sa máš 
s ním stretnúť. (Značí také: Neza- 
nedbávej pobožnosti. Nezavrhuj štéstí ; 
— dobrého človeka; — príležitosti 
k dobrému skutku, a j iné.) 

Pán Boh je s tým, kto je s ním. 6o 

Pán Boh neopustí žiadneho svojho ve- 
riaceho. 

Pozná Pán Boh svojich; pozná i čert 
svojich. 

Pri stole ako v kostole. — (Stúl po- 
važuje se za posvátný, pro dary boží 
na ném prijímané.) Adalb. Stôl 17. 

Viera. 

Kto nemá viery, netreba mu kostola. 
Mrzko je s vierou kupčiť (t. j. k vúli 05 
hmotnému zisku k jiné cirkvi pŕi- 
stoupiti.) 
Viera nikoho nespasí (t. j. víra mrtvá, 
Jak. 2. — Též v smyslu »kon- 
fesse.«) 

Žiadnu vieru nepotupuj, ale svojej 

sa drž. 
Všetko s Bohom ! — Všetko s Bohom ! 

a s rozumom! Adalb. Bóg 393. 
Začínať, začiať, započatý, za- 
čiatok, počiatok. 
Čiň od Boha počiatok a bude dobrý 

poriadok. Č. 3. 
Čo sa s Bohom začína, dobre sa "^^ 

skončieva. Č. 3. Adalb. Bóg 237. 
Kto s Bohom začína, s Bohom končí, 

tomu idú dobre veci. 
Kto s Bohom začína, s tým Bôh 

končí. Sr. Č. 3. Adalb. Bóg 247. 
Od Boha počiatok. Ad. Bóg 299, 

403. 
S Bohom začínajme, s Bohom i do- 

konajme. 
S Bohom začni, s Bohom konči, ne- 75 

spúšťaj ho nikdy s očí. 
S Bohom započatá práca dokonale 

sa odpláca. 

Žaluj sa svetu, svet ťa zvic: vzdychaj 
ku Bohu, Bôh ťa vyslyší. 

Žijme -- robme — ako Pán Boh pri- 
kázal. 



M Spes coníisa Dco nunquam conľusa rcccdit. 



Digitized by 



Google 



6 II. Víra, mravy. 4. Lehkomyslné včty. 5. Dobré, 6. Zlé mravy, hŕích; výstraha. 



4. Lehkomyslné vety o Bohu 
a o zbožnosti. 

Prísloví. 

»Jak ty mene (mné) pane Bože do saku, 
tak ja tobi do cerkvi « Šár. 
80 >Mne je práca ako modlitba. (Samo 
sebou ne zle povédíno; avšak nad- 
užívá se k ospravedlnení nemodlení 
se. (Víz též VII. 774.) 

Modli sa, nemodli sa, z prázdnej misy 
nenajieš sa. Úfaj sa, neúfaj sa atd. 
(Nadužíváno.) Adalb. Modlič si^ 3. 

Od modlitby strnú zuby. Pr. Modra. 

> Spusť sa Boha, chyť sa vŕby!* (To 
je ovšem žert vzatý z toho, že to- 
noucí » pltník* na Boha volal, pak 
se ale vŕby chopil, a vysvobodil. 
Též : Lepšia jedna vŕba ako sto bohov.) 

» Zajac tiež nič neverí, a žije.« Odp. 
>Ale keď ho psi doháňajú, vtedy 
volá >kňaz! kňaz!« Sr. Č. 17. 



5. Dobré mravy. 
Prísloví. 

Cnosť (čnosť), cnostný. 
85 Budi čtnostný, budeš sčastliv. T. 

* Čo peniaze v tej časnosti, to cnosť 

platí vo večnosti. 
Čnosť a peknosť je milá společnosť. 
Čnosť sama sa chváli. T. 
Čnosť so závisťou chodí. 
90 Čo sa ti na iných neľúbi, netrp to ani 
na sebe. Č. 288. 
Dobrý, dobre. 

Dobrá krava dobré mlieko dáva. 
Dobrého všade radi vidia. 
Dobrému je všade dobre. Č. 29. 

Adalb. Dobrý 11. 
Dobré s dobrým, zlé samo. Č. 28. 
Adalb. Dobrý 54. 
o:, Dobré srdce nad zlato 

Dobré zrno zostane, ale plevu vietor 

uchytí. 
Dobrý človek dobre robí. 
Dobrý sa vo svete neztratí. 



Dobrý strom dobré ovocie nesie. 

(Mat. 7, 17.) 
* Chlieb so soFou a skutok s dobrou í^"» 

vôFou. Sr. Č. 282 a 370. Adalb. 

Wola 1. 
Každý dobrý môže ešte lepším byť. 

Č. 29. Adalb. Dobrý 37. 
Rob dobre a spravodlivé, a neboj 

sa nikoho. Sr. Č. 373. Adalb. Czynič 1 1 . 
Z dobrého vína i ocot dobrý. 1) (Sr. 

III. 175 a násl. 267 a násl.) 
Duša — poklad drahý! Sr. Č. 16. 
Nájde si zlato zlatníka. Č. 30. ^"^ 

Poctivosť, poctivé. 

Kto poctivé chodí, bezpečne chodí. 

S poctivosťou najdklej dôjdeš. Adalb. 
Poczciwošč 4. 
Pod mierou užívaj. 
Statečnosc na večnosc. Šár. 
Tak robme, aby to bolo i Bohu i ľudu >i*» 

milé. 
Tak žijme, aby bolo i neba i chleba. 

Adalb. Niebo 26. 
Žiadosť drž na uzde! 



6. Zlé mravy, hŕích (čert) ; výstraha 
v pokušení. 

Prísloví. 

Aké prasa, taký kvik; aký človek, taký 

zvyk. 
Aký človek, taká obyčaj. 

Čert. 

Čert aj hriechy mädom sladí. Čert 
má moc cukru, aj hriech robí slad- 
kým. Č. 22. Adalb. Grzech 28. 

Čert nespí 2) podaj mu vlas, uchytí 
ťa celého. (Též :) — podaj mu prst, 
nuž ťa za celú ruku uchytí. — Čert 
nespí povzbudí. Sr. Č. 21, 524. 
Adalb. Czart 4. Djabel 18. Szatan 2. 

Čert pjator. (>Pjatiť z= mírniti, zdr- 
žovati ; zde totiž od dobrého úmyslu.) 

Čert sa ihrá. T. 

Čert sa na zlom smeje a na dobrom 
hnevá. (Značí také: Špatný človek 
z cizího neštéstí teší se.) 



^) Jó borbul jó cczet keriil. 
^) Az ôrdo^ nem alszik. 



Digitized by 



Google 



7. Následky hŕíchu, trest. 



i2f» Čert za dobrým čihá ; zlý je i tak jeho. 
Pri každom kostole máčertkáplonku.l) 
Sr. Č. 9. Kde Pán Bôh - a 187. 
Nem' toho — Adaib. Koációl 13. 
*Čím bližej Rim, tým horší kresťan. 
(Není slovenské. Šuj.) Sr. Adalb. 
Kosciól 15. 
Fíky na trniu neros tú. T. 
Hriech, hrešiť. 

Hriech -- diabla smiech. Č. 24. 
120 Hriech sa v malom začína, vo veľ- 
kom dokonáva. 
Jeden hriech plodí druhý. Adalb. 

Grzech 22. 
Kto sa s hriechom chváli, dva razy 
hreší. Č. 25. Sr. Adalb. Grzech 2. 
VoF umreť, ako ťažko zhrešiť. 
Jeden idze na odpust a druhy zaš 
na rozpust. Šár. Adalb. Odpust 3. 
(Také v smyslu : Jedno gazduje , 
druhé rozgazduje zz: jeden šetrí, jiný 
mrhá. J 
130 Jeden za duchom, druhý za bruchom. 
Kúkor. 

Nenie role bez kúkole. T. Adalb. 

Zbože 7. 
Všade kúkoľ medzi pšenicou. Adalb. 
Pszenica 10, 13. 
Neskoro po smrti pokánie činiť. T. 
O Bohu sprostý, o diablu múdry. 
Peklo, 
lar. Do pekla vždy brána otvorená, i o 
polnoci. 
Široká do pekla cesta, do neba úzka. 
Sr. Č. 15. (Mat 7, 13, 14.) 
Poznať vlka po srsti. 
Strom. 

Aký strom, také ovocie Adalb. 

Drzewo 52. 
Zlý strom zlé ovocie nesie. (Mat. 
7, 17.) 
140 Šumná paskuda, lem že na jedno oko 
slepá. Šár. (Pú vodné o koni, když 
kupec slepotu jeho zpozoroval) 
Všade sa mrcha zelina nájde. 
Všade sa to mrcha semä nájde. 
Všade zlí medzi dobrými. 
Zlý človek zle robí. 



7. Následky hŕíchu, trest. 

Prísloví. 

Aký život, taká smrť •^) Č. 313. Adalb. 

Czlowiek 66. Šmierč 8. 
Ako žil, tak umrel. Č. 313. Adalb. 

Žyč 8. 
Bujak zem hrebie, a na jeho vlastný 

chrbát mu zem padá. (Viz 167.) 
Čert. 

Ako robil, tak sa mal; čertu slúžil, 
čert ho vzal. (Též :) Komu slúžil, ten 
ho mal, čertu atd. Sr. Č. 314. 
Keď Bôh chce čerta potrestať, pošle 

naň druhého. 
Koho má čert vzjať, netreba ho 
kliať. Č. 34; — toho vezme. 
Čo psovi, to psovi. 
Ďaleko neujdeš na krivom koni. 
Dvoch dvorov psovi vždy sa ulezne 

palica. 
Hriech, hrešiť, hriešny. 

Čím kto hreší, tým trestaný býva. 
(Kn. Moudr. 11, 16.) Adalb. Grzeszyč 
3, 12. 
Hriech pokuty neujde. 
Hriech sám seba tresce. 
Hriešna žiadosť plodí žalosť. Č. 26. 
Každý hriech má svoj trest ; — svoju 

pokutu 
Pokuta za hriech neminie. Adalb. 

Kára 10. Pomsta 7. 

Rada by duša do neba, ale hriech 

ťažký. Sr. Č. 15. Adalb. Dusza 28. 

(Též :) Rada by duša do raju, ale jej 

hrihy nedajú. Šár. (Značí také 

pýchu, túžbu po nedostižitelném.) 

Starý hriech — nová hanba. Č. 26. 

Jaké chovanie, také skonanie. T. 

Kto ako robí, tak sa mu vodí ; — tak 

mu Pán Boh platí. 
Kto druhému jamu kope, sám do nej 
padá.'^) Č. 19. (Pŕísl. Šal. 26, 27.) 
(Též:) Kto druhému jamu hľadá, 
ten vždy sám do nej upadá. (Žer- 
tovné:) Kto druhému jamu kope, 
nech si dá zaplatiť. Adalb. Dól 8. 



*) Wo der Hehe Gott wohnt, da hat auch der Teuľel sein Ncst. Hol Istennek 
házat építenek, oda j^uggaszt kápolnát az ordôg. 
') Minemii az élet, olyan a včge is. 
') Ki másnak vermet ás, mága csik belé. 



Digitized by 



Google 



II. Víra, mravy. 8. Nenapravitclnost. 



165 Kto raz poctivosc ztraci, nikto mu ju 

nenavraci. Šár. 
Kto za živa planý bol, aj na pohrabe 

mu zlá slota bude. 
Na moju strechu hádže, a na jeho padá. 

(Víz 147.) 
Na to bijú, aby bolelo. Adalb. Bič 32. 
Pe k 1 o. 

Človeče hreš, a pekla neujdeš. 
170 Samopaš v pekle horí. 

Planý človek neminie káry božskej. 
Planietnik l) bol, v planietach odišiel 
Pomsta i na chromom dojedé. T. Adalb. 

Kára 3. Pomsta 1. 
Po veľkej šuchote môže aj veľa dažďa 

prísť. 
n:. Pozdné pokánie nestojí ani psa. *^) (Nej en 

o mravních chybách.) 
Trest, trestať. 

(ľím pozdejší, tým trest väčší. 

Každú šelmu Pán Boh tresce. 

Netresci toho, kto sa sám tresce. 

Plač po smiechu, trest po hriechu. 
ibo Zlé sa zlým platí. 

8. Nenapravitelnost. 

Prísloví. 
Čert. 

Aký čert pečený, taký diabol varený. 

Bude z neho toľko, ako z čerta apo- 
štol. 

Čerta neobrátiš. Čo ten svet prevrátiš. 

Čert ochorel, chcel býť svätým, keď 

ozdravel, bol čo predtým.^) Sr. Č. 36. 

Když ~ Adalb. Djabel 4. 

185 Darmo čerta zváraš — umývaš — 

čistíš — , predsa ho nikdy nevybieliš. 

Dá sa na pokánie ako čert na milosť. 

Jedného čerta vyhnal a desať vohnal. 
(Též :) Čerta vyženieš, desať priže- 
nieš. Č. 529. 

Môžeš čerta do desiatich kostolov 
vodiť, len vždy Čertom bude. (Též :) 
Nebude z čerta anjel, čo ho budú 



v 99 kostoloch krstiť. Sr. VI. SI 218. 
Z djabla nébudé jakživ anjel, i dyby 
ho v sedmi kostolach svétili. 
Nehľadaj u čerta svätenej vody. 
Z čerta nikdy dobré nebude. (Též:) i9o 
Čert nikdy dobrý nebude. 

Čím hrniec navre — nasiakne — tým 
i črep páchne. 4) — Čím sa hrniec 
raz nabere, tým večne smrdí. Sr. 
Č. 407. Adalb. Gánek 2. Sr. Sko- 
rupa 2. 

Darmo hrniec čierny umývaš. (Také 
o vymlouvaní zlých.) 

Keď kôň — mršina — uhýňa — zdo- 
chýna, vtedy najväčmi kope. - Kedz 
kuň zdyha, najbaržej virga. Šár. (Viz 
196.) Adalb. Kon 59. 

Košuch mnoho praný, vlk doma cho- 
vaný, Židak pokrscený, ništ v tom 
dobré není. Z Boš. dol. Adalb. Žyd 
65. 

Mačka myší nenechá, líška sliepok, i^r* 
straka svojich skokov a vlk oviec. 
Sr. Č. 223. 

Mucha keď hynie, najväčmi štípe. (Viz 
193.) 

M u r í ň. 

Darmo je murína umývať. Adalb. 

Murzyn 1. 
Murína vo vode neumyješ. 
Murín nebude bielym. 
Umývaj murína koľko chceš, on ti 2(k> 
bude len čierny.*'^) 

Čo sa s kým narodilo, s tým i umre. 
Č. 222 

Napľuj kurve do očí, bude sa nazdať, 
že to dážď prší.«) Adalb. Oko 37. 

» Nebudem dobrý, nebudem, kým ma 
neodrú na buben; keď budú na mne 
bubnovať, potom len budem ~ sľu- 
bovať. « 

Nikdy zo zlého nebude dobré. 

Od tvrdej hrče i sekera odskakuje, 205 
i vyštrbí sa na nej. (Darmo napo- 
mínaš.) 



azt 



M »Planictnik* tlie IíiIdvú etymológie od slova ^planý— spätný. Suj. 

^) Késo hánat ebgondolat. 

^) Srovn. lictcjí volt az ôrdóg, barát akart lénni. 

h Srovn. Uj cserépbe avult szag tartó.s .szokott lénni. 

•'•) Srovn. Schwarz geboren, ist allcs Weis.swaschen verloren. Aethiopum lavare. 

•') Kr glaul)t, dass es rc^net, wenn ihm ins (iesicht j^espuckt vvird. Kopj szemébe, 

mondja : eso esik. 



Digitized by 



Google 



9. Zlí se podporují. 



Opica zi stane opicou, chocaj bys na 

ňu zlatli reťaz dal. 
e s. 

Čo v kostole po psu? (Ostatné jest 
to i hádanka. Odp. Srst ) Adalb. 
Pies 24. 

Darmo kladieš psovi nohu na stôl, 
on ju vždy dolu strhne l) (Též :) 
Klaď psovi na stúl nohy, on pred- 
cáj pod stúl hledzí. Pr. Modra. — 
Vylož psa na stôl, predsa pod stôl 
leze. 

Chváľ psa ako chceš, a nebude zo 
psa iného, len pes. 

Nebude zo psa slanina,*^) ani z vlka 
baranina. (T. dokladá:) a z mora 
pustatina. Č. 35. Adalb Pies 296. 
Wilk 137. 

Pes aký do chrámu, taký z chrámu. 
Č. 35. Adalb. Pies 73. (Též:) Pes 
zostane psom aj v kostele. 

Pes len za pesstvom chodí. 
Polepším še pane, jak mene (mne) ne- 
stane. Šár. 
Pozlátená uzda nepolepší koňa. Č. 269. 

Adalb. Szkapa 5. 
Rak. 

Raka do vody odsúdili. — Raka vo 
vode neutopíš.-^) Srovn. C. 612. 

Učí raka prosto chodiť. 

Sviňa. 

Sviňa blato vždy nájde. 

Sviňa je len sviňou, bárs by na sebe 
zlaté sedlo mala. — Zo svine len 
sviňa bude. 
Vlk. 

Opýtaj sa vlka, či na Boha verí. Sr. 
Adalb. Wilk 41. 

Vlk by sa zabil, aby zlý nečo do- 
brého urobil. (Též :) Musel sa vola- 
kde vlk zabiť. (Srovn. XII. 896) 

Vlkovi mluv »nebe«, on zuby vycerí 
do tebe. Novohr. — Č. 36. 

Vlk premení srsť, ale nie natúru. ^) 
Č. 223. Sr. Adalb. Liszka 19. 

Z vlka nebude baran, ani zo psa oráč. 

Z vlka nebude rátaj. C. 35. 



Zúverené drevo ťažko sa prostí. Zúve- 
renú dosku ťažko narovnať. Č. 222. 
Zuvífelé — 
Žaba. 

Nájde si žaba mláku. — Žaba kaluž 
hľadá — nájde — neopustí. (_=: Zlý 
nájde sobé spôsob k provedení zlého. 
Jiný výklad: Hánce vždycky má co 
tupiti. Opét jiný: Zlý nájde sobé 
rovného) Č. 222. 

9. Zlí se podporují. 
Prísloví. 

Cigáň cigáňa vždy nájde. 
Čert. 

Bol čert diablovi po vôli, že tak urobil. 
Čert čerta nájde. 
Čert ho dal a diabol ho držal. 
Čert svojich neopustí. — Čert svo- 
jim ľuďom pomáha. 
Čert vymyslí, diabol poštuchne ( :^po- 

bízí; dle jiných » poslúchne*.) 
Čert za diabla sa ručil. 
Pes. 

Musel by veľký hlad byť, aby pes 

psa jiedol. Sr. Adalb. Pies 190. 
Pes psa dycky (vždycky) obráni, 
z Boš. dol ; — nikdy nenechá; — 
pozná, Adalb. Pies 218; — rád sa 
zaujme; — vyňuchá; — vždycky 
hľadá. 
Pes psu brat. Č. 38. 
Pes suku nikdy nepotrhá. (Zlobivá 
narážka zvlášté na manžele ) Adalb. 
Pies 202. 
Sova. 

Sova sovu dovolá ; — húkajúci do- 
húka ; — nájde, keď slniečko zájde. 
Sova nemôže byť medzi vtáky, lebo 
ju vykľujú. 
Trhan trhanovi nikdy neublíži. 
Vlk. 

Musí byť veľký hlad, keď sa vlk do 

vlka oddá. 
Nikdá vlk vlkovi oko nevyklal. — 
Vlk vlka neruje. Č. 39. Adalb. 
Wilk 124 



n Srovn. Pad alá szokott kutyának fcjct ha asztalra vonod is, a pad alá rántja. 

^) Kutyából nem Icsz szalonna. 

^) Einen Krcbs kann man durch Er.säuľniss nicht umbrin^en. 

■*) Pellem lu]>us, non náturám mutat. 



Digitized by 



Google 



10 11. Víra, mravy. 10. Nesvornost, 11. Soud zlých. 12. O cizích chybách. 13. Trvaní zlých. 



Vrana. 

Vrana ku vrane šedá. ^) Č. 38. 

Vrana vrane oko nevykole — ne- 
vydlbe — nevyd\ibe — nevy- 
kfuje. *^) (Má i zvláštni význam : 
Nadarmo hledáš u pánô ochrany 
proti pánúm.) Č. 39. Adalb. Kruk 8. 
Wrona 31. 



Maká druhých ožehom, kto sám 

v peci líha. Č. 519. Adalb. Piec 4. 

Po tme každá krava čierna ^) Č. 304. 

Sr. Adalb. Kot 21. Krowa 39. 
VedFa seba súdim teba. 
Zamazaná sviňa rada sa o druhého 

ociera. Z Boš. dol. 
Zlý aj druhého má za zlého. 



10. Nesvornost zlých. 
Prísloví. 

245 Keď si dvaja lotri nadávajú, vtedy sa 

najlepšie poznať dajú. 
Pes. 

Dva psi na jednom koštiali skoro sa 
porujú. •^) 

Pes psovi zná najlepšie blchy vybe- 
rať (:^ chyby odkrývati. Jiný vý- 
klad: Vinník vinníka zastáva, vy- 
mlouvá. Šuj. Opét jiný : O knézi, 
který jiného knézc zpovídá. Šuj.) 
Č. 38. 634. 

Pes psu blchy honí. Adalb. Pies 192. 



11. Zlý podlé sebe soudí o jiných. 
Prísloví. 

Aká je kto šelma — aký je kto sám 

— tak o druhom myslí. Č. 372. Sr. 

Adalb. Byč 35. 
250 Aký išiel, takého stretnul. 

Kto je vo vreci, nazdá sa, že všetci. 
Kto jie rád flaky (droby), myslí, že 

každý taký. Adalb. Flaki 4. 
Kto má žltačku, tomu sa všetko vidí 

byť žltým. 

Pec. 

Kto líha v peci, nazdá sa že všetci; 
— ten tam druhého ohrablom 
hrada. Č. 372. Adalb. Gruba. 
255 Kto pri peci sadá, tam druhého 
hľadá. 



12. Zlý vlastnich chj'b nevída, hledá 
jich na jiných. 

Prísloví. 

Chytá sa tŕňa šípa. 

Kotál. Adalb. Przyganiač 2. Przymawiač. 

Hrniec haní kotál, obidvaja čierni. 

Kotál hrncu závidí, a oba sú čierni. 

Kotál hrniec karhá. Kotál z hrnca 

sa ukára, a sám je ako sára. Kotel 

sa hrncu ugára. Trenč. Adalb. Ur^- 

gač si^ 2. 

Vysmieva sa kotál z hrnca, a oba sú 

čierni. ^) Č. 92. Vyšmiva še kocel 

z panvy, a sám jako dziabel čarny. Šár. 

Pes na i)sa breše. 

Slepý sa temnému posmieva. Sr. Č. 

92. Šilhavý — 
Vetheť špinu hfadá. 

13. Trvaní zlých. 

Prísloví. 
Čert. 

Čert ho nevezme, a Pán Boh ho 

nepotrebuje. Adalb. Djabel 19. 
Čert nebere zlého, keď vie, že je 
jeho. (Víz 120. Čert za dobrým — ) 
Adalb. Zty 30. 
Od toho sa už Pán Boh odvrátil, a 
čert sa ho bojí. 
* Koho majú obesiť, ten sa neutopí. 
Mráz žíhľavu nespáli. 
Mrcha peniaz sa neztratí. ^) Č. 34. 
(Víz 277.) 



') Einc Krähe sitzt ^^crn bei der anderen. 
2) Holló hollónak - csóka csókának — nem vájrja k i szemét. 
^) Nehezen alkuszik meg két eh egy csonton. 
*) Sotétben mindcn tehčn fekcte. 

•'•) Ust korholja a fazekat. Kazán a fazéknak nem hányhatja szemére a fcketcsť^ct. 
Vae tibi, vae nigra! dicebat cacabus ollae. 
^) Rosz pénz el nem vcsz. 



Digitized by 



Google 



14. Strach zlých. 15. Porekadla a úsloví o zlých. 



11 



Zelina. 

Mrcha zelina nevyhynie. Č. 34. 

Zlé býlí — Zlá zelina i täm zíde, 
kde ju nezaseje Adalb. Ziele 8. 
Zlé semä nezkape. Sr. Adalb. Plemie 3. 
Zlý sa neztratí, ako deravý groš. 



14. Strach zlých. 
Prísloví. 

>Käde idem, tade tmiem, len sa bojím, 
že zahyniem; nebojím sa zahynutia, 
len sa bojím, že ma chytia. « (» Zboj- 
nícka « = loupežnícká píseň.) 

Kto zle robí, bár ho aj nikto nehoní, 
uteká. Adalb. Zly 39. 

Pes. 
280 Bojí sa pes kyja — ožeha — pa- 
peka. — Nieto toho psa, aby sa 
kyja nebál. 
Uteká pes pred kyjom, ako čert pred 

krížom. 
Vie pes, čie sadlo sožral. Č. 519 a 
372. Adalb. Pies 278. 
Postav sa čertu do očí, hneď ufúkne. 
Zbojník sa Taká, čo len list v hore za- 
šuští. 

15. Porekadla a úsloví o zlých. 

a) Zlý jako zlý; človek pochybné 
ceny. 

285 Ani nie najhorší, ani nie najlepší. 

Čert. Čert, diabol, jeden Gáber (Ga- 
briel.) — Čert jak diabel. — Či čert, 
či diabol, všetko jedno. Sr. Č. 20. 
a 633. — Jeden čert ako druhý. 
Adalb. Djabel 43. — Zkúsili sme 
s čertom, probujme s diablom. 

Dobre si tí zuby znajú. Č. 633. — 
Dobrí sa sišli. (Iron.) 

I zlý i dobrý. T. — Jeden horší od 
druhého. 

Jeden za štyri, druhý za päť bez jedného, l) 
290 Jeden za groš, druhý za dva turáky, 
nič nenavyberáš. 

Lapaj jeden ako druhý. — Môžu si 
len podať ruky. 



Oba dobrí vtáci. (Iron.) — Oba z jed- 
ného smetiska. 

Od koho horší, od koho lepší. — Pán 
brat jeden ako druhý. 

Pod jednou duchnou líhajú. 

Stretol krivý kulhavého a opilý ne- -'^i 
triezveho. 

Šuga ako mága. (Viz XVI. 518. Šuga, 
mága ťa vzala! Z lat. sága, mága, 
Šuj. Ostatné srovnej »saga« := véštice 
u starogermanúv. Viz Riegrúv Slovn. 
nauč. Čarodejnice.) 

Ten lebo ten, to je jeden čert — dia- 
bol — parom — pes — . 

V jednej peci líhajú. Adalb. Piec 10. 

ó) O podlosti vôbec. 

Aj dušu má predajnú. 

Anjel z dolnieho neba. Anjel s rožky. a<w 

Ani by som ho nekopnul. 

Ani mačka to viac s neho neslíže; — 
nevyškrabe. 

Ani mu z očí dobré nevyzerá. 

Ani svätená voda to viac s neho ne- 
smyje. 

B ô h. Ani Bohu, ani ľudu, ani sebe. ;«'> 
Adalb. Bóg 1. Czlowiek 113. — Ani 
Bohu ani svetu. — Boha sa nebojí, 
ludí sa nehanbí. (Luk. 18, 4.) Adalb. 
Bóg 3. Czlowiek 86. — Boha sa 
spustil, sveta sa chytil. — Nemyslí 
na Boha, len na čerta. 

Cigáň. To sú ľudia ako Cigáni pod 
plotom. — Žije ako Cigáň. 

Čert. Bol by čertovi za lampáš. — Čert 
ho vo svojich pazúroch drží. — Čerti 
ho z pekla vyhnali. ~ Čert mu 
z oka kuká. — Čertom z pekla 
ušiel. — Čertom posädlý — pod- 
šitý. — Č. 528. — Čertov smýšľa 
— pácha — .— Čertovi by sa pod- 
písal. — Čertu dobrý. — Čertu • 
dušou dlžen. — Čertovo semä. — 
Je všetkým čertom za hlavu. — Honsí 
od čerta. Adalb. Zly 35. — Kapr 
čertom obsedlý. T. Krivý čert 

s reťazou. — Má ho čert rád. T. a 
Č. 529. — Na čertovom kolese krú- 
tený — prehnaný — . (Čertovo ko- 



*) Srovn. Egyik tizcnkilencz, má.sik egy hián husz. 



Digitized by 



Google 



12 



11. Víra, mravy. 15. Porekadla a úsloví o zlých. 



leso býval jistý prístroj v mučírnách.) 

— Oddal sa čertovi i s dušou. — 
To čertom páchne — čertovinou — 
peklom — svetom. (Též :) To čertom 
atd. smrdí, — razí — . Č. 529. — 
To je kvietok z čertovej záhrady. 
Srovn. Č. 529. — Toho čert z koča 
ztratil. — Toho mi bol čert dlžen. 
Č. 529. — Toho už ani čert ne- 
vezme. — Už ho tiež Čert preletel. 

— Vari mu všetci čerti pomáhajú ! 

— Zapísal dušu čertovi. — Z čerta 
vrchovcc. — Znamenitý to bol člo- 
vek, dobre, že ho čert vzal 

Či toho bolo hodno prisadiť.^ (Vzato 

od hovádek : k chovu ponechati 

:z= »j)risadiť.<) 
Diabol. Oddan dziablu i s jeho paru 

(m duší.) Trenč. — Zas dákeho diabla 

vyhútal. 
3i(» >Hcj! ve (veď) ti je to za hába!« 

Gem. 
Chodník. Ide po zlých chodníkoch ; — 

po skerkách. — Oddal sa na zlé 

chodníčky; — na krivé chodníčky; 

— na čertove chodníčky. — Vyšiel 
na staré chodníky. Č. 578. 

Je do čiernej knihy zapísaný. 

»Kam si sa podel .M « — Katovi z opraty 

ušiel. 
»Kde si sa dal?! !« — Kolesá láme. 
31 '^ Kvapku lepší, kvapku horší, to celá 

mrcina. 
Ľahké súkno. — Len taká opica čierna. 
Len tak vospust sveta žije. — Lepších 

od neho povešali. 
Lotor, čo Kristu Pánu ocot vylogal. 

Lotor z kalvárie. 

Mohol už dávno grgy zlamať. — Mrcha 

výľah. 
^*-'*' Napravil sa ako remeň v ohni. Č. 529. 

Adalb. Popravic si^ 7. 
Na zlé ho je dosť, ale na dačo dobré 

nedaj Bože! 
Nebude dobrý, kým kus — zdrap 

z neho bude. 
Nečudo (_i nedivno) od neho, bo to 

celý čudák. 
Nehoden je iba aby ho obesil ; — za 

jedno rebro; — iba aby ho zahr- 

dzavenou flintou zastrelil, ako psa ; 



— iba aby metlu do hnojnice na- 
močil, a ňou ho vyšibal ; — iba aby 
mu kameň na hrdlo uviazal a do 
vody ho hodil, (srovn. Mar. 9, 42); 

— iba aby mu grg vykrútil ; — iba 
do dela ho nabiť a vystreliť — iba 
do vody ho hodiť, okrem duše. 

Nechcem s ním nič mať, ani po smrti. 325 

Nemá kvapky dobrej krve v sebe. Č. 
528. 

Nemá na sebe ani zdrapu dobrého. 

Nenie hoden, aby ho zem nosila. Č. 
528. Adalb. Wart 21; — aby mu 
vody podal. Č. 567. 

Nenie hoden po zemi chodiť. Adalb. 
Ziemia 16. 

Nieto na ňom ani vlasa dobrého. Č. 33o 
528; — ani žilky dobrej. Č. 528. 

Nieto v ňom dobrej iskierky: — za 
groš dobroty. 

P e k 1 o. Len uši mu z pekla trčia. Lu- 
cifer z pekla. Z pekla vyšibaný — 
vyhnaný. 

Pes, p s o v ä č, p s í. 

Ani by ho pes neobšťal. — Ani pes 
za ním nezabreše — nezašteká, (když 
zemŕe). — Má toľko statočnosti 
(ľT- poctivosti) ako pes hanby. — Na 
psa sadol. (=: Zlé smýšlí.) — Pes 
by od neho kus chleba nevzal. Adalb. 
Wzi^č 1. — Psie pokolenie. — Psí 
národ. — Psí výľah. — Psom smrdí. 

— Rozpustilý ako pes z reťaze pu- 
stený. — Shorí na ňom všetko ako 
na psovi. Adalb. Przyschn^č. D. 
Zgoreč. 

Planý boží dar. — Prašivá — blúdna 

— ztratená ovca. 

Svet. So sveta sbehlý. — Sveta chy- ^35 
tený. — Svetom nabratý — nadú- 
chaný — napáchnutý. 

Šibenica, š i b e n n ý. Na Šibenicu súci. 

— Šibenica mu chybí. C 528. — 
Šibenná noha. 

Vybíjaný. Huncút klinci vybíjaný. — 
Šelma od kostí vybíjaná. Sr. Č. 530. 

Zbojník od koreňa od kosti — od 

špiku. 

Nadávky. 

Beštia, bezbožník, fijalka, galgan, 
goldoš (koldoš, žobrák maď. koldus) 
holomok (srovn. Hallunke), huncút, 



Digitized by 



Google 



15. Porekadla a úsloví o zlých. 



13 



kädečina, kädechto (kadekto), ko- 
pasník (vzato od čerta, Šuj), kujon 
kujonský, kvietok, lagan, lapaj, le- 
cichto (lecikto), lociga, loptoš, lotor, 
lúdza, mršina, nehanblivec, nekázanec 
nekázaný, neznajboh, ničiga, ohava, 
obavník, oplan, pačmaga, paplúch 
(o zlých deťoch), paskuda, pekelník, 
perepúť (hromadné), planec, planiet- 
nik, planiga, plánik, planina, pliaga, 
pobehaj, podliak, podlina, pokuta, 
potlkeň, potvora, prašina, priepast- 
ník (vzato od čerta, Šuj ), psia krú, 
psia noha, psie koleno (pokolení), 
psí koreň, psohlavec, psoväč (hro- 
madné), rozpustilec, sberba (hro- 
madné) sebevofník, svetár, svevofník, 
sviňa, svindžúr, sviniar, sviňúr, šelma, 
šibenec, talhaj, tulák, vyvrheľ, vtáčik, 
zdochliak, zdochlina, zleza — zlezeň 
svetská (hromadné), zoliak neočatý. 

Nadávky ženským ( více méné zvlášté 
necudným, avšak v zlosti i nezaslou- 
žené.) Culfa, cundra, flandra, klampa, 
lecičina, lušta, mriha, opica zaškria- 
taná, peha, pFuha, rašma, sajha, suka, 
sviňa, šlampa, švandra, trokša, zola 
neočatá. (»Zola« značí také vylou- 
žený popel.) 



c) O postižení na zlém skutku a 

potrestaní. (Jiná viz »0 výprasku.* 

XVI) 

Čo jsme dlužni zostali, platíme. T. ho 

Chytiť, chytiť sa. Chytili ho na repe. 
Adalb. Zaj^č 2. Chytili ho za ho- 
rúca. Chytili vtáčka na lep. Chytil sa 
ako myš do pasce. Adalb. Zlapačsi^ 4. 

Na samom skutku ho dolapili — dostihli. 

Pes. Tak psov paria; najprú vody 
zvaria, potom ich obaria. To psovi 
neškodí. (Když sobé sám zlý po- 
škodí.) Už prestala psom hostina. 
Zavdali psovi — hrivkovi — ; ale 
skučal! Zostal ako pes oparený. 

Podkúrili mu. Poj ď, Kubo, do fojta! 
(Vogt) T. 

Prišly naň husté hrable. Stupili mu na 345 
grgy; — na paty. 

Tak Pán Boh šelmy tresce, aby sa 
huncúti kárali. (Avšak také:) Preto 
Bôh dobrých tresce, aby sa zlí ka- 
jali — karhali. Šuj. 

Trafil na svojho (který jej na zlém polapil). 

Udrel sa čert o božie múky. Když se 
zlosynovi zle povedlo.) Č. 21. Sr. 
Adalb. Zle 54. 

Už ho majú za pačesy ! Už je líška v klepci ! 

Vpadol ako vlk do jamy. Adalb. D. Wpašč. 350 



Digitized by 



Google 



IIL Rozum (a jeho výkon). 



1. Rozličnost umu, rozumu. 



2. Cena rozumu, umelosti. 



Prísloví. 
Hlava. 

Čo hlava, to rozum. Č. 202. Adalb. 
Gíowa 8. Rozum 3. (Též:) Rozum 

— hlava. 
Dve hlavy nevejdu pod jeden ka- 
pelách (^z klobouk). Sár. 
Koľko hláv, toľko rozumov ;l) — 
toľko klobúkov. (Rozdílnost schop- 
ností i smýšlení.) Č. 202. Adalb. 
Glowa 43. Kapelusz 1. Rozum 
90. 
Moja hlava nenie kalendár. T. 
Sto hláv, sto rozumov. Adalb. Glowa 
152. 
Každý fučí, ako sa naučí. 
Každý po svojom rozume robí. (Též:) 
Nech každý za svojím rozumom ide. 
Sr. Adalb. Glowa 60. 
Každý si tak pomáha, ako vie. 
Každý tak chváli Boha, ako zná. 
Každý vták ináč spieva. 
Kolko ľudí, toľko myslí. 
Nemôže každý všetko vede£. *^) 
Všetci ľudia všetko vedia •^) O. 61. 
Adalb. Wiedzieč 29. (Viacej očí — 
víz Vín. 360 ) 



Prísloví. 

Čo človek vie, to je všetko dobre. 

Kto má rozum, má všetko. 

Lepšie rozumom ako kolom. Sr. Č. 203' 
Radej — 

Lepšie zna£, ako mať. Lepšie dačo znať, 
nežli mnoho mať. Adalb. Umieč 14. 
Č. 214. (Opačné.) Adalb. Mieč 38. 

Lepší rozumu kus ako palica na siahu. 

Múdremu povedz slovo, vykoná, čo 
treba. Sr. Č. 206. Sr. Adalb. M^dry 23. 

Na múdreho mihni, a už vie. 

Na múdrych ľuďoch stojí svet, a na 
bláznoch tma. Č. 206. 

Rozum drahá partéka. 

Rozumného človeka každý má v pocti- 
vosti. 

Rozum, — šikovnosť — žiadne čary. 
Č. 206. Chytrost — 517. Rozumy 
— Adalb. Chytrošč 2. 

To ani voda nevezme, ani oheň ne- 
spáli, čo sa človek naučí. Sr. Adalb. 
Nauczyč si^ 2. 

Učený rozum drahý, rodzený drahší. 

Viac je rozum než šťastie. Č. 151. 
Štésíí - (Sr. XII. 62. Lepší funt atd.) 



20 



1) Mennyi fcj, annyi csz. 

2) Srovn. Non possumus omnia omnes. 
^) Srovn. Sok fo, sok értelem. 



Digitized by 



Google 



a. (\'ičeni sc v umelosti. 4. Neumélost. 



15 



Zlato. 

Lepší rozum ako zlato. Adaib Roz- 
um 37. 
Lót rozumu viacej váži ako cent 
zlata. 
30 Zlato bez rozumu blato. 

3. Cvičení se v umelosti ; nedbalosť 
v učení. 

Prísloví. 

Aký učiteľ, taká škola; — taký učeň. 

Bez múky nieto náuky. Č. 216. 

Čím vyššie vyndeš, tým ďalej dovidíš. 

Č. 215. 
Človek sa musí do smrti učiť a ešte 
sa nedoučí. (Též:) Človek sa nikdy 
nepreučí. Adalb. Rozum 7. Uczyč 
sit^ 5. 
»*"' Dobrý kňaz sa do smrti učí. l) Č. 
217. 
Keď sa vypsíme, i z nás Fudia budú. 

(Iron.) Sr. Č. 110. Až své — 
Kniha. 

Bol jeden mních, mal moc kníh, ne- 
vedel nič z nich. Č. 218.*^) 
Krava i vôl knihy majú, a predsa 

čítať neznajú.'^) Č. 512. 
Napľujem (ancb hrubé nas . .) do 
kníh, keď neviem nič z nich. Č. 
215. Napli va t — 
^' Škola nie zajac, knižka nie líška. 
(Neuteče.) Sr. Adalb. Zaj^c 14. 
Z knihy múdry, z hlavy sprostý. 
(Kdo se na knihy odvoláva a ne- 
moudŕe si počína. Šuj. Též:) 
Z knihy múdry, bez knihy nemy. T. 

a Č. 568. Adalb. Ksi^žka 15. 
Žiak bez knihy, vojak bez zbroja 
(mase.) 
Kto nikdy do vody nejde, plávať sa 
nenaučí. 
•••'» Kto sa mučí, ten sa učí. (Též:) Kto 
sa učí, ten sa mučí. Sr. Č. 216. 
Kto sa neučí, nevie. 



Modli sa, aby ti Pán Boh dal dar Ducha 

svätého, a rozumu dobrého. 
Múdry nebýva, kto sa neučieva. 
Múdry sa nik nenarodil. Č. 216. Adalb. 

Rozum 105. 
Rozum sa brúsi cvičeniem. T. 
Ťažko toho vodiť, kto sám nechce 

chodiť. Adalb. Wól 45. 
Učený nikto s neba nespadol. (Viz 49.) 

Č. 216. Adalb. Uczony 10. 
Žiadna hanba od kohokoľvek sa učiť. 

Sr. Adalb. Umieč 3. 



4. Neumélost, hloupost; zdanlivá 
umélost. 

Prísloví. 

Aká gramatika, taká politika. (Snad 
i ve smyslu : Jaká práce, taká pláce.) 
Aká roľa, taká úroda. 55 

Blázon. 

Blázna mlčaním odbavíš. Č. 70. 
Bláznovi je aj drevený groš dobrý."*) 

Č. 211. 
Bláznov nesejú, a rodia sa. Sr. Č. 

210. Adalb. Dureň 3. Glupi 24. 
Blázni sa všade najdú. 
Bláznov všade dosť. 6o 

Blázon každého za blázna drží. Č. 

211. 
Dva blázni slobodní. T. a Č. 211. 
Jeden blázon urobí sto bláznov;^) 

— desať iných oblázni. Č. 211. 

Adalb. Glupi 122. 
Ľahko byť bláznom, kde chybuje 

rozum.^) Č. 210. Snadno — 
Lepšie s múdrym plakať, ako s bláz- 05 

nom skákať. 
Lepší jeden múdry, ako tisíc bláz- 
nov. Sr. Adalb. M^dry 8. 
Múdra rada pre múdrych, a pre 

bláznov palica. 
Na vajca nénie dobre položiť blázna. 

T. Sr. Č. 212. 
Nechaj bláznov blázny byť. 



M Jó pap holtig tanul. 

*) Mezitím i báchorky počínají takto: >Bol jeden mních, mal veľa kníh, čítaval 
nich, až raz veru aj vyčítal, že atd.« 

•"*) Slovná hra. Knihy =:: zažívací ústroje pŕežívavcú. 

*) Bolondnak fapénz is jó; ha elveszti, sem kár. 

^) Egy bolond százat csinál. 

'•) Konnyú annak bolondozni, kinek egy cscp esze sincs. 



Digitized by 



Google 



III. Rozum. 4. Neumčlost. 



70 S bláznom ani Boh nič nevyvedie. 
Č. 208. 
S bláznom najlepšie pokoj mať. 
S bláznom ničoho nevykonáš. 
Ťažko múdremu medzi blazny hovo- 
riť. Č. 70. 
U blázna je i reč bláznovská. 
75 Z blázna nebude len blázon. (Též:) 
Blázon je len blázon a zostane na 
veky bláznom. 
Čomu nerozumieš, to nehaň! 
Čože je z veľkej stodoly, keď je pustá ! 
Adalb. Stodola 1. 

Hlava. 

Aká hlava, taký rozum. 
«<» Hľadá v suchej hlave modzgy. 

Kto nemá v hlave, v sklepe nekúpi. 
Na tvári brázda a hlava prázdna. 
Prázdna hlava nebolieva. 

Hluchý. 

Darmo slepému ukazuješ a hluchému 
vravíš. 
85 Nemý hluchému nespomôže. 
Hlúpy, hlupák. 

Čo jeden hlupák zkazí, to sto mú- 
drych nenapraví. Č. 213. Adalb. 
Gíupi 125. 
Hlúpy sa na všetkom len smeje. 
Kto je od narodzenia hlúpy, v apa- 
tieke to nekúpi ; — ani v Paríži roz- 
umu nekúpi. ,(Viz 81.) Č. 209, 
487. Adalb. Wiedeň 1. 
Múdremu napovedz, hlúpemu dopo- 
vedz. Sr. Č. 206. 
9(> Na múdreho mihni, hlúpeho drgni. 
Sr. Č. 206. 
Komu Pán Boh nedaruje, tomu kováč 
neukuje i) ; — v apatické nekúpi. 
Č. 204. Adalb. Bóg 94. Glupi 53. Sr. 
Nátura 1. Przyrodzenie 2. Rozum 28. 

Kráv a. 

Krava nevyliahne žriebä. 
Nektorá krava celé hovädo. 
Múdry, mudrc. 

Brada nerobí mudreca. T. 
95 Kto sa neblázni, preto ešte nenie 
múdry. 
Mnoho múdry nedobre mudruje. T. 



Nenie to múdry, čo veľa vie, ale 
kto vie, čo mu treba. Č. 207. 
Adalb. Umieč 15. 
Nebude zo záprdku kura ťa. Č. 214. 
Nechaj tak, čomu si sa neučil. Sr. Č. 
215. Co neumíš — 

Nenie to každému pridanica. kmi 

Nie každý Cigáň kováč. 

Nie každý kosec, čo kosu na pleci nosí. 

Nie každý kováč, čo je začadený. 

Nie každý mních, čo kutňu nosí. 

Nie každý mlynár, čo zamúčený klo- 11.5 

búk nosí. 
Nie každý oráč, čo pluh v ruke drží. 

Sr. Č. 269. 
Nie pre každého v noci lampáš. 
Nie z každého dreva môže byť poleno. 
Nie z každého žiaka bude kňaz. Č. 

214. Adalb. Zak 5. 

Osol (somár). 

Nesvedčí oslovi červené — cifro- no 

vane — sedlo. T. 
Osla baŕs do Viedne poženieš, predsa 

zostane len oslom. 
Osol oslovi najlepšie sa páči. Sr. 

Č. 40. 
»Pane Bože, akého si ma dal, taký ti 
tancujem.* (Také o telesných va- 
dách.) 
Prázdny voz sa nezasekne. (Hloupý se 

nad ničím nepozastaví.) 
Rozum. 

Aký rozum, taký účinok. 115 

Co durnému po rozume ! Sár. 

Čo bláznovi po rozume, keď ho 

nemá! Adalb. Glupi 1. (Též:) 
Pes bláznovi po rozume ; keď ho 

nemá, nébanuje. T. — Sr. VI. SI. 

233. Co je hlupymu po rozume, dy 

mu ho netreba. 
Dajže mu rozumu, keď ho nemá ; — i-'<» 

keď ho sám nemáš; — keď ne- 
prijme. 
Kde nedôjde rozum, dôjde klin. 
Lievikom rozumu nikomu nenaleješ. 
Má rozum, ale ho nevie užiť. 
* Slabý rozum po svojej hlave jazdí. 



1) Kinek Isten nem adja, János kovács sem koholja. Kinek cszc nincs, a kovács 
sem csinál. 



Digitized by 



Google 



5. Nesrovnalost rozumu s podobou, sc skutkem. 



125 Shováraj sa s ním a s kobylou sa 
modli, to je jedno. (Též:) S koňom 
sa modliť a so somárom sa shovárať, 
všetko jedno. 1) S tebou reč a s ko- 
nem Otčenáš. Pr. (Také o nedba- 
losti a nevšímavosti.) Sr. VI. SI. 236. 
S tebum mluvit a s kozlem ŕikat, 
to je jedno. Adalb. Gadač 30. (Viz 
136.) 
Slepý nemôže súdiť o faibách.'^) Adalb. 

Gadač 22. S^dzič 9. 
Sprostý, sprostá k. 

Deravý mechúr nenaduješ, sprostáka 

darmo učiť budeš. 
Keď jeden sprostý skalu do studne 
hodí, ani desať múdrych ju nevy- 
tiahne.'^) Č. 213. Adalb. Kamieň 9. 
Sprosták nikdy dobre nenarobil. 
130 Sprostákovi len cepy do ruky. — 
Bratček, tebe len cepy do ruky. 
Sprostého kam chceš strčiť môžeš. 
Sprostého postrč, múdremu povedz. 

(Viz 89.) 
Sprostý ani vraveť, ani mlčať nevie. 
Č. 70. 
Teľa. Vôl. 

Chovaj teľa, bude z neho vôl. 
135 Jalová krava neuliahne teľa. (Viz 92.) 
S cebu hutoric — s celecem se 

modlic. Šár. 
Teľa do školy, vôl zo školy. 
Vyšlo teľa, vrátil sa vôl. Č. 209. 
Vôl, hodsbys' ho prez celý svet pre- 
viedol, ten len volom bude.**) Č. 
209. 
140 Vôl má vysoké čelo a je sprostý 
vôl. 
Umný, ale nerozumný. 
Umu dosť, ale rozumu málo. 
Vedieť. 

Huncút, kto lepšie urobí, ako vie.^) 
Vie, keď aj nie kuvať, aspoň mechy 
ťahať. Č. 287. 



Vôl, viz 134. a násl. uó 

Zo slamy bude len sečka. 

Z prázdneho duba iba sova; — iba 
vrabec alebo sova. (Téz.) Z pustej 
stodoly iba sova vyletí. Č. 70. Adalb. 
Kleč. Stodola 13. Sr. O. 93. Z pusté 
stodoly vyletí sova, z híúpého člo- 
veka hlupé slova. (V jiném smyslu 
o sove viz 148.) 

5. Nesrovnalost vnéjší podoby 

s rozumem, rozumu se skutkem. 

(Srovn. XII. 1—39.) 

Prísloví. 

Dakedy aj z pustej stodoly sova vy- 
letí.*^) (Též.) I zez praznej stodoly 
sova vyleci. Šár. (S bočním význa- 
mem : Chudého nevysmívej, platí i on 
néco.) Srovn. I sova na svetlo 
hliadí. T. 

Dakedy múdry pochybí, dakedy zaš 
blazen traíi. Šár. Sr. Adalb. M^dry 
88. D. M^dry. 

I čierna kvočka biele vajce snesie. iso 
Č. 268. Adalb. Kokosz 3. Sr. Krawa 
12. 

I pod otrhaným klobúkom často múdra 
hlava býva. Č. 268. 

Keď sa kôň potkne, hodne sa potkne. 

Keď sa múdry pošpatí, to sa hodne 
pošpatí. (Též:) Keď múdry chybí, 
hodne chybí. 7) (Viz 157.) 

Ľudia chatrní mávajú rozum jadrný. 

Sr. O. 45. Č. 268. 
Malý, ale má > rozum do Pánbocha,t iss 

(ŕekl Cikán). 
Malý žobrák nosí veľkú kapsu; - chodí 

s veľkou palicou.^) Č. 217. 
Múdry sa o málo neošudí (neoklame). 
Nekdy i Kubo dobre povie.**) 
Pravda vy.^la z kúta. 



M Akár a lóval imádkozz. 

^) Coecus de colore. Vak a .színckrol. 

^) í-gy bolond oly kovct dob a kutl^a, hogy száz okos .sem !)irja kivenni. 

^) Ôkor csak ôkôr, ha Bčc.s!)e hajtják is. 

^) Sr. Ein Schelm thut mehr als cr kann. 

*'•) Puszta pajtából is repiil olykor baí»oly. 

^) Okos ember, ha !)otlik, nagyot !)otÍik. 

**j Kis koldus nagy bottal jár. 

••) Sr. Etiam olitor aliquando opportuna loquitur. Bolond is mond neha okosat. 

\i\. V. Z.ittirccký, Slovensk.i ph\lo\ i. > 



Digitized by 



Google 



IS 



m. Ro/um. h. Výčitky. 7. Spusobilost. S. Porekadla a usioví o rf>zumu- 



6, Výčitky nerozum nemu, zapomén^ 
livému, ncpozomému, roztržiténiu. 

Prísloví. 

-Bohu ku cti a ľuďom na p*)smechl« 

Kto nrrločujr, nech sa domyslí. 

Kto nemá v hlave, má v pätách; — 
v nohách Č. 253. Adalb. Gíovva 73. 
Pamieŕ 1 . 

Kto nevie umom, musí vreckom. 

Kto rozumom nestačí, nech kolenom 
dotlačí 

»í.en múdre a bez rozumu I « 

»Xapíí^ si druhý raz kríž uhTom do 
kochu:- (:. 519. Adalb. Komin 4. 
Wí^íTiel. 

" Neobzeraj sa pr> strakách ! ^ 

-Okuliare na nos!< 

»Pan farár dva razy na kancli ne- 
káže.* •) 

»( rob si druhý raz uzlík !< 

r^si. 

*f>aj si u^i vystriekaťí* 

» Nastrč natiahni - si usi a 

fKíči'ivaj !' 
' Počťivaj usima, nie zadkom S 
'('via^ si to druhý raz na nos!< 

7. Spúsobllost. 
Prísloví. 

|)(»l»rá sliepka i v žíhlavc vajce snesic. 
|)oí)rá práca sama sa chváli. Adalb. 

Robota 21. 
Iiobrý k^^'ň i na maMali kupca nájde, 

a podlého po jarmakoch vodia. Sr. 

r. 30. 
hobľý pisár i planým perom napí.se. 
Kto je mťidry, aj piva navarí. T. 
I ( )beľučnénui kováčovi remeslo sa darí. 

C. 215. 
Prnrn chváli majstra. Adalb. Dzielo. 
/rravy uhoľ páli, koniec dielo chváli. 
/ ŕh»veka nuijstiM'. 



?í. Porekadla a úsloví o roznnm 
a jeho výkoim. 

a) Umélost, dobra p am t- 1. 

Hlava. Má hla\ni na svojom rnicste. 
Má viac v päte ako my v ŕiiave. 
Sr. Adalb. Glowa 15+. Rozum^ -*-^. 

— Nemá otmby ani sečku v liave. 
- Nenie na hlavu padlý. — Skoda 

tej hlav\^ ! (totiž pri télesném» hmt»t- 
ném aneb mravníra nedostatku). — 
To je múdra — otv'orená - Iilava. 

je dobre podkovaný — osedlaný — 
obutý — . 

Má Filipa. — Má to na [)ät: [)rstoch. 

— Má všetkých päti spt>lu. 

Nenie v temeno urazený. C. 517. Adalb. 
Ciemie. 

Sečka. Nemá sečku popod kačku, môže 
b\i! ministrom. Sr. Adalb. (jlowa 
105. — Nenosí 3ečku pod klobúkom. 

Starý je to kalendár. 'O zkušeném. • 
T. a Č. 517. 

Škola, Nechodil poza Školu. — Ne- 
chodil nadarmo do školy. — Trinástu 
vychodil školu.-) 

To je rozum nad rozum. Adalb. Roz- 
um 25, — Vie mená hubám. C 53t. 

Vie to odriekať ako (;)tče nás.M C. 
519, Adalb. Ľmieč 21: — akoby 
hrachom svpal. 

Vie viac ako halušky '}\<^si: — ako 
kašu dúchat; — ako chlieb jiesť.^* 
Č. 517. Adalb. ľmieč 22. 

ój Dovtípení s e, presvedčení. 

B e 1 m o. Spadlo mu belmo s očí. — 
Strhnul mu belmo s očí. 

Čelo. Bil sa v čelo (totiž po neroz- 
vážnom skutku). — Do čela sa udrel. 

H láva. Po hlave sa tĺkol. (Viz 195.) — 
Pochodilo mu to po hlave; pobe- 
halo — . ( - Rozvážil si ; škrupuloval.) 
Svitlo mu v hlave ; — v rožku ; 
" v modzgu; — v očiach. — 
Trafil klinec na hlavu. (Správne >po 
hlave.) 



M \h\ Plaruľ pridi^t nicht zweimal. 

'^ ľi/rnhaľmadik i«>kola. 

') liulia mint a miatvAnkot. 

'") iH'ť kami ini hr wiv' Hn>l esscn. 



Digitized by 



Google 



8. Porekadla a úsloví o rozumu. 



19 



Má nos — dobrý nos — . — Našiel 
vtáča v hniezde. 

Otvorily sa mu oči. 

Rozum. Chytil sa — doložil sa — roz- 
umu. — Pohol (pohnul) rozumom. 
2«m Tak mu to na pamäť prišlo ako starej 
babe parta; — ako Cigáňovi nôta. 

V ž je doma. Č. 518. — Už sme doma. 

— Už to máme. — 

L^ž vie, koľko bilo; — zkadiaF vietor 
duje — veje ; — z ktorého kríka 
je to zajac. 

Vošiel do toho ako starý kôň do 
štvorní — štverní — . 

Zavrtelo mu to modzgom. 

ry Zapomčnlivost, nedovtípení 
s e, roztržitost. 

'-'''• Aha! dobre (že) ti oči nevykole. (KdyŽ 
nčkdo hledá to, co jest pred ním.) 

Áno, či ste dobre spali? (Ŕíká se po- 
smešné tomu, kdo se poptává na to, 
CO pravé bylo ŕečeno.) 

Hlava. Nemá hlavu na bvojom mieste. 

— To mu už dávno z hlavy vyšu- 
melo. — Už ho od toho hlava ne- 
bolí. — Vy lietalo mu to z hlavy 
ako operené vrabce z hniezda. 

Koňa hľadal a na ňom sedel. Č. 567. 
Len sa mi tak na jazyku pletie. Č. 

519. 
210 Má kuraciu pamäť. l) Sr. VI. SI. 233. 

Ma paméť jako krava. Adalb. Pa- 

mi^č 3. Sr. Rozum 89. 
Nepamätá vôl, kedy teľaťom bol. Sr. 

Adalb. Krowa 42. Wóí 59. 
Nevidí horu pre stromy. 2) Sr. C. 502. 

Lesem — Adalb. Las 18. 
Oči. ^lá oči a nevidí; má uši a ne- 
slyší. — Má oči vo vrecku. — Nevidí 

pre oči. C . 567. a 637. 
O |>oludní nevidí. — Počul vetor, ale 

névié odkaď. T. 
i>i:. Počul zvoniť, ale nevie kde.*^) C. 567 ; 

— ale né sozvániať. T. 

Pod nosom mu je, a nevidí. - To 
by už aj slepý videl. Adalb. Slepý 5. 



Ucho, uši. Kameň ti v ušiach! — 
Kameň ti v ušoch a sól v očoch. 
T. — Má hluchú muchu v uchu. — 
Má špunty v ušiach. — Má v ušiach 
kameň zakovaný. — Sedí si na 
ušiach. Č. 568. 

Vyfučalo mu to z kotrby. — Vo dne 
chodí s lampášom. 

Voda. Na brehu ležal a vody žiadal 
(Víz 208. Také o lenivém.) — Pri 
studni stojí a vody pýta. 

Zábudo k, zabudnúť. 220 

Čo dávajú od zábudku? - Dostal 
od zábudku (totiž výprask). — Od 
zábudku s maslom hrudku ; — mastnú 
hrudku. — Zabudnul sa pomýliť. 
(Iron. Vymlouvající se totiž, chté 
rázem zabudkou i zmýlením vymlou- 
vati se, ŕekl: Zabudnul (zapomnél) 
som sa pomýľiť.) — Zabudnul som 
na to ako na smrť. C 519. Adalb. 
Zapomnieč 3. 

í/) Hloupost, neumélost. 

Blázon, bláznivý, blazneť sa. 
Bláznivý ako vietor. — Či sa blá- 
znieš.^ — Či si blázon, či mňa máš 
za blázna? - Či som ja blázon, či 
ty ? -- Jeden z nás dvoch je blázon, 
ale ja nie. — >Ty pochabý, blá- 
znivý košút!< 

Božie hoviadko. Sr. Adalb. Ciel^ 1. 
(Víz 249.) 

Či sa šalie, či čo sa mu robí ? 

C i si slepý, či nevidíš, a či nepočuješ? 

Ešte musíš moc kaše pojiesť, kým sa 225 
to naučíš. (Srovn. 237.) 

Hlava, hlavička, hlavný. 

Buková - dubová - hlava; - 
kotrba. — Hlava ako baňa, a roz- 
umu nič. — Hlava veliká ako me- 
rica, a predsa sprostá. Adalb. (iíowa 
34. — Hlavná osnova sa mu trhá. 

— Hlavu ztratil. — Iba ak máš 
ošal v hlave ? ! — Má hlavu ako zo 
železa. -- Má motylice - strečky 

— v hlave ; — otruby. Adalb. 
(itowa 102. ^lá šiaľ — čemer 



') Srovn. Er hat (icdanken wic ein Huhn. 

^) Nem Kitja ľátul az crdot. 

•h Hallotta ho^y haran^oznak, de nem tudja hol. 



Digitized by 



Google 



20 



III. Rozum. 8. Porekadla a úsloví o rozumu. 



— v hlave. — Má tvrdú hlavu. Je 
tvrdej hlavy. (:= Téžko se učí, chápá.) 

— »Môj otec nebohý mal slamené 
nohy, a hlavu dubovú, — chvála Pánu 
Bohu!« — Na hlavu padlý — ude- 
rený. — Obročnicu mu na hlavu. 
(Z obročnice, kterou véšejí koni na 
krk, chová se tento na cestách, kde 
není žlabu.) — Prázdna hlava. — 
Rechtor z Lopašova, hlava ako sova. 

— Škoda tej hlavy, že ju plecia 
nosia! — Škoda tvojej múdrej hlavy, 
že si sprostý. — To je hlavička! — 
V hlavu zachádza, (zn Zšílí.) — 

Hotový vôl, len trávu žrať. Č. 560. 
Iba ak sa ti dačo ukazuje! (Prelud.) 

— Iba ak sa ti sníva! (Též:) Či sa 
ti sníva, či čo sa ti robí.í^ — Iba 
ak sa ti v očiach mení. — Iba ak 
si sa nadragule (rulík) napil !l)( >Nad- 
ragulya« jest maďarské slovo; o- 
statné rulík i lilek zahrnuje se na 
Slovensku pod jménem >rulok.« Viz 
233.) — Iba ak si sa opil! (Jiné 
dutky počínající slovem »iba< viz 
mezi 226. a 253.) — Iba čo haraburdí. 

Jedno koliesko mu brnčí. (Vzato z hodin.j 
Sr. Adalb. Gíowa 96. 
230 Kam s' podel oči.?* Č. 535. — Ký pa- 
rom ťa oslepil — omátal — } 

Košom udretý. (Též:) Vrecom — me- 
chom udretý — uderený — . Č. 561. 
Srovn. VI. SI. 236. Méchem šastnuty a 
kyjem podepŕeny ; — drhtum opásaný. 

Lámu sa mu kolesá. — Len sa mu 
tak svet bliští. 

Len taký tĺk je z neho. — Lulok 
s' požral } 

Má čerta v nose, len nevie v ktorej 
dierke. 
235 Má kone, ale kočiš chybuje. 

Mamlas je lekvárový osúch. 

Milý brachu ! ešče pojieš mnoho slo- 
venského hrachu (až se tomu naučíš). 
T. (Srovn. 225.) 

Modzgy sa mu pomútily. 

Môžeš mu i do zadku trúbiť, nič s ním 
nevykážeš. 



Múdrosť, múdry. (Iron.) 240 

Je v ňom múdrosti ako v komárovi 
sadla. — Múdra hlava papierová ; 

— z Kocúrkova. — Múdry ako 
Práznovický — Práznodvorský — 
rychtár. (Práznovice — obec v Nitr. 
župe.) Múdry ako Šalamúnove plundre. 

— ako Šalam. pudlo. Č. 17. a 561. 
Adalb. Salomon 3. — Múdry jako 
hus* v nebi. T. a Č. 562. Múdrosť 
mu prevyšuje rozum. 

Na to on nemá fifi (t. j. rozumu). 

Nechápe, iba keď by mu na lopate 
podal. Sr. Č. 563. Adalb. Lopata. 

Nechybuje mu iné, iba barannie rohy. 
Sr. Č. 560. 

Nemá mysli doma. T. — Nemá všet- 
kých doma. (Též.) Nemá všetkých 
svojich domácich. Adalb. Doma 10. 

— Nemá všetkých pod čapicu — 
pod širákom. Z Boš. dol. 

Nerob zmuty, kolomuty — galamuty — . 245 
Nevidí ďalej od nosa. (Též :) Ide za 

nosom. Adalb. Widzieč 12. 
Nevie ani kadiaľ hus ští a mieša sa 

do toho. — Nevie ani ústa rozdrapiť 

— rozpantať — . 

Nič nemožno z neho vybiť. 

Osol. Hotový osol, len veľké uši mu 
chybia. — Pána Krista osol. Srovn. 
222. a Č. 560. Ty jsi koníček P. B. 
Adalb. Glupi 75. Sr. Osieí 18. 

Ó ty dube! T. a Č. 560. Pojiel šia- 250 
lené -) (t. j. jedovaté) huby. 

Pol hoväda, pol koňa. — Prvý od 
zadku. 

Pustý je horní zámok. Prázden je hornij 
zámok, nenič pán doma. T. a C. 56 1 . 

Rozum, r o z u m e ť. 

Či máš šialený rozum > — Dal rozum 
do arendy. — Iba ak sa ti rozum 
čistí ! — Iba ak si sa s rozumom 
pominul ! — Iba ak z rozumu po- 
stupuješ ! — Je s pochybeným roz- 
umom. — Kaput (caput, lat.) hlava, 
rozum na retiazke ! — Kaput hlava, 
v zadku rozum ! — Maj rozum ! Ba 
maj rozum ! — Má rozum doskami 



1) Srovn. Maszlaf^ot ( bodla vé jablko, durman) evctt. 
-) Jináč i >stridžic<; ŕečcné, jako prostŕedky strijí. Též: 
česky značí to vzácnou houbu *champion.« 



* Pojiel pcčiarky.* Avšak 



Digitized by 



Google 



8. Porekadla a úsloví o rozumu. 



21 



zabitý. — Má rozumu, čoby vrabce 
naraz vypil. (Též :) Má toľko rozumu 
ako vrabec svedomia. — Má rozum 
v sáre. (Víz níž Padol — ) — Na 
rozume chytený — pomätený — 
porazený — pošinutý — Na roz- 
ume si sedel. Č. 534. — Nemá ani 
kúska rozumu — ani kvapky — ani 
za grajciar — ani za babku. Sr. 
Adalb. Rozum 100. — Nemá do- 
brého rozumu; — zdravého — zre- 
lého. — Nemá rozumu ako malé 
dieťa. — Nemá zplna rozum. — 
Padol mu rozum za sáru. — Pohnul 
rozumom ako krava chvostom. Sr. 
Adalb. Rozum 41, 82. — Pozbavil 
sa — pozbudol — rozumu. — Rozum, 
človeče, rozum! — Rozum ho pre- 
j)omáha. — Rozumie do toho ako 
hus do piva ; — ako koza petržlenu ; 
~ ako krava muškátu ; — ako 
sliepka do piva a hus do neba; — 
ako žaba do orechov. Srovn. VI. SI. 
236. Rozumi tému jak žaba orechu, 
Cigán pluhu, tela varhanám. Sr. Č. 

561. a 562. — Rozumi tému ako 
osel harfe a slépka pivu. T. a Č. 

562. Sr. Adalb. Rozumieč 7, 8. Znač. 

— Rozumy tratí. (Též:) Nuž či si 
rozum potratil.^ Či ty rozum tratíš.í* 

— Rozum mu kypí. T. — Rozum 
si prepil. — To je nie po ničom, 
ani po rozume, ani po pravde. — 
To je rozum! — Ušiel mu rozum 
do zadku. 

Sprostý. Najprvší medzi sprostými. — 
Sprostá kotrba. ~ Sprostý ako ba- 
ran — baranní roh, ako basa, ako 
býk í) (byko, býčik), ako furmanova 
bôta, ako hus (žen.), ako kapustný 
hlúb, ako noc, ako pantok (zn téžká 
sekera), ako pastierova trúba, ako 
peň, ako somár (osel), ako Talafús, 
ako tefa, ako telica*^) (žen.), ako 
tik, ako vôl. Sr. Č. 560. a 561. 
Adalb. Glupi jak baran, 54. but. 57. 
ciel^ 62. g^s 68. osieí 73. (Jiná viz 
265. Nadávky.) 
25^' Škola. Chodí poza školu. — Ledva 
školy ovoňal — ; ledva školský prach 



so seba striasol (a už sa robí naj- 
múdrejším atd). — Škola mu smrdí. 
Tak si vedie múdre ako za groš 
pes. 

Te r a. Skorej by teľa naučil ako jeho. 

— Ty teľa! keď narastieš, bude 
z teba vôl. — To je svätojánske 
teľa (t. j. pozdní, nevhodné na pfí- 
chovek). 

Temä, temeno, temiačko. 

Má mäkké temiačko. — Má temiačko 
pritlačené. — Na temiačko padol. 

— V temeno urazený. 

To by ani krave nebolo napadlo. — 

To pre teba grécky. T. — Tratí 

nôty. 
Uši mu narástly. — Už si lapil psa 260 

za chvost. 
Veď si vari nie od prvnôstky. (-r- Krava, 

ovce s prvním plodem.) — Veď ten 

zase vytrielil — vykázal — ! 
Vyšiel z kolaje. — Všetko vie, len to 

nevie. 
Z teba ani pes ! 
Zvonec. Nechybuje mu iba zvonec. — 

Nosí zvonce; — kukFu. — Opica 

so zvoncom. 

Nadávky hloupému. Babrák, baran, 266 
bi bas, bludár, halama, haraburda, hlu- 
pák, hovädo, chuchma (žen.), chuch- 
mička (žen.), chumaj, chňupák, jašo, 
Jano drevený, Kelerova trúba (snad 
Lehelova, pramaďara, kterou troubu 
Madki'i prý posud prechová vají. Šuj.), 
kôň, krava (žen.), Kubo sprostý, 
lanko, mamlas, motoch, motovidlo. 
mumaj mumák, našialistý, netrebý, 
osol, pochabec, pochábeí, pletkár, 
pletniak, sadlakurka (žen.), somár, 
sysel, sprosták, sprostina, šaľo, šala- 
bachter, šaľuga, šašo, šialenec, špalek, 
taranda, telivo, telpis, teliar, tetivo, 
trkvas, trúb, trúba, trubiroh, trulant, 
truľo, trup, trupák, trupavec, ťuťmák, 
ušiak, vôl, zamotal, zvetrelec. 

Slovesaktomu. Balabuší, balácha, ba- 
luší, halabuší, pletie, tára, zdivel sa, 
zduj sa !, zblaznel sa, zmatožil sa, 
zmyšil sa, zošalel sa, zpochabel sa. 



*— -) Slovy býk a tclica označuje Slovák, jmenovitč v Lii)tovč obojí rod (pohlaví) 
mladého teletc, kdežto dospelého samce, če.s. býka slovenský názov jest b uja k. 



Digitized by 



Google 



22 



III. Rozum. 8. Porekadla a úsloví o rozumu. 



e) Spúsobnost. 

Dobre sa vycibril medzi Tudmi. 

Ešte ta zbaví (=i dost dobré) od mla- 
dého majstra. 

Hodno mu je ruky pozlátiť. (Také 
iron. o špatném díle.) 
270 Spraví, čo do ruky chytí. (zi:Vše se 
mu zdarí.) Adalb. Uvidzieč. 

Stojí za druhých dvoch. (Také o sile atd.) 

Šikovný ako parom ; — ako strela. 

Tisíc kumštov majster. 1) (Naturalista.) 

To (mu) ide ako po masle. Č. 637 ; 

— ako po liehach ; — ako po mydle. 
Adalb. Isč 24. po maále 25. po 
mydle. 

275 To je medzi svetom vykublaný (=: vy- 
cvičený). 

To je moja pravá ruka. (=r Výdatný 
pomocník.) 

Trafí i po slepäčky. 

Všetko z neho vy stane. 

f) Nespúsobnost. 

Aký že si netrebný I — Akoby kolom 
dvihal. 
280 Akoby perie páral. — Akoby z kutla 
strieľal. 

Ako čoby kury pohrabaly — popa- 
praly. =: (Neúhledné dílo.) 

Ako prišiel, tak odišiel. (=: Nepoŕídil nie.) 

Ako rohatý vôl — všetko rozhádže. 

Ani do rady, ani do vady (čes. vady). 
Č. 561. a 566. Adalb. Rada 32. 
Zwada 1. — Ani po vidomky, ani 
po slepäčky. — Ani reči, ani kroči 
(t. j. činu.) Sr. C. 566. — Ani žák, 
ani dvorák. T. (Doležal : Nec ad 
chorum, nec ad fórum. Šuj.) 
285 Buch sem, buch tam! 

Capa odral — zabil — zastrelil. Sr. 
C. 573. Kozia. 

Čert. Bol čertu cestu dlžen. — Čert 
ho najal. — Čerti ho to spýskali 
(že to vymyslel). Čert mu to kázal. 

— Čertov — paromov vystrája. — 



Nech čert vezme — berie — takú 
robotu ! 

Čoho sa dotkne, všetko mu z ruky 
letí. Č. 564. (Víz 320.) Adalb. R^ka 60. 

Čo len bude z teba o sto rokov } Med- 
veď! Pr. 

Dal sa ti ťarbák pozdraviť.'^) '^> 

Dlužšá košulia než kaftan. T. 

»Do tej flinty nerozumiem!* (rekl 
špatný strelec). 

Do unovániá vodu prelievať. (Nepater- 
ných vecí neustále hlédéti. T.) 

Frajšták išiel, Frajšták prišiel. (Žid 
putovav z Frajštáku (Hlohovec) do 
Žiliny a zemdlev, sedí na >pl£« (vor), 
avšak dole Váhem jda opét se octl 
ve Frajštáku, kde s podivením lá- 
manou slovenčinou ŕekl: Frajšták 
atd. Šuj. — Značí: nie nepoŕídil.) 

Hoden je zpod živého pňa huby jiesť, 295 
(t. j. výkal). — Hodens chvály jak 
pes kyjaca. Z Boš. dol. Hod. chv. 
ako slepý pes na hone. Pr. Modra. 

Iba čo druhému zavadzia; — chuť 
odberá. 

Ide ako voz bez oja. — Ide mu to 
ako slepému tkáčovi útok. — Ide 
nazad ako rak. Č. 578. 

Jednou rukou stavia druhou rúca. 

Je to s ním ako s bránou do hory. 

Kade horí, tade hasne. 3oo 

Kam noha, tam ruka; kam ocas, tam 
hlava. T. (Srovn. 308.) 

Každej veci musí na grg stupiť. í i^ Vše 
zahubí.) 

Kde padlo, tam sadlo. 

>Keď chceš zajaca lapiť, udri sa dobre 
po kolene, alebo mu nasyp soli na 
chvost I « Adalb. Kolano 6. 

Ký je to čert za robota, jedna čižma, 305 
druhá bôta! Adalb. Sztybel. 

Kukučka ho chváli. — *Lelky chytá. 
(Česky Iclek — vták kozodoj. Vý- 
znam }) 

Len tak na šuch buch robí. — Matu- 
zalémský plot. •^) 



') Mille artium artifex. 

-) Ungeschickt lässt grússen. 

•*^) Slovenská báje o tom zní dle Šuj. takto: »Keď starý Matuzalém i>Iot oprával, 
a to len tak ledabolo z paprutiny, dohováral mu Bôh, že také dielo nepotrvá. »Mňa 
(accus.) ono dosť vytrvá (obyčcjnéjší je.st transitivum »pretrvá« =1 pi'ečká), som starý 
a pre druhého sa nebudem trápiť, < odvrkol M. Žatým ale žil najdlhšie, i mal sa čo po 
toľké veky každoročne naplácať planého plota.' 



Digitized by 



Google 



8. Porekadla a úsloví o rozumu. 



Nemá to ani hlavy, ani noh ; — ani 

hlavy, ani ruky; — ani hlavy, ani 

päty. Č. 563. (Srovn. 301.) 
Neskoro, neskorý. 

Neskorý kňaz ho krstil. — Ten i na 

súdny deň dôjde neskoro. — Všade 

neskoro dôjde. 
310 Nie pol ledačoho, ale celé. — >No veď 

si ty tomu dall< 
Opaladlo, koryto, ncobrátils*, pozri to! 
Pobúchal pomlátil, na vnivoč obrátil. 

(Úplné víz v. 707.) 
Pod kepeňom frčky a o stenu hrach 

hádzal. 
Prišiel s ústy na chrústy. (=: Zle f)o- 

ŕídil ; šel bez pŕíi)ravy.) 
3ľ' Robí to ako stolček od Lucie. (Nejaká 

povera.) 
Robí všetko od buka do buka, — 

voslep. — Srovn. VI. SI. 239. Mčri 

jak plotno za starodávna méŕili, od 

bučka do bučka. 
Robota ako v rukaviciach. Adalb. 

Zgrabny 1. 
Sasa do lesa, sasa von z lesa ! 
S darobninami — s daromninami sa 

zaoberá. 
2í' Si ty chlap — hnoj robiť! * Smoly do 

ruky!« (Viz 288.) 
Súci (vhodný) ako motovidlo do kapsy. 
Šikovný ako bobový snop, lY. ; — ako 

drevená olmaria (armara); — ako 

holý v tŕni ; — ako olovený vták, 

Č. 541 ; — ako vôl do koča. Č. 



563. Hodí se — Adalb. Zdatný 4. 
Zgrabny 8. Szykowny 2. 

Tak nech sa mele, leda rumplovalo ! 

Tak vykonal, ako ten, čo mydle sjiel 
a krochmelom si zajiedal. 

Ťažký furman. — Ty sa do toho re- 
mesla nerozumieš. 

To ide ako v lete na saňach. 

To je ostatnia litera v abecede (Také 
o málo váženém človeku vábec.) To 
je tupý šíp. 

Trafil medzi holuby (ne do holubúv). 
Trochu mimo, ostatnie von. (Vy- 
mlouvajícímu se, že jen trochu po- 
chybil.) 

Usporiadal si to ako sviňa mech (mech). 

Už sa preučil — zkratnel — . (Hlavne 
o starém, nedostatečném ŕemeslníku.) 

Vyčíňa — vystrája — stvára — od 
výmyslu sveta; — samé šarapaty. 
— Vlas okresáva. 

Všade bol a nič nevykonal. — Všade 
primrzne. (~ Dlouho mešká.) 

Všetko čím hore tým dolu obrátil. 

Všetko na paseku obrátil. — Všetko 
strepal dovedna. 

Začal len jednou rukou. — Za chvost lapá. 

Zaslúžil, aby mu nékto hlavu do fátčla 
(roušky) zašil. T. 

Zas paroma vyviedol — volákého čerta 
vykutral — vyhútal — vymyslel! 

Z motyky — z motovidla — na prá- 
zdno — do sveta vystrelil. (O skutku 
i feči.) — Žida zabil. C. 573. 



Digitized by 



Google 



IV. Dojmy, projevy duševní; pŕirozenä povaha a mravy 

jednotlivé. 



1. Dojmy a projevy duševní vubec. 
(Oči, tvár, srdce.) 

Prísloví. 

Bolesť na srdci a slza v očiach. 

Čo oči nevidia, to srdce nebolí. Sr. 

Č. 123. a 184. 
Čo oči vidia, srdcu nežial. Čo oči vidzu, 

šercu ne žal. Šár. (O presvedčení 

se na vlastní oči, ale také : Čo oči 

nevidia atd.) Adalb. Oko 13. 
Čo oči vidia, to srdce uverí. (Značí 

také : Chci dukazy pfátelství.) Sr. 

Adalb. Oko 7. 
5 Čo oko nevidí, to srdce nežiada. Adalb. 

Znač 1. 
Čo oko uvidí, to srdce zažiada. 
Čo sa v srdci varí, zjaví sa na tvári. 

Č. 266. Adalb. Twarz 8. 
Keď srdce nebolí, oči neplačú. Sr. Č. 

180. Srd. nezabolí — 
O čom človek nevie, za tým ho srdce 

nebolí. 1) Adalb. Niewiadomy. 
10 * Oko — do srdca okno. Č. 266. Adalb. 

Oko 67. 
Oko neuvidí, srdce neuverí. 
Oko neuvidí, srdce nezabaží. 
*Tvár — duše obraz. 
Tvárka — Ihárka. (Avšak také:) 
1^ Tvárka nenie Ihárka. C. 267. 
Z tvári myseľ žiari. C. 267. 



Úsloví o projevech duševních. 

Na tvári mu to videť. — To mu na 
konci nosa možno čítať. — Z očí 
mu to hľadí. 

2. Návyk a omrzelost ; všední a nové. 
Prísloví. 

Cigáňove — kováčove — deti neboja 
sa iskier. 

Čo je všednie, to nenie vzácne. -) Sr. 
Adalb. Ustawicznošč 1. 

*Čo je z ďaleká, to radi vyvyšujú. 

Čo je z hory, to zas uteká len do hory. 

Čo máme, o to nedbáme, a za iným 
sa sháňame. 

Čo staré, to nemilé. T. 

Črviak, keď sa do chrenu zažre, myslí, 
že už nič niet lepšieho. Črvnak sa 
nazdá, že niet sladšieho korenčeka 
nad chren. (Také o pŕestávajícnosti.) 
Adalb. Robak 10. 

Kam sa strom nahne, tam i padne. 

Koze sa na rovnej zemi hlava krúti 
(a ne nad propastí). 

Kto privyknul na mäkkom spávať, nerád 
líha na holom. 

Mäd je mädom, i ten sa prijic. (Viz 33.) 

Musíme so svetom isť. (Móda — po- 
vážlivé.) 



1) Was man nicht weiss, macht Einen nicht heiss. 
-) Quotidianum vilescit. 



Digitized by 



Google 



3. Zvláštnosti v ohlibč, mravích. 4. Túžba, dychtivost, nedočkavost. 



»» Neťažká žobrákovi palica. Sr. Č. 222. 

Ťažšie odvykať ako privykať. (Též:) 
Čomu zvykneš, od toho tak ľahko 
ncodvykneš. Adalb. Nawykač 1. 

Všecko nové vzácno, každodennié 
lacno. T. 

Všetko sa človeku prijie. (Viz 28.) 

Porekadla a úsloví o návyku. 

Brázda. Hajs ! po starej brázde ! — 

Hijó! koníčky po starej brázde! — 

Hijó ! na starú brázdu ! 
35 Je ako vŕba: kde ho zasadíš, tam sa 

ujme. 
Privyknul na to ako had na sladké 

mlieko. 
Privyknul tam ako črviak v chrene; 

— ako klin. 
Pustil koreň, (zr Udomácnil se, zvyknú! 

tam. Také o meškaní. > Nepustí ten 

tam korene* .= Nebude tam diouho 

bydlit.) 
Tak naša niva rodí. Č. 517. (siz Taký 

u nás obyčej.) 
*♦<» To je jeho psia obyčaj. 

3. Zvláštnosti v oblibé, mravích. 

Prísloví. 

Aký krár, taký kraj. 

Aký národ, taký zvyk. Sr. Č. 338. 
Jaké prase — 

Co dedina, to je iná. 

Co dedina, to reč iná. 
^'» Čo chyžka, to inakšia lyžka (lyžica). 

Čo komu milé, môže byť aj hnilé. 

(\) sa komu Fúbi, tým sa neotrávi — 
nezadrhne — nezadlávi. — Adalb. 
Smakowač 1. 

Kam voda má spád, ta tečie. 

Každý vlas ruozno sa ježí. T. 
**** » Kebych ja bol boháčom, nuž by som 
vždy len za pecou ležal a masť chlí- 
l)al,< riekol i)astierik. 

> Kebych ja bol kráľom, zlatom vybí- 
janú valašku bych nosil,* riekol valach. 



Komu hus, komu prasa, komu pečená 

— údená — klobása. Sr. Č. 157. 

a T.: Komu hus, tému prasiä. 
Komu farár, komu farárka, komu fará- 
rova kuchárka. Sr. Č. 280. 
Komu kňaz, komu kňazovka, komu 

kňazova dievka. *) 
Komu pop, a komu popaňa. Šár. Adalb. 55 

Podobač si^ 4. 
Komu sa ako ľúbi, komu kapusta, komu 

hlúby. Č. 280. 
Obyčaj.2) 

Co dom, to iná obyčaj v ňom. 

Čo kraj, to inakšia obyčaj. ^) Č. 338. 
Sr. O. 93. Adalb. Obyczaj 1. 5. 

*Čo sa mnohým hodí, to v obyčaj 
chodí. Č. 338. Adalb. Godzič si^ 3. 

Každý človek má svoju obyčaj. Sr. 6o 
Č. 221. Adalb. Obyczaj 76. 

Koľko krajov, toľko obyčajov. 

Koľko ľudí, toľko obyčajov. 

Sto dedín, sto obyčajov. 

Sto ľudí, sto obyčajov. 

Všade iná obyčaj. 65 

Pán Boh má všeliakych kostošov — ^) 

svätých — bláznov — . 
Veľké mesto — veľké pesstvo. 

4. Túžba, dychtivost, nedočkavost. 
Prísloví. 

Čo ludia radi čujú, tomu i veruju (ve- 
ria). Č. 102. Adalb. Czlowiek 8. 
Rad 1. Slyszeč 3. 

Kto k čomu má vôľu, nájde príležitosť. 

Netreba psa na pomyje hľadať. 70 

Snívať sa. 

Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo. 
Čo sa komu žiada, o tom sa mu aj 

sníva.^) Č. 237. 
Koňovi sa o obroku — ovsi — a 

medveďovi o plánkach sníva. 
Lačnému sa o hostine sníva. (Viz 77.) 
Mačke sa vždy o myšiach sníva. 75 

Svini sa vždy o žaludi *') a holubovi 
o žitku sníva. 



n Srovn. Kinek a pap, kinck a papné, de nckcm a lánya. 

-í) >ObyČaj* u Slovákov hned mužského, hncd ženského rodu, jako z nasl. patrno: 
»Iná obyčaj«, žen.; »sto obyčajov,* muž, 
•^) Andere Länder, andere Sittcn. 
*) Srovn. Van az úr Istennek elég oly kosztosa. 
•'») Ki mit kiván, azzal álmodozik. 
^*) Éhes disznó makkal álmodik. 



Digitized by 



Google 



26 IV. Dojmy, projevy iluscvní; povaha, mravy. 4. Túžba, dychtivost, ncdočkavost. 



Vcprovi je jarec, pijakovi Marec ( — mar- 
cové pivo), lačnému chlieb na mysli. 
(Též :) Lačnému vždy len chlieb 
v pamäti. 

Porekadla a úsloví o tužbé, dychti- 
vosti, nedočkavosti ; ukojení túžby. 

Baží za tým, div mu oko nevyskočí. 
»Bolo by dalo groš za ňu.« (Když sc 

nemluvné vody dychtivč napije.) 
80 Čaká ako Dóra na jclito; — ako kaňa 

na dážď.l) Č. 524. Adalb. Pragn^č 9: 

— ako sokol na poddymník; — 
ako pavúk v diere na muchu. Adalb. 
Czekač 7. — Čaká ho ako Boha; 

— ako božie smilovanic; — ako 
Židia Mesiá-ša.'-^) Adalb. Czekač 12. 
Wygl^dač 90. 

Čihá na to ako čert na dušu ; — na 
krivú dušu. Sr. Č. 555. (Také o ne- 
pfátelství.) Adalb. D. Czyhač. 

»Či ti Turek beží za pätami.^* - »Či 
už susedovi strecha horí.^« 

Dal by dušu za to. — Dal by si za 
to päť zubov vytrhnúť; — tri rebrá 
vytiahnuť. — Dal sa do toho ako 
do repy. — Dal sa do toho chma- 
tom. 

Dolípavý — dotieravý — ako pes; — 
ako konská mucha. (Viz 94.) 
85 Drží sa toho rukama i nohama; — 
nehtami i zubami. Č. 525. (Kdežto 
také odpor : Rukama i nohama sa 
vzpiera.) Adalb. Trzymač si^ 3. 

Duša mu piští za tým. Sr. Č. 592. 
Zuby — 

Chuť — chúťka — ho nadišla; - 
napadla. Č. 592. 

Hlavu mi píli — prevracia. — >lluh 
baba do ijece!« 

Chce hneď z ramena do kameňa. 
<Ki Chodí mi s tým na grgy — na hrdlo. 

Jalovej krave teľa by podstrčil. (Viz 
121.) — Je ako na rôštach. 

>Kcby mi to prišlo, čo mi na um 
zišlo !« 



Keďby smrť bola taká náhlivá, ako 

ten, zle by bolo. 
Lipne za tým ako pes. Srovn. T. Lepný 

ako pes. 
Mal ma so sveta sniesť; — vynáčiť; • 

— z duše vyhnať; — z rozumu 

vyniesť. (Náhlivý.) 

> Musím to mať, čo hneď bez neho 

budem !« (Iron.) 

> Musím to vykonať, čo si hneď ruky 

po lakte a nohy po kolená sode- 
riem!« 

> Musíš ho vystanoviť, čo ho hneď zpod 

plota vyhrebicš ; — a čoby hneď 
zo samého i)ekla!« 

> Musí to byť, čoby voda horela ! < 
Na grgu mu sedí. 

Náhli ako kat. — Náhly ho kňaz kr- 
stil. — Náhlivý ako smrť. 

Nalial mi olova do nôh. — Na päty 
mu stúpa. 

Nemôže sa ho s hrdla striasť. Nemôže 
sa pred ním obstáť. 

Neprestáva mi dohúdať. 

Neupokojí sa, pokiaľ rybku na suchu 
nemá. 

>No len mi už toľko netrúb o jed- 
nom !< 

Oči. Mal oči na tom nechať. — Má 
na to oko — zuby — .— Očima by 
všetko pobral. — Oči pasie na tom. 
(Též.) Pasie oči po (človeku), ako 
by ho chceľ sjiesť. Adalb. Oko 62. 
— Pre oči by hrdlo ztratil. 

Po všetkých kútoch lašuje - duluje. — 

Prestupuje z nohy na nohu (od nedo- 
čkavosti). 

Robí to o dušu sj)asenú; - o tri 
zdechy ; — o milých päť. ( _i Ná- 
ruživé.) 

Rúbal by sa za to. 

Strežie (striehne) na to — na neho — 
ako drozd na haluzi ; - ako mačka 
na myši — na slaninu — ako |)es 
na mäso. Adalb. Czatovvač 2. 

Tak mu pilno, akoby horelo. Č. 637. 



í) Z úst lidu slyšcl jsem tuto bájku: *Vtáky sa boly na tom usniesly, že budú všetky 
spolu čistiť studničky. Kaňa ale jediná zameškala to urobiť. Od tých čias za pokutu 
neslobodno kani piť zo .studničky ani z potôčka, ktorý z nej vyteká; musí tedy čakať 
za dažďom, keď sa chce napiť. 

-) Várják mint a Messiást. 



Digitized by 



Google 



5. Starost. 6. Bezstarostnost, lehkomvslnost. 



Ten sa tiež modlí: Chléb náš vezdejší 

dej nám hned! 

115 » Tetka Trápelka. Trápelník.* — »Uša- 

nuj mi tú boľavú hlavu ! « 

Uši. > Naveky mi poza uši budie — 

mrnčí — . Vždy mi hudie za ušima. 

— Uši mi naťahuje.* 
Už mu je duša — srdce — na mieste. 

(^i Ukojená túžba.) 
>Už som ťa ledvác čakal, ako Boh 

dobrú dušu!< Pr. 
Už tá vec kýmus* čertu oči vyklala. 

(zz: Nemohl se zdržet vzít j i, sníst 

atd.) 
120 >Veď ešte nehrmí!* 

Vyžiadal by od jalovej kravy teľa. Č. 

606 ; — v zime malín. Adalb. 

Krowa 17. 
>Veď nám Žito neprší!* — Zavoňal 

kapustník. 

Zmysel by sa za tým, keby to ne- 
dostal. 
Žiadostivý je toho ako kura zrnca. 

5. Starost. 
Porekadla a úsloví. 

125 > Dobre že Človek neošedivie od sta- 
rosti ! € 

Hlava. >Div mi hlava nepukne.* — 
> Hlava mi ide do kolesa.* — Hlava mu 
blčí, horí. (Také v nemoci.) — Hlavu 
si láme — trudí — na tom. C 576. 

— Má klin v hlave. T. — »Mám 
hlavu ako merica od starosti.* — 
Má mnoho na hlave. — Má toho 
vyše hlavy. — Má žeravý uhoľ na 
hlave — na chrbte — .— Nemôže 
si to z hlavy vyhodiť. — » Neviem, 
kde mám hlavu ^j — kde mi hlava 
stojí.* — »0 hlavu prídem od sta- 
rosti.* — To mu hlavu mele. — 
To mu v hlave vŕce. — To sa mu 
neprace do hlavy — do kotrby — . 

— > Všetka hlava mi je prevrátená.* 

— Za hlavu sa chytal, akoby mu 
horela. 

*j Azt se tudja, hol a feje. 

-) Srovn. Busuljon a ló, elčg nagy a feje. 



Myslí, myslí a nič nevymyslí. — My- 
šlienky ho zaujaly. — Nehty si 
hrýzol. 

> Neviem, čo mám j)rú (skôr) do ruky 
chytiť. « 

Premýšľal ako zlatnícky učeň. 

Rukou si medlí po čele. — Škrabal i3o 
sa za ušima. Sr. Adalb. Ucho 18. 

> Toľko mám starostí, že ani neviem, 
čo som na ráno jiel!* 

Zamyslený ako dubový peň. (Také 
o smútku.) 

Slovesa: Páli ho, pripeká ho, dohára mu. 

6. Bezstarostnosť, lehkomyslnost. 
(Víz XVI. 91. a násl.) 

Porekadla a úsloví. 

>Čo po nčm ai s koném, beztak byl 
slepý.* T. 

Ani si to k srdcu nepripustí. 135 

Dbá o to ako o lanský sneh, Č. 554. 
Adalb. Pami^tač. D. Dbač 13; — 
ako pes o piatu nohu. 

Hlava. *Ktoby to všetko v hlave no- 
sil!* — To jemu hlavu nctrá])i, ne- 
prebíja. — To si on ani do hlavy 
nevezme ; — ani do päty nej)ustí. 

— Z toho jeho hlava nebolí. Adalb. 
Gíowa 142. 

»Nech je tak, ako stará rekla. Sr. 

Adalb. Byč 59. — Nestojí o seba. 
Od vôle — sebevole — nevie čo 

robiť. 

> O to je najmenej ! « — > Parom ma 140 
tam po tom ! * 

Prehadzuje si to s pleca na plece. 

> Preto ja budem dobre sj)ať.« — Spí 
bezpečne na obe uši. Č. 635 — oči. 

Spolieha sa na Verímboha. 

Starosť, starať sa. 

>Keby som len inších starostí ne- 
mal ! * — > Mám ja dosť inších sta- 
rostí!* — »Nech sa kobyla stará 
o to, tá má väčšiu hlavu ako ja!« 

— »Čo sa staráš? Kôň má veľkú 
hlavu, nech sa ten stará!* -) Č. 273. 
Adalb. Frasowač sit^ 4. Klopotac 
si^ 2. — »0d starosti hlava bolí!^ 

— >0 to malá starosť!* 



Digitized by 



Google 



28 



IV. Dojmy, projevy atd. 7. Svéhlavost, nedúvčra. 



145 Tomu je vSetko jedno, či piatok, či 

sviatok. 
Všetko len na smiech obráti. — Všetko 

si na ľahko berie. 
Z celého sveta si nič nerobí. 

7. Svéhlavost ; nedúvéra. 

Pofekadla a úsloví. 
(Prísloví víz mezi IX. 259. až 349.) 

Akoby hrach na stenu hádzal. Č. 558. 
Adalb. G^č si^ 2. Pomagač 19. — 
Akoby stene dohováral. Č. 558. 

Ani hota (het) ani čihy s ním. — Ani 
neuchne, čo mu koľko dohováram. 

— Ani pre večne spasenie to neurobí. 
150 Človek zo Starého Zákona. 

Hlava, hlavatý. 

Ani palicou — kyjanou — kyjani- 
cou — kyahnicou — mu to z hlavy 
nevytlčieš — nevybiješ. — Sr. Č. 
519. Adalb. Gíowa 157. Klin 1. — 
Čert mu to nabil do hlavy — do 
kotrby. — Čo si ten raz do hlavy 

— do kotrby — vezme, to nepo- 
pustí. — Dosť mu už do tej hlavy 
natrúbil, — do uší. — Hlavatý člo- 
vek. (Víz níž: Nadávky.) — Krúti 
hlavou ako neveriaci Tomáš. Č. 17. 
Nevéfící — Adalb. Tomasz 3. — 
Má svoju hlavu. 

Hluchý, hlucho. 

Hluchým ušiam hovorí, l) — Hlu- 
chému káže — spieva. (Též.) Darmo 
hluchému spievať. Č. 572. — Len 
tak na hlucho pustil. — S hluchým 
sa shovára. — Spravil sa hluchým 
a nemým. 

Holým stenám káže. (Také doslovné, 
když kazatel má málo posluchačúv.) 

Húsť. Chce aby mu vždy jednu nôtu 
húdol. — Vo mlyne hudieš. Č. 558. 
a 571. — Vždy jednu nôtu hudie. 
Vždy len tú starú hudie. Č. 634. 

— Vždy na jedny gajdy hudie — 
píska — . 

i^^ Iba bajúzom mrdol na to. 

Jednými dvermi do ňútra, druhými von. 
Je to kríž s tým človekom. 



Len tak cez zuby mu odpovedal. Sr. 
Č. 602. Mezi - 

Má tiež svojho Boha. — Mrdol ple- 
cami, akoby sa ho to ani netýkalo. 

— Na tvrdo uvarený. 

Nedaj Bože, aby sa ten dal k tomu i6o 
nakriatnuť! (Viz 166.) 

Nedaj Bože od toho odstúpiť, ani na 
vlas! 

Nedá na dobré slovo. (Též:) Nechytí 
sa ho dobré slovo. 

Nedbajný ako somár. — Nedbá na 
moje reči, ako Čoby to pes zabre- 
chal — zaštekal — . Sr. Č. 558. 

Neder si s ním darmo ústa. 

Nechce mu to z kotrby vynsť. (Též:) i65 
To mu v kotrbe trčí. 

Nenakriatneš ho, a čobys' si ústa so- 
dral. (Viz 160.) — Nepohne sa, ani 
tá skala. 

Neposlúchne, čo mu na grg stupíš. — 
Neuverí, čo mu dušu na dlaň vy- 
chráčeš - vyložíš — . (Viz 180.) 

Nič sa ho nechytí, ani dobré, ani zlé. 

Ondrej z druhej izby. 

Pr o s i ť, p r o s b a. Ani prosby, ani hrozby, i7o 
ani slová božie sa ho nechytajú. — 
Ani prosbou, ani hrozbou. Sr. Č. 579. 
To prosbou — Adalb. Grožba 1. 
Prosba 1. Dá sa prosiť, ako na ve- 
selie. — Pros — nepros, všetko 
jedno. 

S tým je ani sem ani tam. 

Toľko si to váži, ako tú slinu, čo vy- 
pľuje. 

Tvrdošani tvrdošejní. T. 

Uhol plecom — mihol — zivnul — . 

Ucho, uši. 175 

Ani sa mu ucho nesohne. — Ani 
si na ucho neberie, keď zavoláš naň. 

— Hrubých uší človek. (Též:) Za- 
bité — tmím zarastené uši. — Jed- 
ným uchom dnu, druhým von.-) Č. 
558. Adalb. Glowa 10. Ucho. 5. — 
Tebe z úst, jemu mimo uší šust! 
Č. 558. Adalb. Ústa 4. - Všetko 
púšťa mimo ucha. Č. 558. 

Ukázal mu chrbát. 



') Surdo ľabulam narrarc. 

-) Es gcht ihm zu einem Ohr hinein, zum andcrcn heraus. 
másikon ki. 



Egyik fiilén be» 



Digitized by 



Google 



8. Smčlost, odvážlivost. 9. Strach, bázlivost. 



29 



Vi e t o r. Darmo reči do vetra púšťať. — 
> Hovorím do vetra!* Adalb. Móvvič 
59. 

Vo dne nevidí (t. j. zrejmou pravdu). 

Vždy na druhú stranu hľadí (t. j. od- 
pírá). 
180 Zažni mu o poludní sviecu, a predsa 
ti neuverí. (Viz 167.) 

Nadávky svéhlavému. 

Hlavaj (hlavatý), hlaváň, hrča, ko- 
trbáň, krnáč, krutáň, krutá ovca, 
kruté drevo, krutohlavec (krutohlavý), 
obluda, svojhlavec (svojhlavý), tvrdo- 
pysk, tvrdošín, zanovit (zanovitý), 
zantúch, zátvrdilcc. 

8. Smélost, odvážlivost. 

Prísloví. 

Častokrate psieček malý velikého vepra 

svalí. T. 
Malá myš sa aj pod veľký štrych 

berie. 
Malá žaba nebojí sa veľkej kaluže. 
Smelý, smelosť. 
185 Bez smelosti chlapa ncnie. - Nenie 
chlap, kto nenič smelý. 

Smelý dlho nemyslí. 

Smelý je všade doma. 

Smelosť robí chlapa. 
Smrť nesmrť odvážnemu. (Jiná viz IX. 

42. — 60.) 

Úsloví o smelosti. 

190 Ani čerta sa nebojí ; — ani Herkopátra. 

(Herko zzz Hycronym. Herr Gott 

Vater(?)Suj.) 
Dal mu ostrohy. — Dostal ostrohy. — 

Dodal si srdca — kurážu — . 
Drží sa po hcrsky. (Též :) > Herská Ka- 
tarína.* (Píseň.) 
Má rez. Je rezný, rezký človek. 
Má srdce zo železa a hlavu z ocele. 
195 Mušky mu ožily. ~ Mušky sa mu ro- 

zihraly. 
Ohnivá mršina. (Vzato od kone, jako- 

vému pro jeho ohnivost, ncpovol- 

nost spílají > mršina.*) 



Smelého srdca chlap. — Smelý ani 
jazvec ; — ako kohút na svojom 
smetisku. (Výroky povzbuzení viz 
XVI. 91.-102.) 

9. Strach, bázlivost. 

Prísloví. 
Báť sa. 

Chrasty (chrestu) netreba sa báť. T. 

Kdo še boji, zle ostoji. Sár. 

Kto sa bojí, tomu prdom zvonia. 200 

(Viz 203.) 
Neboj sa nikoho, iba Pána Boha, 
(dokladá se žertem :) prázdnej krpky 
a mátohy. 
Kde je tvrdza, tam je prdza — smrdza. 
Kto se . . ci umiera, prdaci mu zvonia. 
(Též:j Kto strachy umiera atd.^) 
Srovn. Č. 120. Adalb. Strach 10. 
Nedur sa na daromnicu. 
Strach, strašiť. 

Horší strach, než sama bcda. T. ; 205 

— ako sama nevôľa. Adalb. Bieda 
37. Strach 18. 

Ľahko toho strašiť, kto sa bojí. 

» Mrcha strach!* (Praví se tomu, 

kdo v strachu rýchle zmenil úmysl, 

aneb zoufalý čin podnikl.) 
Strach je mrcha jedlo; — je zlý; 

— má sto očí; — má veľké oči, 
Adalb. Strach 17; — smrti sa 
rovná, Adalb. Strach 12. 

Tu sa laká, kdé nč stracha. T. 

Väčšé strachy, ako laky. Z Boš. dol. — 210 

Väčší strach, ako mátoha. — Väčší 

strach, ako treba. 
Veľkého dupotu sa aj vlk naľaká. 

Porekadla a úsloví o strachu, 
bázlivosti. 

»Ani duše vo mne nebolo I ^ 
Bába skáče. (Bá/Jivrc se osméluje. T.) 
Báť sa, b á z 1 i v ý. Bál sa, ani čoby 
ho .so všetkých strán chytalo. - - 
Bázlivý ako zajac. Adalb. L^klivvy 
3. — Bojí sa, aby ho zajac nesjic- 
dol. — Bojí sa toho ako čert*-) svä- 



M Wcr vor Schreck stirbt, wird mit Fúrzcn bcläutct. Ki ľéltébcn me^^hal, tudod, 
annak mivel horant^oznak ? 

2) Srovn. Fél mint ôrdo^ a temjcntôl. 



Digitized by 



Google 



'M) 



IV. Dojmy, i)ri)jevy atd. 9. Strach, bázlivost. 



tenicc — svätenej vody; — ako 
mačka vody ; — ako ohňa. C . 579. 
Adalb. Bač si^ 9. Uciekač 12. — 
Bojí — ľaká sa vlastného tieňu — 
vlastnej tône.*) Adalb. L^kač si^ 3. 

— Nebuj §e, lem še treš! Šár. 

215 Bol ako na britvách ; — ako na ohni- 
vých ihlách ; — ako na šidle ; — 
ako na tŕni ; — ako na žeravom 
uhlí. (Také o trapném nepokoji vubec, 
o zvedavosti, nedočkavosti.) C. 579. 
a 624. 

Bol by sa skryl do myšacej diery. 

Bol by z neho mrcha vojak. 

Dal sa do prosa {:z: do prosení, v strachu). 

Dobre že ho zrádnik nevychytil. — 
Dobre že z nôh nepadol. 
220 Dostal po tele husaciu kožu. 

Ešte jt BlaŽkovi za čapicu dlžen. Pr. 

Farbí mení. — >IIop! slama pod ko- 
lesom !« 

Horúčka ho obliala. — Hrúzu naň 
pustil. Hrúza ho prešla. 

» Kolená sa podo mnou podlamovaly.* 

— Krčil chvostom. (Vzato od psa.) 

— >Krú sa mi sekla v žilách. « 

225 I\ a k, naľakať sa. Lak ho napadnul. 
"- Tak sa naľakal, div na beťaha 
nevyšiel. 

I.edvác ducha — dych — j)opadaI. 
(Též :) Dych sa mu stavil. 

Älal ho doniesť na stradobu. — Mal 
ho vynáčiť. 

Malo hy vychytiť, (totiž * zrádnik <, viz 
219., t. j. padoucí nemoc, ktcrá má 
rozličná jména, mezi jiným i »chy- 
tlian, chytlianka.* Ostatné viz > Slov- 
níček.*) — Mal tam zkamencť. 

Mechúrom by ho vystrašil ; - i kraj 
sveta zahnal.-) C. 579. Adalb. Za- 
straszyč. 
230 Mravec mu j)o chrbte hniezda robily. 
Sr. Adalb. Mrówka 1. 

Mráz. »Mráz ma prejal prešiel — «. 

— Mráz mi na kožu vyšiel. < — 
í Mráz mi prešiel cez kosti. < — 

Mrie mu sedia na kožke. Muchy 

sa zdesil. T. a C. 580. 



Nahnal by ho do mecha — do vreca. 

— Nemá kurážu. 

Nevedel či je chlapec, či je dievča. 

Oči. Mrklo mu v očiach. — Oči mu 235 
stípkom stály. — Oči vytreštil. ( Také 
od podivu.) 

Od strachu na zadok padol. — >Otupy 
ma prešly.* 

Prebral mu vošky. — Prelial mu olovo. 

Prešiel meďou. (Vzato od medených 
nádob, které často otravné účinkují, 
když jedlo > meďou prejde.*) 

Schlo mu na radoch. Pr. — »Si mne 
ty za chlapa!* 

So stieňú sa pasovať. (Strašidel se 240 
báti. T.) 

Srdce. Babského — kurieho — sla- 
bého — zajačieho srdca chlap. — 
Pustil srdce — srdce mu padlo do 
nohavíc ; — do nôh — pod lavicu 

— za sáru. Sr. Adalb. Serce 28. — 
Srdce mu tĺklo, ako čoby sa mu 
z prsú vyboriť chcelo. 

Strach. Bol viac že v pol strachu. 

— Mal umreť od strachu. (Též:) 
Strachy umiera. — Nahnal mu 
strachu. — Najiel sa strachu, ako 
prachu. — Strach ho naháňa; — 
za ním ide. — > Strachy na Lachy!< 
Šár. Adalb. Lach 8. — Strach ho 
obišiel — nadišiel — prešiel. Strach 
naň prišiel - ho popadol — schytil 

— zdrvil. 

Tak sa kryl, akoby hromy doň praly. 

(Též:) Akoby hrom do neho udrel, 

keď to počul. 
Toho kňaz nedokrstil. — >To ťasjiel* 
Trúdy púšťa. — Trúdom s . .e. — Trúd 245 

varí. 
Uteká — bočí — od toho, ako čert 

od kríža ; — ako Žid od kríža •^) 

Č. 579 a 582. 
V duchu mu .šupelo. - Vlasy mi 

dúpkom (dubkom?) stály. Adaľc. 

Strach 2. — Zajačienec sjiel. 
Zblednul, ani by sa mu krve nedore- 

zal ; - ako stena : ako smrť. 



'1 Ijudt embcr árnyékátul is \v\. 

-I ?2gy hólya*j<»al vilá^ból kiuzhctcd. 

•1 Srovn. KcTúl<;cti mint ôrdôj» a kápolnát. 1h1 mint zsidó a kcrcszttôl. 



Digitized by 



Google 



;o. Stydlivost. 11. Nestydatost. 12. Vsetcčnost. 



31 



> Zimomriavky ma po tele prechodia, 
keď si na to pomyslím.* 
2r><» Zostal ako mŕtvy ; — ako omráčený — 
hrtizou omráčený ; — ako oparený ; 
— ako zabitý. 

Slovesa: ozelenel, ožlknul, zdrevenel, 
zdupnel, zmedenel, zmeravel, zmrznul, 
ztŕpnul od strachu. 

N á z y v k y. 

Haba, bojko, čuridlo, drist, dríštel, 
kakan, kuryplach, ošťan, oštinoha, 
ostiha, prdko, prdimúka, šero, sikna, 
slabúch, slamka husár, sraľo, stra- 
choprd, strachopúd, straško, šumi- 
chrast, vetroplach, zasran, zasťan. 

10. Stydlivost, zahanbení se. 

Porekadla a úsloví. 
Akoby ho bol čapnul. 
Ani si oči nevidí od hanby. 
^'i^* Červená (červenie) sa ako pivonija. 
Červený kohút mu z tvári kykyríka. 
Dobre že sa mu líca plameňom nechytily. 
^Hanbím sa ako pes< (pro jiného). 
tlanbí sa ako pes keď ho oblejú: — 

ako suka (pro zpáchané zlé). 
2«><» Hanblivý ako panna. Č. 521; — ako 

stará panna. Adalb. Wstydlivy 1. 
('hytí si oči do dlane, keď sa naňho díva. 
Mal shoreť od hanby. — Nevedel ako 

z konopí. 
Plachý ako nahé dievčatko. 
Po čom farba .^ Č. 521. - Rozi)áIilo 

ho ako oheň. 
26.*^ Sklopil oči od hanby. 

>Stydlivá Zuzana.* (Pfíd. k proroct. 

Daniel.) — Stydlivý ako ovčí loj. 
Šiel ako pes obarený; — len akoby 

ho obaril. Adalb. Odejsč. 
Zapálil sa ako kohút — ako krú — 

ako ruža — ako zora — po u^i. 

11. Nestydatost. 
Porekadla a úsloví. 

Bezcitný ako drevo v hore. 
2'<' Hanbí sa ho ako koza soli a mačka 
loja. (Iron.) Hanbi še, jak kobula, kedz 
sánky prevraci. (uzNestydí se.) Šár. 

*) Hacskorbór az arczája. 

-) Lerázzíi magárul, mint cb a vizet. 



Hrubej kože človek. Č. 558. (Též:) 
Má kožu ako krpec — ako bačkôr.^) 
Má dobrý žalúdok. (^: Mnoho výčitek 

snese.) Srovn. Č. 558. Jest — 
Oči, o k á 1 e, (toto posmešné). 

Ani okom nemihnul (totiž pfi vypo- 
čítaní jeho podlosti). Ani sa mu tie 
okále nesohnú. — Bez očí človek. 

— » Kde si len podel oči }\€ — Má 
miesto očí jamky. — Nemá očí, ale 
jamy. — Nemá toľko očí, aby sa 
ne[)chal, kde ho nechcú. — Nič sa 
mu na oči nechytí. — Oči ztratil. 

— Tomu sa ani v očiach nemrkne. 
Pes. Bez hanby ako pes — ako suka. 275 

~ Iba ak by si od psa hanby po- 
žičal. Pr. Modra. — Je bez cti 



ako 
Ne- 
ako 
ako 



pes bez chvosta. Č. 557. — 
hanblivý ako pes; nehanblivá 
suka. — Nič sa ho nechytí, 
psa. — Nezná hanby, ako pes. Č. 
557. — Otrasie sa ako pes. (Též :) 
Strasie to so seba ako pes vodu.*^) 
C . 558. — Pes má hanbu, a ten 
druhú. 

Spadne to s neho ako s husy dážď. 

Zná cudzie prahy prekračovať. Č. 558. 

12. Všetečnost, všudybylost, 
neposednosť. 

Porekadla a úsloví. 

>Ani domov nepôjdem, ani tuto ne- 
budem. « 
Do všetkého sa pletie — mieša — . 
Ešte miesta neohrial a už sa preč bere. 2»c) 

(Též:) Nikde miesta nezahreje. Sr. 

C. 288. Tulák — 542. a 570. Adalb. 

Miejsce 7. 
Chodí ako židovský zváč (od jednoho 

k druhému). Chodí hálom bálom. 
I tam zíde, kde ho nezaseje. Adalb. 

Posiač. 
Kde sa tri hrachy varia, tam on musí 

byť. Kde sa päť hrachov varí, tam 

on šiesty. 
Nebude na jednom mieste, čo ho ujječieš. 
Nemá doma posedenia — pomeškania. 28r> 

Nemá miesta ako nácesta. 



Digitized by 



Google 



32 IV. Dojmy, projevy; mravy. IX Samotáŕství. 14. Radost, veselost. 15. Smích, pláč. 



Ničoho nenechá na mieste. Nič sa pred 
ním neobstojí. 

Nikde nemá stania. 

Nos. Do všetkého nos pchá. — Všade 
musí nos vstrčiť. 

Opaľuje všetky domy ako Taro (iz: stra- 
katý, tarkavý pes) ; — ako kopov — 
ako polovný pes. (Též:) Snorí — 
núra — duluje ako atd. 
290 Peniaz. Chodí ako planý peniaz, ktorý 
nikto nechce. — Znajú ho ako mrcha 
peniaz.^) Adalb. Znač 10. 

Poplanúcha (podplamenník) čakal, kým sa 
somlelo, a keď bol v peci, išiel preč. 

Prahy otíka. 

» Starý svedok.* 

»VšadeboU a nikde neobstál.^) Č. 288. 
295 Všade ho je plno. — Všade sa opchnc. 
— Všade sa popod nohy pletie. — 
Všade sa tisne, ako mucha koňovi 
pod chvost. (Též.) >Podchvostnia 
mucha*. — Všade sa ujme. 

13. Samotáŕství. 
Porekadla a úsloví. 

Ani nohy z domu nevyloží. 

Dučí (dunčí) doma ako dudok. (Snad 
pfevráceno z >deď, deďok.« Šuj.) 

Len vždy doma pod pecou sedí. » Osa- 
melý vrabec*. 

Sedí doma ako kvočka ; - - ako vlk 
v diere; — ako mních. 
300 Zarástly mu ta chodníčky. 

Názvy: Domár, odFud, samotár. 

14. Radost, veselost. 
Porekadla a úsloví. 

Ani nevidí, ani nepočuje od radosti. 

>Kcď spievam, celá N. (rodní obce) 
je moja I « 

Len sa tak naií uškŕňal — uskúlil, (as 
to, CO usmíval) od r. 
305 Len tak plával ~ len sa tak rozplý- 
val — rástol od r. 

Mal z kože vyskočiť od r.-^) Srovn. Č. 
549. Div — Adalb. Skóra 7. 



Natešil sa s ním do dobrej, sýtej vôle. 
Nečarovol by sa za celý svet. Nedal 

by to za šíry — za všetek — 

svet. 
Nevie, kde mu je hlava od r. 
Oči mu hrajú — oči sa mu smejú od 3io 

r. Č. 527. 
Srdiečko by z neho vyletelo — by mu 

uletelo od r. 
Taký bol, len na vyletenie od r. 
Taký je vyláskaný — vytešený — , 

hned^ by svetom uletel od r. 
Teší sa, len tak mladne. 
Teší sa na to, ako sedliak na žatvu. 3i5 



Vysmévačné o radosti zvlášte. 
Porekadla a úsloví. 

Naradovaný, akoby mu nekto do vrecka 
nas . .1. 

Našiel želiezko. (Též:) Teší sa tomu, 
ako čoby želiezko našiel. (Když se 
nčkdo bez príčiny teší a smeje. Aneb :) 
>Čo ste železko našli.?* Pr. (ŕíká 
domnívající se, že se na nčm sméjí). 

Nazdá sa, že má tri svety. 

Nedal by to ani za sto kotných vrabcov. 

Rád je tomu ako Cigáň detskú (dítčti); 3in> 
— ako Cigáň koňovi; — ako čoby 
mu zlatú kozu dal. (Viz 322.) Adalb. 
Cieszyč si^ 2. 

Tak sa raduje, ako komu chyža horí. 

> Teším sa, že sa radujem!* Teší sa 
v ňom ako Cigáň v prasati. 

Veselý, akoby mu gajdoš na každom 
kopci gäjdoval, i na tom, čo krt 
vyryl. 

Vyspevuje si, ako čoby mal všetkých 
vecí dosť. 

15. Smích a pláč; zmena radosti. 
P ŕ í s 1 o v í. 
Aneb je vždy smutná, alebo sia blázni. T. 325 
Blázon. 

Blázon po mnohom smiechu poznaný 
býva. Sr. Adalb. Blazen 20. Durny 1 . 
Glu])i 169. 



*) Ismcrik mint a rossz pénzt. 
-) Sr. Der alte Uibcrall. 
^) Majd kiut»rott a horibol. 



Digitized by 



Google 



16. Čtveráctví. 17. Žel, žalost, zármutek. 



33 



Blázon sa z blázna smeje. 

Len blázon sa vždy smeje. 

Múdry sa usmieva a blázon sa re- 
hoce. 
330 Darmo chorému smiechy priprávať. 
Darmo sa taký silí smiať — plakať — , 

komu sa nechce. 
Nechaj ho, nech sa vyplače. 
Plač, neplač, všetko jedno. 
Plač nezpomôže. 

Porekadla a úsloví o smíchu, úsmevu. 

335 Cigánsky smiech (= plač). 
Div sa nezašiel od smiechu. 
Klalo ma (v boku) od smiechu. 
Krivý smiech (=: nucený). 
Len mu tak oči prechádzaly od smiechu. 
340 Mal sa rozpučiť — popukať — zájsť 
-— od smiechu. Č. 640. Div — 
Adalb. ámiech 8. 
Nezasmial by sa ani za deravý groš; 

— ani za kotného vrabca. 
Rehoce sa ako žrebec. 

Slzy mu od smiechu padaly. 
Smial sa, až mu srdce usedalo. 
345 Smiech, ako čoby tritisíc koni zryho- 
talo. 

Usmieval sa ako pečené prasa. — 
Usmieval sa na to ako Kubo na je- 
lito; — ako Cigáň na bielo chleba.^) 
Sr. Č. 640. Šklebí - Adalb. Filip 3. 
Rusin 5. 

Vie sa ten chutne smiať. 

Za brucho sa chytal od smiechu. Č. 
640. Smál se — 

Porekadla a úsloví o plači. 

Cigánsky plač (zz: smích.) 
350 Idú mu na krivo gajdy. — Išlo mu 
do plaču. 
Má oči od plaču červené ako pFúcka; 

— ako pečene. 
Má plač za zubami. 

Narieka (^i s plačem mluví) ani čoby 

súdny deň bol. 
Plač a smiech nosí v jednom vrecku. 



Plače, ani čoby mu bola matka — 355 
žena — umrela. — Plače, dobre 
si tie oči nevyplače. — Plakal ako 
baba; — ako malé dieťa; — ako 
malý chlapec; — ako na surmách; 

— až mu srdce usedalo. Adalb. 
Plakač 2. D. Píakač 9. 

Silí sa smiať, a do plaču mu je. 

Slzy. Len mu tak slza slzu roní. — 
Mal plné oči sĺz. — » Neviem kde 
sa mi už len tie slzy berú!« — 
Padaly mu slzy ako perly; — ako 
hrachy. — Slzy mu v očiach hraly. 

— Všetky kúty slzami vyoblieval. 
Všakovak mu dudy hraly. 

Vzala si oči do zásterky. (Také v za- 
hanbení.) 

16. Čtveráctví. 

Porekadla a úsloví. 
(Prísloví víz Žerty V. 651—666.) 

Aj na kolese obsedí. 36o 

Čert. Čertov vystrája. — Je s každým 

čertom za dobre. 
Fígle. Do učenia sprostý, ale na fígle 

ho je dosť. — Figliar od kosti. — 

Vždy fígle sbiera. 
Gelo Sebechlebský.'^) 
P e s s t v o. Pesstvo ho trápi. — Pesstvo 

mu nedá pokoja.— Za pesstvom chodí. 
Veselá chlapina. — Veselý kompan. — 365 

Za pletkami sa sháňa. 
Nazývky. Dobrý majster, figliar, fí- 

geíník, furták, jašter, katova oprata, 

pes, pletkár, pochábeF, psia noha, 

psina, psí národ, psisko, psohlavec, 

stonoha, šašo, šibenec, šibenná noha, 

výmyselník. 

17. Žel, žalost, zármutek, zoufalost. 

(Výroky viz XII. 350 — 386. Srovncj 

Pofekadla a úsloví o ncštéstí. XII. 

238-316.) 

Výsmévná porekadla a úsloví 
o zarmouccných. 

Banuje ako krava za zvoncom. 
Svet mu mole jedia. 



*) Z častého užívaní ^enitivu »chleba« pfcšlo toto nckdc u lidu i do nominativu 
a akkusativu. 

*) Starodávny Čtverák v Scbcchlebích, v Hont. stolici. Gclo ~ Gelasius. Šuj. 

Ad. P. Z.-itiirccký, Slovenskú pfísloví. „ 



Digitized by 



Google 



•M 



IV. Dojmy, projevy; mravy. 18. Dobrotivost, trp<jIivost. 



18. Dobrotivost, krotkost, trpélivost. 

(Jednotlivá prísloví viz mczi VIII. A) 
odst. 3. Pŕátclství. 6. Ústupnost.) 

Porekadla a úsloví. 
(Jiná viz v VIII. 628-651.) 
Aj s čertom sa snesie; — vynde. 
370 Človek. Človek ako dobrá hodina, 
Č. 520; — ako dobrá chviía; — 
ako kus chleba. — Človek dobrého 

— mäkkého srdca ; - milý na sjie- 
denie. — Chlebový človek. — Je 
to duíía človek. — To je už raz 
dobrý človek ; — samý dobrý človek. 

Dá mlátiť na sebe; — drevo píliť; — 
triesky rúbať. — Dá si aj skaly na 
hlave roztúkať. Z Boš. dol. — Dá 
si so sebou zametať. 

Dobrá duša; — chlapina. — Dobrý 
ako anjel; ako leto. T. Č. 520. 

Krotký ako mucha (dle jiných >ako 
muka«); — ako kuriatko; — ako 
ovčička — ovečka. 

Kto ho vidí, hneď ho ľúbi. 
3''» Kto sa s tým nesnesie, ten sa už s ni- 
kým nesnesie. 

Môžeš si ho okolo prsta obvinúť. Č. 
520; — s ním j)oorať, pobrániť. 
Adalb. Dobrý. 42. Palec 2. 

Nemá žlče.^) — Neublíži ani tej muške. 

Nikomu zlého slova nepovie. 

Nízko si vedie. - Rád je že žije. (Skromnost.) 
3H0 'Y^\^ sa pekne s človekom vyshovára, 
akoby mäkký chlieb krájal. 

Tichý - trpelivý - ako tá ovečka; 

— ako ten baránok.-) C. 520. Adalb. 
Baran. 8. Cichy 2. Dobrý 32. Po- 
tulný 1. D. Cierpliwy 8. 

Názvy. Dobrák, dobráčik, dobrotisko, 
dobrôtka. 

19. Popudlivost, hnévlivost, 

mrzoutství. 

(Prísloví viz VIII. A. 6.) 

Porekadla a úsloví. 

(Jiná viz VIII. 787. až 848.) 

Aby človek zachodil s ním ako s na- 

tlčeným vajcom. C. 551. Treba — 

Sr. Adalb. Obchodzic sit^ 2. 

') EpOjc sincs, mint a galambnak. 
-) Szeh'd mint a bárány. 



Akoby ho bola lasica ofúkla. (Lid má 
za to, že je dech lasice jedovatý.) 

Akoby na špendlíkoch stál. 385 

Ani uvarený, ani upečený. 

»Či si sa nenajiel, či si sa nenaspal.í** 

Dudre ani staré pivo. VI. SI. 238. 
Buble jak kysele pivo v bruchu. 

Frfre neprestajne, ako kaša v hrnci. 

H ľa d e ť. Ani nevraví, ani nehľadí. — 390 
Ani pekne hladeť nevie. — Hľadí — 
pozerá — ako čoby tri dediny bol vy- 
pálil. Sr. Č. 549. Adalb. Dziwáč si^ 2. 
Patrzeč 23. WygMač 69; — ako 
hrom do potoka ; — ako kat ; — ako ras. 

Hlava. Krúti nad tým hlavou. — Vrčí 
mu čosi v hlave. 

Hneď sa narároší.*^) 

Hnev. Hnev v sebe dusí. — Toľko 
mu je o hnev, ako Cigáňovi o tanec. 

Hrá sa na smútka; — na smutného 
kráľa. (Hra: kdo se dŕív zasmeje, 
prohrá; ten druhý jest králem. Šuj.) 

Ide ta (z nechutí), akoby ho za vlasy 39r> 
ťahali; — ako bujak na jatku. 

Je bez mrdu. — Jedno vajce mu je 
málo a dvoje mnoho. 

Je v dobrej vôli, ako kecľ komu dom 
horí. -t) 

Len sa ho dotkne, už fučí. 

Maj svätý pokoj s ním. — Malý, ale srditý. 

>]\Iám toho po grg — po hrdlo — po ^^* 
uši!« (hovorí mrzutý). 

Má pichľavé oči. — Má triesku za 
uchom. 

^lá vlasy na zuboch. (Na nejmenší veci 
zádrapku nájde.) 

Mrie ho jiedia. — Mrnky pojiel ; mrnčí. 

Musíš velmi vyberať slová, aby si ho 
neurazil — nerozhneval. 

Nadutý ako mechúr — moriak — sova 4or> 
— žaba. (Též:) Nafukuje sa — na- 
dúva sa ako žaba v barine. Žaba 
nadutá. Adalb. Nad^c si^ 17. 

íNedudri toľko, ty dudroš — dudra! 
Nedrdri* atd. 

Nehodno je s ním ploty pliesť; -- 
slovíčko ztratiť; — oškliviť sa; — 
žartovať. 



■^ Srovn. bájcslovnc -rarach*. Dálc >raroh^ pták; 
tenkých, neurovnatelných haluzck stromových. Šuj. 



rárožina, rárožic — hromada 



^1 Orúl mint a kinck a háza éj^, mága mej» hcnnc szorult. 



Digitized by 



Google 



19. Popudlivost, hnévlivost, mrzoutství 



35 



Nechutný, akoby ho boli oparili. 
Nepovedal ani > zostaň zdrav!* 
4i(» Nerozumie žartu. Nezná žartu, ako pes. 
— > Netýkaj sa ma!«^) 
Nevôľa ho nadchodí — trápi — .— 
Nikde mu nevonia. — Nikde nenie 
doma. 
Nos. Čert mu sadol na nos. — >Čo 
kríviš — krčíš — ten nos.?« — 
Lapil hýla na nos. Hýl mu sedí na 
nose. Adalb. Gil 4., 5. — Mrmle 
popod nos. Sr. Č. 602. — Mrmle 
ako medveď v diere. Adalb. Mru- 
czeč 3. — Mucha mu sadla na nos. 
C. 550. Adalb. Gniewač si^ 10. 
Mucha 22. — Svesil nos ako mo- 
riak sopeF (t. j. svou červenou kožku 
na zobáku). — Šiel s ovisnutým 
(správne ovislým) nosom. (»S dl- 
hým nosom* značí i zahanbení.)'^) 
Sr. Adalb. Nos 45. — To mu naraz 
pídilo do nosa. — V nose ho za- 
svrbelo. Všetko si hneď na nos be- 
rie (apprehenduje). — Zavesil — 
vzal — si to na nos. 

Nosí papuľu ako soľnica. 

Obchodia ho ako malé dieťa. — »Ba 
veru, budem ta tu obchodií,« atd. 
-♦15 C) h e ň. Hneď je oheň na streche. — 
Hneď je v ohni.'^) — Oheň nosí za 
nadrami. — Skoro oheň chytá. — 
Prišiel do ohňa. (Také tolik co »roz- 
kurážil sa.<) 

C>mrdený ako kyslé pivo. (Viz 388.) 
— Opálil sa od ľadu. 

Ovesil hlavu — chvost — kriedla — uši. 

* Pomaly, pán vojak!* — » Pomaly, 
pomaly s mojou paňou, aby sa jej 
dačo z krásy neztratilo ! « (Z po- 
vestí. ) 

Sám sebe zavadzia. 
-♦'-'' Sedí ako dudok v kúte; — odutý — 
odudlavený — . 

Slama, slamka. Ani slamky pred 
ním nepohni ! — Na slamke sa pre- 
vrhne — potkne — .— >Ta tú slamu, 
padnem na ňuU (Také o lenivém.) 



Smnštil čelom. 

S tým nezajdeš nikam, ani podobrotky, 

ani pozlotky. 
Škrabe se aj tam, kde ho nesvrbí. 
Taký je ako nesrazené maslo; — ako 425 

kyslá omáčka; — ako lekvár; — 

ako pluzgier ; — ako skľagané mlieko ; 

— ako staré pivo. (Viz 416.) 
Taký je mrňavý, — nafúkaný — ako 

čoby mu kury boly chlieb pojedly.4) 

Sr. Adalb. Rad 16. Smutný 2. Zmarsz- 

czyč si^ 1 ; — ako čoby mu bol 

tchor vajcia vypil. 
Taký je zamračený — chmúravý — 

ako čierna chmára. 
Taký zostal, ako čoby mu vody za 

golier nalial ; — ako bobok (ovčí 

výkal), — ako h . . . na cedilku. 
Tá muška na stene ho mýli.''*) 
To je sršeň! (Též:) Napasrdený ako 43o 

sršeň. 
To je tiež od Homrov (t. j. homre, 

dudre, žuhre). 
Tv á r. Spravil kyslú tvár ; — čudnú 

tvár; — zamračenú. — Takú tvár 

spravil, ako keďby bol do plánčaťa, 

zahryznul. — Zkrívil tvár. 
U toho je rozum ako polievka (t. j. 

hned sevre v ném). 
*Vari ťa za sklo položím .M « 
V bielej farbe čierne fľaky hľadá. +35 

Vidí aj, kdeby videť nemal. 
Vyzerá ako sedem drahých časov. 

(Vzato z neúrodných 7 let egypt- 
ských). 
Vôľa ho trdžie (kole). Z Boš. dol. 
Vrčí ako starý vlk v diere. — Všade 

mu je tesno. 
Zásmažka jej musela prihoreť. — Za- -•^o 

vrtelo mu to modzgom. 
Zdutý ako pavúk. 
Zlý ako vred; — ako všetci čerti. — 

Zlý vietor ho ovial. 
Zlostný ako čert ; — ako Rarášek. C. 

494; zlostná ako Ježibaba. 
Znepáčilo - znevidelo — zneľúbilo 

sa mu to. 



M Noli mc tangereí 
^) Ho.sszu orral ment cl. 
•'l Er ist gleich Fciier und Fiamme. 

^) Die Hiihner haben ihm das Brot gcnommcn. Búsiii mintha cikapta voIna ke- 
nycrét a tyúk. 

'*) Ihn ärgert die Flicgc dic .Spinne — an der Wand. 



Digitized by 



Google 



36 



IV. Dojmy, projevy; mravy. 20. Výbuchy zlosti. 



445 Nadávky a nazývky. 

Bosorka (ž.), drdrák, dudrák, dudroš, 
drdra (ž.), dudra (ž.) frfrák, frfra (ž.) 
frfroš, jasietka (ž.), jašo, jedoš, ježa 
nadurené, Ježibaba (ž.), ježo naježený, 
mledzivo (první, žluté mléko od kravy 
aj.), mosúr namosúrený, (Č. 551. Pravý 
mosoŕ), nadrštený, napajedený, nechuta, 
nemrdal, prekysnutý, pudivietor, pušný 
prach, saňa (ž.), sotona (ž.), srdoš, sr- 
duch, striga (ž.), strigôň, švíbalka (zá- 
palka, sirka), Xantipa (ž.), zázrivec, 
zduteí, zlostník, zlostnica (ž.) živý oheň 
(síra). 

20. Výbuchy zlosti. 

Porekadla a úsloví. 
(Jiná viz VIII. 787 až 848.) 

Akoby ho na šidlo postavil; — na 
vidly bral. — Akoby sedem čertov 
doňho vošlo. 

Ani by ho na tri vozy nepobral. 1) 

Besnie sa. — Blčí ako suchá haštra 
(jedla). 

Črevá by bol z neho snu val. 
*50 Drúzga — láme — všetko ako šar- 
kan. 2) 

Hneď človeku do vlasov letí. 

Hnev. Hnevom cele prejmutý. — Hnev 
z neho vybúšil. 

Chodí ako fúria po dome. 

Keby mu ruku nedržal, všetko by roz- 
hádzal. 
455 Keď ho vtedy čert nevzal od hnevu, 
už ho nikdy nevezme. 

Len tak sliny hltal od zlosti. 

Má krú za nehtami. (Hotový do bitky.) 

Malo ho poraziť — pošinút! — roz- 
drapiť — rozhodiť — rozpučiť — 
roztrhnúť — od zlosti. Mal ho šliak 
(eélag) trafiť. VI. SI. 235. Mélo 
ho zlosťum rozhodit. 

Nadrštený ani diviak (divoký vcpŕ). — 
Nafúkaný ako bujak (č. býk). 
460 Nahnevaný ako jež. Adalb. Nasrožony. 



Nevie si dať rady so sebou od zlosti. 

— Nevládze sám sebou. 

Oči. Len mu tak oči iskry hádžu ; — 
sršia; — iskria sa. — Oheň mu 
blčí — srší — z očí. Adalb. Ogieň 
29. — Prepálil by ma očima. 

Osinel — ozelenel — od zlosti. — 
Polievku si vylial. 

Práchno by mu na líci zapálil. 

Remenné pásy by z neho za živa dral. 465 

— (Též:) Žeravým nožom by atd. 
Rozpajedený akoby ho daráže (z maď 

=iosy) štípaly; — ako had. 

Rozsršený ako kohút. 

Sypala sa mu z úst pena; sypal sa 
mu z úst jed ako plameň. 

Sipí ako had. — So zemou by ho 
smiešal. 

Šípy mu zo srdca vyrastaly. — Taký 470 
je ako >bohuprisám.« 

Triesok by nebol z neho narúbal. — 
Už mu dohára. 

Vlasy sa mu zježily. 

Vrie v ňom ako v hrnci. Vrie v ňom 
zlosť; — kypí- 

Zatína päste pod kepeňom. (Bojí sc 
vydati svuj hnev.) 

Zuby. Sekal zubami ako kanec — 475 
diviak. — Ukázal mu psí zub. — 
Ukázal zuby. — Vyceril naň zuby 
ako pes. — V zuboch by ho roz- 
sekal. — Zaškrípal zubami, ako čoby 
hrom zprašťal. 

Zúri akoby ho z reťaze pustil. 

Žič sa mu dvihá; — sa mu pohla; — 
si vylial. (Nazývky viz 445.) 

21. Pýcha, vysokomyslnost. 

Prísloví. 

Bohatý. 

Bohatý — pyšný; chudobný — po- 
korný. — Bohatý — rohatý. Adalb. 
Bogaty 20. 

Darmo pchať nadutý mechúr do vody. 

* Hlúposť býva príčina, že sa mnohý 48o 
vypína. 



1) OJy mérges, hogy két szekérrc fol nem fcrnc. 

-) * Šarkan « jest zosobnená bouŕe. Zobrazuje se podobou ki'ídlatčho draka, jedno- 
hlavčho, z jehož tlamy a nozder srší blesky. Ocasem šlehaje vše vukol poráží. Na nčm 
jezdí »černoknčžník< uzdou jej veda. Kudy šarkan letí, tudy *hrad« (kamenec, ľadovec, 
chmei, chumel, krúpy, krupec) vše, co jest pod ncbem, zbije a zpustoší. Šuj. 



Digitized by 



Google 



ľl. pýcha, vysokomyslnost. 



37 



H ... o. 

Keď sa h . . . na plot prilepí, nazdá 

sa, že je na babylonskej väži. 

Keď sa sedliak stane pánom, horšie 

smrdí, ako h . . . 
Nemáš horšieho smradu, ako keď sa 
z h .... — z lajna — tvaroh 
spraví. 
Hrdé kone grgy lámu. Hrdé kone psi 
jiedia. 
4ft5 Keď sa somárovi dobre vodí, ide na 
ľad tancovať a zlomí nohu. — (Též :) 
Už tancuje, ako somár na ľade. Č. 
152. Adalb. Osieí 10. 
Kto má, nech si schová (a nech sa 

nepyšní). 
Kto sa povyšuje, bude ponížený. (Luk. 

14, 11.) 
Nedaj Bože z rataja išpána. Sr. Č. 100. 
Nečiň — Sr. VI. SI. 228. Jak se 
z chlopa stane pisaŕ, mysli, že je 
cisaŕ. 
Nedvíhaj si vyššie nos ako hlavu. Č. 
546. Sr. Adalb. Pyszny 15. 
*9u Nepchaj sa do predku. 

P ád, padať, upadnúť. 

Čím vyšší zchod, tým ťažší pád. Č. 
179. Sr. Adalb. Wyniesenie. 
Čo vysoko letí, nízko padá. ^) Sr. Č. 

99. Adalb. Latač 2. 
Kto vysoko rúbe, tomu nízko padajú 
ívere ; -- do očí si trúsi. Sr. Č. 324. 
Kdo nad sebou — 
S vysoká pád horší. 
495 Vysoko si rúbal a nízko mu padlo. 
Vták vysoko lieta, a predsa upadne do 

sídla. 
Pán, pani. 

Lepší pán než pánik. T. 

Nedaj Bože zez Ivana pána. Šár. 

Adalb. Iwan 6. 
Nemáš horšieho — niet väčšieho — 
huncúta, ako keď sa zo sedliaka 
stane pán. Adalb. Cham 1. Chĺop 
89. 
500 Zo slúžky najhoršia pani býva. 

Pýcha. 

Kde dôstojnosť, tam pýcha. T. a 
Č. 97. 



Pýcha hladom dýcha — peklom 
dýcha — a pokora zlatá komora. 
Č. 97. Adalb. D. 11. 
Pýcha naposledy na posmech vychodí. 
Pýcha nikdy dobrým koncom nedýcha. 
Pýcha pred pádom chodí. 505 

Pýcha pred úpadkom. Sr. Č. 19, 

97. Adalb. Pýcha 5. 
Pýcha rada pícha. 

Predtým psota, a teraz koľká pýcha ! 
Za pýchou hanba chodí. Č. 97 — 
palice — 
Pyšný, pyšno. 

Keď si šťastný, nebuď pyšný. sio 

Nemluv pyšno, by na zlé nevyšlo. 

T. Adalb. Mówič 62. 
Neveď si pyšno, by ti na hanbu ne- 
vyšlo. Č. 97. 
Niet horšieho, ako človek sprostý a 

pyšný. 2) Č. 97. Hloupost — 
Pyšný pyšného a skúpy skúpeho 

najviac nenávidí. 
Sráža Boh pyšným rohy. Č. 97. 5i5 

Pohladkaj mačku, zdvihne ti chvost. — 
(—Chvála činí pyšným.) Č. 100. 
Adalb. Kot 12. 
Prázdny klas hore trčí. (Porekadlo:) 
Dvihá sa ako prázdny klas. Adalb. 
Klos 2. 
Ti ľudia, čo sa vypínajú, obyčajne 

prázdne hlavy majú. 
Už to dajedno či zhrdne, či ztvrdnc, 

ale je zlé. 
Videla žaba koňa kuť — kuvať — , 52o 
zdvihla tiež nohu. Adalb. Koú 98. 
Žaba 12. 
V kožuchu nosí múdrosť =: (Pyšný na 

svúj odev.) Č. 549. 
Zabol (zz: zapomnél) vôl, kedy teľaťom 
bol. Sr. Adalb. Krowa 42. Wól 59. 
Zo vší vytrasené, vreckom vychované 
(totiž nyní pyšné, aneb štéstím plyt- 
vající). 
Žobrák. 

Keď sa raz žobrák na koňa dostane, 
ani čert ho nedohoní. Č. 100. (Též :) 
Nenie horšia, jako keď sa chudobný 525 

na kóň dostane. T. a Č. 100. 
Zo žobráka býva mrcha pán. ^) 



M Wer hoch steigt, wird nicdrig fallen. 

^) Dummheit und Stolz wachsen auf einem Holz. 

**) Es ist nichts schlimmer, als wenn aus dem Prachcr ein Htrr uird. 



Digitized by 



Google 



38 



IV. Dojmy, projevy; mravy. 22. Chlubnost. 



Porekadla a úsloví o pýše. 

Čelom dosahuje nebo. 

Čo sa buchne do človeka, nepriho- 
vorí sa. 

ELšte sa tu ani dobre nesohrial, už chce 
rozkazovať. 
530 Hore nos drží. ^) (Též :) Má hore no- 
som dierky. Adalb. Nos 5. 

Chodí ako »horosvet.« 

Inších ľudí za holubov má. T. 

Keď sa mu do zubov nastýkalo, vy- 
hadzuje zadkom ako kôň. 

Kišasonka z Mačkaházu. 
535 Klobúčik si na krivo zatáča. 

Krídla vyvyšuje. T. 

Má ražeň v zadku. — Má špilku v grgu. 

Mladá pani — mladý pán — zo starej 
tehelne. (Koho z nízkeho stavu > mla- 
dým pánem« zvou.) 

Nadúva sa ako prázdny mech. Č. 546. 
540 Na nehtoch sa nosí. 

Napína — zpína — nadrapuje sa — 
ako žaba v bahne. 

Narástol mu hrebeň. 

Nazdá sa, že bude svety súdiť; — že 
hneď nebo spadne, keď on vstane; 
— že je už polbohom; — že je už 
v nebeskej sláve; — že sám všetku 
múdrosť pojiel ; — že je celý svet jeho. 

>Nerozdrapuj že sa veľmi!* 
645 Neprace sa do vlastnej kože. *^) Sr. Č. 
593. (Zdc o dychtivosti.) 

Nesie sa — natriasa sa — ako hoFba 
maku. (=1 Pyšné, s pozdviženou hla- 
vou si vykračuje.) 

Odmokly mu hnidy. ( _:: Po vy bŕednutí 
z nouze zhrdl.) 

Palicu prehltol. 

Pán. . . Laľa aký pán, ešte mu deďo 
v krpcoch chodil ! « — Pokazil z neho 
Pán Boh pána. 
550 Panština sa ho chytá — lapá — . 
Parádu reže — češe — . 

Páv. Pyšný ako páv. Adalb. Pysznič 
si^ 2. — Spustí chvost ako páv, 
keď si na nohy pozre. Sr. Č. 97. — 
Vykračuje si hrdo ako páv. •*) Č. 
545. — >Zažeň tie pávy< ! Č. 546. 



Pýcha > Aké pýchy na tri štichy ! < 

Adalb. Pýcha 8. — Dobre že na 

hlave nechodí od pýchy. — Nevie 

ani ako má chodiť od pýchy. 

Pýcha sa ho chytá — Pýchy mu 

nabil do hlavy. 
Potriasa hrivou. — Pozerá cez plece 

(na nékoho, opovržlivé). 
Prechodí sa ako chudobný gróf. 
Rohy, rožky. Rastú mu rohy. I ž ►'►'» 

mu narástly rožky. Č. 546. Sr. 

Adalb Róg 7. — Rožky mu nekto 

podstrčil. 
Rozhadzuje sa, ako čoby trom dedinám 

rozkazoval; — ako keďby on bol 

v stolici pánom; — ako keďby mal 

pol sveta. 
Sám do seba je uverený. Sám sebe 

sa páči. 
Vyletel, až sa hlavou do neba búšil. 
Vysoký, vysoko. S vysoká hľadí. 

Č. 546. — S vysokého koňa hovorí. 

— Vysoko hlavu nosí. 
* Vyše nosa hubu nosí. Č. 546. — Vyše 500 

seba chodí. 
Všade chce byť prvým. — Všade chce 

mať predok. 
>Ztratil by panstvo,* (totiž kdyby s niž- 
šími obcoval aneb rukama pracoval). 
Nazývky. Horenos, mech nadutý, 

popanštenec, roháč, rohačka (ž.), roz- 

drapenec, som bor nadutý. 
(Viz > Opovržlivé výrazy. < XVI. 306. 

až 381.) 

22. Chlubnost. 
Prísloví. 

Cudzím sa chlúbi, hanbu si trúbi. (Viz 

dále > Cudzie* v úslovích.) 
Dym. 

Kde veľa dymu, tam málo ohňa. 365 

Väčší dym ako pečenka.^) Č. 103. 
a 549. 
Fúkať ako fúkať, ale preberať. (Viz 581.) 
Chváliť sa, chvála. 

Ani sa nechváľ, ani sa nehaň. Č. 
102. 



*) Fcntartja az orrát. 
-) Nem fér a boribe. 
•^) Sútál mint a páva. 
*) Nagyobb a fúst mint a pccscnyc. 



Digitized by 



Google 



23. Ncráznost, pochlebnictví. 



:iy 



Vlastná chvála — svoja chvála — 
z úst smrdí. Č. 101. Sr. Adalb. 
Chwala 6. 
ô7() Kto sa chváli, že zná plávať, nech 
v studni probuje (Iron.) 
Kto sám seba chváli, chvála jeho 
nič nestojí. (Srovn. Jána 8, 54.) 
Kde najviac bláznov, tam on múdry. 
Kto sa sám honosí, v hlave mnoho 

nenosí. Č. 102. 
Majster na ryby, len že sa vody bojí. 
575 Myš do dediny nemohla, tekvicu nésla. T. 
Osnovy dosť, ale útku málo. Č. 546. 

a Sr. 619. 
Sám. 

Kde je sám, nikoho sa nebojí. (Téz :) 

Z ďaleká sa nikoho nebojí. 
Nemá páru, keď sám stojí. 
On je najlepší chlap, kde je sám. 
Sr. Č. 548. Není ~ 
^* Samé šusty, chvasty, a účinku nič. 
Vedel by hrať, ked^by vedel prepletať. 

(Víz 567.) Adalb. Grač 22. 
VeFká chystačka - veľký prístroj — 

a malá hostina 
Viac kriku ako chlapa. 
ViáčŠá sín než dóm. T. 
/»8-. * Vojatovala (sa) hora, porodila myš. ^ ) 
Adalb. Góra 3. 

Porekadla a úsloví o chlubnosti. 

Aby (keďby) nebolo teba a čierneho 

chleba, bola by medzi svetom bieda.'^) 

Aj duba preskočí, keď mu ho svalia. 

Cudzie. Cudzie čižmy nosí. Č. 548. 

— Cudzím perím sa pýši. -^j C. 627. 

— Kukučka — sojka — sa cudzím 
perím vychlúbala. (Též:) Kukučka 
pávovým periém sa durí. T. (Viz 603.) 

»Do tej flinty nerozumiem!* (vymlou- 
val se chlubný ale chybný strelec). 
«i9o » Dvanásť zabil, dvanásť porazil!* 

Chlúbi sa ako mačka s opáleným chvostom. 

Chváliť sa. Chváli sa podšitýma čiž- 
mama. T. — »Keď ma nikto ne- 
chváli, sám sa pochválim : nie som 
pol ledačoho, ale celé!« - »Máš sa 
to s čím chváliť!* 



Keď ten do bitky stane, nazdá sa, že 
nebo spadne. 

Komár slánku nese. T. 

»Len sa tak nemudruj — nepechor — !* 

Myslí, že múdrosť lyžicou vychlípal 

Najprú sa rozbehol a potom na zadok 
padol. 

> Neboj (sa) bojko, sám som v strachu I * 
Adalb. Bač si^ 28. 

»Pán Boh má veľa, ale náš Koháry 
ešte viac* (Šuj. vysvetluje to tak, 
že snad nčkoho >Pánbochom« pre- 
zývali. Mnč se to zdá být jen bez- 
uzdným povédéním. Heslo velmože 
Štépána Cohary-ho bylo : Dat Deus, 
cui vult.) 

Pechorí sa ako žaba. » Slamený oheň.* 

>Veď ty a ten, čo tie fajky robí, nad 
vás dvoch niet I* Pr. 

VeFkú vec vyviedol : helpom — po- 
riskom — dieru do sekery zapchal. 

Vrana s pavím perom. 

Všade sa vystŕča — prestŕča — pre- 
chvästuje (zn chvastavé se prochází). 

>Ta sa stena, vy valím ťa!* 

Zaklal by sa, ale sa koláčom nemôže 
a nožom by ho bolelo. (Též:) Sicl 
sa utopiť, a skočil miesto do vody 
do hrachoviny. 

Z misky strieFa. T. 

23. Neráznost, pochlebnictví. 

Porekadla a úsloví. 
(Jiná viz VlII. 750. až 753.) 

Akého ma chceš, takého ma máš. 
Ako mu zahrajú — zahudú — tak 

tancuje. Sr. Č. 521. Jakou —Adalb. 

Taňcowac 5. 
Akú chceš, taká ti budem. 
Ani nesmrdí, ani nevonia. Č. 566. Adalb. 

Pachn^č 3. Smierdziec 1. 
Ani sladký, ani kyslý. Č. 566 -~ 

hofký — 
Ani taký, ani onaký. Ani taký, ani taký. 
Ani teplý, ani studený.^) Č. 566. Adalb. 

Cieply. Gor^cy 1. Zimný 1. 
Človek »lahtikár.« 



*) Snad jen preklad z lat. Parturiunt montes, nascitur ridiculus mus. 

-) Srovn. Ha te nem volnál, me^ a kenyér! Ma(F. výklad: útlý výrok o lá.sce. 

•») Má.s tollával dicsekszik. 

*) Sc hideg, se melcj^. 



Digitized by 



Google 



40 



IV. Dojmy, projevy; mravy. 



> Chleba, chleba dajte sem, ináčej vám 

utečiem. « 
I chce, i nechce. Č. 569. Adalb. 

Chcieč 13. 
Musí sa najskôr poradiť od kozuba a 

od baby. 
Nabili — natíkli — natrúbili — na- 

húdli — nahlušili mu to do hlavy. 

(Človeku bez samostatného rozsudku.) 
62() Na fatku sa živí (fatkuje). Č. 593. 
Na makovici korúhvička po vetru sa 

obrácá. T. a Č. 154. 
Pre svätý pokoj dá robiť, čo chcú. 
Sedlo na každého koňa. (Také v smyslu : 

ein aRittel gegen aUež. Šuj.) Sr. Č. 

533. Pôde všecka — 
To je tiež »chleburád.« 
625 Urobil to pre > strach židovský.* (Vzato 

z Jana 19, 38.) 
Vi e t o r. Kam vietor, tam plášť. (České, 

ale na Slov. udomácnené.) Č. 43, 

154, 569. Adalb. Wiatr 14. - Po 

vetre kepeňom obracia. Sr. Č. 533. 

— Za vetrom kepienok skrúca, l) 

24. Sprostý, neslušný zevnéjšek, 
spustlost. 

Porekadla a úsloví. 

> Akého mavidíte» takého ma napíšte!*'^) 

Č. 618. Sr. Adalb. Widzieč 6. 
»A pozdravenie kde že si nechal.^* 

> Arak Šándor (maď. =z Alexander), búda 

horí!* 
630 Čo je z lesa, len do lesa! 

Čudák na Mateja okotený — uFažený 
— uliahnutý — . (O Matéji vylíhnutá 

drúbež že nebýva zdarná.) 
Čudáka robí zo seba. — Divý ako 

z plesa (z jezera). 
Dóra. » Dóra zo Sampora. « — » Rozum 

Dóra, Cífer horí!« 
Drží sa ako ovca na fúriku (č. trakaf). 
635 >Huh baba!« — >Huh Janko, hra- 

chovina horí ! « 
Kde ho postavíš, tam stojí. — Kde ho 

strčí, tam trčí. Č. 564. — Kde íapne, 

tam hapne. 



> Kto ťa mal, keďťa neoblízall* (Vzato 

od hovádek.) 
Len sa tak osmŕdza. (Též:) >Nepre- 

smriadzaj sa toľko!* 
Len za strašidlo vstrčiť ho do konopí 

— do maku — na vrabce — . (Viz 

652.) VI. SI. 238. Vyhlida jak stra- 
šidlo vzelu. Č. 598. Adalb. Wygl^- 

dač 62. Straszydlo 4. 
Nebol dklej od pece. 64d 

Neogabaný človek. Adalb. Czlowiek 

128. — Neohebný ako slon. 
Neokresaný Jano. Adalb. Czlowiek 129. 
»Ó človeče hriešny, všecek jsi sme- 

šný!« T. 
Otvára ústa ako gáple. (zn Gopel, otvor, 

kterým se dolô spouštéjí. Šuj.) 
»Stoj chlebe, hneď som v tebe!* — 645 

»Stoj chlebe, sjiemťa!* (Též:) »Podz 

sem hlebe, gemba hotová!* Šár. 
Šialený ako pudivietor. 
Taký je, ako čoby v hore bol vyrástol. 

VI. SI. 236. Divoký, jakby v lese 

urúst. 
»Ty HoFo Cmarovie !* (=: č. Cmarovicj. 
>Vcď si mi ty zaň, (« tu značí zkrá- 

ceninu z on v acc.) ; — za človeka ! « 
Vysedzela by aj vajca, keby pod ňu 65o 

dali. Z Boš. dol. 
> Vivat runda, hromy bijú!* 
Vyzerá ako Filip z konopí, že je i on 

tu 3) Sr. Č. 492. Vytasil se — (Viz 

639.) 
Vzácny ako myšacinec v krupici. Z Boš. 

dol. ; - ako sviňa v židovskom 

dvore. Č. 554; — ako v lete sane. 
Za pecou vyrástol. 
Zaryl pyskom do zeme. (Také o sku- 655 

tečném spadnutí.) 
Nazývky a nadávky. 

Bambúch, borsuk, cicmák, cmuío, 
čudák, čudo, čilek, drnaj, dromo, dudok, 
fičfiriť, fičúr, frckoš, gelo, čo kefu so- 
žral, glemba, griňavec, griňo, grísniak, 
grnaj, groňo, halapirkoš, haťapa, hnus- 
ník, hrčiak, hurtoš, chmuľo, chrapúň, 
chriapak, chruňo, jaštor, kamas, kfago, 
kokrheí, kolodej, kolohnát, komondor. 



') Arra forditja a kôpenyeget, honnan a szél fú. 

^) Také o úprimnosti, prostoŕekosti. 

•') Viz výklad Adalbcrtj str. 619., kde toto porekadlo v jinOm smy.slu sc l>cŤe. 



Digitized by 



Google 



24. Sprostý, neslušný zevnéjšek, spustlost. 41 

koridoň, kostrák, krpáň, kulifaj, lajdák, škulibander, škuliperda, šmajták, šust 

lušták, medveď, moriak, mrdúc, mrdús, pochabý, ťalagra, ťarbák, tetrov, trpák, 

murckoš, nemotora, neohrabanec, neo- zmrzliak, zogan, žogan. 

kresanec, neokrúchanec, odzgáň, ohľo, v 

okáľ, oškrda, otrapa, ozembuch, pol- en s k . 

palček, pošmák, potkan, pšochevár, Drnda, hajštra, halapírka, hnusa, 

roňo, skydoň, skrieň, slezák, slimák, chňupaňa, kostra, morka, mrnda, murcka, 

strapák, svrček, šarbal, čo má mačatá poťma, rapaňa, rázga, strapaňa, šuta, 

v bruchu, škero vyškerený, škrapúň, ťapa, ťapša, ťarba, tmoľa. 



Digitized by 



Google 



v. Slovo zvläšté. 



1. Jaký človek, taká reč. 
Prísloví. 

Aký zvon, taký zvuk ; aké gajdy, taký 
huk. (Též:) Aké husle, taký zvuk 
atd. Adaib. Dzwon 6. 
Ako vedel, tak povedel. Adalb. Powia- 

dač 5. 
Čo kto má v komore, vydáva do ku- 
chyne. Č. 69. 
Hrniec sa po zvuku pozná. 
5 Jaký človek, taká beseda. Sár. 
Reč. 

Aký človek, taká reč. Č. 69. 

Aký rozum, taká reč. Č. 69. Sr. 

Adalb. Gwara 4. 
Akc srdce, taká reč; — taký jazyk. 
Čo iného môžeš čakať od blázna, 
ako bláznivé rcči.^ 
10 Nečakaj múdrej reči od blázna. 
Od planého človeka planá reč. 
Vrava (=: reč). 

Aká hlava, taká vrava. 
Aká vrava, taká sprava. 
Poznáš po vrave, čo jesto v hlave. 
Č. 69. Adalb. Síovo 42. 
Vták, vtáčik. 
15 Aký vtáčik, taký spev ; aký medveď, 
taký rev; aká sviňa, taký kvik ; 
aký úplaz taký šmyk; aké drevo, 
taký cvik. 
Aký vtáčik, taký speváčik. Adalb. 

Ptak 12. 
Aký vták, taká pieseň. 



Od planého vtáka planý spev. 

Po speve vtáka poznajú. Č. 267. 

Sr. 69. Adalb. Ptak 58. 
Vtáka poznať po perí, vlka po srsti, ^o 

človeka po reči. Srovn. Č. 69., 

267. a 635, Adalb. Ptak 59. 

Zwierz 4. 
Zo sprostej hlavy — zo sprostých úst 
— sprosté slovo. 

2. Cena dobrého slova. 
Prísloví. 

* Náuka všade miesta nájde. 
Reč. 

Reč vážna a dobrá všade miesto 

nájde. Č. 84. 
S dobrými rečami všade dobre vyndeš. 
Slovo. 

>Čože ti za to dáme.^« > Dobré slovo !« 23 
Dobré slovo lepšie od peňazí. Adalb. 

Slowo 7. 
Dobré slovo nájde dobré miesto; - 

všade sa vmestí. Adalb. Slowo 8. 
Dobré slovo býva po sto rokoch 

nové. 
* Mužné slovo váži mnoho. 
Od dobrého slova hlava nezabolí. »» 

Sr. Č. 84. Nezabolí jazyk — 
Pekné slovo moc môže. 
Pekným slovom kedytedy i psa 

utíšiš. 
Tiché, mierne slovo hnev krotí. 



Digitized by 



Google 



v. Slovo zvláštč. 3. Slovo nezáväzné. 4. Stálost slova. Sliby. 



a:\ 



3. Slovo nezáväzné, nespolehlivé. 
Prísloví. 

Nenie to všetko Písmo Sväté — ; ne- 
nie to všetko pravda, čo ľudia ho- 
voria; — čo v knihách stojí. Adalb. 
Prawda 29. 
35 Povedala ryba, že bude chyba; pove- 
dal rak, že bude tak ; povedala mys, 
že nebude nič. 
Povedala chudá: ako sa udá. Adalb. 

Udač si^ 2. 
Prorok. 

Ba či ten prorok švábku (zemáky) 

jiedáva. (Též:) To je taký prorok, 

čo atd. ; — čo sa halušiek najie ; 

~ čo kašu jiedáva. 

Hovorili proroci, že bude tma v noci. 

Sr. Č. 505. 
Na vČilejších (nynčjsích) prorokov 
nedajú nič, bo tí vraj chlieb jiedia. 
4<) Takého proroka dáme hodiť do po- 
toka. 
Reč. 

Bláznivá reč nemá múdrej odpovede. 

Č. 70. Adalb. Blazen 2. Pýtanie 5. 

Čo tam po reči, keď niet v nej 

veci. 
Reči sa hovoria a chlieb sa jie. Č. 
74. Adalb. Chleb 156. Mova 9. 
Slowo 52. 
Spraví všetko jazykom. (Též :) S hubou 
všetko vytlče. 
45 To je len také porekadlo. (Značí, že 
každé prísloví nemá neobmezené 
platnosti). 
2 fabuliek ešte nikto nevyžil. 

Porekadla a úsloví o nezávažném, 
nespolehlivém slovu. 

Babské pletky. (Též :) >Čo nás tam 
po babských pletkách — rečiach I « 

>Ba len ktoby tomu veril — to po- 
čúval!* (Též:) Aj to je blázon, kto 
tomu verí atd. 

Jalové vajca. T. — Na to ani pes ne- 
zabrcše. 



Strieľa bez prachu. — To je len také 5o 

» povedala, povedala. « 
To je starý človek, ten pamätá, čo 

pršalo a prestalo. 
Tolko plací (platí), ako husí hlas v nebi. 

Z Boš. dol. 
To netreba brať za hotový peniaz 

(zzza jistou pravdu). 
To si veru mohol pre seba nechať. 
To sú jen frašky a fígle. T. To sú 55 

len prázdne reči. 

4. Stálost slova. Sliby. 
Prísloví. 

Človek, človectvo. 

Človeka chytajú za slovo, kravu — 
vola — za rohy.i) Vola lapajú atd. 
Č. 76. Adalb. Czloviek 133. (Též:) 
Človeka cahaju za jazyk a vola za 
rohy. Šár. (Jiný význam: Pro zlé 
reči pred soud ) 
Človeka chyť za slovo, psa — za- 
jaca — za uši. 
Človek je iba dotiaľ človekom, kým 

si slova stojí. 
Hľaď si človectvo vymeniť. 
PokiaF reči, potiaľ i človeka. — Poky ^ 
slova, poty človeka. Trcnč. Č. 64. 
Keď chcem, je žrebná, keď nechcem, 

nie je žrebná.*^) 
Krásnu besedu nenasyciš hosci. Sár. 
Obecunka šalenému radosc. Šár. Adalb. 

Obietnica 8. 
Pes, kto nie!-^) — Pes, kto zruší! 
Reč. 

Pamätaj si na svoje reči. — V reči 65 
si stoj I 
Slovo. 

>Aleže hlaď, aby sa tvoje slovo osvie- 
tilo!* 
Huncút, kto nedrží slovo. 
Jedno slovo ako sto. — Slovo — 
sto! 

» Nedám nič na pekné slová!* 
Netiahaj si slovo nazpät ! ?< 

Slovo je slovo. Č. 345. 



*) Okrót szarván, embert szaván. 

-) Snad z maď. Ha akarom, vemhes, ha akarom, nem vemhes. Cikán totiž, pro- 
dávaje kobylu, prísahou potvrzoval hned, že je shŕcbná, hned, žene, podlc pi^ání kupec-. 
Když mu tento neduslednost vytýkal, ŕekl cikán: »Kcď chcem« atd. 

^) Snad z maď. Eh, a ki nem! 



Digitized by 



Google 



44 



4. Stálost slova. Sliby. 



Slovo Je viac ako závdavok. (Jiná 

víz 56-60.) 
STuby, sľubovať, sTúbenec aj. 
Či si mi nesľuboval, keď si do koša 

vodu načieral ? 
Čos' slúbil, drž ! Adalb. Obiecywač 18. 
75 »Dosť je sľúbiť, načo ešte i dať?« 
Keď verbujú,!) sľubujú. — Keď slu- 

bujú, sľubujú, a keď slúbili, palicou 

mlátili. 
Kto mnoho sľubuje, málo splní.'^) 

Č. 93. Adalb. Obiecywač 7. 
Kto sľúbi a nesplní, je cigáň. 
*Kubo sľúbil voly, ale skutek útek. 
80 Nesľubuj, čo nemôžeš zistiť ; — s čoho 

byť nemôžeš. — Radšej nesľubuj, 

ak nemáš splniť. Č. 346. Sr. Adalb. 

Obiecywač 11. 
Sľubami sa mešec — brucho — 

kapsa nenaplní. (Též.) Prázdnymi 

rečami kapsy nenaplníš. Č. 94. Sr. 

Adalb. Síowo 12. 
Sľúbenec vlastný brat Nedancovej. 
Sľúbeného sa veľa do vrecka vmestí ; 

— do vreca vprace. 
Sľuby do kapsy neidú. (Též :) Sľuby 

nenaplnia kapsu. — Sľub — sľú- 
bené — kapsy nemá. 
85 Sľuby naše, sľuby, ako na pni huby, 

Č. 94.; huby opadajú, sľuby okla- 

majú (správne > oklamú, c Též :) 

Sľuby — huby! — Sluby, sľuby, 

ako na pni huby; keď zčervivejú, 

všetky odpadajú. 
Sluby (sa) sľubujú, a blázni sa radujú. 

Č. 93. (Víz níž Slubovanky ) Sr. 

Adalb. Obiecywač 14. 
Sľúbiť a dať — je dvoje; — nenie 

jedno Č. 93. Adalb. Obiecywač 4. 
Sľúbiť je pansky, nesplniť cigánsky. Sr. 

Č. 93. Pŕipovédíti ~ 345.-^) 
* Sľuby vyndu na ruby. 



Sľubovanky, dánky, bláznom rado- 90 
vánky. 

Sľubovať je lahko, ale splniť! Adalb. 
Obiecywač 12. 

Sľubuje ti hory, doly, a nepodá pohár 
vody. Č. 93., 526. Sr. Adalb. Obie- 
cywač 28. 
Ústa. 

Nebij sa po ústach. Sr. Č. 539. 
V hubu — . Nerob si z úst zadok. ^) 

Porekadla a úsloví o slibech. 

>Abys nebol cigáňom!* 

Čo ten povie, to je toľko, ako keď sa 95 
hus uprdne. 

Dal ruku na to. 

Jedno dobrodinié dvom obécal (sliu- 
boval. T.) 

Keďby reč jeho bola mostom, nechcel 
by som po ňom kráčať. Č. 538. 

Mädové motúzky mu cez ústa preťa- 
huje. (Krásne sliby, které nesplní.) 
Č. 593.Ô) 

Na holo zahrmelo. (Slib bez skutku; i«> 
též mama hrozba i vôbec nezdar.) 
Č. 527. 

Plieska — íliaska — sa po ústach. 
(Jinak činí, než slíbil.) 

Slovo. *Drží slovo ako pes chvost. 
Č. 527. — Chytil ho za slovo. — 
Na toho slovo ja nič nedám Č. 520. 

— Na toho slovo mohol by hory 
stavať. — Nazdal som sa, žeby na 
jeho slovo atd. — Tu máš moje 
slovo na to! 

Sľuby, sľubovať. Sľubami ho kŕmi. 

— Sľuboval kozu so zlatýma ro- 
hama; — zlaté bane. Č. 526. — 
Sľuboval mu aj to, čo nemá; — aj 
to čo vo sne videl. — Slubuje ako 
dudok: >bude! budeíc — Už sa 
vyspal z toho, čo bol sľúbil. Č. 526. 



*) Verbovať — vvcrben — užívalo se o svádéní, namlouvání k vojenství. K tomu cíli 
vysýlali se do mésteček v čas výročních trhu »verbunkoši,« t. j. nékolik vojákú s ka- 
prálem. Ti opatrili hudbu, napájeli, a množí skutočné podaním ruky upadli do osidla 
— » zverbovali se.« 

^) Sokat igér, keveset ad. 

^) Č. 345. *Slíbiti jest pansky, držeti chlapsky. Čel. dokladá: Nepočcstné toto prí- 
sloví nezdá sc býti púvodnč naše atd. V slovensícém smyslu bylo by to však cele po- 
čestné, nebo » chlap* značí v slovenčine v nejzvIáŠtnéjAím smyslu « rázneho, poctivého 
aneb i statečného muže.« 

*) Seggct csinált szájábul. 

^) ČcT. výklad: Žádostivost piisobiti. Mézes madzagot húzni valakinek a száján. 



Digitized by 



Google 



v. Slovo zvláštč. 5. Výmluvy. 6. Pravdomluvnost, prostofekost. 



45 



Vyviedol ho na vrch a ukázal mu 
straku na kole.l) Č. 627., 636. VI. 
SI. 233. Slubuje mu zlate hory, doly, 
a ukazuje straku na vrbé. 
105 Zeleno z neba by mu obecal. 

Zlatom písal, hov . . . pečatil. Sr. Adalb. 
Zloto 4. 

5. Výmluvy. 
Prísloví. 

»Boli by chytili zajaca, ale mal krátky 

chvost, c 
Čert. 

Bol čert diablovi po vôli, že sa ne- 
znal vykrútiť. 
Čert matku zabil a vyhováral sa, že 
bola hustá hmla (mhla, mlha). — 
Čert si vše nájde výhovorku, prečo 
starú babu vzal — prečo starú mater 
zabil — : že bolo tma v pekle. — 
Kedz čort matku zabil, tym še vy- 
hvaroval (vyhováral č. vymlouval), 
že tma bolo v pekle, a na nu cilo- 
val. Šár. 
iK) Prečo čert starú babu zabil .í^ Že sa 
nevedela vyhovoriť. Č. 75, 610. 
> Chcel som, nemohol som,« hovorí 

advokát. 
Kto nechce, nemôže. 
Na seba nikto nepovie (pravdu). 
Planý to pes, čo sa nevie vybrechať. 
"5 Planý to pravotár, ktorý nevie sohnúť. 
Umyl si ruky ako Pilát.2) 
Výhovorka, vyhovárať sa. 

Dobrá výhovorka stojí groš. (Je 

vzácna.) 
Komu sa nechce, ľahko výhovorku 

nájde. (Viz 112.) 
Kto sa vyhovára, ten sa zapredáva. 

(Snad >zapriada.«) 
Lepšia dobrá výhovorka ako hotový 

groš Pr. 
Príčina a výhovorka sa vždy nájde. 
(Jiné viz 109., 110.) 

Vykrútiť. 

Kto nemá chuti, ľahko vykrúti. Č. 
281. Adalb. Ch^c 13. 



120 



Mrcha furman, čo nezná vykrútiť. 
Č. 75., 610. Špatný — (Viz 108.) 

Porekadla a úsloví o výmluvách. 

Darmo sa ten teraz umýva — mydlí 

— vytiera — z toho. Č. 610. 

Na ten hrniec dosť tej pokrývky. 125 

Väčšia záplata ako diera. Č. 610. 
>Veď čože je.^ veď je iba potiaľ!* 

(Vymlouvajícímu se, že by byl to a 

ono vykonal, kdyby — .) 

Vie sa vykrútiť. — Vytáča — vykrúca 

— ako nitku. 

»Z toho sa neočistíš.* 

6. Pravdomluvnost, prostoŕekost, 

upŕímnost slova ; účinek pravdomluv- 

nosti, prostoŕekosti. 

Prísloví. 

Aký zvonka, taký zdnuká. i30 

Čisté ruky, šlebodne (svobodné) slovo. 

Šár. 
Čo človek vie, to nech povie. — Čo 

viem, to poviem. 
Ipse, vtip se, za nos chyť sc! (Též:) 

Nech sa za nos chytí! Č. 609. Ty 

sám — Adalb. Nos 35. 
Jazyk. 

Čo na srdci, to na jazyku.^) Č. 69., 
237. Adalb. Mysl 1. Serce 2. 

Jazyk najlepší a najhorší. 135 

Nato dal Pán Boh jazyk, aby sa ho- 
vorilo. 

Keď má odťať, nech že dobre odtne. 

(Prostoŕekost.) 
Keď má smrdeť, nech smrdí. 
Koho nepáli, ten sa neodmyká — ne- 

odúcha. Adalb. Dopiekač. 
Koho sa týka, ten sa odmyká. i40 

Kto povedal A, nech povie aj B. 
Kto sa cíti, nech sa vtĺpi. (Viz 133.) 
Mrzká tvár nenávidí zrkadlo. Č. 65.. 

Ošklivá — 
Pravda. 

Čo je pravda, nenie hriech. Č. 62. 

Hutor (mluv) mu lem (jen) pravdu u5 



*) Ágon mutat madarat. 

^) Mossa kezeit mint Pilátus. 

•^) Mi a szívén, az a nyelvcn. 



Digitized by 



Google 



46 



Pohnútky k mluvcní. 



v oči, un (on) do cebe (tebe) s ky- 

jem skoči. Šár. 
Najlepšie s pravdou vyndeš. 
Neboj sa pre pravdu. 
Povedz pravdu a nechaj tak. 
Povedz pravdu na otca, na mater, 

nemáš hriechu. (V smyslu: na 

Ilavla, na Pavla.) 
150 Povedz pravdu , prebiješ hlavu, ^j 

Č. 65. 
Pravda horká — trpká — , ale 

zdravá. Sr. Č. 62. 
Pravda oči kole. Č. 65. Adalb. 

Pravvda 43. 
Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá. 
Pravda rovno stojí a lož kríva. 
155 Pravda sa nebojí svetla. 

Pravdu si hudzme — recme, pria- 
telia budzme."^) Č. 64. 
Pre pravdu sa ľudia hnevajú. 
* Priateľ je, kto ti pravdu povie, 

nie kto ti pochlebuje. Č. 233. 
S pravdou môžeš isť i pred Boha 

i pred ľudí ; — na kraj sveta. Č. 62. 
100 Víno a deti hovoria pravdu. (Též:) 

Deti, blázni a opili atd. Č. 64. 
Trafená hus najskôr zgävdží. (Též:) 
Keď medzi husy skalu hodíš, ktorá 
dostane, tá zgagoce. Č. 372. Adalb. 
G^s 15. 
Volí byť prvší hnev ako druhý. (=: Jen 
hned s pravdou ven, byťby z toho 
byl i hnev. 

Porekadla a úsloví o prostoŕekosti, 
pravdomluvnosti. 

Aj oči si dá vyklať za pravdu. Choť- 
komu odsekne. 

»Len von s Tarbou!* Na dlaň mu to 
vyložil. 
163 Neostane nikomu dlžen. » Poctivosť 
tvojim slovám ! « 

Povedano tak zo smiechu naozaist. Po- 
vedal mu do pravdy; — do du^e. 

> Povedal som málo, i to niČ nestojí !« 
^ Povedal som málo, môžem menej ! « 
(Když nékdo malou dútku neprijíma.) 



Sám trúbi pred sebou (t. j. na sebe, 

o svých chybách). 
S dvermi do izby vpadnul. (Prostoŕe- 

kost.) 
Ver mu postrápal do svedomia ! T. no 
Vysolil — vylepil — vyťal — mu 

zaucho. (=: Ŕekl mu pravdu bez- 

ohledné.) 
Vstrčil palicu medzi osy; — ruku do 

osieho hniezda.^) Č. 551. 
Zlý cigáň by bol z neho. (m Neumí 

ani z opatrnosti néco zatajit ) Sr. 

Č. 473. 

7. Pohnútky k mluvení. 
Prísloví 

Bolesť mlčať nedá. Č. 299. 

Čo koho bolí, o tom rád hovorí. Adalb. ns 

Boleč 5. Zalowač 1. 
Čo radi máme, o tom radi rozprávame. 

Sr. Č. 237. V čem kdo - 
Srdce. • 

Čo v srdci vrie, v ústach kypí. Č. 69. 
Sr. Adalb. Serce 9. — V srdci vrie 
a ústy vybúši; — a z úst kypí. 
(Srovn. Luk. 6, 45. Z hojnosti 
srdce mluví ústa jeho.) Adalb. Serce 
63. 

8. Lháŕství. 
Prísloví. 

Cigáň, cigániť. 

Cigáň a zlodej sú kamaráti; — 

všetko jedno. 
Cigáň iba vtedy pravdu povie, keď 

sa pomýli. Adalb. Lgarz 5. Prawda 

30. 
Cigáň i vlastné reči za cudzie vy- uo 

dáva. 
Cigáňovi ani pravdu neveria. (Též:) 

Koho raz v cigánstve popadnú, 

tomu atd.-*) Adalb. Klamač 13, 14. 

Klamca 3. Kto raz zlyhal, tomu 

atd/'^) 
Kto cigáni, ten kradne.^) Č. 67.; 

Adalb. Klamač 15. Lgač 6. 



') Szólj igazat, betôrik a fcjed. 

-) Clara pacta, boni amici. 

•^) Darázs-fcszckbc nyulni. 

■*) Akkor sem hisznck a hazugnak, mikor igazat moml. 

•'') Školské : Koho Iháfcm býti vime, i pravdu mu nevčŕíme. 

*'} Ki ôrômest hazud, oromest lop. 



Digitized by 



Google 



v. Slovo zvlásté. 8. Lháŕství. 9. Mnohomluvnost, kŕiklounství. 



47 



Kto chce cigániť, musí dobrú pa- 
mäť maO) Adalb. Klamca 1, 2. 
Neboj sa tak čierneho cigáňa ako 
bieleho. Adalb. Cygan 16. 
1^"' Zdkleka prišlému ľahko cigániť. Č. 
68; — dovolene cigániť. 
Keď máš sohnúť (:z: selhati), tak dobre 

sohni. 
Kto sa často prisahá, tomu málo veria. 
Lož, luhár, luhať. 

*1 pekne luhať je hriech. C. 68. 
Kto chce luhať, nech si dá pozor 
na reči. 
i*^' Kto luže, ten breše. 

Kto so lžou zachádza, o vieru pri- 
chádza. 
Lož má plytké dno Č. 66. 
Luhára Bôh škára, keď nie razom, 
tedy povrazom. Č. 67. Adalb. 
Lgarz 2. 
Luhár má krátke nohy, ďaleko ne- 
ujde. 2) Č. 66 
i9'> Luhať nenie kolom dvinať, (in Jest 
snadné.) 
Tak luhá, až sám svojím slovám uverí. 
Pes. 

Každý pes ináč šteká. 
Nieto psovi čo veriť. 

Porekadla a úsloví o lháŕství. 

Breše ako pes; — ako suka. (Také 

o svádé.) Adalb Szczekač 1 . D. Bre- 

chač 1. 
-'"' C i g á ň, c i g á n i ť. ( Viz níž » Lož, luhať. « ) 

Cigáni, až sa mu z hlavy kúri. Sr. 

Adalb. Klamač 5. Lgač 11, 12. — 

Cigáni, len sa tak práši za ním. Č. 

537. — Cigánil, až sa hory zele- 

naly. — » Cigáň od kosti.* — Cigáň 

sa mu na chrbát zavesil. 
Človek >odklajduša.« (V.^c s odklíná- 

ním odtají.) 
> Desať vlkov tam bolo!* » Ale kde by 

sa vzali .^« >No ale pät!< (atd. až 



na jednoho). »Ale, nebolo ani jed- 
ného!* »Ale veru čosi — na môj 
pravdu zašustio!* 

Farbí, a to bez indichu. 

Jasnosť mračnom zaténiť. (Pravdu za- 
pírati. T.) 

Lož, luhať, •I y ha ť. Čo dýchne, to 205 
zlyhne. Adalb. Lgač 1. — Čo mihne, 
to zlyhne. — Číra, čistá lož í — 
Luže ako Vajda (cikánský rychtár); 

— až smrdí. 

Nechce s farbou von. Č. 523. — >Pes 
nech ti verí!* 

Pravdu naopak obrátil. — Sohnul po- 
riadne ! — Sohnul a to dobre! — 
Sohnul i bez ohňa ! (Vzato od kováŕe.) 

Strieľa Pánu Bohu do okien. Č. 603. 

Tají do duše — do hrdla — . 

Taká pravda akoby z motyky strelil; 21a 

— až sa mu pod nosom kúri. 
Vlkov bije, (-^lže).3) 

Zavesil mu na nos fabulu; — somára. 
Zná biele robiť z čierneho. Č. 573, 

611. Udélá — Adalb. Czarne. 3. 
Z nosa sa mu kadí. 
Z prsta to vycical — vymlzal. 215 

9. Mnohomluvnost, kŕiklounství. 
Prísloví. 

Čím väčší roh, tým hlasnejšie trúbi. 
Dobrá ovca nebäčí, ale mnoho vlny 

dáva.4) Č. 80. 
Hrnce poznať z klepania a bláznov 

z klepotania -- z klekotania -. 

Č. 81. 
Ktorá krava najviac bučí, najmenej 

mlieka dáva.^) Č. 8 L VI. SI. 221. 

Krava, kéro mnoho ryči, malo mliči. 

Adalb. Krowa 22. 
Ktorá sliepka najviac kotkodáka, tá 220 

najmenej vajec snesie.^M Č. 81. Adalb. 

Kura 14. 
Ktorý kocúr najviac mravčí, ten naj- 
menej myši lapá. 



*) Mendacem oportet essc mcmorem. Jó fcjiinek kcll knni a hazugnak (hogy min- 
denútt egy formán hazudhasson). 

^) Csak fčllába van a hazudsáj^nak. 

^) Vzato z lovecké mluvy. Lovci totiž zvykli Ihťiti, vy|>ravujícc o svých hrdinstvích 
pri potýkaní se s vlky a med vedy. Šuj. 

*) A jó juh nem sokat bé<»et, sok gyapjat ad. 

•'•) A mely tchén sokat orclít, keves tejct atl. 

"j Mely tyúk .sokat káral, kevcset tojik. 



Digitized by 



Google 



48 



9. Mnohomluvnost. 



Menej hovor a viac rob! (Též:) Po- 
viac rob a pomenej hovor — vrav — . 
Mien vrav, viac sprav! Adalb. Mó- 
wič 32. 
Mnoho. 

Čo mnoho, to mnoho, i slova bo- 
žieho. 
Kto mnoho hovorí, mnoho cigáni. 
225 Kto mnoho mlúvi, alebo luhá, alebo 
sa chlúbi. Č. 80. 
Kto mnoho mluvi, alebo mnoho vie, 
alebo je blázon; — alebo mnoho 
zná, alebo luhá. ^) 
Kto mnoho mlúvi, mnoho tlachá a 

hreší. 
Mnoho kriku, málo účinku. — Mnoho 
rečí, málo účinku; — účinku nič. 
Č. 80. Adalb. G^ba 60. 
Mnoho rečí, málo vecí. Č. 80. Adalb. 
Slowo 79. 
230 Mnoho výčeskov, málo velny (vlny). 
T. Č. 80. 
Mnoho vraví, málo spraví. Adalb. 
Gadač 36. Mówič 26. — Mnoho 
vravy, málo správy. Č. 80. 
Najhoršie koleso najviac vŕzga — škripí. 

Č. 81. O. 93. Adalb. Kolo 2. 
Nekaždý je súci do vojny, čo kričať 

vie. Č. 82. 
Od jazyka hlava bolí. 
235 Osly hýkajú, budú vetry. 
Potok hrči, rieka mlčí. 
Prázdne. 

Prázdna bočka najhoršie dudná. VI. 
SI. 221. Prazne bečky najvéc huču. 
Prázdne sudy sú hlasné. 
Prázdny kotál — sud — najväčmi 
hučí. 2) Č. 81. 

Reči. 
240 Od veľa rečí hlava bolí. Č. 71. 
Adalb. Slowo 32. 
Velé (veľa, mnoho) rečí — zkaza. 
Gem. 
Somáre ručia, premení sa čas. (Viz 

235.) 
Veľa hrmavice, málo dažda. (Též:) 
Z najväčšej hermoty malo dažďa býva. 
Šár. 



Viac otrúb ako múky. — Viac otrúb 
namele jazyk, ako sto mlynárov. 

Porekadla a úsloví o mnoho- 
mluvnosti. 

Amen, Pašku,^) zavri knižku, (zi: Prestaň 245 
již mluvit.) 

Ani k slovu — ani do reči — nepri- 
pustí človeka. 

Gága — gagoce — ako hus. Adalb. 
G^gač. 

Jazyk. Ide mu jazyk ako mlynské 
koleso. Sr. Adalb. J^zyk 24. — Ja- 
zýček si brúsi. — Jazykový vecheť. 
— Má dlhý jazyk — dobrý jazyk. 
Č. 603. — Má jazyk ako deň o Jane ; 
ako suka chvost; — z ocele. Č. 
601. — Má podrezaný jazyk; ne- 
treba mu ho podrezávať. — Nedarmo 
ten jazyk chová. (Viz 255.) — Nemá 
v jazyku kosti. Č. 604. Adalb. J^- 
zyk 53. — Nikdy mu ten jazyk ne- 
ustane. — Rada chodí jazyk prať. — 
Rozviazal — rozvinul — sa mu ja- 
zyk. — Šanuj si ten jazyk! — Tá 
dobehla, keď jazyky rozdávali. — 
Trepe jazykom, ako tá trlica. Adalb. 
D. J^zyk 69. — Zato jazyku dáva 
papati, aby vedel dobre štekati. 

Kričí, až človeka uši bolia; — dobre 
že človek o uši nepríde. 

>Kto tam bude jeho kotkodákanie po- 250 
cúvať ! « 

Lapoce ustavične ako stará baba. 

Má, čo sa v ústach mrví. 

Má hodný lemeš (lemež). Č. 601. - 
Má tá rapkáč (rapotavý jazyk). Má 
ten dobré gáple. 

Mlyn, mleť. >Čakajže, nech sa i mne 
namele!* — Ide mu huba ako 
mlyn; — ako mlynské koleso. — 
Klekoce ako hrot vo mlyne. — Mele 
až človeku v ušiach znie; — až 
hrúza počúvať. Adalb. Sluchač 1. — 
Mele bez konca kraja. — Mele hu- 
bou ako stará kvoka. — Mele mele 
ako koza na meridzu. *) — Napustil 



1) Kí sokat beszél, vagy sokat tud, vagy hazud. 

^) Ores hordó jobban kong. 

^) »PaŠko<, snad z »pastier, pastúško« — knéz. Suj. 

^) Od »mendzaťc — pfežívati. »Meridza« jinak «>žväk.< Šuj. 



Digitized by 



Google 



10. Rozvážnost, nerozvážnost v mluvení a mlčení. 



49 



na mlyn vodu. — >Nemer toľko 

tým jazykom !« — Pustil jazyk do 

mlyna. — Rapoce ako mlyn; ako 

straka. — Trkoce ako vo mlyne. 

Adalb. Trajkotač. — Ustavične mele 

tým lemešom. 
255 Nedáva hube — hubke — darmo 

jiesť; — papať. Adalb. Pysk 5. 

G^ba 50. 
Nemôže sa mi slovíčko vmestiť. (Také 

k tomu, kdo dútky nejjfijímá.) 
Plná izba ho je. — Plné uši mu toho 

napchal — nahovoril. 
Reči. Drží ho dlho na reči. — »E§te 

mi posiaľ v hlave hučí od tých rečí. < 

— >Kde sa to len v tom človeku 
berie toľko rečí!< — Má rečí ani 
koza bobkov. — Má veľa rečí. — 
Mieša sa do reči, ako nemecká ko- 
šeľa do zadku gätí. — Na reči ho 
je dosť. — > Neskáč mi do reči!< 

— Obsypal ho rečami. — Sype reči 
ako z rukáva. Adalb. R^kaw 1. — 
Tým rečiam nieto konca kraja. 

Štebocú si ako lastovičky. (O ženských.) 
260 Vyrozprával od A do Z. — Všetko, 
Čo mal, vykrámil. 

Všetku hlavu mi ohúril — omámil — . 

Začal od Adama a Evy. Adalb. Adam 
12; - od čepčeka.i) 

Zahovára ako mrcha hudec. 

Nadávky, nazývky. Gága (ž.), ja- 
čala (m.), jazyčník, jazyčnica, kla- 
pačka, kriklúň, ľapduľa (ž.), melihuba, 
papuľa, papuľa mešter (maď. -= mistr), 
papuliak, papuľník, radorečník, rado- 
rečnica, rapčalo, straka rapotačka, 
štebotá. 

10. Rozvážnost, nerozvážnost v mlu- 
vení a mlčení. 

Prísloví. 

265 Cez sito na koryto! (Rozváž a tak 

mluv !) 
Cudziemu človeku svoje tajnosti nesver! 
Čo raz z úst vypustíš, to ani štyrmi 

koňmi nazpät nevtiahneš. '^) Sr. Č. 

79. Co nékdy z úst — Adalb. G^ba 

6. Slowo 56. 



Čo sa doma navarilo, nech sa doma 

pojie. Č. 82., 375. 
Drž si ústa na hŕbe. 
Hovoriť. 

* Ak v posedení hovoríš o uhorských 210 
slivkách, o benátskom mydle, o poľ- 
skom mädovníku, o českom hrachu, 
nikomu tým neuškodíš. Rkp. SI. 
Pohl. 

Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, 
čo nechce. Č. 73. Adalb. Mówič 17. 

* Kto málo hovorí, mnoho myslí. 
Málo hovor, ale múdre ! 

Mysli, potom hovor! 

Najprv rozváž, potom hovor ! Adalb. ľ75 

Namyšlač si^ 4. Wymówič 4. 
Never všetko, čo počuješ, a neho- 
vor všetko, čo myslíš — čo veríš — . 

Sr. Adalb. Mówič 67. 
Rozumne hovor a statočne (poctivé) 

rob! 
Jazyk. 

Drž si jazyk za zubami ; — na uzde. 

Č. 76. Dobre — Adalb. J^zyk 5 , 

48. Ozór 2. D. G^ba 83. 
Hnev a jazyk drž na uzde. Č. 

113. 

Jazyk najmenší úd v tele, a najväčšie -»'> 

veci vyčíňa. (Z Jak. 3, 5.) 
Kto jazyk nedusí, často pokoj ruší. 

T. Č. 73. 

* Kto sa nechceš hnevať, uč sa jazyk 
držať. (> Jazyk držať* german.) 

Pre jazyk už nejeden prišiel o hrdlo. 

Sr. Č. 72. Za zlá - 
Svrbľavý jazyk nikdy dobre nena- 
robil. 
Keď chceš mať čo tajného, drž u seba 285 

samého. (Viz 266.) 
Kto sa nehanbí za hubu, dostane do 
huby, alebo na hubu — po hube 
— po nej — . Č. 73. Adalb. Pysk 11. 
Merkuj na gamby! Rkp. SI. Pohľ. 
Mysle ť, myseľ, myšlienky. 

Mysleť si môžeš, čo chceš, ale na 

reči si daj pozor. 
Myšlienky mýto neplatia. Adalb. | 
Myši 6. ' 

Pre myseľ ešte nik nevisel. 290 



^) Vzato z nemluvnCtc čepeček nosícího. 
*) Nescit vox missa rcvcrti. 

Ad. P. Zámrccký, Slovenská pŕisloví. 



Digitized by 



Google 



50 



V. Slovo. Porekadla o rozvážitém a nerozvážitém mluvení a mlčení. 



Mlčať, mlčanie, mlčané, zaml- 
čané. 
Dobre hovoriť je sriebro; dobre 
mlčať je zlato. Sr. Č. 78. Mluviti 
— Adalb. Mowa 10. 
Lepšie mlčané ako vrčané. 
Mlčané dám, kde chcem, a vrčané nie. 
Mlčané schováš, kde chceš. — Za- 
mlčané dieš — podieš — pode- 
dzeš kam chceš. Adalb. Milczana. 
29r. Mlčanlivosť zlato donáša. 

Pre mlčanie nikto nebol trestaný. {>) 
Nedochoď konca rečiam! 
Nechodia s bubnom na vrabce; — 
vtáky. 1) Nechoď s bubny na zajace ! 
(Dokladá se: a medzi psov bez pa- 
lice.) 
Né so všeckým na hác — na okrín 
— na trh. T. 
3<H» Nesver sa nikomu, nikto ťa nezradí. 
Č. 252. 
Netreba všetko roztrubovať — vybub- 
novať — vykričať — vykrámiť. 
Nevŕtaj, rozštiepiš! 
Nezdržal sa, teraz má! 
Povedz slovo, budú dve. 
305 Povedz v peci, počujú ťa všetci. 

Smeti nevyhadzuj na ulicu. Smeti 

z domu nevynášaj atd. Č. 82. 
Steny majú oči a múry uši. Sr. Adalb. 

Pole 10. Šciana 2. 
Svetu povedz, svet to zvie, a nič ti 

nezpomôže. 
Ten má v hlave hlúby (kapustné), kto, 

čo zvie, hneď vytrúbi. 
Vyložiť, vykladať. 
310 Nevykladaj hneď všetek krám; — 
všetko na trh! Č. 78. 
Nevylož hneď všetko na misu! Č. 

606. 
Netreba ti hneď celú Bibliu vyložiť! 

Žuvať, prežúvať. 

Dobre že si najskôr prezuj, čo máš 

povedať. 
Najskôr prezuj, potom vypFuj ! 2) 
315 Najskôr užuj, potom jiedz — rec 
— vyslov ! 
Neprežuté slová nepúšťaj! 



Porekadla a úsloví o rozvážitém a ne- 
rozvážitém mluvení a mlčení. 

Aj smrť by vykričal, (n: Vše vyzradí.) 
»Či sa nebojíš Pána Boha také reči 

hovoriť .^« 
Čo vyklopkal, to nétlotkal ( ?) (Co pro- 

mluvil, o tom nerozmýšlcl. T.) 
Dotknul sa boľavého vredu. 320 

Jazyk. »Daj si kus jazyka odrezať !« 

(Ne pro mnohé, ale škodné mluvení.) 

— Jazyk ho svrbel. — Jazyk sa mu 
potknul. — »Nepovedz to, lebo ti 
budú jazyk tylom ťahať!* — Pu- 
penec by sa mu vyhodil na jazyku, 
keďby to zamlčal. (Viz 336 ) — Rad- 
šej si dám jazyk tylom vytiahnuť, 
ako to slovo povedať.* — Už ten 
nič nezdrží na jazyku! — V jazyk 
sa uhryzol, {zzz Pravdu aneb tajnost 
nechte povédél, vyzradil.) — >Volel 
si si jazyk odhryznúť, ako to pove- 
dať!* Adalb. Mówič 4. Síowo 90. 
Sr. Zíe 12. 

Len mu do ucha — len mu pod po- 
krývkou — len mu medzi štyrma 
očima — povedal. 

» Načnime druhý chlieb!* Sr. Č. 600. 
Načneme z jiného — (Viz 335.) 

> Nechajme si to na ráno!* (Viz 334.) 

»Osratnie sa hvizda.* (:=: Slušnost bráni 325 
dále mluvit.) 

»0 tom netreba každej strake vedeť!* 

>0 tom písmo mlčí.*^) (=z To nevé- 
dét; nesvobodno o tom mluvit.) 

»Pst! na pántoch dvere!* >Pst šindle 
na dachu ! « '*) (Když pred vnové do- 
šlým predmet rozmluvy zatajiti chtéjí.) 

Slovo. » Slovo medzi nami ! « (Též :) 
>Nech ostane medzi nami!* — >To 
je veľké slovo!* (^r Pováž jen, cos' 
vyfekl!) 

>Ticho, tu sú bosí!* (totiž deti, které 33t» 
to nemají slyšet.) Č. 521. Nejsme 

— 407. — Jazyk za zuby — 

Ústa » Polož si prst na ústa ! * Č. 606. 

— Vyšmyklo sa mu z úst. — > Za- 
pchaj si ústa ! * 



M Síppal, dobbal nem fognak verebet. Dobbal mcj^y nyulászni. 

-) Megrágd a szót, úgy kopci ki. 

•'^í Arról hallgat az irás. 

M Srovn. Vcrcb van a házon. 



Digitized by 



Google 



u. Zvláštni významy mlčcní a mluvení. 12. Porekadla o malomluvnosti. 



51 



Už na bubon uderil. 

Už to všetko roztrúbil. Č. 605. — vy- 
bubnoval — vyrapotal — vyklekotil 
— vyblabotal. (Též :) Už to kási 
straka vyrapotala. 

> Vyspíme sa na to!< — > Zadrž to 
u sebä!« 
sa.'í »Zajdinie na druhú brázdu!* 

Zdulo by ho — rozpučilo by ho — 
keďby to musel zamlčať. 

Zuby. »Maj zašité za zubami!* — 
>Zuby mi trhaj, len mi to nespomí- 
naj !< 

11. Zvláštni významy mlčení 
a mluvení. 

Prísloví 

Mlčí, ale vrčí. 

Neboj sa toho, kto hrozí mnoho. 
340 jsjič nepovie, ale sa cíti. 

Skúpa chvála — hotová hana. 
Pes. 

Bojazlivý — bázlivý — pes viac 
šteká ako hryzie. 1) Adalb. Pies 162. 
Horší to pes, čo nesteká a kuše. 
Najhorší pes, ktorý mlčí. 
3*5 Neboj sa psa, čo breše, ale toho, 
čo mlčí. Neboj sa, keď šteká. Adalb. 
Pies 115. 
Nekúše každý pes, ktorý šteká. 
Pes horšij, čo mlčkom kuše. T. Adalb. 

Pies 109, 171. 
Pes, ktorý najviac breše, najmenej 
hryzie. Č. 270. Adalb. Pies 165. 
Zlý pes, ktorí vrčí; horší, ktorý 
mlčí. 
^^ Pil by vôl, ktorý ručí; ešte viacej, 
ktorý mlčí. (Jiná viz »Svédek€ VIII. 
1231. a násl.) 

12. Porekadla a úsloví o zamlčení 
a malomluvnosti. 

Čapy mu spadly. 

»Či ja v tvojej hlave sedím ?« (= Ne- 
mohu znát, co chceš.) 

Hovorí akoby perie driapal — páral, 
(_ii málo aneb nie, nebo pfi draní 
pefí nezvykli mnoho mluvit, aspoň 
ne hlasno, aby se perí nerozfoukalo). 

^) Ugat a fčlénk cb, de meg nem mar. 
2) Hallgat mint a hal. 



Jazyk. Jazyk mu onemel. — Má kŕč 
na jazyku. — » Nemáš jazyka .^« — 
Sjiedol si jazyk. — Zatiahlo mu ja- 
zyk. (Také od prudkého pohnutí 
mysli a srdce.) 

Mlčať, zamíknuť. Mlčí akoby ho 356 
holili; — akoby mal na hube zámku; 

— akoby mal zapečatené — zašité 

— smolou zalepené — ústa; — 
akoby úst nemal ; — ako nemý ; — 
ako peň ; — ako stena ; — ako tén 
kameň. Č. 604. Adalb. Milczeč 14. 

— Zamíknul ako kukučka po Jane, 
Adalb. Jan Sw. 51; — ako peň; — 
ako ten kameň vo vode. 

Nemý ako ryba. 2) Č. 605. Sr. Adalb. 
Milcz^cy 3. Niemy 2. Milczeč 19. 

Nepovedal ani bé, ani cé ; — ani bé, 
ani mé. Č. 561 ; — ani biele, ani 
čierne; — ani slova, ani pol. Adalb. 
Be. D. Be. 

> Otvor papuľu!* (Též:) >Na druhé 
veci máš dosť papule!< 

Slovo. Ani čoby slová od neho ku- 
poval. — Ani slova by z úst nevy- 
pustil. — Ani slova viac nepovedal, 
akoby zdrevenel. — Čo ho rozštvrtíš, 
neprerečie slova. — NevydreS od 
neho slova, čoby si ho klieštami ťa- 
hal; — čo mu jazyk vytrhneš; — 
čo mu ústa rozdrapíš. — Skôr od 
netelnej — jalovej — kravy teľa 
vydrapí, ako od toho slovo. 

Tak zatíchol, ani len nemuknul — ne- 36o 
skuknul — neškrknul. (Toto poslední 
má ostatné i svúj zvláštni význam. 
»Ani len neškrknul o tom =: ani 
slovíčkem se o tom nezmĺnil.) 

»To pôjde so mnou do hrobu!* Sr. 
Č. 606. Nechať — 

Ústa. Má drahé ústa. — Má žabu 
v ústach. — » Nemáš úst?< — Ne- 
vie ústa otvoriť. Adalb. Umieč 6. 

— Ťažobí sa mu ústa rozdrapiť. 

— Zamknul mu ústa (vážností, hroz- 
bou, chlebem, podkoupením). 

Vraveť. Čože nevravíš, Nemce! — 

Zabudnul vraveť. 
Zakopal živého s mŕtvym, (zz Vzal 

tajnost s sebou do hrobu.) 



4* 



Digitized by 



Google 



52 



V. Slovo. 13. Prosba. 14. Rada. 15. Nevčasná rada. 



13. Prosba, vjslovcní žádostí. 

Prísloví. 

365 Dieťa nezaplače, mater nepočuje. (Viz 
370.) 
I k nebu i k zemi siaha, i) 
Kto klope, tomu otvoria. (Mat 7, 8.) 

Adalb. Kolatač 1. 
Kto sa chce shovárať, musí hubu 

otvárať. 
Krátka reč i pekné slovo vymôže 
u pánov mnoho. T. 
370 Nemému ani vlastná mať nerozumie.'^) 
Sr. Č. 74 vi. strýc — 
Nemému nik nerozumie. 
Prosiť, prosba. 

Krátka prosba a veľká vec. 

Kto mnoho prosí, málo nosí. Sr. Č. 

8. Kdo prosí — 
Kto prosí, nehreší. 
375 Lepšá prosba než hrozba. T. Č. 96. 
Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá. 

Adalb.. Proába 5. 
Prosba nebe, zeme preráža. Sr. Adalb. 
Placz 6. 
♦ Radšej si budem prosiť ako krad- 
núť!* (Tím lichotí Cikán.) Adalb. 
Krašč 18. 
Viac vykonáš prosbou ako hrozbou. 

14. Rada. (Viz IX. 324 326.) 

Prísloví. 
Cesta. 
380 Cesta leží na konci jazyka. (Také 
doslovné o cestč.) Č. 74. Adalb. 
J^zyk 51. 
Kto sa opytuje, všade cestu nájde. 
Lepšie je opjHať sa, ako nevedeť. 
Nastav uši, kde ti sluší. 
Rada, radiť sa. 

Dobrá rada hotová pomoc; — - ho- 
tový peniaz. 
385 Dobrá rada i od ďaďa (č. dčd). 

Dobrá rada nikdy neprichodí ne- 
skoro •^) Adalb. Rada 5. 
Dobrá rada sa má vďačne prijať. 
Dobrá rada stojí groš, a planá dva, 
(dokladá se iron.) 



Dobrá rada v núdzi drahá. 

Dobrá rada vzácna. 39o 

I sluhova rada časom dobre padá. 
Adalb. Sluga 29. 

Kto sa radí, nezavadí. Sr. Adalb. 
Pytac 6. Adalb. Radzic 7. 

Kto še radzi, še nezradzi. Sár. 

Lepšia rada ako zrada. 

Lepšie sa dvakráť radiť, ako naraz 395 
chybu spraviť. Sr. Č. 73. Lépe — 

Ľudí sa raď, svojho rozumu sa drž . 
Sr. Č. 204. a 284. (Viz níž S dru- 
hým.) Adalb. Czlowiek 98. 

Mnohých sa raď, jedného sa drž! 
Sr. Č. 284. S každým — 

* Počúvaj radu múdrych! 

Prijmi dobrú radu, tak ujdeš úpadu. 
Rada múdreho neminie. ■«>*» 

S druhým sa raď a sebou sa riaď! 
Sr. Č. 284. Sr. Adalb. Radzič si^ 19. 
Zkúšených sa raď! 

* Žiadaj radu, sto ti ľudí hneď po- 
máha; žiadaj skutok, všetkých sto 
sa pohnúť zdráha. Sr. Adalb. Po- 
rada 6. 

15. Nevčasná rada zvlášté. 
Prísloví. 

Mrcha rada po účinku. 

Nenie to tak ľahko urobiť, ako pove- *^^ 

dať. Adalb. Mówič 30. 
Po nečase zlá rada. 
Zdravý Fahko nemocnému radí. Č. 285. 

Porekadla a úsloví o nevčasné radé. 

Čo vy usamíte, to je sväté a pravé."*) T. 
Ľahko je tomu hovoriť ! Adalb. Gadač 45. 
Takú radu za chliev kladú! *^** 

16. Klevety, pomluvy, potupovaní. 

Prísloví. 
Baba. 

Ktože navarí kaše, ak nie baby.^ 
Nenechá baba klebiet, švec trhov 

a džbánu 
Povedz babe, hneď je to všade. 



í) .Srovn. Supcros ct Acheronta movebo. 

2) Ncmának anyja sem érti szavát. 

^) jó tanács soha sem késo. 

') Iron. Vcstra consilia sunt ex consulto deorum. Suj. 



Digitized by 



Google 



16. Klevety, pomluvy, potupovaní. 



53 



Beta. 

Beta povie Bete, a tá roznesie po 
celom svete. Sr. Č. 79. 
415 To je Beta, čo po meste smeti 
smetá. 
»Celý svet je huncút, len on je sta- 
točný ! < 
Cudzie hriechy na nose a svoje za 

chrbtom. 
Haniť, hanca, hanič. 

Čoho chváliť neumieš, nehaň! Č. 

104. 
Do očú nechváľ a za chrbty nehaň! 
Č. 104. 
420 Hance robia z celého strapce. 

Haniť každý truľo (sprosták) vie. 

(Víz 460.) 
Každé dobré má svojich haničov. 
Novohr. * Každá cnosť má svojho 
hancu. Č. 23. 
Ľahšie haniť ako spraviť. Sr. Č. 221. 

Adalb. Ganič 8. 
Neprítomného a mŕtveho nehaň ; jed- 
nako sa nemôžu brániť. Sr. Adalb. 
Nieprzytomny 1, 3. 
*25 Radšej pochváliť ako pohaniť. 
Jazyk. 

Jazyk nemá kosti, ale kosti láme. 

Č. 72. 
Nič na svete horšieho nad zlý jazyk, 
a tomu, kto počúva, v ušiach. Rkp. 
SI. Pohl. 
UtrhaČovi sedí diabol na jazyku. 
Zlý jazyk moc zlého narobí. 
^^ Zlý jazyk od jedovatého hada horší. 
Zlý jazyk všetko zprzní — ofŕka 
— oslintá — obrýzga ~. 
Keď čert nič horšieho nemôže urobiť, 
aspoň zasmradí (-z pomlouvá. Též:) 
Iba čo daromného smradu (nepokoje) 
narobil. (Vyzrazení.) 
Klebety. 

Klebeta ako uhol: ak nemôže po- 
páliť, aspoň zašpiní. Novohr. 
Kobiety rady robia klebety. 
435 Kto nemá roboty, začne si klebety. 
Pr. 
Svrbí jazyk Betu, mosí von s kle- 
betu. Z Boš. dol. (Víz 414, 415.) 



Kto o kom pred tebou, o tebe za 

tebou. Sr. Č. 89. Adalb. Mowič 23. 
Kto o kom za chrbtom vraví, iste sa 

ho bojí. Č. 90. 
Múdre ucho nedbá na hlúpych ľudí 

reči. Č. 91. Adalb. Glowa 117. 
Na druhom všetko vidí, a na sebe ni- 440 

čoho. (Sr. »Mrvavoku,« Mat. 7,3.) 
Na koho straky, na toho vrany. Sr. 

Č. 159. Když na koho — Adalb. 

Sroka 8. 
Nedobre po ľudských trúbach vodu 

piť. Sr. Č. 89. Po lidských — 
*Nekvákaj, nekvákaj, ty čierne havrana ; 

dosť sa nakvákajú mrcha ľudia na 

mňa!« 
> Neopieraj že mu prepytujem pekne 

gäty!< 
Nepovedz ty, povedia tebe. Pr. (Když 445 

dva tu jistou chybu mají ) 
Novinka do mňa, beťahe (y) zo mňa. 

(Zveličovaní povesti, pomluvy?) 
Osy. 

Osy na zlé ovocie neidú. 

To nenie planá hruška, ktorú osy kúšu.^) 

Pes. 

Darmo pes na mesiac breše. Adalb. 
Pies 207, 255. 

Každý pes ináč breše. 45o 

Pes breše a hory sa otriasajú. 

Pes breše a chvost sa mu trasie. 

Pes breše, vietor nesie.-) Č. 91. 
Adalb. Pies 163. 

Pes i na svätého zašteká. 

Pes nebude hovoriť, ale štekať. 455 

Pes nevie leda štekať. Č. 91. 

Pes šteká, hora hučí. 

Starý pes i vtedy ščeká, kedz nikoho 
nevidzí. Z Boš. dol. 
Po močiaroch žaby kŕkajú. 
Tupit každý blázen umí. (Také hra *6o 

slabiční: Tu pit každý blázen um í.) 

Pr. Modra. 

Ústa. 

Mnoho by potreboval plátna — nití — , 
ktoby chcel všetkým ľuďom ústa 
zašiť. Č. 90. Musel by si mnoho 
chleba mať, aby si všetkým ľuďom 
ústa zapchal. 



*) Srovn. Az a jó szôlô, melyct a darázs me»,^don^. 
melyet a féret; mcgrág. 

2) Ugat a kutya, de a szcl clhordja. 



Az a ^yumolcs lc«^cdestbb, 



Digitized by 



Google 



54 



V. Slovo. 17. Dobré a zlč jméno; povesť. 



Ústa nikomu nezašiješ. 
Zapchajže ľuďom ústa! (Nemožno.) 
Adalb. G^ba, 42, 43. 
465 » Všetci sú zlí, len on je dobrý!* (Viz 
416.) 

Porekadla a úsloví o klevetách 
a pomluvách. 

Blatom hádže po ňom. 

Druhému na palce vstupuje. (Utlačo- 
vaním, snižováním druhých slávy si 
dobýva. T.) 

>Huš tefa, vlk!« (Když se pomlouvaný 
nenadále dostaví.) 

Jazyk. Naveky jazyk pasie. — Rada 

chodí jazyk pásť. — Roznášajú ho 

na jazykoch. — >Šuch s jazyka na 

jazyk !< 

470 > Každá potvora sa do mňa zadrapuje!« 

» Každý čert sa o mňa otiera.* 

Kde ho niet, chváía ho; kde je, kri- 
žujú ho. (Též :) Chválil ho pred kaž- 
dým prázdnym domom; — pred 
každou prázdnou chalupou. 

Klebetný. Chlap klebetný ako stará 
baba. Klebetný (á) ako straka. 

Len handra z neho zostala. 
475 Má ho v zuboch. (=: Pomlouvá ho.) — 
Na posmech ho obrátil. 

Nenechal na ňom ani kúska — ani 
miesta — ani vlasa — ani zdrapa 

— dobrého. 

Nenechal na ňom za polgrajciar cti 
Pes. > Každý pes na mňa breše « — 
» Psie ľudské jazyky ! « — » Psí jazyk ! « 

— Tomu povedať, to je akoby psovi 
na chvost uviazal. 

Roznáša ho po svete. — Sapún prišla 
predávať. T. 
480 S holou hanbou chodí. 

»S píšťalkou a bubnom o mne rozhla- 
soval.* (Vzato z pokuty, kde zlo- 
déje takto verejné vodili.) 

Ústa. Dostal sa do ľudských úst. (Též :) 
Prišiel ľudbm do úst — Každý si 
ním ústa vyplákne. Č. 607. Nékým 
sobé — Ústa si oň otiera. Č. 607. 
Hubu — Omáľa (omieľa) ho v ústach. 

Už ho obťal. 



Vymietla jednou metlou dve izby. 

(Pred A. na B.; pfed B. na A. zle 

hovorila.) 
Vystavil ho na pramier. — Vystrčil ^5 

naň viechu. Viechu mu vystrčili 
Všetky domy ním pozaraetal. (Sr. 484 ) 
» Všetku hanbu by kúpil na mňa!< — 

Všetku žatvu ním odbavili. 
Vzaly ho baby do prádla, — do reči 

— v reč. Sr. Adalb. Porzeczysko. 
»Z tvojej vihne to vyšlo!* 

17. Dobré a zlé jméno; povesť. 
(Jiná viz v XIL 519-523.) 

Prísloví. 

Ani ten čižmár nenie dobrý, ktorý na ^^o 
malú nohu veľkú obuv robí. (Zveli- 
čovaní povesti ) 

Bez ruchu a šuchu nič sa nehne. 

Bolí hanba. T. (Sr 509.) 

Čo sa nedie (nedeje), to sa nezvie. 

Dym. 

Kde je dym, tam i oheň byť musí.^) 

Adalb. Ogieň 19. 
Kde nehorí, tam ani dymu nieto. Sr. 495 

Č. 353. Plameň — Adalb. Dym 8. 
Obyčajne väčší dym ako oheň. 

Dobrá pečenka ďaleko vonia, ale zlá 
ešte ďalej smrdí. Dobré dkleko vo- 
nia atd. (Viz 498, 499, 513.) 

Chýr. 

Dobrý chýr beží a zlý letí. 

Dobrý chýr ide dclako, zlý ešte ďalej. 

Sr. Č. 29. Dobré se daleko — 
Chýr ide vo vetre. "^^ 

Kdo še jako spravuje, tak še o nim 
beseduje. Šár. 

Kto raz poctivosť utratí, tému sa viac 
nenavráti T. 

Ľudia skôr uveria zlému ako dobrému. 

Meno. 

Česť a dobré meno nekúpiš na trhu. 
Dobré meno je nado všetko. 
Dobré meno viac stojí ako všetky 
bohatstvá. Sr. Č. 104. Čest nad — 
Sr. Adalb. Imi^ 1, 6. 

Na dobré skoro zabývajú, ale na zlé 
dlho pomätajú. Sr. Č. 29. Sr. Adalb. 
Dobre 9. Zle 8, 



505 



') Fust nem mc^y tiiz nélkiil. 



Digitized by 



Google 



18. Vyzvídky. 19. Sváda, urážka, pichlavč reči. 



Nedarmo sa bylina trasie. (Základnost 

povesti.) 
Potupa horšia ako potopa. 
Povesť. 
510 Jedna povesť druhú plodí. T. a Č. 
107. 
Oheň sa rozmnóžá, povesť sa roz- 
náša. T. a Č. 107. Adalb Ogieň 30. 
Povesť je gufa zo snehu; čím ďalej 
sa váľa. tým väčmi rastie. 
Reči. 

Dobré reči dcileko idú, ale plané 
ešte ďalej. Č. 29. Adalb. Dobre 7. 
Reči ludské vždy viac pridávajú, 
ako je pravda. 
515 Viac ver svojim očiam, ako ľudským 
rečiam. 
Vietor, vetrík. 

Ani byfka — tráva — sa bez vetra 

nepohne. 
Bez vetra sa ani lístok na strome 

nepohne. ^) 
Chrasť bez vetra nezašuští. 
Keď vietor neduje, hora sa nepo- 
hne. 
52(» Konárik sa nechveje, jestli vietor 
nevej e. 
V r a v e ť. 

Keď ľudia vravia, vše volaco vy- 

vravia. (To zvlášté o pfedzvéstích 

udalostí.) Adalb Gadač 2. Mówič 70. 

Ľudia darmo nevravia. 

Zlá novina sa skorej potvrdí ako dobrá. 

Č. 29. 

Porekadla a úsloví o povesti 
a zprávé. 

Aj tie deti po uliciach o tom už vra- 
via. (Víz 527.) 
-25 »Ak ten cigáni, ja mu pomáham* 

>Ja viem, Čo viem!« (Zpráva v taj- 
nosti držána.) 

O tom už aj vrabce na streche čviri- 
kajú. (Novinársky povédíno : » verejná 
tajnostc. Č. 635. Adalb. Wróbel 3. 

Prv mu zvonili ako umrel. (Bezzáklad- 
nost zprávy.) 



To je už stará história. 

Urobil z komára velblúda; — z mušky 530 

— - vola — slona. '-i) Č. 632. Adalb. 

Komár 7. Mucha 39. 
Za čo som kúpil, za to predám. •"*) (Ne- 

jisté) Č 607. Adalb. Kupič 4. 

18. Vyzvídky, zvedavosť. 

Prísloví. 

Chto (kto) sce (chce) všecko vedzec, 
mosí tri dni v peci sedzec. Z Boš. dol. 

Keď chceš vcdeť tajných vecí, opýtaj 
sa malých decí. Pr. 

Kto sa moc zpytuje, moc blúdi. 

Kto chce moc vedeť, ošedivie. '^^ 

Kto sa s prácou oberá, o noviny málo 
dbá. 

Kto za dvermi počúva, na seba po- 
čúva. ^) Č. 288. Sr. Adalb. Sluchač 5. 

Nechodievaj na výzvedy! 

Neotváraj na každý buch vráta! 

Povedení a úsloví o vj'zvídkách. 

*0d koho, od toho, čo teba do toho.^« ^>*^» 
Pije vodu po cudzích rúrach (Vyzvídá 
se o svých u cizích.) 

19. Sváda, urážka, pichlavé reči. 
Prísloví. 

Čím viac prikladáš, tým viac horí. 
Harce robia z celka strapce. T. 
H o v ä d o. 

Čo môžeš od hoväda čakať ako funt 
mäsa? (Též:) Od hoväda funt mäsa. 
Z hoväda býva len mäso. Sr Adalb. -.45 
Wól 9. 
Iskry, iskriť. 

Kremeň s ocielkou iskry kreše. 
Tvrdé o tvrdé iskrí. Sr. Č. 116. 
Dva kŕesací — 
Jazyk. 

Človek jazykem, vul rohem. Šár. 
Väčší bôl býva od jazyka ako od 
meča. Sr. Adalb. Jqzyk 11. 



*) Nem mozog a ievĹl, ha nem fú a szél. 
*) A szúnyogból tevct csinált. 
^) Srovn. Rclata refero. 

^) VI. SI. 220. Kdo |)oslucho za sťanu, uslyši o seje ťaťanii. Der Horchcr an tlor 
Wand hórt seine ciscnc Schand. 



Digitized by 



Google 



56 



V. Slovo. Porekadla o svádé, urážce. 



550 Keďby nebolo hriechu {:^ svády), ne- 
bolo by pekla. Pr. 
Keďby vlk nes . . 1, rozpučilo by ho. 

Sr. Č. 605. Rozpukl by se — 
»Keď máš urobiť hriech, urob ho na- 
raz, a nepichaj ma!< 
Kopnúť. 

Div že sa somárovi, keď ťa kopne! 
Keď ťa kôň kopne, nepôjdeš s ním 
k rychtárovi. 
555 Nemaj krave za zle, keď ťa kopne. 
Kto začal, ten je najhorší, — Kto za- 
čína, ten je vina. 
Neber každé slovo na vážku! 
Nechaj ho vyvraveť sa! 
Nekaždý žalúdok všetko znesie. 
560 Nepridávaj horúceho k teplému. 

Nestekaj toľko, lebo si vlka z hory 

vyštekáš. 
Oheň. 

Kde slama a oheň blízko seba ležia, 

rado horí. 
Keďby nebolo podnetu, nebolo by 

ohňa. 
Kto do ohňa dúcha, dym a iskry 
do očí dostane. 
565 Nedus oheň ohňom! Č. 114. Není 
dobre — 
Neklaď drevo na oheň, Fahko sám 

vyhoríš. 
Nelej olej na oheň ! l) Č. 114. Ne- 

pŕidávej ~ Adalb. Olej 1. 
P(jlenami oheň ncuhasíš. 
Tvrdé s tvrdým dáva oheň. (Viz 
547.) 
570 Rana sa zahojí, ale slovo nie. Č. 72. 
Adalb. Slovo 44. 
Roz broj. 

Kde domáci v rozbroji, tam je zlato 

na hnoji. 
Lepší chlebík v pokoji, ako koláč 

v rozbroji. 
Lepší krajic v pokoji, ako peceň 
v rozbroji. Sr. Č. 370. Lepší kôrka 
- Sr. Adalb. Pokoj 5. 
Rozdráždiš, rozzlostíš, neudobríš. 
575 Rozpapreš, rozjatríš, nenapravíš. 

Svada, (vada), vadiť sa, povadiť sa. 
»Co sa aj i)()bijete, len sa nepovatľte !« 
ílron ) 



Kde sa vadia, nikdy si dobre ne- 
vravia. 

Kde sa vadia, tam sa čerti na svatbe 
kutia. Rkp. SI. Pohl. 

Svada nedá osohu. C. 347. 

Svady sú svady, len sa majme radi. 58o 

Zo svady nič dobrého nepochádza. 
Včely. 

Kde sú včely, tam je mäd ; kde sú 
lajna, tam je smrad ; kde je svada, 
tam je had. 

Od včely mäd, od hada jed. 

Porekadla a úsloví o svádč, urážce 
a pichlavých ŕečech. 

Čo rekne, to brechne. 

Dal mu psov slepých. Nadal mu do ^^ 
atd. 

Doháňa sa s ním. 

Do každého dojedá — zavadí — za- 
pára — . 

Dolípali naň ako muchy — ako osy — 
ako poľovní psi — . 

Dube doň ako vrana do zdochlého 

psa. 
Hodil oheň medzi nich. 590 

Hriech (svada). Hriech v dome ako 

v pekle. Každý bohovitý (náruživé 

místo >boží«) deň hriech robí. — 

Z ničoho toľký hriech stvára. 
Hrýzť sa. Hryzie ako pes. — Hryzú 

sa medzi sebou ako psi. Sr. Č. 552. 

Hryzou se — Adalb. Gryšc 3. — 

Rád by sa hrýzol, ale sa nemá s kým. 

— S každým sa hryzie. — Zahrýzá 
doň. 

Hrubým koncom obrátil. 

Idú doňho ako do repy; — ako osy. 

Jazyk. Má jazyk ako britva. Č. 601. — 595 
ako žihadlo ~ ako osa. Adalb. J^zyk 
44, — brzytw^. — Má jazyk — 
jazýček — dlhý; — končitý; - 
ostrý; — pichľavý; — preštekaný; 

— špicľavý; — štipľavý; — velký. 
Adalb. Jť^zyk 43. Dlugi. — Nejdem 
si s ním jazyk merať. — Nepríď 
mu pod jazyk. — Vy.sckal sa ja- 
zykom. 



Olajat ont a tiizrc. 



Digitized by 



Google 



20. Kárání. 



57 



Keď sa spolu sídu, — ako dva ko- 
húty. 

Má dlhé zuby. T.* — Má končitý ry- 
páčik. Pr. Modra. 

Majú spolu potŕžku. 

Mucha do Iva, straka do vrany, vrana 
do svine. T. 
61)0 Nadal mu do >zaňátov.« (Maď. az 
anya zíz matka.) 

Najprv sa uctili (:zi počastovali), potom 
sa vyctili (iz: svadili, znevážili). 

Na každého hromží. 

Naskočil nan ako jašter; — ako vlk. 

Nastrieľal mu do matere; fe). 
6<>á Našla Strcuía Mikulu. (Jména kráv, 
vztažena na svádlivé ženy.) 

Naváľal mu ako svini do válova. 

Nekričí, ale čo povie, to váži cent. 

Nestojí za ostudu is£ s ním na reč. 

Nič si nedá od huby utrhnúť. 
610 Nieto tých psov, nieto tých huncútov 
atd. aby mu ich nebol nadal. 

Papuľa. Má ten papuľu, vyrúbe sa 
ňou. — Neplieskaj tou papuľou ! 
Nepapuľuj toľko ! — To je papuľa, — 
so senným vozom by sa v nej obrátil. 
Adalb. Pysk 10. 

Peklo. Posielal ho do horúceho pekla. 
— Tam je ustavičné peklo. 

Pichať, pichľavý, pichačka. Má 
pichlavc reči; — jazyk. — >Tá pi- 
chačka na mňa cieli !« — » Všetkého 
mu upíchal — uštichal.^ 

Poharkali sa medzi sebou. 
615 Slovo. Musí mať slovo na vrchu. — 
Nikomu nedá dobrého slova. — Od 
slova k slovu, až sa aj pobili. 

Smola u nich horí. — S nikým ne- 
vynde. 

Spustil celý organ. — Škriepil sa 
o dušu; — o večné hrdlo. 

Štekať, vyšteknúť, odšteknúť. Čo 
vyrekne, to vyštekne. — Musí od- 
šteknúť. — Šteká ako pes; — ako 
suka. — Vyštekne, čo mu len slina 
na jazyk donesie. 

Uctil ho ako sviňa mech (vrece). 
620 Vadiť, povadiť sa. Poraďme sa, 
f)ovadbie se ! — Vadia sa ako Ci- 



gáni. — Vadí sa ako Cigáň pre 
kus železa. — Z reči do reči, až 
sa aj povadili, (nekdy :) až sa na 
ostatok jeden druhému do vlasov 
nanosili. 

Vylial si na ňom polievku; — žič. — 
Vynadal mu: ty taký a taký! 

Vypovedal mu z priateľstva. 

Všetkých svätých mu pohľadal. 

Zuby mu ukázal. (Viz 597.) 

Nadávky a nazývky. Grobian, 625 
groldo, hrubý plátenník — súkenník, 
sekačka, sekerka, rozavúst, rozdra- 
penec, pyskáč, pyskačka, zubačka 
(o ženských). 

Slovesa: Bendečí, breše, brýzga, hu- 
buje, jazyčí, obhrikuje sa, papuľuje, 
plieska, šteká. 

20. K á r á n 1. 

l^ s 1 o v í. 

Bol v kucapaci; — v Kurucovom kú- 
peli, a to v suchom. 

Brúsi si naň jazyk. — Dal mu jazy- 
kovej polievky s rezanci. (Pokárání 
s výpraskem.) Č. 513 a 609. 

Dal mu na papier; — poriadnu facku. 

Dobrá to preň lekcija. ^) 63o 

Dokonale mu vysvietil — vyzrubil. 

Dostal groš ; — pyskom po papuli ; — 
pohlavok; — polenom po hlave. 

Hubu si popálil. (Obdržel za zlé reči.) 

Chren. Dal mu chrenu. — Dostal 
chrenu. — Trel mu chren popod 
nos. 2) C. 609. 

Kapsa, v y kapsová ť. Dostal hodnú 635 
kapsu. — Odišiel s kapsou. -- Od- 
niesol kapsu. — Vykapsoval ho. 

S myť, umyť. Smyl mu hlavu. — 
Smyl ho ostrým ľúhom. — Umyli 
ho aj bez mydla. — Vymydlili ho. 
Č. 534. 

Nameral mu ovŕšenú. 

Nos. Dal mu popod nos zavoňať. — 
Dostal frčku po nose. — Dostal po 
nose. — Šiel s ovisnutým nosom. 

Oči. Hodil mu piesku do očí. Na oči 
mu vyhodil. 



') Jo Icczkc az ncki. 

-"> Tormát rcszelni az orra alá. 



Digitized by 



Google 



58 



V. Slovo. 21. Žurty. 22. Klatl^a, zlorečení. 



640 Povedal mu do duše; — proti srsti. 

Č. 551. hladiti — ; zač toho rýf. 

Č. 609. loket. 
Prebral mu driemoty; — mušky; — 

vošky. 
Strmo na neho nastúpil. 
Stupil mu do strmeňa; — na otlak. 
>Tak ma vyobracali, že som sa až 

vyparil ! < 
645 Trafil mu do srdca; — do živého; — 

na žilu. 
Vyčítal mu kapitolu — kázeň — . Č. 

609. Adalb. Kapitula. 
Vyhnal mu muchy. (Viz 641.) — Vy- 

krútil mu fúzy. 
Vzal ho do pacu; — na krátko; — 

na tvrdo. — 
Zapchal mu hubu — ústa. — Zasolil mu. 
650 Znosil ho ako malého chlapca; — ako 

psa; — žeby ani pes kus chleba 

od neho nevzal. 

21. Žerty. 
Prísloví. 

Čo fígeľ, to groš. (-z: Každý zdaŕilý 
žert stojí groš. Ostatné užíva se to- 
hoto prísloví i k pochvale praktických 
provedení, prostŕedkúv.) Adalb. Fi- 
giel 1. Niemiec 24. 

Čo komu nepristane, ani sa mu ne- 
svedčí, (iz: Závisí to od osobnosti 
a jejího postavení, jako se ní pro- 
nešený žert prijme.) 

Čo si dostaneš v ihre, to ti ani čert 
nevydre. (jz:Pro urážku žertem za- 
vdanou darmo se pravotiti.) Viz také 
Hra o zisk. 

Dobrému chlapovi všetko pristane. 
(Srovnej 652.) 
655 Hračka — placka. Č. 142. Adalb. 
Graczka. 

Kde je smiech, tam je hriech. Sr. 
Adalb. Smiech 13. 

Žart, žartovať sa. 

Dobrý je žart, ale nie vždy. Sr. 

Adalb. Žartowac 5. 
Kto nerozumie žartu, nech ani medzi 
rudí nechodí. Sr. Č. 82. Kdo se 
každým — 



Od žartu hlava nebolí. Č. 82. 

Soli, korenia a žartu len po troche oon 
treba. Sr. Adalb. Žart 17. 

S priateľom sa žartuj, ale posmech 
z neho nerob. 

Ťažko je žartovať sa smutnému. 

Zo žartu do čartu. Zo žartu nao- 
zaj st. 

Žarty — čer ty. 

*Žart má mať ovčie, nie psie zuby. ^^'' 

Žart še žertuje, hlib še keltuje. Šár. 

Porekadla o žertech. 

Čoby bol mŕtvy — čoby na doske 
ležal — ešte sa musí pohnúť; — 
ešte sa musí na ňom zasmiať. 

»Lateže (hľadte že), aký to posmešný 
národ* (ohrazuje se vtipkovaný). 

Nikdy nepovie pravého slova. 

22. Klatba, zlorečení. 

Pfísloví. 

ĎateF d\ibe a na prsia si trúsi. Č. 89. 010 

Sr. Adalb. D. Dzi^ciol. 
Chto (kto) nad scbú rúbe, do očí mu 

i vera padajú. Z Boš. dol. 
Keďby Pán Boh pastierovu kliatbu vy- 
slyšal, všetky kravy by mu do roka 
vydochly. 
Kto do neba kameň hádže, na jeho 
vlastnú hlavu padá. ^) Kto do neba 
pľuje, na tvár mu padá. Sr. Č. 14. 
Padlo mu z úst do zádrenia ( " za 

ňadra.) 
Psí. 

Kedl)y po psej vôli bolo, nužby ""'» 
všetky kone podochly; — nužby 
ani jedného koňa nebolo. Č. 14. 
(Srovn. 672.) 
Psí hlas — brech — štek — do 
neba nejde. 2) Č. 14. VI. SI. 220. 
Psí hlosa nejidu do nébosa. Adalb. 
Pies 238. 
Vôl rohama prsť vyhadzuje, a na chr- 
bát mu padá. (Též.) Bujo (bujak) 
hrebc, za rohy mu padá. 
Zlé slovo iba tomu za väzy padá, kto 
kľaje. 



') Égrc kínet ne dobj, mcrt fejedre fordul. 
-) Nem haliik eh ugatása mennyországba. 



Digitized by 



Google 



'2:\. Daremnč, s[)rostč reči; nedorozumení. 



59 



Porekadla o klatbé a zlorečení. 

Bohoval — čertoval sa — až strach 

bolo počúvať. 
680 Hreší (-^zlorečí) akoby hromy tĺkly. 
Hromami a diably po kútoch hádže. 

Rkp. SI. Pohl. 
Kfaje a hreší, až zemi ťažko. 
Klial, až sa hory triasly ; — až sa zem 

triasla. 
(Vety zlorečení viz XVI. 520—579.) 

23. Daremné, sprosté, zmätené reči; 
nedorozumení. 

Porekadla a úsloví. 

>Ak nie biele, čierne; ak nie čierne 
biele!* (Též:) > Povedz už raz, či 
čierne, či biele!* Adalb. Bialo. 
Czarne 1. Czarno 1. 
6»5 >Ako že sa máte?* »nát zle, kôň zo- 
mreli a gazdiná zdochol!* (povédél 
Maďar). í) 

»Ako mi dal dve zauchá, hneď som 
vedel, že ma ide biť!* 

Ani sa sadlo, ani sa padlo. 

Ani slané, ani mastné. — Ani varené, 
ani pečené. 

Budár (záchod) zámkom robí. T. 
«9o Búcha dve na tri, — strieľa — mláti. 
Č. 603. Búcha od duba k dubu. T. 

» Chleba sa nenarodilo a kapustu po- 
žraly súkenníci (m. húsenice)!* (po- 
védél Handrbulec, což jest pŕczdívka 
Némcú z Tekovské a Turčanské 
stolice, jináč Krekány, Krikehajci 
zvaných. Šuj. 

Ja o Havlovi, ten o Pavlovi. Ja o sli- 
vách a on o hlivách. Ja o slivkách 
a ten o cibuli. Ja o voze a on 
o koze. Č. 567. (Též :) Pýtali sa ho 
o slívách, a on odpoviedal o hubách. 
T. a Č. 567. Adalb. Cebula 1. Koza 
17. Pawel 3. 

•Jedno druhé, kadečo, a ešte čo ta- 
kého.* 

Kam buch, tam tresk! 
696 Kde ti ten povie o studničky (e), tam 
bezpečne môžeš mlátiť. Novohr. 



»Kcď ma milá rada máš, odrež si kus 
sáry, javorové koryto, krava mala 
zimnicu.* 

»Kýkol, nekýkol, prindu, neprindu, po- 
jieš si sám.* (Tak se posmívali ja- 
kémusi kuchári v Trenč.) Šuj. 

Kura. Pletie ako kura harabura. — 
Tie reči by ani kura nepodzobala. 
Srovn. VI. SI. 238. Mluví divné, žeby 
se týmu kury smioly — To je >pero, 
kura, chvost !< — Zaplietol sa (v reči) 
ako kura do zrebí, — do klkov — . 
Č. 623. Adalb. Wpl^tač sit^ 2. 

*Láry fary! Č. 603. — >Mara táraj, 
a ty Kubo píš!* 

Mieša koše s baniami. (Vlastné s »čba- 7(h» 
niami, bančiarmi, dbančiarmi, čbánmi, * 
kosami to, v kterých rudu vynášejí. Šuj.) 

Mláti, mláti, slamy neobratí. Č. 608. 

Nemožno sa s ním pravdy domatať; 

— dohovoriť, ako s Nemcom, Ta- 
lianom. 

>Nelám — netrep — vospust sveta !« 

• Oholená brada a pustá záhrada, trada 
rada ! * 

O sadlo komárové. (O darcmnosti sé "»5 
hádati. T.) 

>Pán Moriak, doniesol som vám pre- 
pošta ! * 

Pele mele! — Pobúchal, pomlátil, na 
hŕbu povláčil. — Pobúchal, pomlátil, 
na vnivoč obrátil, vstúpil na nebesá, 
polámal kolesá, voz, bránu i kôl, 
zlatá muška pľask! 

Reči. Pletie daromné reči do sveta. 

— To sú jalové — neomastené — 
neslané — prázdne — reči ! 

Shováraj že sa s ním, keď je Nemec. 

Č. 470. Mluvte — Adalb. Niemicc 7. 
Skorej mu ide sedlo ako kôň. ( . Ja- "i» 

zyk — rozum.) 
>S . . ly muchy na lopúchy, božia múka 

pľask!* 
S tým nedôjdeš konca kraja. 
Strieľať. Hovorí akoby z motyky 

strieľal. — Strelil do povetria; — 

z motyky: — z motovidla. C. 538, 

563 a 603. 



*) Podobnými povédéními, krátce vyslovenými anekdotami označují sc v živote 
často výsmévné zmatečnč reči, a proto jsme neváhali takovčto sem zahrnouti. 



Digitized by 



Google 



60 V. Slovo. 24. Ncst. reči. 25. Ŕečn. 26 Neoheb. reči. 27. Usrozumční. 28. Šeptaní. 



Tárať. Tára ako na mukách. Č. 603. 
Jako — Adalb. Bredzič 3. Gadač 
17. — Tára, čo mu slina na jazyk 
donesie. Č. 602. Adalb. Gadač 9. 
Klekotač 3. Mówič 38. Plaplač. Plesč 
1. — Tára do sveta — do vetra 

— vospust sveta. 

»To ja nikomu nepoviem, čo ty vra- 
víš.* (=1 Nerozumím ti.) 

To je > drevená skala. « 

»To je pre nás a pre naše dietky!* 
(Tak znel kdesi nápis na šibenici.) 

Toľko moce (motá), že ho je strach 
počúvať. 

Tomu ani vývod, ani rozvod ! 

To nenie ani do ucha, ani do brucha; 

— ani do mešca, ani do brucha. 
To slanina do komina. Šár. 

Trepe piate preš deviate. Adalb. Plesč 16. 
»Väža Babilonská!« Adalb. Babilon 1. 
> Vezmite ma na voz, veď si batoh 

sám ponesiem.* 
Zelené veci predkladá. — Z toho nik 

nezmúdrie. 
(Víz také » Nadávky hloupému.* III. 

265.) 

24. Nestydaté reči. 
Úsloví. 

Jazyk. Má chlpatý — chupatý — 
jazyk. (Dle j iných - paškrtný. V Modre 
o tom >kto si dobrý dúštek potia- 
hne,* vypije, jmenovité o ženských.) 
> Namydli si jazyk!* 

* Nevyžmýchaná huba. 

Ústa. Neumytých úst človek. — »Ústa 
si vymyj ! * 

25. Ŕečnictví; dojemnost reči. 
Porekadla. 

Bol by z neho kňaz. — Hovorí od 
srdca k srdcu. 

Môže za ním tlačiť, ( zi tisknout). — 
Radosť ho je počúvať. 

Ten kameň by sa pohnul, keď ten ho- 
vorí. Č. 606. Vy by ste — 

Ukázal mu to ako na dlani. 

Zaslúžil, aby mu ústa pozlátil. 



26. Neohebnost feČi. 

Prísloví a úsloví. 
Jazyk. 

Bezzubému — štrbavému — jazyk 

uteká, a zajakavému neťahá. 
Jazyk mu zabŕda. — Jazyk sa mu 735 
potkol. (Značí také: Néco zle po- 
védél.) — Má tažký jazyk. — Na 
jazyk kríva. — Zaseknul mu jazyk. 
Ledvác to vyšlabikoval. Nedostáva sa 

útku. (Výmluva nestačí. T.) 
Trhá sa mu osnova. — Zajaká sa; — 
zamotal sa; — zaplietol sa — . 

27. Usrozuméni. 

Porekadla. 

»Ako by si mi bol v hlave sedel.* 
»Z úst si mi to vzal.* Č. 601. Pravé — 

28. Šeptaní. 
Prísloví. 

Čo je s šeptom, to je s čertom. Č. 25. 74o 
Čo je šeptané, to je zlyhané. VI. SI. 
219. Co šeptane, to zelhane; co po 
tichý, všecko hŕichy. Adalb. Szcptane. 

Porekadla a úsloví o Šeptaní. 

Popod nos hovorí. 

Po šepky — po šušky — múky a na 
hlas soli. 

29. Slovo psané ; pečet. 
Prísloví. 

Čo je napísané, to mačka nevylíže. 

> Ľudia sme smrteľní, spravme si písmo* 7*5 

(právoplatnou listinu). 
»Napíš, nech to i vraví i hľadí!* 
Pečeť platí. T. 
Písmo nepustí, l) Sr. Č. 343. Písmo 

oči kole. 

Porekadla a úsloví o slovu psaném. 

Háky báky. 2) (_; Špatné písmo. 
K tomu tato povídka: Do vsi došlo 
písmo od stolice (župy). Zde neznal 



*) Srovn. Litera scripta manct. 

-) Též: čiry, čary; čmáry; čarbanina. Písmo akoby mačka naškrabala. 



Digitized by 



Google 



29. Slovo psanc; pečet. 30. Reči národúv. 



61 



však nikdo Číst mimo jednoho »obši- 
toše,« t. j. vysloužilého vojaka. I jal 
se číst a vykladal: »Tyto háky báky, 
to jsou vojáky (naši slovenští vojínové 
pfišedší domú skutečné vždy češtili); 
toto drobné je ovos, a toto dlhé je 
seno. To znamená, aby ste si to všetko 
prihotovili, lebo že vám prídu husári, c 
I stalo se prý skutečné tak.) 
750 Má čierne na bielom. Adalb. Czarne 2. 
Ostrým perom mu písal. 
To je tak isté, akoby si to už mal 
na písme. 

30. Reči národúv. 

Prísloví. 

Keď nemecky hovoria, to je pochmúrno ; 

— keď maďarsky, to sú vetry ; keď 

slovensky, vtedy slniečko svieti. 
Kolko rečí vieš, za toľkých ludí 

stojíš. 
755 So slovenčinou prejdeš celý svet; — 

kraj sveta zájdeš. 



Porekadla a úsloví o reči národní. 

Dusiti slovcnščinu. (Nemluviti prosto- 
národné. T.) 

Keďby nevedel slovensky (aneb kterou 
jinou materinskou reč,) musel by bre- 
chať. (Zlostné a sprosté to porekadlo.) 

> Maďar z Práge.« (>Prága< jest vr- 
chovská ves mezi horami Novohrad- 
skými.) — Madar, čo hovorí kri- 
váku (noži) >kfivák.< Pr. Modra. 
Madar odtal (odtud), kde hovorá 
»toj.« Pr. Modra. (Vztahuje se na 
odrodilce, tamto na Čecha, toto na 
Trenčana.) 

Nedal by sa predať. (Mluví i cizími 
jazyky.) Č. 53. 

>Nem tudom maďarom!« (Chybné 76o 
místo » Nem tudok magyarul -n ne- 
znám po maďarsky.) 

»Niks dajč!« 

Vie po (nemecky atd.) ako sviňa po 
latinsky. 

Vie vraj tri reči : po šepky, nahlas a kričať. 

(Jiná o národoch viz XVII. 1—42.) 



Digitized by 



Google 



VL Človek vzhledem na telo, smyslnost. 



1. Nesrovnalost tela a ducha. 

Prísloví. 

Psa dosť, ale sadla málo. 
Škoda tej duše v tom mizernom tele. 
Tučné telo, chudá duša. Sr. Č. 140. 
V tučném — Adalb. Cialo 23. 

2. Zdraví, jeho cena. 
Prísloví. 

Motto: Hlava pán, srdce kráľ 
a žalúdok hospodár. 

5 Čo nás po bohatstve, keď zdravia ne- 
máme. 
Čo nič nebudeme mať, len abysme 

boli zdraví. 
Kde zdravie chybí, všetko chybí. 
Keď je len človek zdravý, všetko 

ostatnie ujde. 
Keď sme len zdraví a na nás neprší! 
Ht Kto má zdravie, má všetko. 

Nič si z toho (z nejaké nepríjemnosti) 

nerob, keď si zdravý! 
Nie bohatému, ale zdravému je sveta 

žiť. 
Priateľov a zdravia nikdy nemáme dosť. 
Radšej krčmárovi ako doktorovi. Sr. 

Adalb. Pi^karz 1. 
i^i Všetko Pán Boh pomôže, len aby sme 

boli zdraví. 



Zdravie — * to je najlepšie; — nado 

všetko. 
Zdravie to je najväčší dar od Pána Boha. 
Zdravie od Boha. 
Zdravý všetko prenesie. 

3. Sila. (Býva často skrytá.) 

Prísloví. 

Chudý. 

Chudá mršina, ale dobre ťahá. Č. 590. 20 
Chudý kôň vždy lepšie ťahá. 
Chudý má chytré údy. 

I z krátkeho lanu bude dlhá niť. 

Malý. 

Malá hrudka, ale samý syr. 

Malý, ale hustý; — sporý; — 25 
zralý — . 1) 

Malý koník dobre ťahá. (Srovn. 20.) 
Nemeraj chlapa do korca. Č. 268. 

Chlap se — (Též :) Chlapov na meče 

nemerajú. Adalb. Chĺop 5. 
Nohy, nohy, kto ich má! (totiž silné). 

Sila. 

Kde niet kostí, nieto sily. 

Sila váži (ne objem tela). 3o 

Porekadla a úsloví o zdraví a sile ; 
o bystrosti. 

Ani na ohni by neprasknul. 
Bystrý ako jašter — sokol — stre- 
lec — . Bystrá ako srnka. 



^1 Srovn. Klein, aber kernitr. 



Digitized by 



Google 



4. Tučnost; vysoký, pekný, mohutný vzrúst 



63 



Bude žiť ešte dva roky po smrti ; kým 
bude jedna — posledná — vrana 
kvákať. 

Čerstvý ako ryba. 
f' Chytrý ako vietor. T. 

Chlap, chlapík. » Bude z teba chlap, 
ak ťa mráz nepotiská.« (Snad lépe 
»neopáli.<) — Chlap pri chuti — 
v chuti — v dobrej chuti — v naj- 
lepšej chuti. Rezký chlapík. 

Keď ten raz nohou dupne, prach do 
povaly vyletí. (Naproti tomu iro- 
ničné:) Aj duba preskočí, keď mu 
ho na zem svalia. 

Ma ľahké nohy. 

Má tuhé telo ako kremeň. (Též :) Tuhý 
ako kremeň. 
«• Mocný ako buk — dub — lev — . 
Adalb. Silný 1, 2. 

Musel sa na nove mesiaca narodiť. 

Nebude mu nič, čo ho cez dom pre- 
hodíš. 

Silný ako hrada. 

Šuhaj do radu. (Též :) To sú chlapci 
(^ijonáci) do radu. 
<5 Toho ani kyjom nedobiješ. 

Vrtký — vrtká — ako jašterička — 
srnka — živé sriebro. 

Zdravý, zdravie. Slúži mu to na 
zdravie. — Zdravý ako buk. C 597. 

— chren — lipa — orech — ryba 

— Rus — Turek — zrubec — . 
Zdravý, len tak kvitne. — Zdravie 
mu dušu naháňa. — Zdravie mu 
z tvári kypí. 

4. Tučnost; vysoký, pekný, mohutný 
vzrúst. 

Porekadla a úsloví. 

Bachratý — rozbachorený — ako sud ; 

— ako sviňa; — ako za šesták 
odkorek. Pr. Modra. 

Brucho, bruško. Má brucho ako 
výsypok z filpasa. — Má bruško 
ako kotný vrabec. 
M' Dievka ako svieca. 

Hrubý ako pec. 

Chlap, chlapec. Chlap ako jela — 
jedla — (vysoký). Adalb. Wielki 6. 

— - Chlapec hodný — ukázaný. — 



Chlap veliký, akoby ho nadplácal — 
nadflikoval. — Oberučný chlap. — 
Územčistý chlap; — územok. (:z: iMalý, 
ale mohutný.) 

Ide mu strova na úžitok. Pr. 

Má grg ako kat; — ako mäsiar. 

Nabral — priberá — kladie — na seba. 55 

Pán Boh od neho mieru ztratil. Č. 597. 
Adalb. Miara 1. 

Praje mu. — Rastie akoby ho ťahal; 

— ako z vody; — na vidomoči; 

— rovno ako smrčina. 

Rovný ako svieca. Adalb. Prostý 5. 
Ruky ako lopaty; — ako války. — 

Ruky silné, nohy tylné. 
Sadlo ho dusí. — Sadlo mu nedá 6o 

dýchať. 
Sviňa, s v i n s k ý. Má svinské suchoty. 

— Rozmachnatený ako prašná sviňa 

— prašnica. — Svinská nemoc sa 
ho chytá. — Tustý (tlustý) ako 
sviňa. Z Boš. dol. 

Taká je ako perím nadúchaná. — Telo 

ani cesto. (O tučném, ale nepevných, 

»mlandravých« svalu.) 
Toho budú na dva razy pochovávať. 
To je celý » macko. « (Tím se rozumí 

medveď.) 
To je z celého pôdoja. (Vzato z toho, es 

když teleti mléka neujímaj í.) 
Tučný, tučné ť, tučnota atd. Dobre 

že mu tie líca netresknú od tučnoty 

— tukoty. — Tučný ako baran 
v jaseni; — ako medveď; — ako 
prasa (díté). — Tučnie ako čoby 
naň kydal. — Ztučnel ako čoby bol 
nekto lopatou naň nahádzal. 

Vypasený ako bujak ; — ako kŕmnik. 
Zdužnel ako čoby o materinskom 

mlieku žil. 
Ženská ako chlap (udatná). 
Žíri mu. Žíri mu tá voda; — to po- 70 

vetrie atd. 
Nazývky. Bucko, bumbaj, dlháň, 

dlhoš, mamuna, obor, opacha, zruta. 

5. Chudost; nízky, útly, chybný 
vzrúst. 

Porekadla a úsloví. 

» Adamovo rebro.* 

Ako za groš prasa (malý). 



Digitized by 



Google 



64 VI. Človek vzhledem na tčlo. 5. Chudost; nízky, útlý, chybný vzrúst. 6. Tvár, oči. 



Bol na planej kuchyni ; — na planom 
letovisku — zimovisku — . (Vzato 
z domácich zvíŕat.) 
75 Dievča. Dievča ako hrudka, (m Malé, 
ale pekné zrostlé.) — » Dievča ma- 
ličké si ako rybka, hybké ako šípka, 
tenké ako topolík, chytré ako pi- 
kulík.« 

Dukáty po zemi hľadá. (Se sklonenou 
hlavou chodí.) 

Hlava ani tekvica. 

Chlap ako vecheť slamy. 

Chodák ako olovený vták. 
80 Chrbtová kosť. Brucho mu k chrb- 
tovej — patrovej kosti prirastá. — 
Žalúdok mu ku chrbtovej kosti pri- 
schnul. 

Chudý — suchý ako drevo — haring 

— chriašteľ (čes. chŕástal) — chrt 

— chrúst — kosť — lata — máček 
(kocúr) — plot — rak — škrabňa 
(sedrané prutové košté) — trieska 

— trlica — trio — vydra — . 
» Chudý piatok. € 

Komár. Má komárovho sadla. — 
Tustý (tlustý) ako komár pod ko- 
lenom. Z Boš. dol. Sr. Adalb. Tíustý 7. 

Krivý ako kľuka. 

Ľahký ako pierko; — žeby ho vietor 
odniesol. 
85 Len kosť a koža. 1) Č. 586. Len taká 
>lenina.« -) 

Mačky by ho cez noc objiedly. Adalb. 
Kot 69. 

Nemá ani toľko mäsa na sebe, čoby 
si zuby zakryl. 

• Nohavičky na vidličky.* (^^ Tenké 
nohy.) 

Nohy. Má svíbové*^) — teľacie — 
nohy. — Má nohy ako pedále — 
pípasáre — píštele — slupky — 
triá. — Má nohy tenším koncom 
zavŕtané. — Nohami zapletá. — 
Nohy mu stoja na X. 
90 Nosí živú nosu. (=: Hrbatý.) 

Sám sebe po kolená. — Skoro si mi 
za súru j^adnul. (_:Malý^. 



Spadlo s neho. (=:Zchudnul.) 

Taký je ako Kundrlova koža. 

>Taký si veľký ako pol Ivana.* 

»Tak rastieš ako chlieb pri ústach.* 95 

Tenká, tenký. Tenká v drieku, 
žeby ju mohol preštiknúť; — žeby 
ju bičom preťal. Č. 598. Jak by — 
Tenký ako chlísta — konopa. Č. 
597; — ako bobový snop. (Iron..>) 

Tlstý ako svieca. (Iron.) — Vyškudený 
vyškudlý — ako chrt. 

Vytriasol by ho z nohavíc. 

Nazývky. Chrúst, kratiš, kriváň, kr- 
pec, krpec krpatý, omražtek, ostarok, 
podstarok (zz: nevyvinutý), skrčenec, 
skrčok, zakrpenec (to co » podstarok «). 

6. Tvár, oči. 
Prísloví. 

Červené jablko najviac býva črvavé, iw 

zelené zdravé. 
Čierna úroda, nepomôže jej ani mydlo, 

ani voda. 
Čierne oči panské, ale sú cigánske, a 

moje sú sivé, ale spravodlivé. (Píseň.) 

Adalb. Oko 12. 
Čím peknejší, tým čertu milejší. Č. 22. 
Človek je s nosom pekný. (Snad obrana 

velikého nosa.) 
Krása — makový kvet. (Skoro opadá.) los 
Maľované líčko — červené (má být 

snad červivé.^) srdečko. 
Na rapavej zemi sa chlieb rodí.í^) (Tím 

se bráni rapavý.) 
Ružičky v tvári mávajú suchotinári. 
V čiernej zemi sa chlieb rodí a na 

bielu psi s . . .; — a do bielej psi 

cesnak sadia. (Chváli se i)očerný.) 

Č. 268. Na černém - Adalb. Rola 

3, 14. Ziemia 7. 

Porekadla a úsloví o tvári, výzoru. 

Akoby ich jedna mať bola mala. (Sobé ii<» 

podobných.) 
Ako na masle vypražený. [Úhlcdný, 

uhlazcný.) 



^) Csak a csontja, hore. 

^) Čes. léna. »Had sa lieni. Zlienená kožka z hada.« 
^) Č. 597. Má svíbovč (s vidové) nohy (vysoké a tcnkc). 
erQ.) kdežto »svíba, svída* jest ker »cornus san^uinea.« 
^) Hantos fôldben terem a jó búza. 



»Svíb^ nejaký pták (Šuj. 



Digitized by 



Google 



7. Vlasy, vousy, kníry. 



65 



Biela, (e). Biela ako kvet. — Biela 
tvár ako lalija, a v nej dve ruže. 
Adalb. D. Bialy 9. — Biela tvár 
ako mliečko — sňah. — Dieťa biele 
ako húsatko. 

Čert. Choďsapozreť do zrkadla, vidíš 
tam čerta. Srovn. Č. 598. Patŕ. — 
Na čerta podatý. — Špatný ako 
čert.i) Adalb. Brzydki 2. Wygl^dac 14. 

Červený, (á). Aká si mi červená, 
ako cvikla pečená ; — ako koža far- 
bená. (Posmešné.) — Červený ako 
kalina — kapoš — kohút — mo- 
riak — rýdzik — Rus — šuster 
pod kolenom — Turek — túzok 
^rop). Sr. Adalb. Czerwony 1. 4. — 
Červený ani čoby ho vyfliaskal. 
115 Čierny, (a) ako Cigáň. Č. 473. — ako 
čad — čadúch — čadúšik — čert 

— dža — (>dža more!« pokŕikují 
za Cikány), — kavka — murín — 
súkno — . Adalb. Czarny 2, 3, 5, 
10, 11. 

Dievča, dievčina. »Aké si pekné, 
dievča, straky ťa uchytia!* — Dievča 
ako čoby ho zo zlata ulial. — Dievča 
ako makovická. — Dievča krásne 
ako anjel. Adalb. Pi^kny 1 ; — ako 
čoby bolo na šípe (vlastné na ružo- 
vém kŕi) vyrástlo. Dievčina ako ma- 
lina — lalija — hisk — ruža; — 
akoby ju maliar vymaľoval ; — akoby 
ju z vajíčka vylúpil. Č. 598. Adalb. 
D. Dziewczyna 31. 

Líčka ako ruža ; — ako dve ružičky. 

Na boži parsún stvorený. 

Niet jej ani stínu na krásu široko, dbileko. 
120 Nos. Nos ako úgorka, Adalb. Nos 30. ; 

— ako čakan, mohol by ním skaly 
lámať. — Nos mu má mladé. (Vý- 
rostky na nose.) 

Oči. Má oči ako dve hviezdičky. — 
Má oči bystré ako jazvec; — čierne 
ako trnky; — jasné ako zora; — 
tesné ako krt; — veľké ako jablká 

— plánky — taniere — vahany; — 
žlté ako mačka. Adalb. D. Oko. 111. 
(tarki). — Má také oči ako opekance 
s hnilou bryndzou. Má vysmiate oči. 



Pehavý ako morčacie vajce. 

Pekný ako čoby cez noc narástol. 

Pohubil Pán Boh dievča z neho. (O krás- 
ném hochu.) 

Rapavý ako trelce. 125 

Svätí meno na » Škaredú stredu* (^^ po- 
pelec). » Škaredá streda.* (Pŕezdívka.) 

Šuhaj krásny ako panna; — že takého 
ešte svet nevidel. 

Š u š o v i c a. Netreba jej šošovice. (Jest 
dosti krásna. T.) — Rád šušovicu 
jiedáva (mající blizny). 

Tvár. Tvár ani lopár: — ako me- 
siačik na splne. Adalb. Wygl^dač 
34. — Tvár, čo čert hrach na nej 
mlátil. ^^) (Rapavý.) Č. 598. - Tvár 
jej kvitne ružičkou. 

Uhorený — opálený ~ od slnca ako i3o 
hlaveň. 

Zelený ako túz (v kartách). 

Zmraščený ako zápeček, Z Boš. dol. 

Žltý ako úgorka (zralá). 

Nazývky. Bryď, hnusa, hnusník, ma- 
škara, maškariak, mrzkáň, nepoda- 
renec, oškrda, pluhavstvo, škero, 
škrata, škuliperda, špata. 

7. Vlasy, vousy, kníry. 
Prísloví. 

Čo vôl bez rohov, to chlap bez fúzov. i35 

Dlhé vlasy — krátky rozum. (O žen- 
ských v pomeru k mužským.) Adalb. 
Bialoglowa 16. Wlos 2. 

Kde fúzy, tam rozum. (O mužských 
v pomeru k ženským.) 

Mladosť a krása — vlasy do pása. 

Porekadla a úsloví o vlasech. 

Fúziská, žeby mohol z nich motúze 
súkať. 

Hlava, hlavička. Hlava ako dziňa 1*0 
(dýné) holá. Z Boš dol. - Hlava 
strapatá ako b6r — hora — hra- 
chová kopa — rešeto - riedčica 
— strecha — Šop. Adalb. Glowa 
29. 83. — Hlava ako mlieko (— še- 
divá). — Hlava mu horí. (Červeno- 



*) Slovem »špatný« vyrozumívá Slovák vždycky »mrzký, škaredý*, nikdy »zlý.^ 
2) Er sieht aus, als wenn der Teufel Bohnen auf ihm gedroschen hätte. 

Ad. P. Záuirecký, Slovenská prísloví. r 



Digitized by 



Google 



66 



VI. Človek vzhledem na telo. 8. Zuby. 9. Žertovné názvy. 



vlasy.) — Má holú hlavu ako ko- 
leno. (Plešivý.) Adalb. Glowa 28. 
Lysý 3. — Uhladila hlavičku ako 
makovickú. 

>Kyež si tú hrintu okyepiš !« (Hrubý 
výraz; značí: »Kéž situ hlavu uče- 
šeš!) 

Kučeravý ako baran. 

Má riedke fúzy — riedku bradu — , 
mohol by si ju dať okopať. 

Má z každého boku pod nosom po 
polpiata vlasa. 
145 Na piaď chlap, na lakeť brada. (Vzatá 
z báchorek.) Adalb. Broda 12. 

Sova neučesaná. 

Šedivý, šedivé ť. Šedivý ako jabloň 
(když kvete); — ako holub. Adalb. 
Siwy 4. — Šedivie od pysku, ako 
pes; — od uší, ako somár. (Žert.) 

» Tuším si sa o plot česal!* Pr. 

Vlasy. Má vlasov ako žaba. — Stoja 
mu vlasy ako ježovi; — ako klince; 
ako škutina — štekutina. — Vlasy 
ostré ako škutina. 
150 Vždy vysukuje búzy, ako čoby bol 
mrena. 

Začína byť mlynárom, {zn Šediví.) 

Zarastený ako brav — medveď — . 

N a z ý v k y. Chlpaj , strapáň. Fuzaj , 
fuzko, ježko, mrdofúz, odrifúz. 

8. Zuby. 
Porekadla a úsloví. 

Má dobré zuby, všetko somele; — 

ako Cigáň. 
155 Má zubov ako žaba. 

Zuby ako klováne — koly — kopáče; 

— biele ako krieda; — mocné ako 

oceľ. 
Zuby sa mu po druhý raz režú. (=z Štr- 

bavý.) 
Nazývky. Štrbák, Štrba (ž.) 

9. Žertovné názvy nékterých 
častí tela. 

Brucho veliké: bagon, bahon, bam- 
pel, poneváč, vantech. — Hlava: 
griňa, hrinta, kotrba, všiváreň. — 
Nohy: čapty , klanice , knochy , 



knochty. — Plúce: dycháče, dy- 
chadlá, mechy. — Ruky: kýpty. — 
Žalúdok: bachor, jelito, Matej. 

10. Znamenaný; známky. 

(Povérečné, uštépačné.) 

Prísloví. 

Aký koreň, taký fúz. i6o 

Človek ryšavý a barnavý málo kedy 

dobrý. T. a Č. 271. 
Chlapovi majúcemu biele plúca ženy 

(manželky) mrú. 

Krivý. 

Každý čert krivý (aneb jinak ochro- 
mený, nebo když hŕíšní andélé 
s nebe do pekla leteli, všickni se 
pouráželi, ale satan nohy zlámal. Šuj.) 
Krivý čert najhorší. Č. 271. 
Má dve hviezdy (stŕedišté) vlasov na les 

temeni, bude vdovcom. 
Má kosom rastie prsty na nohách, 

bude vdovou. 
Má obrastené ruky, bude bohatým. 
Má srastlé obočie, vie čariť. Č. 271. 
Malý, menší. 

Čím menšia potvora, tým väčší škrek. 
Malý, ale srditý. 170 

Malý hrniec chytro vyvre. (Zlosť.) 

Č. 114. 
Malý štenec väčmi breše. 
Malý vtáčik máva krikľavý zobáčik. 
Sr. Adalb. Pies 103. 

V malom sa nemá kde hnev rozísť. 

V malom hrnci chytro zovre. (Též:) 175 
Z malého hrnca chytro vykypí. (Viz 

výš malý hrniec — ) Adalb. Garnek 
15. — (>Malý« vzhledem na rozum 
viz III. 155, 156.) 
Narodiť sa. 

Narodil sa so zubami — bude veštec. 

Nedarmo sa takým narodil (na pŕ. 

hrbatým, šilhavým (slov. škuFavým) 

atd. Č. 271. 

Sprostá hlava nešedivie, neplešivie, ne- 

bolieva. Adalb. Gíowa 132. 
Statečný ošiveje, huncút olišeje. Šár. 180 
Studené ruce — horúce srdce (též:) 
horúca láska. ') Sr. Č. 243 — úpri- 
mné srdce. Adalb. R^ka 61. 



*) Kalte Hände, warme Licbe. 



Digitized 



by Google 



10. Znamenaný. 11. Smysly. 12. Hlad, žízeň; jedení, pití. 



67 



Šelma. 

Dobrý Človek šedivie a šelma ple- 

šivie. (Víz 180.) 
Každá šelma poznačená — od ná- 
rodu poznačená — značná; — 
vždycky znak má. Sr. Č. 271. Adalb. 
Szelma 2. 
Každá Šelma od pysku šedivie. 
*85 ŠkuFavého sa chráň ! 

Úzke gamby, končitý nos iz: zlostný. 
Vlasy. 

Má červené vlasy, je srditý.l) (Sr. 161.) 
Má kučeravé vlasy, je vrtkavej mysli. 
Znakovitého sa varuj! Č. 271. Zname- 
naného — Adalb. Cechowany. 
190 Znamenitý - znakovitý — značný — 
poznačený — málo ktorý dobrý. 

11. Smysly. 

Prísloví. 

Bez chuti malý kúštek h ... a sjieš. 
Čo hluchý nedopočuje, vymyslí si. 
Oči, oči, kto ich má! (Vzácne.) 
Slepý je, kto cez riečieu nevidí. T. a 
C. 563. 

Porekadla a úsloví o smyslech. 

195 >Ani nevidím, ani nepočujem, ani ma 
nohy nechcú nosit!!< (Stesk vékem 
sešlých.) 

HTadí na nebožiec a vidí dlábco (dláto). 
Z Boš. dol. 

Hluchý ako delo — drevo — motyka 
— parez. Č. 597. — peceň — peň, 
Č. 597. Adalb. Gíuchy 6. — stena — 
tetrov (príbuzný jemu druh na Slov. 
jmenuje se >hlucháň«). Č. 597. 

Idú mu lienky popred oči. 

Inde hladí, inde mieri. (Šilhavý. O tom 
tato slovenská povídačka : > Ale to 
ta udreš, kam pozeráš?* riekol na- 
lákaný kováčsky pomocník škula- 
vému kováčovi, ktorý zodvihnuv kla- 
divo, jedným okom na pomocníka 
pozeral.) 
20(» Má tenké uši. (z= Dobre slyší.) 



Má vlčiu tmu — hmlu — mhlu — 

mihu. (Jistá oční nemoc, ale se to 

hovorí také výsmévné v smyslu jako: 

> Nevidí pre. oči.<) 
Na jedno oko nepočuje a na jedno 

ucho nevidí. (Iron. na otázku, co mu 

schází.) 
Na jedno oko slepý a na druhé nevidí. 

Adalb. Oko 36. 
Oči ho nechávajú. (Viz 208.) — Oči 

má pavučinami zatiahnuté. 
Počuje trávu rásť. Č. 548. Adalb. 205 

Slyszeč 11. 
Vidí aj cez deravú dosku. (Iron.) — 

Vidí a počuje cez deväť stien; — 

cez múr. (Vlastné o ostražitosti.) 

Adalb. Ujrzeč 2. 
V očiach sa mu marí — mení — . 
Zaľahlo mu do uší. — Zrak ho nechal 
Nadávky. Slepáň, hlucháň. 

12. Hlad, žízeň; jedení, pití. 
(Jiná viz XIII. 1-99.) 

Prísloví. 
Brucho. 

Brucho hlucho! 210 

Brucho sú najlepšie hodiny. Č. 188. 

(Viz níž >Vie brucho — <) 
Nenije ťažšej nose nad prázné brucho. 

Z Boš. dol. 
Plné brucho nerado sa učí. 
Plné brucho — prázdna hlava. 
Plné brucho učí sa hlucho, a lačné 215 

nezbačne. '^) 
Prázdne brucho — hluché ucho. Sr. 

Adalb. Brzuch 16. Gíód 14. Žol^- 

dek 3. 
Povedal Nabuchodonozor : na brucho 

daj pozor! 
Vie brucho tiež, koFko je hodín. 
Z brucha ide sila. Adalb. Brzuch 2. 
Dobrý, (á). 

Dobrá sviňa všetko stroví. Adalb. 220 

Šwinia 8. 
Dobrý žalúdok všetko snesie; — aj 

klince - - ohnivá — stroví. 
Do dobrého mecha všetko sa vepchá. 

Z Boš. dol. 



í) Vôrôs kutya, vôrôs ló, vôrôs ember egy se jó; de ha jó, nagyon jó. 
*) Plenus venter non studet libenter, sed jejunus eo minus. VI. SI. 225. Kde svúj 
bfuch nazbyt tuči, tyn se nérod uči. 

5* 



Digitized by 



Google 



68 



VI. Človčk vzhledem na telo. Porekadla o hladu a žízni. 



Hlad, hladný. 

Hlad je najlepší kuchár. Č. 189. 

Adalb. GIÓd 12. 
Hladnému sa o čertoch sníva. 
226 Hladnému vždy k poludniu zvonia. 
Sr. Č. 188. Adalb. Glodny 15. 
Hladný sa nepýta, kedy je poludnie. 
Hlad sa slovami utíšiť nedá. Č. 188. 

Adalb. Brzuch 14. 
Hlad sa smrti rovná. 
Keď hladu za turák vpustíš, grošom 
ho nevyženieš. (Též:) Pusť si za 
groš hladu, ani štyrma ho nevy- 
ženieš. 
230 Zaspi hlad, vyspíš dva. 

Chto sce dobre spať, nesmie mnoho 

žrať. Z Boš. dol. 
Chutiť^ 

Čo chutí, to živí.l) 
Keď ti najlepšie chutí, prestaň jiesť. 
Po práci jedlo chutí. 
235 Samému ani jiesť nechutí. Sr. Č. 414. 
Čím více — 
V společnosti lepšie chutí. 
Jiesť a piť. 

Ako čert babu trestal.? Dal jej jiesť 

a nedal jej piť. 
Čo ti chutí, to jedz. 
Kde sa mnoho pije, žere, tam otvára 
nemoc dvere. 
240 Kto mnoho jie, málo vie. 

Málo máš jiesť a piť, ak chceš dlho 

živý byť. 
Nemáš tolko jiesť, aby ti bruch pukol. 
(»Bruch< jen posmešné místo » bru- 
cho.*) 
Stáci pijú, sediaci jiedia. 
Ťažko je jesci, čo nesce do hrdla 
lezci. Z Boš. dol. 
245 Lepšie pod zuby ako na zuby. (=i Lepší 
jídlo než lék na zuby.) 
Mierne žitie — dlhé žitie. Adalb. 

Ješc 63. 
Mnoho jedál, mnoho nemocí. Č. 295. 
Od miešaného junce skáču. (Míchaný 

nápoj.) 
Od žalúdka mnoho pochodí. 
250 Pán po sedliakovi sa ešte vmestí, ale 
nie sedliak po pánovi. (Též :) Sedliak 
pánovi vyhne. (Lep.ší jídlo za chudším.) 
Piť, víz výš » Jiesť a piť.< 

1) Quod sapit, id nutrit. 



Pôst nikoho neumoril; — nikomu neu- 
škodil. Č. 295. (Též :) Od pôstu ešte 
nikto neumrel. 

Smäd has vodou, oheň blatom. 

Stará čižma moc omasty znesie. (Tak 
ponoukají starého k pití.) 

Večera, večerať. 

Chcešli spať sladko, večeraj krátko. 255 

Č. 296. 
Po tenkom obede večera šmakuje. 
Večera krátka, noc liahká. T. a Č. 
296. 

Žena z periska (místa, kde šaty perou) 
sjiedla by čertiska, a chlap z hôr 
ešte skôr. Z Boš. dol. (Též:) Keď 
prídeš z hory, sjiedol bys' voly. 

Porekadla a úsloví o hladu a žízni; 
o jedení a pití. 

Bruč h*o. Bruchom stíska. — Brucho 
mu na chrbát vylezlo. — >Najiedzme 
sa, aby brucho nemyslelo, že zuby 
čert vzal.< — Už mu z brucha vy- 
tlelo. — Už sa s bruchom pomeril. 
(Nasýtil se.) 

Cigáň. Cigáni mu klince kujú v ža- 260 
lúdku. — Cigáni mu v bruchu kujú 
— hrajú. — Cigáň mu na zuby od- 
kazuje. 

Črevo. Črevá mu na chrbtovú kosť 
prischly. — Črevá mu vyschly. — 
Črevá mu žmýcha — žmýka. — 
» Lačné črevo. « (Pfezdívka.) 

Hlad, hladný. >Ani nevidím od 
hladu. < — Hlad mu klopká v ža- 
lúdku. — Hladný — lačný — žeby 
i čerta sjiedol — i hada — ; — žeby 
i hadov, šťúrov pohltal, len by sa 
mu v bruchu nemetaly; — žeby 
i klince požuval; — žeby i kolok 
z oja bol sjiedol ; — i ohnivo z re- 
ťaze — ; — žeby sa i do vlka bol 
oddal ; ~ žeby zedcl aj z Cigána 
ikry (iskry?) Pr. Modra. — Hladom 
zdýma. — Ledvác nohami zapletá 
od hladu. — Len tak odplúva — 
omdlieva — sliny prežiera —od hladu. 
(Viz 272.) — »Taký ma hlad opá- 
sal, žeby atd. 

(Viz výš Hladný lačný — žeby atd.) 



Digitized by 



Google 



13. Pijanství. 



69 



Lačný ako mlynárova sliepka (iron.); 
— ako vlk. Adalb. Glodny 19. 23. 

Na >tščo« srdce. (:z: Na lačný žaludek. 
Srovn. čes. »čtitroba.« Šuj.) 
265 Odkazuje pán Bruchovský pánu Zubov- 
skému. (Též :) Dáva sa pozdraviť atd. 

Pozerá, či je vysoko slnce. 

Rád to mám, až mi ze zubu voda teče. 
Pr. Modra. 

Sjie čokoľvek, leda bolo v zadku tma. 

Sliny mu idú na to (jedlo). Slinku mu 
pohnul {zn Chuti mu nadélal.) Adalb. 
Slinka. 
270 Smäd, smädný. Daj mu piť, lebo 
zamlákne od smädu. (Z hovada pŕe- 
nešeno na čiovéka. Co znamená »za- 
mláknuť« ?) — Dobre že už pípať 
nedostanem od smädu. (> Pípať, « j istý 
kurí neduh, rohovine podobná zatvrd- 
lina na jazyku. VI. SI. 237. Dostal 
by pipec.) — Smädný ako dúha. 

Stupil si na lyžičku. (=r Neobdržel je- 
dení.) 

Svitá mu v žalúdku. — Tenko pFuje. 

Ústa mu nabehly na to. (Chuť.) — 
Vyhladovelý ako doska. 

>Zabažel.« (Hovorí se o tom, komu 
pŕijde z toho nanič, když vidí, kterak 
se jiný na néčem zvláštním hostí. 
Zvlášté deti nékteré pri tom cele 
zemdlí. O tehotných se také mluví, 
že »zabažia.< »Tu máš, abys' neza- 
bažel!*) 
276 Zuby mu hrkajú. (O velikém hladu.) 

13. Pijanství (si. korhelstvo). 
aj Pŕislovi vúóec. 

Bitka, nabiť. 

Kde sú pitky, tam sú i bitky. 
Kto doma sedí, toho v krčme ne- 
nabijú. 
Čo sa pri nápoji stalo, nech sa pri 
nápoji aj dokoná. (O svádé. Též:) 
Čo sa pri pohárikoch atd. 
Človeka pri pijatike a pri hre poznáš. 
Hrdlo. 
280 Hrdlo má malú dierku, ale sa veFa 
cez ňu preleje. 



Nedaj si hrdlu po vôli, prepije ti 
zeme, kone, voly. 
Huba — ústa — malá dierka, ale 

veľká žierka — roznosielka. (Také 

o hostinkáŕství.) Č. 435. VI. SI. 223. 

Huba je mala, ale cele grunty ňum 

pŕelezu. 
Kde si zmoknul, tam sa suš ! (zz Od- 

straň se od stfízlivých. Jiný podni- 

katelský význam := Na čem si utrpel 

ztrátu, na tom se hleď vzmoci.) 
Kde sú sudy, tam sú súdy. 
Keď sa dieťa dobre nacicia, dobre spí. 286 

(Víz 308.) 
Kedz v poháru majú, ta i samara (so- 
mára, osla) dzvihaju. Šár. (Opfípitcích.) 
KorheL 

Korhela nezabije cholera, (Skuteč- 
nost pravé opačná.) 

Korheľ si vše nájde za čo piť. 

Nenie to korheľ, čo moc vypije, ale 
ten, čo sa opije. (V jistém smyslu 
pravdivé i opačné:) 

Nenie to korheľ, čo sa opije, ale ten, 290 
čo moc vypije. Sr. Adalb. Pič 26. 
Nejeden pre svoje vrecko — pytel — 

pandero — prišiel o všetko. Č. 139. 
Opilý, opilstvo, opiť sa, atd. 

Čo triezvy na srdci má, to opilému 
na jazyku vypukne. Č. 138. 

Keď si sa opil, choď sa vyspať! 
(zz Nečiň svádu atd.) Adalb. Upič 
si^ 2. 

O čom triezvy myslí, to opilý povie. 
Sr. Adalb. Trzežwy 1. 

Opilcovo hrdlo bodajby zatvrdlo ! T. 295 

Opilého Boh chráni. C. 139. Díté a 
opilého — Adalb. Pijany 7. 

Opilému i Kristus Pán z cesty vy- 
stúpil, l) Sr. Č. 139. Sr. VI. SI. 223. 
Mijaj furmanovi na púl kola a ožral- 
covi na cele. Sr. Adalb. Pijak 11. 

Opilý najskôr pravdu povie. VI. SI. 
223. Blazen, déťo a ožralec všecko 
vykriču. Adalb. Dziecko 17. Pi- 
jany 26. 

Opilý sa aj starej vŕbe pokloní. 

Opilý žiaden nebol múdry. 300 

Z opilstva nič dobrého nepochodí. 



*) Krisztus is kitért a rčszeg clótt. Ganajos szekérnek, rcszcg embcrnck Istcn is 
kitért. 



Digitized by 



Google 



70 



VI. Človek vzhledem na telo. 13. Pijanství. 



Ožer sa, a cez jednu noc všetky hriechy 

zpáchaš. 
Pálené, pálenka. 

Pálené otvára hubu aj nemému. 
> Rozum nad rozum, a pálenka fun- 
dament ! € (Když kdo v podnapilosti 
s domnelé moudrou radou vystoupí ) 
305 Pijaci mrcha jedáci. l) 
Pijany. 

Pijany pijaneho nevidzi. Šár. 
Pijany šalenému brat. Šár. 
Piť, prepiť. 

Keď sa dobre jie, dobre sa pije; 
keď sa dobre pije, dobre sa spí. 
(Posmešné o opilci.) 
Kto často pije na zdravie, pride 
o zdravie. Sr. Č. 140. Pozbyl — 
Adalb. Zdrowie 12. 
310 Kto pije, nech nejie ! (nebo již pitím 
mnoho penéz promrhá). 
Kto si neprepije, má. 
Pij, Janko, pij, len sa neopij ! 
»Tak! nauč sa, syn môj, piť, — na 
starosť ako čoby si najšou (našiel). 
Gem. 
Po daždi býva blato. 
315 Radovka — zradovka. (»Radovka« 
= sklenička, z které délníci jeden 
za druhým pijou.) 
Sviňa nažratá ľahne do blata. 
Víno. 

Častý pohár vína jazýček rozvíňa.*'^) 
Kto pije vína mnoho, potrat í rozum 

od toho. 
Múdrosť vínom zatienená. T. 
320 Noc, liubosť a víno všecko púščajú 
mimo. 3) 
Vínko hreje, ale nešací. Pr. Modra. 
Vínko hreje, vínko páli, vínko múdre 

hlavy šiali. 
Voda ženie mlyny a víno jazyky. 



b) Výmluvy pijdka. 
Prísloví. 

» A čo by sme nepili.^ však sme z jednej 

dediny !« 
Blázon. 

»Či sa budeme radiť triezvi ako 325 

blázni?* 
»Napij sa, ostaneš bláznom; nenapij 

sa, už si celkom trup!< 
»Doma plačú deti, doma mrú Tudia*, 

(odpovídá pijak, když jej domú zvou). 
»Nik za golier nevyleje!« **) Adalb. 

Kolnierz 2. 
Piť, napiť sa, zapiť. 

»Ja nepijem, ale kec ma už ponúknu, 

ta ja nehodzen (nej sem v stave) 

odpovedzec* Spišské. 
»Kto sa napije, dobre spí; kto spí, 330 

ten nehreší: tedy kto pije, nehreší.* 
»Len raz žijeme, napijme sa!« (Právč 

proto pozor! Syr. 31, 31. Též:) 

> Napijme sa, veď sa po smrti ne- 
napiješ. < 
>Pil — zemrel; nepil — zemreí!* ^) 

Adalb. Pič 45. 
» Trápenie najlepšie zapiť.* 
» Povedala Bubenka, že je aj za kapustou 
(aneb čím jiným) dobrá pálenka.* 
Víno. • 

> Svätí bolí, vínko pili.* (Ovšem, ale 335 

sa nepopili.) 
»Víno je dobré iba za pečenkou,* 

(vymlouvá se koŕalečník). 

Voda. 

>0d vody sa vši lažú.« ^) 
»Voda len pre žaby a baby.* ^) 
»Voda nenie dobrá ani v čižme.* ^) 
»Voda sa nehodí ani do bôt, nie to 340 
do brucha.* 

>Vodu káže a víno pije.* (Výčitka 
činéná knézi.) 
>Zalejme tie žiale!* — »Zapijme to!< 



^) Starké Trinker sind schwache Esser. 

2) Srovn. Vinum disertum facit latinum. Der Wein zeigt an, was kann der Mann. 

^) Srovn. Nox et amor vinumque nihil moderabile suadent. 

*) A. Či vieš, že je náš rechtor už »vylejta» ? (levita). B. Ej, paroma ti ten vyleje. 
(Stalo se na Breznian-Mýté.) 

•'») Trink' ich, so hink' ich; trink' ich nicht, so hink' ich doch, also besser atd. 

6) Vom Wassertrinken bekommt man Läuse in den Magen. 

^) Srovn. Vinum bibunt homines, cetera animalia fontes; absit a humano gutture 
potus aquae. 

^) Wasser giess' ich mir nicht einmal in die Stiefel. 



Digitized by 



Google 



13. Pijanství. 



71 



c) Oddanost pijanstvi. 
Porekadla a úsloví. 

Aj dušu by vzal človeku, aby mu nedal 
pálenky. 

Aj oči by si dal vyklať za pálenku. 
345 Ani nevytrezvieva. 

> Buď Bohu chvála : kostel shorel, karčma 
zostala. Spišské. Č. 500. 

Často oferuje na hrdelní chrám. 

»Čo sa ci zícha (zívá)?« >Rád bych, dze 
(kde) je vícha!« Pr. Modra. 

» Dajte tomu korheíovi rumplík (päl 
žejdlíka) pálenky, a mne holbu!* 
350 Dobre táhne (slovná hra :^ pije), škoda 
by ho bolo zabit. Pr. Modra. 

Dušičku polieva. Č. 590. 

Hasí hutu. (VTrenč. hútať = hltať; dle 
toho žertem huta z=i hltan, hrtan. 
Avšak pri tom i slovná hra.) 

Item — strovilo sa na ceste dolu Gá- 
gorom. 1) 

Leje do seba ako do suda. Č. 591. 
355 Má červené — vyťahané oči ; červený — 
medený nos — od pijatiky. Má čer- 
vený nos; od vody to nenie. 

Má dobrý dúšek. 

Miškovskými kvapkami sa kuruje. (Ví- 
nem. Okolí mesta Miškovce jest víno- 
rodné.) 

>Opä kostol, opä (opét) fara, opä krčma ; 
to už len radšej pôjdem do krčmy !< 
(Když opilý v noci nemohl domô 
trefit.) 

Opilý raz cez deň, ale celý deň. 
360 Piť, dopiť, prepiť, vypiť. Čo ne- 
dojieme, to dopijeme. Adalb. Doješč 1. 

— I ocot Krista Pána by vypil. Č. 591. 

— Pije ako dúha, '^) Č. 591 ; — jako 
homa (vôl). Pr. Modra. — Pije Kuba 
od Jakuba. (Vždycky opilý. Píseň.) — 
Prepil by aj plášť z Krista Pána; 

— z panny Márie. — Prepil všetko, 
rozum i vrecko. — Račik (radéji) vác 
zest, jako mén vypit. Pr. Modra. 

Pivo. » Klobúk na krivo, krčmár daj 
pivo, tu sú peniaze ! c — > Pivo sem, 
pivo tam, muzikanti hrajte ! « (Píseň). 



>Pod spôsobom za krhlu!* (Ŕíká sc 
utajenému pijanovi, ŕíkajícímu o sobé 
že jen »pod spôsobom* _i: mírné pije.) 

Rád. Rád džbánky — poháriky — po- 
dvihuje. — Rád kuká do pohára. — 
Rád pohárom na dno pozerá. — 
Rád poháre obracia. — Rád poťahuje. 

— Rád sedáva pri lampáši. 

Suka ako súkenník. (»Súkať< ^:=piť, žer- 
tovné.) 

Svätí Michala. Č. 511. a 591. 

Ťahá sa to do neho, by čert do rad- 
ného pána. Pr. Modra. 

Trúng, trúnok. S trúngom sa zao- 
berá. — Trúngom sa premáha. 

Z krčmy prosto do kostola, z kostola 
prosto do krčmy. (Viz 358.) 

d) Stixv opilosti. 
Porekadla a úsloví. 

»Bol tam veľký dážd, odkiaľ si prišiel!* 

Cesta. Cestu meria. — Úzka mu je 
cesta. 

Čepiec. Čepiec jej na bok stojí. — 
Má pod čepcom. (Viz 382.) 

Dobre sa počastoval. 

Dostal sa pod hájik. (Také o zamilo- 
vaném.) 

Hladí ako upečená ryba; — ako sysel. 

Hlava. Dostal červíka do hlavy. — 
Hlavu si prebral. — Má hlavu pre- 
vrátenú. — Má lampáš v hlave. — 
Udrel mu džbán do hlavy. — Udrelo 
mu z ruky do hlavy. Adalb. R^ka 35. 

— Už mu je v hlave! — Už mu 
vrtí v hlave. — Vínko mu hlavu po- 
mútilo. — Vošlo mu do hlavy. 

Chlapci ho strcajú. — Chrobáčka si 

otrávil. 
Jazyk — nohy — sa mu zapletajú. Adalb. 

Pijany 16. 

Je celý znáčeny. (» Značiť, vynáčiť il. 
utrápiť.*) 

Každej vŕbe sa klaňal. 

Koľko napredok, toľko nazadok. 



*) Tak stálo poznamcnáno v jistčm mestečku pri obecnčm účtovaní. » Gágor* - 
zde slovná hra — bylo jmčno vršku, pfes který se cesta robila. Šuj. 

2) Iszik mint a szivárváry. Lid bájí, že dúha voda pije, a že by i človeka vytáhla. 
vypila, kdyby tam stál. Píseň: Hore Váhom, dolu Váhom dúha vodu pije. 



Digitized by 



Google 



72 



VI. Človek vzhlcdem na tčlo. 14. Žroutství, mlsnost. 



Kúpiť. Býka kúpil. — Kúpil si šnúrku 

do hrdla. 
Má ho strcalka. — Má pod cepom — 

pod klobúkom ; — v črepe — v hlave. 

Adalb. Czapka 11. 
Naglgal sa ako býk; — ako vôl. 
Napil sa ako čkor (ucholak); — ledvaj 

(= s tíží) liezol ; — až mu za uchom 

prasklo. C. 591. Sr. Adalb. Naješč si^ 2. 
385 Nacical sa — nadojil sa — nalogal sa 

— nasmokal sa — nasmŕkal sa — 
nasúkal sa — ako prasa — prasiatko ; 

— ako teľa — teliatko. (Viz níž 
Slovesní výrazy.) 

Nazrel hlboko do pohára — do sklenice. 

Nebo. Do siedmeho neba hladí. — 
V siedmom nebi hviezdy číta. 

Nevedel ako domov prišiel. Nevedel, 
či je Mišov či Janov. 

Nevládze na nohách stáť. — Nie je sám. 
390 Oči mu idú na kríž; — sa mu smejú. 

Odložte mu metlu ! (je opilý). Pr. Modra. 

Opilý (a jiná prídavná, odvedená ze 
sloves, viz níž > slovesní výrazy*) ako 
baran — bočka — čajka — čakan — 
čap — čep — čík — kanón — motyka 

— máček (kocúr) — pántok — plť — 
sysel — slon — smrek — sud — sviňa 

— stok. Adalb. Pijany 29. 35. 36. 
Pluští mu. (Tím se označuje stav tela 

po opilosti.) 
Pod suchým zmoknul. Sr. č. 591. 
395 Prišiel domov s obnôžkou. 

Spil sa ako kočiš na Nový rok; — na 

čap; — že leží ako snop; — že 

nevie ani o sebe. 
Svet. Celý svet je jeho (v rozkochanosti 

z opilosti). — Svet ide s ním do 

kolesa. Adalb. Pijany 22. — Už nevie 

ani o svete. Adalb. Wiedzieč 18. 
Svetlonos ho vodil. 
Sviňu si z trhu doviedol. Sr. Adalb. 

Swinia 27. 
40(» Utekaj duša, ide príval! 
Už chodí ako tela po Tade. 
Už je dobrý — Galilejský — habemus 

— pod forgóvom (maď. = Feder- 
busch); — pod zeleným. (Srov. svá- 
tek židovský »svátek stankúv*, kde 
sedí v boudé >pod zeleným.*) 

Už mu vŕta v modzgu. 

»Ve (veď) si se dorejdiu!* Gem. 



Nazývky a nadávky. Chlipko, kor- 405 
hei, korhelina, korhelica (ž.), korhe- 
lisko, lalok, ochlasta, ožran, pálenčený 

— vínny — sud, vínny molek, prepi- 
duša. 

Slovesa. Buchnul si, dal si, docengal 
sa, docical sa, dorezal sa, doriadil sa, 
doťal sa, dotelil sa, chytilo ho, má dosť, 
nadral sa, nadungal sa, nahnul si, na- 
mazal sa, narezal sa, naslopal sa, nasúkal 
sa, naťahal sa, obstrebal sa, očemeril sa, 
očepčil sa, ochlastal sa, ochleptal sa, 
ochmelil sa, olial sa. opil sa, oprpal sa, 
oslonil sa, oslopal sa, otreštil sa, ožral 
sa, podkurážil sa, podnapil sa, podperil 
sa, podtrundžil sa, potúžil sa, sobralo ho, 
spil sa, strundžil sa, šibnul si, trcnul sa, 
umoknul, urazil sa, vychlipnul si, vy- 
smrknul si, zmoknul. (Viz výš 385). 

14. Žroutství, mlsnost; silný žaludek. 
(Prísloví viz mezi X. 455 — 525). 

Porekadla a úsloví. 
(Jiná viz mezi X. 547 — 603). 

Akoby nekto vyberal z neho. (:= Vždy 
lačný.) 

Brucho Bruchom cíti. — Dobre sa 
je bahnať, keď si môže brucho na- 
hnať. (zz Putuje trebas po bahne 
k vôli hostine.) — Len o brucho sa 
stará. — Má uši v bruchu. - Všetko 
by len do brucha — do jelita -- 
popchal. — Zabil by blchu doista na 
bruchu (totiž napnutém od mnohého 
jedení.) 

Dno. Nemá dna, ako kňazské vrece. 

— Nieto v ňom dna. Adalb. Ješč 42. 
»Hohó, Zuzka, vstaň! daj ten kabáč ^lo 

(pagáč), veFa by nám to bolo na 
ráno ! « (Tím vzbudil manželku o pol- 
noci.) 
Jiesť, najiesťsa, sj icsť, pojiesť, 
jedenie. Jie akoby ho najal; — 
akoby pálil ; — ako mlatec ; - - ako 
na pár. — Hodinu pod hodinou by 
jiel. — Mohol sa najiesť aj na týždeň. 

— Najiel sa ako na Štedrý večer, 

— ako sedliak na Hody (zzVánoce), 
Č. 589 ; — do úryhu ; — po grg. — 
Neľúbi málo jiesť, radšej si na to 



Digitized by 



Google 



15. Slabý jcdec a pijak. 16. Spaní. 



73 



miesti) zapije. (Iron.) — Nemyslí iba 
na jedenie. — Nič nečuje, len na 
jedenie myslí. — Pojie ako Poliak. 
(Totiž Polák sluha, poneváč pred tím 
Poláci na Slovensku často sloužili.) ^) 
— Sjie za druhých šesť. — »Veď 
bych ja rád jiedol, ale keď už ne- 
môžem!* (ŕekl s plačem hoch švest- 
kami ponoukaný). — Vždy jie, ako 
jež. 

Lakošný ako mačka. 

Ľúbi svrchu kašu a zo spodku halušky. 

Mikol to tak akoby ho spálil. »Též:) 
Mizne pred ním, ako čoby spálil. 
415 Misa, miska. Mise grg vykrútil. — 
>Na misu mi dajte, v hrnci mi ne- 
chajte, i s vami budem jiesť!« Adalb. 
Miska 5. — Rád cudzie misky vy- 
lizuje. Č. 593. — Smiluje sa nad 
miskou ako kocúr nad myškou. — 
Už má myse! v mise. 

Nahafril sa ako pes. 

Na chrám Pane do papárne ! 

>Naňka, či už skoro budze obežerný 
večer?* Trenč. 

Napral sa, ani mašuro. Z Boš. dol. 
420 Napukal sa do dobrej vôle. 

Naveky pchá do seba — do kropáča 
(z= krop, Kropf, hrvol); - do 
čreva - do megena — . 

Oči. Jiel a pil, až mu oči vysedaly - 
vyliezaly; — na vrch vychodily. Sr. 
Č. 590. — Len oči mu jedia. - 
Oči by jedlý, ale brucho nestačí ; — 
ale huba už nemôže. Č. 289. a 590. 
Adalb. Brzuch 8. Oko 49. Žót. — 
Očima by všetko pojiel. — Oči nesýte. 

> Oženil sa náš Adam, — kto by sa to 
bol nazdal?! Vzal si Evu z Oravy, 
mala vlčie bachory.« *^) 

Plná škola žiakov. Č. 589. 
425 Pozerá, z ktorého domu sa kúri — dymí. 

Rozožraný ako sviňa. 

To mu je iba na pol zuba; — na je- 
den zub. 



To mu je toľko ako psovi mucha. 

Adalb. D. Požywič si^. 
Treba mu jasle podvýšiť; — remeň 

o jednu dierku tuhšie stiahnuť; — 

jedno črevo zaviazať. 
Už mu viac nepustí. 430 

Vlk, vlčí, v 1 k o 1 a č n ý. Hlce — žere 

— ako vlk. Adalb. Žrec 7. — Je 
vlkolačný. — Pažravý ako vlk; — 
ako kopov. Adalb. Žaríoczny. — 
» Vlčie bachory; — črevo. Sr. Adalb. 
Wilk 89. 

Všetko sa doňho prepaduje. 
Žalúdok. Má žalúdok, že by mu aj 

klince strovilo. — Žalúdok si prebral. 

(:= Nemírností v jedení onemocnél.) 
Žrať, sožrať. 1 čerta by sožral, keby 

mu ho dal. — Dotiaí žere, kým si 

prstom v hrdle nedosiahne. 
Nazývky a nadávky. Bachor, ba- 435 

chra, bachračka, bruchopasník, koťoch, 

nenadžganec, nenásytník, nenažranec, 

nesyta, obžero, pažravec, poškrabpa- 

vnička, potrimiska, vlkolak, žráč, žrút. 
Prídavná jména. Nedozerný, pô- 

jestný, popratný (a jiná z tamtéch 

odvedená). 

15. Slabý jedec a pijak. 

Porekadla a úsloví. 

Má tenký bruch (brucho). 

Pije pod spôsobom ; — ako panička ; 

— akoby prijímal (totiž svátost). 
Sjie ako vrabček. — Vtáčatko by viac 

sjedlo ako ten. 

16. Spaní. 
Prísloví. 

Aj na kameni sa vyspíš, keď máš dobré 440 

svedomie. 
Čím menej spíš, tým dlhšie žiješ 3) (jestli 

se totiž jen bdení má považovati za 

život). 



*) Z té doby, z Králové Lehoty: »Poliak. A čo to zvonia? Odp. To aby Tudia Šli 
do kostola. — Pol. Eh! to mrcha zvyčaj! Druhý raz. Pol. A Čo to zvonia? Odp. To 
aby Tudia šli obedovať. Pol. A — to dobrá zvyčaj! 

*) Pokračovaní: »Upekli jej pec chleba, všetko onapojedla; ešte ona plakala, žeby 
veru papala. Upekli jej druhú pec, nenechala len krajec. Uvarili var piva, všetko ona 
vypila; ešte ona plakala, žeby veru prpala. rvarili druhú var, nenechala len pohár* 
atd. až do obscoenností. 

^) Ki mennél kevescbbet alszik, annál tobbet él. 



Digitized by 



Google 



74 



VI. Človek vzhledem na telo. Porekadla o spaní. 



Chceš-li spať sladko, atd. viz 255. 
Chto sce dobre spať, atd. viz 231. 
Keď sa zíva, jiedlo by sa; keď sa 

drieme, spalo by sa. (Viz 445). 
446 Komu sa zíva, ten by jiel; komu sa 

drieme, ten by spal. 
Kto mnoho spí, ten málo žije. (Diete- 

tičné, ale i to co 441.) Adalb. Spáč 9. 
Lepšia hodinka do polnoci ako dve 

po polnoci. Č. 296. 
Lepšie spanie ako jedenie; — ako 

medlízanie. 
Spánok je brat smrti. Adalb. Sen 12. 
460 Večera krátka atd. viz 257. 

Porekadla a úsloví o spaní. 

>Háj, háj, sečeň, bečeň, máj ! < (Hovorí 
se tomu, kdo zívaje ŕíká >háj, háj !)« 

Hľadí do seba {— spí). 

Jednu drychnu zabiť (z= pospáti si). 

Kury. Chodí s kúrami spať (včasné). 
Sr. Adalb. Spáč 2. — Chodí spávať 
s kúrami a s lastovičkami vstáva. — 
S kúrami ide spať, s kúrami vstáva. 
465 Mura — Mora — ho cicia; — dlávi. 
(Povera o strašném snu.) 

Najprú Zivko, potom Kyvko, za ním 
Dremko a tak Spanko. 

Noc, nocovať. Celú noc na nohách. 
— Noc nadrábä. (:z:Ve dne spí.) — 
Nocoval pod holým nebom. — »Veď 
vari nebudeme noc kušať, (podVne 
už spať). 

Nemohli ho ani na nohy spraviť (totiž 
v rozespalosti). 

Neprebudí sa, čo by ho železnými vi- 
dlami pichal; — čoby mu povala 
nad hlavou horela; — čoby popri 
ňom z dela vystrelil. 
460 Oči. Ani som len oka nesohnul — 
nezažmúril. — Do očí sa mu trúsi. 
Č. 599. — Hubičky, beličky, spaly 
by očičky. — Má tažké oči. — Zaves 
oči na klinček ! (.:=: Nebudeš moci 
spáti.) 

Pôjdem na ucho; — do Spiša. (Slovná 
hra. Spiš i^ Spišská župa, stolice.) 

Prikryť sa. Dolu bruchom lahnul, 
chrbátom sa prikryl. Adalb. D. 



Brzuch 53. — Na jeden bok si íahnul 
a druhým sa prikryl. — Na zem si 
ľahnul a nebom sa prikryl. — Päsť 
pod hlavu, brucho vedia seba a zad- 
kom sa prikryje. 

Slepý mu závdavok dáva. Pr. 

Spať. Ako si spal} ako zajac či ako 
líška .^ (Zajíc v bázlivosti své s ote- 
vŕenýma očima spí; liška i bdie ve 
své Isti má zavŕené oči. — Podhie 
spať, zajtra ráno zavčasu vstať! — 
Spal som ako myš na vreci ; — ako 
kôň na svitaní. Sr. Adalb. Wyspač 
si^ 3. — Spí ako čoby ho do vody 
hodil; — ako čo by ho zabil; — 
ako drevo; — ako sysel; — ako 
v masle — v oleji — v páperí; — 
ako zarezaný; — ani bunda. Adalb. 
Spáč 20. 22. 31. Usn^č 1. — Tam 
ešte spali ani more. 

Už je nebohý, (m Usnul ; také o smrti). 465 

Zalieča sa jej slepý Janko. — Zanáša 
sa mu. 

Zo Zivančinej do Ležiachova. — Tu 
sú Zivančania, prídu hneď i Drie- 
motčania. (Slovná hra s jmény obcí.) 

Zíva sa mu ako Cigáňovi na » mäkko 
chleba. « 1) 

Porekadla a úsloví o chrápaní. 

Hodiny — škripce — naťahuje. — Hrnce 
vozí. — Chrápe akoby dosky pílil ; 

— akoby ho boli soťali. — Korytá 

— vahany vyškrabuje. 

17. Sny. 
P f í s 1 o v í. 
Čoho sa kto bojí, o tom sa mu najskôr 470 

sníva. 
Keď sa spí, nuž sa sní. (Též :) Kto spí, 

ten sní. (=: Nie není na snách.) 
Kto na sny verí, nikdy je nie veselý ; 

— sklamaný býva. 

Kto s čím prácu máva, o tom sa mu 

sníva. 
Na čo človek vo dne myslí, o tom sa 

mu v noci sníva. *^) Č. 204. Adalb. 

Dzieň 3. Mysleč 8. Pragnač 2. 
Sen a bzdina sú rodina. 475 



1) Viz IV. 346. Pozn. 

2) Ki mirôl goudolkozik, arról gyakran álmodik. 



Digitized by 



Google 



17. Sny. 18. Nemoc a slabost; léky. 



75 



480 



485 



490 



495 



Sen je sen; Pán Boh riadi noc i deň. 
Č. 15. 

»Snúm nedej nás mámiti!< (Z nábožné 
písné udomácnené.) 

Sen vždy na dobré vynde : ak je 
strašný, rád je človek, keď sa prebudí, 
že to nenie pravda; ak je pekný, 
aspoň sa človek vo sne poteší. 

Sníček — blíček. Q) 

Vtedy človek rastie, keď sa mu sníva, 
že lieta. (Povérečné.) 

18. Nemoc a slabost; léky. 
Prísloví. 

Čo sa moc kýva, len sa vykýva. 
Dobrý pes sa vylíže. (Ránu lízaním 
shojí. Žertovné pŕenešeno na človeka.) 
Č. 532. 
Chorý, choroba. 

Dlhá choroba — hotová smrť. Č. 300. 
Chorému všetko horké. Chorý má 
vo všetkom horkú chuť; — falošnú 
chuť. 
Choroba nikoho nepopraví. 
Choroba zlá nemoc. 
Jedno zdravie a chorôb sto. 
Chto (kto) sa duho (dlho) kuruje, k smrci 
sa hotuje. Z Boš. dol. Sr. Č. 300. 
Časté — 
Keď jie, nezdochne. 
Kým tučná mršina (prezývka kone) 
zchudne, chudá zdochne. Adalb. Tlusty 
13. D. Koň 278. 
Kto dlho kašle, dlho žije. (Žert). 
Liek. 

Čistá voda — prvý liek na svete. 

Sr. Č. 302. 
Každá nemoc má svoj liek, len že 
nevedia Fudia naň na trafiť. Č. 301. 
(Sr. 509.) 
Neskoro si lieky stroji, keď mu smrť 
nad hlavou stojí. 
Lik, ličic se.l) (Šár.) 

Kdo še liči, še kaliči (sr. čes. kaliga). 

Šár. 
Komu treba liky, ten pujdze na viky 
{zn zemŕej. Šár. 



Nátcha. 

Nátcha deväť nemocí odháňa. 

Nátchy je sedliakovi škoda, (odpo- 
vídají páni na poznámku, že sediaci 
nemívají nátchy). 

Nátchy mrcha človek nehoden. 
Nemoc, nemocný. 

Dlhej nemoci koniec — motyka. soo 

Lepšia pomoc ako nemoc. Sr. C. 301. 
Lepší malá — 

Nemocný dúfa, pokiaľ len úfa. Sr. 
Č. 198. 

Nemoc prichodí klasom, odchodí vla- 
som ; — prichodí centami, odchodí 
funtami '^) Sr. Č. 299. Adalb. Cho- 
roba 1. 

Všetko podrobeno nemoci, či duša 
(človek) či para (zvíŕe). Gem. 

Zdravý nemocnému neverí. (Znamená 505 
také: šťastný nešťastnému.) Adalb. 
Zdrowy 4. 
Oproti boleniu zubov je najlepšie železo 

(totiž železné kléštky). 
>Šli po doktora, keď mu už bola duša 

— smrť — na jazyku. « Sr. Adalb. 

Leczyč 3. 
> Teraz mu už môžeš i do zadku trúbiť !« 

(Toto a pŕedešlé jsou ostré dôtky, 

poučující, že se s léčením nemá od- 

kládati.) 
Zelinka. Ani jednej zelinky v svete 

nieto nadarmo, lenže nevedia Tudia, 

od čoho je ktorá. — Nieto žiadnej 

zelinky, ktorá by nemala svoje účinky. 

Porekadla a úsloví o nemoci 
^ slabosti. 

Azdaj vápenicu na váš dom zapálili, 5io 
keď tak všetci choriete. (Povérečné, 
tedy nejaké čary pri zapalování vá- 
penice.) 

Bledý ako múčny mech (vrece) smrť 
- socha — stena; žeby sa krve 

na ňom nedorezal. Adalb. Krew 7. 
Wygl^dač 67. 

Biedny ako tôňa. Biedny — len smrti 
na fruštik. 



^) »Ličic se< ovšem tolik co »Iččiti se,« avšak ve zvláštním smyslu, totiž >vražcem 
se ličic*. »Vražec«=i čarodej nik, vražic< zzčarovati. Sr. čes. vráž, vražba, i maď. varázs. 
2) Sr. Krankheit kommt vierspännig an und zieht einspännig ab. 



Digitized by 



Google 



76 



VI. Človek vzhledcm na telo. 18. Nemoc a slabost; léky. 



Bolesť b o 1 e ť, z a b o 1 e ť. »Bolelo ma 
ako čoby ma na nože bral.« — »BoIÍ 
ma, až mi k srdcu ide.< — Dobre 
(že) sa na stenu nedriapal od bolesti; 
dobre (že) sa oblakov nechytal — ; 
dobre (že) tú zem nehrýzol od bo- 
lesti. — Prehadzuje sa z boka na 
bok od bolesti. — Zabolelo ho, že 
počul anjelikov spievať. — Zvíja sa 
ako had od bolesti. 

Celý je machom pripadlý. (Včasné se- 
stárnul.) 
515 Celý je premenený. 

Čerstvý ako krava na Tade. (Iron.) 

» Črevá mi malo potrhať.* 

Farárovi škračky pokradnul. (O chrás- 
tavém na tvári.) 

Hlava. > Hlava sa mi krúti. « — »Ide 
mi hlavu roztrhnúť. « — » Ošaí (závrat) 
mi vošiel do hlavy. — »V hlave ma 
trhá — štiepa; v hlave mi kuje, ani 
kladivom; v hlave mi vŕta.« 
520 Hudci mu v prsiach hudú. Č. 587. 

»Iba čo som sa stien lapal (v slabosti, 
aby ch neupadl). 

Kašeľ. Kašle, dobre (že) dušu nevydá; 

— ako stará baba. Adalb. Kaszleč. 
Má kaše! dva razy do roka : od Jura 
do Michala a od Michala do Jura. 

Len tak »na hran« (náhle) ochorel, 
ako čo by mu boli porobili (počasili). 

Len tak vardá — vardze — živorí. 
625 Madlena ho zaťala. (= Úsad. Viz 549. 
Též.) Striga ho podstrelila. 

Malé dieťa by ho posotilo — postrčilo. 

— Malým prstom by ho posotil. 
Má sa len tak ako rosa na tráve. 

Má srdca klopanie. — Má zlé mechy 
(=: Nemocné plíce.) 

Mrákoty ho zašlý. — Mrcha vietor ho 
zašiel. (Nerozumí se zde prúvan.) 
630 Nátcha. Má 12 razí do roka natchu, 
a vše po mesiaci trvá. — »Pád otec 
bá dátku, padi batka dátku, iba ja 
debáb, čo víno predá vab.« (d = n, 
bzzm. Tím vysmívají nátchu majícího.) 

Necíti sa dobre. - Nemôže prisť k sebe. 

— Nemôže sa z toho vychrámať. 
>Nehoden som meču chmelu!< — Ne- 
smie naň ani vetrík poduť. Sr. Č. 598. 
Špatný — Nie je sám svoj. 



Nohy. Ledva nohy za sebou vláči. — 
Nohy ho nechávajú. — Nohy mu 
nestačia; nechcú ho nosiť. — Nohy 

— ruky — ho lámu. — Nohy sa pod 
ním podlamujú. — Nohy zapuchnuté 
ako gajdy. 

> Panská nemoc* (=: Podagra, .si. lámka, 

lámavica; jinde »svrab« tím vyrozumí- 

vají. 
Para mu nestačí. (=: Téžké dýchaní.) 535 
Poleží si. Pospieva si. (m Dlouho ne- 
mocný.) 
Presedlo mu. {z=. Zapadlo mu jídlo v jí- 

cnu.) 
Prišlo mu do živého. 
Rád škvarky jedáva. (Viz 518) 
Samá ťažoba z neho vyzerá. — Slabý 640 

ako kvet — mucha. — Adalb. Mdiy. 

1. Oslabieč 4. 
Slnečnica ho opálila. — »Smrťka ma 

preskočila* (Když zima krátce ale 

prudce človékem prejde.) Adalb. 

Šmierč 70. 
So zimou mu prišlo. — Sršne na ňom 

vstávajú. 
S tela dolu ide. S tela spadnul — 

opadnul. 
Studený pot naň vyšiel. 
• Školská nemoc* (zn žádná). 546 

>Taký som ako kvas, len do hŕbky 

letím;* — ako naskladaný. 
Tmolí sa ako tôňa. — Točí sa ako 

keď mucha na jar ožíva. 
To je len taká mizerija človek. — To 

je z makového kvetu (který hned 

opadá). 
Úsad ho zaťal. — Var ho šibe. 
»Veď mu to prejde, ako Bálových pra- 560 

saťu!* 
>Ver je to dieťa len ako rosa!* 
Vygniačilo — vygniavilo — ho, že 

dýchať nemohol. 
Vyschnul na triesku ; — na trio. Adalb. 

Wyschly 3. 
Vysypané telo, akoby červené súkno 

prestrel. 
Vyzerá ako božie múky ; — božie umu- 555 

čenie ; — ako čoby ho s kríža sňal ; 

— ako čoby so šibenice odpadnul; 

— ako Čoby z hrobu vstal; — ako 
obrážtek ; — ako smrť. Adalb. Wy- 
gl^dač 6. 19. 



Digitized by 



Google 



19. o jistých slabostech telesných. 20. Smrť. 



77 



Vlka dolapil — ulial. — i) (Také vôbec 

o neštéstí, které si nékdo sám pŕitáhl.) 
Vo svrabe (je) ako v kôre. 
»V žalúdku sa mi dvihá.* (Náklonnosť 

k dávení. Tím se líčí i mravné ošklivé 

veci. Též >hudí sa mi.<) 
Zaskočilo mu do »otčenášovej dierky < 

(=: do gágora). 
660 Zdýma ako hláč na suchu. 
Zdravý ako stará vŕba. 
Z očí mu prišlo. (Povérečné.) 
Zpuchnutý ako striga, (které jiní >po- 

čarilic). 
Zrádnik ho vychytil.*^) 
S65 Žltý ako králik — ako stará slanina — 

staré sadlo — vosk — voš — zá- 

ružie. — Adalb. Žólty 4. 

Nazývky (zlostné a posmešné) 
slabých, neduživých. Chrchloš, 
chrchliak (o kašlání), lazár (soustrastné), 
lazár večitý, mrcina, smrťka, smrti ve- 
čera, zdochliak, zdochlina. 

19. O jistých slahostech telesných. 
Prísloví, porekadla a úsloví. 

»Ani z teba vtáčky nevyletia!* — 
Búcha z neho ako z dela. 

Bzdi tomu, kto nosa nemá. 

Cigánik sa z retiazky utrhnul. (Povídá 
se malým dítkám vetry majícím.) 
670 Dávida chválil; — svätil. T. — Dávil, 
dobre že dušu nevydal. 

» Dobrý gazda, čo lanské orechy drví!< 
(V jisté nesnázce vymlouval se totiž 
kdosi, že to ofech rozdrvil, a když 
mu pf ipomnéli, že se toho leta ofechú 
ani neurodilo, tedy on na to, že to 
>loňský orech. «) 

»Keby nebol oddech, bol by zdech!< 

Kocúra drhnul (::=: dávil). 

Kto najprv zvedel, ten na ňom sedel. 
— Kto vyňuchal, ten vyštuchal. 
575 Lámu sa mu kolesá. Č. 642. 

Líšky driapal (= dávil). 

Má slabé struny. Č. 597. a 642; — 
slabé držiaky — sťaháky. (A opačné : 
mocné struny atd.) 



Motúze pojiel. (=: Prajem. Též:) Mo- 

túzky necháva. (z= Vetry.) 
Na dol mu udrelo, (iz: Vetry.) — Na 

hor mu udrelo, (m: Krkání.) 
Nemci ho naháňuju. > Nemecká nemoc. « sso 

(Též:) Má Nemca, (zz Prújem.) 
>Opáč mu, či má horúci nosl< (Po- 

dezfení.) 
Rihá sa mu pečenými vajci. (Tak býva 

nékdy pri zkaženém žalúdku.) 
Spravil si z huby zadok, (zz Dávení. 

V pŕeneseném smyslu nedržení slibu.) 
Svinský kúštek — panská obyčaj. Sr. 

Č. 592. Panský — 
>Tam sú mladé !« (O zanečisténém ne- 585 

mluvnéti v kolébce. Narážka na mladé 

ptáčatka v hnízdé.) 
Ukradlo sa mu. (Vetry.) 
Vychrákal také, žeby mohol ním žo- 
bráka zabiť. 
Ztratil kľúč od zadku; — od zadních 

dveriec. (Krkání, dávení.) 
Zverinu jedol, ozýva sa mu. (Krkání.) 
Žida vyplatil. 59o 

20. S m r ť. 

Prísloví. 
Človek. 

Človek je len ako tráva. 

Človek na svete okolo nemoci a 

smrti sa pletie. Sr. Č. 310. 
Človek nevie, kde kosti složí. 
Človek sa tu len popotíka, a potom 

je koniec. 
Človek vie, kde sa narodil, ale nevie, 595 

kde zomre. Adalb. Czlowiek 46. 
Človek zomre, nesoderie sa ako vrece. 
(Srovn. 649. Umrem — ) 
Dnes mne, zajtra tebe. 3) (Sirach 38, 

23.) Č. 155. Adalb. Dziš 3. 
Duša. 

Duša nezhynie, choc i telo pominie. 
Chockedy zomreť, len aby bol Pán 
Boh duši milostivý! 
I ten čas bude, keď nás nebude. Č 310. 600 
Každý sa musí so svetom raz rozlúčiť, 
čoby mu akým milým bol. Č. 278. 
Svet každému — 



í) V hutní peci utvorí sc nČkdy tak veliký kus železa, že ho nemožno vytáhnout bez 
rozbourání peci, a to jest ten »uliatý vlk,« v pŕeneseném smyslu nemoc, ncstčstí vubec. 

2) >Zrádnik« =ľpadoucí nemoc. Synonyma viz v Slovníčku. O »zrádniku« dále tato 
úsloví: »Na vrch ho vychytilo. Vozvrch ho berc. Zrádna smrť naň f)rišla. 

3) Ma nekcm, holnap neked. 



Digitized by 



Google 



78 



VI. Človek vzhledem na tčlo. 20. Smrť. 



Ľudia na svete — ako pena na vode; 

— ako hmla. 
Maj každý deň za posledný! 
Musíme ustúpiť jeden druhému. 
605 Nahí sme na tento svet prišli, nahí 
z neho aj odídeme. (Job 1, 21.) 
Proti veku nieto lieku. 
Raz na svet, po druhej ze sveta. Z Boš. 

dol. 
Rok k hrobu krok. (VizXIV. 289-292.) 
Smrť. 

I ten-črviak sa proti smrti bráni. 

610 Každým dňom sme bližší k smrti. 

Každý sa smrti bojí. (Viz Živý — ) 

Lepší krátky život ako dlhá smrť. 

(Snad slovná hra: >živôtok,< šné- 

rovaný, tesné pfiléhající kabátek 

dívčí. Šuj.) 

Nezabudni na smrť, — ona na teba 

nezabudne. 
Pamätaj na smrť! Adalb. Šmierč 40. 
615 Plač od smrti nezpomôže. 

Proti smrti niet lekára. ^ ) (Srovn. 606.) 
Adalb. Starošč 10. Šmierč 25. Č. 
311 a 494. 
*Rok má krok a život v pätách 

smrť. 
Smere sebe na posledný dzen zo- 

habia. Šár. 
Smrť ho tam čakaľa. 
620 Smrti neujdeš; — nevykúpiš sa. Č. 
311; — nevymodlíš sa. 
Smrti sa nik ne vy prosí; — z hrsti 
nevykrúti. Adalb. Šmierč 35, 37, 
53, 54. 
Smrť je istá, ale hodina neistá. 
Smrť nájde košeľu a svadba sukňu. 

Šár. 
Smrť má kosu a nie sekeru (doklá- 
dají v Krupine). Č. 312. 
625 Smrť nás čaká, nohy nás nesú. 

Smrť nedáva pardon ; — nikomu 
neodpustí. 

Smrť nevyberá nikoho. Sr. Č. 312. 
Adalb. Šmierč 75. 

Smrť príde z nenazdania. 

Smrť si príčinu hľadala. (z= Mél 
vúbec zemfít; nemoc je jen zá- 
minkou.) Srovn. Č. 312. 



Smrť si vždy zádrapku nájde. (Totéž.) eao 
Smrť s každým tancovať bude. Č. 

310. 
Smrť tam hľadal. (Srovn, Smrť ho 

tam — ) 
Smrť všetko vyrovná. Č. 313. Adalb. 

Šmierč 92. 
So smrťou nikto oldomášu nepil. Sr. 

Č. 310. 
So smrťou nikto smluvu neurobil. 635 
Všade ťa smrť čaká — nájde — . 
Živý sa smrti bojí. 
Starí sa poberajú, mladí ich predbehú- 
vajú. 

Umreť, zomreť. 

Každému je raz zomreť. 

Kto leží, ten leží; kto umrel, ten 640 

tam. T. 
Kto sa narodil, musí zomreť. Č. 310. 

Adalb. Narodzič si^ 2. Urodzič 

si^ 4. 
Kto zomre, všetko tu nechá, iba 

dobré a zlé sebou vezme. 
Len raz umrem, a to musím. 
Mladý môže zomreť, starý musí. 2) 

Č. 311. Starý - Adalb. Umrzeč 

11. Míody 27. 
Nemôžu všetci na posteli zomreť. 645 
Radšej v cudzine desať ráz zomreť 

ako doma raz. Č. 315. (Tamž i vý- 
klad.) 
Raz som sa narodil, raz umreť musím. 

Raz žijem atd. (Viz 607.) Adalb. 

Czlowiek 42. Zyč 32. 
Starý musí zomreť a mladému sa 

pridá. (Viz výš 644.) 
Umrem, neshorím na slnci. 
Zomreš, ničoho sebou nevezmeš. (Viz 660 

výš 642.) Sr. Č. 56. Všecko - 
Umrláček volá: >Kto za kým, kto za 
kým.í*< a kuvik (č. sýček): »Poď! 
poď!* Sr. Č. 310. Zvon — 
Viac mladých kožiek visí na bidle (u 
kušniera, č. kožešníka), ako starých. 
Sr. Adalb. Ciele 20. 
Zomrelého plačom nevzkriesiš. Adalb. 

Umarly 7. 8. 
Život ľudský ako tá para. 



1) Halál ellen nincs orvossájr; — f ii a kertben. 
-) Az ifju mcgh'alhat, az ôrcgnek meg kel! halni. 



Digitized by 



Google 



Porekadla o nenadálém vyhnutí smrti; o blízkosti smrti a úmrtí. 



79 



Porekadla a úsloví o nenadal ém 
vyhnutí smrti. 



655 



670 



smrti, že ťa nechala?* 
smrti maku; -— mericu 



» Čos dal tej 
(Též:) Dal 
maku. 1) 

Ešte je prisprostý medzi svätých. 2) 
VI. SI. Byl by hlúpy za svätého. 

sLaľa! zomrelý, a prišiel, kde hudú!< 
(Užíva se i vúbec, když zavitá ten, 
o jehož úmrtí zpráva se roznesla.) 

» Nazdal som sa, že budete museť po- 
slať s tanistrou po koštiale zo mňa ! « 
(t. j. že nepfijdu domu živ). 

Nebude mu už ani ďuk! 

Vykýchal sa z toho. (Pŕenešeno: >vy- 
kýchať sa z dlhov* a j.) 

Život jeho visel na vlase. 

Porekadla a úsloví o blízkosti 
smrti a o úmrtí. 

A po smrti fuk do zemi ! T. — Ďaleko 
nepôjde. 

Do červených šiat ho oblekli. (Do čer- 
vené hlinačky jej pohŕbili.) 

Grgolica 3) ho zadávila — zadrhla. 

Hladí farárovi do mešca. Pr. — Hrobár 
sa mu raduje. 

Iba čo duša chodí doň nocúvať. 

Krivka, krivka, kým sa nedokrivká. 
(Také o chudobe.) 

Lekár ho do zeme uderil — zabil. 

•Nebol dlho na varte. « (Když zajedním 
hned jiný zemfe, tedy se to o prv- 
ním ŕíká.) 

Nebude dlho kašu dúchať; — mrkev 
škrabať; — po svete chodiť. Nebude 
ten už jiesť zelenej kapusty — novej 



kapusty; — šípok zobať. (Prvé než 

ty veci pŕijdou, zemŕe.) 
Nedočká sa ten nového chleba; — via- 

nočních opekancov. 
Nepočuje ten viac kukučku kukať. ^) 
Nerád by ešte, aby tráva po ňom rástla. 

Sr. Č. 555. (Zde však v jiném smyslu.) 
Nesie veľký vrch. (Téžce, nevyléčitelné 

nemocný; agonisuje.) 
Neurobí starú kosť. Č. 585. 676 

* Shasla mu svieca života. — Shasol mu 

život. — Shaslo mu svetlo sveta. 

(Víc jen ŕečnické.) 
Smrť, smrteľný. (Viz také mezi 

682 a 683.) Dotáraľ sa ku smrti. 

— Každú hodinu mu smrť čakajú. 

— Leží na smrteľnej posteli. — 
Náhla smrť naň prišla. — Náhlou 
smrťou sišiel z toho sveta. — Smr- 
teľný pot ho uchytil. — Smrť ho 
spicou zabila. 

So sveta ho sniesol — sprevadil — 
vyhrýzol. — Č. 588. 

Sotvy sa z toho vychrámi (srov. > chro- 
mý*); — vylíže — vystrábi (srovn. 
>ostraby« =: léky. Šuj.) 

Šiel chren kopať; — k Abrhámovi eso 
morky pásť; pújdeš Zelenkove morky 
pást, Pr. ; šiel na dolniu zem s do- 
skami. (Vzato z drevokupectví.) Sr. 
Adalb. Abram 3. 

Umreť, úmor. — Ani neožíva, ani 
neumiera. — Chorý na úmor. — 
Len tak zo zdravá umrel. — Umrel pri 
dobrej pamäti ; pri dobrom rozume. 

Už-''*) - - 

a) Už ho smrť volá. — Už ho smrť 
vzala do tanca. — Už je jednou 
nohou v hrobe. Č. 587. — Už je 



1) Kdo z téžké nemoci povstal. Snad báje, že nemocnému dana Ihúta k životu, 
pokud by smrť množství zrnek makových nespočetla. Šuj. 

^ Jest povídačka o ko.stelníku, kterého prý v nedostatku sochy svätého postavili 
v chráme v čas slávnosti, pi'ikázavše mu, aby ani nehnul sebou. On to však nedovedl, 
a z toho povstalo prý toto porekadlo. Šuj. Avšak i z Kalinčáka (Lipa I. str. 25.) vy- 
svitá smysl: »ješté nezemfe, nejsa ješté spusobným mezi sväté nebešťany;« kdežto 
v smyslu povídky bylo by to porekadlo o hlouposti. 

3) »Grgolica« (Krkolica, jinak »Vodnia matka*) je zlostná lesní víla, s dlouhým 
vytáhlým krkem, rozpustenými vlasy a nohama jako »mosúre« (»krČe stromové*). Ve 
dne skrýva se v jezerech, v noci »húkajúc a zavýjajúc* číha na samochodce a svádí 
je do »bahurin,« pak je tam »zamárni« tím, že jim své náramné veliké prsníky »dgá« 
do úst, čím se oni zadáví^ Zosobnení to vln vodních (Slov. »Iuna, luno«), v ktcrých 
Človek utone. Ze Zvol st. Šuj. 

*) Er wird den Kuckuck nicht mehr singen hôren. 

•'») a) Blízkost smrti, umírání. fi) Skonaní, c) Dal.^í po smrti. 



Digitized by 



Google 



80 



VI. Človčk vzhledcm na télo. 21. O zosnulých. Pohreb. 



len tôňa z neho. — Už je na ostatnej 
stupce. — Už je poslednia ťažoba 
na ňom. — Už je viac na onom 
svete ako na tomto. — Už len do 
zeme hľadí. — Už mu dušu strežú 

— striehnu. — Už mu je amen. — 
Už mu je duša na jazyku. — Už 
mu je od zdravia. — Už mu je smrť 
za pätami. — Už mu nos konči tie. 

— Už mu oči bielkom zachodia. — 
Už mu odbila posledná hodina. — 
Už mu popol na nos šedá. — Už 
mu smrť klope na čelo — na dvere ; 

— väzí na čele; — pri dverách 
stojí. — Už mu šijú na úmor. — 
Už na ostatních chodí. — Už na 
posledných nohách stojí. — Už ne- 
pozná nikoho. — Už nevraví. — Už 
poslednú hudie. — Už sa mu oči 
vyvracajú. — Už sa mu zmrkáva. — 
Už sa so smrťou pasuje. — Už tenko 
kašle. — Už z toho nevynde. — 

b) Už ho Pán Boh povolal. - Už 
ho rana sekla. (Po smrti krvavý vý- 
tok z nosa a ust, viz Slovníček >be- 
ťah.«) — Už ho smrť skosila — 
sotala — zronila. — Už ho vzal Pán 
Boh k sebe. — Už je boží — ne- 
bohý. — Už je hore bradou — hore 
znakom. — Už je na doske. — Už 
je na pokoji. — Už je po ňom. — 
Už je po ňom veta. Sr. Č. 577. — 
Už je studený — stuhlý. — Už ne- 
bude viac trávu — zem — šliapať. 

— Už odišiel domov; — za koráb, 
T.; — odkiaľ sa nevráti. — Už od- 
padol. — Už opustil svet. — Už 
poručil. — Už sa odobral. — Už sa 
vyvalil. — Už složil kosti. Č. 586. 

— Už umrlčinou razí. — Už usnul 
na večnosť. — Už usnul v Pánu. — 
Už vypriahnul. — Už vytrčil kopytá 

— päty. — Adalb. Kopyto 4. — 
Už zavrel oči na veky. 

c) Už dávno hnije. Už shnil. — 
Už ho dávno hlava nebolí. ^) — Už 
ho niet medzi živými. — Už je dávno 
rozsypaný. — Už je dávno v zemi. 

— Už je so zemou smiešaný. — 
Už sa rozpadnul. 



Vymreli do kolena (t. j. do poslcdního 685 

úda rodiny). 
Vyšíva plátence za deviatimi kachly. 
Vrany nad ním zakvákaly. 
Zahryznul do trávy — do zeme. — 
» Zaplakala ho.« (Manželka, matka atd. 

plačem, výkŕikem prekazila na ne- 
jaký čas zemírání jeho.) 
Zaplatil to hrdlom — smrťou — živo- 690 

tom. — 
Zkapal, akoby ho nikdy nebolo bývalo ; 

— akoby sa bola voda nad ním zavrela. 
Zlým koncom sišiel s toho sveta. 
Zmetal krpcami. (Též.) Ľahko ztrasieš 

krpcami ! Ľahko ti podkovy strhnú ! 

(Vzato nevážne od zdechlcho kone.) 

21. O zesnulých. Pohreb, po pohŕbu. 

Prísloví a porekadla. 

>Ak mu je tam dobre, nebude sa mu 
chcieť odtiaľ isť; ak mu je zle, ne- 
pustia ho.« (Vtipné prísloví proti 
zjevování se duchúv.) 

Dobrých Boh so sveta berie a zlí tu ^95 
zostávajú. 

Mŕtvy. 

Daj pokoj mŕtvym! Adalb. Umarly 11. 
Kto niesol mŕtve telo do hrobu, je 
už polčlovekom; kto niesol i dieťa 
ku krstu, je celým. 
Mŕtvych z hrobu nedvíhaj — nevy- 
vádzaj — nevolaj ! 
O mŕtvych alebo dobre, alebo nič.^) 
Č. 316. Adalb. Umarly 5. D. 
Umaríy 15. 

>Nech je len pekný ten pohrab, aby 700 
ľuďom hanba nebola !< (ŕekl Cikán). 

»Rádby ho už teraz i malým prstom 
z hrobu vyhriebsť.« (Kdo pozde želí, 
že zle nakladal s nebožtíkem.) 

» Radšej by som mu ja bol hrob za- 
ľahnul ! « 

Skôr ho vychováš, ako pochováš. (Ó vý- 
lohách pohŕebních.) 

>Tam je už na božom súde, a my tu 
v blude!* 

>Tam je už na pravde božej. « (Též:) 705 
>0n je na pravde, my na krivde.* 
(Viz VIII. 1137.) 



1) Nem fáj tôbhé a feje. 

2) De mortuis nihil nisi bcne. 



Digitized by 



Google 



Za zesnulými. 22. O samovražde a poprave. 



81 



>Veď mu už viac nedáme !« (Učiňme 
mu aspoň pekný pohreb.) 

Všade je zem božia. (Vše jedno, kde- 
koli človeka pochovají.) U Č. 227. 
v širším smyslu. 

Náŕky (> vy čito vanie «) pri pohŕbu.^) 

>Ach, načo že si ma, načo nechal, ako 
tú kvočku s tými kuraty! (»vyčituje« 
vdova matka). 

» Moja, moja Hanička, meno moje drahuo! « 
710 >Môj mladý zať, a mladej nevesty ne- 
vidím !< (Tak nad zesnulým pacho- 
líkem, a opačné nad dévčátkem.) 

»Môj syn jediný, od Boha vyžiadaný!* 

Za zesnulými. 

>Nech mu bude duši ľahko!* 2, (K tomu 
pridáva se nékdy lehkovážné:) »ako 
kapuste pod kameňom.* 

>Nech Pán Boh dá ľahko duši jeho!* 
(Též : Daj ti Pan Búh lahké odpočinutí, 
(také s dodatkem, jako 1.) Pr. Modra. 



>Pán Boh mu daj radosť — slávu — 
večnú a veselé zmŕtvych vstanie ! < 
(Lid toto užíva často i vúbec pri 
spomenutí milých zesnulých, a sice 
tím samým slovosledem, a ne jako 
to nékteŕí opraveno míti chtéjí: Pán 
Boh daj mu atd. 

> Pokoj duši tvojej ! * Jdouc vcdlc hro- 
bitova.) > Pokoj dušiam vaším!* — 
♦ Pokoj prachu jeho!* 

» Škoda toho hniť v hrobe!* — » Ta- 
kého sa tak ľahko nenarodí!* — 
» Večná toho škoda!* 

22. O samovražde a poprave. 

Úsloví. 

Dostal guľku do čela. — Omrzel ho 
život. (Též :) Vzal si život. — Rastie 
mu kvieťa pod nohami. Sr. Č. 147. 
a 584. -- S konopou sa zadrhol. — 
Stál na ničom. - Utopil sa v po- 
vetrí. — Zkrátili ho o hlavu. 



^) Mimo obecné užívané formulky býva jcštc víc improvisovaných, napi^. : » Veliká 
pychota (pýcha) ve Važci (ves pod samým Kriváncm) nastáva, sukne mazalinove, satý 
kartónové, ach otec môj otec, kto zo mne to už da!« (Krátke slabiky. i Ancb: » Všetky 
púčky zo zeme a môj Púček do zeme!« To bylo rodné jméno manželovo. 

*j Sr. Sit tibi terra levis. 

6 

Ad. P. Záturecký, Slovenská prísloví. 



Digitized by 



Google 



VIL Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina. 



1. Mladosť — starost. 
Prísloví. 

Čím viac krížov (t. j. desátek let) na 

chrbte, tým ťažšie nohám. 
Čo Janík zameškal, Jano nedohoní. 
Čo Jurko nepochopí, tomu sa Juro ne- 
naučí. Č. 407. 
Čo kolíska vykolísala, to motyka za- 

hrabala. Č. 307. 
Čo má byť na hák, to sa zavčasu krívi. 

Sr. Adalb. Os^ka. 
Čo sa Janíčko neučí, to sa Jano ne- 

nauä'. 1) Adalb. Jan 4. 
Dvadsať — nerozum; trídsať — ne- 

ženatý; štyrídsať — nebohatý. (Viz 

13.) 
Holoplusk učí bradáčov. 
Hrob. 

Hrobom smrdí a ešte sa nekára. 

Už je jednou nohou v hrobe, ešte 
sa nekára. 
Keď máš zuby, nemáš chleba; keď 

máš chleba, nemáš zubov. 
Keď sokol opŕchne, vrana ho ušklbne. 

Č. 180. 
Kto do tridsiateho roku nezmúdrie, do 

štyridsiateho nezbohatne, potom už 

nikdy viac. (Též:) Kto je do 30. 

roku nie zdravý, do 40. nie múdry, 

do 50. nie bohatý, potom už nebude. 

(Ješte jinak:^ Kto je v 20. roku nie 

pekný, v 30. nie silný, v 40. nie 



bohatý, v 50. nie múdry, ten už 
takým nikdy nebude.*^ (Viz 7.) Sr. 
Č. 203. Adalb. Czlowiek 33. 87. 
Kto chce všetko vedeť, privčas osta- 

rieva. 
»Ledvaj sa to trošku vypelichalo (vy- is 
peľchalo), už si to jako vede!< 
Z Boš. dol. 
Mladý, mladosť, mlaď. (Jiná viz 

níž Starý atd.) 
Aj Kubovi bolo dobre, pokiaľ bol 

mladý. 
*Buď za mladi starcom, aby si na 

starosť bol mládencom. Č. 306. 
Čomu z mladi privykneš, tomu na 

starosť neodvykneš. Sr. Č. 307. 

Adalb. Nawykač 2. Przyzwyczaič 

si^ 1. 
Čo sa za mladi naučíš, akoby si 

našiel v starobe. Č. 216. Adalb. 

Starošč 9. 
Čo sa za mladi nenaučíš, to na sta- 20 

rosť nepochopíš. Adalb. Mlody 1. 

Nauczyé si^ 4. 
Hriechy mladosti kára Bôh na staré 

kosti. Č. 26. Adalb. Míodošč 1. 
1 bez brady ľudia mladí dajú nekdy 

dobrej rady. (Viz níž Rozum.) 
1 mladým štcncom zuby dorastajú, 

Č. 266. 
1 z mladej hlavy súd pravý. T. 
*Kto sa z mladi učil leda, budč 25 

volať v stád: beda! T 



1) Äíit Jancsi nem taniilt, nem tudja azt János. 

-) Ki husz esztcndei*^ nem okos, negyvenig nem gazdag, soha se is lesz. 



Digitized by 



Google 



1. Mladost — starost. 



83 



Kto z mladi seje, v starobe veje. 
Lepšie je, keď víno za mladi vy- 

kysne, ako na starosť. (Též:) Keď 

víno vy kysne, v sude sa utíši. 
> Mladé časy sa mu navracajú.* 

Adalb. Rok 6. 
Mladému sa svet usmieva. 
30 Mladému všetko ujde (zz chyby se 

odpouštéjí). 
Mladý nabývaj, starý užívaj ! Adalb. 

Mlody 29. 
Mladý na roky, starý na rozum. Č. 

305. Adalb. Rok 14. 
Mladý sa má vyspať i na Tade. Č. 

305. — zahŕáti — 
Mladý — zdravý. 
35 Mladý zo všetkého vyrastie. Č. 305. 
Mladosť — radosť; staroba — cho- 
roba. Č. 304. 
Mladosť — radosť; starosť — ža- 

losť. Č. 307. 
Mladosť — pochabosť ; ^) starosť — 

nemúdrosť. 
Mladosť — pochabosť; starosť — 

neradosť. Adalb. Míodosč 8. Sta- 

roáč 15. 
^ Mladosť si človek na starosť odkladá. 

(Též:) Mladosť treba odložiť na 

starosť. 
Nech mladosť vybúri! (Povážlivé.) 
Sadaj mladý u starého, a nauč sa 

kumštu jeho. 
Svodný svet kazí mladý kvet. 
Za mladi hrdo, na starosť tvrdo. 
*5 Za mladi pýcha, na starosť zvyklosť. 
Za mladi sa vozil, na starosť peší. 
Za mladi užij sveta! Sr. Č. 306. 

Užívej — Adalb. Šwiat 64. 
Za mladi zachránené trvá do staroby. 
Za mladi zapracuj, na starosť budeš 

mať. 
^ Nechapti sa lietať, ešte ti krídla ne- 
narástly. Sr. Č. 569. 

Pólu dnie. 

Ak si do poludnia nenasbieraš (po- 

kud si mlad), po poludní potom 

už nie. 
Po poludní býva večer. (Slabost se- 

šlosti.) 



Rozum. 

I v mladej hlave starý rozum sa 
nájde. Sr. Č. 268. 

Rozum pred rokami neprichádza. 

Rozum prichodí s rokami. Adalb. 55 
Rozum 80. 

» Rozum, starý !« > Rozum si nádo- 
by vaj, starý ! « 

Rozum s vekom rastie. Č. 205. 

Starý a nemá rozumu ! 2) 

Starý cap — starý pes — a nemá 
za malé dieťa rozumu. Stará koza 
— kobza — bláznivá, (žen.). 

Starí ľudia rozum tratia ; — upadajú 6o 
do detinského rozumu. VI. SI. 228. 

V starých rozum býva. 
Sliepka (kura). 

Dnes už chce byť vajce múdrejšie 
ako sliepka.3) Č. 218. Adalb. Jaje 4. 

Kura (kurča) učí starú sliepku. 

Kuriatko chce byť múdrejšie od 
sliepky. Adalb. Kura 28. 

Múdrejšie vajce od sliepky a kura 65 
(kurča) od kvoky. T. 
Starý, starší, starec, starosť, 
staroba. (Viz výš » Mladosť, Roz- 
um.*) 

Darmo starého psa za zajacom huc- 
káš. 

*Drž sa starších rady, a nedôjdeš 
vady. 

Každý starý grib je črvavý. Sr. Adalb. 
Starý 68. 

* Lepšia starších ľudí rada, ako mla- 
dých umenie. 

Lepší mladá psota, ako stará vúla. "^^^ 
(Má vúlu z= je mu dobre. Pr. Modra.) 

Na starej vŕbe huby rastú ; na sta- 
rom človeku vredy — bradovice. — 
Sr. Č. 585. Mech — 

Na starom do mlyna, na mladom 
do vína T. a Č. 389. 

Na starom i do mlyna i zo mlyna. 
(Nadužívaní starých k práci.) Adalb. 
Starý 29. 

»Nech sa starý dodiera!* (Totéž.) 

Neposmievaj sa starému, i ty budeš 75 
starý, ak Pán Boh dá. Č. 309. — 
neobésí-li té pred časem. 



n Ifjuság — bolondság. 

^) Srovn. Alter schútzt vor Thorheit nicht. 

^) Tojás akar tyúknál okosb lénni. 



Digitized by 



Google 



84 



Vn. Stav človeka béherh včku. Pohlaví. Rodina. 



je zle 



zle učiť; 
ťažko priúčať na 



Opýta sa ťa starosť, kam si podel 

mladosť ! 
Pamätaj na staré dni! 
Po smrti je neskoro modliť sa, a na 

starosť vandrovať. Sr. Č. 27. Pozde 

— Adalb. Starošč 7. 
* Starci dvaráz chlapci, l) Adalb. 

Starý 91. 
««» Starého koňa je 

učiť rajtovať. 
Starého psa je 

svorku. 
Staré chrámy majú dobré zvony. 

Č. 284. 
Starému prednosť! 
Starému už hlas uteká. 
85 Starému už len bochnička, sklenička 

a teplý kútik. 2) 
Starý, ale jarý. Č. 265. Adalb. 

Starý 58. 
Starý čert horší; — je najväčší. 
Starý človek ako zámka na dome.*^) 

(m Možno na néj dúm svérit.) 
Starý človek hotový blázon. 
^0 Starí dobre radia. ^) 

Starý kostelník duho (dlouho) zvo- 

nieva (zz zdlouhavé pracuje). Z Boš. 

dol. 
Starí Tudia majú zuby v žalúdku. 

(:= Dobre jim strávi, ač zle sežvý- 

kané.) 
Starí ludzé vychádzajú na dzecké 

chodníky. Z Boš. dol. (Viz 60.) 
Starý robí viac rozumom ako ru- 
kami. (mUsnadní, zkrátí si práci 

rozvahou, zkušeností.) 
9"' Starý strom je nie dobre presádzať. 
Starý už len do hŕbky letí. 
Staroba hotová choroba. (Jinc viz 

ve spojení s > Mladosť.*) 
Staroba nie blázon — bláznivosť. — 
Staršiemu poctivosť, a deťom chleba 

s maslom. 
uK> Vôl starší na krok istejší. T. 

V starej peci čert kúri. Č. 309. Sr. 

Adalb. Ciaío 25. Piec 11. Pien 4. 

Wierzba 3. 

Scncs bis pucri. 
vir, qui habet 



V starosti obanuješ, jestli mladosť 
zle stráviš. 
Sto rokov dožije ten, kto múdre žije. 
Šedivý, šediny, atd. 

Hlava šedivá a srdce pochabé. 
Hlava šiveje (šedivie), rozum šaleje 

(šalie sa =i blázni). Šár. 
Kde sú šedý (šediny), tam sú vedy. 
Šediny sú hrobové kvetiny. Č. 307. 
Tŕň, tŕnik. 

Čo má byť tŕň, to zavčasu škrabe. 

Adalb. Tarnek 1. 
*Od mladi sa tŕnik ostrí, aby na 
starosť bol bystrý. (Pobočná ta 
veta je snad školský pfídavek. 
Jinak:) Z mladi sa tŕň ostrí. Č. 
306. Adalb. Tarnek 2. 
Od mladi sa trn ostrí a hladí. T. 
»Uč sa, bude z teba kňaz!< 
Veku pribýva, života ubýva. 
Vtáča zavčasu perie so seba oberá. 
Z čoho čo má byť, to je hneď od 

mala. Pr. 
Z dubca narastie dub.^) 
Žral ý, zreť, dozreť. 

Čo chytro zrie, chytro dozrie. Č. 203. 
» Chlapec malý, ale huncút zralý!« 
Prú dozrel ako vyrástol. Č. 568. 
Žihľava hneď od mladi pŕhli. (Též:) 
Čo má byť žíhľavou, to hneď pŕhli. 
Č. 306. 

Porekadla a úsloví o mladosti 
a starosti. 



*^ Snad jen z lat. 
-) Srovn. Beatus ille 
Deum trinum et bibit bonum vinum. 
^) \én asszony lakat a háznál. 
•*) In senibus est consilium. 
•''^ Makkból lesz a tolg\\ 
'') Srovn. Ich bin schon uber siebenjähri^ 



115 



»Dnes zajtra žijem!* 

»Ej, veď som nie včerajší!* ^>) (Znám 

to ; mél sem času zkusiti ; mám svá 

leta.) Sr. Č. 585. Však už - 
»Ešte ja budem tvojimi kostiaTmi orechy 

ránať!* Č. 587. 
Ešte má materinské mliečko na brade 

a už (na pŕ. »sa chce ženiť*). Sr. 

Č. 568. Adalb. Mleko 2. 
Ešte mu perá nedorástly. 
Ešte mu sopeľ pod nosom dobre ne- 

uschnul a už (atd.) 



120 



suam pacem et sedet ad fornacem, laudat 



Digitized by 



Google 



2. Mužští a ženské vubec. 



85 



Ešte si nevie chleba odkrojiť. (Též :) 
> Poznať, že si ešte nevieš na chlieb 
zarobiť, keď si nevieš pekne odkro- 
jiť!* 

Ešte si nos nevie utreť, a už (atd.) 

•Keď ty budeš mať toľko rokov ako 
ja, nebude z teba iba stará vŕba!« 

Mladý ako Michalská jahoda. 
^-^^ Na staré kolená. 

Smrť naň zabudla. 

> Stará pravda*. (Altklug.) 

Starec opustený ako bobáčik. 

Starý jako Budišovo. (Vrch nad Ze- 
manským Podhradím.) Z Boš. dol. 
135 » Škoda tvojej podoby!* (O slíčném 
mladém, ale zlém.) 

Ten je už na starom mesiaci narodený. 

>Ty budeš žiť, ja budem hniť! (vid*, 
zda-li se nestane tak, jak já poví- 
dám). 

»Ty si ešte len v sukničke — v ko- 
šielke — v gätkách — chodil, keď 
som ja už (atd.) 

To je o sve (zvláštne) vedzený — 
sporádaný — chasník. Pr. Modra, 
í^ Už je po rorátoch. (Vzato z advent- 
ního Rorate.) — Už mi je po po- 
ludní. 

Už mu narástly zuby múdrosti (totiž 
ty poslední). 

Už nad hrobom stojí. — >Už nebudem 
mať pokoja, iba keď ma vynesú!* 

Už okúsil i sladké i trpké. — Už som 
leták! (Letitý.) 

»Už som starý !* >Ešte si mladým 
nebol a už sa starým robíš!* 
1*5 ,Už som starší ako mladší, ale toto 
nepamätám!* (totiž nejakou mimo- 
ŕádnou príhodu). 

>Veď ty budeš vedeť, keď ja oči za- 
vrem; — keď mňa tu nebude!* 
(hrozí starší mladému). 

Vyhodil si z korýtka, (m Mladík vy- 
pušten jsa jako hŕíbč, t)avil se bez- 
uzdné ve spolcčnosti.) 

Vykreše sa čosi z neho. 

Vyrástol ako smrčina l) v hore. (Di- 
voký, nevzdelaný.) 
^^ > Zubatý* chlapec. (Opovážlivý v reči 
výrostek.) 



Nazývky a nadávky. Holobrádok, 
holoplusk, mladý vrabec, papľúch, so- 
pliak. (To vše o výrostcích.) 

Starý blázon — 2) caban — cap — 
corgoň — čert — črep — hriech 

— hriešnik — hrniec — kôň — 
koridoň — Kubo — pes — somár 

— vlk — vrabec. Starigáň. (Z částky 
o výrostcích, z částky o dospelých 
i starých detinské kousky tropících.) 

Stará baba — devla — drmľa — 
grešľa — hrkľa — kobza — koza 

— krava — Krkoška — mrkev — 
mršina — striga — škrabňa. Smrťka 
(bi dná žena), stariga. 

Staré čuridlo — hebedo (snad z lat. 
hebes, hebetudo, Šuj.) — hniezdo 
nemehlo — rešeto — trdlo. 

2. Mužští a ženské vubec. 

Prísloví. 
Baba (a čert). 

Baba je od čerta horšia. Sr. Č. 309. 

Adalb. D. Baba 121. 
> Čertova baba!* 
Kde čert nič nemôže vykonať, ta 

pošle — postrčí — starú babu.^) 

Č. 309. Adalb. Baba 48. 
Kdze baba, tam lada (truhla). Šár. i55 
Nebudze už z baby dzievka. Šár. 
Never čertu ani starej babe! 
Skôr sa odžehnáš čerta, ako starej 

baby otčenáša. (O dotérné.) 
Staré baby robia po kútoch vojnu 

(svádu). Pr. 
Z jalovice bude krava, a zo ženy i6'» 

stará baba. 
Čert (víz Baba). 
Chlap, chlapec. 
Čo chlap, to chlap! 
Chlap, ktorý nefajčí, tclacinou smrdí. 

(Ŕíkají ženy.) 
Kde chlap, tam smrad. (Od kouŕení 

tabaku. Také ženské povedení.) 
Lepší chlapec, ako palec, ako dievka, i6- 

ako kopa. (To trojnásobné »ako< 

nežní dobre, ale lid tak ŕíká. Užíva 

se hlavné pri rolničke práci.) Sr. 

Adalb. Chlop 30. 



í) Vlastné »svrčina<, co ale v nČkterém kraji má obscoenní význam. 

2) Na místČ každé — čárky opčtuje sc * starý* jinak » stará, staré.* 

^) Wohin der Teufel nicht sclbst kommt, da schickt cr ein altcs Weib. 



Digitized by 



Google 



$6 



VII. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina. 



Ktorý muiský rád má kočky, rád máva 

i ženské. Z Boš. dol. 
Xehvízdaj <^ dievča), bude Panenka Mária 

plakat. Pr. Modra. 
Nechodievaj s mačkami l) na rákoš. 
Vrany -1 kváču, bude šmárava, '^ vichr 

s destém aneb snéhem). 
Žena, ženský. 

Ani to čert nevymyslí, čo žena má 
v svojej mysli. '^^ 

Boly tam ľudia aj ženy. (Iron.) 

Čert všetko vie, len o ženskej ocieľke 
nie. Sr. Č. 642. Čert nevi — 

Dve — tri ženy jarmark zrobia. Č. 
395. Adalb. Baba 45. G^š 3. Nie- 
wiasta 5. 

Kam chlap nemôže, dôjde žena. 

Kde husy, tam gag; kde ženy, tam 
jak (ječení. DIe jiných »jag*, to se 
ale ku husímu hlasu >gag« nehodí, 
znamenajíc >lesk«\ 

Keď žena hvízda, sedem kostolov sa 
trasie. Sr. Adalb. Kobieta 8. (^Sr. 
167.) 

» Medzi ženami požehnaný ! < (Toto 
není nie jiného, jako chybné pou- 
žitá včta z jíozdravení andélského : 
>Požchnanás ty mezi ženami. <) 

Nemca neprepijes, ženu neprevedieš 
— neoklameš. — 

Ranní dážď, ženský plač, panská láska 

a Aprílová chvila — to všetko na 

zajačom chvoste visí, Sr. Č. 392. 
Vadia sa strigy o list, ženy o svoje 

plctky. 
Žena ak nemá čo robiť, nech pára 

a znovu šije. 
Žena má 99 fortieľov a 4 defckty.^i 
Žena o lom mlčí, o čom nevie. C. 

394. 
Ženská práca skrytá, ale sýta imnohá, 

dúIežitáK Sr. Adalb. Kobieta 28. 
Ženská robota a ženská reč nemá 

konca. Č. 394. Adalb. Kobieta 29. 



Pozn. » Biela « iz: žena, ženská. > Chlapi 
o své (osobité") a biele o své!« 
» Biela pohlava*. (Tak foem. lid, 
ne > biele pohlavie.* Šuj.) 

3. Mládenec a panna. Zenit ba 
a vdavky. 

a) Cŕnosŕi a ncctnosti panny. 

Pfísloví. 
Dievča. 

Dievča klebetnica je daromnica. 
Dievča krásne ako kvet, dobré ako 
mäd, tichučké ako muška a do 
roboty ako sršeň. 
Dievča, nezaháľaj, ani kým holub 
pšeno zodvihne. 

dievčati najlepšie keď najmenej 
hovoria. 

Panna. 

Panna bez pokory — starena bez i^o 

podpory. 
Panna na pät P : poctivá, pekná, 

pracovitá, peŕiažitá, pobožná.^) 
Šedi panna v kúte, dobrá-Us, najdú 

té. T. — Sadaj ty aj v kúte, až 

budeš statočná, najdú te. Gem. 

Porekadla a úsloví o ctnostech 
a nectnostech panny. 

Jedna je všetečka, druhá je vravuška 

1 ^: klepnat. 

> Ľahký tovar.* 

Tú iba aby za sklom držal. (^K práci i9'> 
nezvyklou.) 

b) CuJtuK'it a tucudnost z^hišič. 
Prísloví. 

Hoda tej myši, s ktorou kocúr nahráva. 
Kde dvaja blázni líhajú, tam tretieho 

hľadajú. T. a Č, 372. 
Keď čert nespi, aj anjel sa obzerá. 



' — -^ Totiž /cnské. 

-'^ Poôátok toho io>t jíí^ci^ .\, .\, kvi/ilá /ona zlá, ani to O"ort atd. Na každé písmeno 
jt^t jemu odpo\ uKii'.ci \iTs o /lých vlastnostcch /en, co \>c jc>t o\>om jen žert. Viz 
' Kiniärovy S; 'ic\ ankv. ■ 

■• Srovn. Pic \\oil>or hahcn ncunundnoun.*ii:[cr Li>t. und noch einen Sack voIl. 
(> jakóiv. -i cIox^ku inu n*, in ľaraťacka .so povulá. .*o uiv.Ol \>cch tO-ch '^'^ fortelu a 4 
ikíckty \Ypoči>ti. a\>ak /c tv^ /áilnä >cn>ká nc\\Hlr/cla do konce vyslyšct. 

•\ Sit pia. pulohra, potens. pudica. prudcn>. 



Digitized by 



Google 



3. Mládenec a panna. Ženitba a vdavky. 



87 



Keď si si sobral smotanu, vezmi si 
i mlieko. (Námitka svedené.) 
200 Kto mi odobral veniec, nech si má 
aj mňa. 
Na biele pazderie radi psi líhajú. 
Panna. 

Nekaždá panna, čo má partu na 

hlave. T. 
Panna nemá ani ruku vyše lakťa 
ukázať. 
Poctivosť je bielušká lalija. 
Stu d, stydlivosť. 
205 Kde niet studu, niet ani bázne božej. 
Pri kom stydlivosť, pri tom i bázeň 

božia. 
Strom bez kvetu a panna bez studu 
zriedka k akému úžitku prídu. Č. 
411. 
To nebola holubica, čo sa s jastrabom 
vodila. Sr. Č. 36. To nebyla ovce — 
V ktorom dome straší, tam panny 
rady — — ostávajú. 

Porekadla a úsloví o nestoudnosti. 

210 >Bude to za dievča, ak ho mráz neo- 
páli!« 

Cez ploty preskakuje. 

Mala partu, vzal ju čert. 

Mala vlasy, vzal ich Žid. (Mezi lidem 
bývalo v obyčeji, že nestoudnici 
ustŕihli vrkoč, který obyčejné Žid 
koupil.) 

Oblok. Iba ak oblokom chodia k nej 
vohľačia, ale dvermi nie ! — Na oblok 
pýta, na dvere nebere. Šár. — Pýtajú 
ťa, pýtajú oblokom, ale dvermi nik! 
215 Poctivý, poctivá. (Iron.) Mnoho 
vraj P Kačka (Katka, Katrena, Ka- 
čena) mala, len poctivosc Jej chybo- 
vala. (Víz 191.) Z Boš. dol. — Po- 
ctivá ako vŕba pri potoku; — ako 
hrach pri ceste. Č. 595; — jako 
svinská putenka. Pr. Modra. — Po- 
ctivý ako v siedmom roku kohút. 

Prevrhnul sa na mladých koňoch. 

Rybku — vtáčka sjiedla. 

>Šic kocúr na myši, neslobodno k Ma- 
riši ; — nech ťa pani matka neslyší ! « 
Č. 639. 

Túla sa po planietach. 



Veniec, vienok. Spadla s kapustného 220 
hlúba, a bolo po vienku. — Tej 
treba slamený veniec !« (Když se 
padlá ve venci oddáva.) — Ztratila 
zelený veniec; — poctivosť. 

Vláča sa za ňou ako psi. 

c) Zamiloväni. 

Prísloví. 

Frajer 1) čarovaný (t. j. svábený) — 

chrbát malovaný (t. j. výpraskem 

zsinalý). 
Holub za pšenicou, šuhaj za dzivčicou. Šár. 
Choci odpoly hnilé, keď je len srdcu 

milé. Sr. Č. 241. Co kdo kochá - 

Adalb. Milo 2. Milý 3. 
Jeden šije, druhý pára, treci dzieča 225 

(dievča) nahovára. Z Boš. dol. 
K bratovi srok, ku sestre skok. (Též :) 

K starej srok, k mladej krok. K nám 

srečisko, inde skočisko. 
Láska. 

Láska ho morí. 

Láska nemá zákazu. 

Láska nenič bez trnov. T. a Č. 240. 

» Láska potajemná, buď si mi len 230 
verná ! « 

Láska potajemná, taká býva verná. 

Láska všetkému naučí. Adalb. Mi- 
lošč 48. 

Lásku si sjiedli. (Od dávna zasnou- 
bení.) 
> Len aby sa to neprekyslo ! « (totiž láska). 
Ľúbiť, ľúbosť. 

»Bože, Bože, jak to šumné (pekné), 235 
když še ľúbi potajomne ; nezná otec 
ani matka, ani žadna kamarátka. 
(Píseň.) Šár. 

»Či to dážď či blato, nič som nedbal 
na to, keď som dievča zaľúbil* 
(Píseň.) 

Z velkej liubosti ničt nebýva. T. 
Milosť zo ludí bláznov robí. T. 
Mrie dievča za šuhajom, ako ryba za 

vodou. Č. 243. Holka — 
Prednejšia hubička, ako je mamička. 240 
Pre milého nič tažkého. 
Sardzečko by povedzelo, ale pyšček 

nechce. Šár. 
Zamilovaný i blchu od milej sjic. 



1) »Frajer« z nČm. ^milenec, avšak u vzdelanejších jest to neslušným vyslovením. 



Digitized by 



Google 



88 



VIL Stav človčka béhem veku. Pohlaví. Rodina. 



Porekadla a úsloví o zamilovaniach. 

Blázni sa za ňou, za ním. — Č. 522. 
(Též:) Celý je za ňou zbláznený. 
245 Hádže po nej očima. Chodí k nej na 
zálety. 

Ľúbiť, ľúbosť. >Čo sa mi Fúbilo, 
to mi uletelo; čo sa mi nepáči, to 
sa za mnou vláči.« (Píseň.) — Dobre 
(že) sa nesjiedia od ľúbosti. — Ľúbi 
ho (ju), dobre (že) sa dakde ta ne- 
podeje — nepodedze — za ním (za 
ňou). — Zaľúbený po uši. Adalb. 
Zakochany 5. — 

Majú sa radi ako dva holúbky. Adalb. 
Kochač si^ 8. 

Mal sa za ňou pominúť. 

> Neopustím ho, čo budem skaly hrýzť; 

— čo budem slanú vodu chlípať!« 
(Hledíc nouzi v ústrety.) 

250 >Ona od mňa a ja k nej; ona ko mne, 
ja od nej.« 

Opantal sa s ňou. (Polské: Opýtal si^ 
z star^ bab^.) 

Sekol — buchol — sa do nej. 

Srdce, srdečko. * Nedoniesol domov 
iba futro zo srdca. — » Posol milý, 
posol prečká (pryč), vzal mi klučik 
od sardzečka, od sardzečka od mo- 
jeho, i od lička rumeneholc (Píseň.) 
Šár. — Vrezal sa jej do srdečka. 

— Ztratil srdce. 

Šiel soľ lízať. (»Na vohľady, na fraj.« 

Šuj.) 
255 Zahľadel sa do nej. Zahľadel sa do nej 

ako do starej vŕby. 
Zalieča sa jej (= kurisuje, dvorí). 
»Za mnou, chlapci, ja mám blysk, bude 

pre mňa veľký stisk ! (tlačenice). 
Za sukňou sa vláči. 
Za tým šuhajom dievčatá len tak lipnú. 
-60 Zuby si ukazujú. (Též:) Milý milej zuby 

ukázal. 

d) Ncvérnost; nestálost v lásce. 

Prísloví, porekadla a úsloví. 

Čo dedina, to milá ; čo hodina, to iná. 

Čo mestečko, to devečko (a) ; čo de- 
dinka, to dievčinka. Adalb. Dzie- 
dzina 2. 



Čo nôžku, to k inej. 

Jedna straka s kola a desať na kôl. ^) 

Sr. Adalb. Sroka 16. 
Kde obed, tam milá ; kde večera, tam 265 

iná. Č. 368. (U Č. vztaženo jen na 

vojáky.) 
Na jednom koštiali hrýzli. (Ostatné 

také v širším smyslu := o jednom 

premysleli, o jedno se trápili.) 
Na každej dédiné nevesty iné. T. 
Na kom hlavu vidí, každého chce. 
> Nepros sa jej, nepros, sadol jej čert 

na nos; keď jej s nosa síde, sama 

k tebe príde!* (Píseň.) 
Odpadne jeden kvet, nastane iných 2-0 

péť. T. 
> Plače mati slzami a frajerka slinami.* 

(Píseň.) 
>Sbehla ma tá suka, ale ju už puká!« 
» Tvoje oči hrajú, ale ma sklamajú!* 

(Píseň.) 
»Už mu tá viac nemyje hlavu !« 

e) Ženitba a vdavky. 
Prísloví. 

Aký išiel, takú našiel. 275 

Ak je dačo, nedôjdeš na to, a ledačo 
načo ti je? (Též:) Ak je k čomu, 
nepristúpiš k tomu atd. 
Ak ti je súdená, bude ti i daná. (Též :) 
Jak mu je súdzená, bude mu aj sú- 
rená (=: nutné dana). Z Boš. dol. 
Baba. 

Baba, dokiaľ si trúfa kašu prehryz- 

núť, rada sa vydáva. 
Jaká taká stará baba, kedz ju boška, 

ta je rada. Šár. 
Starej babe leda hrable, a mladej 280 
len si muž. Adalb. Baba 103. 
Což tam po reči, kedz se jej svedči! 
(Starší panna i pri pomluvách za 
kohokoli se vdá.) Šár. 
>Daj mi Bože muža, čoby sa mi páčil, 
po krčmách netančil, dohánu nefaj- 
čil (= tabaku nekoufil)!* (Píseň.) 
Dievča. 

Dévča do 12. roka češ, do 16. strež, 
po 16. dékuj tému, kto ti vynese 
galibu z domu. T. 



1) Komenský Moudrost starých jifcdku: >Straka zc kre, a tri v ker, = když se co 
proti vúli nasí množí, že se ul)rániti nelze. 



Digitized by 



Google 



3. Mládenec a panna. Ženitba a vdavky. 



89 



S dievčaťom sa do 10. roku teš, 
do 15. češ, do 20. stŕež, a po 20. 
zaplať — dolož — tomu, kto ti 
vezme ťarchu — starosť — z domu, 
až jej pozbudeš. Trenč. (Jiné va- 
riace.) Sedem rokov češ, sedem 
hreš (čes. plísniti), sedem strež, a 
potom zaplať komu (aneb : a potom 
sa pros komu), aby ti čerta vzal 
z domu, (aneb: kto ti vezme biedu 
z domu). — Do 10. roku češ, do 
20. strež a po 20. zaplať tomu, 
kto ti vezme zlodeja z domu (aneb : 
a potom ďakuj Pánu Bohu, že ti 
vzal obludu — pliagu — z domu). 
Sr. Č. 383. Adalb. Dziewczyna 1. 
28-> Keď sa dievča cez prah prevrhne, 
nech mu už matka hotuje (chystá) 
ku vydajú. 
Dievka. 

Dievka je ako zlodej v dome. (Vý- 
lohy na odev, vdávky i po vdav- 
kách vždy ješté žádá.) 

Dievky — vývleky. (Totéž, co pŕe- 
dešlé.) 

Žiadnu dievku miesto kola do plota 
nezapletú. 
Dobrý tovar kupca nájde. 
-*>*» Dobrú jalovičku aj na maštali najdú.\) 

Adalb. D. Kobyla 18. 
Dva. 

Dvom je vždy veseliej jako jennomu. 
Z Boš. dol. Adalb. Byé 54. 

Dvom lepšie cesty ubýva. 
Chlap. 

Chlap, keď sa chce ženiť, verbuje 
sa, a dievča, keď sa chce vydať, 
žiada si zomreť. 

Chlapovi kôň sedlaný a dievčaťu 
čakaný. 
'-*^"' Chlap nech je len trochu krajší od 
čerta, už je dosť pekný. (Namlou- 
vání). Adalb. M^žczyzna 2. 

Chlap provrieslom opásaný za sto 
dukátov, a sto dievok za kozí bo- 
bok (= kozí výkal). 
Chodil po celom háji, odťal na samom 

kraji. (=1 Hledal ženu ďaleko ; ko- 
nečné pojal domáci. Moravské do- 



slovné tak ; též : Uťal pnfčka u chod- 

níčka. O. 108, kde se vykladá: Vy- 

bíral a pfebral se.) Adalb. Szukaé 12. 
>Kde som si mladosť sjedla, tam si 

chcem i starosť!* 
Kde ti dajú bryndze, poberaj sa inde ; 

kde ti dajú prasa, príď zasa. (Toto 

poslední považuje se za pHznivé 

znamení.) 
Kto si veľmi vyberá, naposledy prcbe- ano 

rie; — naposledy nič nemá. 
Len aby mala oči a ruky! 
»Mám sa pod deravú strechu dostať, 

volím pod holým nebom zostať. « 
Medzi dvoma — zostala doma. 
Mladá koza rada sof líže, a stará 

i s vreckom uchytí. (Též:) Aj stará 

koza rada soľ líže. — Kozička sol 

oblizuje, koza so solničkou bere. T. 
Mlynárova sliepka preberá si v zrne. 305 
Najprú fara, potom Mara. *^) 
Nehodno je hnoj z jednej dediny do 

druhej prevážať. (Nevesta odjinud.) 
Nechoď do cudzieho maku! (:=Nemí- 

chej se mezi zasnoubené.) 
Nech sa krpec vláči, kým sa čižma 

nájde. (Špatnéjší a vzácny záletník.) 
Nekupuj prvej vtáka, ako máš klietku. 310 

(Nevesta a dôm.) Sr. Adalb. Ptak 24. 
Nevedeť, aký sa ktorej krajíček do- 
stane. 
Nepárne kone nedobre ťahajú. (Viz 

323.) 
»Neráňaj, neráňaj, zelené padajú: také 

si dievča ber, aké ti dávajú!* (Pí- 

seň.) 
Nieto takého hrnčeka, žeby sa nenašla 

naň pokryvečka. Gem. Adalb. Gar- 

nek 10. 
Pred fašiangy: pekný, mladý, bohatý, 31^ 

atd. ; na fašiangy: trebas i krivý 

alebo slepý ; po fašiangoch : aký taký, 

lenby dáky! Sr. Adalb Oko 3. 
Príde hlúpy, čo to kúpi. Adalb. Kupič 19. 
Prístupky — výstupky. (>Na prístupky 

isť =: osaditi se v domé své mladé 

nevesty.) 
Prišiel z delaka, povedal, ako mu ďaka, 

(_z vdkka :^ jako chtél ; mohl o svých 

okolnostech i Iháti). 



*) Jó panf)At istállóban is mc^találják. 

-) Erst dic Pfarrc, dann dic Quarre. Erst cin Blcib, dann ein Wcib. 



Digitized by 



Google 



90 



Vn. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina. 



Prvý prišiel, s darom vyšiel. 
320 Radšej nech sa teraz (pfed sňatkem) 
povraz roztrhne, akoby sa mala po- 
tom reťaz roztrhnúť. 
Rovní, nerovní, roveň. 
Ber sebe roveň! 
Nerovní — neshodní. 
Nerovný záprah zle ide — zle ťahá. 
Ružu vtedy trhajú, keď kvitne. Ruže 

trhajú, keď prekvitajú. Č. 260. Adalb. 

Róža 9. 
325 » Stanem sýta (také sytá), neľahnem 

bitá* (Když se špatnému vdaji 

včasné pfekazí.) 
Stará stodola dobre horí. l) 
S v a t b a. 

Dobrá svatba do týždňa trvá. Č. 

382. 
Na pohrebe še nesmej a na svadzbe 

neplač. Šár. 
Svatba má veľké ústa. (Výlohy.) 
33í) Vydaj je krížová škola. 
Vydať, vydať sa. 

Kto sa chce vydať, musí sa rydať. 

(As to CO » okázalé se držeť.<) 
Prvá sestra vydáva druhé, (zz Z první 

dobré zavírá se na následující.) 
> Vydať, Bože, vydať, ale vedet ako; 

s mrcha tovaryšom do rôčka dc- 

ľako. Do rôčka delako, a do smrti 

je dial; veď je to mamička veľmi 

tažký pohár !« (Píseň.) 
»Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného, 
ako ruža, a bieleho ako kvet, a do- 
brého ako mäd!« (Na úsvite Veli- 
kého pátku česají se panny pod 
vŕbou, aby mély dlouhé, pekné vlasy, 
a takto si vyprošují muže od vŕby. 
Víz »Sborník Matice Slovenskej* I. 
str. 191.) 
Žena. 
335 Kravu a ženu najlepšie po známosti 

brať. 
Neber si ženu z ďaleká. 
Nevyberaj ženu v tanci, ale v poli 

medzi ženci. 
Smrť a žena každému je od Pána 

Boha súdená. Č. 381. (Též:) Žena 

mužovi od Boha daná. Adalb. Šmierč 

62. Žona 81. 



Z mesta pes a žena z dediny — to 

dobré nebýva. 
Žene never, kým sedle mléko pre- 340 

hryzne, (na co ženské dokládají.) 

a mxižovi, kým slamku prekročí. Pr. 

Modra. (Sr. 278.) 
Ženu a plátno nedobre kupovať pri 

svieci.2) Č. 384. 

Ženenie, ženba, ženiť sa, ože- 
niť sa. 
Dosť času je dva roky pred smrťou 

sa oženiť. (Panské príslovie.) 
Ešte sa nik bez klebiet neoženil. 
Kto sa ožení, môže oľutovať; kto 

sa neožení, oľutuje. 
Kto sa zavčasu ožení, to je ako čoby 3*^ 

včas ráno vstal. Sr. Adalb. Wsta- 

wač 6. 
Kto sa žení, deväť razí sa šalie. Sr. 

Č. 385. Každá nevesta — Adalb. 

Oženienie 1. 

Kto sa žení, srdcu radosť, hlave 

starosť. 
Kto zomrel, toho chváľa; kto sa 

žení, toho hania. 
Oženil by sa, keby mu farár za 

chrbtom stál, (t. j kdyby ho po 

okamžitém zamilovaní se hned »so- 

sobášil.*) 
Oženiť sa — to je nie chleba po- 35(> 

žičať. Adalb.. Oženič si^ 12. 
Pozdné ženenie — hotové siroty. 

Adalb. Mafžeňstwo 8. Ženič sie 7. 
Syna, kedy chceš, oženíš; dievku 

vydáš, keď môžeš. Adalb. Syn 10. 
Skôr sa ožení slamený mládenec, 

než sa vydá srieborná dievka. 
Vstávaj včasné ráno, a žeň sa v mla- 
dosti. 

Ženba jest, ale rozženby niet. (Jen ^^^ 

ponékud pravdivé.) 
Ženenie je dobrá sprava, len ne- 

častá ! 

Ženenie je dobré remeslo, ale ne- 

časté. 
Žeň sa nielen očima, ale ušima. 

(Krása — povést.j Č. 384. Ncžcň 

se — Adalb. Ženič si^ 18. Sr. 

Žona 66. 



^) Altcs Holz brennt auch gut. 

-) Asszonyt, vásznat ne včgy gycrtYavilá«,niál. 



Digitized by 



Google 



3. Mládenec a panna. Ženitba a vdavky. 



91 



Žeň sa nielen ušima, ale očima. (Po- 

vést — pfesvédčení se.) 

360 žeň sa z blízka, kradni z deľaka. 

(Škoda, že dobrá rada stojí vedie 

takového nemravu.) Adalb. Krašč 1. 

Porekadla a úsloví o ženitbč 
a vdavkách. 

»Ani by som nohu oň neotrela!* 

> Bodaj sa malo i veľkô na teba ču- 
dovalo !« (totiž pri >sobáši.<) 

>Bol by to pekný pár, keby to Pán 
Boh dal!< >Bol by to pekný párik !« 

>Čoby bol toľký v zlate, ako v blate, 
ešte bych ho nechcela!* 
365 Dievča >na miesto*, — »na vydaj—* 
(Vék náležitý již ku vdání.) 

Dobre pristanú k sebe. (z= Hodí se 
jeden k druhému.) 

Dobre sa modlila. 1) (zz Hodného muže 
obdržela.) 

* Dostal od matky kapsu a od céry 
kôš. 2) (»Kôš, košík dostať* nezdá 
se býti púvodním z lidu.) 

Dve svatby »pri jednom dyme* od- 
baviť.-^) Sr. Adalb. Bankiet 1. 
^'^ Ešte ani neparobšil (nemládenčil) a už 
sa žení. Gem. 

Chytili ho na udicu (zz privábili ho). 

Išla pýtať na poctivú krásu. (:= Vdává 
se. Ostatné v Liptove — a kde 
ješté — a to i v mestečkách rol- 
nických chodívají »mladuchy< s ne- 
jakou tetou pfed vdávkami »po pý- 
taní, — po žobraní* se slovy: » pro- 
síme, keby ste nás neopúšťali takéto 
mladé žobrácky!* Obdarovaní záleží 
v penézích, obilí, Inu, platné atd. 
A tak tedy ŕečený výraz zdá se na 
tuto obyčej poukazovati.) 

Išli mu >na vohľady* i= »kroz 4) ne- 
vesty.* Išli k nemu >na prepačky.* 
{zz: Že strany dévčete šli vyzkusit 
okolnosti ženichovy.) Išla si ohnisko 
obzreť. ( zz Mladá nevesta pred vdáv- 
kami navštívila svúj budoucí byt.) 



Leda aby jej hlavnica klobúčkom voňala. 

Ľúbila >príškvary.« (Praví se, když 375 
po čas svatby déšť padá. Viz též 378 
a 386.) 

Má ich na každý prst desať. 

> Nebudem veselý, v čiernej som ko- 
šeli. Stará mi je mati košelôčky 
prati. < (Píseň.) 

Nerada misky umývala. 

» Neslúžim za podšitie, ale za nové. 
(:=: Nevezmú si vdovce, ale mlá- 
denec.) 

Ovrabčil sa; opleščil sa. (zz Oženil se, 38o 
žertovné.) 

Pobrali sa na mená. (zz Na zámenu, 
t. j. Ondrej vzal si Matejovu a Matej 
Ondrejovu sestru.) 

Pod jenným komínom odbavil dve sta- 
rosci. (Viz 369.) Z Boš. dol. 

Pod vŕbou sobášení. (Divoké man- 
želství.) 

» Povedz že mi povedz, ej ty starý 
vdovec, koľko ty detí máš, či ma 
ty neklamáš!* >V jednom kútku 
štvoro, a v druhom pätoro, tu máš, 
duša moja, všetkých devätoro!* (Pí- 
seň.) 

Priženil sa na polkolesa. (Divoké man- 385 
želství ) 

Rada pavničky poškrabovala. 

»Rada si mamička, rada si neveste!* 
»Ej rada — nerada, len mi ju do- 
veztel* >Rada si mamička, rada si 
zaťovi!* »Ej rada — nerada, keď 
je len chlap hodný ! * (Píseň sva- 
tební.) 

Shodili ho s kančia.^) (Ohlášky.) 

S tým ona mohla vždy chlieb jiesť.* 
(:= Šťastné by se byla vdala.) 

Triafa sa jej šťastie. — Tú schytia 390 
ako jahodu!* 

Testiná mu dievčaťom (ako dievča) 
zomrela. (O takovém, jenž se že- 
nitby štíti.) 

Už ich neroztrhne — nerozdelí — 
iba graca a motyka ( — smrť.) Adalb. 
Rydel. 



M Jól imádkozott. 



2) Kosarat kapott. 

3) Egy fust alatt. 

*) Predložka »kroz« užíva sc v slovenčine, když se nčco vyi^izuje, vyjednáva a p. 
Zvlášté: >Kcdyžc pôjdeme kroz mladej? Prišli kroz pohrabu; kroz ohlásek- a p. 
•'') Sie sind von tler Kanzel ^eľalleu. 



Digitized by 



Google 



92 



Vn. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina. 



Už jej je čas s póla bežať 1 (zz: vdáti se). 

Už je ruka v rukáve. Č. 596. 
395 >Už ti mi je to len za mladého zaťa, 
— krajšieho by z dreva vykresal!* 

»Var, (vari, či) si ja svoju mladosť 
sjiem!« (Když ji nutí k nemilému.) 

> Veď ti ešte parta do čela nevrastá!* l) 
(znDost máš času ku vdavkám.) 

>Vydá sa tá za Hrabaná.* (= Zahra- 
bou ji, zemŕe.) 

> Volaco prismudlo!* (Praví vejdouce 
do domu, když již zaslechli o za- 
snoubení, a domáci to ješté nevyje- 
vili. Též :) Chodí prismudlinu škra- 
bať. Trenč. 
40() >Von zbojníka, von!« (totiž pannu. Ze 
svatební písné.) 

>Že — vraj — plakal po sobáši .M « 
» Horký plakal, ledvác čakal !« (Horký 
=: naskrze ne.) 

Žije na vere. (Divoké manželství. Viz 
385.) 

f) Véno^ chudoba; krása; rozum. 
(Jiná viz > Manželství* VII. 4. c.) 

Prísloví. 

Bohatá. 

Chod som ja rohatá, keď som ja 

len bohatá. 
Barsi je hrbatá, keď je len bohatá. 

Hlavička. 
4«5 Hlavička ako makovická a v nej 
pusto. Č. 304. 
Pekná hlavička, len škoda že je 
prázdna. 
Choci so zogolom (hrvol, vole), keď 

len so sobolom. 
»Kcď už mám isť do pekla, pôjdem 
aspoň na peknom koni; — volím 
na parype ako na škape!* Adalb. 
Piekío 7. 
Krása, krásna. 

Krása ako tráva vädne. 
410 Krása ako zora, dlho netrvá, les 
statočnosť, pekná cnosť, tá trvá na 
večnosť. 



Krása do čaša (u), cnosť na večnosť. 

Krása na tanieri nekrája sa. 

Krása netrvá dlho. 

Krása — rannia rosa. 

Krásy sa nenajieš. Adalb. Pi^knošč 2. 415 

Krásna panna — polovica vena. C. 
386. Adalb. Panna 31. 

Krásna si krásna, ale kapsa prázdna. 

Nepreberaj, krásna panna, abys ne- 
prebrala ! 

Nežije krása, ale poctivosť. 

*Prvé zdravie, druhá krása, tretie 420 
veno. 2) 

Škoda krásy, kde rozumu nieto. Č. 
204. a 304. Adalb. Krása 2. 

Za časem se všicko psuje, i tvá krása 
nevekuje. Spišské. 
»Ktoby mi vymietol a smeti odniesol, 

dala by mu tolko, čoby neuniesol.* 
»Kto ma nechce v gube, nechcem 

ho ja v šube.* (Guba =z hrubá, 

chlapská halena ; šuba zz krasší ženská 

odev.) 
Kto sa žení pre statky, dovedú ho na 425 

zmätky. Sr. Č. 386. Kdo se žení pro 

krásu — 

Láska. 

Pri studenej kuchyni horúca láska 
chladne.'^) (Viz 431, 435.) 

Ostatnia to láska, čo sa za peniaze 
kupuje. — Za peniaze žiadna láska. 
Mladucha je nikdy nie pripekna. 
Na jaseň dievky krasnejú a hory 

špatnejú, a na jar hory krasnejú a 

dievky špatnejú. 
Pekné každému sa ľúbi. ^^o 

Pri ľúbosti chce sa jiesti. Č. 242. Po 

milosti — 
Ruža u h . . . vyrostená smrdzí. Z Boš. 

dol. (Chudobná) 
Slamený chlap dostane zlatú ženu. 

Adalb. Žona 60. Kawaler 5. (Též:) 

Slamený mládenec k zlatej panenke. Pr. 
Svatba bude za deň, za dva, a bieda 

na veky. Sr. Adalb. Wesele 5. 
Z peknej misky sa nenajieš, keď je 435 

prázdna. Adalb. Miska 1. 



*) Fejébe siilt a parta. 

^) Primum recte valerc, proxima forma, tertio loco divitix. 

■^) Srovn. Kommt das Elcnd in das Haus, ťlicgt dic Lieh' zum Fcnstcr hinaus. 
Sine Baccho ct Ccrcrc Venus frigct. 



Digitized by 



Google 



4. Manželství. 



93 



Porekadla a úsloví o venu, 
chudobe a j, 

Hnida hnidu berie. 

>Chocaj som ja aká biedna, predsa som 
chlieb vo dve kôry jedla!* 

>^Iala som frajera sedmorakej krásy, 
pehavý, rapavý, s červenými vlasy.* 
(Píseň.) 

Má sa za ňou — za Nemanou (=:za 
nie nemající). 
440 Neberie paničku, ale ladičku — tru- 
hličku — . 

Nevesta s obnôžkou. 

Psota. >Coky psota, na stranu, chu- 
doba sa žení!« — Nemala psota ro- 
boty, už ju bude mať. — Psota ne- 
mala gazdu. Našla psota gazdu. — 
Sišla sa bieda s psotou, onuca 
s handrou. 

» Sedemdesiat kytál (sukieň) mala, a 
predsa sa nevydala ; a ja nemám iba 
jednu, pýtajú ma hen za Viedňu 
(Viedeň).* (Píseň.) 

Šafel s drúkom sa sišiel. (zz Dva sprostí 
se vzali.) 
445 Zamenila si sokola za páva. (Sokol 1= 
chudobný ale milovaný ; páv ^z bo- 
hatý, panský.) 

Za turák, za dva strhla sa svatba! 

Žení sa na pastvu. 

^) Staropanensťvif staroptiládcnectvi. 
Pfísloví. 

Stará dievka ako krosna v dome za- 
vadzia. 

Stará dievka, keď sa nemá s kým vadiť, 
aj s tým plotom sa ešte vadí. 
450 Stará dievka — svieca pred Bohom, 
a starý mládenec len puclík. 

Staré dievky budú na Bielej Hore 
piesok merať, Pr. ; — na druhom 
svete väzu bieliť; — pred peklom 
popoľ osievať a ľad škrabať. Sr. Č. 596. 

Staré dievky ocot predávajú. 

Porekadla a úsloví o staropanenství 
a staromládenectví. 

Má dvadsať rokov na jednej a dvadsať 
na druhej strane. 



> Oženil sa náš Adam; kto by za to 

bol nazdal?!* (Dále viz VI. 423.) 
» Požila panna*. 455 

Už jej opŕchly líčka. Už jej zakvitly 

ruže na tvári. (Správnéji »odkvitly«.) 
Už je nie šedivý, ale sivý, a nežení sa. 
Už je starší ako vdovec, a nežení sa. 
»Už sa všetci poženili, iba Adam zostal, 

a ten Adam Adamovský najlepšiu 

si dostal!* (Píseň. Sr. 454.) 
Zostal ako h ... na cedilku. (— Uchvá- 46o 

tili mu jiní ty, které chtél.) 
Zostala na semä. (Nevdaná.) 
Ztratil Pán Boh od nej karotku. 

4. Manželství. 

a) Ŕdd, jednota^ vérnost manéeistvi. 

Prísloví. 

»Aký je, taký je, len sisi ma nebije!* 
Akú si si dostal, takú si drž. 
Čo Bôh spojil, človek nerozlučuj ! Adalb. 465 
Bóg 84. Č. 18. Mat. 19, 6. ;Viz 
níž 499. v jiném smyslu) 
Dobrý. 

Dobrí dobre žijú. 

Jeden dobrý — oba dobrí; jeden 
zlý — oba zlí. 
Do domu, kde láska býva, slniečko sa 

rado díva. 
Duchna je rychtár medzi nimi. 
Dva stoly, dva belčovy (kolísky), dva 470 

kostoly, jedna posteľ — nebýva dobré. 
Kde sa kto zavesil, tam nech visí. 
Manželstvo, manželský. 

Nerob hriech (rozbroj) v manželstve ; 
— medzi stavom manželským. (Ne- 
popuzuj manžely.) Sr. VI. SI. 229. 
Kdo ma prst cely, nestrkaj ho mezi 
manžely. 
Stav malženský (sic) prvý je od Boha 

atd. (Viz 492.) 
Tretí (osoba) v manželstve miesta 
nemá. (Viz 484.) 
Muž (a žena.) 

Dve oči v hlave — muž a žena 475 

v dome. 
Medzi mužom a ženou nitku nepre- 
tiahneš. 
Muž a žena — jedna duša. C. 391, 
Adalb. M^í 23. (Sr. Mat. 19, 5.) 



Digitized by 



Google 



94 



VII. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina. 



Muž je hlava (Efes. 5, 23.), žena 

koruna na nej.^) Adalb. M^ž 22. 
Žona 7. 86. 
Muž koreň, žena rod. (Srovn. 482.) 
480 Muž so ženou ako deti pod stenou. 

(Po krátkém hnevu udobrí se.) 
Sto frajerov a jeden muž. (Pamatuj, 

že jen jednomu náležíš.) 
Na otcovi rod stojí. 
Neodvolávaj sa na nižšiu vrchnosť 

(na manželku). Pr. Modra. 

V jednom hniezde sa len dva ho- 
luby snesú. 

Žena (a muž, chlap). 
485 Dobrá žena koj (keď č. když) sa ti 

prihovorí, ako čoby ťa nakŕmila. Gem. 
Dobré ženy nemajú ceny. Č. 391. 
Dobrý gazda pracuje, múdra žena 

gazduje. Šár. 
Chlap do sveta, žena nech doma sedí. 
Na žene stoja tri uhly domu a na 

mužovi štvrtý. (Též :) Žena tri kúty 

a chlap štvrtý. Adalb. Žona 47. 
490 Od otca imanie (mánie, č. jméní), od 

Boha žena. Sr. Pŕísl. bibl. 19, 14. 
Prvá žena ako pes, druhá ako mačka, 

tretia ako myš. (1. Verná, 2. fa- 

lešná, 3. hledí již jen vše »pohrýzť« 

a rodine > odvláčiť*, jako myš do 

díry. Dobš.) 
Prvá žena od Boha, druhá od ludí, 

tretia od diabla. Č. 385. Adalb. 

Žona 56. 
Všetko do času. Žena do smrti a Bôh 

na veky. 
Žena je len vecheť oproti mužovi. 

Pr. Modra. 
*9r> žena zlatý stĺp v dome. Sr. Č. 391. 

Dobrá žena lepší. — (Srovn. 530.) 

b) Nešťastné manzelstvi. 
Prísloví. 
Ani s tebou žiť, ani bez teba byť. Č. 388. 
Čert. 

Baba vev společnosci kvitek, na ulici 
angel, doma čort. Šár. 

V parte anjel a čert v čepci. -j 



>Co Buh spojil, človek nerozlučuj« — 

ta žij s obludu až do sudu. Šár. 
>Čože tí zvýšili, čo sa poženili.^ ako 5oo 

hus nad vodou kriedla ovesili ! (Píseň.) 
Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu, 

iskrí sa mu v očiach. 
Kto má raracha za ženu, netreba mu 

chrenu. 
Kto nemá chrenu, nech si vezme zlú 

ženu. 
Muž bezo cti, žena bez hanby, deti bez 

bázne — neresť nad neresti. 
>Nech sa len ožení, veď mu ono br ká 505 

vypadajú ! « 
>Ó znati, znati, ktorý je ženatý: skrčí 

sa, shrbí sa ako pes kudlatý.* (Píseň.) 
»Ožeň sa, doskáčeš; nebudeš ty viac 

strungy preskakovať!* Č. 596. Oženil 

jsi se — . 
>Ožeň sa, obes sa, na jedno ti padne: 

vezmi mrcha ženu,do pekla ťa vtiahne* . 

(Píseň.) 
Ťažký je ten stav manželský ! 

c) Veno, útraty; žena márnotratná. 
Prísloví. 

Baba, to je meča bezodná, nikdy nemá 5iu 

dosť. Pr. 
Bola láska, bola, zakial švábka (zemáky) 

bola; švábka sa minula, láska po- 
minula. (Píseň.) 
Čert po vene, ked^ niet Boha pri žene. 

Sr. Adalb. Wiano 1. Žona 37. 
Čo dieťaťu nôž, to žene peniaze. 
Čo po takej krave, choť aj za hrot 

(šechtár) mlieka dáva, keď kope a 

rozleje. 
Dobrá žena nepotrebuje vena. 515 

Kto chce peknú ženu mať, musí na ňu 

nakladať. 
Od bohatej ženy nič horšieho není. 

Č. 388. Na svete — 
Oltár zostal a oferu (veno) čert vzal.^) 

Č. 388. Čert obeti — Adalb. Ofiara 5. 
> Štyri volky sivé, chytro sa to minie, 

ale mrcha žena dlho trvať bude.< 

(ľíseň.) 



1) Sr. Jó asszony a háznak koronája. 

2) Srovn. Goldene Mädchen, bleierne W'eiber, 

^) Opačné : Oltár^ čert vezme a obeta zostane. (O dobrém skutku, na pŕ. na ne- 
vdéčníku zmaŕeném. Suj.) 



Digitized by 



Google 



4. Manželství. 



95 



Voz, voziť. 
520 Keď bude gazda na štyroch voloch 

voziť, a gazdiná len v zástere nosiť 

(ven z domu), predsa vynosí. Pr. 
Muž s vozom nepostačí do komory, 

kde žena v zápone von nosí. Adalb. 

Gospodarz 4. 5. Kobieta 26. M^ž 2. 

Sr. Zóna 8. 
Nenavozí muž na rebrinovom voze 

do domu, čo žena v zásterke z domu 

vyvláči. Č. 390. 
Ženáč každému grajciaru lepšie do 

očí popatrí. 

d) Nadvláda ženy. 
Prísloví. 

Beda tomu domovi — dvoroví (místo 
»domu — dvoru*), kde rozkazuje 
krava volovi. Srovn. Č. 376. — teľa 
volovi — Adalb. Dom 1. Dwór 2. 
525 Beda tomu domu, kde chlap nosí kytlu 
a žena gate^) — nohavice; — kde 
muž nosí praslicu a žena palicu. T. 
Sr. Č. 394. Kalhoty - Adalb. Chlop 
11. 59. M^ž 36. 

Kdze baba rondzi (ŕídí), tam lem čort 
blondzi. Šár. (Víc polské, ze styku 
šárištiny s polštinou.) Adalb. Baba 47. 
— tam czeladž (djabeí) bl^dzi. 

Nedal Pán Boh svini rohy, ani žene 
mužské nohy. 

Nešťastný taký dom býva, kde kohút 
mlčí a sliepka spieva — kričí; — 
kde kohút kotkodáka a sliepka ky- 
kyríka. Č. 377. Adolb. Kogut 13. 

e) Nedúvéra v manzelsťvi. 
Prísloví. 

Ani by žena ženou nebola, keby muža 
neprevedla. 
'>3í) Dobrá žena zlatý stĺp, kto jej verí, to 
je trup! 

Muža kraď, pred muža klaď! (Též:) 
Detom kraď, pred muža klaď! (Muž 
nerád dáva na domáci potfeby, tedy 
ber i bez jeho vedomí a tak opatri 
jeho i dum. > Deťom kraď^: i s ujmou 
dítek musíš opatŕit manžela.) 



Pre ten svätý pokoj v dome človek ne- 
jednu horkú slinu prežere — preglgne. 

Psovi, keď spí. Cigáňovi, keď sľubuje, 
a žene, keď plače, never. Sr. Č. 393. 
Když pes — 

Psovi, koňovi a žene never; peniaze 
bez čítania neter. Sr. Č. 393. Koni 
— 249. Penéz. — Adalb. Kobieta 10. 
(Též:) Cudziemu psovi atd. Sr. 
Č. 252. Cizímu (zde cizí žene, a tak 
nepatrí manželství). Adalb. Pies 27. 

Tri razy môžeš veriť žene : raz, že je 535 
tvoja, keď ju vedieš od oltára ; druhý 
raz, keď siahla, že bola samodruhá, 
a tretí raz, keď zomre, že bola chorá. 
(Odporné prísloví.) 

Žena muža musí oklamať. Sr. Č. 394. 
Žena muže ošidí. — 

Žene všetko nesver. 

f) Ženský jazyk. 
Prísloví. 

Kde jarmo, tam larmo (lárma, Lärm). 
Psa nepreštekáš, vrany neprekváčeš, 

ženu nepreškriepiš. 
Sú to velké rafiky tie ženské jazyky. 54o 
Sviňu nepresviníš, vlka neprevlčíš, babu 

nepreškriepiš, sedliaka neoklameš. 
Žena musí mať posledné slovo ; — slovo 

na vrchu. 
Žena muža jazykom bije a muž ženu 

päsťou. 
Žena si zuby jazykom soderie. 
Ženu jazyk bije. (Též:) Ženu vlastná ^45 

huba často bije. Z Boš. dol. 
Ženu neprekričí iba trepačka (trlica). 
Xantíp i teraz jest dosť na svete. 

g) Žena opila. 

Prísloví. 

Keď je žena opila a keď chlap plače, 

to je velmi škaredé. 
Keď krava pije, bude i vcM. (=: Když 

žena pije, muže — bude — i muž.) 
Opila žena, obstrihaná sviňa, skosené ^^^^ 

kono|)c — všetko je jennaké (jednaké). 

Z Boš. dol. 
Žena opila — zlatý stľp v dome. 



1) Nem jól foly a ház dolga, hol asszony visel gatyát. 



Digitized by 



Google 



96 



\TL Stav človeka béhem véku- Pohla\n. Rodina. 



h) Žena bitá. 

Prísloví. 

> Alebo pij, alebo bij!< (Zoufalý úmysl 

manžela pri zlé žene.) Adalb. Píč 1. 

Oiný výklad.) 
Beda toho bic (biť;, s kym mušime 

žic ížiŕj. Šár. 
Keď ženu ubiješ, akoby si roľu po- 

viezol. 
Peniaze sú dobré čítané a žena bitá J) 
Zlú ženu nebij ; ak chceš z nej vyhnať 

čerta, dvanásť do nej vženieš. 
Žena je ako drevená nádoba; ak ju 

nepobiješ, rozsuší sa. 
Žena nébývá dobrá, leč káraná. T. 



i) Stará, mladá; veliká y malá. StarJ\ 
mladý ; veliký, malý. 

Prísloví. 

Blška je malá a neztratí sa v posteli. 

(Vlastné odpoveď zdráhajídm se 

vdáti dcéru pro mladost.) 
560 Muž menší od svojej ženy bude na 

druhom svete bubou nosiť. 
Nechoď mladá za starého, nebude tam 

nič dobrého. 
Stará čižma otlak nespraví. 
Stará dobre kašu mastí. 
Stará žena, mladý muž — hotová 

pračka (bitka). 
=565 Starý husár, biely kôň; mladá žena, 

starý muž — hotová placka (plač). 

* Tvrdé mäso, tupý nôž; stará žena, 

mladý muž; mačka so psom v pit- 
vore ; dva kohúty na dvore : kde 
tých dvoje prebýva, nikdy dobre 
nebýva.*^) 
Veliká žena — veliké neščascie. Z Boš. 
dol. 

* Zdurné (plaché) kone, slabý voz, stará 

žena, mladý muž, čerta je tam dobre 
už. Sr. Č. 389. Plaché — 
Žena malá a muž velký, to sú dva 
odmetky. 
570 Žena veíká a muž malý, to sú dva od 
Boha dary. 



5. Porekadla a úsloví o manželství. 

a) Šťastne manielsťvi. 

> Dobre mi je, ani ma len na veľké 

meno nepozo\TJ.< ^^Tak se chváli 
mladá nevesta. >Velké meno« na pr. 
Mara, malé: Marka, Mariška, Ma- 
rienka atd.) 

>Ten tej nepovedal ešte ani > do čerta*. 

Žijú si ako pár holúbkov. 

b) Xešfastne' manzelstvi. 

»Ani ma neobšije, ani ma ncoperie!* 

>I>aj komu ženu a sám Túb stenu. < ^"5 

Doma kdáče, inde nesie. 

>Hlávočka ti pekne a robota v pekle, 
mrzkú chôdzu máš, nerada robíš, 
rada dlho spíš; večer mi ideš spať, 
ráno mi nechceš vstať, žena moja 
mladá, zle sa budeme mať!* (Píseň.) 

»Iha čo som sa zakosílila!* — »Iba 
čo som si slobodu — svet zaviazala ! < 

Jarmo si na grg zavesil. 

»Kde ste sa podely moje mladé časy!* sso 

Má ju iba za stlačku v dome. 

> Nieto nado mňa uhračanejšej ženy!* 
( > Ohračaný < srovnej > zahráknutý , 
okríknutý.* Šuj.) 

Oženil sa, aby sa mal s kým vadiť. 

> Radšej by som si bola šedivý vrkoč 

(aneb:) tri vlasy zapletala. 
» Slamená vdova*. (S manželem ne by- ^'> 

dlící). Adalb. Wdowiec 2. 
Spálili zápražku. (Hnev v domé.) 
Šanuje si ženu ako podošvu. 
»Ten môj tažký kríži* 
>Už som sa vydala, Bože, Hospodine; 

mám že sa nachodiť s hmcom po 

dedine ! * (Žebrání v nedostatku. Píseň.) 
Veru som si s tebou hrdlo podrezal. 59o 
Vydala sa zo šafla do šechtára. 
Zadrhla sa s ním. — Zchytil čerta. 
Žijú ako pes s mačkou Adalb. Lubič si^ 1 7. 

C) Obadva nechvalni. 

Bol jeden Ledabol, vzal si Ledabolku ; 
oba boli Ledaboli, strebali polievku. 
Ona Lojda a on Lafo. 595 



*) Pénz olvasva, asszony verve jó. 
*j V tomto a 568. byly by zdaŕilejší české rýmy >nuž 
jest pochybnost o jcjich slovenskosti odúvodnena. 



muž; vúz - muž,* a tím 



Digitized by 



Google 



6. Vdovství. 7. Rodičové a dítky. 



97 



600 



605 



610 



d) Nadvláda ženy. 

» Chytila praslicu, podoprela boky, a on 
neboráčik ešte sa jej prosí ! « (Píseň.) 

Ona nosí klobúk. 

*On je pod pantoťlou. (Cizí, panské 
porekadlo.) 

Všade sa ženy sukne drží. 

e) Pomery majetkové. 

Donesla mu desať tisíc v prstoch. (Pra- 
covitá.) 

> Hojná Dóra*. (Márnotratná žena.) 

Muž dlube a žena štibre. (Oba dobre 
hospodári.) 

On je z Chudobíc a ona z Núdzovej. 

Pýtal sebe unížené kus chleba svojej 
žene. T. 

Vzal si nôž do chleba. Adalb. Chleb 57. 

Z obidvoch koncov u nich svieca horí. 
(Márnotratný jeden i druhý.) 

f) IÍŤubé rušení manžeisíví. 

Preskakuje šiesty steblík. 
Zachodí do cudzej kapusty. 

6. Vdovství. 

Prísloví. 

Chocaj aký malý kríček, ale sa 
predsa zaň ukryje. (Hovorí vdova, 
želejíc treba skrovné štéstí již ztra- 
cené.) Adalb. Pien 1. 

Kde bol úhor, tam sa dobre rodí. (Ŕí- 
kají o vdove, když se pozdéji znovu 
vdá a porodí. Úsloví : > Dieťa z úhora «. 
Sr. Xr. 400.) 

Keď sedliakovi žena umre, hneď ide 
do stajne dieru vyvŕtať (totiž na 
» válove « ; to pro novou kravu, kterou 
mu druhá žena pri vede). 

Keď umre stryná, bude iná ; keď umre 
strýk, nebude nik. 

Komu ženy mrú a včely sa roja, zbo- 
hatne. Srovn. Č. 395. Sr. Adalb. 
Žona 25. 

»Ohoh'm si bradu, vezmem si mladú. 
T. a Č. 596. 



S planým mužom je zle, a bez neho 6i5 
ešte horšie. (Též:) S ledakým zle, 
a bez neho ešte horiej. Z Boš. dol. 
Vdova. 

Kde je vdovica, tam je lavica. (Bez- 
práví na vdove páchané.) 
Na vdovu treba korbáčika, aby odbil 

za seba i za nebožtíka. 
U vdovy chlieb hotový. Sr. úplnéji 

Č. 395. Adalb. Wdowa 7. 
Vdove nekdy — zavše — čert štetky 
požičia, vdovca sám češe. Č. 396. 
(Výraz : Už jej čert podal hrebeň =: 
složila smutek, stroji se, chce se vdát.) 
Vdovica — cez blato lavica. (Viz 620 

616. 621.) 
Vdovička — každému lavička. 
Žena bez muža ako záhrada bez 

opravy; — bez plota. 
Ženu len dostane (vdovec), ale nie 

matku (sirotám). 
P o z n. Pri umírající manželce teší ženy 
plačícího manžela takto: »Nechže 
vás Pánbožko čím skorej zaverí*, 
t. j. aby se brzo mohl oženit. 

7. Rodičové a dítky. 

a) O tehotnosti a rozeni. 

Prísloví. 

Biela húska dobre sedí l) 

> Najskôr varovkyňa ! < ^j 625 

Po svatbe nevesta, po krstení dieťa. 

(Novéjší zajímavéjší. Šuj.) 
Vrece sa pre jedno zrno neroztvorí. 

(iziBude následovati více dítek.) 
Žena. 

To je žena, čo deti rodí, (ne ta, co 
nerodí). 

Žena, keď rodí, je jednou nohou 
v hrobe. Sr. Adalb. Grób 5. 

Porekadla a úsloví o tehotnosti a 
rozeni. 

Cíti sa. — Dostala sa do postielky ; — ^^ 
za plachtu. — Chystá sa do kúta; 
— do polohu; — do postele; 
do Ríma. 3) Č. 486. 



>) Lid má za to, že bílá hus lépe sedí na vejcích, než jiná, a tak pŕcnešeno na 
ienu:^bílé pleti žena má více dítek, než žena jinč pleti. 

*) Prvorozené ať jest holka, aby mél kdo následující dčti »varovať* =:na lunu 
nosit. » Varov kyňa,< »varovka,« č. chuva. 

') Rómába ment. 

7 

Ad. P. Záturccký, Slovenská pfísloví. 



Digitized by 



Google 



98 



VII. Stav človčka béhem veku. Pohlaví. Rodina. 



Chorá je na mladé kosti. 

Je na výlete; — navyležaní; — samo- 
dnihá; — ťaršená — ťarchavá; 
— v druhom stave; — v inom spô- 
sobe ; — v nádeji — úfnosti. 

Kolesá láme. — Obruč praskla Pr. 
Modra. 

Pec sa jim pováľala. Č. 596. (Též:) 
Komín sa mu s valil (mužovi, když 
mu manželka porodila). Pr. 
635 Potratila kalendáre. (=z Nezná, kdy má 
čekat pôrod.) 

Pováľala sa. — Pracuje ku pôrodu. — 
Šľahla. — Vojatuje sa. i) 

Prišiel nahý do domu. (Novorozeňátko.) 

»Ta sa svete, ja som tu!« (Ozvena 
novoroz.) 

b) O počtu deti. Bezdétnost. 
Porekadla a úsloví. 

Jeden (dva, tri atd.) tance detí. (Jeden 

tanec =: jeden párik = chlapeček a 

dévčátko). 
640 Mám (na pr.) troje detí, a u Boha 

(tolik zesnulých). 
Má on tých dietok, ani dierok na 

riedčici. 
Má toľko dzecí, jak na hnoji smecí. 

Z Boš. dol. 
Má tri deti a štyri dievčatá. 2) (Iron. 

Podobné: »Sú tam traja ľudia a 

dve ženy.) 
Nezostalo po nich ani koreňa; - ani 

klika (= potomka. Sr. Mal. 4, 1). 
645 »Povedzže ty, moja dievka, tvojej 

dievke, že jej dievky dieťa plače. « 

(iz: 5 pokolení.) 
>To len tak pod posteľ padlo!* (Tak 

potéšují rodiče zarmoucené pro smrť 

dítéte, že se jim totiž brzo narodí 

jiné.) 
Vymazal ho Pán Boh z knihy. (= Nemá 

mužského potomka.) 



c) O nemaníelském aneb jinak prekva- 

puj icim plodu. 

Porekadla a úsloví. 

»Dlhá noc, veľká božská moc, život 
horúci. Pán Boh všemohúci, — dobre 
že dvoje nemala!* (Škodolíbé pove- 
dení.) 

Donesla si dieťa v truhle, (s vénem). 

Dostala sa pod čepiec bez svatby.^) ^^ 

Išli pred zvonením do kostola. 

Kňaz na vine, že sa oneskoril. 

Otca mu kozub zabil. Č. 595. 

Otec mu z kapustného hlúba hlavu 
zlomil. 

Pod plotom ho našli. 655 

Prvej krščenie jako veselie. Z Boš. dol. 

>Ty, čo ani otca nemáš !« Odp. >Mám 
ich viac ako ty ! < (Nevinné díté ne- 
rozumí samo, co praví; naučiliť ho 
špatní lidé tak odpovídat.) 

Vyslúžila si tam živý mrváň. (Též.) 
Odišla zo služby so živým mrváňom. 
(Slovná hra. » Mrváň*, jakési pečivo, 
dáva se slúžkam na odchod.) 

P o z n. Dvé prísloví obdalečné sem pa- 
tŕící jsou: 

» Lepší stvoriteľ ako zabi teľ*. (Tím 
vžíva se padlá do svého stavu.) 

Po takom chodníku, kade moc ľudí 660 
chodí, nič nerastie. 

d) Jaci rodiče ^ tokov é ditky (a výjimky). 

Prísloví. 

Aká furma, taká oblátka. (Též.) Jaká 

furma, taká cehla (tehla č. cihla). 

Z Boš. dol. 
Aká repa, taká vňať, aké plášti, taká 

mlaď. T. 
Aký otec, taký syn; aké drevo, taký 

klin, (též:) aký kováč, taký klin, 

(aneb:) aký mlynár, taký mlyn. Sr. 

Č. 403. Sr. Adalb. Drzewo 16. 

Míynarz 1. Ojciec 6. Olcha. Sztuka 

3. Woda 15. 



1) Maď. vajudik, lat. parturire. 

2/ Správne: » Troje deti a štvoro dievčat* 

^) Pŕcdtím chodívali » desiatnici,* podŕízení úradníci obce, podlé osoby ženské 
'začepčiť,* po kterčmžto úŕadním, vynuceným zpropitným korunovaném aktu taková 
osoba musela chtíc nechtíc čepec nosit. 



Digitized by 



Google 



7. Rodičové a dítkv. 



Aká matka, taká Katka, taká celá jej 
čeliadka. Č. 403. Sr. VI. SI. 229 
Jaký život, taký čin, — otec — syn 

— komin — dym, tata — Franta ; 
mama — Hana. Sr. Adalb. Bochen. 
Brzoza 1. Matka 13. Ziemniak. 

665 Aké semä, také plemä. Č. 404. 

Aký strom, také ovocie. ^) (Dle Mat. 
7. 17. také o skutdch vúbec.) Č. 404. 
Adalb. Drzewo 47. 48. Szczep 2. 3. 

Ako čvirikajú vrabci (e), tak švítoria 
aj jich chlapci. (Viz níž > Mladý 
vrabec < — ) 

Ako naši otcovia, tak aj my, jich 
synovia. 

Ako stará vyhráva, tak mladá tancuje. 2) 
Sr. Adalb. Starý 15. 
670 Ako staré spievajú, tak mladé čviri- 
kajú. Č. 410. (Sr. výš >Ako čviri- 
kajú* — ) 

Ako starí hudú, tak aj mladí budú. 

Cigáňove dieťa nerado dáva páčky 
(:= tlapky na ruku pri políbení). 

Čo je v dyme narodené, to len dymom 

— čmudom — razí. 

Čo je z mačky, to len myši lapá. Č. 405. 
675 I na dobrej slivke grmal rastie. Č. 403. 
Jablko. 

Jablko ďaleko od stromu nepadá, a 
keď aj padne, vždy sa stopkou 
ku pňu obracia. Č. 404. (Viz níž 
>Trieska« — ) Adalb Jablko 4. 
Jaká jabloň, také jableko. T. 
Mladý vrabec učí sa čvirikať od sta- 
rého. 3) 
Od starého vola učí sa mladý vôl.^) 
Adalb. Ciel^ 6 Wóí 37. 
680 Qn je otcov syn. — Ona je matkina céra. 

Rak. 

Ako chodí starý rak, i mladý sa 

učí tak. Sr. Adalb. Rak 1. 
Keď starý rak tresce mladého, musí 
mu sám inak ukázať. 
Sova nevysedí sokola. Sova sokola ne- 
ulaže.^) (Také o hloupém, že neučiní 
moudŕe.) Č. 405. Adalb. Wilk 65. 
Sr. Jastrz^b 1. Sowa 8. 



Trieska ďaleko od kláta nepadá. (Též .. 

ívere ďaleko od pňa nefŕkajú) 

Č. 405. 
Zlého krkavca zlé sú vajca. ^) T. a Č. 685 

405. Sr. VI. SI. 229. Jaké hnizdo, 

taci ptaci. Sr. Adalb. Ptak 10. 
* Zvláštnych ľudí deti sú nezdary. Č. 

405. Sr. Adalb. Przodek 7. 



e) Výživa a vychovdváni ditek. Láska 
rodičú. 

Prísloví. 
Deti. 

Bohatí ľudia sa tešia peniazmi, a 
chudobní deťmi. (Viz níž >Pre chu- 
dobných* — ) 

Cigánke jej dieťa milé — najkrajšie. 

Čím viac detí, tým viac Otčenášov; 
čím viac Otčenášov, tým viac chleba, 
(též :) tým viac okruškov chleba Pán 
Boh požehná. (Též:) Veľa Otče- 
nášov, veľa chleba. Viac Otčenášov, 
viac požehnania. Veľa lyžic do misy, 
veľa Otčenášov. Adalb. Dziecko 34. 

Čo jedno dieťa, to milšie. 69o 

Detí a fliaš je v dome nikdy nie 
nazbyt.Sr. Č. 401. Sklenic — Adalb. 
Szklanka 4. 

Deti ako deti. Deti sú len deti. 
(Nediv se jejich pokleskúm.) 

Deti ešte nikoho gazdom nespravily. 

Deti rastú chytro ako konope. 

Deti s chorobou vyrastajú. 695 

Deti sú dar boží. 

Deti — to je prvé do gazdovstva. 

Deťom prútom od zadku rozum na- 
háňajú. 

Dieťa bez kazára ako kôň bez kantára. 

Dieťa ešte nemá svojho rozumu. 7oo 

Dieťa kým je malé, hryzie chlieb; 
keď je veľké, hryzie srdce. Sr. Č. 
402. Malé deti kaši — O. 108. 
Malé deti jedí chléb, veliké mozek. 
(Též:) Mnohé deti nejieďá chlieb, 
ale žerú srdce rodičovské. Z Boš. dol. 

Dieťa nevie, kedy mu je dosť (jedení). 



1) Minô a fa, olyan a gyumôlcse. 

2) Sr. Mint atyák dudolnak, fiak úgy tánczolnak. 
^) Anyja után csirij)el a veréb. 

*) A bove majore discit arare minor. 

•**) Nem lesz a bagolynak sólyom fia. Srovn. T. Sokol sovou vysedený. 

^) Bôser Vogel, boscs Ei. 



Digitized by 



Google 



100 



VII. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina. 



Dieťa za ruku, matku za srdce. Č. 
400. Adalb. Dziecko 18. 

Dobré deti najväčšia radosť rodičov. 
705 Keď sa hrniec zabije, hneď majú 
deti kravu i peňazí. (Ucho zn krava, 
stŕepy m peníze.) 

Komu Pán Boh dá dietky, tomu dá 
aj na dietky. Č. 402. Adalb. Dziecko 
46. 

Kto má deti, má žial ; kto má statok, 
má škodu. (Cikán opačné : Kto má 
statok, má zármutok ; kto má deti, 
má aj škodu.) 

Kto má veci, nemá dzecí ; kto má 
dzeci, nemá vecí. Trenč. 

Kto sa detí nebojí, ani Pána Boha 
sa nebojí, i) 
710 * Kto si prvé dieťa dobre vychováva, 
ten už aj ostatním poklad zane- 
cháva. 

Lepšie deti nemať, ako zle vycho- 
vať. Č. 406. 

Lepšie je, keď plačú deti ako ro- 
dičia. 2) Č. 409. 

Lepšie žiadne, ako zlé deti. 

Malé deti, malá starosť; veľké deti, 
veľká starosť. Č. 402. Adalb. 
Dziecko 60. 
715 Malému dieťaťu nôž do ruky ne- 
dávaj ^). 

Manželstvo bez detí málo má po- 
techy. 

Mnoho dzecí, málo chleba, v biede 
viac netreba. Z Boš. dol. 

Múdre dieťa sa neodchová. '^^ Sr. Č. 

402. Adalb. M^dry 1. Dziecko 63. 

Najkrajšie dieťa ti najskorej čert 
vezme.^) Adalb. Dziecko 67. 
720 Nedávaj dieťaťu všetko po vôli. 

Nech sa nežení, kto ženu a deti 
nemá čím vvživiť. 



Nepchaj prsty medzi deti. ( = Nečiň 

pro maličkosti vývody.) 
Netreba deťom britvy do ruky. (O 
svobode, kterou ku své zkáze po- 
užití mohou.) Adalb. Brzytwa 1. 
Pre chudobných dieťatka, pre bo- 
hatých teliatka. Adalb. Ubogi 37. 
(Též:) Nékomu dá Pán Boh de- 
tátko, nékomu telátko. Pr. Modra. 
Sedliak čím viac detí má, tým je 725 

bohatším. 6) 
Zlé deti najväčšia žalosť rodičom. 
Zle, zle bez detí, keď vychováš, uletí. 
Do roka proroka, a po roku výskoka. 
Hlava páni (=Nebí díté po hlavé.) 
Chlieb (Viz výš Deti - >Čím viac« — ) 730 
Jedno, jedináček. 

Jedináček — šibenáček. '') Sr. Adalb. 

D. Jedynak. 
Jedno dieťa — jedno prasa. 
>Synáček máček, môj jedináček! 
Z jedného syna nebýva iba sviňa. 
Kde sa kliesni (vychováva), tam sa ^35 

lesní. 
Keďby krava teía nemala, to by nelí- 
zala. (Láska.)Sr. Adalb. Krowa 20, 2 L 
Keď chváliť, ta chváliť; keď trestať, ta 

trestať. (Všecko v pravý čas.) 
Kto syna miluje, ten ho i tresce. 
Lepší dobrý príklad, ako Písma výklad. ^) 

Sr. Adalb. Przykĺad. 3. 
Matka, mati, mater, materinský. 
Dievka (céra) sa iba vtedy materi '^ 
odslúži, keď jej (materino) dieťa 
pridojí ( - prs požívati dá). 
Dieťa ide za matkou ako teliatko za 

kravou. 
Každej materi jej decko nejkrajšie. 
Materina modlitba zo dna morského 
vyníma. Č. 399. 



1) Tak povídají v Gem., tedy snad: Kdo si opatfení dítek na lehko béi'e, ten se 
Boha nebojí. Ale mohlo by míti i ten pekný smysl : Kdo se nestydí pred dítkami zle 
mluvit a hŕích páchat, ten se ani Boha nebojí. 

2) Jobb a gyermek sirjon, mint szúléi. 
•**) Nem a gyermek kezébe való a kés. 

4) Korán okoskodó gyermek ritka n szokott megclni. 

^) Tohoto surového výrazu užívají i o milé ztracené veci vubcc. Ostatné jest i pŕí- 
povídka: A. »Už zomrelo susedovi dieťa !« B. A ktoré .> A. Nuž Tomáš! B. Toť ho máš! 
najlepšie dieťa čert vzal!< 

^ Máje v dítkách dost pomoci, není nucen za plat jiných najímat. To platilo pi^ed- 
tím, když se statky mczi dítky nedélily. Šuj. 

7) Ein Kind Unglúckskind. 

^) Jobl) a példa száz leczkénél. 



Digitized by 



Google 



7. Rodičové a dítky. 



101 



746 



760 



Materinská bitka je polovičatá. (= Tre- 
staním často více sobé ublíži, než 
dítéti.) 

* Matka bije, telo tyje. 

Matka je matka. 

Matka sladká, kto ju má. 

Matka sladká, otec drak, nezriedka 
to býva tak. 

Milé materi decko, čoby hneď slepé 
bolo. (Též :) Pekné materi dieťa. 
(Pŕenešeno = každému svoje milé.) 

Najhoršie decko najviac k prsom 
mater tiskne; — na rukách nosí; 
— k sebe túli. 

Nevoíná mati, čo tá vystojí! 

Pán Boh chráň, aby jedna mať toľko 
detí mala, koľko vládze rada videť. 

Skorej (č. dŕíve) vychová jedna mať 
sedmoro detí, ako sedmoro detí 
jednu matku. Sr. Č. 402. Adalb. 
Matka 15. 

Toho slova »mať« (matka) sú plné 
ústa. 
766 * Metla 1) vyháňa deti z pekla. Č. 409. 
Nedávaj mu toľko ovsa, aby neskákal. 

(Pŕenešeno s kone.) 
Nechoval som pazderím a slamou, ale 

aby rástly (totiž deti). 
Ohýbať, sohnúť, hybký. 

Dotiaľ sa prút ohýba, kým je mladý. *^) 

Hrubú obruč ťažko sohneš. 

Kto prútik neohýba, strom ťažko 
ohne. 

Mladý prút hybký, aj o prst ho ovi- 
nieš; ale keď ztvrdne a zhrubne 
na strom, potom ho nesohneŠ, 
skôr ho zlomíš. Adalb. Drzewo 6. 
Gaíaž 1, 2, 3, 7. 

Ohybuj ma, mamko, zakiaľ som ja 
Janko; keď ja budem Jano, ne- 
sohneš ma, mamo. 

Pokým prútik mladý, shýbaj ho. 

Tlstý strom sa nedá sohnúť. Sr. Adalb. 
Buczek. 

Otče náš (Viz výš »Deti — Čím 
viac< — 



760 



765 



Otec a mať — hotový cigáň. (Hrozí 

a pak povolí. (Též:) Mať (matka) 

a žena najväčší cigáň. 
>Poškrobok«^ k smrti doriadi. 
Pre zrno slamu mláťa. (Trest). 
Raz pohladok (pohladkanie), raz po- 

hlavok. 
Rodičovská láska býva slepá. 77o 

Starší má mať lepší rozum (totiž aby 

nesvolil détem k zlému). 
Svoje obuškom, cudzie okruškom(chleba). 
»Veď je svet široký. (Neztratí se v ném 

deti, vyživí se.) Adalb. Swiat 47. 
»Veď mne nie hriech, čoby som pred 

oltárom priadla « (vymlouvá se matka 

mnohých detí, ana v nedeli pracuje). 
Veľká patora^) veľa potrebuje. 775 

Vytni ho po zadku ; zadok nie sklenica, 

neroztrepe sa. 
V jednej ruke prút, v druhej chlieb. 
Všetko mu dáš, len toho nešťastného 

rozumu mu nedáš. (Rodič o neroz- 

umném dítéti.) 

Porekadla a úsloví o vychovávaní 
a výžive dítek. 

> Čakaj, budeš ty hriebsť môj hrob na 

cmiteri!* (Zlé díté.) 
>Či toho bolo hodno prisadiť?!* (Vzato 780 

z domácich zvíŕat zz na chov pone- 

chati.) 
»Dám ci vrelej kaše na jazyk!* (Dí- 

téti neslušné hovoŕícímu.) Pr. Modra. 
Deti (tie) sú už na kriedlach. (Schopné 

vyživiti se.) 
Deťom svojím grgy podrezal. (Zlým 

vychováním, marnotratností.) 
Chlapské bôty dieťaťu obúva. (Koná 

s nim proti včku a sile.) 
>Keby som ho bola radšej v prvom 785 

kúpeli utopila!* (Zlé dítč.) 
>Ten otec by sa ti v hrobe obrátil, 

keďby vedel, čo robíš!* (Nezvedený 

sirotek.) 
Živá čeliadka. (Dítky.) 



1) Není as slovenské, proto že » metla* značí Slovákovi vždycky jen to, co česky 
>koštč.* 

^) Addig hajlik a vesszo, mig gyonge. 

^) »Poškrobok« puvodnč č. doškrabek, Kratzteig. V pŕencseném smyslu^nejmladší 
dítč, které rodiče své v posledních Ičtech opatrí. 

^) Nékteŕf odvozují slovo »patora« od »päť,* tedy »pätoro detí.« Avšak užíva se 
slova toho vúbec o množství dítek jcdnčch rodičú, na pŕ. » Prišiel s celou patorou detí.* 
A o|)ét: »Vytiahnul rastlinu, stromccck s celou »matorou-^ -sc všcmi koŕínky, mrcásky. ' 



Digitized by 



Google 



102 



VII. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina. 



f) O podobnosti ditek rodičum. 
Porekadla. 

>Len na koho sa to dieťa udalo .í* « 
(Podlé svých zlých mravu aneb i ne- 
jakých zvláštností.) 

Nemohla by sa ho matka odriecť (t. j. 
tvrdit, že to není její díté, poné- 
vadž jest jí tuze podobno). 
790 > Podalo sa (to dieťa) tvárou na Krista, 
zubami na psa a zadkom na každého 
človeka.* (Když se hádaj í, na koho 
jest díté to >podaté.<) 

Podatý je na otca — pätami. 

Udala sa sama na sä, ako prasa. 

Zanáša sa naň, akoby mu z oka vy- 
padnul. Č. 632. 

Prísloví. Vnukovia podávajú sa na 
starých rodičov. (Telesné.) 

g) Výstrahy, zasUbeni a soud pro deti. 
Prísloví. 

795 Ako ty dneska otcovi, tak tebe kedysi 
tvoj syn. Sr. Adalb. Rodzice 4. 

Kto nechce poslúchať svojho, bude 
cudzieho. 

Kto rodičov neposlúcha, bude palicu 

— korbáč — poslúchať; — nikdy 
sa mu dobre nevodí. 

Kto si rodiča v (jeho) starobe nectí, 

na seba si korbáč pletie. (Deti vi- 

douce zlý príklad, búdou nékdy pravé 

tak s ním nakládati.) 
Kto si rodičov miluje, toho sám Pán 

Boh zdržuje. 
800 Kto svojho otca vyvliekol pred prah, 

toho jeho deti vyvlečú na záhumnie. 

(Tak se stáva doslovné.) Sr. Č. 399. 
Nezasluhuje dôvery, kto kľaje otcu, 

materi. 
Otca, mať nemáš drať (totiž ani pod 

spúsobem práva a spravedlnosti). 
» Pamätajte, že vás jedna mať pod 

srdcom nosila!* 

h) Sirotsťvi a nevlastni rodičovt^. 
P f í s 1 o v í. 

» Aspoň mi bude mať kto oči zatlačiť!* 

— > Aspoň mi na starosť vodičky 



podá!* (Ŕíká útlocitné bezdetný o si- 
rôtku za svého pŕijatém.) 
Čo pohliadok, to pohlavok. (Častý osud sos 

sirotkô.) 
Deti bez rodiča ako voz bez oja. 
Dvojené deti — dvojná bieda. (Deti 

z dvojího manželství.) 
Macocha. 

Daktorá macocha je lepšia ako vlastná 

matka. 
Iba jedna macocha bola dobrá, i tú 

čert vzal. 
Kde je macocha, tam je aj otčim, i) sio 
Macocha — čertova socha; — psia 

socha; — psia knocha; — psia 

noha; — rázsocha; — čertov bič. 

Sr. Č. 401. 
Macocha delila koláče: »Nate vy 

každý po celom,* ŕekla pastorkom, 

> mojej Marke nedám nič, ale vy jej 

dajte každý po polovičke.* 
> Macochy, macochy povešať na sochy, 

a moju macochu na najvyššiu sochu ! * 
Otčim na ozim, a macocha — čer- 
tova rázsocha. 
Sirota. 

Bôh je otcom všetkých sirôt. 8i5 

Keď umre otec, sú deti len polsi- 

roty; keď umre matka, sú celé 

(tŕebas by otec žil). Adalb. Matka 14. 
Opatri sirotu, vykole ti oči. Č. 51. 
Na to Bôh dal vlkov, aby siroty 

hladom nemrely. (Mohou býti pa- 

stouškami.) 
Na úbohej sirote každý sa voľká — 

uháňa — . 
Pán Boh má všetkého dosť, len sirôt a2o 

nie. 
Sirota nevoíná ! < (jiný dokladá :) »Ale 

sebevoľná!* Č. 171. 
Sirôtky sú také, ako keď kurčiat ka 

svoju kvočku ztratily. 
Sirôtka viacej bitá ako chlebom sýta. 

8. Rodina, pokrevnost, pfátelství, 
kmotrovství, dédictví. 

P f í s 1 o v í. 

Ak máš plný mešec, priatelia ťa najdú. 
Ani u strýca, ani u deďa; kto nič 825 
nemá, tomu beda! 



1) Hol egyszer az anya mostoha, az ipa is mostoha. 



Digitized by 



Google 



8. Rodina, pokrč vnost, pŕátelství, kmotrovství, dédictví. 



103 



Boháč a svinka — po smrti pečenka. ^) 
Sr. Č. 56. Skoupý a svinka — Adalb. 
Lakomý 18. 
Brati vespolek nebývajú dobrí. *^) T. 
Celá dedina je ako klbko, (iz: Vespo- 
lek pokrevní lidé.) 
Cudzí. 

Ak ťa má cudzia voš žrať, môže ťa 
radšej vlastná. 
«3o Cudzia voš horšie kuše — hryzie — . 
(Víz níž » Svojská* — ) 
Cudzí je cudzí a svoj je svoj. 
Dever — never! — Deveru never! 
Domáci psi pod chvilou sa hryzú, pod 
chvíľou sa lížu. Sr. Č. 242. (Též:) 
Najprú sa pošpincú, potom sa obli- 
zujú. VI. SI. 225. Co se hryže, to 
se liže. Adalb. Pies 42. Sobaka. 2. 
Dve mačky a jedna myš v dome. 
(z= Dvé svádlivé nevesty a nimi pro- 
následovaná svekruše.) 
B35 Každý švoger huncút. Šár. 

Kde láska a svornosť, tam požehnanie 

božie býva. 
Kde svornosť, tam i Bôh prebýva. 
Kde dedič plače, v srdci sa smeje. ^) 
Keď dub padne, ledakto triesky sbiera. 
Č. 179. Adalb. D^b 6. Drzewo 9. 
Kmotor, kmotrovstvo. 
«^ Kmotrovstvo, švagrovstvo — naj- 
horšie priateľstvo. Adalb. Szwagier- 
stwo. (Víz 835.) 
Kmotrovstvo z lásky, priateľstvo 

z krve. 
Kmotor — lotor. 

Pes kmotor, pes švagor, všetko psia 
rodina. 
Krú nie voda. Č. 396. Krv nenije voda, 
ani mlieko. Z Boš. dol. (O rodinné 
lásce. Praví se také >Krú nie voda, 
— barina — , žily nie motúze. « Ale 
to má cele jiný význam, totiž vzta- 
huje se to na prudké, kterých 



krev pobízí k veselosti, tanci, hnevu 
atd., kterým >žily hrajú «. Nékteŕí i 
ty motúze (čes. motovouze) chtéjí 
takto vzhledem na rodinu, pokrevnost 
natahovat: Rodinné svazky nepo- 
trháš jako motovouze. Mné sc to 
však nezdá býti správnym. Taktéž 
se praví: Krú nie voda, škoda roz- 
lievať := Nebite se, nedokrvavte se !) 
Adalb. Krew 2. 
Oko, oči. 

Mimo očej, mimo mysle. T. 845 

Pokiaľ na očiach, potiaľ na mysli. 

Sr. Adalb. Oko 83. 
Pozri okom, kým máš po kom. 
Preč s očí, preč zo srdca. 
Sídeš mi s očí, sídeš mi s umu. Sr. 
Č. 185. 

S očí sišlo, z pamäti vyšlo. a5o 

Ztratí sa z očí, vypadne zo srdca. 
Pýteľ priateľ a kapsa strýc. Sr. O. 45. 

(Viz 860.) 
Rodina^) 

Ak máš meštek ako teľa, máš ro- 
dinu i priateľa ; ak máš meštek ako 

lata, nemáš sestry ani brata.^) (Viz 

824.) Adalb. Mieszek 8 6). Sr. 

Wór 20. 
Čo dedina, to rodina. 
Dedina — rodina. 855 

Kýms* biedny, nikto ťa nezná; keď 

ale k dačomu prídeš, každé sa ti 

pchá do rodiny. 
Kto má céry, má rodinu; kto má 

synov, má cudzinu. (Zeťové bývají 

lepší než nevesty.) 
Mám rodiny ako v plote trniny, ale 

priateľa čert vzal, čoby mi dačo dal. 
Najvekša (nejvétší) rodzina — naj- 

vekši hniv. Šár. 
Priateľ Pán Boh, a rodina meštek. 86o 

(Viz 852.) Sr. Adalb. Bóg 308. 

Kapsa 1. 



*) Disznónak, fosvénynek holta után haszna. 

2) Rara concordia fratrum. 

3) Heredis fletus sub persona risus est. 

^) Slovem »rodina« neoznačuje Slovák domáci rodinu — rodiče s dítkami — , ale 
pokrevenství. Na to pokazuje i ono povedení: »Otec, ale sú nám táto naša mať (matka) 
dáka rodina ?« 

^) Srovn. Donec eris felix, multos numerabis amicos; tempora si nubila fuerint, 
solus eris. 

6) Možná, že pi'ísl. toto prešlo z polštiny do slovenčiny. Zaznamenal je Jan Mako- 
vický. Jest i Šarišský: Kedz maš mišek jako cele, ta maš i vclo prijacele; kedz maš 
mišek jako lata, nemáš sestry ani brata. 



Digitized by 



Google 



104 



VII. Stav človeka béhem veku. Pohlaví. Rodina. 



Rodiny do psej hodiny, ale priateí- 

čeka ani ako palčeka. 
Vši ma jedia, priatelia o mne ne- 
nevedia a rodina nedbá, keď jich 
sama dosť má. 
Svoj, svojský. 

Čo máš, to máš, od svojho máš 

(totiž zlé i dobré). 
Lepší svoji hne vaní, ako cudzí udo- 
brení. 
865 Neshynieš, ak nie od svojho. 

Svoji ako sa pohnevajú, tak sa po- 
meria. (Víz 833, 868, 870.) 
Svoji majú ako reťaz spolu držať. 
Svoji sa len nato pohnevajú, aby sa 

meriť mohli. 
Svojská voš tak nekúše, ako cu- 
dzinská. 
870 Svojskí sú ako deti, hneď sa po- 
vadia, hneď sa pomeria. 
Svoj svojho neopúšťaj ! 
Svokra. 

Buď mamičko — svokra — dobrá, 

bude i nevesta. 
Každá svokra na nevestu zlá. 
Svokra na nevestu a nevesta na 
svokru sa žaluje, a aký čert, taký 
diabol. 
875 Švekra — pol pekla. Šár. 

»Veď ti všetko nechá, nepýtaj toľko 
od neho!* Odp. »To mi smrť 
nechá, nie on!« 
V jednom hrobe spracú sa dvaja, 

v jednom dome zriedka. 
Zať je len vzjať, (totiž pomoc od teste.) 
Zať je ostatnia litera v abecede. (Z =i zeť, 
zať, j meno téhož písmena. Viz Hodžúv 
» Šlabikár slovenský.* Význam: Ne- 
čekej pomoci od zeté.) 
880 Zolvica — brata polovica. 

Porekadla a úsloví o dédictví. 

Čaká mu na smrť ako pavúk v .^káre 

na muchu. 
Poručil mu do kostola chodník; — do 

týždňa sedem dní; — zadok na 

trúbu. 
Rujú sa (na dedictve) ako psi na ko- 

štiali.i) Č. 594. 



Porekadla a úsloví o dalekém 
pokrevenství. 

Dotkla sa plota chumelina, nuž sú ro- 
dina. 

Dotkla sa žíhlava plota, nuž sa pri- 886 
pletá. (Dle j iných :) nuž sú prípleta. 
Sr. Č. 548. 

Chycil sa pupenec plota, nuž sa prí- 
pleta. Z Boš. dol. 

Ja som jednej matere* (a) syn a on je 
druhej. 

My sme blízka rodina: moja matka 
a jeho matka boly vlastné dve ženy. 
Č. 523. Adalb. D. Baba (70). 

Náš pes a váš pes preskočili susedov 
plot, nuž sme rodina. 

Rodina ako hrada na konci role. 89o 

Rodina ako plotu čmelina. 

Rodina mu je po kolena. (Slovná hra 
>pokolenie.€ i 

Rodina po Adamovi a Eve. Adalb. 
Adam 10. 

Stryk babe ujko, cetka (tetka) za my- 
narem (mlynáŕem) Šár. 

Tisne — pchá — dáva — sa mu do 896 
rodiny. 

Jiná porekadla a úsloví o pokre- 
venství. 

Jednou dcerú dvoch zetóv dostať. T. 

(Význam ?) 
Kmotrajú sa. Švagrajú sa. 
Veď sme my z jedného batoha — 

mecha — vreca — plemena. 

9. Domovina. 
Prísloví. 

Dom, doma. 

Doma ako chceš, inde ako smieš. 

Každý je vo svojom dome pánom. 90(> 
Č. 374. Adalb. Dom. 21. 

Lepši doma bandurka ako u cudzích 
pečenka. Šár. 

Lepší doma krajec chleba, les v cud- 
zine krava celá; — ako vo svete 
pečená. Č. 225. 

Najlepšie je doma sedeť. Nemáš 

tebe len doma. 



M Srovn. Meztelen csonton verckednek. 



Digitized by 



Google 



9. Domovina. 



105 



Všade dobre, ale doma najlepšie, l) 
Č. 225. 
Hniezdo. 
905 I sova na svojom hniezde pani. 

Každý vták lúbi svoje hniezdo; — 
svoje hniezdo si chváli; — svojho 
hniezda sa drží. Č. 226. Adalb. 
Gniazdo 2. Ptak 14. 
Lúčenie ťažká vec. 
Smetisko. 

Aj kohút je smelší na svojom sme- 
tisku. Aj ten pes atd. Č. 119. Sr. 
Č. 556. Adalb. Kogut 3. Kokosz 
10. Kur 38. Pies 63, 67. 
Každý pes pánom na svojom sme- 
tisku. Sr. Č. 119. Adalb. Pan 68. 



Kohút na svojom smetisku pán. 2) 910 
Vyliahnuť sa. 

Každé sa ta tiahne, kde sa vyliahne. 
(Též:) Kde sa kto sliahne, ta sa 
tiahne, Adalb. Ci^gnac si^ 11. 
Kde sa kurča vyliahne, vždy sa ta 
tiahne. Sr. Adalb. Ptak 8. 
Vlastné ohnište každému najmilšie. 

Zrodiť sa. 

I červíku ten koreň milý, v ktorom 

sa zrodil. 
Kde sa kdo zrodí, tam sa i hodí. 9i5 

Č. 226. Sr. Adalb. Urodzič si^ 11. 
Kde som sa narodil, tam chcem i 

zomreť. 



*) Mindeníitt jó, de legjobb otthon. 

^) Kakas is hatalmas a mága szcmetjén. 



Digitized by 



Google 



VIII. Pomery společenské. 



A. Ľidé 8 lídmi vúbec. Spoločenské 
ctnosti a nectnosti vúbec. 

1. Sebecit, sebeobrana, až samolíbost. 

(Víz 258 — 269.) 

Prísloví. (Poŕ. víz 622 — 627.) 

Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia, l) 

Č. 181. Adalb. Robak 2. 
Akým si ty mne, takým ja tebe pá- 
nom. 
Ani ja som nikomu z nosa nevyfrkol. 

Č. 547. I já jsem — 
Bližšia košeľa ako kabát. 2) Č. 396. 

Adalb. Koszula 1. 
Bližšia moja gamba nežli vlastná tetka. 
Brániť sa. 

Biť zakázano, ale brániť sa dovoleno. 

Bráň sa chlap, abo skap ! Č. 367. 

Bráň sa pták, alebo skap! T. 

I tá včelka sa ešte bráni. 

Každý sa bráni ako môže; — ako 
sa vie. 
Holub je holubom, a predsa má svoju 

žič ; — svoj hnev ; nahnevá sa. Adalb. 

Golíib 4. 
Hrable, hrabať. 

Dávno tie hrable zkapaly, čo k tebe 
nehrabaly. 



Každé hrable k sebe hrabú. Č. 57. 
Adalb. Grabie 1. 3. 

Každé hrable nato hrabú, aby dačo 
nahrabaly. 

Každý k sebe — pod seba — hrabe, is 
Adalb. Grabič 1. 

Každý hrabe uhlie ku svojmu hrncu. 
(Též:) Každý svoj hrniec ohŕňa. 
Chváliť nás nechcú, a haniť sa nedáme. 
I my jsme nékdy volaco byli. T. 
I ohrablo uderí, keď naň šliapneš. Sr. 

Č. 116. I obruč — (Též.) Stup na 

hrable a uderia ťa po nose. 
I za mňa umrel Kristus Pán. ^j 20 

Ja rád vidím teba, ešte radšej seba. 
Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ 

si ho nepopáli.'i) Č. 245. VI. SI. 

221. (dokladá:) a která ho néma, 

pravi, že je nejlip bez neho. Adalb. 

Liszka 8. 
Každého svoj pípať bolí. 
Každé len najlepšie sebe verí. 
Každému svoje najmilšie ; — svoje sa 25 

ľúbi. Č. 245. Adalb. Podobač si^ 6. 

Swój 6. 
Každý Cigáň svojho koňa chváli.'^) Č. 

246. Adalb. Cygan 12.^ 
Každý je sebe najbližší. ♦^) Č. 56. Adalb. 

Bliski 2. 



1) Fércg is védelmezi magát. Féreg is meggyúremlik, ha reá hágnak. 

-) Kozelebb az ing a csuhánál; — mint a šuba. 

•**) Én értem is meghalt a Jézus. 

^) Roka is dicscri mága farkát. 

^) Czigány is mága lovát dicséri. 

^) Prima persona cgo. 



Digitized by 



Google 



1. Sebecit. 2. Výminky vzájemnosti. 



107 



Každý kupec svoju partičku (tovar) 

chváli. 1) Adalb. Kupiec 4. 
Každý má svoju volu. 
30 Každý mlynár na svoje koleso vodu 
naráža. Sr. Č. 57. Adalb. Woda 20. 
Každý najlepšie vie, kde ho čižma 
tlačí — omína — otíska, 2) — kde 
ho krpec omína; — kde ho bolí. 
Č. 186. Adalb. Boleč 10. Ból 13. 
Trzewik 2. 
Každý rychtár podľa seba súdi. Adalb. 

S^dzič 1. 
Každý sebe strebe. 
Každý svoje hľadá. 
-55 Každý svoju pieseň hudie. Č. 186. 
Kde ho svrbí, tam sa drbí. (Též:) 
Kde koho svrbí, tam sa poškrabe. 

Adalb. Drapač si^ 3. 
Kto môže svojím byť, nech druhého 

nenié. T. 

>Len si mne dobre bolo, čo ma po 

druhých; — o druhých sa netrápim. 

"40 Najprv Mojžiš, potom Tobiaš (:= mné, 

tobé). 

Najprv sebe, potom tebe. (Též :) Každý 

skorej sebe ako tebe. Adalb. Sobek 2. 

Nedám si do nosa nové dierky vŕtať. 

Adalb. Nos 20. 
Priať. 

Dávno toho čert vzal, čo sebe zlé 

pral. Z Boš. dol. 
Každý sebe najlepšie praje. 
46 Prajem tebe, ešte lepšie sebe. 

Svätý Petor laje, kto scbé nepraje. 
T. a Č. 56. 
Ruka. 

Každá ruka k sebe nakrívená. Adalb. 
R?ka 22. Sr. Č. 57. (Též:) K sebe 
sa ruky krčia. ^) 
Kde bolesť, tam ruka. Sr. Č. 18. 
187. Adalb. R^ka 44. 
Volím byť kladivom ako nákovou. 

2. Výminky vzájemnosti. 

Prísloví, 
fio Aká otázka, taká odpovedi*) Č. 86. 



Sr. Adalb. Pytač si^ 3. 

*) Jeder Kaufmann lobt scine Waarc. 

^) Kiki legjobban tudja, hol szorít csizmája. 

3) Minden embernek mága felé hajlik a keze. 

^) Minô a kérdés, olyan a felelet. 

•'^) Krisztus koporsóját sem orizték ingyen. 



Aká pôžička, taká návratka; — od- 
plata. 

Aká príveta, taká odveta. (Též :) Veta 
za vetu. Č. 555. 

Aký >pomodaj« (Pán Boh daj), taký 
bodajzdrav.* (Též:) Aký >Pán Boh 
daj dobrý deň« také » Ďakujem pe- 
kne. < Č. 87. 

Aký > pochválen,* také >na veky, amen.< 
VI. SI. 220. 

Aký » pomáhaj Pán Boh,< taký »Pán 55 
Boh daj* (aneb:) taký >Bôh zaplať.* 
Adalb. Bóg 160. 

Aký si ty mne, taký ja budem tebe. 
(Víz 59.) 

Ako do hory volái^, tak sa ti ohlási. 
Č. 87. Adalb. Glos 5. Las 7. 

Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia 
k tebe majú. (Též:) Ako ty o ľu- 
ďoch, tak ľudia o tebe. Adalb. Czlo- 
wiek 67. 

Ako ty mne, tak ja tebe, nepodlužni 
sme nič sebe. Šár. — VI. SI. 220 
Adalb. Ty. 

Česc za česc, a bryndzu za groše. Šár. 6o 

Čo nechceš, aby iný tebe činil, nečiň 
ani ty jemu. (Též:) Čo nechceš, 
druhým nečiň. (Srovn. Mat. 7, 12.) 
Čo nechceš sebe samému, nérobi 
druhému. T. Adalb. Czynič 9. 

Čo pri iných haníš, to nechváľ pri 
sebe. 

Dačo za dačo, za nič nič. Č. 49. Ncco 
— Adalb. Co 1. 

Darmo. (Jiná viz X. 1042 — 1056.) 

Ani kura — kurča — darmo ne- 

hrebie — nepapre. (Též :) Nato kura 

hrebie, aby vyhrebla ; — aby zrnko 

našla. Č. 128. Sr. Adalb. Kura 29. 

Ani Pánu Bohu darmo neslúžime; 6-. 

— darmo sa nemodlíme. 
Ani pes darmo nesteká. VI. SI. 222. 

Adalb. Darmo 1. 
Ani pri hrobe Krista Pána varta 
darmo nestáľa.^) Č. 49. 543. Ne- 
bude darmo — 
Bolí hrdlo spievať darmo. Č. 128. 
Adalb. Darmo 2. 



Digitized by 



Google 



108 



VIII. Pomery společenské. A. Lidč s lidmi vúbec. 



Dačo za dačo, darmo iba smrť. Sr. 
Č. 49. (Víz 63.) Adalb. Darmo 7. 
Smierč 100. 
70 Dar za dar, za darmo nič. Adalb. 
Dar 6. 
Vec za vec, za darmo nič. 
Jaký ty mne hlib (chléb) dávaš, taký 

ja ci zohabim. Šár. 
Jak mne dakto, tak dakomu Pán Boh. 

Šár. 
Kto chce mať, musí dať. 
75 Kto ma má rád, ten mi je brat. 

Kto mňa miluje, ja ho víc (vlastné 
slovensky >viac«); kto mňa nemi- 
luje, ja ho nič. (Též:) Kto mňa ctí 
atd. 
Kto mne dáva, učí ma dávať. (Srovn. 

74.) Č. 48. 
Láska lásku budí — plodí — . T. Adalb. 

Miloáč 30. 
Majú ludze, mam i ja ; dajú ludze, dam 
i ja. Šár. 
80 Milé za rúbe. 

Pokoj. 

Daj pokoj, máš pokoj 

Ja mám s tebou pokoj, aj ty mne 
daj pokoj. 

Kto mne dá pokoj, já mu dám dva. 

Nech mi dá pokoj ja mu dám svet. 

86 Pokoj každému milý. Adalb. Pokoj 6. 

Ruka ruku umýva, aby obe boly čisté; 

— a obe sú biele, i) Č. 86. Sr. 

Adalb. Przyjaciel 91. R^ka 20. 47. 
Zato dávajú krave sena, aby dala mlieka. 

3. Pŕátelství. 
Prísloví. (Poŕ. viz odst. 23. b). 

Akí sme, takí sme, — naši sme! 

Bodaj sme sa nikdy nemerili! 
90 Dobrá studňa v suchu vodu dáva: 
dobrý priate! v núdzi sa poznáva. 
Sr. Adalb. Przyjaciel 14. 52. 101. 

Dobre tomu, kto má priateľov; beda 
tomu, kto ich potrebuje. Sr. Č. 235. 
Pŕítel jest — 

Dobrého priateľa si váž ako drahý po- 
klad. 

Dobrý priateľ nad zlato. 

*) Kéz kezet mos, mind a kettô tiszta. 
-) Uj barátért el ne hagyd a régit. 



Dobrí priatelia sa s jednou jahodou 

podelia. Adalb. Jagoda 1. 
Dobrí sa snášajú a zlí sa kolu medzi 95 

sebou. 
>Kde môžem, spomôžem.* 
Kde nieto svornosti, tam nieto hoj- 
nosti. 
Kto na čas dáva, za dvuh pomáha. 

Šár. 
Kto priateľa miluje, svojho neľutuje. 
Kto ťa napomína, maj ho za priateľa, loo 

Č. 232. 
Láska. 

Kde láska, tam i Bôh. Sr. Adalb. 
Zgoda 6. 

Kde nieto lásky, nieto ani pásky. 

Láska, ako prsteň, konca kraja nemá. 
Sr. Č. 237. Láska prsteň — 

Láska nepotrebuje zákona. Sr. Č. 
237. Pro lásku — 
Lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov. lOô 
Lepšie je mať sto priateľov ako jed- 
ného nepriateľa. Č. 235. Adalb. Nie- 

przyjaciel 6. 
Lepšie mať priateľov ako nepriateľov. 
Lepšie priateľstvo ako peniaze. Č. 229. 

Adalb. Przyjaciel 30. 
Nie to priateľ, čo miluje v šťastí, ale 

ktorý pomáha v nešťastí. (Viz 119.) 

Adalb. Nieszcz^šcie 35. Przyjaciel 97. 
Priatelia ako sa povadia, tak sa zase "o 

pomeria — udobria. (Posmešné:) Sú 

ako Cigáni, takto sa pobijú a hneď 

sú dobrí. ( Aneb :) Psi sa hneď hryzú, 

hneď sa lížu. 
Priateľovi aj o polnoci (pomôžem). 
Priateľstvo blízo nepriateľsťva býva. 
Starý priateľ. 

Nových priateľov nadobudz, starých 
nezabudz ! 

Pri nových priateľoch nezapomínaj na 
starých. 2) Č. 229. Pro pfítele — 
Adalb. Przyj aciel. 9. 

Starý chlieb, staré víno, starý priateľ ii5 
vždy dobrý. Sr. Č. 230. Starý pfítel 
— Sr. Adalb. Druh 2. 

Starý priátel, staré víno najlepšie. 
T. Sr. Adalb. Przyjaciel 94. 

Starodávny priatel je najlepší. 



Digitized by 



Google 



3. Pŕátelství. 4. Milosrdenství. 5. Marná pomoc. 6. SmíHivost; hnčv. 



109 



Svornosť vedie k šťastiu, nesvornosť 
k nešťastiu. 

V potrebe priateFa poznáš. Č. 231. 
120 Všade sa to najdú ludia (dobrí). — 
Všade sú ludia. 

Zlato sa probuje v ohni, a priateF v ne- 
šťastí. Srov. Č. 231. Oheň zlato — 

4. Vyzvaní k milosrdenství a soucitu. 

Prísloví. 
Bitého nebij ! 

Kto z Boha, ratuj, daj rady! 
Nedaj človeka zahubiť; — duši kre- 
sťanskej zahynúť! 
125 Neraduj sa z cudzieho nešťastia ! Adalb. 
Nieszcz^scie 36. 
Netráp ho! dosť ho psota trápi. 
Pomáhejte dobrí ľudia! 
Priať. 

Aj druhému dopraj, nielen sebe. — 
Čo sebe nepraješ, to ani druhému 

5. Odvčty na mamou, pozdní pomoc. 

(Víz v. odstavec 15.) 

Prísloví. 
(Poŕ. víz níž odstavec 23. c.) 

Keď čertu mať zdochne a peklo shorí, 
potom je pozde pomáhať. 
130 »Keď ste ma upekli, teraz ma už 
sjedzte ! « 1) 

Nech čert vezme pašu, keď kone po- 
dochnú. 

Nech psom tráva rastie 2) atd. (Viz 
131.) Sr. Č. 289. Rosti psom — 
Adalb. Smierč 46. Trawa 7. 

Po smrci nech sa chto sce (chce) vrčí. 
Z Boš. dol. Adalb. Šmierč 42. 

6. Ustupnost, smíŕlivost, mírný soud ; 
neústupnost, nesmíŕlivost, hnčv. 

(Viz »Sváda« V. odst. 19.) 

Prísloví. 
(Poŕ. viz odstavec 23. d. m.) 

Ak chceš byť horším, nebudeš lepším. 

136 Ani čert je nie taký čierny ako ho 

maľujú. ^) (=: Nečiň človeka horším 



než jest.) Adalb. Djobel 78. Sr. Č. 

21. Není — 
* Cnosť bez protivníka vädne. 
Čím viac prikladáš, tým viac horí. 
Človek je len polovicu tak zlý, za akého 

ho ludia majú. 
Dobrý s každým dobre vynde. (Avšak 

pravé jest na svém místé také :) Kto 

so všetkými chce byť dobrý, nebude 

s nikým. 
Dva tvrdé kamene nemeľú dobre. Č. i40 

116. Adalb. Kamieň 2. 
Hnev, nahnevaný. 

Ďaleko od hnéva, daleko od hroma. T. 

Hnev prátelstvo ruší. T. 

Hnev zlý poradník. Č. 113. Adalb. 
Gniew 17. 

Hniva še, nemá pravdy! Š. 

Keď sa nahneváš dnes, zajtra sa i^ 
vyvŕš. 

Nahnevaný žiaden nebol dobrý. 

Nedaj sa uchytiť — uchvátiť — 
hnevu. 

Népojičiš-li na týdeň hnéva, pójčiš 
na celý rok. T. 

Potlačuj hnev kým je malý. 

Za hnevom ľútosť chodí. i50 

Kde obe strany niesu v shode, tam je 

tretí ku jich škode. 
Keď ma budú kliať, budem sa jim 

smiať; keď ma budú biť, budem sa 

jim kryť. 
Koho bili.^ Petra. A kdo sa bil? Peter. 
Krivda. 

Svätá krivda, kto ju môže preniesť. 

Snes radšej ty krivdu, ako by si ju ^56 
mal robiť. 

VoI krivdu trpeť, ako krivdu činiť. 
Sr. Č. 111. Lépe bezpráví — Sr. 
Adalb. Zíoáč 4. 
Kto do teba kameňom, ty do neho 

chlebom. Č. 16. Adalb. Kamieň 18. 
Kto nevie sám seba skryť, ten nemôže 

múdrym byť. Č. 206. 
Kto svoje viny ľutuje, odpustenie do- 
sahuje. 
Láskavé teľa i dve kravy vycicia, a i6o 

terkacic — potlukacie — ani jednu. 

Šár. 



*) Ŕekl prý zbojník Jánošík za žebro občsený, když mu pŕisel »pard6n.< 

*) Nôjjôn ícutyának fu, ha eldoglik a ló. 

^) Nem olyan az órdog, a mint festik. Nem oly rettenetcs az ordôg, a mint irják. 



Digitized by 



Google 



110 



VIII. Pomery společenské. A. Lidé s lidmi vubec. 



Lepšie banovať ako panovať. (» Ba- 
novať* značí vlastné >želeti« ; tu 

snad »smutiti«.) 
Ľudia s ľudmi sa naprávajú (míŕí, po- 

konávají). 
Môže ti ten byť ešte na dobrej pomoci 

(nepohnevaj sa s ním). 
Neber každé slovo na vážku. 
165 Nedochoď konca rečiam. (Též:) Ktoby 

aj všetkým rečiam konca došol! 
Nenávisť je zlý kamarát. 
Nenie ťažko medzi dobrými dobrým 

byť. 
Nepriateľ. 

Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj. 
Adalb. Gonič 4. 

Nerob si nepriateľov. 
170 Urob si radšej priateľa z neho, ako 
nepriateľa. 
Naodplácaj zlým za zlé, ale dobrým. 

Adalb. Zle 10. 62. 
Nerob si u ľudí zajesť. 
Nevedomosť hriechu nečiní. Č. 341. 

Adalb. Niewiadomošč. 
Nevieš, kto sa ti ešte zíde. 
175 Pokoj. Maj s každým pokoj. — Naj- 
lepšie je len svätý pokoj mať. — Pokoj 

je najlepší. 
Pomsta človeka na mnoho nese. T. 
Pre málo ani kňaz nič nerekne ; — ani 

páni nie nerečú; — ani kat neobesí. 
Prvá chyba odpustená. Adalb. Pot- 

knienie. 
Radšej po dobrom ako po zlom. Radšej 

po dobrôtky ako po zlotky. 
180 Rujný pes máva potrhané uši. 
Srditých psov vlci žerú. 
Staré hriechy nespomínaj. 
Škaredé hľadí, ale pekne myslí. 
To nenie chlap, ktorý bije, ale ktorý 

drží. 
Trpelivosť, trpeť, tŕpky. 
185 Aj svrček volá: >trp! trp!« 

Kristus Pán bol svätý, a trpel. ^) 

Kto nevie trpeť, nevie panovať. 2) 
Č. 323. 

Kto trpí, ten panuje.^) 

* Trpelivosť pekná cnosť. 



Tŕpka je dobrá, kto ju môže sniesť, i90 

ešte lepšia, kto ju môže sjiesť. — 
Tŕpky sú dobré, kto ich môže pre- 
žierať. (O trpel ivosti vôbec:) Tŕpky 
sú horké, ale sú osožné. (> Tŕpka* 
ostatné čes. stŕemcha.) 
Ustúpiť. 

Človek hlúpy neustúpi 
Múdrejší ustúpi. — Múdry v reči 
ustúpi. Č. 207. Sr. Adalb. M^dry 
29. Rozum 31. 
V škaredom sude môže byť dobré 

víno. 
Vŕšiť sa najmä (zvlášté) na slabom nie 

je pekná vec. 
Zlosť (zlý hnev) rozum zaslepuje. 195 

Z malej iskry veľký oheň býva. 

7. Opatrnosť se zlými a nerozumnými. 
Prísloví. 

Bujaka za rohy nechytaj* 
Čert. Sr. Adalb. Bóg. 26, 28, 130, 
305, 351. Djabel 29, 30. 

Boha nehnevaj (anebo :) Boha sa boj, 
čerta nepopudzuj, lebo nevieš komu 
sa do ruky dostaneš. (Též :) S Pánom 
Bohom buď zadobre a čerta atd. 
(»Bôh a čert« tu pŕenešeno na lidi 
dobré a zlé v smyslu Havel a Pavel. 
Podobné i v nasl.) 

Čertovi musíš aj vo dne posvietiť. 

Dobre je to, keď sa aj čertovi svie- 200 
čočka zapáli. (Sbératel Oružný v >So- 
kole< vykladá to takto : > Dobre je 
to keď sa kujonovi hriechy po- 
vedia.*) 

Dobrý buď s čertom, aby sa ti pe- 
klom neodslúžil. 

Najmúdrejšie je, keď je človek i 
s Pánom Bohom zadobre, i s čer- 
tom nie za zle. (Ale lépe má Písmo 
Sv., že nikdo nemúže dvéma pánúm 
sloužiti. Pozn. Šuj. — Když to ale 
— jak výš fečeno — pŕenešeno 
jest na lidi zlé i dobré, tedy bychom 
povédéli : Zle vyslovené podobenství, 
ale prechováva v sobé pravdu.) 



*) Istcn fia volt Krisztus, mégis szenvedett. 
-) Qui nescit pati, nescit dominari. 
^) A ki szenved, az uralkodik. 



Digitized by 



Google 



7. Opatrnost se zlými a nerozumnými. 



111 



> Nedaj čertu do dediny!* (Púvodné 

vystríhali tak Ledničané pred mni- 

chem, když se ubíral k nim »na 

kvešty«. Srovn. quaeso.) 

S čertom najlepšie mať pokoj. 

205 S čertom sa nepasuj, a Bohu sa poddaj. 

Špatnému čertovi peknú tvár ukáž. 

(Víz 257.) 
Zapar Bohu sviecu a čertovi hlaveň. 
Dobre je aj v pekle mať priateľa. Adalb. 

D. Pieklo 17. 
Hnev pominie, ale nenávisť v srdci 
zostane. (Nedôveruj prílišné, snad 
se jen na oko smíŕil.) 
210 Kto chce pokojne na svete žiť, musí 
v jednej ruke oheň a v druhej vodu 
nosiť. 
Kto sa mieša do otrúb, toho svine 
sožrú. (Též :) Kto líha medzi otruby, 
prichodí svini pod zuby. Č. 40. 
Adalb. Otruby. Plewa. 6. 

Lajno.l) 

Lajno, čím viac v ňom papreš, tým 

väčmi smrdí. 
Nedráždi lajno, nak nesmrdí. T. 
Od lajna sa len zababreš. 
215 s lajnom sa nebabri, lebo smrdí. 
Škoda je s lajnom sa paprať. 
Maj s ledačinou pokoj. 
Myš, nehraj s mačkou. 
Nahnevaj vlka, zabije ti žriebä. 
220 Nedrážď sa s mačkou, bo ťa poškrabe. 
Adalb. Kot. 54. 
Nedrážď sršňa. 
Nehraj sa s ohňom, dlapku si opáliš. 

Sr. Č. 32. Nehraj kočko — 
Nechoď za každým svetlom, bo za- 

bŕdneš. 
Nelapaj žrebca za kopyto. 
225 Nepapri mu zakalenou trieskou pod 
nosom. 
Nepriateľ. (Viz 256.) 

Chráň sa pred nepriateľom, i pred 

najmenším. 
Nepriateľ i ten najmenší mnoho 
škodiť môže. (Viz 246.) 



Neumelému, nezkúšenému nesver všetko. 
Od surového si ľahko grobianstvo utŕžiš. 
Pes. 

Besnému psu sa vyhni. 230 

Cudziemu psu never. Adalb. Pies 

149. 
Hoď psovi chleba, neuhryzne ťa. '^) 
Hoď psovi koštiaľ, čertu hlaveň, aby 

mlčal. 
Hoď psu koštiaľ, nech nebreše; — 

aby ne vrčal. 
Lepší dobrý pes, než zlý človek. T. 235 
Maj so psom pokoj I 
Mrcha psovi chlieb hádžu. 
Nebuď psa, keď spí. (Též :) Spiaceho 

psa netreba budiť. Č. 114. Sr. 

Adalb. Lew 12. 
Never psovi, pohryzie ťa. 
Psa proti srsti nehlaď! 240 

Radšej psovi kus chleba, ako dať 

sa pohrýzť. 
So psom sa hraj a palicu v ruke 

maj. (Též.) Keď sa so psom žar- 
tuješ, maj za pásom palicu. Adalb. 

Pies 226. 
Pri sprostom maj rozum, a pri múdrom 

ešte viac. 
Radšej budVne dobrí zďaleka ako 
zblízka z\i\'^) Sr. Č. 244. Radéji se 
z daleka — Adalb. Kochač si^ 29. 
Przyjaciel 27. 
*S každým pekne, s neveľa dôverne. 246 

Č. 247. Sr. Adalb. Pi^knie. 2. 
Škodiť môže každý. 
Veriť, ľahkoverný. 
Hoďakomu never! 
Kto lahko uverí, hneď sa v leb 

uderí. T. 
Kto ľahko verí, ľahko zklamaný býva. 

(Též :) Ľahkoverný ľahko sa zklame.^) 

Adalb. Wierzyč 6. 
Len blázon každému verí. 250 

Never každému ! (Srovn 1. Jana 4, 1.) 
Ver, ale komu! Adalb. Wierzyč 19. 
Zle je i všetkým veriť, i nikomu.^) 

Adalb. Vierzyč 26. 



1) Hoc scio pro certo, quoties cum stercore certe, vinco, seu vincor, semper ego 
macuíor. 

2) Vess az ebnek, nem harap meg. 

•^) Jobb távol szeretni egymást, mint kôzel gyulolni. 

*) A ki kônnyen hisz, kônnyen csalatkozik. 

•'») Mindent hinni, vagy scmmit, azonegy gyarlóság. 



Digitized by 



Google 



112 VIII. Pomery společ. A. Lidé vubec. 8. Konec trpel. 9. Sousedství. 10. Návštevy. 



Vlk. 

Kto sa ovcou robí, vlci ho sjiedia. 
Sr. Č. 46. Učiň se — Adalb. 
Baran 18. 
265 Nenechaj psa doma, keď ideš k vl- 
kovi na hostinu. 

NepriateF smierený, vlk zkrotený — 
všetko jedno. Srovn. Adalb. Wilk 
102. 

Zlosť ťa bere, a ešte musíš peknú 
tvár ukazovať. ^) 

8. Konec trpčlivosti. 

(Víz IX. 478, 479, 487, 502-506, 
519, 520.) 

Prísloví. 

Abys ty mňa nesjedol, sjem ja teba. 
Čo vela to veFa! 

Had. 
260 Hadovi musíš na hlavu stupiť. — 

Chto sce (kdo chce) hada umoriť, po 
hlave ho mosí biť. Z Boš. dol. 

Hrubého Janka hrubým bijú. 

Keď nejde po dobrôtky, tedy po zlotky. 

»Keď ty môjho Žida, aj ja tvojho Žida ! < 
(Jeden vezl jednoho Žida, druhý dru- 
hého. Nechtévše sobé jeden dru- 
hému vystoupit, dali se do vzájem- 
ného šibaní nevinných Židftv.) 

Láska nekdy tiež praská. 
265 Na tvrdú šiju tvrdú palicu. 

»Ošiň Kubo, tu je hrubo !« (Pán, chté 
zkusit mlatce, zdali dobée mláti, 
schoval se pod obilí na humne ro- 
zestfené. Mlatci pŕišedše a nalezše 
na tom místé, kde se hospodár 
schoval, vypuklinu, mlátili do ní tím 
silnéji, pri čem jeden z nich zvolal: 
»Ošiň, Kubo, tu je hrubo !«) 

Pes. 

Kto mrchavého psa hladí, zle si po- 
radí. — Mrchavého psa nehladkaj ! 

Sraz mu rohy, aby neklal. 

Strunu dotiaľ naťahujú, kým nepraskne. 
Sr. Č. 131. 



9. Sousedství; známost. 
Prísloví. 

Ak máš suseda zlého a pritom boha- ^^ 
tého, predaj všetko a učej (uteč) 
od neho. Trenč. Sr. Č. 413. Sr. 
Adalb. S^siad 15. 

Dobrý sused lepší ako rodina. 

Dobrý sused otec, mať. 

Keď sused horí, aj teba páli. 2) 

Kým rodina zvie, sused to aj sjie. 
(Značí pomoc.) 

Lepší sused blízky, ako priateľ ďaleký. 275 
(Bibl. pŕísl. 27, 10.) Adalb. S^siad 6. 

Od dobrého suseda hate — ploty — 
robiť netreba. Sr. Č. 412. (Též.) 
Dobrý sused najlepšia ohrada. 

Od susedov ani sliepka nebýva dobrá. 

Zlý hlad, vojna, mor, oheň, — horší 
zlí súsedi. (Též:) Zlý je oheň, zlá 
je voda (povodeň), zlé krupobitie, 
ale horší planý sused. VI. SI. 230. 
Nech Búh bruni od zlého suseda. 
Adalb. S^siad 31. 

Známosť. 

Dobrá známosť za hotové peniaze 

stojí. 
Lepšia známosť ako peniaze ; — ako 280 

za remeň peňazí. 
Lepšia známosť ako rodina. 3) 

10. Návštevy, pohostinnosť. 

Prísloví. 
(Poŕ. víz odstavec 23. n.) 

»Bár sa ja vám vydieram, (aneb:) 
trebas ja vám utekám, len ma vy 
držte!* (Kto se tak staví, jakoby 
chtél odjít, a pŕedce by rád zústal.) 

Čo máme, to dáme. 

Čo strovíš s milými, to Bôh vynahradí 

s inými. 
Dze (kde) ťa radzi majú, nechodz 285 

často, a dze neradzi, nikdy. Z Boš. 

dol. Č. 415. Kdes rád vidén - 

Adalb. Bywač 2. 
Chleba a noža nespúštaj so stola. 



1) Sr. Zum bôsen Spiel gute Miene machen. 

2) Te is fčlj, mikor a szomszéd báza ég. 
^) Jobb neha egy barát mint száz atyafi. 



Digitized by 



Google 



10. Návštevy, pohostinnost. 11. Úcta. 



113 



Inde kura (kurča) jcs, doma svoje 

rež! 
Hosť, hostina. (Viz 313 — 316.) 

Častý hosť nebýva vzácny. 

Do hostiny nebuď ani prvý ani po- 
sledný. Č. 288. Adalb. Úcta 3. 
290 Hosť a ryba na tretí deň smrdí. ^) 
Č. 416. Adalb. Gošc 22. Ryba 52. 

Hosťa si musíme uctiť. 

Hosťovi čo najlepší kúsok. 

Hosťovi daj, a ešte ho odpýtaj (z ne- 
dostatku.) 

Hosťovi prvé miesto. 
295 Chodííi v hosti, čakaj i ty hostí. 

I psa hosťovho nachovajú. 

Keď hosť príde, prvá starosť o jeho 
kone, druhá o kočiša, tretia oňho. 

Kedz bys posol na hoscinu, vem 
se šcbu tanistrinu. Šár. 

Kto moc hostí domov vodí, chytro 

po žobraní chodí (správne > pôjde*). 

300 Moc hostí a málo kostí. Sr. Č. 417. 

Niet tej dediny, kdeby nebolo ho- 
stiny. VI. SI. 225. Néni dediny 
bez hostiny. 

Prišiel hosť na holú kosť. Prišli hosti, 
aby hrýzli kosti. 

Raz do roka i v pekle hostina býva.'^) 
(To by dle nékterých mélo býti 
ve spojení s tím, že jest kdesi 
krčma, jejíž jméno jest > Peklo*. 
Avšak výkladem tímto ztratilo by 
jen toto prísloví na báječnosti, která 
vždycky lépe zdobí, než podklad 
a historka na skutečnosti se zaklá- 
dající. Potom i vôbec povedení to 
na krčmu se nehodí.) 
Ktoby rád, tomu nedávajú, a kto nechce, 

toho ponúkajú. Sr. Č. 417. Pri sláv- 
nosti — 
305 Kto chce bližních povážiť (uctiť, po- 
častovať), musí sebe ukrivdiť. 
»K vôli kamarátstvu sa mních oženil.*'*) 

K vúli společnosti sa aj franciškán 

oženil. Pr. Modra. (Pobízení ku sj)o- 

lečné zábave, pití. j 



Ľudia. 

Ľudia s ľudmi a psi so psy. (Viz 

311.) 
Medzi ľudVni po ľudsky, doma bieda 

vždycky. 
To je dom, čo ludia chodia doň ; — 
kde chodí mnoho doň. 
> Mohol si nos doma držať!* (Kdo 3io 
nezván jsa, šel do společnosti, a tam 
se mu zle zvodilo.) 
Musíme už len so svetom žiť. 
Neponúkaj nôž, ale chlieb. 
Nezvaný, neprosený, nevolan ý. 
Kde ťa neprosia, nech ťa čerti ne- 
nosia. Sr. C. 85. Kde té nezvou — 
(Viz 310.) Adalb. Prosič 4. Sr. 5. 
Na hody nezvaný býva u dverij če- 

stováný. T. 
Nevolaný hosť má miesto za dvermi. 315 

Adalb. Gošč 12. 
Nezvaných hostí pod stôl sádžu. Č. 
416. VI. SI. 230. Nézvani hosté pod 
pecem sedaju.**) 

11. Úcta. 
Prísloví. 

Akého ťa vidia, takého ťa uctia. 

Aký hosť, taký obrus. 

Dolu klobúk pred takým (šlechetným, 

umelým) človekom! 
Každému poctivosť. 320 

Komu česť, tomu česť, j)astierovi trúba. 

Č. 17, 105. Sr. Adalb. Pastuch 1. 

VI. SI. 221. — žebrakovi kobela. 
Kto druhého ctí, sám z toho chválu 

má. T. a Č. 106. Sr. Adalb. Czic. 
Kto sám nemá cti, ten ani druhého 

nectí. 
Kto uctí psa, uctí pána.'"*) (Psa 1= ])od- 

ŕízcného). Adalb. Pan 31. 96. 
Nehlaď na psa, ale čí je pes.^M (To 325 

svází ku strannosti, av.^ak dobre = 

Pro dobrého, vzácneho pána, otce 

a j. odpusť podŕízenému.) Č. 166. 
Prv si mné dvojil, a už mi tykáš. T. 



*) Harmad na|>ra míiul a ha! búdos, mind a vcndcj^. 

') Pokolban is esik efT\szcr iinnep. Pridáva sc i toto: »choc je už dávno starými 
hrncami zahádzané. 

^) Barátságért a barát is mcgházasodott. 

*) Hivatlan vendégnck ajtó megett hclye. Ungcbctenc Gä.stc setzt man untcr den 
Tisch ; - gehôren hinter den Ofen. 

5 - ť») Ebet is mcgbecsulik uráért. 

8 

.\d. P. Z.ítiirecký, Slovcusk.i prísloví. 



Digitized by 



Google 



114 



VIII. Pomčry společenské. A. 12. Spolky. 



12. Spolky. 
Prísloví. 

Bez jedného kola bude plot stáť. (Sr. 

342.) 
Bez jedného vojaka bude vojna. Adalb. 

Wojak 1. Žoínierz 1. 
Bez jedného žiaka bude škola. 
330 Bez jedného Žida budejarmak. Č. 290. 

Adalb. Žyd 1. 
Bez jednej lastovičky bude leto.^ Č. 

290. Adalb. Lasztówka. 
Bez jednej niti môže plátno byti. 

Novohr. 
Bez jednej ovce bude sálaš — košiar. — 

(Též: Pre jednu ovcu nedržia sálaš. 

Dobrý. 

Dobrý človek sa všade vmestí. 
335 Dobrých ludzí všadze sa moc smescí, 
ale zlých ešče vác, lebo kedz sa 
dajú do pranice, hneď sú na kope ; 
— dobrí vella -vedie seba, zlí na 
kopu. Z Boš. dol. 
Dobrých sa moc smestí, a jeden zlý 
všetko pohubí. '^j Dobrých sa vela 
spriáce. T. 
Dom rozdelený spadne. (Luk. 11, 17.) 
Dva chrbty viacej unesú ako jeden. 
Dva kone viac utiahnu ako jeden. 
34() Dvaja — rada; traja — zrada. Č. 248. 
Adalb. Dvvaj 10. 
Jeden chlap — žáden chlap. T. 
Jeden kôl plot neudrží. C. 359. 
Jeden strom nečiní háj. Č. 290. 
Jeden žeravý uhoľ hreje sa od dru- 
hého. Č. 130. 
345 Jedno drevo nenie hora. -^j Č. 290. 
Adalb. Drzewo 21. 
Môžeme sa pästiť (pastovať), keď sa 

môžeme smestiť. 
Obec — veľký kopec. T. a Č. 358. 
Pomoc všade dobrá. 
Povrázok silnejší je vo tri »huby« (hyby) 
než ten, ktorý je v jednu. Rkp. SI. 
Pohl. — Č. 112. Trojnásobní — 



Ruky. 

Mnoho rúk mnoho s[)raví. sso 

Štyri ruky viac urobia ako dve. Sr. 
Adalb. R^ka 14. 

Viac rúk viac spraví. 
Spolky, společník. 

Ani vrabec (aneb :) ani holub ^) spolky 
nemiluje. 

Čože o společníka! ale o pomoc- 
níka! Č. 235. Snáze -- 

Pán Boh stvoril volky a čert spolky. 355 
Č. 347. Pán Bôh spáril — stvoril 
— (Též:) Pán Boh volky a čert 
spolky. 

Spolky berú ovce i volky. 

Spolky — čertove volky. 

♦Spolky sú k majetku volky. 

S vlkom spolky, — čert berie ovce 
i volky. 
Viacej očí viacej vidí. Č. 202, 351. 36o 

Víc lidí — (Též :) Mnoho očí mnoho 

vidí. Adalb. Oko 64, 93. 
Všetci za jedného a jeden za všetkých ! 

13. Kdo komu roveň — neroven; 
vhod — nevhod. 

(Srovn. >Zlí se podporují< II. odst. 9.) 

Prísloví. (Poŕ. víz níž odst. 23. e). 

Darmo sa tam tiskáš, kde ťa nechcú, 

Doba dobu nájde, čo kraj sveta pôjde. 
Sr. Č. 37. 

Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nena- 
tískaj — nenarývaj — nepchaj. (TéŽ:) 
Kde ťa neprosia atd. (Viz 313.) 

Kováč k kováčovi, hrnčiar k hrnčia- 365 
rovi. (Ač pravé také :) Hrnčiar hrn- 
čiarovi závidí. 

Letel holub za holubom. (Též :) Holub 
za holubom, ovca za baranom. Č. 38. 
Adalb. Gol^b 2. 

Nájde kováč uhliara a uhliar kováča. 
Č. 38. (Viz 365.) 

Nech si každé len svoju roveň hľadá. 



M K^y fecske nem csinál nyarat. 

-) Sok jó embcr clfcr e<^ ícis helyen. 

•*) E^y szálfa nem crdô. 

*) Dostatečno bylo by vztahovati toto na manžciství, v kterém tedy tretí osoba 
místa nemá. Avšak lid bájí: » Holub, káčer a gunár (husár j kúpili si sud piva. Gunár, 
majúc najdlhšie hrdlo, dosiahnul najhlbšie, káčer menej, holub najmenej. Od tých Čias 
holub spolky nemiluje. 



Digitized by 



Google 



13. Kdo komu roveň, vhod. 14. Nemíchej sc do jiných. 



115 



Pozná si vrece záplatu. (Srovn. Aké 

vrece, taká záplata.) 
370 Rovné k rovnému najradšej sa ťahá. 
Rovné s rovným chodí. 
Rovný rovného hladá. Č. 37. 
Rovný rovnému sa raduje a s ním sa 

radkuje, (do radu stáva). Adalb. 

Równy 3. 
Svojej rovne sa drž ! 
375 * Špatná shoda s ohňom voda. Č. 228. 

439. Téžká — Adalb. Niezgodny 1. 

Ogieň 39. Zgodsic si^ 10. 
Ťažko ovcu s vlkom meriť. Č. 35. — 

berana — 
Žartovať. 

Nežartuj, s kýms' nerástol. Č. 83. 
— S nerovnými nežartuj ! 

14. Nemíchej se do jiných; hleď 
svého. 

Prísloví. 

Ani sa ti neore, ani sa ti neseje, (čo 
ťa do toho.?). Adalb. Siač 1. 

Bez volania nechytaj sa cudzej roboty. 
3íj(> Čo me do teho? nemoje še mele. Sár. 

Cudzé pšeno ohánia, a jeho vlastnié 
vrabci zobú. T. Č. 272. Adalb. 
Proso 1. 

Cudzie vidíš pod horou, a svoje ne- 
vidíš pod nohou. Č. 273. Sr. Adalb. 
Cudze 21. 

>Či mi dal čo do vreca alebo do hrnca ?« 
(nech sa tedy nestarie do mňa). 

Čo nehorí, nezalievaj. 
385 Čo sa ťa netýka, tomu daj pokoj. 

Čo ťa napáli , nehas, 1) povedám ti, 
bratček mamlas!< — Čo ťa nepáli, 
nefúkaj. Č. 272. Adalb. Gasič 2. 
Odgrzebywač. Palič 1. 

Čo ťa po kom.í^ ty na seba hľad! 

Daj pozor na seba, čo ťa do iných? 

Daj tomu svätý pokoj ! 
390 f)aleko hľadá, a pod nosom to má. 

Do cudzej veci sa nemiešaj. VI. SI. 
227. Cuzum budum nérušaj. 

Doma sedz, svoj chlieb jedz! 

Hfadá posmech na iných, a má ho 
doma. (Víz 401.) 

HTaď ty na seba! 



Iným pomáha, sám sebe nemôže. (Z Mat. 396 
27, 42, od zlostníkúv nepravé o Kristu 
vyŕČeného.) 
Každá gazdiná vie, ako jej v hrnci 
vrie. (Též :) Každý vie, kde mu vrie. 
Každá sviňa má svoj chliev. 
Každý nech sám na seba hladí, aký je. 
Každý nech si len do svojho hrnca 
hľadí. (Víz 406, 411.) 

Ľahnem si na pec, a na svet sa ani 4oo 
neozrem. Č. 273. (Též:) Sadnem si 
pod pec a o svet sa nestarám. 

Má toho doma dosť, a po svete sháňa 
sa za tým. Č. 273. Jinde — 

Múdry. 

Mocnému netreba pomoci, múdremu 

rady. 
Múdreho netreba učiť. 
Múdremu neraď, mocnému nedvíhaj ; 

— sa neponúkaj. 
Na seba daj pozor! 405 

Nebuď do každého hrnca vareškou. Č. 
272. (Též.) Nemiešaj sa do všet- 
kého, ako vareška. 

Nedúchaj do každej kaše. Č. 551. 

Nechaj vodu bežať a kamene ležať. 
VI. SI. 226. 

Nech každá prallica (priadka) svoje 
kuky (klky, zrebe, č. cucky, kluky) 
žuje. Z Boš. dol. 

Nepchaj prsty do osieho hniezda. 4io 

Nepchaj — nestrkaj — nos do cu- 
dzieho hrnca; — do kalemára; — 
do každej diery ; - - kde ti netreba. 

Neškrab sa tam kde ťa nesvrbí. Č. 
272. 

Netreba zajacovi chrasť ukazovať a vl- 
kovi horu. (Viz 427.) 

Netrhaj, čos' nesadil. 

Neuč orlicu lietať. 415 

Od koho, od toho; čo koho do toho? 

Pozri si len do svojho zádrenia. (Zá- 
ňadria, záhrednia. Srovn. ňadra ; hruď. 
Ženy kladou si ledacos »dozádreň«, 
aby to mély pod rukou.) 

Rozkazovať. 

Doma si rozkazuj ! ^) — So svojím 
si rozkazuj ! 

Siahni za svoju pazuchu. Č. 273. 



*) Mi nem égeti nyclved, ne fujjad. 
^) Otthon parancsolj! 



Digitized by 



Google 



116 VIII. Pomery společ. A. 15. Nevérnost ku svojim. 16. Vliv obcovaní se zlými. 



Starať sa.j 
420 Nech sa každý len do seba stará. 
O svoje sa star! 
Povedala sova sove : staraj sa každý 

o svoje. 
Staraj sa ty sám o seba; čo teba 
do koho.^ VI. SI. 226. Hleď svehc 
a ni kožucha mojeho. 
Uč si svoje deti kašu jiesť. Č. 272, 
518. 
425 Veď to nejde z tvojho mešca. Č. 617. 
Vietor. 

Nehradaj vietor po poli. — Nerob 
vietor pred druhým. 
Vlk. 

Neuč vlka do chrasti. Č. 518. Vl- 
kovi cestu do hory neukazuj, l) 
Adalb. Wilk 51. — Vlkovi ne- 
ukazuj húšč. T. 
Zametať, mies ť. 

Metie pred cudzími dvermi a pred 
svojimi má smetisko. — Nech si 
každý len pred vlastným prahom 
zametá, ^-^j VI. SI. 226. Zamétej pred 
svoju siňu. Č. 272. Umeť — Adalb. 
Dom 37. Sieň 1. — Pred cudzími 
dvermi nczametaj. 

15. Nevérnost ku svojim. 

P f í s 1 o v í. 

Ani ten pes nenie dobrý, čo sa svojho 
dvora nedrží. 
430 Črvavé ovocie so stromu odpadá. Sr. 
Č. 33. 
Hniezdo. 

Mrcha vták, čo do vla.stncho hniezda 
nečistí. •'^) Č. 227. Adalb. Ptak 56. 
— Taký vták sa hnusí, čo do 
vlastného hniezda trúsi. - - Ten sa 
statočnému hnusí, čo atd. 
Mrcha ovca, čo od čriedy uteká. (Též :) 
Podlá to ovca, co svoje runo nosič 
nesce. Sár. 
* Poturčenec horší ako Turek. Sr. Č. 
475. 



16. Mravní vliv, zlé následkj- 
obcovaní se zlými. 

P ŕí slov í. 

Akým prachom ho nabili, takým 

strieľa. 
Čert. 

Kto má čerta za kmotra, dostane sa 435 
Fahko do pekla. Adalb. Djabel 45. 

Nehryz s čertom orechy. Adalb. 
Czart 12. 
Chto (kto) se psý spáva, s búcham i 

(blchami) vstáva, Z Boš. dol. Č. 40. 

Adalb. Pies 97. 
I zdravé jablko pri shnilom shnije. 
Jedna prašivá ovca všetko stádo na- 
kazí; — nakazí sto; — celý kŕdeL 

Č. 40. Adalb. Owca 4. 
Keď jedna hus pije, pijú všetky. C* 440 

211, 599.; — zagagoce, zagagocú 

všetky. 
Kto chce s vlky žiť, musí s nimi vyť. 

t Též:) Chto sce s vlkom vyť, musí 

s ním aj byť. Z Boš. dol. Č. 39. 

Adalb. Wilk 32. 
Kto málo do kostola chodí, ten málo 

aj vie. 
Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od 

nej. (Syr. 13, 1.) Č. 40. Adalb. 

Smota 2. 
Kto sa s blatom papre — oberá — 

zamaže sa od neho. Sr. Č. 40. 
Mlyn. 

Do mlyna nech nechodí, kto sa 445 
nechce zamúčiť. Adalb. Mľyn 10. — 
Kto do mlyna chodí, ľahko sa 
umúči. Č. 40. Adalb. M^ka 3. 
S kým si, taký si. Č. 36. Sr. Adalb. 

Nakladač 2. 
Vrana. 

Kto príde medzi vrany, musí kvákať 
ako ony. Č. 39. Adalb. Wrona 11. 

Kto sa s vranou pustí na cestu, na- 
trafí na mrcinu. 
*Zlé príklady kazia mravy. Sr. Adalb. 

Przvklad 10. 



^) Farkasnak mutatsz crdot. 

-) Kiki majja háza clott .scperjen. 

^) Ntm tiszta madár az, ki fcszkct rutitja. 



Digitized by 



Google 



17. Nadužívaní jiných. 18. Nevdék. Neuznalost. 



117 



17. Nadužívaní jiných. 
Prísloví. 

450 A Čoby tvoj priatel i z mädu bol, ne- 

oblíž ho celého. (Sr. 523—527.) 
Cím viac sa s kým maznáme, tým viac 

ho rozmaznáme. 
Daj mu kožuch, i kožu ti stiahne. 
Dobrú hrušku moc netrasú i .zinemají 

tŕásti. Naproti tomu:) 
Dobrú hrušku najviac trasú. 
4ff5 >Ja si nebudem pre teba prsty páliť «. 
Kde sa jie a pije, tam je priatefov 

dosť. 
Kde si sa umočil, tam sa suš. (Odveta 

na nespravedlivé nároky na pomoc. 

Ale také v tomto smyslu : V jakém 

podniku jsi utratil, v takovém hleď 

se zotav i t.) 

Kde si pojel smotanu, pojedz si i 
kýšku (kyslé mléko). (=: Ku komu 
si se mél v štéstí, ku tomu si jdi i 
v neštéstí.) Adalb. Smietana 2. 

Keď sme aj bratia, ale štice nie sú 
sestry. Sr. Č. 397. 
460 Kto ohrýzel mäso, nech aj kosci zdrúzga. 
Z Boš. dol. Adalb. Mi^so. 13. 

Ľahko prať na cudziu kožu; — piť 
na cudziu kožu. — Č. 627; — cu- 
dzími rukami hady vyberať. 

Len dotiaF je človek dobrý, kým dáva. 

»Mám ťa rád; neopustím ťa do po- 
sledného grajciara ! « 

Od toho utekaj, čo mnoho kričí »daj!« 
466 Podaj čertu prst, nuž ťa za celú ruku 
uchytí. (Také o povolení zlé žádosti 
v jejím začátku.) Adalb. Dač 25. 
Djabel 85. Palec 1. Pies 31. — 
Č. 52. 

Pomodz mu na koňa, on ti pomôže 
pešiemu. (Též :) Druhého posadíš na 
koňa, a ty za ním peší. 

Posaď žobráka na stôl, aj nohy naň 
vyloží. 

Pusť Cigáňa pod pec, vynde ti na 
pec. 

Pusť hada do rukáva, vojde ti pod pa- 
zuchu. 



Pusť psa pod stôl, vynde ti na stôl. 47o 

Sr. Č. 328. Posaď — 
Pusť žobráka pod pec, vynde ti na 

stôl. 
Spoločný — požičaný — kôň má ko- 

šťavý (sedraný, vyškudlý) chrbát, l) 

Adalb Koň 26. Srovn. v jiném 

smyslu Č. 319. Cizí kúň — 
Toho vždy nájdeme, koho potrebujeme. 

Sr. Č. 58. Koho nám treba — 
Ukáž mu palec, tedy chce celú dlaň.2) 

18. Nevdék. Neuznalost. 

Prísloví. 
(Poŕ. víz odstavec 23. f; 

Aj pes vie, kto mu dáva jiesť (a ty 475 
neuznáš). Č. 50. Adalb. Pies 62. 
Ješč 26. 

Ani Pán Boh všetkým Fuďom nevy- 
hovie.^) Č. 286. Adalb. Dogodzič 13. 

Daj čudákovi hospodu, ešte ťa vyženie 
z domu. (Též:) Prijmi čudáka do 
domu atd. 

Do studničky, z ktorej sa napil, smetí 
nevdkčný. 

Jeden všetkým nevyhovie. 

Každé dobrodenie diáky (vďaky) za- 480 
slúži. T. 

Koho ľúbiš, od toho najviac trpíš. 
Č. 40. 

Málo vo svete uznalostí. 

Mieril na nepriateľov a praštil priateľov. 
Č. 291. 

Nenarodil sa ten, aby sa ľúbil všem, 
(slovensky » všetkým*) Č. 285. Adalb. 
Dogodzič 9. 

Nepľuj do pohára, z ktorého si pil. 435 

Nevďačnosť je odplata ľudská. 

Nevďačnosť svetom vládne. (Též :) Svet 
je nevďačný. Sr. Adalb. Swiat 53. 

Požičaj žobrákovi koňa, a utečie ti aj 
s ním. 

Urob čertu dobre, peklom sa ti od- 
slúži; — zanesie ťa do pekla.*) 
(Též.) Slúž človeče diablu atd. Po- 
učuj čerta, peklom ti odplatí. Novohr. 
C. 50. 



^) Kozôs lónak tú os a háta. 
^) Kis ujjod mutatod, egcsz kczcd kčri. 
^) Isten sem tehet mindennck cleget. 
) Tégy jól az ôrdôggcl, pokolba visz črte. 



Digitized by 



Google 



118 



VIII. Pomčry spolcčcnské. A. Lidé s lidmi vúbec. 



490 Vďačnosť a pšenica iba v dobrej zemi 

rastú. 
Za dobré čakaj zlé. 
Za dobré nečakaj dobré. 
Za dobrodenie nečakaj poďakovanie. 

Č. 50. 
Za dobré nečakaj ; za zlé ťa neminie. 

19. Faleš, Istivost, pokry tství, 
klamstvi. 

Prísloví. 
(Poŕ. viz. odstavec 23. g.) 

495 * Brada ako u proroka, a cnosť ako u 
hajdúka. Č. 41. — u drába — Adalb. 
Broda 2. 
Brada apoštolská a fúzy diabelské. 

Novohr. 
Cigáň pod červeným dolomáňom čiernu 

košeFu nosí. 
Čert. 

Anjelsky hlások a čertova pieseň. 

Č. 41. 
Čím sa čert viac začesáva (zz: ospra- 
vedlňuje, lichotí), tím väčmi mu 
rožky trčia. 
500 Drží Pána Boha za nohy a čerta za 
rohy. VI. SI. 234. (Viz 537.) Adalb. 
D. Bóg 442 
Keď sa modlí, na čerta se obzerá. 
Letel ako anjel a spadol ako čert. 
Čomu (proč) še robiš sobolem, kedz 

ši thurem (tchoŕem).í^ Šár. 
Draho by ho zaplatil, kto ho nezná. 
VI. SI. 234. Kdo by té néznol, to by 
té kúpil. Adalb. Znač 2. 
505 Drží s pánom i s furmanom. 

Chodí ako ovca, tridzie (tŕka, tŕče, 
kole) ako baran. Z Boš. dol. Č. 530, 41. 
Adalb. Owca 14. Chodzič 23. 
Chudobná je to myš, čo má len jednu 
skrýš ; čo len jednu dieru má. ^) T. 
(Též:) Myš je malé zviera veru, predsa 
nemá (len) jednu dieru. Č. 253. 
I k nebu i k zemi čoha. T. 



Inde (inam) hľadí, inde mieri. "^) (Též.) 
Škuľavý (č. šilhavý) kováč inde hľadí, 
inde kuje.-^) 
Klam, klamať. 

Faloš a klam zradí sa sám. Č. 41. sio 
Podvod — Klam — k nám ! (Klamár 

sám sebe oklamá.) Šár. 
Kto druhého klame, sám najskôr 
oklamaný býva. Adalb. Oszukač 2. 
Komára cedíš, ťavu hltáš. T. (Mat. 

23, 24.) 
Koňa láskajú, keď ho lapajú. 
Kto hladká, ten i škrabe. 515 

Kukučka sa sama vykuká. ^) 
Líška. 

Chvost na líšku svedčí. T. 

Kde líška drieme, daj pozor kohút. 

Č. 43. Adalb. Liszka 26. 
Liška srsť né kožu mení. T. 
Poznať líšku po chvoste. Adalb. 520 

Lis 10. 
Pred líškou zavri kurník. 
Stará liška sa ťažko dá chytiť. •>) Č. 
43. Adalb. Lis 34. 
Mäd. 

Do očí ako mäd, okrem očí ako jed. 
Kto je samý mäd, neoblizuj ho. 
(Šarišský:) Kdo samy med, nepo- 
boškaj teho. 
Na jazyku mäd, v srdci had. 525 

Najprv ako mäd, potom ako jed. 
V ústach mäd, v srdci jed. Č. 536. 
Sr. Adalb. Ústa 5. 
» Miluj svojho bližnieho, vezmi skalu, 

udri ho«. Adalb. Blizni 7. 
Najprú ti hlavu prebije, a potom ti ju 

pohládza. 
Nahor líže a nadol bije — krivdí. — . 530 

Srovn. Č. 42 Falešný — 
Od koho sa úfajú, toho vychvaľujú. Sr. 

Č. 166. V koho - 
Oko, oči. (Viz 523.) 

Do oči brat, krém oču vrah. Šár. — 
Do očí dobrý, okrem očí zlý. — 
Do očí chváli, krém očí haní. Č. 



*) Schlechte Maus, die nur ein Loch weiss. 

^*) Nem oda csap, a hova néz. 

^) »Ale to tam udreŠ, kam pozeráš?* opýtal sa naľakaný kováčsky pomocník šku- 
ľavého majstra kováča, keď tento, zodvihnuv kladivo, jedným okom na pomocníka 
pozeral. 

^) Der Kuckuck schreit scinen eigenen Namen. Cuculus ipse sibi cucat mortem. 

S) Annosa vulpes haud capitur iaqueo. 



Digitized by 



Google 



19. Kales, Istivost, pokrytství, klamství. 



119 



536. — Do očí sa stavia dobrým 
a krém očí ohovára. 
Hodný si mi hodný, ale len na oko. 
Kto do očú chváli, iste ťa chce 
oklamať. (Ne vždycky tak.) 
535 Na oko dobrý, ale v srdci pomstu 
varí. —Na oko dobrý kresťan. Č. 
530. — Na oko svätý. 
V oči si mi ako líška a krém očí ako 
vrana. 
Pána Boha za nohy chytá. Sr. Č. 530. 

Pánu — 
Pes. 

Dvom dvorom (dvoch dvorov) pes. 

Č. 537. 
Pes, keď nemôže kosti hrýzť, tedy 
ich líže. Č. 122. 595. (v jiném 
smyslu). 
540 Z každého dvora pes. 

Po tme húdol a po vidne tancoval. 
Priate!, nepriateľ. 

Človek podlizačný nenie priateľ 

vďačný. 
Lepší zjavný nepriateľ, ako falošný 
— úlisný — priateľ Č. 233. Adalb. 
Nieprzyjacieľ 8. 
Pane Bože, oslobod ma od prátelú, 
od neprátelú sa sám oslobodím. 
Pr. Modra. 
545 Tajný nepriateľ horší ako zjavný. 
Robí sa ako čoby nevedel do troch 
načítať; l) — ako čoby nevedel 
kuriatka rozviazať. Č. 533, 534. 
Rozum. 

Koho Pán Boh chce potrestať, po- 
tresce ho na rozume; — tomu 
rozum vezme. 2) Č. 205. Adalb. 
Bóg 192. — Pán Boh mu rozum 
zaviazal; — z rozumu mu po- 
mohol. (Ŕíká se toto i pŕedešlé, 
když falešník sám učiní néco, co 
jeho lest zmarí. Též:) Koho atd. 
toho oslepí. 



Ruka. 

Jednou rukou pohládza, druhou čiape 

(bije). Adalb. R^ka 21. - V jednej 

ruke chlieb, v druhej kameň. Adalb. 

Chleb 170. 
Spravil sa sprostým — svätým — ako 

čoby o ničom nevedel. 
Srdce. 

Čo nejde od srdca, to nejde do s-io 

srdca. 
Srdcom lub a rukou lúp ! Adalb. 

Lubič 21. 
Sťahni (odnimi) kuklu, uzrieš šalbu. T. 

Č. 41 — larvu — 
Svätý, svätúškár. 

Nie každý ten svätý býva, kto do 

kostola chodieva. ^) Adalb. Kos- 

ciol 29. 
Nie všetci svätí, čo si otierajú o 

kostol päty. Č. 41. 
Svätý, len uši mu z pekla trčia. Sr. 555 

Č. 530. Jest svätý — Sr. Adalb. 

Šwi^ty 12. 
Svätým sa robí a čertov pácha. 
Svätúškár najhorší. 
Vlk v rúchu ovčom; — v ovčom 
rune**) (Mat. 7, 15.) Č. 530. Sr. 
Adalb. Owca 13. Wiík 114. D. 
Baran 28. 
Voda. 

Boj sa tichej vody! 

Nazdal by si sa, že nevie vody za- 

mútiť. C. 535. Adalb. Robic 56. 
Tichá voda brehy podmýva, ô) bystrá 

preskakuje. Adalb. Woda 3. 
Tiché vody podmielajú brehy. Č. 270. 
V mútnej vode je dobre ryby lapať. ^») 

Č. 360. Snáze 533. Umí — Adalb. 

Woda 55. 

Vrece. 

Šidlo sa vo vreci neobstojí. '^) Adalb. 
Klamstwo 4. Szydlo. 4. — Vykole 
sa klin — šidlo — z vreca. Č. 238. 
(Též:) Klinec, čo ho ako zakrútiš, 
predsa sa vykole. 



560 



^) Er thut, als ob cr nicht drei zählen kônnte. Adalb. Umieč 9. Wygl^dač 5. 

^) Kit meg agar Isten verni, eszct vcszi el. 

^) Nem mind szent, a ki tcmplomba jár. 

^) Gyakorta farkas is juhborbe ôlt()zik. 

^) Lassu víz partot mos. 

«) Zavarosban halász. 

') Kitetszik a szeg a zsákl)ól. 



Digitized by 



Google 



120 VIII. Pomery společ. A. 20. Závisť, nepŕejnost. 21. Koŕisténí, vychytralost. 



665 Všade pesstvo — klamstvo — iba 
v mlieku voda. (íron). 

Vtáčik. 

Ako sladko píska, aby privábil vtáčka. 

— Keď vtáčkov lapajú, pekne jim 

pískajú. (Víz 514.) Č. 43. — Vtáčkov 

na lep — na píšťalku — lapajú. 1) 

Z jednej strany prosí, z druhej hrozí. 

Z jedných úst teplo i zimu púšťa; — 

studený i teplý vietor. (Srovn. Jak. 

3, 10, 11.) C. 537. 

Zrada. 

Dobre že človeku slovo z úst nevy- 
driape a potom ťa zradí. 
570 Zrada z kúta čihá rada. Č. 248. 
Adalb. Zrada 4. 

20. Závisť, nepŕejnost. 

Prísloví. 
(Poŕ. viz odstavec 23. k.) 

Beda tomu, koho ľutujú. (Viz 572, 582, 

583, 585.) 
Bodajby mi ludia radšej závideli, akoby 

ma mali lutovať. Adalb. Zazdrošcič 2. 
Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť. 

Č. 164. 
Človek závistlivý sám sebe je krivý. 

Č. 108. Kdo zavistiv — Adalb. Za- 

zdrosny 1. 
575 Hrnčiar hrnčiarovi závidí. Č. 108. Sr. 

Adalb. Garncarz 1. 
Inde sa všade lepšie majú. 
Kôň chce jarmo a vôl sedlo. Č. 283. 
Lepšia úroda na susedovej roli. *-^) Č. 

109. (Viz 588.) Sr. Adalb. Cudze 23. 

Sr. S^siad 24. 
Majetok ide so závisťou. 
580 Málo vidí a moc závidí. 

Myslí, že len jemu slunce svieti. 
Nech radšej sto ludí závidí, ako má 

jeden lutovať. 
Nech svet laje, keď ti len Pán Boh 

praje. Sr. Č. 1 2. Když mi Pán Búh — 



(Též :) Svet mi laje — klaje — a Bôh 

mi praje. 
Nemcom šemreš, dobre jim padá. (Nečiň 

si nie ze závisti.) 
Odvráť, Bože, lutovníkov, a prispor nám 585 

závistníkov ! •^) 
Pán Ľutoval nič nedal; pán Závidel 

zkazu vzal (aneb:), nič nemal. 
Raz v roku, i to v oku (na pŕ. hostina). 

Č. 25. Jednou — (v jiném smyslu). 
Susedova krava viacej mlieka dáva, 

(aneb.) sladšie mlieko dáva.-*) Č. 

109. Adalb. S^siad 26. 
Smrť hasí závisť. •">) 

Šťastie. 

Kto má šťastie, tomu závidia, a kto 59o 

má škodu, má i posmech. — 
Šťastie bez závisti nebýva. Č. 108. 
Není — 150. Štéstí má — Šťastie 
budí závisť. (Viz 573.) 
Závistník najväčší na svete blázon. 
Žobrák žobrákovi najviac závidí. 

21. Koŕistční, vychytralost. (Zásady.) 
Prísloví. 

Blázon dáva, múdry berie, keď odíde 
len sa smeje. Sr. Č. 48. Adalb. Brač 
20. Dač 48. Glupi 120. — Blázon, kto 
dáva, väčší, kto neberie.*^) Č. 48. 
Adalb. Brač 30. Dač 79. 
Ďalej zájde, kto sa plazí. (Úlisný, po- 595 

korný.) 
Hanba, hanblivý. 

Hanba je mrcha (zlá) pohostinnosť. 
Hanba je utekať, ale osoží; — ale 

zdravo. 7) Sr. Č. 120. Neslouží — 

Adalb. Uciekač 9. 
Hanblivý (aneb :) pyšný žobrák naveky 

prázdnu kapsu nosí*^) Sr. Č. 98. 

Pyšný žebrák — 122. Stydlivý — 

Kerý žobrák sa hanbí, toho kapsa 

prázdna. Z Boš. dol. 



^) H^gy madarat csalják, Ičpet zoldre hagyják. 



-) Gazďagabb a szomszéd vetésc. 
^')A 



Adjon Istcn sok irigyct, kevčs szánakodót. 
*) Szomszčd tehene nagyobb tôgyct hôrd. 
•'>) Srovn. Odia mors extinguit. 

*•) Nicht cin Narr, wer nimmt, sondern ein Narr, wcr gibt. 
^) Szégyen a futás, de hasznos. 
^) Szemérmcs koldusnak iires a taskája. 



Digitized by 



Google 



22. Zavdečení si jiných. ľoŕekadla ku VIII. A. a) Scbecit, sebeobrana. 



121 



Kto sa hanbí, má prázdne gamby ; — 
nekladie za gamby. Č. 121. — 
Nech sa ten hanbí, čo má štyri gamby. 
600 Kde jest — kde jest čo — , tam ber ! 
Kde sa lesní, tam sa klesni. 
Kde vlčura — barančina — nestačí, 
podšij líškou. Č. 254. Kde vlčiny — 
Keď ti dávajú, ber ; keď ťa bijú, utekaj ! 
Adalb. Bič 16. — Keď ti dávajú, 
len ber, ani sa nepýtaj. 
Musíš oči zažmúriť (a urobiť to). 
605 Opatrný človek pamätá vždy na zadnie 
dvierka. 
Silný si utiera čelo, chytrý ústa. 
Šelma všade dobre prejde. 
Vtedy ber, keď ti dávajú. 

22. Zavdečení si jiných, až pod- 
kupnost. 

Prísloví. 

Dar oslepuje oči (5. Mojž. 16, 19.) 
Adalb. Dar 2. Podarek 3. 
610 Ked nám dáš, tak si náš. 

Kto na koho vrčí, nech mu nečo vstrčí. 

Mastiť, mazať. 

Aby ti voz nevŕzgal — neškrípal — 
pomasť mu kolesá. Adalb. Wóz 21. 
— Chto (kdo) mascí, ten vozí. 
Z Boš. dol. Adalb. Mazač 1. (Též:) 
Kto machcí, ten jede. Pr. — í ko- 
lesá ľahšie idú, keď sa pomastia. — 
Kolesá sa rozsypú, ak sa nena- 
mastia. ^) — Kto dobre mastí, dobre 
jachá. Sr. Č. 362. Adalb. Smaro- 
wač 5. — Kto nemastí, väzí vo 
chrasti. — Nepomažeš — nepo- 
vezieš. 
Pomasť mu ruku, bude písať. 
Nežiaľ tomu slúžiť, kto dá dačo užiť. 
615 Nieto toho vysokého a hrubého múru 
na žiadnom zámku, žeby ho jeden 
somár s vrecom peniazmi naplneným 
nepreskočil Sr. Adalb. Taran. 
Plnýma ústama ťažko fúkať. (Podkou- 
pený mlčí. (?) Aneb snad také =i 
Hojnost mající nelituje chudobného.) 



Zlato, zlatý. 

Kameň zlato zkušuje a zlato ľudí. 

Č. 163. Adalb. Zloto 7. 
Namazal mu ruky (ruce) a herdlo 

zacpal zlatem. T. 
Zlatým a srieborným kľúčom akýkol- 

vek zámok - blach — otvoríš. 

Sr. Č. 164. 362. Adalb. Klucz 8. 
Zlatý orol všade doletí. T. a Č. 362. 620 

Adalb. Orzel 16. 
Zlato oslepuje. 2) (Sr. 609.) 

23. Porekadla a úsloví ku VIII. A. 

Lidé s lidmi. Společenské ctnosti 
a nectnosti vúbec. 

a) Sebe cit, sobeobrana. 

(Jiná, hrubší viz mczi XVI. 306 — 381.) 

Blázon. »Ja som nie tvoj blázon!* — 
> Nemaj ma za blázna!* — > Nerob 
si zo mňa blázna — posmech — !« 
— > Nerob so mnou ako s bláznom !« 

Nedá si odorať; — na chrbte hrach 
mlátiť ; — pod nosom kašu dúchať ; — 
popod nos brnkať; — od hocikoho 
frčky hádzať. 

» Nevstupuj mi do poctivosti ; — do 
svedomia!* 

Odseknul mu. — Podoprel si boky. ^) 625 

Postavil sa mu do očí. — Postavil sa 
na zadnie nohy. — Postavil si širák — 
klobúk na hlavu. 

Premeral ho od hlavy do päty. Sr. Č. 
631. Od hlavy — Zavrátil ho. 

b) ľŕdtclstvi, pŕejnost. 

Ani mu miesta nevedel nájsť. — Ani 
motyka ich nerozdelí. — Ani v zlate 
ani v blate sa neopustia. 

Čoby ruku jeden druhému odťal, ne- 
pohnevajú sa. 

Čo mu len na očiach vidí, všetko mu 530 
k vôli robí. 

Dal by mu i tej vlastnej krve; — 
i ten kabát so seba; - i to blato 



*) Kant kerék kônnyen szokott menni. 

^) Srovn. 5. Mojž. 16, 19. Dar oslepuje oči moudrých a pŕevrací slova spravedlivých. 
^) Že toto značí nejen lenivost, ale i vzdorovaní, toho dukazem jest i píseň: j>(ľhy- 
tila praslicu, podoprela boky, a on neboráčik (manžel) ešte sa jej prosí. « 



Digitized by 



Google 



122 



Porekadla ku VIII. A. b) Pŕátelství. c) Marná pomoc, d) Udobrení sc. 



zpoza nehtov (iron.) ; i to, čo nemá ; — 
i tú dušu ; — i tú košeľu so seba. l) 
Č. 525 ; i z toho, čo do úst nesie ; — 
všetko svoje. 

Do ohňa, -— do vody — by zaň skočil. 
Č. 522. Adalb. D. Ogyeň 42. 

Držia sa ako reťaz spolu; ako dva 
prsty; ako repičie. (Bylina, jejížto 
suché semeno na odev sihié se lepí). 

Hneď boli svoji. — Chodí mu za vôľou. 
635 Chová ho ako pavúka; — ako plcha; 
-- ako píha; -— chová — peľchá — 
ho ako vlhu. 

Chráni — šiana — varuje — ho, aby 
ani zlý vetrík naň nezavial; aby ho 
ani slunce nezašlo; — ako mladé 
maslo ; — ako oko v hlave ; — ako 
svoje dve oči ; — ako zrenicu svojho 
oka. Adalb. Piastowač. Strzec 2. 

I tú krú by zaň vylial. — Jeden dru- 
hému ruku podáva. 

Má ho rád, ako Cigáň dieťa; — ako 
holub pšenicu — žitko. 

Mal ho sjesť od radosti. — Na rukách 
by ho nosil. 
640 Nedal by ho ani za drevený groš (iron.) ; 
— ani za tri svety. 

> Nemal som s ním za makové zrno 
pohoršenia*. 

Od úst si utrhne a dá mu. Adalb. 
Daé 32. 

Podušky mu podkladá. — Priateľ na 
život a smrť. 2) 

Rád mu bol ako svojím dvom očiam. 
645 Sú ako jedna duša. — Sú spolu »za 
dobro. « 

Všetko by doň popchal. — Všetko mu 
do hrdla pchá. 

Zachodí s ním ako s maľovaným vajcom. 

Za svet by mu volu nezlomil. 

Z oka by si vylúpal a dá mu. — Zo 
srdca by si vyňal a dá mu. 
650 Žičí mu ani sám sebe. — Život — 
hlavu — by zaň položil. 

c) Marná potnoc, (Viz V. 408 — 410.) 

Dáva leskovca tomu, ktorý zubov nemá. 

T. Adalb. Cz^stowac 7. D. Orzech 11. 

Husiam seno 'í) a psom otruby dáva. 

1) A z ingét is odaadja. 

'^\ Frcund in Noth und Tod. 



Lysému hrebeň, slepému uzeradlo (zr- 

cadlo). T. 
Psu plevy a vohi kosti podáva. 
Takú lásku i u Žida nájdem. Adalb. 055 

Láska 16. 
Tým si ja kapustu neomastím. 
Za takú lásku sa ja poďakujem. 

d) Udobrení se; nevšhnáni si hnevu. 

Chto (kdo) sa hnevá, hnevá sa, na 
pazderí kubása (klobása). Z Boš. dol. 

Chto sa hnevá hnevko, na pazderí 
črevko. Z Boš. dol. 

Kto sa drgá, nech sa žujá. — Kto sa 660 
duje, nech sa guje. T. (Též:) Kto 
sa duje, nech sa szuje (zobuje). 

Kto sa hnevá, nech sa hnevá; — nech 
sa váľa, toho páni nepochváľa; Č. 
114. - Pán Bôh nepochváli. 

Kto sa hnevá, nech sa o zem hodí; — 
tomu nos odrežú. 

Len ty mluv, keď som zdruv (zdrav. 
Polsko-slovenské). Adalb. Mówič 74. 

Veď je nič, veď sa chriapa zaplatí! 
(Vzato z nejaké anekdoty.) 

Veď je nič, veď sme svoji! 665 

Veď preto nespanne (nespadne) Bec- 
kovský zámok. Z Boš. dol. 

Veď ti preto (tím) krastu s nosa ne- 
sdrapil. 

e) Rovni. (Viz II. odstavec 15. a.) 

Aký Havol, taký Pavol. (Též :) Či Havol, 
či Pavol. Adalb. Pawel 1, 

Do jedného mecha - do jednej trúby — 
dujú — - dúchajú. 

Na jeden roh trúba. T. — Na jedny 67o 
gajdy pískajú T. — Na jedném ko- 
lovrátku ihrajú. T. — Na jedno brdo 
tkaní. Č. 633. T. — Na jedno ná- 
kovadlo tlučú. T. — Na jednu strunu 
bijú — drnkajú — . 

Oba vedno dujú. — Svoj svojho našiel. 

To je tiež kôl z toho plota, Č. 633. 
Jeden — Adalb. Kól 9 ; — niť z toho 
brda. 



•^ Ač pravé se dokazuje, že seno rozdrobené v zime huse dobre siouží. 



Digitized by 



Google 



e) Rovní, f) Nevdék, neuznalost. g) Faleš, pokrytství. 



123 



To je všetko na jedno kopyto. (Též:) 
Na jedno kopyto vybití. Č. 633. Jsou 
na jedno — Adalb. Kopyto 6. 9. 
Všetko jedno, či golier, či kosela. 
675 Z jedného mecha vypadli. 

f) Nevdék, neuznalost. 

Bol u neho varený i pečený (t. j. často 

jím hostený) a teraz ho nezná. Č. 

557. (Sr. Adalb. Pieczony 2. 
Čím sa mu viac ukladá, tým je horší. 
Čoby ruky po lakte, nohy po kolená 

sodral, neuverí mu. 
Ešte mu aj to miesto dúchal, kde si 

má sadnúť (marné). 
680 Had. Hada si na prsiach odpľagal. — 

Hada v pazuše nosí. (Tajný nepri tel. 

T.) — Chová hada za ňádry. Č. 530. 

Adalb. W^ž 3. — Má hada v zá- 

drení. (Viz násl. a 683.) — Pustil si 

hada do rukáva, 
lahodí mu ako sosberanému vredu 

(marné). 
Nevyhovieš mu, čo mu budeš chrbát 

šípom lízať ; — čo ho budeš na masti 

pražiť. (Iron.) 
Odsluhuje sa mu. — Pustil si žabu do 

zádrenia. 

g) Faleš, Istivosty pokrytstvi, klamsťvi. 

>Ach moja krásna Majolena! — moja 

milá dobrota — nevinnosť!* (Iron.) 
685 Anjel s rožky. (Též:) To je anjel. (Jiný 

doloží.) S rožky. Adalb. Anioí 2. 
Blázna si z neho robí. 
>Dajže mu prenocovať, či ti nácestu 

(odmlad, droždie, č. kvasnice) ncsjie ! 
Dvojá voda človek. (Též:) Na dve 

strany bije. — Fígle sbiera. 
Hlavy dovedna ako hady strkali a kameň 

duli. 1) 
690 Hovorí cez zuby (opatrné, neúprimné). 

Adalb. Mówič 54. 
Hrá sa s ním ako mačka s myšou. 
Chytil sa do pasce. (Zmarená lest.) 



Jeho reč je s maslom. — » Ježiškove 
husličky.* 

Kľučky meče; kľučkuje. — »Krútikom 
chvostíkom.* (Vykroucí úlisné v reči). 

Len sa tak prikmotril — prikradnul. 095 

Len tak pod pokrývkou to urobil. 

Len tak zašemotil. (Hovoril, co k veci ne- 
patrí, jen aby nemusel ven s pravdou.) 

Líška. Driemajúca líška. — Falošný 
ako líška ; — mačka. Adalb. Falsziwy. 

— Liška stará šibal ka. Sr. Č. 530. 
M ä d. Dal mu mäd cez sklo lízať. Č. 

527. Adalb. Cukier 6. — Mädové 

motúzky mu cez ústa preťahuje. 2) 

Č. 593. (v jiném smyslu). (Též:) 

Mastné motúzky popod nos — 
Má muchy v nose, len nevedeť. v ktorej 700 

dierke. Adalb. Glowa 100. 
Má sladký jazyk. — Má triesku za 

ušima. 
Mluvil malovanýma ústy. 
Na krivú brezu hladí. 
Na silu mu pravda z úst vyšla. (Pod- 

ŕekl se.) 
»Nevinnost premilá!* (Začátek písné 705 

náb.) 
Oko, oči. Judáš mu z oka kuká. 

Č. 536. (Též:) Judášov bosk. Č. 17. 

VI. SI. 234. Smrdi Jidašem. Adalb. 

Judasz 3. — Ledabolo oči zaslepil. 

— Oči mu zakavkloval. 
Peknými rečami ho uchlácholil. — 

Pesstvá sháňa. 

Plač. Slinami plače. — Suchý plač. — 
To je plač len od plúc a slzy od 
slín. — To je plač len od pľúc, nie 
od srdca. 

Potutme (potutelne) sa ta dostal; — 
to urobil. 

Prišiel s krivou rukou (k podkupování). 710 

Rád v kalnom loví. 

Svätý, svätosť. » Divný svätý! ^) — 
Hrá si na svätého. Sr. Adalb. Šwi^ty 
14. — Nebudzme svatyma, kedz sme 
hrišnyma. Šár. — » Svätá nevinnosť!* 

— Svätosť mu z očí vyzerá. 



í) Báje hovorí, že když se hadi na slunci pŕesoušejí, do klbka posvíjeni jsouce 
a hlavy dohromady strkajíce. tcdy že »kameň dujú,« který má míti moc Čarovnou. 
Odtud porekadlo o lidech, ktefí tajnou reč vedou, néco snují, kují, vah*, jako spŕisa- 
hanci. Suj. 

2) Mézes madzagot húzni valakinek a száján. 

3) Také o divné náhledy a nároky majících se fíká: »Ale si ty divný svätý!* 



Digitized by 



Google 



124 



Porekadla ku VIII. A h) Vychytralost. i) Poillízavost. 



Ukázal mu figu. — Ukázalo sa zakrý- 
vané kopyto. 

Vetrom podšitý. 
715 Vyliezol jazvec z diery. (Ukázala se 
lesť.) — Vyšiel sysel z diery. 

Vytrčil rožky. — Vkradol sa tam ako 
mačka. 

Vrany mu suzy (slzy) chváČu. Z Boš. dol. 

Zadrhel sa v osídle. (Zmarená lesť jemu 
samému poškodila.) 

Za nosom ho vodí — vodácka — . 
Adalb. Nos 43. 
720 Nazývky. Dvojdvorský, falošník, fa- 
lošnica (ž.), farízeus, líška, ošemeta, 
ošemetník, pánbožťok, patrikár, po- 
božničkár, pobožnostkár, podkušitel, 
pokusa, pokušitel, pokrytec, potme- 
húd, pretvárenec, svatúšik, svatúškár, 
šemenda, úlisník, vabec. 

//) Vychytralost. 

Aj to bola planieta, na ktorej sa ten 
narodil. 

Čert, čertovský. Ani čert mu ne- 
chytí : — Čertom podšitý. — Čer- 
tovský človek. — Toho ani čert ne- 
prevedie — Vari je s čertom v po- 
rozumení ! — Vari mu už čert šepce ! 

Ej ale mu vyťal za fígel!« Inde srok, 
inde krok. 

Hľadí mu do brucha; — do karát. — 
Chytil sa rozumu. 
725 Chytrá hlava. — Chytrý na plané 
hrušky. 

Kapsovej viery človek. (Véŕí jen tomu, 
CO má v kapse.) 

>Keď som aj tam nebol, ale som cez 
plot videl. « 

Ktoby znal všetky jeho spády! 

Má nos; — tenký — dobrý nos. 
730 Má zo všetkých krámov korenie. 

Majster. Dobrý majster! — Hm, 
mešter vlk ! (Mester maď : mistr.) 

— majster na hniličky.. (Viz 725.) 

— Majster nad majstra. — Našiel 
na ňom dobrého majstra. — Padnul 
na dobrého majstra. 



Má sojky v hlave. - Má volaco za 
lubom. 

Má živé sriebro v hlave. T. 

Muchy, mušky. Má muchy, hoc je 
hluchý. — Älá muchy poza uchý 
(uši); — muchy za ušima. Sr. Č. 
534. — Mušky mu ožívajú. — Už 
mu vylietaly mušky z hlavy. — Vie, 
od čoho muchy dochnú. l) — Vie 
pes, od čoho muchy kapú. 

» Musel by ten včašie vstať, aby mňa 735 
ten oklamal!* ^) 

Nahnal mu rozumu. - Na všetky ko- 
pytá vybitý. 

» Nedám sa ti ako mucha chytiť — pre- 
kabátiť — . — Nedá sa chytiť ani 
za chvost ani za uši. 

Netreba tomu dvakráť hovoriť. — 
Otvoril mu oči. 

Padnul na dobrého. — Prebitá — pre- 
šibalá — šelma. 

Prekvákal vrany. (Pŕemudroval moudré.) 740 
Prešiel mu cez rozum. 

Pretrel mu ústa. — Previedol ho cez 
lavičku. (Dokladá se :) A on z lavičky 
do vodičky. 

Rád sa kryje za zudzí chrbát. 

S múdrou materou sa poradil. — Ša- 
bladura preštvalá. 

Šibal nad šibala. (Též :) Bol u šibala za 
učňa. Prešibalec. 

»Tak sa hláče lapajú!* - Trafil na 745 
svojho. Č. 633. 

Už sa vypsil. — Vytrel mu fiizy — 
oči — . 

Všetkými masťmi namastený.*^) 

Za medový motúz hada naisť. T. 

Zavoňal pečenku. — Z dvanástej próby 
vyprobovaný. 

i) Vodlizavost. 

Do neba ho vyvyšoval — vynášal — . 750 
Každému sa klobučkuje. Č. 533. — 
Moc čiapok — klobúkov — sodere 
(poklonkovaním). 
Okúril ho temianom ako čerta babím 
lajnom. (Snad spíše: ako babu čer- 
tovým lajnom izz assa foetida.) 



^) Tudja, mitôl do^lik a légy. 

^) Wer mich bctriigen will, muss frisch aufstchen. 

•") Mit allen Salben gesalbt. 



Digitized by 



Google 



k) Závisť. 1) Ncmilosrdenství, kŕivdční. 



125 



Päty mu líže. 
mačka. 



Podlizuje sa mu ako 



k) Závisť^ nepŕejnost. 

Ani toho povetria mu nežičí; — ani 

kúska chleba; — ani to čierno za 

nehtom. Adalb. Zyczyč 6. — chleba — 
756 »Kuvičí hlas.< Č. v55r). 

Oko. >Beňovo oko*. — Krivým okom 

pozerá. — Oko mu vylezie. — Oči 

mu vyliezajú od závisti. 
Priatelia, ktorí všetko doprajú, čo kury 

snesú, len vajcia nie. 
Závidí ešte i tie oči človeku. 
Zlí ludia, zlí, — nežičí jedno druhému 

ani po tej čarnej (čiernej) zemi chodiť. 

Spišské. 

/) Neniilosrdenstvi, kŕiväéni. 

760 Ani tomu psovi nedá pokoja. 

Ctia ho ako psa v kostole. 

Človek neľudský, ako mrchavý pes. 

Dal ho so psý vyhnať. 

Dobre (že) nám po hlavách neskáče. 
765 Do žlče mu omáča. — Drevo na ňom 
rúbu. 

Chváľa ho, kde ho niet, križujú ho, 
kde je. (Opačné z toho: Do očí ho 
chváli a mimo očí haní. Srovnej :) 
Chválil ho pred každým prázdnym 
domom; — pred každou prázdnou 
chalupou . 

Kameň. Kamenného srdca človek. — 
Má kamenné srdce. — Skorej by sa 
ten kameň (skala) dal obmäkčiť ! Sr. 
Č. 576. — Tvrdý ako ten kameň 
— tá skala — nákova. — Už by 
sa ten kameň (skala) bol pohnul! Sr. 
Adalb. Kamieň 4. — Z kameňa — 
zo skaly — by si skôr vodu vy- 
tlačil, ako by ti ten dačo k vôli urobil. 

Každému zavadzia (nenávidený) ; je 
v očiach. 

Každý sa oňho otiera. Každý naňho 
kváče ; í) — doň dojedá. Každý sa 
doň búši — udre — drgne. Každý 
sa na ňom potkne. 
770 Kúty ním vymetajú. — Má tažké srdce 
naň (ukrivdený). - Na metle ho vy- 
hodili (:^ potupili). 

^) Též: Kvákali naňho ako vrany. 
2) Elvesztene egy kanál vízben. 



Nemá ho ani za onucku; — za psa. 

(Viz 785.) 
Nik sa oň neozre, ako čoby ho suka 

oš . . . 
Nosia sa na ňom ako na Revúckom 

koňovi. 
Od kata ukrutnéjší. 

Osopili sa naň ako Židia na Krista Pána. 775 
Pije jeho krú. 

Postaral sa o neho, ako vietor o perie. 
Skáču doň ako hady. 
Srdce. Cudziar nemá toho srdca (zlého). 

— Nemá srdca k nemu. 

Škúli na neho — krivo hladí na neho 780 

— akoby mu bol obed sožral. 
Utisnutý je pred ním, ako polpalček. 
Varuj sa ho ako besného psa. 

V lyžičke vody by ho utopil. *^) Č. 553. 

Adalb. Utópie. 
Vozia — vláča — uháňajú sa po ňom. 
Zachádza s ním ako so psom. Adalb. 785 

Pies 102. 
Zažrali sa doň. 

m) Nťsnášenlivost^ neústupnosti ne- 
návisť^ úklady^ pomsta. 

Ani na vlas neustúpi. 

Beží z Púchova do Kyjova. (Z hnevu 

do bitky. Rkp. Slov. Pohl.) 
Čert. Dal by som ho už i čertovi za 

darmo. — Už je v čertových rukách. 

— Zavesil mu čerta na grg. 

Dostal sa mu na brdo. 790 

Hladí — zazerá — naňho ako na psa ; 

— ako bujak — vlk; — ako čoby 
som mu bol otca zabil. 

Chytil ho na háčik — na sľučku — 

do osídla. 
Chrbtom sa mu obrátil. 
Jeden druhému nedá s taniera svaliť. 

(Nedá se prevýšili. Narážka na ne- 
jakou hru.) 
Jeden Hopsa, druhý Nebojsa. — Jeden 795 

hrdý, druhý tvrdý. — Jeden Nedajsa, 

druhý Nebojsa. (Též :) Mišo neboj 

sa ! Jano nedaj sa ! Pr. Modra. 
Je mu ako tŕň v päte. Č. 553 ; — ako 

sol v očiach. Č. 553. Adalb. Milý 

14. Sôl 4. 
Kašu mu pohubil. T. 



Digitized by 



Google 



126 



Porekadla ku VIII. A. m) Nesnášenlivost, úklady, n) Návštevy, zábava. 



Každému nohy podjedá. Podjedinoha. 
Krivo naň hladí. — Kúpil mu kone. 

(Pohnul jej k úteku.) 
BOíí Má ho v žalúdku, ako svoje hriechy. 
Má naňho oko — pik - - zuby. 
Má naňho s kopca. (Provinil mu, proto 

se naň hnevá.) 
Milosti ani do hrsti ! 
Myslí mu ten od zubov bolenia. (T. j. 

opačné: preje mu, aby ho zuby bolely.) 
805 Nahnal ho do prosa. (Musel ho od- 

prositi.) Nahnal ho do saku, Č. 606 ; 

— do úzkeho; — do kúta. Č. 623. 
Nahnal mu kozy na most. — Na lep 

mu sadol. 
Našiel mu špiky. — Navaril mu horkej 

polievky. 
Na zdury (vzdory) mu robí. 
Nedal mu vyspať hodonku (zimnicu). 
810 Obstrihal mu kriedla. Sr. Č. 626. Ose- 
kali - 
Odobral mu kľúče. — Oheň dávno 

uhasený krísi. T. 
O každú vec sa bije. — Okom naňho 

zagánil. 
Pahreby by naň nasypal. — Podkladá 

mu polená pod nohy. 
Pod lavicu ho strčil. T. — Podrazil 

mu nohy. 
815 Prebil mu hlavu. — Prekrižioval mu 

počty. 
Preriedil mu fúzy. — Priečny ako krivé 

drevo. 
Psím kurom ho vykúril. 
Rád ho vidí ako koza nôž ; — ako pes 

mačku; — ako mačka vtáčka Č. 

553. ; — ako neberný peniaz ; — ako 

oči chren. 
Radšej by čerta videl ako jeho. 
820 Radšej mu vidí chrbát ako tvár. 
Rozťahuje po ňom siete. 
Snášajú sa ako pes s mačkou. (Hlavné 

o manželích.) Adalb. Lubič si^ 17. 
Srazil — zlámal — mu rohy. l) — Stolce 

mu stavia. (Prekážky klade.) 
Stúpa mu na prsty — na palec — na 

otlak. (>Na päty* ; značí náhliti.) 
«25 Špatné mu podstlal. — Tade ho hnali, 

tadč vezli. T 



Ťahajú sa spolu za prsty. 

Ten (správne »toho«) pre mňa môže 

nebyť. (Nenávidím ho.) 
Trafiť. Trafila kosa na kameň. '^) — 

Trafil kosou na kameň. Č. 556. 

Adalb. Kosa 5. — Trafila palica na 

kyjak; valaška na obuch. 
Tromf na tromf. — Truc na truc. — 

Ukázal mu dvere. 
Už ho má na nákove. — Už ho vezú. 83o 
Už mu dotrúbil. (Soustrastné ohledem 

na podlehnutí.) Už mu odcengal — 

odzvonil - odspieval. Č. 588. 
Vovliekol ho do omáčky. 
Vzal ho na krátko — na tvrdo — 

do pacu. 
Vzal si ho na mušku. (Vzato ze stre- 
leckého.) 
Vyhodil ho so sedla. 3) ^ 835 

Vytiahol mu z kapusty slaninu. C. 535. 

— z hrachu — 596. 
Vytrhol mu zpod nôh zelinu — ro- 

hožu — . 
Vpustil mu hada do rukáva. 
Vrazil mu klin do hlavy. 4) Adalb. 

Čvyriek 3. Klin 4. 
Vŕta mu dierky do nosa. — Vyvŕšil 840 

sa na ňom. 
Vzal mu lyžicu od úst. 
Za hodinu ako mäd a za desať ako 

had. (Též:) Viac jedu, než mädu. 
Zajesť je medzi nimi. 
Zamiešal mu karty. — Zápreky mu 

kladie. 
Zapražil mu horúcej kaše. — Zarúbal 545 

mu cestu. 
Z hrdla mu to vytrhnul. (Pripravil ho 

o to, CO tento již za jisté držel.) 
Zpod obočia naň pozerá. — Zpopred 

nosa mu to uchytil. 
Slovesa. Nestojí oň, pasie po ňom, 

podkúril mu, posvietil mu, rozkmotrili 

sa, Č. 553., zapražil mu, zasmažil mu. 

;/) Návštevy y pohostinnosti zábava. 

Čas radosti, veselosti, nemáme čo jesti, 
iba jednu hus pečenú, i to samé 
kosti. 



') Letortck a szarvát. 
-) Akad kasza kôre. 
•'*' Kiútni a nycrc^ból. 
*» Szcj^ct út a fejóhc. 



Digitized by 



Google 



VIII. B. Správa a podh'zenost. 1. Jedna hlava. 2. Vliv, osudy správy. 



127 



850 Chodí, kde už čert dobrú noc dáva. 
Idem ta, aby mi trochu v hlave svitlo ; 
- aby sa mi trochu v očiach pre- 
svictilo. ^) 
Nemám múky ani soli, ani žiadnej 
omasty; príde mi hosť na nedeľu, 
nemám mu čo dať jesti. 
>Pahostník< (cizopasník) ; »pŕezočivec.« 
> Starosť nás zašla.* (Veselie, krstenie, 
č. veselka, kŕtiny; kar.) 
855 Šaty na hosťoch trhá. (Násilné je zdr- 
žuje.) Č. 521. 
Urobili si dobrý deň ; — dobrú vôľu ; 
— kratochvilu. 

B. Správa a podŕízenost. 

1. Jedné hlavy jest potŕebí. 

Prísloví. 
Baba. 

Medzi mnohými babami i détiä sa 
ztratí. T. a Č. 428. — Veľa báb 
dieťa zamárni. *^) 
Dom. 

Jeden dom dvoch pánov netrpí. Č. 

318. 
Len jeden je gazdom v dome. 
86f» Teraz každý čert chce byť pánom 
v dome, a každá sviňa aby osobitný 
chliev mala. 
Dva kohúty na jednom dvore — na 
jednom smetisku — sa nesnesú. Č. 
319. Adalb. Kogut 2. D. Kogut 14. 
Dve hlavy nevejdu pod jeden kapeluch 

(klobúk). Šár. 
Jeden Bôh na nebi, jeden kráľ na 

zemi. (.>) 
jedna hlava je potrebná. 
865 Jedno slnce dosť na nebi. Č. 318. T. 
Jedno slno — Adalb. Sloňce 7. 
Kuchárka. 

Dve kuchárky — gazdiné — pri 
jednom ohnisku sa nesnesú. Č. 319. 
Sr. Adalb. Gospodyni 4. 
Kde mnoho kuchárok, rady presolia. ^) 



Porekadla, 

Sto valachov — jedna ovca. 

> Uvidíme, kto je v dome pánom ! « 

2. Vliv, vlastnosti a osudy správy. 

Prísloví. 

Aká viera, taký pápež. 87o 

Aký kňaz, taká osada (farnost, cirkev). 

Č. 333. 
Bázeň. 

Aká kázeň, taká bázeň. — Kde 
nieto kázne, tam nieto bázne. Č. 
408. Adalb. Kažň. 
Človek bez kazára čo kóň bez kantára. 

T. a Č. 408. 
Gazda (Viz XI. 544—554.) 

Aký gazda, taká čeľaď. Č. 377. Jaký 

pán — Adalb. Gospodarz 24. 
Kde je gazda chorý, tam i sluhu 875 
čosi morí.^) 
Hlava. 

Hlava je hlava. 

Kde chvost riadi, tam hlava blúdi. 

Sr. Č. 377. Kde ocas soudí — Adalb. 

Ogon 2. 

Kde nieto hlavy, tam nieto správy. 

Od hlavy ryba smrdí, o) Č. 322. 

Adalb. Ryba 37. 

Horší sú apoštolia ako Pán Boh. (Nižší 88o 

úradníci a hlava) Adalb. Bóg 140. 
Chudá — žobrácka — voš horšie kuše. 
(Hlavné o chudobném úŕadníku.) 
Adalb. Wesz 3. 
Chvost musí za koňom — za líškou. 
I ukonaný kôň pred ocasom idé. T. 
I zdola vody prúťa rastie. (Tak nedávno 
poznamenali farníci, když farár bisku- 
povi nesprávnosti vytýkal zz podŕí- 
zený šlehal predstaveného. 
I zlatá koruna tlačí. Adalb. Koróna 3. sas 
Jasle. 

Jasle za volom nechodia. — Zle je 
tam, kde jasle za statkom idú. (Kde 
predstavený jde podŕízeným po vuli.) 



') >PodVne sa ženička podávať oblokom na tú svatbu, aspoň sa nám v očiach kus 
prcsvieti!< I prišli pod oblok svatobného domu. Tu ale čo sa nestane! Hodujúci ohry- 
zené koštiale vyhadzovali von oblokom a nechtiac trafili týmto do tvárí. »No ženička, « 
rečie muž, >ale sa nám len presvietilo v tých očiach !« 

^) Sok bába kôzt elvész a gyermek. 

^) Sok szakács elsózza az ételt. 

^) Ha nincs kedve gazdának, egcsz ház szomoru. 

•'*) Fején rohad a hal. 



Digitized by 



Google 



128 



VIII. B. Správa a podŕízenost. 3. Zŕízenost, nezŕízenost. 



Jaký césar, taký písar. T. a Č. 322. 

Jaký král, taký kraj. T. a Č. 322. 
Adalb. Król 5. 

Jaký mech, taký flek. T. (Též:) Aké 
vrece, taká záplata. 
890 Kde som sám, všetko tam. 

Kto neslúžil, nezná hospodáriť. 

Lepšie otcovo videnie ako synovo uro- 
benie. 

Medzi kravami vôl richtár, l) 

Medzi slepými škulavý (č. šilhavý) je 
kráľom. Sr. Adalb. Slepý 10. 
895 Na kom starosť, na tom zlosť. (Správce 
má mnoho starostí, a ješté se hné- 
vají na néj. Šuj. — Jiný výklad: 
Kdo má mnoho starostí, jsa správcem, 
ten má také mnoho príčin k zlosti, 
k hnevu. 

Nedbám na mesiac, keď mi slnce svieti. 
(Téz:) Komu slnce svieti, čo ho do 
mesiaca. (Také o pŕízni mocných.) 
Adalb. Gwiazda 5. Slónce 10. 

Nechytaj za nohy, keď môžeš za hlavu. 
(Výhodnéji jest obrátiti se ke hlavé 
než k podfízeným. Srovn. v jiném 
smyslu IX. 529. 

Nejednaj sa s tovaryšom, ale s majstrom. 

(Víz 896, 897, 899.) 
Nepros sa chvostu, ale hlave. 
Pán. 
900 Aký pán, taký krám, takého i koňa 
mám. Č. 376. (Též :) Jaký pán, taký 
chrám. T. Adalb. Dom 17. Pan 49. 52. 
(Také o chudobe.) 
Akí páni, takí poddaní. Č. 322. Adalb. 

Pan 44. 
Čo pán prosí, sluha mosí (musí) ; — 

stať sa mosí (Viz 915.) 
Čo pán rozkáže, sluha dokáže. 
Kde pán do kútov nahliada, tam 
hospodárstvo dobre ide. 2) Č. 427. 
905 Kde sa pán smeje, celý dom je ve- 
selý. Adalb. Pan 76. 
Nebýva dobre, kde klučiar (šafár, č. 
kiíčník) svojho pána učí. Č. 377. 
Béda — 
Nebojí sa pán sluhy. T. 
Pán je najväčším sluhom v dome. 
Pán rozkáže, sluha musí. 



Zlý pán, ktorý nikdy nebol poddaným. 9io 
Č. 323. Kdo nikdy — Adalb. Pod- 
daný 1. 
Pohonič. 

Kone dobré, ale pohonič zlý. 
Mrcha pohonič o každý kameň za- 
vadí; — každý kameň na ceste 
nájde. 
Nič bez biča, pohoniča. 
Zlý to pohonič, ktorý si pustí z ruky 
bič. 
Prosím, a musí tak byť. T. 9i5 

Rozkaz, rozkazovať. 
Aký rozkaz, taký účinok. 
Kto sa nenaučil poslúchať, nebude 
vedeť ani rozkazovať. Sr. Adalb. 
Rozkazywač 4. 
Kto si nevie urobiť, nevie si ani 
rozkázať. 
Slepý slepého nemôže viesť, lebo obidva 
upadnú do jamy. (Luk. 6, 39.) Sr. 
Č. 503. Adalb. Šlepy 18. 
Švec má obyčajne najhoršie boty. ( := Jiné ^20 

vede, sám špatný príklad dáva.) 
Tam je veta, kde sa mačka myši bojí. 
Voz. 

Kam oje, tam voz — kolesá. — Ta 

voz musí, kam kone oprú. Č. 282. 

Adalb. Wóz 24. — Voz musí za 

ojom. Sr. opačné Č. 572. Vúz 

kone — 

Za predními kolesami vlečú sa zadnie. 

Zvon do kostola Fudí volá a sám tam 

nikdy nejde. (Sr. 920.) Adalb. Dzwon 2. 

Porekadla a úsloví o správe. 

»Nemý pes.« (Sr. Izai 56,10. Nedbalý 925 
správce vzhledem na podŕízené.) 

»Preč motyka, ide sekera!* (Zmena 
správce.) 

»Slepý hájnik* (Viz 925.) 

To je » vojenská — kapráiska palica; — 
prísny kazár; — pohroma.* 

3. Zŕízenost, nezŕízenost. 

Prísloví. 

» Čeľaď načim (treba) pfiťahovať a na 
uzde držať. 



*) Inter vaccas bos est abbas. 

2) Srovn. Frons domini multum prodest. 



Digitized by 



Google 



4. Vérnost, nevérnost u zh'zení. 



129 



93í» Jeden čihy, druhý hota, ký je to čert 
za robota ! (Aneb :) Kde jeden čihy, 
druhý hota, tam nebýva dobrá ro- 
bota. 

Jedno tak, druhé tak, všetko ide na- 
opak. 

Kde jich je moc, tam si sami zava- 
dzajú (prekážajú.) 

Kde je najviac opicháčov — poštu- 
cháčov — najmenej sena — kaše — . 
Č. 133. 

Kde nieto poriadku, ide všetko do 
úpadku. 
935 Keď ťa čert hudcom spravil, hraj ! 

Kod (ked^ si sa vzal na to, dubnuj 
(bubnuj)!!) 

Kto ide po zadku, nech si zapre zá- 
hradku. 2) 

Kto je na riadku, nech odbýva poriadku. 
(»Poriadka« =: povinnost ŕadem na 
nékoho pŕipadající.) 

Kto je v rade, ten nech pradie. 
940 Kto si v riadku, drž sa poriadku. 

Nech každý svoju postať drží (Vzato 
z >postati« žence, kosce.) 

Pracovník sa nájde, nech je len zá- 
robok. 

Porekadla a úsloví o nezŕizenosti. 

Ani riadku, ani poriadku. 

Čos ty zpríčil, to on zmoždil (zhmoždil) 

a dolomil. T. 
^♦5 Jaden sasa, druhý do lesa. Adalb. Sas 1 . 
Jeden šije, druhý pára. Č. 636. Adalb. 

Szyč 3. 
Každý inú nôtu hudie. — Každý v inú 

stranu ťahá. 
Od Annáša do Kaifáša. Sr. Adalb. 

Kaifasz. — Od Piláta do Herodésa. 

Č. 17. Adalb Pilát 3. 

4. Vérnost, nevérnost u zrízení. 
Prísloví. 

Cudzie ruky hotové múky; — lahké, 
ale nie osožné. Č. 428. Adalb. R^ka 10. 



Kto má zlého koňa, toho chváli, aby 95o 
ho predal. (O zlém sluhovi, aby se 
ho zhostil.) 
Myši. 

Dobre myšiam, keď mačky doma 

nieto. 
Hneď sú myši smelšie, čím nenie 

kocúr doma. Sr. Adalb. Mysz 1. 
Majú myši roztok — lahostaj — 

hody — , kocúra niet doma. Č. 429. 

Sr. Adalb. Kocúr. 
Myši kóta nečuja, ta bezpečne tan- 

cuja. Šár. 
Tajšol kocúr na vandrovku, majú 955 

myši roztok. 
Ukázal sa kocúr, fuk myši do diery ! 

Sr. Č. 429. Když kocour pŕijde — 
Mol kde v drahom kožuchu, živá ryba 
na suchu, a vlk medzi ovcami, mačka 
medzi myšami, a potom cap v zá- 
hrade a trubiroh v porade: tam sa 
veru, milý pane, mnohá škoda iste 
stane. Sr. C. 507. Trn v nože — 
Sr. Adálb. Niemiec 19. 
Najlepší verník, najväčší berník. 
Nová metla dobre metie a stará ne- 
cháva (smeti). í5) Č. 379. Nové koš- 
tišté — Adalb. Miotla 1. 
Nútená robota zriedka dobrá býva. 96o 
> Poslúchaj dobrých ludí!< (totiž pány, 

u kterých sloužíš.) 
S luha. 

Dobrý sluha za otca, za mater (stojí). 
Len sa ty spusť na sluhu, veď ťa 

on opatrí ! Sr. Adalb. Sluga 21. 
Verný sluha — pánovo bohatstvo. 
S veriť, sverené. 

Čo nám je sverené, to máme viac 965 

šetriť než svoje vlastné. 
Ná psoch nenaorieš, lebo by ti štverne 

sjedly. 
Nesver na kocúra slaninu; — na 

vlka ovcu. 4) Adalb. Wilk 116. 
Psu sadlo sveril. 
So svojím urobím ako chcem, so 

svereným ako smiem. 



>) Tak povčdčl Honťan Krupinskómu hajdúchovi (drábovi), když jej dle zákona 
pro jarmareční prečin s bubnem za bránu mčsta sprovázel. 
2) A ki utól marad, teg^^e be az ajtót. 
^) Uj seprô jól seper. 
^) Nem bízzák farkasra a bárányt. 

9 

Ad. P. Záturecký, Slovenská pHslovi. 



Digitized by 



Google 



130 VIII. B. Správa a podŕízenost. 5. Zlá posluha. 6. Stesky sloužících. 7. Porekadla. 



Sveril na psa slaninu a na vlka 
sálaš. 

S mršinou (zlým sluhou) zle, bez nej 
horšie. 

Z capa záhradníka, zo sedliaka úrad- 
níka, l) Č. 572. (Též:) Ustanov si 
cápa za záhradníka a sedliaka za 
úradníka (správce statku), veď ti tí 
pomôžu zo šafla do šechtára a s pece 
na hlavu. Adalb. Koziel 7. 



5. Zlá posluha, zlé poŕizeni zvlášté. 
Prísloví i porekadla. 

Ani hosla (hesla), ani posla! Adalb. 

Osiel 2. 
Išiel bobo po boba, (aneb.) Jób (Ján, 
Jakub) po Jóba, zostali tam oba. — 
Išiel posol, prišiel osol. Adalb. Osiel 
24. Posel 6. 
975 Kozina vydochla, ovce Pán Boh vybral. 
(Když » robotu sbehnú;t když se 
robotníci nedostaví.) 
Kúpy (krhly, konvy) suché, dievky 
(slúžky) hluché. Sr. Č. 129. snad 
v jiném smyslu: Žbánky — 
Pošli tela, donesie ti vela. — Pošli 

vola, donesie ti teľa — osla — . 
Rozkázať. 

Rozkázal pán psu a pes chvostu. 
Rozkázal pán sluhovi, sluha psovi, 
pes chvostoví (zosobnené, místo 
» chvostu*); naposledy pán urob si 
len sám. 
980 Rozkázal pán, urobil sám. Rozkáž 
pán, urob sám. Č. 500. Kázal — 
Adalb. Kazač 1. Pan 64. 
Rozkáž psovi, pes ocasovi, pes lehne, 
ocasem nehne, urob si sám. Pr. — 
Sr. Č. 500. Poruč — VI. SI. 231 
— pes se sednul a ocas se k nemu 
lehnul. 
Toho by bolo po smrť poslať. Adalb. 

Poslač 10. 
Vylomil ihlicu z jarma, (iz: Zanedbal 
povinnost.) 



6. Stesky sloužících a jiné výčitky. 

Prísloví. 

Čihy ! čihy ! kým si živý, a keď zdochneš, 

bude druhý. 
Dobrého koňa najviac bijú. (Též :) Ktorý 985 

kôň najlepšie ťahá, toho atd. 2) Sr. 

Č. 378. Kdo táhne — Adalb. Koň 

176. 
Hustá služba, riedka sukňa. 
Chlieb. 

Horký je ten vyslúžený chlieb. 

Pán hrdý, chlieb tvrdý, pôjdeme dklej ! 
Č. 378. 

Služba chlieb horký. 
Chov, chova. 

Hoj ! hoj ! okolo plota : aký chov, 99o 
taká robota. (Viz 995) Adalb. D. 
Byk 14. 

Robota veľká a chova tenká. 
Nové sito na kline, staré v kúte. (Též :) 

Nové sito na klin vešajú a staré pod 

lavicu hádžu. ^) Č. 379. Za nová — 

Adalb. Rzeszoto 1. Sito 3. D. Sito 3. 
Nový klobúk na klin vešajú. Č. 379. 
Na jednom mieste zplesnivieš. 
Plat, pláca. 

Hajo volky okolo plota: aká pláca, 995 
taká robota. Adalb. Zapláta 2. 

Pomaly! plat malý. 

Starému koňovi, starému psovi a 
starému sluhovi jeden plat ide.^) 
(Viz 999.) Adalb. Pies 259. 

Velké ustávanie a malý plat. 

Starý sluha ako starý pes. 

7. Porekadla a úsloví o sloužících. 

Cudzí. Cudzím obrúskom utiera si i*^ 
ústa. Pri cudzom stolu nože i vidličky 
utiera. T. 

Nedočká ten tam všechsvätského ko- 
láča. (Na Všech Svätých se služba 
mení.) 

Odišiel so zlým koláčom. (Službu ne- 
chvalne dokonal.) 

Po službách chodí. — Po službách sa 
živí. 



*) Den Bock zum Gärtner machen. Nem jó kecskére bízni a kertet. 
^) Lovat is azt útik, a melyik legjobban húz. 
3) Uj szita szegen fiigg, ó pad alatt hever. 
*) Ag ebnek, vén szolgának egy a fizetésc. 



Digitized by 



Google 



VIII. c. Samostatnost, odvislost t. Túžba. 2. Panské mravy. 3. Svoboda, odvislost. 131 



C. Samostatnost a odvislost. 

1. Túžba po panství. 

Prísloví. 

Ja pán, ty pán, kto bude svine ~ kozy 

- pásťPl) Č. 326. Adalb. Pan 57. 
HH>5 Každý chce byť pánom a rozkazovať. 

Král veľký pán, a s lopatou cukor ne- 
jie. Č. 169. Adalb. Król 12. 

Nemôžu byť všetci pánmi, musejú byť 
i ľudia. 

2. Panské mravy. 
(Jiná víz 900—909, 1145-1156.) 

Prísloví. 
Cigáň. 

Čo väčší pán, to väčší cigáň (Iháŕ). 

— Veľkí páni — veľkí cigáni. 
Chlieb má rohy, núdza nohy. Č. 167, 

177. 
it'io Keď budeš v nebi, netrús nám na hlavy. 
Č. 152. 
Keď sa žobrákovi palica v ruke ohladí, 
nehneď ju opustí. Sr. Č. 364. Když 
se pohônkovi — 
Láska. 

Panská láska na zajačom chvoste 
visí. Panská láska rosce na zajačom 
chvosce. Z Boš. dol. Č. 244. Sr. 
Adalb. Pan 108. — Ranní dážď, 
ženský plač, panská láska a aprílová 
chvíľa — to všetko na zajačom 
chvoste visí. 
Mravy. 

Na hodnosť vyšiel, o mravy prišiel. 

Sr. Adalb Godnošč 7. 
Stavy menia mravy. *^) 
i<»í5 Zlé mravy, dobré práva. 
Nechaj pánov pány byť. 
Nemoc. 

Panská nemoc — chudobného zdra- 
vie. Č. 299. Adalb Pan 225. 
Zimnica je panská nemoc. (Kdo pra- 
cuje, tomu nebýva zima.) 
Páni majú dlhé ruky. Cigáni dlhé prsty 
a osli dlhé uši. (Viz 1034.) 
1021) Páni mnoho dať nechcú, a málo se han- 
bia. Sr. Adalb. Dač 75. Sr. Č. 46. 
Málo — 



Páni sa čiapkami nepobijú. (Jcjich boj 

jest zúrivý.) 
Pánom je nikdy nie dosť, ani neba, 

ani pekla. 
Pán pána nepohubí. 
Panské kľučky zadarmo neotvárajú. 
Panské sľuby — prázdne hlúby. 1025 

Pes. 

Bohatý ako pes rohatý. Adalb. Bo- 

gaty 20. 
Dobré bydlo psa kazí. 
Nemaj s pány ako so psy. 
Pri mastnej kuchyni i ten pes je 

tučný. (Panská čeleď nadutá.) 
So psy sa nezapodievaj a s pány 1030 
sa nezakladaj. 
Politika — panské huncútstvo. Šár. 
Polpáni sú najhorší. 
To taký pán, čo platí holou dlaňou. 
Veľkí páni ďaľeko siahajú. Č. 321. Adalb. 

Pan 298. 
Vysoký, vyšší. 

Čím vyššia väža, tým väčšia tôňa. 103. 

Na vysokých grúňoch najviac hromy 

bijú. VI. SI. 224. Čim vyšši strom, 

tim bližši hrom. Adalb. Dom 29. 

Skala 2. Góra V>. 

Vysoký dom — zlô býva v ňom. 

3. Svoboda a odvislost. 

Prísloví. 

Ako ti zahrajú, tak musíš tancovať. 

Adalb. Grač 14. Skakač 24. 
Či pes, toho notu vyje. Šár. 
Hnev, hnevať. 

Hnev bez vlády málo vadí. T. a Č. i04u 

114. Adalb. Gniew 4. 
Nenie dobre toho hnevať, koho musíš 
zajtra odprosovať, č. 249. Adalb. 
Gniewač 8. 
Chlieb. 

Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj. 
(Viz 1039.) Č. 380. Kdo čí - 
Adalb. Chleb 99. 
Chlieb najtužej váze. T. Adalb. 

Chleb 23. 
Toho poslúchaj, čí chlieb ješ. Sr. 
Adalb. Kadzié 1. 



*) Srovn. Ich bin ein Herr, du bist ein Herr, wer wird den Korb tragen? 
*) Honores mutant mores, sed raro in meliores. 

9* 



Digitized by 



Google 



132 



VIII. D. Právo. 1. Spravedlivost, nestrannost. 



1045 Kde je moc, tam je i sláva. 
Kdes* sám, tam nikto nad teba. 
Keď vietor hviždí, trasú sa stromy. 
Kto vládnejší, múdrejší. 
Len čuš, a hluš! (Práce úmorná, bez 
výčitky.) 
n»5o Lepšie byť malým pánom ako veľkým 
sluhom. 
Pravda. 

Nenie dobre mluviť pravdu v panskom 

dvore. 
Ťažká vec povedať pánom pravdu. 
Adalb. Pan 176. 
S vo bodá. 

Človek bez svobody čo ryba bez 

vody. 
Chutnejší chlieb na svobode ako koláč 
v službe. 
1055 Na svobode ako ryby v bystrej vode. 
Svoboda je nado všetko. Č. 279. 

D, Právo. 

1. Spravedlivost, nestrannost. 

Prísloví. 

Akou mierou meriaš, takou i tebe od- 
merajú. (Luk 6, 38.) Adalb. Mierzyč 3. 
Ber svoje, daj moje! Šár. 
Cudzie. 

Cudzie nežiadaj, svoje neopusť. VI. 
SI. 223. Mi (méj) svoje a néčihni 
na ludske. 226. Svoje rukama no- 
hama drž a na cuze néčihni. 
1060 Kdo si svoje stráži, po cudzom ne- 
baží. Adalb. Swój 18. 
Svoje šanovať, cudzieho nebantovať. 

Sr. Adalb. Cudze 10. 
Svoje veci nechváľ a cudzie nchaň. 
Adalb. Cudze 6. 
Človek ako človek. (Rovnoprávnost.) 
Čo Bohu, Bohu, a čo svetu, svetu. 
(Srovn. Mat. 22. 21.) 
1065 Čo iným právo, to i nám zdravo. Sr. 
Č. 64. Co právo — Sr. Adalb. 
Prawo 19. 
Čo jednému, to druhému. 1) Adalb. 
Jeden. 



Čo sebe, to tebe. Č. 520. 
Čo ťa do toho, kto vraví .> na to po- 
zoruj, čo vraví. 
Hľaď nie kto^ ale čo. 
Hlas rudu hlas boží. Č. 338. Adalb. lovo 

Czlowiek 57. Lud 2. 
Hlava za hlavu; oko za oko; zub za 

zub. (2. Mojž. 21, 24.) Adalb. Oko 75. 
Každému svoje. 2) 

Kde si vzal, tam polož ! Adalb. Wziač 3. 
Keď drevo rúbu, v obe strany triesky 

padajú. 
Keď ja horím, nech aj druhý shorí. 1075 

(Nadužívané.) 
Keď má byť pravda, nech se platí od 

uhla do uhla (rovne od každého). 
Klamstvo len do času, spravedlivost 

na veky. 
»Kmotor sem, kmotor tam, len ty hybaj 

dolu s čerešne!* (Též:) Pán brat 

sem atd. VI. SI. 229. Kmotr, ne- 

kmotr, s hrušky dolúv. 
Kto ma viac, ten je i viac povinnen. 

(Sr. Luk. 12, 48.) Sr. Č. 44. (zde 

o milosrdenství.) 
Mne je všetko jedno, či Havol, či Pavol, loao 

(Víz 1063.) 
Moje je moje, tvoje je tvoje, každého 

je svoje. 
Nehlaď na huňu, ale čo je podhuňou. 
Nech zná i húžev, čo lievč trpí. 
Nepozeraj na reč, ale na vec. Č. 80. 
Nerob nič podľa (pomimo) práva, ale loss 

s právom. 
Nie všetko sám, nechaj i druhým. Č. 58. 
Pravda. 

Čo pravda, to pravda. Adalb. D. 
Prawda 116. 

Čože môžeš proti pravde } (Též :) Od 
pravdy nemôžeš. 

Každému po pravde, jednému tak io9u 
ako druhému. 

Od pravdy ani za krejcar T. 

Pravda pravá, krivda krivá. 

Pravda sa na každého smestí. 

Pravda s krivdou chodí. 

S pravdou najďalej zájdeš. 3) (Též:) 1095 
Spravedlivosťou najďalej ujdeš. Ad. 
Prawda 113. 



^) Srovn. Quod uni justum, alteri aequum. 

2) Suum cuique. 

'^) Ehrlich währt am längsten. Legtovább érni az igazsággal. 



Digitized by 



Google 



2. Nespravedlivost, strannictví, krivda. 



133 



Pristaň na svojom. 

Spravedlivé sa neztratL 

Škoda. 

Hlaď sebe osohu a druhému nie 

škody. 
Škoda je nikomu nie milá. 
1100 Tak robme, aby bol i vlk sýty i baran 
celý. Sr. Č. 359. Tak suď — Sr. 
Adalb. Baran 7. Wilk 19. 

Z každého dreva dá sa húžev vykrútiť 
len z biezy (bazy, chabzdy) nie. (Jest 
vlastné jen pofekadlo, ale j akoby 
ŕekl: Mnohou pravdu možno pŕe- 
kroutit, ale tuto ne.) Sr. Adalb. 
Drzewo 33. 



2. Nespravedlivost, strannictví, 
krivda. 

Prísloví. 

Aj ubijú nás, aj plakať nám nedajú. 

Adalb. Bič 3. 
Ani s vola— barana — dve kože nedrú. 

Č. 356, 583. Chtél by — Adalb. 

Baran 26. Wól 47. 
Bez patróna ani do neba neprídeš. 
H05 Bij, Bože, spravedlivých, aby sa lotri 

kárali (kajali č. káli). Sr. Č. 8. Proto 

Pán Búh — 
Bohatší — vraj — mocnejší, l) 
»Bože, či sme všetci tvoji, či len po- 

nektorí?; — či len tí čo krajší; — 

či len tí páni?* 
Brať. 

Kde nič nieto, tam ani smrť nebere ; 
tam ani čert nebere; (též:) tam aj 
krár právo svoje tratí Č. 176. 
Adalb. Brač 13. 
Kde nieto, tam nieto. (Výčitky ne- 
milosrdným výbérčím.) 
1110 Len kde jest, tam berú. 

»Či sa nebojí, že prevraví v ňom !« 

(O človeku, který sám pojídá, z čcho 

by mél jiným, zvlášté svým domácim 

udéliti.) 
Čo svobodno bohovi, nesvobodno vo- 

lovi. *^) Adalb. Jowisz. Wól 6. 



Deti i kameň ubijú, o ktorý sa urazia. 
Dnes je nehodno byť statočným člo- 
vekom. 
Dobrého za nič nemajú. 1115 

Dobrým škodí, kto zlým hoví. T. 
Hriech na Uhriech, a pokuta v Polskej. 
Ja obraciam ražeň a druhý jie pečenku. 

Sr. Č. 129. 220. Adalb. Pawcl 5. 

Rožen 2. 
Jeden drží kravu za rohy a druhý za 

cecky ; — a druhý ju podojí. Č. 106. 

Adalb. Krowa 16. 
Jeden sa skryje za list a druhý ani za 1120 

horu nie. Sr. Č. 157. Adalb. Chowač 

si^ 6. 
Jednému sa somele, druhému sa pre- 

mele; — druhému sa skrupí. (Pro- 

minutí viny a trest.) Č. 157, 583. 

Adalb. Krupič si^. Pan 277. Zemleč 1. 
* Kde vládne sila, je rozum mohyla. 

Č. 203. 
Koho neboli, lekko (lehko) povoli. Šár. 
Komu Pán Boh otec, tomu lahko do 

neba prísť. 3) (PNzeň mocných. Též :) 

Kto má pápeža za krstného, rovno 

príndze do neba. Pr. Modra. 
Komu Pán Boh, tomu všetci svätí, a komu 1125 

čert, tomu všetci kati. VI. SI. 228. 

Co Pan Búh da, sv. Peter nézebcre. 

Adalb. Bóg 223. 
Komu Pán Kristus bratenec a panna 

Maria totka (tetka), za toho sa za- 
ujmú všetci svätí. (Též :) Komu Peter 

ujčck a panna atď. 
Komu pán, tému páni (pani). T. 
Kôň. 

Ani kôň neťahá viac ako môže. 

Kone, ktoré ovos dorábajú, najmenej 
ho dostávajú. 

Kone za ovsom behajú, a osli ho 1130 
dostávajú. C. 129, 150, 364. Adalb. 
Koň 109. 
Krivda, ukrivdiť. 

Komu krivda, nech ho Pán Boh bije. 
(Iron?) 

Krivda do času. Pán Boh na veky, 

Krivda má dlhú pamäť. 

Krivda za stolom, pravda za dvermi. '*) 



*) Sr. A ki erôsebb, az a hatalmasabb 

2) Ovšem z lat. Quod licet Jovi atd. avšak udomácnčno. 

^) Sr. Lex in codice, favor in j udice. 

*) Z toho ne prostonárodní : *Kfivda sadla za stôl, pravda u dvier žobre* 



Digitized by 



Google 



134 



Vni. D. Právo. 



1135 Vlk ti krivdu robí, a vlk ťa i súdi. 
Zádrapku, kto ukrivdiť chce, vždy 

hotovú nájde. 
Živí sú tu na krivde, mŕtvi tám na 
pravde. 
Krkavci si lietajú, holubi v lečkách 
váznú.l) T. (Též:) Krkavcov púšťajú 
a holubov chytají. (Viz násl.) Č. 147. 
Malých zlodejov vešajú, velkých pú- 
šťajú.2) (Též:) Malých zlodejov bijú, 
veľki sa pripatruju (dívajú). Šár. Sr. 
Adalb. Zlodziej 8, 19. 
1140 My sme hniezdo zrútili, druhí vtáčence 
pobrali. Č. 129. Mnohý — 220. 
Jedni — 
Najväčší kmíni najlepšie pasy mávajú. 
Na slabom sa každý uháňa. 
Na tenkom sa niť trhá. Na tenšom 

sa fad láme. 
Palica vše (vždycky) zez (z) hury bije. 

(Silnejší prevláda.) Šár. 
Pán, panský. 
11*5 Bláznom a pánom všetko svobodno. 
Adalb. Pan 204. 
Čert pánom ! (O nadpraví. Avšak j iný 
dokladá »v pekle*, čím povstává 
veta: »Čert je pánom v pekle.*) 
Čo je pán, to je pán! (Také obdi- 
vovaní.) Adalb. Pan 11. 
Čože je pánom ? ! (Utiskovaný odpo- 
vídá ihned: »h . . ., aby ho sjedli!) 
Kto sa s pány pravotí, nech mu je 
Bôh na pomoci ; — tomu nech 
bude Bôh milostivý. (Viz 1191.) 
un) Mäso pánom, kosti sluhom. 

Oklam pána, kedy môžeš; pán ťa 

oklame, kedy chce. 
Páni jedia a psi hľadia. (Také žer- 
tovné pri jídle. Též :) Pani še hoscu 
a kone poscu. Šár. 
Pán je i v pekle pánom. — Pánom 
je i v pekle dobre. Adalb. Pan 157, 
170, 212. 
Panské nédojedky dobré pre čeládku. 
T. Adalb. Pánski 243. 
113.1 S pány nenie dobre za prsty sa ťahať. 
S velkými pány nenie dobre čerešne 
jesť; keď pojedia, kôstky v oči 



metajú. 3) Č. 325. Adalb. í*an 

330. 
Pán Boh vysoko a kráf ďaleko. Sr. Č. 
184. Král daleko— Adalb. Cesarz 2. 
Pes, psí. 

Keď je v izbe smrad, povedia na psa. 
Keď psa chcú zabiť, povedia že je 

besný. 
Kto chce psa biť, nájde kyj. (Též:) ii6f» 

Kto sa chce biť, lahko palicu nájde; 

— vždy nájde dajaký papeček. 

(Smyšlená vina.) Adalb. Pies 92. — 

Do sce psa bit, palicu nánde. Pr. 

Modra. 
Psí tridsiatok — vlčie právo. Č. 350. 

Adalb. Wilk 92. 
Sjie pes psa, keď barana nie. 
Povedala vrana vrane, že nás kvákať 

neprestane. 
Pravda. 

Do Boha — neba — vysoko, do 

mora hlboko, a na svete pravdy 

niet. (Viz 1157.) 
Jedna pravda bola, aj tá krivá bola, "^^ 

aj umrela. (Vzato z človeka, jehož 

rodné jméno bylo Pravda, a ten 

byl krivý. V Brezne.) 
Kde si pôjdeš, biedny človeče, pravdu 

hladať? 
Kto má moc a vládu, ten má vždy 

pravdu. 
Na kom vláda, na tom pravda. Č. 

349. 
Ne to pravda, čo je pravda, ale čo 

páni povedia, to je pravda. 
Neumrela pravda, ale ju ševci (ko- n7(» 

želuzi) roztrhali; dosiaľ majú nehty 

krvavé. 
Pravda je taká, akú páni spravia. 
Pravda tam, kde je moc. Adalb. 

Moc. 2. 
Pravda u Boha. (Viz 1183.) 
Ševci kožu naťahujú a páni pravdu. 

(Viz 1229.) 
Už pravde odzvonili. VI. SI. 219. 1175 

Spravodlivosti už dovne pod oboru 

odzvúnili. Adalb. S^chocin. 
Vo svete pravdy nenájdeš. 



*) Dat vcniam corvis atd. 

-) A na^y tolvaj leszakad, de a kicsi fclakad 

■*) Nem jó nagy urral cscrcsznyét enni, mctrlovoldoz magvával, 



Digitized by 



Google 



3. Zákon, soudce, pre. 



135 



Preto vĺčka bijú, aby sa vlk vtĺpil. 1) 

(Též.) Preto malého psa bijú, aby 

sa starý pes vtĺpil. 
Pri suchom aj mokré shorí. (Nevinný 

s vinnými trestán.) 
Remeň kradnúť a chudobným čižmy 

šiť. 2) 
1180 Rovné s krivým, suché s mokrým. 

(Viz 1178.) 
Semiačku i pleve jednako v náboji. C. 7. 

Lnénému. — 
S mocným sa nebor a s bohatým sa 

nesúď. Č. 349. S silným — 
Spravedlivosť utekla do neba. Č. 361. 
Spravili Cigáňa králom, a on najprú 

otca obesil. Č. 35. Učinili — 
1185 Starému spievajú a na starú nôta padá. 

Č. 88. Vám zpívají — 
Tuhší slabšieho údolie (:= pŕemúže, 

srovn. odolati. Praví se také o volech, 

že »sa doIejú«, v Brezne » boria sa«, 

v Liptove »kolú sa«.) 

U Boha milosť (ne u lidí), u pekára 

žemfa. 
Valasi sjedia ovcu a povedia na vlka. 
Veľké ryby žerú malé. Č. 167. Adalb. 

Ryba 63. 
1190 Vlk si vždy príčinu na ovcu nájde. 

Adalb. Wilk 37. 
V posmech zavadí, kto sa s vyšším 

nesnádi. 
* Z kantára, zo sedla koňa nepoznávaš ; 

prečo zlatu, šate ľudskú hodnosť 

dávaš ? 

3. Zákon, soudce, pre. 
Prísloví. 

Cudzé veci za svým pánom kričia. T. 

a Č. 345. Každá - 
Dotiaľ barana strižú, pokiaľ má vlnu. 
1*93 Kde je žaloba, tam je pokuta. 

Kdé nenie protivníka, tu nenie bitky. T. 



Kdé nenie rozepre, tu netreba sporu. 

T. a Č. 342. 
Koho chytia, toho držia. 
Komu si dal, u toho hľadaj. 
Komus' telie, tomu reve. (»Komu sa i2o<» 

telí krava. < Vzato z hospodáŕství.) 
Kráľ. 

Kráľ nezná žartu. (Zákon.) 

Nesvobodno s krály fačkovať. 
Krivda. 

Keď máš veľkú krivdu, vyrovnaj sa, 
a keď máš malú, nechaj tak. 

Lepšie malú krivdu sniesť, ako po 
súdoch sa pliesť ; — ako dlhý proces 
viesť. Adalb. S^d 1. 
Krivko, Krivko, vyrovnaj sa! 1205 

Kto postižen, ten ostrižen. 
Lepšie chudé pokonanie, ako tučný 

proces. 3) (Též.) Lepšie je čo aka 

porovnanie, než dlhá pravota. Sr. Č. 

348. Krátke - Adalb. Wyrok 2. 
Málo platné ploty, cez ktoré sa leze. 

(Prestupovaní zákona.) 
Právo. 

* Bedlivému právo, žobrákovi al- 
mužna. 4) Sr. Č. 341. Bdícím — 

Každé právo má svoje miesto. Pr. 1210 

Koľko hláv, toľko práv. 
Ry ch t á r. 

A. Ja som sebe pán! B. Ale nie 
rychtár ! 

Sám sebe nemôže nik byť rychtárom. ^) 
Sloboda vlézť, ale néjiesť. T. 
Sudca, súdiť. 

Kde nieto žalobníka, nieto sudcu. 1215 
Č. 342. 

Myšlienky len Bôh súdi. 

Na čom koho dopadnú, dľa toho ho 
súdk. Č. 342. V čem - 

Nesúď za dary, — pomni na máry ! 

Súdzi tela a prosúdzi kravu. Pr. 
Tretí. 

Kde sa dva bijú, tretiemu osoh 1220 
ženu. G) Č. 348. Když se - Adalb. 



*) Percutitur catulus, ut sentiat Ico. 

') O SV. Krispinovi (f 287 jako mučedlník) se vypravuje, že pod Dioklccianem do 
Francouzska utekl a tam sc stal šcvcem, ano, aby chudým obuvi poskytl, usne kradl. 
Jer. Gotthelf dobre poznamenal, že takových Krispinu dosti máme, jen že nebývají 
svätými jmíni, ale obdrží výprask. 

^) Jobb sovány egyezség kôvér pórn(^l. 

*) Szemesnek a világ, koklusnak az alamizsna. 

'*) Nemo sibi judex. Senki sem lehet bíró a mága úgyében. 

^) Inter duos litigantes teitius gaudet. 



Digitized by 



Google 



136 



VIII. D. Právo. 4. Svédek. 



Klócié si^ 2. Klótnia 3. Swarzyč 
si^ 4. 
Medzi dvoma tretí výska. T. 
Ťahajú sa dvaja o kravu a tretí ju 
dojí. VI. SI. 229. Když dva - 
Triesky sú tesárove. (Odpadky.) 
Vina. 

Na kom dostiha, na tom vina. (Viz 
1198, 1206.) 
1225 Na kom vina na tom kára. 

Prvá vina odpustená, druhá hrešcná 
(:=z karhaná, č. kárána), tretia bitá. ^) 
Adalb. Wina 6. 

Zákon. 

Hájnik netresce, ale zákon. 
Mnoho zákonov, mnoho priestupkov. 
* Zákony a pravidlá dajú sa naťa- 
hovať ako koža. 
1230 Z cudzieho koňa i do bariny; — i v naj- 
väčšom blate — ; — i v pol draze. 
Šár. (Též:) Z ľudského (=: j iným 
lidem náležijícího) koňa i na prosreď 
Váhu musíš se^íci. Z Boš. dol. — Sr. 
T. Dolou — a Č. 344. 

4. Svédek, priznaní zvláštč. 

Prísloví. 

Kto mlčí, ten sa priznáva. Č. 352. 
Kto mlčí, ten svedčí ; kto svedčí, pes 

väčší. (Kdo slovné krivé svedčí, jest 

horší toho, jenž jen mlčením svedčí.) 

Sr. Č. 351. 
Kto na pravdu (proti pravde) svedčí, 

to je huncút najväčší. (Vétší, než sám 

pachatel.) 
Kto sa priznáva, na toho netreba svedka. 2) 

Adalb. Wyznanie. 
1235 Na seba nikto nepovie. Č. 353. Adalb. 

Powiadač 81. 
Prisahať, krivoprísažník. 

»Áno, odprisaháš — na svinskej 
koži (= falešné). 

Krivoprísažník nedožije do roka. 
Adalb. Krzywoprzysi^gač. 

Kto krivo prisahá, toho Bôh zabije. 
Skoda nemá gazdu. (Nikdo se nechce 

pŕiznati, kdo škodu zapríčinil.) 



5. Porekadla a úsloví ku D. Právo. 

a) Vytrpeni za jiné. 

Na druhého rováš to urobil. 

Na nevinnom sa somlelo; — zprášilo. 

»Oni sa svadili a ja som vyhorel « 

Prischlo to na ňom. 

»Vy dva sa povadte a mňa ubijte!* 

Za druhého vyhrmel. 

b) Výčitky ukrivdeného. 

» Ani sa ma nepýtajte, len bijte ! « (po- 
védél sedlák, veda, že jeho obrana 
i tak nie nebude platná. Velice cha- 
rakterističné.) 

» Bodaj plakal na smrteľnej posteli!* 3) 

» Bodaj ti Pán Boh odňal, čo ti je naj- 
milšie !« 

»Bôh vidí krivdu moju!< 

Či ma skôr budeš biť, či sa skôr na- 
obedujeme?* (povédéla žena, by vší 
denné ŕádné bitá.) 

»Či sa len Boha nebojíš .>« — Či tak 
Pán Boh prikázal?* 

»Či ten človek má Boha pri sebe?!* 

»Či ty máš dušu — svedomie — ?!« 

»Do smrti mu to nezabudnem!* (Viz 
1259.) 

»Majže sa tu dobre, hriešny človeče, 
keď so všetkých strán ako vrany do 
teba idu!* 

» Neber si to na svedomie!* Vzal si 
to na svedomie. Nerobí si z toho 
žiadne svedomie. 

>Nech mu Pán Boh platí, ja mu ne- 
mám čím!* 

»No nech ťa to ctí!* 

> Odpúšťam, odpúšťam, ale nezabudnem ! * 

»Ruku na srdce!* — »Toto je hriech 
do neba volajúci ! « 

» Veď som sypáreň ne vyzbíjal ! * (Často 
i lichý pokus obrany soudebné, a to 
slušné stíhaného.) 

» Veď ti ho z tela nevyrežem!* (» Kdeže 
ti ho vezmem, keď nemám!*) 

»Zamočil si ma, ale nech ti bude na 
duši!* (Též.) »Nech ti to na duši 
shorí ! « 

>Že sa len scbä nehanbíš!* 



1250 



1260 



1) Prima parcata, sccunda mandata, tertia dáta. 

-) Sr. Propria fassio mille testcs. 

'^) Od tohoto rozdíinc jsou výroky zlostne klctl)y X\'I. 5*20 -r>79. 



Digitized by 



Google 



5. Porekadla a úsloví ku D. Právo. 



137 



c) Právo, souä (smiouva, tnir^ násUt), 

Bola tam merná. Pili na mernú. Sišli 
sa na mernú. (Obecnéji »mernuo«.) 

Dal ho na okolie. (Okresní, služnovský 
soud. Nitr.) 

Na neho vyšlo. (Dokázali mu vinu.) 

Naťahuje psiu kožu. (Vzato ze staro- 
dávních práv a výsad na psí koži 
psaných.) 

» Nebudem sa s tebou veľmi pravotiť!« 
(=1 Sám si zadost učiním.) 

Od nosa mu utrhli. T. 

Popečatili mu veci. (Soudební sequester.) 

Právo mu na grg zavesil. 

Rujú sa ako psi na koštiali. 

Spravili amíku. (Z lat. iz: pokonali, vy- 
rovnali se.) 

»S tebou krátke právo spravím !« (Viz 
1269.) 

>To ťa nevolá pánom!* 

» Ukážem ti, kde rychtár býva!« 

Viechu mu vystrčili. ^) 

Vyhodili ho z domu ako žabu z vršky. 
Adalb Wyrzucač 2. 

Vyhrýzli ho z domu; — vycokali — 
vysocali — vykúrili. 

Vyložili mu lavičku predo dvere. 

Vzal boží peniaz. (Závdavek ) 



d) Soudni trest. 



Dal ho bez všetkého 
obesiť (aneb j inak 
Z povestí.) 



práva (soudu) 
života zbav i t. 



Dali ho do želiez. 

Dostal na ruky i na nohy železné pá- i285 

triky. 
Posadili ho do chládku. 
Preskakoval ten už šibeničky. (Hrdel- 

ním právem byl trestán.) 
Stiahli ho na dereš. (Priigelbank.) 
Ulicu behal. (Vojenský trest.) 
Vystavili ho na pramier. (Č. pranýr.) 1290 
Vyžaloval sa na svoju hlavu. (Žalobník 

prohrav musel sám platit.) 
Vyžaloval si na červený opasok ; ka- 
bátik; — košeľu; — na svoj zadok. 

Č. 584. 
Zasekli ho do klady. Zasekli ju do 

husiel; — do katrle; — do ban- 

durky. 

e) Prominuti trestu. 

Kára, leda aby čert za zle nemal. 

Minul šustu. — Na vodu mu napísal 1295 

rováš. — Obišiel po suchu. — Pre- 

peklo sa mu. 
Prezreli mu prez prsty. Adalb. Patrzec 50. 
Zažmúril oči. (Soudce nechtél vidét jeho 

vinu.) 

f) Falešni svedkov e a lehkomyslná 
prisahá. 

Pavol na Havla a Havol na Pavla. 
To je len taká prísaha ako: > Prisahám 

vrabcu, dubcu, i tej Dore, čo je 

v h(5re.« 



*) Na dúm soudebnč vcŕcjnčmu prodeji propadlý. 



Digitized by 



Google 



IX. Všeobecná pravidla moudrosti a opatrnosti; výstrahy 

a zkušenosti životní. 



1. Vzácnosť a stupne dobrého. 
Prísloví. 

Čo má byť kyslé, nech bude s octom. 

Adalb. Kwaáno. (Sr. 5.) 
Dobré. 

Aj to šuták, čo pekno rád nevidí a 

dobro radnej. T. 
Dobré je dobré, a lepšie je lepšie. 

(Naproti tomu:) Nieto lepšie, ako 

dobré, a krajšie, ako pekné. 
Dobré mäso sa na každej dedine 

predá. 
Dobré samo sa chváli. Č. 30. Adalb. 

Dobre 40. 
Dobrému vínu nenačím viechy. Adalb. 

Wino 13. 
Dobré víno i bez viechy vypijú. ^) 

Č. 30. Adalb. Piwo 3. 
Dobrý kôň i na maštali kupca najdc. 

Adalb. Koň 19. 
Radšej menej a dobre, leš mnoho a 

zle. Č. 130. Adalb. Malo 2. 
Radšej menej, ale dobrého. Adalb. 

Dobre 35. 
Jedno slnce stojí za všetky hviezdy. 
Kára nenie voz. 2) T. 
Každá polievka je lepšia, keď je pri- 
pražená. (Dobré ješté zdokonaliti. 
Snad také o zveličovaní povesti.) 

i) Czčí^ér nélkiil is eikcl a jó bor. 

^) Taliga nem szckcr. 

3) Mit magad tehetsz, másra ne bizd. 



Keď má byť mokro, nech tečie. Sr. 

Č. 158. Má-li pršet. — 
I^pší zlata kus, ako z olova hus. is 



2. Vlastním pričinčním k pokroku 
a blahobytu. 

Prísloví. 
Boh. 

* Človeče, varuj sa, a Bôh ti pomôže. 

Adalb. Pomagač 11. D. Bóg 417. 

Sr. Č. 131. VI. SI. 222. Človeče 

pŕičiň se, Pambú ti požehná. 

Človek si je v tom sám sebe Pán 

Boh. (Jako si sám učiníš to, k čemu 

ti dal Buh rozum i ruce, tak to 

budeš mít. Výklad Dobšinského.) 

Kto sa chráni, i Bôh ho ochráni. 

Kto sa na čo vzmáha, vše mu Pán 

Boh pomáha. Adalb. Byč 31. 
Kto sa neopúšťa, ani Bôh ho neo- 20 

pustí. 
Kto sa opustí, i Bôh ho opustí. 
Čo je v poli, nech sa tmolí! 
Čo je živé, len sa hýbe. (Též :) Kto je 

živý nech sa hýbe. 
Čo môžeš urobiť sám, urob si sám. •^) 
Adalb. Sprawič 1. 



Digitized by 



Google 



1. Vzácnost a stupne dobrého. 2. Vlastním pričinením. 3. Rozhodnost. 



139 



Chce ť, nechce ť. 
25 Komu sa chce, i môže; komu sa 
nechce, ani nemôže. — Kto chce, 
všetko môže. 
Špatný vojak, ktorý nechce byť ge- 
nerálom. 
Ťažko toho vodziť, chto sám nesce 
chodziť. Z Boš. dol. Č. 281. 
I najtenšia pavučina ku slncu sa po- 
hýna. 
Každé nech sa hádže, ako vládze. 
^ Každý je sám svojho šťastia kováč, i) 
Č. 160. Adalb. Szcz^scie 17. 
Kto hľadá, nachodí. 2) (Mat. 7, 8.) Kto 
chodí, nachodí — vychodí — do- 
chodí. Č. 124. 
Kto lezne, ten vezme. (Též:) Ač né- 

leznéš, ničt nevezmeš. T. 
Samé božekanie ohňa nezaleje. 
S rukami vo vreckách nič nevykonáš. 
35 Usilovnosť všetko premôže. 
VôTa. 

Dobrá vôľa všetko zdolá. 
Chuť a dobrá vôTa človeka premáha. 
Na dobrej vôli najviac záleží. 
Vôľa cestu nájde, čo v šíry svet 
pôjde. 
^ Vo snách ti nič nepadne do lona. 
Znechávať sa. 

Kto sa na druhých znecháva, škodu 
a nie osoh máva. — Len sa ty na 
ľudí znechávaj , však uvidíš ! — 
Neznechávaj sa na nikoho, čo mô- 
žeš, sprav si sám. 

3. Rozhodnost. 

Prísloví. 

Ak bude, dobre, ak nie, nie. (=: Jen 

se pokus o to!) 
Báť sa. 

Kto sa bojí mrazu, nech ncsadí vino- 
hrad. 
Kto sa bojí, neobstojí; — nič ne- 
stojí. 
45 Kto sa šuchotu bojí, nech do hory 
nechodí. Č. 120. 



Oko sa bojí a ruka urobí. 
Gdo sa na nišť nézavedze, ten ničeho 

névyvedze. Hor. Trenč. 
Kým múdry mudroval, sprostý to vy- 
konal. Č. 208. Co mudrc — 
Kto chce rybu chytiť, musí isť do vody. 
Kto mnoho vyberá, preberie. Č. 384. sc 

Adalb. Wybierač 2, 
Kto nikdy nezačne, nikdy nedokončí.*^) 
Próba, probovať. 

Kto probuje, nebanuje. Šár. — Próba 
nikam nedá. — Probuj svoje šťa- 
stie! — Probuj, za to nič nedáš. 
Skoč oko lebo zub. (Též.) Praskni 

oko atd. Č. 118. a 617. 
Smelý, osmeliť sa. 

Ak sa neosmelíš — neoželieš (riski- 
ren) — jakživ veľkej veci nevy- 
konáš. 
Kto sa neosmelí, ten nič veTkého sô 

nedokáže. 
Smelým sa darí. Adalb. Šmialy 5. 
Smelý šťastie máva.*) Adalb. M^žny 
4. Odwažny 4. Szcz^šcíe 84. Šmia- 
ly 4. 
Škoda lebo osoh, smrť lebo život! T. 
Vyhrať. 

Hraj, vyhráš ! — Kto nepostaví, ani 

nevyhrá.^) 
Kuráž platí, kocka hrá; kto i)ostaví, 6o 
ten vyhrá. (Srovn. 113.) 

4. Vytrvalosť, doufánf ve zdar; 
doufáni v utrpení; cena trpčlivosti. 

Prísloví. 

Aj tebe ešte deň svitne! 
Ako príde, tak odíde (zlé). 
»Ale že sa drž v kostiach!* 
B ô h. 

Ani Pán Boh svet naraz nestvoril. 

> Poručená Bohu, a ostatnie na ko- 65 
stol!« 
Bôj, bojovať. 

Bez boja niet vítazstva. — Kto ne- 
bojuje, nezvíťazí. Č. 371. 
* Buď čímkolvek, len buď dokonalým. 



1) Kiki mága szerencséjcnck kovácsa. 

*) Talál az, a ki kercs. 

^) Ki soha sem kezdi, soba nem vď^zi. 

^) Audaces fortuna juvat. 

"») A ki nyerni akar, fôl is kell tcnnic. 



Digitized by 



Google 



142 



IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy. 



160 Desaťkráť meraj a potom strihaj. Č. 
259. Adalb. Mierzyč 2. 
Dva razy meraj, raz strihaj. 
Desať ráz rozmysli a raz rob. 
Horúca polievka hubu opáli. 
Chytrá robota dobrá nebýva, i) Č. 258. 
Náhla — Adalb. Rzecz 62, 
165 Lačný nedovára, mokrý nedosúša, holý 
nedošíva. 
Náhly, náhlivosť, náhliť sa. 
Kto sa náhli, často sa prenáhli. 
Kto veľmi náhli, Fahko sa popáli. 
Lenivosť mrcha, náhlivosť horšia. 
Náhla robota, zlá robota. 2) Č. 130. 
Práce - (Víz 164.) 
no Náhlivá robota z rúk padá. Č. 258. 
Náhlivý pes slepé štence kotí. 
Nenáhli, ale potiahni! (Vzato z do- 
slovné vozáŕského.) Č. 258. 
Nechoď skôr do kostola, ako vyzvá- 
ňajú. 
Nechod s mosta do prostá! 
175 Nerob na zlomgrgy! 
Neskoro, ale sporo! 
Opovážlivý ale nerozvážlivý ! 
Pomaly. 

Kto pomaly ide, dobre ide. — Po- 
maly dklej ujdeš.3) Č. 259. VI. SI. 
226. Púmaly bude to prv. Adalb. 
Išč 44. Pomalú 3. — Pomaly! ne- 
náhli ! 
Prudké skoky nevždy sa daria. Rkp. 
SI. Pohl. 
180 Radšej hamovať, ako banovať. 

6. Opatrnost. 

(Sem vztahují se více méné i odstavce 
5., 7., 8., 9., 10.) 

Prísloví. 

Aj na malej hranke o veFa prísť môžeš. 

»Akby som si nepremejšou (nepremy- 
slel), nužby som zle prejšou (pre- 
šiel). Gem. 



Ako si postelcj, tak budeš ležať. ^) Č. 

160. 
Ako si zapriahneš, tak potiahneš. 
Bať, nebáť s?i, »Nebojsa.€ 

Aj Nebojsa shorela. (Též:) Pri Ne- iss 

bojsi aj Galanta (Prešp.) shorela. 
Aj nebojsa (accus.) psi sožerú, — 

kušu. — 
Každý sa vody bojí, keď je mutná. 
Lepšie »boj sa« ako » neboj sa.* — 
Lepšie > varuj sa« ako » neboj sa.« 

Čert. 

NemaFuj čerta na stenu. ^) Srovn. 
Č. 32. Adalb. D. Djabeí 76. — 
Nespomínaj čerta, je ti za pätami; 
zaraz príde. Adalb. Czart 13. 
Človek nikdy nenie dosť múdry; — i9o 

nikdy dosť nepremudruje. 
Čo kto rúbi, to ho hubí. Adalb. Lubič 6. 
Čo sa hýbe, never mu! T. 
Dobrého nikdy nazbyt; — nikdy ne- 

zbýva. 
Dobre že sa zapni ! — Dobre že si 
podviaž gate ! ^) — Dobre že si pri- 
tiahni opasok — remeň! — 
Dokaď môžeš, chráň sa. T. i95 

DotiaT chodí krčah do studne, kým sa 

nezabije (nerozbije). Č. 263. 
Dupkom (dubkom ?) vyskoč, ale sa ne- 
potoč ! (Rýchle, sméle čiň, ale pritom 
opatrné.) 
HTadeť 

Hľaď dalej od nosa. (Úsloví:) Ďalej 

od nosa nevidí. 
HFad na koniec ! 7) Adalb. Czynič 5. 
Koniec 20. 
Iskra. 

Dobre je zavčasu iskru udusiť. Č. 200 
250. — Z malej iskry veľký oheň 
býva. Č. 250. Adalb. Iskra 2. (Sr. 
Aj maličký oheň veliký les zapáli. 
Jak. 3., 5.) 
Kde je nitka najtenšia, tam sa najsko- 
rej urve — roztrhne. — 



1) Rak s kvasnicemi na hostinu pozde dosIý. pfevrhnuv .se na prahu a rozliv 
všecko ŕekl: »Hra, chytrá robota dobrá nebýva !« Šuj. Sr. Adalb. Lcžč 1. Poslač 2. 
^) Hamar munka ritkán jó. 

■^) Festina lente. Eile mit Weile, den Tag eine Meile. 
*j A mint vetcd ájryadat, ugy aluszod álmodat. 
^) Ne fesd falra az órdôgot, megjelen. 
^) Jól kôsd meg a gatyádat! 
^) Srovn. Quidquid agis, prudenter agas et respice finem. 



Digitized by 



Google 



6. Opatmost. 



143 



Keď nevieš plávať, neskáč do vody. 

Adalb. Plywač 3. 
Keď vták z klietky uletí, nečakaj, by 

sa vrátil. (Též:) Kto raz vtáčka 

z ruky pustí, sotva ho kedy dostane. 

Sr. Č. 261. 
Kto si na zem sadá, ten nikdy nepadá. 

— Kto na zemi sedí, nebojí sa, že 
padne. Č. 179. 

205 Hlúpy zle kúpi. — Hlúpy chytro kúpi, 

neskoro predá. (Lehko upadnouti do 

neštéstí svou neopatrností, ale téžko 

vyváznouti z neho.) 
Ľahšie je zhubiť ako spraviť. Adalb. 

Dobre 37. Popsuč. Zepsuč 2. 
Lepša škodka než škoda. T. Adalb. 

Szkoda 9. 
Lepšia je hodinka na rozmýšTanie, ako 

rok na bano vanie. (Viz 211.) 
Lépéj sa kratce stydéť, než dlho žaleť. T. 
210 Lepšie dať vlnu ako ovcu. 

Lepšie sa varovať ako banovať. Sr. Č. 

120, Lepší se báti — Sr. Adalb. 

Pomyšleč 1. 
Lepší rozmysel ako zámysel. 
Merkuj sa, aby si sa nepopálil ; — aby 

si zle nepochodil — neprešiel. 
Na blato nenačim veTa dažďa. 
215 Neber si nič na žart! 

Nehraj, neprehráš! Adalb. Grač 15. 
Nechytaj nôž za ostrie! Č. 72. 
Nechoď na lad, neporúcaš sa. Novohr. 

— Nechoď za nosom! Č. 636. 
Neliepaj sa ta, padneš! 

220 Nepchaj prsty medzi dvere. ^) Č. 233. 
Adalb. Drzwi 5. 
Nepír konár pod sebou! 
Nerob nič huj buj! — na bláznivosť; 

— vospust sveta! — Nerob paškálu, 
trafíš na skalu. 

Never koži, čo sa do nej vloží. — 
Never podomletému brehu! Č. 249. 
Sr. VI. SI. 226. Netfa (netfeba) véŕiť, 
ene (ale) zméŕiť. Lepši nevera, ež 
dúvéra. Adalb. Brzeg 1. 

Nevolaj vlka z hory! Č. 32. 
225 Nevsádzaj vši do kožucha, aby ti samy 
nevlezly. 2) 



Obzerať sa. 

Neobzeraj sa po strakách. 
Obzeraj sa na zadnie kolesá. Č. 437, 
525. Adalb. Kola 7. 

Oči. 

Dobre je to i s predku i so zadku 

oči mať. Č. 251. 
Kto máš oči, vidz; kto máš uši, 

čuj! 
Otvor rozum, oči! 230 

*Pole má oči, les uši; chovaj sa 

všade, jak sluší. Č. 249. 
Ústa zatváraj, oči otváraj ! 
Zajac s otvorenýma očima spí. 
Opatrný, opatrnosť. 

Bez opatrnosti je i múdrosť slepá. 

Č. 247. 
Opatrného i Pán Boh opatruje. 235 

Opatrnosti nezbýva. Č. 247. 
♦Opatrnosť je matka bezpečnosti. 

Adalb. Ostrožnoáč 3. 
Opatrnosť všade dobrá. 
Páliť, spáliť, popáliť atd. 
Keď sused horí, aj teba páli. 3) 
Kto sa ohňa chráni, toho neopáli. 2M) 

Č. 247. 
Nejiedz horúce, hubu si spáliš. 
Nenahrávaj s ohňom, lebo sa po- 

páliš.4) 

Nepchaj prst do ohňa, keď sa nechceš 

spáliť. Adalb. Ogieň 17. 
Nepchaj prsty do kaše, nuž sa ne- 
popáliš. (Též:) Horúca kaša náhle 
opáli. 

Pazúrik uviazol, celý vtáčik zahynul. 245 

Prvá chyba kladie lavicu druhej. 

Po akej ceste ideš, ta prídeš. 

Radšej sa z kratšej cesty navráť, akoby 
si mal zle pochodiť. 

Ryba najlahšie vo vode vykĺzne. (Též :) 
Číkovi je nikdy nie Fahšie vykĺznuť 
z ruky, ako kým je vo vode. 

Rozum užitočný nikdy nie zbytočný. 250 

Rozváž si dobre, aby s* neobanoval. 

S flintou netreba žartovať. — S pla- 
meňom je zle hrať sa. 



1) Ajtó kôzé nem teszem ujjomat. 
A Nem szúkség a tetút kôdmônbe rakni. 
^) Te is félj, mikor a szomszéd háza čg. 
*) Nem jó a túzzel játszani. 



Digitized by 



Google 



144 



IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy. 7. Výčitky pro neopatrnost. 



Veslo. 

Nechoď na vodu bez vesla! Adalb. 
Czólno 1. — Nepúšťaj sa na more 
— na hlbokú vodu — bez vesla! 
Adalb. Wiosío 1, 2. 

Zlato. 

Nenie všetko zlato, čo sa bliští. ^) 
Č. 269. Adalb. Zíoto 16. 
255 Nie z každej rudy býva zlato. 
Zlé. 

Zlé — nešťastie — nikdy netreba 
hľadať, príde samo. Č. 156. Sr. 
Adalb. Zle 42. 
Zlé sa dlho nerobí. 
Z malej rany býva veľká. 

7. Výčitky pro neopatrnost, 
svéhlavost. 

Prísloví a porekadla. 

Aká pradza, také plátno. Č. 128. — 

Aké koleso, taká koľaj. 
260 Ako kto somlel, t^k pečie. *^) — Ako 

nabil, tak vystrelil. 
Ako sa stavia, tak stojí. T. 
Ako si kto nasype, tak sa mu namele. 

Č. 161. 
Ako si kto nasnuje, tak tká. 
Blahoslavený, kto trpí a je vinnovatý 

(vinný. Posmešné pŕísl.) Pr. Modra. 
Blázon, blázniť sa. 
265 Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie. 

Chto sa sce (chce) blázniť, musí rozum 
mať (t. j. kdo chce nebezpečné 
veci podujímat.) Z Boš. dol. 

Nekázal sa Pán Boh blázniť. Č. 208. 
»Bolo ti tam nos nepchať!* 
Cigáň každú zimu sľuboval, že sa už 

na druhý raz nenechá bez dreva. 
270 Čo chytil, nech má — nech si drží. T. 
Čo jednou rukou buduje, to druhou 

kazí. 
Čo kto pasie, to i zaháňa. 
>Čo si si dostal, to si vopchaj do 

vrecka ! « 
» Čo si si odtrhnul, to si voňaj ! *■ 



Darebák 3) aj pod strechu zmokne. 275 

Z Boš. dol. 
Dobré, dobrota. 

Dobré (štéstí) naj skorej človeka 

zmrzí. 
Dobrotu (štéstí) človek najskôr zu- 
nuje. 

»Sama tvá dobrota to učinila!* 

(Vzato CO slovná hra z náb. písné ; 

tu o smrti Kristove ; v pf ísloví :=z 

sám si si tó zavinil.) 

Dotiaľ mudroval, kým nepremudroval. 

Dotiaľ sa v ohni hrabal, kým sa ne- 280 

spálil. 
Do tých čias papril, kým nepohubil. 
Hľadať. Čo hľadáš, to nájdeš. — Čo 
si hladal, to si našiel. Č. 621. — 
Kto čo hľadá, nalezá. 4) Č. 350. (Zde 
v jiném smyslu.) — Kto čo nemá, 
to hľadá (zlé). — Našiel, čo hľadal ; 
— čo nehľadal. 
Hore hľadel, spadnul do jamy. 
Húsť. Sám húdol, sám tancoval. (z= 
Nedbal na radu, teď pyká.) — Sám 
sebe hudie, sám vesel bude. Č. 161. 
Adalb. G^dzič. — Sebe hudeš, sám 
si vyskacuj! 
Chce ť, nechce ť. 

» Chceš dobre — »ne!<; chceš zle 285 

— »až poskočím*. Pr. 
Chto nesce (kdo nechce) počúvať, 
nech sa dá podzubať (pod\ibať). 
Z Boš. dol. 
Kto čo sám chce. nech nerepce. ^) 
Kto chodí, kade (kudy) chce, nech 
si hľadá, kde chce. (=: Kdo si tou- 
láním néco premešká, jeho véc, jako 
si to nahradí.) 
Kto sa chce biť, musí tam byť. Adalb. 
Bič si^ 28. 
Chytrý (všudybyl) chytro dostane, ale 290 
nevyžiada, (m Obdrží néco nemilého. 
Ostatné viz pozn. v 438.) 
Išiel len tak na »zdarboh!« 
Jaký hlop (chlap), taký snop. Šár. 
Kde bolí, tam boli (t. j. tam si byl, 
tedy jsi sám vina bolesti své). 



1) Nem mind arany, a mi fénylik. 

2) Ki mint ôrôI, úgy sút. 

^S Ne to, CO české, ale »lenivec.« 

^) Ki mit keres, megleli. 

^) Srovn. Volenti non fit injuria. 



Digitized by 



Google 



7. Výčitky pro neopatrnost, svéhlavost. 



145 



Keďby koza neskákala, nohy by si ne- 
zlámala. Adalb. Koza 45. 
295 Keď druhý do studne skočí, ty nemusíš. 

»Keď si sa lapil, drž sa!« (Kdosi vzal 
sobé dva kousky masa blanou spo- 
jené se slovy: »Keď si sa lapilo, 
drž sa. « To na omluvu, že sobé vzal 
dvé dávky. Když se potom ten jistý 
s jinými do bitky zapletl a o pomoc 
volal, odpovédéno mu totéž: »Keď 
si sa lapil, drž sa!«) 

» Keď ťa mrzí voš, hoď kožuch do ohňa ! < 

Krutá hlava boľavá býva . 

Kto koňovi pod chvostom býva, toho 
vše kôň kopne. 
300 Kto nepočúva, tak sa mu vodí. (= Kdo 
neslyší dobré rady, zle se mu vodí.) 

* Kto pri dverách stojí, každý ho uderí. 
(Snad z českého: Kdo stojí u dverí 
atd.) 

Kto sa do pekla ťahá, postrč ho! 
Ktô si samochťa (samochté) škodí, ne- 

zasluhuje polutovania. 
Kúpiť. 

Čo kutíš, to kúpiš. 
305 čo si kúpil, — dostal — , to si drž! 
Liať, naliať sa. 

Iba vtedy prestane — začne — 
prosí — atd. keď sa mu už za 
sáru leje. — Iba vtedy zvie, že je 
zle, keď sa mu už za golier naleje. 
Pes nepláva, dokial sa mu pod ocas 
neleje; Z Boš. dol. —len keď sa 
mu do uší naleje. Sr. Č. 194. 
Adalb. Pies 136. Píywač 5. 
Mršina (prezývka kone), keď sa zháči, 
ani čobys ju preťal, nepohne. Sr. Č. 
116. Zlý kúň — 
Na čo napriahol, dotiahol. Č. 621. 
Navariť. 

Čo si si navaril, to jedz, a keď si 

si presolil, to je tvoja vec. l) Č. 161. 

Kto si kaše navaril, nech si ju aj 

pojie. Adalb. Kasza 21. 
Kto si piva navaril, nech si ho i pije. 
Adalb. Piwo 28. 
Na vinnovatého akoby lopatu hrnul 

(neštéstí). Pr. Modra. 
Nechal sa len na » verím boha.* 



310 



Okolo vody chodiť a nezamočiť sa, 3i5 
bol by zázrak. (Lépe »po vodéc) 

Pán Boh nikoho za vlasy do neba ne- 
ťahá. 

Pes, keď mu je najlepšie, najteplejšie, 
vtedy sa zbesnie. (Též :) Od rozkoše 
sa psi besnia. Šár. 

Podlá ucha je väčšia diera, ako do 
ucha. Novohr. 

» Pokuta za hriech!* 

Pozde je »kebycha< honiť ! (Tak 320 
v Brezne. To slouží za pŕíspévek 
k vysvetlení toho, co značí české 
»bycha honiti.« U nás ŕíkají to tomu, 
který se »po nečase « ztéžuje. Ej, 
kebych ja to byl vedel, kebych ja to 
bol urobil !« Dle jiných >kobychy 
honiť*.) Č. 193. a 577. 

Pozde zajaca chytať za chvost, keď si 
ho nechytil za uši. 

Pozde zatvárať klietku, keď vtáča uletí. 
Č. 192. a 630. 

Pozde zatvárať — zamykať — chliev, 
maštal — stajeň atd. (též:) pozde 
robiť závor, keď kravu ukradli, — 
keď kravu vlk sožral — keď kone 
vyvedli atd. Č. 192. a 577. Adalb. 
Stajnia 4. 

Rada, porada. 

Komu málo platí rada, ten nech 
pomoc inde hladá. 

Komu niet porady, tomu niet pomoci. 325 
Sr. Č. 285. Komu nelze — Adalb. 
Porada 4. 

»Tak ti treba, prečo nepočúvaš múd- 
rych ludí rady! (Viz 340.) 

Ryba neide na udicu, ale na žranicu. 

Robiť. 

Akó kto robí, tak sa mu vodí. Č. 

160. — Ako robíme, tak sa máme. 

— Ako si kto robí, tak sa má. 

Čo robíš, sebe robíš. Adalb. Robič 5. 

Kto zle robí, sebe robí. (Též:) Kto 330 

dobre, sebe dobre ; kto zle, sebe zle. 
Robil si na svoju päsť. 

Rozmýšla, akoby na psotu vyšiel. 

Sama hora proti sebe sekere porisko 
dáva. Sr. Č. 161. Mnohýť buk — 

Sám na seba uplietol korbáč; — bič. 
Sr. Č. 583 — metlu ufizl. 



*) A ki fôzte, egye meg. 

Ad. P. Zálurecký, Slovenská píísloví. 



10 



Digitized by 



Google 



146 



IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy. 



335 Sám sebč lep na krídla hotuje T. 
Sám si podťal haluz pod sebou. Č. 626. 

(Též :) Pod sebou drevo rúbe. ^) 

Láme pod sebou konár. 
Sám si pohubil — prepásol — šťastie. 
Siať, zasiať. Ako kto seje, tak žne. 2) 

Adalb. Siač 3. Zasiač 4. — Čo kto 

seje, to i veje. — Čo si zasial, to 

ti zišlo. Č. 160. Adalb. Siač 6. 
»Tak neprídeš k zelenej ratolesti « 
340 » Tak ti treba, môžeš mať rozum ! 
»Tak tó býva, kto sa v lete neumy va; 

— keď sa človek nepodíva!* 
VôTa, vola, zvoía.^) 

» Tvoja psia vôFa to urobila!* 

>Urob si na proti veň k v61i!« (Když 
nechce slyšet dobrou radu.) 

VoTa ho zopsula. 
345 Zmrzela ho dobrá vôFa 

Zo zvole ide do nevôle. 
Všetečný si ľahko utŕži. 
Vtedy je dosci, kedz mu lámu kosci. 

Z Boš. dol. 
Zostaň si sám, buď pre seba pán ! « 

8. Jisté — nejisté ; zdar, nezdar. 

Pfísloví. 
(Porekadla viz XII. odstavec 7.) 
Cesta. 
35í) Drž sa cesty, lebo po chodníku 
i kravy chodia. 
Chodník svodník, cesta drží. (V do- 
slovném i pŕencšeném smyslu uží- 
vané.) 
Neopúšťaj cestu pre chodník. (Viz 
pfedešlé.) Č. 256. Nespouštej se — 
Co bolo a nenije, na to Žid nič ne- 
požčá. Z Boš. dol. Č. 191. Adalb. 
Byč 56. 
Čo bolo, za to Žid nič nedá,'*) a Cigáň 
za to, čo bude. 
355 Ďaleko hľadajú, a pod rukou majú. 



Držať sa, držať. 

Drž sa jedného; — svojho. 

Drž sa toho, čo máš (Zje v Sv. Jana 

3, 11.); — čo vieš. 
Nič nedrž za svoje, čo môžeš ztratiť. 
Dva, dve, dvoje. 

Dvoch brehov se chytal, a oba sa 

s ním utrhly. Č. 43. 
Dvojdvorný pes hlady mrie. Sr. Č. 220. 
Kto dvoch zajacov naháňa, ani jed- 
ného nechytí. ^) Č. 220. Adalb. 
Zaj^c 8. 
Kto na dva stolce sadá, najskôr na 
zem padá, 6) Č. 43. 533. a 537. — 
Na dvoch stolcoch je zle sedeť. 
Sannul (sadnul) si medzi dve lavičky. 
Zle je dvom pánom slúžiť."') (Mat. 
6, 24.) Č. 19. Nikdo - Adalb. 
Bóg 128. Pan 28. 84. Služyé 2. 
Ešte rožky na barane, už mäsiari pijú 

na ne. 
Isté. 

Isté je isté. — Neopúšťaj isté pre 

neisté.^) Adalb. Pewne 3. 
Za to, čo nenie isté, Žid nič nedá. 
Kde máš dobrý sed, tam seď! 9) (Viz 370.) 
Kde si si nepoložil, tam nehľadaj ! Kde 

si si položil, tam hľadaj ! 
Kde ti je dobre, tam buď - - čuš — 

— seď — ! 
Keď ti je dobre, nehľadaj lepšie. 
Koža. 

Ešte koža ~ vlna — na baranu(e), 
už mäsiari pijú na ňu. (Viz 365.) 
Adalb. Baran 16. Maciej 8. 
Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu 

pili. Sr. Adalb. Skóra 6. 
Nepredávaj po predku kožu z med- 
veďa. Sr. Č. 254. 
Pili na medveďovu — vlkovu — 
kožu, a medveď— vlk — v hore A^) 
Č. 254. (Viz 411.) Adalb. Niedž- 
wiedž 9. 16. 



365 



370 



375 



') Mága alatt vágja a fát. 
2) Ki mint vet, úgy arat. 

^) *Voľa« značí i to, co »vornost<, chuť, Gemiith. »Byť v dobrej, zlej vôli* značí 
náladu duševní. Šuj. 

•*) Voltra Zsidó sem ad Fúr's gewesene gibt der Jude nichts. 
•'') A ki két nyniat úz, egyet sem vér. 
♦') Kčt szčk kôzôtt fôldôn maradt. 
^) Nehéz két úrnak szolgálni. 
^) EI ne hagyd, a mit birsz, bizonytalanért. 
^) Si qua sede sedes, sit tibi bona sedes. 
10) Elôre iszik a mcdve bôrire. 



Digitized by 



Google 



8. Jisté — nejisté; zdar, nezdar. 



147 



Trhajú sa o medvediu kožu a medveď 
po horách behá. 
Kto mnoho pýta, málo dostáva. Sr. 

Adalb. Chcieé 20. Pragn^č 6. 
Kto mnoho začína, málo dokoná, l) 

Adalb. Zaczač 7. 8. 
Kto sa rád do všetkého lapá, nebýva 
v ničom dokonalý. 
380 Kto stín lapá, prázdnu hrsť máva. 
Lepší, lepšie. 

Lepše s istotou ihrať. T. 
Lepší bol leš nebol. Č. 257. 
Lepší dnes vrabec, ako zajtra tetrov. 
— Lepší dnes vrábel (vrabec) ako 
zitra puTak (moriak, krocan). 
Lepšie dnes »zkús!« (dle jiných 
»kus«) ako zajtra hus. Č. 256. 
Adalb. Dziá 15. k^s — g^š. 
385 Kepšie jedno dnes, leš dvoje zajtra. 
Lepšie dnes, ako zajtra. Č. 257. 
Adalb. Dziá 14. 
Lepšie staré železo, ako nové sriebro. 

(Doslovné holá nepravda.) 
Lepšie teraz dačo, ako dakedy nič. 
Lepší vrabec v hrsti, ako zajac 
v chrasti — v trsti. — Č. 255. 
VI. SI. 226. Lepši vrabel v hube, 
ež holub na dube. Sr. Adalb. Gol^b 
6. Wróbel 6. 
Lepší zajac v hrsti, ako desať 
v chrasti. 
390 Lepší za živa groš, ako po smrti 
sto zlatých. VI. SI. 226. Lepši kopa 
za života, ež po smrti dvé. 
Nádeja. 

Nestavaj nádeju na piesku.*^) 
* V cudzej nádeji hrachu nevar. 
Č. 198. 
Nechváľ, kým nezkúsiš. 
Nestrieľaj na slepo. 
395 Netancuj pred veselím (svatbou). 

Ne toho je vtáča, kto ho šklbe, ale kto 

ho sjie.3) Sr. Adalb. Ptak 32. 
Ne toho je zajac, kto ho zastrelil, ale 
kto ho sjie.'*) 



Oko, oči. (Víz 419, 420.) 

Istejšie oko, ako ucho. (Též:) Viac 

oko, ako ucho. Sr. Č. 351. 
Presvedč sa na vlastné oči. 
Viacej ver očiam ako ušiam. ^) Sr. 400 
Č. 257. Více véŕ - 
Ovcu strihá, a ešte jej nemá. 
Postavil kravu, vyhral tela. 
Povetrie. 

Nemaluj si zámky v povetrí.^) Sr. 
Č. 524. Ten staví — Adalb. Zamek 2. 
V povetrí darmo chytať ryby. 
Preskočiť, vyskočiť. 

Až keď preskočíš, povedz »hop« ! 406 
Nevrav >hopsa!€ kým nepreskočíš. 
Č. 264. Neŕíkej — Adalb. Przes- 
koczyč 2. 
Elšte si nepreskočil lavičku. 
Nehvízdaj, až preskočíš. (Též :) Skorej 

preskoč, pak hviždi. T. 
Nevýskaj, dokiaľ nepreskočíš. Č. 264. 
a 524. — Za jarkom vyskoč a povedz 
>hop!« '^) 
Pristaň na tom, čo môže byť. 
Radšej dačo, ako nič.«) Č. 257. Lepší ^lo 

málo — Adalb. Co 2. 
Ražeň hotový a zajac v lese. 
Svadily sa ženy pre cudzie dieťa. Sr. 

Č. 611. Svári se — 
To máš v zisku, co máš v pysku. T. 
Tomu ver — to tvoje — , čo máš 
v hrsti, — čo v hrsti držíš. — 
Adalb. Mieč 89. 
Ufnosť, ufanie, »ufaj< (podst. jm. 
mi sto doufání). 
Po úfání ľudia kapú. Po úfaj i človek 4i6 

kape. Novohr. 
Úfaj na vrch vyvedie a dolu sotí. 
»Ufaj« velký cigáň. Novohr. — Úfnosť 
je horšia od cigáňa. 
U mnohého skorej sedlo skáče, ako kôň. 
Vidieť. (Víz 398-400.) 

Čo vidím, to verím. (Čo oči vidia, 

to srdce uverí. Viz IV. 4.) 
Nemôžeš mať všetko, čo ti oči vidia. 420 



*) Ki sokba fog, keveset végez. 

^) Homokra épit. 

^) Nem azé a madár, a ki utána jár, hanem a ki megeszi. 

"*} Nem azé a nyul, a ki kergeti, hanem a ki megeszi. 

•'») Tôbbet hiszúnk a szemnek, mint a fúlnek. 

^) Levegôbe épit várat. 

'^) Akkor mondj hoppot, ha általugrottad az árkot. 

^) Jobb valami, mint scmmi. 



10* 



Digitized by 



Google 



148 



IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy. 



430 



435 



Úsloví. Za to sa nedám v palec 
uhryznúť. Za to by si ja nikdy prsty 
nepohrýzol. 

9. Cas konaní. 

Prísloví. 
Čas, nečas. 

Čas je drahý. — Čas nečaká nikoho. 

Č. 261. — Čas ťa naučí. — Čas 

uteká. Č. 262. 
Každá vec má svoj čas. 1) (Kazat. 

3, 1.) Č. 261. Adalb. Czas 73. 

Rzecz 83. 
*Kto má čas a času čaká, čas tratí. 

Adalb. Czas 53. 
Kto má k čomu príhodný čas, nech 

na iný nečaká — nenechá — zas. 

Č. 261. 
Po nečase nemáš vole. 
Spravuj sa podTa času, ako svet ide. 
Rob, kým je čas. 
Užij času sťa hus klasu — ako húsä 

klasu. Sr. Č. 263. Dočkej času — 
Vtedy zapar svetlo, keď je tma; 

vtedy čiň dobre, keď je tomu čas. 
Ztratený čas sa nikdy nevráti. 2) Č. 

262. Adalb. Czas 30. 
Co si zameškal, už to nedohoníš. Sr. 

Č. 261. Co dnes — 
Dnes, dneska. 

Čo dneska zameškáš, zajtra nedo- 
honíš. (Víz 432.) 
Čo máš urobiť zajtra, urob dnes, 

a co máš sjesť dnes, nechaj si na 

zajtra. Č. 131. Sr. Adalb. Robié 6. 
Čo máš urobiť dnes, neodkladaj na 

zajtra. 3) Adalb. Czynió 6. 

Radšej maj dnes pokrstené dieťa ako 

zajtra (ponévadž múze zemŕít ; pŕe- 

nešeno zzz neodkládej s prací). 

Doba dobu nájde. (:= Pŕijde každé 

veci príhodný čas. Výkl. Dobšinského. 

Avšak: Doba dobu nájde, čo kraj 



sveta »pôjde€ značí, že každý so bé 
podobného si nájde.) 
Chytrý (šikovný) všade dostane, a le- 
nivý žiada. (V 290 stojí: > Chytrý 
chytro dostane, ale nevyžiada. « Toto 
zde ale zdá se mi býti správnym.) 
Keď kostol otvorený, vtedy doň idú. 
Keď oheň horí, vtedy kašu varia. Č. 440 

260. Čas kaši — 
Keď pes zašteká, čakaj na zajaca. 
Keď trh stojí, vtedy predávajú. 
Kto chce škody zbyť, nedaj iskre ohňom 

byť. 
Kto je skorý, nenie hlup. T. 
Kto prvší, ten lepší. (zzDŕív došlý 445 

právnéjší.) Adalb. Pierwszy 1. 
Kuvať. 

Kováč kuje klinec, kým je horúci. — 
Vtedy kuj, keď je železo horúce. 
Adalb. Želazo 1. — Za horúca kováč 
kuje. Adalb. Kowal 5. — Zakiaľ 
železo horúce, kuj. 4) Č. 260. — 
Železo kujú, kým je teplé. 
Lepšie nekdy, ako nikdy. Lepšie pozde 
ako nikdy, ô) Č. 257. Adalb. Póžno 
3. Czynič 14. 
Lepšie včašie tam byť, ako sa opozdiť. 
Ml e ť, mlyn. 

Kto drévéj do mlyna donésé, tému 
drévéj melú. T. Adalb. Mlyn 7. 
Zemleč 3. — Kto prv do mlyna, 
prv mele. — Kto skorej do mlyna, 
ten skorej zo mlyna. — Kto skorej 
príde, skorej mele. ^) Adalb. Przy- 
jechač 1. 
Múdry užije príležitosti. 450 

Načo krave rozum, keď seno vidí.í^ 
Najprv si maštal vystav, potom si kravu 

kúp. (Viz nasl. a 469.) 
Nekupuj prvej vtáka, ako máš klietku. 
Nenechaj oranie pre lyka dranie. '^) 
Neskoro. 

Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. 455 
Č. 135. 257. Adalb. Chodzió 50. 
Przychodzič. 



*) Mindennek van ideje. 

2) Az eltôltôtt idô soha vissza nem jô. 

^) Mit ma eivégezhetsz, ne halaszd holnapra. 

^) Addig kell a vasat verni, a mig tuzes. 

^*) Jobb késôn, mint soha. 

6) Ki elôbb jô, elôbb ôrôI. Ki elôbb megy a malomba, hamarább felônt. 

7) Slovenštčji »lygo«. Tak » vlčie lygo« =lýkovec, daphne mezercum: Vubec má 
slovenčina g na místo českého ^, na pŕ. krk — grg, krejcár — grajciar, ano i na místo 
j\ na pf. voméj — omega. 



Digitized by 



Google 



9. Čas konaní. 10. PHméŕenost a nepŕiméŕenost konaní. 



149 



Neskoro na konci začínať. 
Ne vtedy sediac (sedlati), kedž už treba 

šidac (sedati). Šár. 
Odkladať. 

Kto odkladá, mnoho si dokladá 
Na zajtra je len hnev dobre odkla- 
dať. (Též.) Hnev je najlepšie na 
ráno odložiť; s ostatním neodkladaj. 
460 Na zajtra kto rád odkladá, nedosiahne 
to, čo híadá. 
Odkladaná robota nikdy dobrá ne- 
býva. Sr. Adalb. Práca 36. 
Práca odkladaná nebýva dokonaná. 
Od kraja, ako čert Židov berie. ^) 
Od kraja kašu jedia ; — chlieb krájajú. 
465 Po staršom do mlyna a po mladšom 
do kostola; 2) — do pekla. 
Robiť, urobiť. 

Čo urobiš v piatok, neostane ti na 

sobotu. 
Keď máš jesť, jedz ; keď máš robiť, 

rob. Adalb. Robič 21. 
Rob sám, za druhým nečakaj. 
Stará sa o tela, a nemá ešte ani kravy. 
470 Toho sú vtáčence, kto ich prvý vy- 
berie. Č. 257. 
V lete robia sane a v zime vozy, Č. 

438. Adalb. Zima 15. 
Vtedy krúťa pištefky, keď je miazga 
(môzga) ; — za miazgy. C. 260. Za 
mízy — 

10. Primčŕenost a nepŕiméŕenost 
konaní. 

Prísloví. 

Aké vrece, taká záplata. 
Bez náčinu (nástroja, riadu) nič. 
476 Bez peria liétati nésnadno. T. 

Bez rebríka ani na horu nevyndeš. Pr. 

(Hora, pôjd z^ puda.) 
Bystrý kôň skoro ustane. Č. 259. 

Bolesť. 

Aká bolesť, taká masť. 

Bolesť bolesťou zahnaná byť musí. T. 



Cesta. 

Nájde sa všetkému cesta. 480 

Prosrednia cesta býva najlepšia — 
najistejšia. ^) (Viz 486.) Adalb. 
árodek. Droga 22. 

Čelom múr neprebiješ. Č. 112. 282. 
Adalb. Gíowa 156. 

Čo kóň premôže, to komár nemôže. T. 

Dobrý počiatok — polovica práce. Č. 
131. 316. Sr. Adalb. Pocz^é 2. 
Pocz^tek 9. Zaczač 5. 

Dobrý stroj v ruce — polovíc práce. 485 

Do predku sa nechápaj, na zadku ne- 
zaostávaj ; prosriedku sa drž. Č. 248. 
Adalb. Wyrywač si^ 1. 

Do tvrdého dreva kyjanka sekeru na- 
háňa. (Srovn. 502.— 506.) 

Forman jenným vajcom preťažie náklad. 
Z Boš. dol. 

HTadať. 

Nehľadaj, kde nieto. Tam hfadaj, kde 
jest. 
Hrniec. 

Na každý hrniec nepristane každá 49o 
pokrievka — skrydelka — . 

Polička (poklička) hodí (trefuje) sa 
ko hrncu, a sýr ko chlebu. T. 
Jest motyka na repu. 
Kde nestačí, nadstav; kde krátko, 

nadčiň. Č. 254. 
Kde nieto správy (i=prostŕedkô, ná- 
stroju), málo sa spraví. 
Kde si ztratil, tam hľadaj. 495 

Keď nenasypeš na koryto, chleba ne- 

napečieš. 
Keď preleješ, pretečie. (Též:) Nelievaj, 

preleješ. 
Keď si slabý, nebij sa. 
Klbko. 

Každé klbko sa vyvinie. 

Nájde sa klbko po niti. Č. 353., soo 
524. Adalb. Kí^bek 21. Nič 8. 

Po niti klbko, po potoku žriedlo 
nájdeš. (Viz 561.) 



1) Ale Žid na to: »Žida už ani čert nechce, i z pekla ich vyhnali, aby — vraj — 
bolo pre krestanov miesta. « Šuj. 

*) T. j. starší obilí, zrno má se prv semlít, než novší; tak i vubec každá práce 
konejž se poi^ádkem dle času. *Po mladšom do kostola, — do pekla « zdají se býti jen 
žertovnými prívesky. Jiní odvodí prísloví to z toho, že pŕedtím starší občané dle 
smiouvy s mlynáfem učinené raz v roku na hostinu chodívali do mlyna, čím by ovšem 
onen prívčsek jiného smyslu nabyl. Avšak prvnčjší výklad jest pravdei)odobnéjší. 

^) Medio tutissimus ibis. 



Digitized by 



Google 



150 



IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy. 



Klin. 

Klin kUnom. l) (Viz 506.) Adalb. 

Klin 2. 
Krivej diere, krivý klin. 
Na tvrdé drevo tvrdý klin ; — ťažká 
pucka (kyjana, kyjanica, kyahnica). 
Viz 519. — 520. 
606 Na tvrdý kŕč (=i vykopaný peň) 
tvrdý klin. Adalb. S^k 2. Kloc. 
Kolok kolkom treba vybiť. T. 
Kone nesedlajú vidlami. 
Kto dobre zaviaže, dobre i rozviaže. 2) 
Kto sa prudko prišili, skoro sa vyšili. 
610 Kto sa veľmi namáha, skoro ustane. 
Sr. Č. 259. 
Kto vidíš čítať, neber okuliare. 
Ku každému mechu — vrecu — nájde 

sa motúz. 
Mnoho, moc. 

Čo je moc, je predsa — len moc. 

Č. 83. 
Čo mnoho, ani sviňa nechce. Č. 83. 
Adalb. Nadto 1. Wiele 1. 
616 Čo mnoho, to škodno. '^) Adalb. 
Nadto 2. Nazbyt 2. 
Môcť 

Ako môžeme, nie ako chceme. Č. 

432. Adalb. Chcieč 15. 
Ako môžeš, tak rob. 
Kde nemôžeš preskočiť, podlez. Č. 
96. Sr. Adalb. Podležc 2. Przesko- 
czyč 1. 
Na hrču kyjanicu! 
620 Na hrubé drevo treba hrubá sekera. 
Sr. Adalb. Drzewo 29. 

Na muchu netreba íci s kyjanicou. 
Z Boš. dol. 

Na to drží kováč kliešte, aby sa ne- 
popálil. Č. 381. Proto — Adalb 
Kowal 2. 

Na vtákov lepom. Č. 254. 

Neber sa do toho, keď si nie s toho. ^) 
(Viz 531.) 
526 Neber velký kabát na malú chlapinu. 



Neber viacej na chrbát, ako uniesť 

môžeš. Č. 622. Vice — 
Nedobre oproti vetru ščať.^) Z Boš. 

dol. 
Nehodí sa každá obuv — každý krpec 

na každú nohu. C) Č. 288. 
Nechytaj za chvost, keď môžeš za rohy. 

(Sr. VIII. 897.) 
Nekaždé drevo súce na poleno. 530 

Nelapaj sa na to, na čo si nenarástol. 
Netras hrušku, keď samy padajú. 
Netreba psa na zajace honiť. 
Ne vykrúcaj, prekrútiš. 
Od starého sa nové meria. 535 

Plávať. 

Kto zná plávať, v studni to neukáže. 

Proti prúdu neplávaj ! ^) (Neráznými 
nadužíváno.) Č. 282. Darmo — 
a 636. Adalb. Plywač 12. 
Pod nízkym povalom nevyskakuj. 
Poriadok. 

Bez poriadku nič nemôže byť. 

Dobrý poriadok — dobrý priateľ. 64o 

Kde nieto poriadku, ide všetko do 
úpadku. 
Rybu treba chytiť za hlavu, nie za 

chvost. 
Silené. 

Silená modlitba nejde do neba. 

Silená vec dobrá nebýva. 

Silené nič nenie dobré, krém oleja. 545 
Spôsob. 

Každej veci spôsob. ^) Č. 219. — 
Všetkému sa spôsob nájde. Adalb. 
Spoáob 2. 
Stroma nesoženiem do doliny, ak haluze 

neobtnem. (Odstránení pŕekážek.) 
Ťarbavý sám sebe zavadzia — pre- 
káža — . 
Ťažká to vec — bez krídel lietať. Č. 

173. 
Ťažko do povaly vŕtať. (Ďalší význam : sr- 

Téžko vysokým vzdorovati.) 
Treba mieru držať vo všetkom. Adalb. 

Miara 9. 



^) Srovn. CO o tom praví Ormis ve své VychovovČdé I. str. 113. 

2^ Ki jól kôt, jól old. 

^) Omne nimium nocet. 

■*) Ultra vires agis 

^) Szél ellen hugyozni. 

^) Srovn. Nem lehet minden sarut egy kaptára utni. 

7) Víz ellen úszni. 

^) Est modus in rébus. 



Digitized by 



Google 



11. Pofekadla o marnčm podnikaní. 12. Zkušenost, nouze učí. 



151 



Troms tromsom! T. (Sr. 502.) 
Vajcom skalu neroztrepeš. 
Viac rozumom ako kolom. Č. 203. 
Radej — 
556 Viac si nenasnujem, ako utkám. 
Voda. (Víz 585.) 

Darmo liať vodu do koša. 

Darmo nosiť vodu v riedčici. l) Č. 

570. Adalb. Woda 50. 
Darmo tisneš mechúr do vody. (Také 

o lenivém.) 
Marná práca vodu košom načierať. 
Sr. Adalb. Sito 4. Woda 22. 
560 Z kameňa vodu nevjrtisneš. 2) (Také 
o skoupém.) Č. 55. Téžko — Adalb. 
Kamieň 24. 
Za nitkou sa ihla nájde. 
Zbytok, zbytočné. 

Zbytočné — neužitočné. — Žiaden 
zbytok nejde na úžitok. 
Z h ... a bič neupletieš. 
Zlá zelina musí sa s koreňom vytrhať. 
Sr. Adalb. Zle 85. 
565 Žák bez knihy, kováč bez kladiva. T. 



Na starú šatu prišíva nové záplaty. 

(Mat. 9, 16.) 
Oheň mečem kutá. T. 
Piesok. Krúti z piesku bič. Adalb. 

Bicz 4. — Na piesku rozsieva. T. 

— Piesok orie, vodu hrabe. — 

Piesok viaže. Č. 570. — Stavia na 

piesku. (Mat. 7, 26.) Adalb. Piasek 1. 
Pod snehom kosí. — Prázdnu slamu sso 

mláti. 6) Adalb. Síoma 6. — Psa na 

dršky (okružlie) uviazal. Č. 572. 
Ryby po strome lapá; — pred sakom 

loví. Č. 264. Pred nevodem — 524. 

Ryby — Adalb. Ryba 34. 
Sedlo na psa vložil. T. — Slnko do 

vreca chytá. 
Vietor lapá — chytá Vietor chytá do 

saku. 
Vyšej lieta, než krídla vynesť mohú. T. 
Voda. (Víz 556 — 560.) Leje vodu do 585 

deravej nádoby. — Na vodu píše 

rováš. — Ve vode poluje. T. 
Vŕta preš múr nebožiecom. 
Vtáka na udicu a ryby na lep chytá. 



11. Porekadla a úsloví o marném 
podnikaní. 

Dlaňou dieru zapcháva. 

Do skaly čelom buchnul. Do skaly 

rúbe. 
Hľadá tela pod buľom;^) — včerajší 

deň, Č. 567.; — vlasy na plešine; 

— vlčie krídla, T.; — vo klasu 
venec. T.; — v šachorí^) kolenko 

— uzel — . T. 

Chce ist s bránou do hory. 
570 Chodí s kostolom okolo kríža. Č. 571. 
Chrtov za zajacami honí. T. 
Išiel s bubnom na vrabce; - 

— zajace. 
Kľúčom drevo kála a sekerou dvere 

otvára. Č. 570. 
Kone zapriaha za vozom. Č. 572. 
575 Mieňa^) za chvost drží. 

Mnoho hláv pod jeden širák prichlopil. T. 



vtáky ; 



12. Zkušenost a nouze učí. 

Prísloví. 
Báť sa. 

Koho raz had uštipne, i žaby — 
hlísty — húsenice — sa bojí. Sr. 
Č. 194. Sr. Adalb. Zmija 1. 
Koho raz pes pohryzie, ten sa potom 

i muchy bojí. 
Obarený pes i dažďa sa bojí. 59o 

Bieda. 

Bieda majster; — najlepší majster. 

Bieda rozum láme. Sr. C. 177. Sr. 
Adalb. Bieda 1. 

Bieda všetkému naučí. 
Co še druhému vodzi, ta to i mne 

nezaškodzi. Šár. 
Keď sa vypsíš, aj z teba bude človek (Iron.) 595 
Múdry, múdrejší, zmudreť. 

Aj Hanzo bol múdry, keď sa kaše 
najiel. (Iron.) 



1) Rostával méri a vizet. 

*) Ex pumice aquam haurire. 

3) »Buľo«, bujak— č. býk. 

*) »Šáchoŕ« u Mor. Slov.=:sítí, rokytí. T. 

^) »Mieň, mentúz,« z= č. meň, mík, mník. 

^) Ores szalmát csci)cl. 



Digitized by 



Google 



152 



IX. Všeobecná pravidla moudrosti; výstrahy. 



Dnešok múdrejší ako včerajšok. 
Druhý deň vždycky múdrejší. Č. 262. 
Po práve je každý múdrejší. 
600 Po rákoši bývajú páni múdrejší. Sr. 

Č. 193. Po radé — Adalb. Pan 

185. Ratusz. 
Po správe páni múdri bývajú. T. 
Vlastnou škodou zmúdrel. Adalb. 

Szkoda 13. (Viz 614. 615.) 
Popáliť sa, opáliť sa. 

Chto sa raz opáli — opeče — aj 

húspeninu dúcha. Z Boš. dol. 
Koho raz kaša popáli, vždy ju fúka; 

— potom všetko fúka. Č. 194. 
Koho kaše — 

606 Kto sa na horúcom popálil, i na stu- 
dené dúcha Adalb. Sparzyč si^. 
Kto sa raz popálil, aj na ľade dúcha ; 

— aj iskry sa bojí; — aj Fadu sa 
varuje; odmyká sa. 

Rozum. 

Časom príde rozum do ruky. 
Dobrý rozum po škode, a lepší pred 
škodou. Č. 193. Sr. Adalb. M^dry. 
14. Rozum 10. 
Núdza rozum zobúdza. Adalb. N^dza 
15. 
610 Po nečase veFa rozumu. Sr. Adalb. 
M^dry 82. 
Uč še od kuma (kmotra) rozuma. Šár. 
Sedz doma, nevíš nie. Pr. Modra. 
Škola svet, psota majster. Pr. Modra. 
Učiť, učiť sa, naučiť sa. 

Človek sa svojou vlastnou škodou učí.l) 



Čo škodí, to učí. 2) Č. 156. Adalb. 6i5 

Szkodzió 4. Zaszkodzič 1. 
Mačka učí gazdinú komoru zatvárať. 
Práca učí človeka. 
Psota majster, ona všeličomu človeka 

naučí. 
Šťastný, kdo sa na cudzej škode na- 
učil. 3) Sr. Č. 156. 
Z cudzej škody sa neraduj, ale sa 620 

uč. Sr. Adalb. Nieszcz^šcie 14. 

Szkoda 11. 
Zkúsiť, zkúsenie, zkúšenost, 

z k ú š e n ý. 
Dobre je sveta zkúsiť. (cestovaním). 
Kto nezkúsil nevie, čo je zlé na 

svete. 
Kto nič nezkúsi, nič nevie. Č. 177. 

Sr. Adalb. Doznač 2. 
Kto nič nezkúsi, nič nevie pretrpeť. 
Kto sám nezkúsi, druhému neuverí, 625 
Kto zkúsí, vie. 
Nepýtaj sa starého, ale zkúšeného. 

Č. 205. 
Všeho zkúste, a čo je dobrého, toho 

sa držte. (1 Tess. 5, 21.) 
Zkúšenost človeka učí. 
Zkúšenosť stojí peniaze. 630 

Zo zkúsenia poučenia. 

Porekadla a úsloví o zkuŠenosti. 



Nesadne viac na lep. 
Prišiel do dobrej školy, 
dobrou školou. 



To mu bude 



1) Sr. Kárán tanul a bolond. Kárán tanul a magyar. 

-) Quaí nocent, docent. 

^) Felix, quem faciunt aliena pericula cautum. 



Digitized by 



Google 



x. Majetek a výživa zvlášté. 



10 



15 



A. Majetek a chudoba. 

1. Pohodlnost v majetnosti. 

Prísloví. 
Bohatý. 

Bohatému ľahko ide. 

Bohatému netreba rozumu. C. 168. 

Adalb. Bogaty 12. 
Dobre bohatému v teple sedeť. 
» Bolo by pšena, i moja mamka by kaše 
navarila.* Sr. Č. 165. Každý blázen — 
Dobre. 

Dobre bačom, keď jest na čom. 
Dobre je gazdovať, keď jesto v čom. 
Dobre je pod jabloňou jablká sbierať. 
Dobre je pri kope klásky sbierať. l) 

Č. 436. Adalb. Kíos 1. 
Dobre je tam hospodáriť, kde jest 

z čoho kyseľ — kašu — variť. 
Dobre na starým ohnisku oheň klase. 
Šár. (Na otcovském hospodafiti.) 
Dobre sa je preberať, keď jesto 

v čom. Č. 167. Snadno — 
Dobre sa je tomu smiať, kto všetkého 

dosť má. 
Jak sa zval, tak sa zval, keď sa len 
dobre mal. Adalb. Zwač si^ 
Horká myši múka, keď jej je sýta. Č. 

190. Sytá-li — Adalb. Mysz 6. 
Kde dreva, tam i triesok. 
Kde je husto, nenie pusto. 



Kde je chlieb, tam sa i nôž nájde. 
(Též:) Nôž sa nájde ku takému 
chlebu. Adalb. Chleb 68. 
Kde je sadlo, tam je snadno. Č. 165. 

Adalb. Sadlo 1. 
Komu slúži, nech sa túži. 
Ľahko. 

Kde jesto, tam ľahko nájsť. 20 

Ľahko je s plným bruchom postiť sa. 
Ľahko tomu nekrásť, čo má všetkého 
dosť. (Zlodeji nadužívané. Opačné 
Č. 167. Snadno bohatému krásti 
a starému Iháti.) 
Mastný mastného vždy nájde. 

Mať, nemať. 

Gdo má vo vašku (vačku, mešci), 25 

má aj v hlave. Gem. 
Kto má koláč, ten i družbu nájde. 

Č. 166. a 234. 
Kto má, tomu zhyne (nie tomu, kto 
nemá). (:= Majetník jest i pri ztráté 
ve výhode oproti chudému.) 
Len tomu zvýši, kto má; kto nič 
nemá, tomu nezvýši. 
Pri orlovi vyživia sa vrabce. 
Pri zlatom voze sa vždy nájde zlatý 30 

klinec, a pri drevenom len drevený. 
Velká voda, veľké ryby; malá voda 

malé ryby. Č. 165. 
(Jiná víz >Štéstí, pohodlí* XII. od- 
stavec 2.) 



*) Kônnyú asztag mellet kalászt szedni. 



Digitized by 



Google 



154 



X. A. Majetek a chudoba. 2. Nerovný podíl na majetku. 



2. Nerovný podíl na majetku. 

Pfísloví. 
B ô h. 

»Bože, Bože, pomodz tomu, čo ne- 
môže ; každý orie ako môže«. Adalb. 
Orač 2. Móc 2. 

»Bože náš. Bože náš, nerovno nám 
dávaš; jednému nakydáš, druhému 
nič nedáš. « 
Bôh rozdáva i keď nemá komu. Č. 5. 
^6 Dal mu Pán Boh, ale nemal komu. 
Nejednako Bôh rozdáva: jednému 
hus, druhému páva. Č. 5. Adalb. 
Bóg 283. 
Pán Boh jednému dal a druhému 
sľúbil. 
Bohatý, zbohatnúť. 

Bohatý nemá nikdá dosť. T. 
Keď bohatý skupuje, chudobu roz- 
množuje. 
40 Nemôže byť každý bohatým pánom. 
Z chudobných páni zbohatli. *) 
Čert vždy na jednu hŕbu s . . e. Čert 
vždy na velkú hromadu drísta. Č. 
166. 
I vo Viedni Tudia biedni. Č. 170. a 

487. Adalb. Wiedeň 3. 
I v Pešti íud vreští; — bieda vreští. 
45 Jeden sia postí, druhý sia hostí. T. Č. 
157. 
Kto mnoho holubov má, i viac mu 

k ním priletí. 
Narodiť sa. 

Chto sa narodil ku babce, nepríde 
ku stovce. Z- Boš. dol. — Kto sa 
narodil ku grajciaru — ku babke 
— nepríde ku zlatému; — nikdy 
sa nedostane ku groSu. Č. 159. — 
Kto sa narodil na grajciari, zriedka 
zomiera na groši. 
Prišiel na káre, a už sa vozí v ko- 
čiare (i). 

3. Poctivá chudoba cti netratí; netrpí 
nouze ; prestáva na mále ; potešuje se. 

Prísloví. 

Aj deravá strecha lepšia ako žiadna. 
50 Ani v zlate ani v blate. 



Bohatý, boháč. 

Bohatý je Pán Boh (nie íudia). 
Bohatý sa diví, ako sa chudobný 

živí ; chudobný sa živí snadne, bo- 
hatý sa nazdá, že kradne. Srovn. 

Č. 168. Sr. Adalb. Chudzina 1. 

Ubogi 1. 
I boháč dve má v nosu dérky. T. 
I boháč chudobným zostať sia môže. T. 
Dobrá vôía jedá koláče, zlá plače ; — ss 

zlá nemá ani chleba. Č. 370. 
Chlieb. (Víz 60, 67.) 

Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten 

má všetko, čo mu treba. 
Spravedlivý sa vždy chleba najie. 
Choc sa krčíme, predsa trčíme. 
Chudobný, chudoba, chudák. 
Hoc je chudobný, ale priateľ dobrý. 
Chocaj pri chudobe, predsa chlieb ^ 

na stole. 
Choť chudobný, lensi je statočný. 
Chudoba cti — cnoty — netratí; 

bohatý za chudobného neplatí. Srovn. 

Č. 171. Sr. Adalb. Bogaty 30. Chu- 
doba 1. 
* Chudoba je prísna matka, ale má 

cnostné deti. 
Chudoba najďalej trvá. (Též.) 

Ďalej panuje chudoba leš boháč. 6> 
Chudobné vrecko poberá všetko. 

Č. 176. 
Chudobný, ale nežiada cudzieho 

chleba. 
Chudobný je čert, čo duše nemá. 

(Též:) Čert je chudák, čo duše 

nemá. 2) Adalb. Djabel 2. 
Chudobný je tak dobre človek, ako 

bohatý. 
Lepšia cnostná chudoba, ako hriešne 7o 

bohatstvo. 
Lepšia vlastná chudoba, ako cudzie 

bohatstvo. C. 171. 

Milšia cnosť s chudobou nežii hriech 
s ozdobou. Č. 23. Adalb. D. Cnota 
104. 

Na chudobe svet stojí, (zz Na pra- 
covní tŕídé.) Č. 171. Adalb. D. 
Biedny 17. 
Kde je cnota, tam nebude psota. 



1) Srovn. Potentcs crescunt alienis damnis. 
*) Szegény az ordojr, mert Iclke nincs. 



Digitized by 



Google 



3. Poctivá chudoba. 4. Mravní nebezf>ečí. 5. Útisk chudoby. 



155 



75 Keď netečie, aspoň kvapká. 1) Č. 153. 
a 282. Adalb. Ciec. Kapač 2. 
Keď nie pstruh, aspoň píž. 
Kurička (kuročka) po zrnku sa nazobe. 

Sr. Č. 126. a 436. 

Lepšia hrubá nitka ako holá r ... a. 

Lepšie chudé nebe ako mastné peklo. 

80 Naša kapsa úbohá všetko vezme, čo 

Bôh dá. Sr. Č. 176. (Též): Čo Bôh 

dá, s tým do kabely. T. 

Nékdy i na bujnom poliu sú koni 

chudi. T. 
Nerobme nič, nebudeme mať nič. (=i Mu- 
síme se i s malým výdélkem uspo- 
kojit.) 
Nízka chalupa žiadna potupa. 
Peniaze do času; statočnost — pekná 
cnost, tá trvá na večnosť. Srovn. Č. 23. 
85 Trebas je to ako prst, viacej stojí, ako 
cudzie. 
Spokojný, spokojnosť. 

Dosť má, kto je s malom spokojný. 

(Též:) Kto je s malom spokojný, 

vždy má dosť od Boha. Sr. Č. 283. 

Kde spokojnosť, tam všeho dosť. 

Kto je nie s malom spokojný, ani 

s mnohom nebude. 

Uňho chyža chytväná (chatrná) ale dobre 

omazaná. Gem. 
Záplata. 
90 I záplata zdobí človeka. 
Lepšia záplata ako diera. 
Úsloví. >Veď sa už len dáko vyper- 
cholíme ! « 

4. Mravní nebezpečí chudoby. 

Prísloví. 

Bieda. 

Bieda hlúposti suseda. Č. 213. 

Nouze — 
Chlieb má rohy, bieda nohy. Č. 152. 
Adalb. Chleb 123. 
96 Keďby nebolo biedy, neboly by ani 
jedy (mrzutosti). 

V dome najviac pohoršenia pochodí 
z biedy. 
Hlad, hladný. 

Hlad čertu — psu — brat 
Hlad je velký pán. 

^) Ha nem csordul, cseppen. 
*) Srovn. Pauper ubique jacet. 



Hlad sa nebojí šibenice (šubenice T.) 

Č. 189. 
Hlad nemá očí — hanby — . Č. 191. loo 
Hladný sa kyja nebojí. 
V hlade i pes psa sjie. (Viz 108.) 
Chudoba, chudobný. 

Hriešna chudoba je dva razy pre- 
kliata: pred Bohom i pred svetom. 
Chudoba nemá — nezná — hanby, 
ako pes. (Též:) U chudoby ne- 
hľadaj hanby. Č. 175. 
Chudobný človek hotový cigáň. Č. io5 
68. a 175. 
Kto má škodu, má aj hriech (svádu, 

mrzutost). 
Málo máme, málo dbáme. 
Pes psa sjie, keď barana nie; — keď 

nemá zajaca. 
Pôst je posledný hosť. 
Psota. 

Kde je psota, tam je hriech. (Viz 106.) no 
Psota hotové peklo. 
Zo žobráka nič dobrého nebýva. 

5. Útisk chudoby ; opovrhovaní její. 

Prísloví. 

Chudobný, chudoba. (Viz 128, 

129, 132.) 
Boháč boháča zastane; chudobného 

nikto. 
Hudobný človek ani v nebe pravdy 

nemá. Šár. 
Chudobného nikto za nič nemá. iis 

Chudobný človek sa nikdy pravdy 

nedožije; — nikde nenájde pravdy. 
Chudobný môže za rebrinový voz 

pravdy doviezť, boháč len za hrsť, 

predsa tento vyhrá. 
Chudobný s bohatým neťahaj sa za 

prsty. 
Chudobný všade vytrpí."^) 
Na chudobnom každý sa voľká. ^^o 

O chudobného každý sa otre. Č. 174 
O chudobného nik nestojí; — nikto 

sa neozre. 
Šutý (bezrohý) s rohatým, chudobný 

s bohatým nebars (nedobre) sa 

borí (trká). (Též:) Ťažko šutému 

s rohatým sa boriť. 



Digitized by 



Google 



156 



X. A. Majetek a chudoba. 



* Kde bohatý zomiera, každý sa na 

pohrab poberá, a kde zomre chudý, 

tam len kántor s mendíkom blúdi. ^) 

Adalb. Bogaty 43. 

125 Komora prázdna, nikto ma nezná. 

Nízky plot hodkjaký pes preskacuje. 

>0d žobráka iba vši dostaneš, hop od 

neho ! « 
Posmech, smiech. 

Chudoba — smiech. Adalb. Ubogi 54. 
Chudobný človek — hotový posmech. 
130 Keď máš škodu, o posmech sa ne- 
staraj. Č. 183. Kto má škodu, má 
aj posmech. Na kom škoda — 
bieda — na tom posmech. 
Mlyn býva pri vode a posmech pri 

škode. 
Pre chudobnú strechu prídeš do po- 
smechu. 
Sýty lačnému neverí. Č. 168. a 185. 
(Též:) Zdravý nezdravému neverí. 
(Také doslovné.) Č. 185. a 293. 
Adalb. Sýty 3. 
Tustá (tlustá) sviňa za chudou nerada 
idze. Z Boš. dol. 

6. Trápení, nesnáze chudoby vôbec. 
Prísloví. 

136 »Ako tam, tak i tu!« (» Chudobný 
pustil sa do sveta šťastie probovať. 
I prišiel k jednému osamelému mlynu, 
ktorý klepotom svojím zdal sa ho- 
voriť: »Ako tam, tak i tu, ako tam, 
tak i tulc >Ach, keď je vraj tak, 
radšej sa domov vrátim !«) 
Bieda, biedny. 

Ak vpustíš trochu biedy oblokom, 

dvermi ju nevyženieš. 
Bieda človeka sjedá. 
Biednej hlavy aj rozum biedny. 
Biedu kúpiš, biedou ti ostane. 

140 Co kde budeš, biedy nikde nepo- 
zbudeš. Č. 287. 



B ô h. 

Lepší »Pán Boh daj!* ako » zdravý 

buď!« 
»Bože môj. Bože môj z vysokého 

neba, keď si mi dal zuby, dajže 

mi i chleba !« (Píšeň.) Srovn. Č. 

620. Máme zuby — 
Doma mrú (= nemají co jíst) a pod 
posteľ hadžú (= ukrývají pred své- 
tem svou chudobu. (?) 
Hlad, hladný, hladno. 
Hladnému sa nechce spievať. 
Hladný kôň nevyhadzuje zadkom. i46 
Hlad ťa doženie (prinúti). Sr. Č. 190. 

Sr. Adalb. Glód 24. 
Jednému hladno, druhému chladno. 

Šár. 

Holý. 

Ľahko holému hlavu smyješ.2) (iz: 
Brzo vyčerpáš, kde jest málo. Po- 
vídá se i o práci, když jest nepa- 
trná, a trápi se nékdo o to.) Č. 
176. 

Ťažko je z holých rúk živiť sa. 

Z holej dlane nevyžiješ. Sr. Č. 619. iflo 

Z holých rúk ešte nikto nezbohatol. Pr. 
Chudoba, chudobný. 

Bohatému navre, chudobnému vy- 
kypí. (Víz 157.) 

Chudoba a bieda zatajiť sa nedá. — 
Chudoba a kašel atd.^) (Viz 167.) 
Č. 170. Nemoc — 

Chudoba hotová psota. 

Chudoba všade sa zle má. T. i55 

Chudobného i šťastie je chudobné. ^) 
Č. 173. 

Chudobnému aj z hrnca vykypí. ^) 
Č. 174. 

Chudobnému človeku i jedno oko 
dosť. 

Chudobnému je všade len zle. Č. 
173. 

Chudobnému vždy skorej žaba do i^o 
saku vbehne. Sr. Č. 173. 



*) Snad jen z lat. nejapnČ prelozene: Com moritur divcs, concurrunt undique civcs ; 
cum moritur pauper, vix vcnit unus et alter. 

-) Srovn. Rara barba facile tondetur. 

•^) Ncgy dolog nem engedi magát eltitkolni: tuz, kohôgés, szegénység, szeretet. 
Betegsčget, sántaságot, szegčnységet, szerelmct senki el nem tagadhat. 

^) Szegénynek a szerencséje is szegény. 

•"') Szegénynek még a csuprából is kiforr. 



Digitized by 



Google 



6. Trápení, nesnáze chudoby. 



157 



Chudobný človek i od hladu spáva. 

Č. 172. 
Chudobný človek hotová opica. 
Chudobný človek nikdy sa dobre 
nemal, ani sa mať nebude, ani bodaj 
sa nemal. (To poslední dokládají 
snad ti, kteŕí z neho tyjí.) 
Chudobný človek nikdy sa dobre 
nemal; chcel sa prežehnať, vybil 
si oko. 
165 Chudobný človek s vodou varí. l) 
Č. 175. Adalb. Ubogi 63. 
Chudobný, kedz si sce (chce) jenno 
oko ohájiť, vybonne (vybodne) si 
druhé. Z Boš. dol. 
Láska, psota, a chudoba zatajiť sa 

nedá. Sr. Adalb. Milosé 19. 72. 
Zle je na chudobu! 
Jesť. 

Jedz h ... o a pij vodu, neprídeš 
na chudobu. Jedz chlieb a pij atd. 
Č. 435. 
170 Jedz mrenky, pij atd. T. mrnky. Č. 
619. Mŕínky jísti. 
Keď sa jiésti chce, nebývajú veselí. T. 
Nenije len jeden, a preca by jedel. 
Z Boš. dol. 

»Vodu pijem, vodu jem, kýmže čer- 
tom s . . ť budem ? ! « (O špatné 
strave, časté zapražené polívce.) 
Jednu dieru zapcháš a druhú odopcháš. 
175 Kde čisto, tam pusto, (zr Kde nie není, 
tam jest nouze. Snad i výmluva, že 
jen tam môže být velice čisto, kde 
nemají jiné práce, hospodáŕství.) 
Kde chybí jedno, chybí i druhé. 
Kde nejest slaniny, nejest ani sadla. 
Kostol. (Víz 194.) 

Kostol odiera a faru pláca. Adalb. 

Kosciót 19. 
Kostol otŕha a krčmu pokrýva. 
180 Kostol zdiera a väzu pobíja. Sr. Č. 
46. Nesluší — 
Len aby človek robil a na mhle žil. 
Maj dačo, zle je, nemaj nič, horšie je. 
Malý, málo. 

Malé dôchodky, malé východ ky; — 

výhodky. 
Malý vták — malé hniezdo. Č. 165. 
Adalb. Ptak 30. 



Za málo peňazí málo muziky. iss 

Z mala málo, z moca (jináč co podst. 
jm. neužívané zz z mnohá) moc. 
Z malej vody malé ryby. (Tím vy- 
mlouvají i maličkost daru.) Č. 165. 
Adalb. Woda 28. 
Neboj sa malej misy, ale malého hrnca. 

Adalb. Miska 6. 
Nedostatok — hotový zmätok. 
Nemáš — nedáš. i9o 

Nič. 

Kde nič, tu nič! Č. 176. — Kdeže 
vezmeš, keď nič nemáš ! Sr. Adalb. 
Brač 10. Wziač 2. — Z ničoho nič ! 
Núdza. 

Čert v čas núdze aj muchy žere. 

Adalb. Djabel 38. 
Núdza do roboty zobúdza. 
Odri školu, pobij špitál. Sr. Adalb. 

Koációr 19. 
Od spodku sa dere, od vrchu ho vši i95 
hryzú — žerú — . 

Polna (plná) torba cežka, prazna eščik 
cežši. Šár. 

Prázdne. 

Prázdnemu bruchu robiť sa nechce. 
Prázdne vrece stáť nebude (Hladný.) 
Č. 128. Pytel — 

Z prázdneho mešteka mnoho nena- 
kúpiš. Pr. 

Prenešťastné stahovanie, keď niet čo 200 

nakladať. Pr. 
Psota. 

Psota hlavu sjedá. 
Psotu i bohatstvo zbojovať je tiažko. T. 
Psota je ponosná. (Rada žaluje.) 
Psota majster, bieda tovaryš, hrdlo 

exekúcia. — Psota majster a hlad 

kuchár. 
Psota sa tak krčí, ako môže ; — vše- 205 

lijak sa krčí. 
Psota sa vždy len zle mala, lebo 

mrcha (zlou) strechu mala. (Též :) 

Psota sa na veky zle mala, bo jej 

planá strecha stála. 
Robiť, robota. 

» Robím ako hovädo, a nemôžem 

k ničomu prisť.« Sr. Adalb. Ha- 

rowač 1, 2. 



1) Szegény ember vizzel fôz. 



Digitized by 



Google 



158 



X. A. Majetek a chudoba. 7. Trpké žerty o chudobe. 



Robota velká a chova tenká, deň 

dlhý a v kapse nič. 
Roboty do soboty a peňazí do ne- 
dele. Č. 59. 
210 Ťažko je v studni plávať. (:=Uzká 
postať, malé hospodáŕství.) 
Vyplatila košelu a založila sukňu. 
Vytrhnúť, trhnúť. 

Trhni komárovi nohu, a hneď sú 
i črevá vonku. (i= Chudému vezmi 
málo, a uškodíš mu velice.) Č. 176. 
— Vytrhni malému vtáčkovi pero, 
vytrhneš mu hneď celé krídlo. 
Z dlane vlások nevytrhneš. Č. 619. 
Vezmi si — Adalb. Wíos 7. 
Zdravišťa ako zdravišťa, ale chlebišťa ! 
(Slova ta se j ináč s touto koncovkou 
šfa ani neužívaj í.) 
215 Z nahej husy nenaškubeš peria. Z Boš. 
dol. 
Z nízkej slamy krátke povriesla. 
Zo žaby peria nenapáraš. 
Žobrák, žobrácky. 

Zo žobráka nikdy nič nebude. 
Žobráckej kapse nikdy dosť nenie. 
220 Žobrák len žobrákom zostane. 



7. Trpké žerty o chudobe. 
Prísloví. 

^Celý svet je môj! c hovorí žobrák. 
Čo sa človek natrápi, kým — o všetko 

príde! (Viz 248.) 
Chlieb. 

Hojže, Bože, chleba! už je gamba 

otvorená. 
Chlieb náš vezdejší daj nám >hneď!« 
226 Musíme jest koláče, keď chleba ne- 
máme. 
Chto má len jenny (jedny) nohavice, 
vždy vie, keré si má obléci. Z Boš. 
dol. 
Chudoba, chudobný. 

Bohatstvo len do času a chudoba 

na veky. Adalb. D. Biednošč. 
Chudoba i koláče — pirohy — pojie. 
Chudobný sa aspoň dobre vyspí. Sr. 
Č. 172. Milá chudobo — 



Chudobný sa dva razy hreje pri 230 

dreve: raz, keď ho hotoví, druhý 

raz v teplej izbe. 
Chudobný sa i bez lyžičky najie. 
Chudobu nikto na svete nepremôže. 
Jesť, sjesť, najesť sa. 

Čo zarobíš krvavsky (krvopotne), to 

sješ doma po pansky. 
Keď je človek lačný, aj halušiek sa 

najie. 
Lyžíc dosť, lenby sme mali s čím 235 

jesť (místo »čo jesť c , fekla Ci- 

kánka.) 
Keď Cigáňovi troje prasiec zdochlo, 
pri prvom riekol: má z čoho; pri 
druhom: tomu dochne, kto má; pri 

treťom: prestal zdoch! 
Mať, nemať, 

>Ako kedy nič nemať !« (Užime to 

hned!«) 

Dobre tomu, kto nič nemá; netrápi 

sa, kde čo schová. Sr. Č. 171. 

Blaze — Sr. Adalb. Mieč 8. 
Kto má, tomu kape (hynie); kto 

nemá, tomu nezkape. 
Kto nemá, neztratí. í) Č. 171. 24o 

Kto nič nemá, ten nič nedá. (m Jest 

svobodný.) 
Kto ničoho nemá, nič ho netlačí. 
Najlepšie je tomu, kto nič nemá, 

lebo od neho nikto nič nepýta. 
Nebojí sa Nemec, že mu gate vezmú, 

keď ich nemá. 2) Č. 172. a 471. 

Nič. 

Do ničoho ani soli netreba. 245 

Lepšie za rána dačo, ako cez celý 
deň nič. 

»Noha ako noha, ale nohavica!* (fekl 
ten, jehož litovali, že sobé nohu po- 
ranil.) Sr. Č. 54. Víc škoda — Adalb. 
Trzewik 7. 

»0 všetko prídem, kým zbohatnem!* 

Psota. 

» Neboj sa! veď nás psota neopustí. « 
Psota najdlhšie trvá. Č. 173. 250 

Vyžiť, vyživiť sa. 

Do smrti len dáko vyžijeme. 

Pes ani kapsy nenosí a vyživí sa. 



*) Wer nichts hat, kann nichts verlieren. 
^) Nem fél a német, hogy clvonják gatyáját. 



Digitized by 



Google 



8. Vychloubavá chudoba. 9. Porekadla o majetnosti a chudobe. 



159 



8. Vychloubavá, pyšná chudoba. 
Prísloví. 

Co je po honore, keď nič niet v ko- 
more. 
Čo tam po tituli, keď nieto v škatuli. 
Č. 106. Horké naše — Adalb. 
Tytuí 1. 
255 Cim tvrdšie, tým hrdšie. 
Chlípu, chlípu, a papy nič. 
Chudobe a paráde nesvedčí byť v hro- 
made. 
Chvála. 

Chvála vyše stadla (stála) a v stadle 

nič. 
Chvál do povál (do stropu) a cundier 
do zeme. 
260 Prázdnou chválou kapsy nenaplníš. 
Č. 106. 
Tolko chvál do povál a na povale 
nič. Srovn. VI. SI. 235. To je 
chvály na tri valy. Adalb. Chwaía 8. 
Keď sa domiela, mlyn najviac hrkfuje. 

Č. 594. 
Kúpil by ves, nemá penz. (»Penz«, jen 

k vúli rýmu, místo > peňazí c.) 
Panské rúcho, žobrácke brucho. 
Pýcha. 
265 Lačná pýcha. 

Pýcha na ulici, prázdno v truhlici. 

Č. 98. 
Žobrácka pýcha. 
Phié ústa, hladné oči. 
Vác na mechu než v mechu. T. 
Vrch. 
270 Na vrchu tafaty, na zadku záplaty. 
Po vrchu 9lizu, lizu< (ulízaný), apo 
spodku vši ma hryzú. Adalb. Wesz 5. 



280 



pašu; žatou. — >Mám do Boha (sic) 
dosť!* Č. 615. Sr. Adalb. Byč 43. 

— Má obrastené ruky. — Má svoj 
kus chleba. (Též:) Je na svojom 
chlebe. 

Mohol by si dach pokryť bankovkami. 
Na groš ľahne a pod zlatým vstane. 

(Též :) S grošom líha, s dvoma vstáva. 

Srovn. C. 615. Groš — Adalb. 

Grosz 88. 

Na svojich vlastných nohách stojí. 
Nevie o summe. (=: Má tolik penéz.) 
Peniaze. Je studený od peňazí. Adalb. 
Pieni^dz 60. — Len sa tak peniazmi 
obsýpa. — Má peňazí ako čert pliev. 
Sr. C. 615. Má všeho — Adalb. 
Pieni^dz 98. — Má škriatka, 1) čo 
mu peniaze vláči. — Musí mu zmok 
peniaze vláčiť. (Též :) Vláči ako zmok.l) 

— Narobil peňazí, ako čert železa. 

— Peniaze sa mu kotia. — Rastú 
mu peniaze ako vlkovi pečenka. — 
Sypú sa mu peniaze, ako z vreca. 

— Tuším ti rarášok peniaze nosí. ^) Pr. 
Pod palec si nabil. (Nasporil.) 
Poklad. Musel dakde poklad vykopať. 2) 

— Pasie oči na pokladoch. 

Tomu sa netreba modliť, len: >ďaka 

ti, Bože!« 
Všetko má doma okrem vtáčieho mlieka. 

Pr. (Též.) Nechybuje mu nič iba 

lastovičie mlieko. 
Z každého dreva uhlie páli. (=: Všemu 285 

bere úžitek.) 
Zlato, zlatý. Má zlata za sekeru. — 

Zlata ako blata. — Zlatá baňa sa 

mu otvorila. 



9. Porekadla a úsloví o majetnosti 
a chudobe. 

aj O majetnosti a samostatnosti. 

Je dobre zaperený; zaperil sa. 
Jelennie volky vozia mu do stodôlky. 
K lyžici sa dostal. 
275 M a ť. Má bídu jak mynárova (mlyná- 
rova) slípka. Pr. Modra. — Má dobrú 



ó) O chudobe. 

Ani netečie, ani nekvapká. 

Ani ohňa, ani miesta. 

> Aspoň sa omýHme!« (m Sami sebe 

oklamámc, nedostatečným pokrmem.) 
Bydlo. To je jeho bydlo, čo na na 290 

ňom vidno. — Všetko bydlo, čo 

vidno. 



*) » Škriatok, zmok a raráŠok* jsou bájeslovné pojmy. 

^) O človeku rýchle zbohatnuvším. O takovém, jenž poklad - domnčle nebo sku- 
tečnč — vykopal, panuje povera, že každého roku musí néco stavéti. 



Digitized by 



Google 



160 



X. A. Majetek a chudoba. 



Bieda Bieda ho morí a psota trápi. 

— Bieda ho priškrela. — Bieda 
s ním spáva. — Biedu s pleca na 
plece prekladá. — Biedu —psotu — 
trie. Č. 619. — Iba koža visí s neho 
od biedy. — Ide bieda, otvor vráta! 

Bude zima, bude mráz, kam sa podieš, 
neboráz! (m neborák, úbožiak.) 

Brucho. Bruchom krčí. — Brucho 
prázdne, v kapse nič. 

Čo na piatok, to na sviatok. Č. 618. 
Adalb. Pi^tek 2. 
296 Deti. Má toľko lačných detí ako vrán. 

— Plno detí, a v dome ani suchej 
korky. — Požehnaný je deťmi a ku- 
povaným chlebom. (Viz 317.) 

Diera. Dierami poplátaný. — Leda 
nehtom dieru zapchal. — Väčšia diera 
ako záplata. 

Hlad. Hlady mrie. ^) — > Chýli sa nám 
už od hladu pomreť!« — To je tam 
celý »vymrihlad!« 

Holým telom blíska (obnažený). Č. 619. 

Hôžky (»holôžky, lohyne«, ovoce 
z >lôha« =1 hloh) na stôl predložil. 
300 Chybí mu 19 groši do rímskeho (zla- 
tého. Též o chlubivých chudobných.) 

Chybí mu ešte 99 do 100. 

Chlieb. Do roka ani korky chleba 
nevidí. — Je veľmi chleba žiadny — 
žiadostivý — . (Též:) Žiada chleba. 

— Noža dosť, len by bolo chleba. — 
To je nie ľahký chlieb. — To je 
tvrdý chlieb. 

Chodí pomedzi dobrých ľudí. 
Chudobný, chudoba. Chudobná 
fara, sám farár — páter — plebán 

— zvoní. 2) (Viz 323.) Adalb. Fara 
3. Paraíja 1. — Chudobný ako voš. 

— Tak mu je, jako chudobnému 
v bohatom meste. -^j 

305 Ide na počepky. (Též.) Už je na po- 
čepkách. Č. 625. 



Ja šuhaj úbohý, nemám len dve nohy. 
Č. 618. (Sr. III. 226. »Môj otec ne- 
bohý c atd.) 

Kapsa sa mu zbesnela. 

Keď má on, nemá kol; keď má kol, 

nemá on. Pr. (»On«snad »oje€.) 
Ľahko si z toho krpce strasiem. (Má- 
ličko pokrmu atd. Aneb značí to 

snad bezstarostnost .^) 
Len práve že hriebe (zz živofí. Také 3io 

o telesné slabosti.) 
Lopata jej shorela (totiž »gazdinej» 

(=: hospodyni, když nemá z čeho 

chleba upeci.) 
Ma sa len tak po chudopacholsky. 

Č. 618. 
Mizéria s octom; — s chrenom. 
Nemať. Nemá ani ako za neheť blata ; 

— ani bydla ani židla ; — ani čoby myš 
unesla ; — ani čoby naraz do úst vložil ; 

— ani čoby sa do oka vmestilo; 
Č. 618. ; — ani čoby straka — 
muška — na krielci unesla ; — ani 
deravej bubky; — ani dobrej ko- 
šele ; — ani jedenia, ani spania ; — ani 
na seba, ani do seba; — ani toľko, 
ako kostolnia myš^); — ani vola, 
ani osla, ani ničehož, čo jeho jest. 

Nemá čo do gamby »zviať«, (Gem. 3i5 
místo »vzjať«). Adalb. Mieč 66. — 
Nemá čoby na zub vložil. Nemá čo 
pod zuby. Č. 618. — Nemá dudky 
(žertovné o penézích); — nemá 
grajciara na svojom bydle. — Nemá 
iba to, čo je na ňom. — Nemá iba 
tú dušu. — » Nemám nič za pre- 
boha! c Pr. Modra. — Nemá si čím 
hanbu zakryť (bez odevi). — Nemá 
si za čo funt soli kúpiť. — Nemá 
tromfov — adutov. (Též.) Vyšlý mu 
aduty. 

Nezbýva mu z večera na ráno. 

Obsypaný je háväďou. 

Ostatnia kravička z maštale. 



*) Tato forma užíva se v slovenštinč ještČ v ťéchto frasích : > zimy mreť, strachy mreť.« 

2) Szegčny az ekklézsia, mága harangoz a pap. 

•^) Szegcny legény gazdag városban. 

^) Szegény mint a templom egere. Arm wie ein eine Kirchenmaus. > Kostolnia myš« jest 
pi^ezdívka knézi, kantoru a kostelníku. Šuj. Avšak významné jest samo sebou, že myŠ 
kostelní, která se tam často objavuje, nemajíc tam potravy, za symbol chudoby slouží, 
byť i ŕečené pŕezdívky nebylo. Adalb. Ubogi 45. 



Digitized by 



Google 



•). Porekadla o majetnosti % chudobe. 



161 



Päta mu k uchu nedochodí. 
330 Pober handry, choď na vandry. 

Potĺkať sa, otíkať. Cudzie prahy 
otíka. Č. 620. — Len sa tak potĺka. 

— Po cudzích prahoch sa potĺka. 

— Potĺka sa po svete, ako čoby 
ho ani zem za syna nemala; — ako 
zlý duch. 

Psota, psie. »Ako sa máš?< >Po 
psote, po biede !« — Ledva sa stačí 
psote odháňať. — Má sa čo proti 
psote obháňať. — Nemáš voza, nemáš 
koni; jedna psota druhú honí. — 
Psie dni trie. — Psota je s ním. 

— Psota mu z každého kúta kuká 

— hladí — vyzerá — . Č. 618. — 
Psota s biedou. — Teraz sa nám 
psota omnožila a zase je kotná. 

Pustá škola, sám pán rechtor zvoní. 

Riedkou plachtičkou ho Pán Boh prikryl. 

325 Ruky. Jedna ruka prázdna a druhá 

holá. Sr. C. 170. — V jednej ruke 

nič, a v druhej čič ! — Živí sa o dvoch 

rukách. 

So všetkým ide dolu, len so slaninou 
hore. 

Starý Grič — nemá nič. (Vzato z ko- 
ledové hry. Šuj.) 

• Suchý mlynár € (t. j. bez vody). 

> Tenký plátenník — súkenník — .« 
330 Toho dom skoro oči zažmúri. 

Trasie randami, všami. 

Už je s ním na dne; — na nágu (auf 
der Neige). Sr. Č. 625. — Už vy- 
priahol. Č. 594. — Už z ostatnieho 
mláti. Č. 625. Adalb. Mlócič 1. 

Var — nevar, keď nemáš čo. 

Vypršaly mu brká. Č. 618. - Vysoko 
jasle ! 
335 Vyšiel na mizinu; Č. 511.; — na »min- 
džáre« (na mindžáresc. Dobš. Gem.) 

Vyžije tak jak pes vev studni. Šár. 

Vrátil sa s píšťalkou. ( -z: V podniku, 
k vuli kterému se vystéhoval, utratil 
vše.) 

Vrecko. Prázdno vo vrecku — v po- 
kladnici — ani týždňom pred stvo- 
rením sveta. — Vrecko — mešec 

— mu trpí na suchoty. Č. 618. 
Mešec — Adalb. Mieszek 13. 

Zamknuté je, a kľúč v studni. 
340 Zodral si opätky, nuž chodí na sárach. 

Ad. P. Z.íttirecký, Slovenská pfísloví. 



Zostal na holej dlani; Č. 619.; — na 
prázdnom; — na pšenku. 

Z ploský — krpky — kašu jedia. 

Z toho by som ani psa nevyživil. 
(Zvlášté o malé mzde.) 

Žiť. Len »pre meno božie « žije. (Prosí 
»pre meno božie «, zebre.) — Na 
tom ožij i umri!< (Nepatrná zásoba.) 
— To je ani žiť ani umreť. — Žije 
z dneska na zajtra. — 

Žobrák, žobrácky. Horší je od 345 
žobráka. — Od žobráka by kus 
chleba prijal. — Vyšiel na žobrácku 
palicu. Srovn. Č. 620. K žebrácké — 

Nadávky. Hladoš, lašút, niktoš, po- 
tlkeň, šklban, trhan, všivák (všivák 
si bol, všivák budeš !), všinda, žobrák. 

c) O chlubivj'ch chudobní' ch. 

>Barón Hnida<. (Viz 350, 359.) 

Grošom smrdí. 

» Horká jeho bryndza!« (:=: Nemá ten 
nie z toho, čím se chlubí. Pôvodné: 
> Kázali vás naša mama pozdraviť, 
a, že vás dajú pekne prosiť, keby 
ste jim požičali bryndze.* >Jaj, horká 
naša bryndza!< ( ^r nemáme.) »Vcď 
naša mama takú radi!« odvetilo dév- 
čátko. Č. 147. 

> Chudoba de Badín a Psota de Ga- 350 
ramsek.« (Slovná hra: Chudoba [Hu- 
doba] a Psota — dvé zemanské ro- 
diny, pocházející z ŕečených obcí.) 

Ide na prechádzku chleba pýtať. 

Kedby ho o zem buchol, ani by graj- 
ciar z neho nevyfrkol. Novohr. 

Keď má byť polievka, nach bude po- 
lievka — s jedným vajcom za hrniec. 

Kôň obutý a šlak bosý. 

Kúpiť si. >Ja si to kúpim I « *Iba 355 
ak za vši ! « — Kúpil by si čač, 
keďby len mal zač. (Též:) Bolo by 
čač, keby bolo zač. Adalb. Pieni^dz 
38. 39. 

Mať, nemať. Dali by mu dali, keby 
sami mali. — Jednu ovcu mal, svojím 
salašom stál. — Má pes babku, a ten 
druhú. — Má ten čerta rohatého, 
nie peniaze. — Má ten peňazí, ako 
žaba srsti — vlasov — chlpov — . 
Č. 618. — Má ten psa ! — Má veľa 

11 



Digitized by 



Google 



162 X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 1. Práce vúbcc. 2. Namáhavá a lehká práce. 



prať a málo vešať. Adalb. Pranie. — 
Má voláky, ale nie veími široký pe- 
niaz. — Nekokoš sa, bratku, len by 
si mal zlatku. — Nemá drobných, 
a odmeniť nemá čo. — Podkovu už 
má, len kôň mu chybí. — » Všetko 
nám pobrali, keď sme nič nemali. « 
(Též:) >0 všetko sme prišli, keď 
sme nič nemali. « 

Mešec plný pavučín. T. a Č. 618. 

Ništ sa neboj, otrhaný, hovorí ti oškl- 
baný. Z Boš. dol. Srovn. Č. 634. 

>Pán z Nemaníc. t 
360 Pyšní sa ako žobrácka voš. Č. 545. 

Pod forgóvom a bosý. 

ť/) O chudobných nespokojcncich. 

Dobrá tomu i kára. 

> Dobré je to; mohol by si si i páčky 

— i všetkých päť — z toho oblízať.« 

(O vybéračném v jídle.) Srovn. Č. 616. 
Mnže rád byť, že má strechu nad hlavou, 

a že neprší na neho. 
365 >Poješ to ako s mädom, len by bolo.« 
»Zíde sa ti to na umrlčiu truhlu.* (Žer- 

tovné i zlostné.) 

B. Dobývaní a užívaní majetku. 

1. Práce vubec. 
Prísloví. 
Dal Bôh vtákom krídla a ľuďom ruky. 
Práca, pracovať. 

Hanba krásť, ale nie pracovať. — 

Nchanba pracovať, leš kradnúť. 
Spravodlivá práca ako modlitba. 
(Často nadužívané prísloví.) 
370 Siť či párať, všetko práca. 
Robota je mati života. 

2. Namáhavá a lehká práce. 

Prísloví. 
Ľahnúť ako ľahnúť, ale hore vstať! 
Práca. 

Ľahká práca nebýva trváca. 
Po práci chutí odpočinok. Č. 133. 
Adalb. Robota 14. 
37-, Práca sa nedá cez koleno prelomiť. 



Reťaz je reťazou, ešte sa pretrhne. 

Robota. 

Od roboty človek neztlustne, iba 

jeho žily. Z Boš. dol. 
Od roboty kone dochnú. Adalb. Ro- 
bota ÍL 
Robota nelakota. 
Železo. 

Aj železo sa sodere. 
Človek nenie zo železa. 

Úsloví o téžké práci, bremenu. 

Otržihrdlo ; oťažihrdlo. 

3. Práce a výdélek. 
Prísloví. 

Aký zákon, také peniaze. 

Ak nevieš robiť, psota ťa naučí. 

Bôh. 

Na peci Pán Boh nepožehná. 

Seď doma na peci, donesie ti Pán 
Boh vo vreci. 
Do ledabrucha — ledahuby — leda- 

strova. 
Hoden je delník mzdy svojej. (Luk. 

10, 7.) 
Hlad učí robiť. 
Jesť. 

Kto chce jesť, musí liezť. — Kto 
chce jesť, nech pracuje. 

Kto nepracuje, nech nejie. (2 Tes. 
3, 10.) Adalb. Pracowač 7. Próž- 
novvač 2. 
Lcžaneho hliba nikdo nejid. Šár. 
Kde služba, tam i výslužka. 
Komu sa nelení, tomu sa zelení. (Též.) 

Tomu sa zelenie, komu sa nelenie. 

Č. 126. Adalb. Lenič si^ L 
Kto dbá, ten má ; kto nedbá, ten nemá. 

Adalb. Dbač 8. 
Kto chce dačo mať, musí o to dbať. 
Kto hrabe, vyhrabe. 
Kto zaslúži, ten dostane. 
Mlátiť, mlat. 

Aký mlat, taký plat. Č, 128. 

Najprú mláťa, potom platia. Č. 128. 
Najprv vtáčik zaspieva, potom mu dajú; 

— potom mu semenca nasypú. Najprú 

žiačik zaspieva atd. 



Digitized by 



Google 



x Prácu a výdíílek. 4. Pilnost zvlásté. 



163 



Naučí ťa bieda koly kresať; — nevôľa 

rúbať kôIa. 1) 
Nehľadáš, nemáš. — Nevyrobíš, nemáš. 

Adalb. Biec 17. 
Pilnosť — božie požehnanie. 
Práca, pracovať. 
405 Aká práca, taká pláca. Č. 128. (Avšak 
také opačné :) Aká pláca, taká práca. 
Adalb. Práca 10. 
Bez práce niet pláce. Adalb. D. 

Práca 53. 
Kto chce chleba, pracuj, čo treba. 

Č. 126. 
Kto nepracuje, nemá. — Kto pra- 
cuje, má čo potrebuje. 
Kto sa modlí a pracuje, toho Boh 
obohacuje. '^) 
410 Najprv práca, potom pláca. 
Nič bez práce. 

Žiaden bez práce nejie koláče. Č. 
124. Sr. Adalb. 146. 
Peniaze jazykom nevysekáš (ale ro- 
botou). 
Robiť, vyrobiť, robota. 

Bárs i pôjde medzi Rusy, i tam za 

chlieb robiť musí. — I na Rusi 

robiť musí. Adalb. Rus 2. 

415 Kde je robota, tam je i mäd. (Slovná 

hra, » robota « totiž včelní.) 

Kto delá, vydelá; kto robí, vyrobí. 

Č. 124. Adalb. Robič 32. 33. 
Kto o čom robí, o tom chce žiť — 
živúcim byť . (Vlastne » okolo 
čoho, z toho*.) 
Kto v lete nerobí, ten v zime ne- 

drobí.íi) Č. 136. 
Rúčky vyrobily, nôžky vybehaly. — 
Ruky vyrobia, nohy vychodia. 
420 Za kus chleba robiť — skočiť — 
treba. Sr. Č. 126. Kdo — 
Siať. 

Kto chce žať, musí siať. Č. 125. 
Kto neseje, ten neveje. Č. 125. Sr. 

Adalb. Siač 11. 
Kto riedko seje, riedko žne. Sr. 
Adalb. 12. 13. 



Kde sa nič nezaseje, tam sa nič ne- 

naveje. 
»Tu orajte, tu kopajte, tak si chleba 425 

dobývajte !« ^) 
Žiť, živiť sa. 

Hlaď ta, z čoho žiješ. 

Každý nech sa sám živí. 

S čím sa kto narodil, s tým sa aj 

živiť musí. 
Z čoho žiješ, toho sa drž. 

4. Pilnost zvlášté. 
Prísloví. 

Ak deň za rohy nechytíš, za chvost 430 
ho neudržíš, (iz: Časné ráno k dílu!) 
Sr. 432. Neudržíš-li — 
>Bohdá aj zajtra bude deň; — aj 
zajtra svitne «. (Ŕíká se pozde večer, 
v noci pracujícímu.) 
Čiň už to, už iné, tak sa ti čas miné. 

T. a Č. 132. 
Jesť, jedenie. 

Chytro jedz, chytro rob. (Takovíto 

ovšem nevédí o zdravotních pra- 

vidlech.) 
Chto (kto) vie pilno pracovať, vie 

aj pilno jcsci. Z Boš. dol. 
Kto je chytrý v jedení, je chytrý +35 

aj v robote. Sr. C 132. Spéšné 

— Adalb. Ješč 64. Sr. Miska 4. 
Kto pomaly jie, pomaly robí. Adalb. 

Ješč 59. 
Kto trebe jie, trebe robí. (Novohr. 

> Trebe « ^z šikovne, poradné, jako 

» treba*. »Trebý čeľadník, treba 

osoba ( ženská). « 
Komu je kam pi ľa (pilná práce) nenije 

mu zlá chvíľa Z Boš. dol. 
Kôň. 

Dobrého koňa netreba biť. — Na 

dobrého koňa netreba biča. (Viz 

násl.) 
Strmému koňovi uzdy a nie ostrohy. 440 

Sr. Č. 131. Ohnivému — Adalb. 

Koň 94. 



^) Megtanít a na valy a. 

*) Ora et labora, dabit tibi I^eus umnia bona. 

^) Srovn. A ki nyárban nem ^yiijt, téien kevcsct fut. 

*) Z písné »Išiel Pán Boh, šiel do raja, stvoril Evu aj Adama (též;) Adam za ním 
poklekaja.* Toto vyzpčvují slovenstí chlapci chodíce na vánoce »s hadom«, z dreva 
tak učineným, že se jeho plazení napodobí a to vždycky dle taktu písnč. Hlava hadí 
je z i)apíru zhotovená, a v ní horí svíčka, 

11* 



Digitized by 



Google 



164 



X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 



Kto sám beží, toho netreba naháňať. 
Kto sa usiluje sebe, i druhému dobre 

vykoná. 
Pokuď chodíš, potuď sa hodíš. T. 
Práca, pracovať. 

Kto má prácu, tomu je čas nikdy 
nie dlhý. 
445 Kto nemá práce, nech si pec sváFa 
a znovu stavia. fSrovn. VII. 181. 
Žena, ak nemá atd.) 
Ráno, ranní. 

Hodina rannia zlato doháňa ; — l) 
dáva požehnania. Adalb. D. Go- 
dzina 9. 
Kto včas ráno vstáva, Bôh ho po- 
žehnáva. Č. 427.; — plné truhly 
máva. Adalb. Wstawač 4. (Sr. 522. 
až 524.) 
Lepšia ráno hodina, ako na večer tri. 
Rannia hodina — zlatá hodina. 
Robiť, robota. 
450 Dneska rob, zajtra hop! c Č. 133. 
Drž sa roboty do soboty. 
Ráno rob, večer hop! — Včera 
hop! dneska rob! 
Usilovnosť všetko premôže. 
Vstaň hore, nič nenaležíš ! 



5. Lenivosť a darmožroutství zvlášté. 
Prísloví. 

♦55 Človek panského života a koňského 
jelita. 
Darebák (:z: lenivec) má vždy nedeíu.- 
Dlhé spanie — žobrácke kochanie. Sr. 

Č. 135. Panské spaní. 
Chorý. 

> Chorý, chorý — na bachory!* 
>Že — vraj — chorý, a jie ako 
barsktorý.« Č. 299. Já som — 
Jesť, sjesť, pojesť, jedlo. 
460 Dobrá bolesť, čo dá pojesť. 

Jedlo by sa, pilo by sa, lenby mal 

kto dávať. 
Keď jesť, ta jesť, a keď robiť, ta 
sa skryť. 



Pri jedle by sa roztopil a pri práci 
zmrzol. 

» Sjesť sjem, vypiť vypijem, len 
chuti žiadnej nemám (totiž k práci; 
ten smysl se podkladá lenivci, 
kdežto nemocný stýská si, že ne- 
pozná chuti v jedení). 
>Keď ti je najpilnejšie, sadni si!« (Vý- 465 

sméch.) 
Krátka modlitba, dlhá klobása. 2) Č. 

292. 
Kto dlho leží, psota mu do zadku beží. 

Pr. Modra. 
Kto miluje povóli, tého hlava nebolí. T. 
Kto nej bližšie kostola býva, ten naj- 
neskoršie doň chodieva. 3) Sr. Adalb. 
Dzwonnica. 
Kto nechce, ani nestihne ( =: nemá 47f 
času. Též:) Kto nemá chuti, nemá 
ani stihy. 
Kto nechce pracovať, bude skoro 

žobrať. (Viz 492.) 
Kto nemá vôli (e), všetko ho bolí; — 

všetko ho kole. Č. 28 L 
Kto nepilnuje svego, kyjom tego. 

(Spišské od polské hranice.) 
Kto spí, tomu syra nič. (Salašné pŕísl.) 
Lenivý, I e n i v o s t, 1 e n i ť s a, atd. 
Čo chytrý nedohoní, to lenivý do- 475 

leží. T (Sr. níž Lenivý doleží — ) 
Chudoba s lenivosťou chodí. 
Kým lenivý myslí, chytrý spraví. 
Komu sa lení, ten nič neuhoní. 
Kto lenivé žije, sám seba iiije 
Lenivému na chrbáte a friškému *•<> 

v ústach. 
Lenivému nikdy nenije na spech 

Z Bo.s. dol. 
Lenivý doleží, chytrý doskočí. Pr. 
Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia. 
Lenivosť je matka núdze. 
Pri lenivosti nehľadaj múdrosti. ^^ 

Skúpy dva razy platí; lenivý dva 
razy chodí.-*) Č. 135. Sr. Adalb. 
Leniwy 22. Niedbaly. 
Skúpy moc ztroví ; lenivý moc 

zchodí. 
Tučný od lenivosti fučí. 



*) Die Morgenstunde hat Gold im Munde. — Ki korán kel, aranyat lei. 

-) Srovn. Jó a hosszu kolbász és a kurta prcdikáczió. 

■^1 Ki a templom mellett lakik, jobbára utolsó a szentctryházhan. 

^) Rest tôbbet jár, fosvény tôbbet kolt. Rest kétszer fáŕad. 



Digitized by 



Google 



5. Lenivost a darmožroutství. 6. Porekadla o práci. 



165 



Misa, miska. 

Jest nás dosť na misku kase. 
490 K mise mnoho, do roboty málo. Pr. 
» Pomoc do misy.c 
Mladí ležiaci, starí žobráci. Č. 136. 

Adalb. Robič 35. 
Mnoho bocianov, málo žiab. 
Mrcha je to kopov, ktorého za zajacom 

naháňajú. 
N e d b a 1 e c. 
♦95 Horší nedbalec ako opilec. Adalb. 
Niedbalec 1. 
Lepší korhelec ako nedbalec. Pr. 
Pes, p s i. 

Moc psov a málo otrúb. 

Psov — sviň — dosť, Icnby boly 

otruby. 1) (Viz 518.) 
Ťažko je psa na zajaca huckať, keď 
vôle nemá. Pr. 
500 Rád kocúr ryby jiedá, ale za nimi do 
vody sa nedá. 2) Č. 125. Adalb. 
Kot 15. 
Robiť, robota. (Viz 512.) 

Bez ochoty zlé roboty. Č. 130. a 

28 J. Adalb. Ochota 1. 
Do roboty ako šíp, a žrať nič. (Iron.) 
Do roboty ako za vlasy a do jedenia 
akoby pálil. Sr. Adalb. Jedzenie 2. 
Do roboty jaj ! a jesť len daj ! 
505 Kto nemiluje robotu, vždy svätí so- 
botu. Č. 134. — Kto nerád robí, 
tomu je vždy sviatok; — tomu sú 
vždy hody. 3) Č. 134. 
Na hore, na dole krvavé mozole; 
kto neumie robiť, môž na dol ne- 
chodiť. 
Paráda (skvos) na parádu, a robota 
v pekle. 

• Robota neutečie, počká c, (hovorí 
lenivý, avšak teší se tím i pilný, 
nemohouc současné víceré práce 
vykonati). 

Ruka, ruky. 

Kde viac rúk do misy ako do práce, 
tam je bieda; — tam bývajú hlady. 
610 Lenivá ruka, hotová múka; — ho- 
tová psota ; — hotová bieda ; — 



hotové nešťastie. C. 136. Adalb. 
R^ka 28. 
Mnoho rúk, málo práce. 
Ruka bez roboty upadá do psoty ; 
— príde do žobroty. Č. 136. 
Stone i, stonky. 

Samé stonky, a nič bomky ! ( ^ zvo- 
není k pohrebu.) Č. 586. Vždycky 
stonky - 
Stonci stonu (» stonať* slovensky 
vlastné » stenať*), chlebce hynú, ne- 
deľa príde a pohrabu nič! 
Stáť, stojatý. 

Kto veľa stojí, zhrbatie. 5i6 

Stojatá voda hnije a smrdí. Č. 134. 
Voda, kerá duho stojí, zesmradí sa. 
Z Boš. dol. 
Sviň dosť a žíru málo. 
»Ťaží« — Fudí kazí. 

Vávro, uteč odo mňa, lebo vybijú teba 52o 
aj mňa. Pr. ( » Vavro « dle sber. Jacov- 
ského >Orol* 1878 str. 248. ~ >da- 
romnosť « , vlastne osoba > daromník « . 
Srovn. >Lauro ho opálil.<) 
Veselá myslička, prázdna kapsička. 

Č. 59. 
Vstávať. 

Kto nerád vstáva, utre si ústa (na 

prázdno, bez jedení). 
Kto včas líha, neskoro vstáva, zle 
sa máva. (Též:) Kto včas líha, včas 
vstáva, zle sa máva ; kto včas líha, 
neskoro vstáva, horšie sa máva. 
Kto včas vstáva vytiera si zuby (od 
jídla); kto neskoro, vytiera si oči 
(od spánku.) 
♦Záhalka čertova podhlávka.4) Č. 134. 525 
polštár. Adalb. Próžnowanie 4. 

6. Porekadla a úsloví o práci. 

n) ' O pilnosti a namáhaví' práci. 

Čo rukama nestačil, to nohama do- 
tlačil. 

K ô ň. Robí ako kôň. — Vždy je za- 
priahnutý ako kôň v ^ápli. — Ťahá 



1) Csak korpád legyen, kônnyu ebet kapni. 
-) Macská i.s szereti a halat, de kerúli a vizct. 
^) Rest embernek mindenkor ťinncpe van. 
^) Otium pulvinar satana:. 



Digitized by 



Google 



166 



X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 



ako kôň. — To je dosť na koňa, 

čo ten urobí. 

Krvopotne vylopotený groš. 

Namáha sa, len mu tak oči vysedajú. 

630 Nemá ani noci, ani dňa; — ani sna, 

ani dňa; — ani spania, ani stania; 

— ani sviatku, ani piatku. Adalb. 
Swi^tck 6. 

» Nemám sa kedy ani poškrabať.* 

Pilný ako tá včelička; ako ten mravček. 
Adalb. Pracowity 5. 6. 

Pilno mu, akoby horelo. 

Pomáhaj v dedine bývať! (Pobízení 
k práci.) 
535 Práca, pracovať. Ide mu práca 
akoby pálil; — od ruky (iz: zdarné). — 
Má plné ruky práce. — Pracuje do 
úmoru; — do umorenia. — Vždy 
v práci zapriahnutý ako v gápli. 

Robiť, robota. Ide ako osa do ro- 
boty; — ako žihadlo. — Robí ako 
kováč z ohňa ; — ako od úmoru. — 
Robí, dobre (že) si tie ruky neso- 
derie ; — dobre (že) sa nepretrhiic ; 

— dobre (že) nohy neztratí ; — len 
sa mu tak kačka parí; — len tak 
tečie z neho; — len mu tak práca 
v rukách horí. — Robí, drhne vo 
dne v noci. — Robí na veky ako 
krt. — Robí o milých päť. — Robí 
rukama i nohama. — >To som si 
ja týmito hriešnyma rukama vyrobil ! < 

Sväcili (svätili) Svätého Narobsa. Z Boš. 
dol. (Též :) Hneskaj (dneska, dnes) 
je Sv. Narobsa. Z Boš. dol. 

> Starý, na ofcru!« (Pobízení k práci.) 

Svetom za novým letom ! 
540 Ťažkú fúru vezie. 

Ten nebude mať kedy ani zomreť. 

>To sú moje mozole!* 

Ustatý (správne » ustalý < ) ako kôň ; — 
ako pes ; — na úmor ; — do om- 
dletia. 

Včas hore, a pozde dolou. T. — Vy- 
súkal rukávy. 
545 Vrtí sa (v práci) ako ciha; — ako 
vrtievka; — ako vreteno. 

Zapriahnutý v práci ako hovädo. 



ó) O lenivosti a dannožrontstvi. 

» Akýže si tlelý!* 

Ani krížom slamy nepreloží. Č. 541. 

VI. SI. 234. — na kŕiž stebla — 
Ani prstom nepohne. Ani sa prstom 

roboty nedotkne. 
Ani slamku neprekročí 55o 

>Báťa, ale ste ťažké pohli!* 1) 
>Bože a pane, vezmi sane, a mňa 

na ne!« 
Boží dar po peci sa pováľal. Boží dar 

bez kvasníc. Z Boš. dol. 
D e ň. > Bude večer, lebo nie, leda že 

sa deň minie* — Deň na nohách 

— na pätách roznosil — rozvláČil. — 
Pánu Bohu deň kradne. 

Doniesol mu Lacko hniličiek; — hru- 555 

šiek 
Hniloba. Pre svätú hnilobu nemôže. 

— Smrdí od hniloby. 

>Hopsa! chlapci, a ja nič!* 

Hviezdy číta. — Hviezdy Číta na po- 
ludnie. 

>Chceš chleba.^* »Daj!« »A robiť.^< 

»Jaj!« »A tancovať.?* >Hopsasa, 

rasasa, a robiť nechce sa!* 
Chytrý ako olovený vták ; -) — ako 56o 

vôl. 
Iba čo čas darmo márni. 
A. »Jaj, keby mi chcela tá hruška do 

úst odpadnúť!* B. »Jaj, keď sa ti 

len chce tie ústa rozdrapovať ! < 

(Tak dvé lenivé dívčice, ležíce pod 

hrušní.) 
»Ja som bača od Rymavskej Soboty, 

nenaučil som sa žiadnej roboty!* 

(Z vánoční koledy.) 
Kde ho ráno postaví, tam ho večer 

nájde. Č. 541. 
Kde som, tu som, nech som len ! Pr. — 565 

Kúty sošíva. 
Lauro ho opálil. (Též:) Má Vavru pri 

sebe. Trenč. 
Medveď. Kýva sa — rediká sa — 

temcší sa — teperí sa — tcrigá sa 

— ako starý medveď. 



^) Starší riekol mladšiemu, čo za pecou ležal: >jano, dones mi vody!* Janovi sa 
nechcelo pohnúť, ale potom už ten vstal reknúc: >Háťa atd. 
-) Kônnyii mint az ólommadár. 



Digitized by 



Google 



6. Porekadla o práci. 



167 



>Mój otec bol dobrý gazda, a ja sem 

jeho syn : on sám zedel mech zemáku 

a ja dva mechy zím.« Pr. Modra. 

Muchy oháňa. — >Načo brucho ?« »Na 
rozum.* »A hlava .^< »Na v§i.« 
570 Na dlhý motúz to uviazal. (:^ Odkladá.) 
Nehty ho bolia. 

Nechcelo sa Cigáňovi žať, že vraj 
>nech si sbiera, kto si poroz- 
sýpal* V) 

Nepomôže ani za tolko, čoby muška 
na krielci unesla. 

Nezaslúži ani slanej vody. — Nerád do 
tvrdého vŕta. 

Odkladá ako hriešnik s pokánim ; — 
ako lačný s . . ť; — ako kráľovi 
smrť; — ako Rusnák sviatok (totiž 
dle starého kalendáre) ; — to do súd- 
neho dňa. Adalb. Odkíadač. 
575 Od válova do brloha. (zíz Po večeri 
hned na lože.) 

»Otče náš, jenž si — včas ráno sjem 
si. Otče náš, který si — včas ráno 
do misy.« (O téch, kteŕí se pilné 
modlí, ale nepracuj í.) 

Pes. Naťahuje sa, — vylihuje — ako 
pes, — ako Belko — na pazdcrí. 
Č. 541. Protahuje — Adalb. Wyciít- 
gač si^. — Zíva sa mu ako psovi 
na pazderí. 

Pokazil Pán Boh z neho pána. 

Práca, pracovať. Bez práce sa len 
tak tmolí po dome. — Musí ho 
tiskať do práce, ako tekvicu — me- 
chúr — do vody. — Pracuje, až sa 
mu jazyk potí. Č. 541. -Sedliak žene 
ťúka, do práce ju núka. — Za tenší 
koniec prácu chytá. 
580 Preťahuje sa ako slimák na dážď. 

Previeva sa po povetrí ako mátoha 
v noci. 

Priberá sa ako kňaz orať. 

Robiť, robota, vyrobiť sa. Bude 
radšej vŠi pásť a holú dlaň lízať, 
akoby mal robiť. — >Čo budeme 
robiť, už sme porobili ! Budeme sa 
valkať s vršku do doliny.* — >Ej 
keby nebola nedela, čiže by som 
robila I « (po vedela lenivá.) — ^HopI 
hop ! nič nerob, otrhaný, bosý chodí * 
— »Hop! hop! zajtra rob, a pozajtre 



Švábku (zcmáky) škrob!* — La- 
hostaj si robí. — Na ruku napľul, 
na robotu nas . . 1. — Robí — chodí 

— három fárom. — Robí to ako 
z panštiny. (Též:) Odbudnul si to 
ako panštinu. Adalb. Robič 52. — 
Robota mu smrdí. Adalb. Robota 10. 

— Sem tam, hen tam, a roboty ništ. 
Z Boš. dol. — Tak sa vyrobil ako 
krava na ľade. 

Ruky. Díva sa so založenýma rukama. 

— Drží ruky vo vreckách. — Ruky 
na kríž založil. 

>Si ty gazdiná z pustého mlyna!* Sr. 585 
Adalb. Gospodarz 22. 

Svätí svätého Ležúcha — Ležiaka. 

Taká sedí za stolom, ani pani ruža. 

To je chlieb bez kvasu. 

Uhly podopiera. (O stenu se opírá le- 
nošíc ) 

Už sa mu palička ohladila. (^zNavykl 59o 
si žebroté.) Pr. 

Valí sa ako olovený klát. — Vetrom 
sa živí. T. 

Vylihuje ako slon. — Vyvaľuje sa ako 
máček na slnci. 

Vlasy mu opuchly; — ho bolia. 

Vlečie sa ako smola; — tmola — 
slimák — . 

Vojak od božieho hrobu. ^^5 

» Vstávaj hore, holoritá: či nevidíš, že 
už .svitá?!* 

Všadebol a nič nevykonal. 

Zuby si na slnci vysúša ako Cigáň. Č. 
540. Suší — 

»Žena praď kúdeľ!* >Ale mužíčku, 
pospime si večerom, vstaneme ránom 
(za rána)*. » Vstávaj ženol* >Ale, 
mužíčku, poležme si z rána, pose- 
díme z večera!* 

»Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden 60o 
a mne dva; a omasť mi, azda si 
dačo sjem!* (volal manžel hlasem, 
který se zdal pokazovati na velikou 
neduživosť jeho). 

Žily preťahuje. 

Žobrák. Ešte spí, keď už žobrák na 
tretiu dedinu zašiel. Iba vtedy 

vstáva, keď žobrák z tretej dediny 
príde ; — keď je žobrák už na piatej 
dedine. Adalb. Wstawač 14. 



') Též: »Lahko ti rozsypať, počkaj, ale sbierať!- (nuulroval Ci^án vida síti obilí' 



Digitized by 



Google 



168 



X B. Dobývaní a užívaní majetku. 



Nazývky. Darebák (u Slováka vždy- 
cky to, CO lenivec, zpozdilec), darmo- 
žrút, daromník, daromnica (žena), 
hnilý kôň, pecival, pecúch, poľagan, 
popelvár, popelval, Postojké (Postoj- 
kovie) Janko, povalač, skFago, telivo, 

7. Všeobecná pravidla o sporení 
a používaní. Marnotratnost. 

Prísloví. 

Aj najtustšie drevo preborí. Z Boš. dol. 
605 Aká dostiha, taká hostina. 

Aký hrniec, taká pokrievka, (č. po- 

klička.) 
Aký vtáčik, taká klietka. 
> Aspoň ho ty zašanuj, keď sa sám ne- 
šanuje.« ( — Nedej se ním hostiti.) 
Babka. 

Babka k babcc, budú kapce. Č. 436. 

Prilož — krpce. Adalb. Bábka 1. 

610 Kto si babku neváži, na groš sa ne- 

zváži. ^) 

Pridaj babku k babce, nasbieraš na 

kapce, a naposledy i na nohavice. 

Baňa. 

Aj najväčšia baňa sa kedysi preberie. 
Baňa je baňou, ešte sa preberie. 
Č. 430. T. 
Márnotratnému ani bane nepostačia; 
" nič nestačí. 
Blchy kŕmi a slonov nechá dochnúť. 
Brucho. 
615 Do brucha nik nevidí. ( Kdežto podlé 
odevu viditelného budeš posuzen.) 
Milšie brucho ako rúcho. Č. 141. 
Mnoho rúcha vošlo už do brucha. 
Nieto toho rúcha, čoby nešlo do 

brucha. 
Oči zapchaj, brucho napchaj, (m Po- 
jez cokoH.) 
62C Urež rúcha, nastav brucha. (:^ Chu- 
dobný a marný človek. T.) Č. 557. 
Urež ucha — . 
Vzácne veci a rúcha ztratily sa do 
brucha. 
Čím väčšia hlava, tým väčší klobúk. 

Č. 165. 
Človek lačný nenie prieberčivý. 



Čo je väčšie ako ves (voš), to do 
domu vez. Spišské. Č. 430. Štojž je 
Ijepše — (Též:) Co je vakše jako 
veš, to si do torbečky vež (vezmi). 
Šár. 
Čo máme, o to nedbáme, a za iným 625 

sa sháňame. 
Čo na mýte vyhráš — obídeš — , to 
utratíš na tridsiatku ; - - doplatíš. -) 
Č. 60. Co na cle — 
Čo vyhodíš, to nelapíš. 
Dal ti Pán Boh dary, užívaj mierne. 

Č. 5. Dal ti Buh štédŕe — 
Dnes veselé »hopsa!« zajtra prázdna 

kapsa. (Víz 777.) 
Dobre. 

Dobrá psu mucha a človeku repa. 63* 
Č. 189. T. — a chlapu repa. — 
Sr. Adalb. Matjasz 1. — Dobrá 
psu mucha, keď mu padne do brucha 
Adalb. Mucha 4. Pies 38. 
Dobrého moc nebýva. Č. 30. Adalb. 

D. Dobre 48. 
Dobré je dobré, keby ho bolo kedy 

jesť. (Iron.) 
I dobrého moc škodí. 
Pomaly s dobrým. 
Dom. 

Malý pán vo veľkom dome sa ztratí. 635 
Načo tomu dom, keď nič nemá 
v ňom ! 
D u p č i ť. 

Dze vydupčil, tam prcdupčil. (Vy- 

délal a promrhal.) 
Dupči, Janko, dupči, veď ti otec 
kupčí. (Sr. 736, 737.) 
» Ešte i klobásu — sadlo' — na slaninu 
doplácať!* (K jedné ztráté nepŕipojuj 
druhou.) 
Gazdovať, gazda. 

Ak nenavaruješ, nenagazduješ. 640 

Kto koštoval, zle gazdoval. 

Potom sa budeš učiť gazdovať, ke(F 

nebudeš nič mať. 
Potom sa gazda dokáže, keď sa mu 
brada podviaže (t. j. když zcmre). 
G rajciar. 

*Kde krajan neváži si grajciara, má 
cudzozemca za pána. 



^) Srovn. Wer den Pľcnni^ nicht chrt, wird des Thalcrs nicht Herr werdcn. 
-) Sruvn. A mit rc'ven nver, clveszti a vámon. 



Digitized by 



Google 



7. Všeobecná pravidla o sporení a [)oužívání. Marnotratnost. 



lf)9 



645 Kto nechce grajciare, nemá toliare. 
Lepší častý grajciar ako neskorý 
groš. (Též:) Lepší hustý grajciar, 
ako riedky groš. 1) 
Nechráň si grajciar, nebudeš mať dva. 
Za morom grajciar, a prievoz jeden 
zlatý. 
Groš. 

Drž groš, abyc (aby ti) kraj cár ne- 
utékel. Z Boš. dol 
^5í» Groš za grošom, zlatý za zlatým pekne 
sa všetko minie. 
Hore groš, dolu dva. 
Kým vyhráš groš, utratíš dva. 
Kto nedrží groš, zlatého sa nedočká. 2) 

Adalb. Grosz 48. 
Lepší dnes groš, ako zajtra dva. 
i55 Lepší usporený groš ako nájdený to- 
liar. Sr. Adalb. Grosz 59. 
Hľaď sporiť v čas, máš v núdzi zas. 
Hody. 

Hody, hody, narobily škody. Pr. 
Kde často hody, tam neďaleko hlady. 
Č. 59. Sr. Adalb. Dwór 26. Gody 
1. 6. Pan 136. 
Husto šiť, riedko piť. 
Chlieb, chlebík. 
660 > Aj toto je kus chleba ! « (povédéla 
žena zdvihajíc kousek suché mrvy.) 
Dobrý je i chlieb, keď nieto kolá- 
čov. 3) C. 189. Adalb. Koíacz 3. 
Chleba v ruke nepribýva. 
Chlieb len načiať, a okrušck za 

okruškom sa minie. 
Jedz chlieb a pij vodu, nebude ti 
na škodu. 
660 Keď j é človek lačný, aj ovsený chle- 
bík šmačný. 4) Č. 189. Hladovému 
— Sr. Adalb. Kolacz 4. 
Nepúšťaj sa do toho, čo ti chleba 
nedá. 
Chto nevyscíska, nevyzíska. Z Boš. dol. 
I hlboká studňa sa časom vyváži. Adalb. 

Studnia 2. 
I po žatve bývajú » suché dni«. 



íverko, trieštička, aj to je j)iesnička; 670 
žínečka, motúžček, aj to jej je kúščck. 
Z Boš. dol. 
Jeden idze na odpust a druhy zaš na 

rozpust. Šár. 
Jeden raz orieš, jeden raz si od kroj. 

(Sr. podobné XI. 357.) 
Jesť, s jesť atd. 

Akô jesta, takô sesta. ») (Též:) Čo 
jesta, to sesta. Čo jesto, to sesto. 
(Víz 676.) 
Ak si sješ prasa, nebudeš mať ko- 
rýtko mäsa. (Též :) Zabij prasa, po- 
kazíš korýtko mäsa. Pr. 
Bohatý jie, kedy chce; chudobný, 675 
keď môže. 6) Č. 168. Adalb. Bo- 
gaty 27. 
Čo máš, to jedz. (Též:) Co mám, 

to ham! 
Čo máš urobiť zajtra, urob dnes, a čo 
máš dnes sjesť, nechaj si na zajtra. 
Č. 131. Adalb. Jesč 10. Jutro 1. 
Hovorí svätý Tomáš : jedz doma, čo 
máš, a u ľudí, čo ti dajú. Adalb. 
Tomasz sw. 2. 
Kto si neprejie, ten má. 
Lepšie delené, ako naraz sjedené. 68t 
Mačka sjie sviecu, a potom bárs 

(treba) po tme sedí. 
Sjedz všetko, čo teba nesjie. 
>Kam sa obrátiš teraz, keď je svet nie 
konský zadok .M < (Výčitka márno- 
tratnému.) 
Kde je príma (príjem,), je aj výdanok 

(výdavok). Pr. 
Keby si bol šanoval, mohol psovi zlej 686 

cesty neukázať. Pr. 
Keď čo nemáš, pristaň na chuti. Adalb. 

Smak 4. 
Keď je (jesto), minie sa, a keď nenie, 
(nieto), obejdc sa. Pr. Adalb. Byč 
44. Ješč 47. 
Keď máš koč, len sa voz. T. (Vý- 
straha.) 
Keď nemáš koni, choď pešky. '^) Č. 432. 
Adalb. Wóz 13. 



1) Jobb a súríi garas mint a ritka forint. 

2) Srovn. Wer den Pfcnnig atd. str. 168. 
^) Ha kalács nincs, kenyér is jó. 

*) Srovn. Zabkenyér is jó, ki hozzá szokott. 

•'») Jesta, sesta •— ostatné neužívaná forma. 

*^) Gazdag akkor eszik, mikor akorja, szejíény, mikor kaphatja. 

7) Kinek kocsija nincs, gyalo*( jár. 



Digitized by 



Google 



170 



X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 



690 Keď nemáš penez, pred muziku nelež. 
Pr. — Č. 163. 
Keď nemáš vína, napij sa vody. 
Keď sa slanina načne, vždy hore vyššie 

ide. Srovn. Č. 432. Načatá — 
Kým nadobudneš nečo, prídeš o všetko. 
Kto má v torbe, zji i na horbe (horb =: 
hrb). Šár. (zíz Hlavní vec je míti 
živnost; nevyhledávej jiného pohodlí, 
jestli se nedostáva.) 
696 Kto si chráni — šanuje — gazduje — 
opatruje, ten má. Č. 429. Kdo šetrí 
— (Též :) Kto si nepremárni — ne- 
prej)ije — neprežere, ten má. 
Kuchyňa. 

Čo si dáš do kuchyne, to ti donesú 

z kuchyne. 
Veíká kuchyňa, malý testament (zá- 
vé£). Adalb. Kuchnia 1. (Též:) 
Velká kuchyňa ešte nikdy testament 
nerobila. 

Ľahko tečie voda, ľahšie ide škoda. 
Lakoty vedú do nudzoty. 
700 Len časom kapusta s mäsom. 
Lepšie, naj 1 ep š i c. 
Lepší bol leš nebol. 
Lepšie dačo ako nič. 
Starý chlieb, staré víno, stará slanina 
vždy najlepšie. (O chlebe a slanine 
platí to v tom smyslu, že jest to 
znamením sporení.) 
L í z a ť. 

Potom bude dlaň lízať, keď si pre- 
márni. 
705 Potom bude labu lízať, ako medveď, 
keď si potroví. 1) Sr. Č. 282. a 619. 
Málo, malý (prípadné mnoho). 

Huba je malá dierka, ale veľká roz- 

nosielka. 
Huba malá dzurka, ale veľká me- 

dzurka. Pr. 
Komu málo nikdy nestačí, ani moc 

mu nebude. 
Kto je nie s malom spokojný, ani 
s mnohom nebude. 
710 Kto si mala neváži, po mnohom nech 
nebaží. Č. 435. Adalb. Rzccz 19. 



Kto si mala neváži, viacej nezaslúži. 
Malá dierka je do hrdla, ale veľká 

stodola. 
Malá hŕba pýta viac. 2) (Užíva se 
rozličné. Zde snaha po rozmnožení 
majetku. Ŕíká se to dále, když se 
mnoho lidí na jedno místo nenadale 
poschází; když se milodary sbírají 
atd.) 
Málo bolo, vyžili sme; mnoho bolo, 

strovili sme. 
Moc bolo, minulo sa; málo bolo, 715 

vyžilo sa; — pristalo sa. (Viz 687.) 
Nemáš tak mnoho, aby si to nestrovil, 
a nemáš tak málo, aby si nemohol 
vyžiť. 
Nieto toho »málo<, aby nestačilo. 
Nit telo velo, žeby se nerozešlo ; 
nit telo malo, žeby še neobešlo. 
Šár. 
Nieto toho »moc«, aby sa neminulo, 
a toho mala, aby dosť nebolo. 
More je more, a prebere sa. Pr. 
Muchy lapá, voly púšťa. 3) (Srovn. Mat. 72(» 

23, 24.) Srovn. Č. 20. a 572. 
Nač sú ti kasne, keď sú ti prázdne.^ 
Na grošovom prasa ti päťgrošový mo- 

túzok. 

Najprv >hoja! hoja!«, potom » horká 

psota moja!< (Též.) > Včera bolo 

>hoja! hoja!« dneska bieda moja!* 

Na kclo vystač, na telo pristac. (Též : 1 

Jako vystač, tak pristac. Šár. 
Naraz >hyc«, na druhý raz nie."*) 725 
(»Hycať* =z mnoho bráti na sebe. 
»Nehycaj toľko*. Šuj.) 
Naraz hoj no, na druhý raz h ... o. 
Na vidličke snadne, ale chytro spadne. 
(Též:) Na vidličky ladne, ale rado 
spadne. 
Na vychyrné jahody s košem nechodia. 

T. Č. 104. 
Nehádž vajci za vrabcí. Č. 256. 
Nejeden pre svoje vrecko (pytel, pan- 735 

dero) prišiel o všetko. Č. 139. 
Nekupuj, čo potrebuješ, len bez čoho 

nemôžeš byť. Adalb. Kupič 15. 
Nemusíš mať všetko, čo vidíš. 



') Talpát nyalja mint a mcdve. 

2) Kicsiny a rakás, naíjyobbat kiván. 

•■') Srovn. Szunyo^ot mcfjszuri, a Icgyet elnyeli. 

*) Ej^n'szcr hincs, mászor nincs. Srovn. Č. 59. Jednou pic — 



Digitized by 



Google 



7. Všeobecná pravidla o síioŕení a používaní. Marnotratnost. 



171 



Nevie.^ ešte, čo je starosť, kým nesolíš 

svojou soľou. 
Odklady — poklady. 
73f. Od kováča uhlie nekupuj. í) (Též:) Od 
kováča uhlie, od žobráka kapsu, od 
kata meč pýta. Adalb. Kowal 9. 
Kupič 13. 
Otec. 

Čo otec nahromaždil motykou, to 

syn rozhadzuje lopatou. 
Otec stíska a syn výska. Č. 61. 
Adalb. Ojciec 21. 
Peniaze po úbočí a bieda popred oči. 
Počet. 

Častý počet — dobrý priateľ. 
^740 Kto počtuje, ten gazduje. 

Počkaj, aby si neišiel vedľa radu — 
z dom' do domu, (t. j. žebráním.) 

P o k r o v e c. 

Dotiaľ sa vystieraj, kým ti pokrovec 
— perina — stačí.-) Srovn. Č. 
433. 
Pokrovec netreba do tých čias na- 
ťahovať, kým nepukne. 
Pomôž, Bože, dačijo, •^) a svojemu pridze 
čas. Sár. (Sbératel poznamenal -iz Cizí 
dary béŕ, užij v pravý čas, se svým 
šetŕ !) 
7*5 Po pier ku sbicra a duchny rozhadzuje. 
Predať, predávať. 

Ploty pálil a popol predával. 
Predal voly, kúpil soli. 
Predal zápraž, kúpil na voz kolomaž. 
Predac - -ztracic ; kupic — nabyc. Šár. 
Rok. 
'50 Rok je dlhší ako klobása. Rok je 
dlhý. ^Viz 774.) 
Žeň býva len raz do roka. Č. 261. 
Schovaj, to jiesť nepýta. Schované veci 
sa zídu. 4) Č. 437. Adalb. Odložone. 
Smenncmu volovi aj kalužina chucí. 

Z Boš. dol. Adalb. Wól 38. 
S prstom omáčaj, vyomáčaš. Pr. 
'*5 Statky^) vychodia na nestatky. 

Bez rozumu statky vychodia na zmätky. 



Svoje. 

Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje. 
Č. 431. Kdo nechová - Adalb. 
Oszczedzač 2. Swój 17. 
Kto si svoje neváži, nech j)o cudzom 

nebaží. 
Kto svojho nešanuje, cudzieho neza- 
sluhuje. Sr. Č. 431. Kdo svč záha- 
žuje — 
Lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať. 76o 
Adalb. Latač 2. — Svojho sa drž ! 
Šanuj si kým máš. 
>Tak nás aj vši sjedia (ak tak budeme 

gazdovať.); — vši nájdu «. 
Tenšie musíš krájať.^*) 
Tlsté bolo, pohorelo. Pr. 
Troviť, s t r o v i ť. 

» Každý by viac strovil, keby mal.< 755 
(Tím odvetí bohatý chudobnému, 
když mu tento bohatství jeho pri- 
pomína.) 
Ľahšie stroviť ako zarobiť. Adalb. 

Zbycic. 
Skôr sa stroví ako zarobí. 
Usiluj sa hus dostať, i)okial vrabca 
strovíš. Č. 438. (Viz níž Vrabec - ) 
V krpcoch musí Človek na peniaze 
robiť a v čižmách ich troviť. '*) Č. 
434. 
Vrabec sa zarobí a hus sa stroví. 77o 
Č. 594. 
Umrlé hľadá, doma živé kape. 
Užij, čo máš a kým máš. 
>Veď je to nie daj nám dnes,' a 

zajtra ,choď, kde chceš.'* 
Viac dní ako klobás.^) Č. 437. Sr. 

Adalb. D. Kielbasa 7. 
Vyrobiť, zarobiť. 

Keď zarobíš, vtedy skryj; keď utratíš, 775 
vtedy pij. (Iron. dodatek; aneb snad: 
pij, aby se lidem zdalo, že i pri 
té ztraté vždy ješté dobre stojíš.) 
Modli sa a pracuj, a čo vyrobíš, za- 
varuj. 



*) Kovácstól vcsz .szcnet. 

^) Addi^ nyujtózzál, mcddifr a pokrócz ér. 

^) Dačijo — nČčí, cizí. 

*) Servata valcbunt. 

•'») >Statok< v slovenčine znamená vla.stnč to co česky »dol>ytck*. 

*•) Srovn. Parcius comedenduni. 

'*) Boc.skorban kel! kcresni cs csizmában koltcni. 

^) Tôbb nai) mint koll)ász. 



Digitized by 



Google 



172 X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 8. Užívaní podlc času. 9. Porekadla o marnotrat. 



Vtedy bolo »dýnom danom I « a teraz 
je >Bože môj!« Sr. Adalb. Bieda 86. 
Zajaca zanechal a komára honí. T. 
Zapchať. 

Čo sa môže dlaňou zapchať, načo 
celý človek.^ 
780 Chto ncsce zapchať dieru rukávom, 
musí dať celú halenu. Z Bos. dol. 
Kde môžeš zapchať prstom, ne- 
zapchávaj dlaňou. 
Zlato. 

Lepšie zarobiť na blate ako ško- 

dovať na zlate. C. 286. 
Všetko jedno, či na zlate či na blate 
zarobiť. 
Z mnohých kvapiek býva príval. ^) 
785 Z runa žiť, nie z barana. (.»Runo«, 
rúno, vlna predstavuje tu úrok, 
» baran* kapitál.) 
Žobrácky. 

Nech sa nikto neodrieka žobráckej 

palice — kapsy — . 
Neodriekaj sa zimnice, ani žobráckej 
palice. 

S. Užívaní podlé času. 
Prísloví. 

Na Vánoce — po gágorce (aneb:) 
plné hrnce — plné gace; na Velikú 
noc — najedel sa moc ; na Ducha 

— do polbrucha; na Trojicu — už 
len za užicu (lyžicu). (Též :) Na Svä- 
tého Jána už len dzejakého šmáňa 
(zber by). Z Boš. dol. 

Na Velkú noc — najem sa moc ; na 

Ducha — do polbrucha; — na Tro- 

jičku — len trošíčku, a na Jana — 

už v bruchu jama. 

790 Na Svätý Kríž (3. máje) len jeden slíž. 

P ô s t. 

Na fašiangy výskal, v pôste bruchom 

stískal. 
Pôst, — chyť ho za chvost. 
Za fašiangy pôst. 

9. Poif-ekadla a úsloví o marno- 
tratnosti. 

Ani baňa by mu nepostačila. Č. 594.; 

- ani Lykavskc ])anstvo. (Nékdy 

^) .Suk cscppl)!")! na<^^y t>t") válik. 



V Liptove, kde jsou posud rumy 
Lykavského zámku pri obci >Ly- 
kavka*. Objemnou knihu o tom se- 
psal knéz Štépán Hýroš.) 

Gazdovať, vygazdovať. Gazduje 795 
čertovi na budzogáň ; — od desiati (ch) 
k piati (m) Č. 593.; — od tisíca 
ku stu; — z tisíca na grajciar; — 
z kravy na kanálika; — z mecha 
do tanistry ; — z pece na hlavu. — 
Vygazdoval ako Barto na číkoch. T. 

Grajciar. Poslednému grajciaru na 
grg stupil. — Ten vždy len hľadí, 
akoby z groša na grajciar prišiel. — 
U toho sa grajciar nezplesnie. 

Groš. Neľúbi u seba groš. — Nerád 
má groš vo vrecku. — U toho sa 
groš neobstojí ; keď má len jeden, 
povie, že mu smutno samému ; keď 
ich má viac, že sa — vraj — nesnášajú. 

Ide mu gazdovstvo dolu vodou. — Ide 
to zo psa na psa ; — šiky myky — . 

Jedno bije harnky, druhé trepe rahynky. 
(Harnky zz hrnečky ; rahynky zz pan- 
vičky. Ani jeden úd domu nezná 
šetŕit. Sár. 

Keď má v hrsti šesť dukátov a otvorí 80» 
ju, už má len tri. 

Kúpi i slona, keď mu ho ponúknu. 

>MaI som, mal som, premarhal som!« 
(Píseň.) — » Márnotratný syn.* (Luk. 
15 k.) 

Nosí deravú kapsu, (rr: Co vydélá, to 
promrhá.) 

Oboma rukama rozhadzuje. 

Odkladá to do deravého vreca. ^^ 

Peniaze. Nezná cenu peňazí. — Pe- 
niaze ho páľa vo vrecku. — U toho 
sa peniaze neľúba ohriať. (Viz 796, 
797.) 

Pesstvo ho kazí. — Pod vozom mu 
utekajú kolesá. (Též:) Idú mu ko- 
lesá napred (bez voza. iz: Pfedem 
stráveno.) 

Predá aj Kristov plášť. 

Prehajdákal, prepajoval majetok. 

Prehnal črevom — hrdlom — hrtanom sio 
— majetok. Č. 593. (Tcž:) Prehnal 
všetko preš hrtan. 

Púšťa všťtko do dymu; — do vetra. 



Digitized by 



Google 



10. Nebuď úzkostlivým vzhledem na majetek. 11. Ztráta jmční. 



173 



Robiť sa mu nechce, ale halaškovať, 
kalatovať, na to by ho bolo. 

Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz 
na hlavu padnul. 

Rozdáva od buka do buka, ako Já- 
nošík (súkno, ktcré — die povesti — 
bohatým kupcom bral a chudobným 
rozdával meŕe ho v lese od buka 
do buka). 
815 Väčší východ ako príchod. — Veľkého 
pána hrá. 

Volakedy si cedulami — banknótami 
— fajku zapaľoval, a teraz je žobrák. 

Vŕzga kolieso, prepil kočiš sadlo. T. 

Všetko uporajil. (Srovn. »rajka«^:ne- 
véstka.) 

Zachodí s tým ako s farskou slamou. 

«ao Zle vybačoval — vyradoval — . (»Bača<, 

správce salaše ovčího tehdy dobre 

vybačuje — vyradujc — když celou 

patŕičnost syra majitelúm ovec vydá.) 

Slovesa: Doremeslil, ; dogazdoval ; 
vygazdoval. 



10. Nebuď príliš úzkostlivým vzhle- 
dem na majetek. 

Prísloví. 

Co še hasnuje, to še haluje. (>HaÍc- 

jec s zz roztrhati se.) Šár. 
Co še potrebuje, to šc spotrebuje. Šár, 
Čert by vzal hrnčiara, aby jeden hrniec 
na veky trval. 
•26 Co nekúpiš, s tým ncskúp. (Iron.,' také 
vzhledem na reči.) 
Jeden, jedno a druhé. 

Čo na jednom ncdochodí, to sa na 
druhom vynahradí. Č. 282. Adalb. 
Zejsc 1. ^ — Čo na jednom prehráš, 
to na druhom vyhráš. (Ovšem 
i opačné.) — Čo ti na jednom 
ušlo, to si na druhom doženieš. 
Jeden zlatý nenič svet. 
Jesť. 

Kde sa najedia štyria , najie sa 

i piaty. ^) Adalb. Gotowač 2. 
Keďby si Cigáň halušky cenil, nikdy 
by ich nejel. 



Keď sa drevo rúbe, v oba boky ívere 830 
skáču. 

Kedz še ztraty bojiš, zárobku neufaj. 
Šár. 

Kto peniaze utratí, tomu Pán Boh na- 
vráti . nahradí). 

Škoda. 

Malá škoda nenie svet. 

Osoh so škodou za ruky sa vodia. 

Sr. Adalb. Szkoda 4. 
Škoda ide do chasňa. 835 

Škoda je, čo pes sjie ; -j — čo pes 
ncsjie {zn CO již ani pes nesežere.) 
Škoda s osohom chodí. 



11. Uspokojující rčení vzhledem 
ztráty j mení. 

Aspoň sa sekere porisko navráti. 
Bodaj to bolo za všetku škodu I Bodaj 

len väčšej škody nebolo! 
Na Lykavskom zámku viacej zkapalo. 8*o 
S tým nezbohatnem, a bez neho ne- 

zchudobniem. (Vzhledem lakomce :) 

Preto nebudem chudobnejším a on 

bohatším. 
S tým nezískam ani nezj)ýskam. 

12. Skoupost, lakomost, lichvárství 

(si. úžera, zderstvo). 

Prísloví. 
Bôh. 

Ani Bohu, ani svetu. 

Bôh toho zatratí, kto chudobného 
ukráti. Sr. Adalb. Bogacič si^ 1. 

Kto chudobnému uťahuje, tomu Bôh 845 
z hrdla vytrhne. — Kto druhému 
uťahuje, tomu Bôh utiahne. 

Neverí ani v Boha, ani v koňa. 

»Vermež v Boha jednoho« (píseň 
náb.), drimež jeden druhého. (O la- 
komci svatoušku.) 
Bohatý, boháč. 

Blázon chodí nahatý, aby umrel bo- 
hatý. 

Boháče moc dať nescá (nechtí) a 
málo dať sa hanba. Z Boš. dol. Sr. 
Č. 46. Málo dáti — 



1) Wo Viele essen, wird auch noch Einer satt. 
'^) Srovn. Schadc ist, was der Wolf auflfrisst. 



Digitized by 



Google 



174 



X. B. Dobývaní a užívaní majetku. ľJ. Skoupost. 



«50 Boháči najväčší lakomci. 

Boháč obyčajne i skupáň. Č. 166. 
Bohatý nemá dosť, kým mnoho chu- 
dobných nesožere. Č. 167. 
Chudobní nemajú, bohatí nedajú. 
Cudzie. 

Cudzí statek nikdá se nedarí. T. 
855 Kto je žiadostivý cudzieho, svoje 

tratí. — Kto za cudzím chodí atd. 

Adalb. Cudze. 29. 31. 
Kto sa lakomí na cudzie, prichodí 

o svoje. 1) 
Ľahko je dávať z cudzieho. 2) Sr. 

Č. 45. Snadno — Sr. Adalb. Chleb 

129. 
Ľahko je z cudzej kože remence 

krájať. VI. SI. 223. Z čije skury je 

dobre ŕemyné kroť, ale cuze zboži 

nérozmnoži. Adalb. Rzemieň 1. 

Skóra 18. (Sr. VIIL 1179.) 
Na cudzej koži ľahko bubnovať. 
860 Z cudzieho nezbohatneš. Č. 54. Adalb. 

Cudze 15. 
Z cudzieho štedrý. 
Čert. 

Čert by sa obesil, aby ten dačo 

dakomu dal. — Čert by sa z býla 

zabil atd. (Viz 896.) 
Čert požehnal, čert vzal. Sr. Č. 61. 

Co od čerta — 
Čertu z hrdla nevydriapeš. — Čo 

čert vzal, to nevráti. 
865 Čo kto s čertom zgazduje, po toho 

(majetek) si príde diabol i s inte- 
resom. 
Čo prišlo od čerta, ide do čerta. 
Hriešne peniaze idú do čerta. 
Kto druhému berie hrsťou, po toho 

príde čert s vrecom. Sr. Č. 143. 

Vezmi — O. 12. Sr. Adalb. Cudze 

43. 
Kto na cudzie s lyžicou, čert na 

jeho s vrecom. VI. SI. 223. Kdo 

po cuzim dechem, čert na neho 

s méchem. 
870 Lehka porta (nábytek) pujdze do 

čorta. Šár. 



Od čerta dušu pýta. ( iz: Marné za- 
dáš od skoupého.) 

Skôr vydreš od čerta dušu, ako nečo 
od lakomca. Sr. VI. SI. 235. Spéš 
od Žida na pobožných pesničkách 
vyzpiva, miž od neho co dostane. 

Slúži za groš i čertu i Pánu Bohu. 

Uderil sa čert o božiu múku (když 
skupaň na pr. almužnu dal). Pr. 
(Sr. 862.) 
Čo po takej krave, ktorá nadojené 875 

mlieko vykopne ! 
Dať. 

Dal mu ako psovi na vidličke. (Snad 
že se pes pri tom bodne.) 

Dá ti koza mlieka, ale sa ti naj prú 
doň vys . . . 

Komu nechce dať, toho nechce znať. 

Kto chce dať, ten sa neopytuje. Č. 
48. Adalb. D. Dač 113. — Kto 
sa pýta, nerád dáva. T. Č. 48. — 
Kto sa pýta »či chceš .í^< nerád 
dáva. í^) Č. 48. 

Nie ten dá, kto má, ale kto chce. sso 
Č. 44. 
Jeden nespravodlivý groš sto spravo- 
dlivých vytiahne.**) Č. 55. Adalb. 

Grosz 26. 39. 
»Keď si mu vzal živnosť, môžeš mu 

i život.* 
Koho neboli, (lehko) povoli. (zn Z ci- 

zího se lehce hospodári.) Sár. 
Kto chce mnoho, nemáva ničoho. 
Ľahko prišlo, ľahko šlo. Č. 60. Adalb. 88& 

Przyjáč 1. Zejsč 2. 
Lakomý, lakomosť, lakomec. 

Chudobnému veFa chybí, lakomému 
všetko. C. 52. Adalb. Lakomý 
3. 26. 

Lakomec je najhorší sám na seba. 
Sr. Č. 55. Adalb. Lakomý 22. 

Lakomec je rovný svini : len po smrti 
osoh činí. Č. 56. — Lakomcovi 
— skúpemu — a svini jeden osoh 
iba po smrti. Adalb. Lakomý 18. 
Sk^py 18. 

Lakomému čoby vozom vozil, ne- 
bude mu dosť. 



^) Másét keresi, ma^áét vcszti. 

-) Kônnyu a máscból atlakozni. 

^) A ki kcrdi : kel! e ? nem oiomest ad. 

*) Kgy hamisan jott jx'-nz clhajt száz itjjazat. 



Digitized by 



Google 



Iľ. Skoupost, lakomost, lichváŕství. 



175 



8O0 Lakomý čím viac má, tým viac 
skuhre — žiada. — Sr. Č 51, 
Adalb. Lakomý 1. 
Lakomý nikdy nemá dosť. l) .Č. 52. 

Adalb. Sk^py 27. 
Lakomý o všetko príde. C . 54. 
Lakomý viácc tratí než ulakotí. T. 
Lakomosť nemá studu. — Lako- 
mosť nemá dna. 
8**5 Lekko pohoscic hosce v posce. Šár. 
Musel sa caj) zabiť (když ten to dal). 
Nábytok, nabývanie, nabyté. 
Aké nabývanie, také pozbývanie. 

Adalb. Nabycie 2. 

Ľahké nábytky zriedka užívajú dietky. 

Ľahký nábytok, ľahký pozbytok. Sr. 

Č. 60. Adalb. Nabyte 2. 

9<x» Zle nabyté, ešte horšie odbyte. Č. 

60. — Zlé nábytky, zlé odbytky. 

Nacecaná búcha (blcha) menej štípe.-) 

Z Boš. dol. C. 365. Napitá — 
Načo má, keď neužíva? 
Ňaňo (otec) škvárnik, Jano (syn) már- 

nik. 
Nech chodí po smrti žrať. 
905 Nespravodlivý majetok na tretieho de- 
diča nedôjde. Sr. Č. 61. — Zle 
statku — Adalb. Dobro 10. — 
* NespravodHvý statok nededí. Č. 61. 
Otec zdiera, syn márnik sa vyškiera. 

Sr. Adalb Sk^py 29. 
Pes psie. 

Čo pes schváti, nerád vráti. Sr. Č. 

143. Co vlk - 
Psie bolo, psie bude, zo psa na psa 
príde. 
Prišlo z dráča na marháča, a z mar- 
háča na naháča. 
910 Sebe zlý, — komu dobrý ?'^) (Syr. 14, 
5.) Č. 32. Adalb. Dobrý 66. Zíy 15. 
>Sjedzme najprv tvoje, potom každý 

svoje. « 
Skúpy, skúposť. 

Kto je skúpy, ten je i hlúpy. 
Od skúpeho sa nik nejK)žije. **) 



Pyšný pyšného a skúpy skúpeho 

najviac nenávidí. 
Skôr by od jalovej kravy tela vy- 9i5 

žiadal, ako nečo od skúpeho. 
Skúi)y dva razy platí, lenivý dva 

razy chodí. Adalb. Sk^py 19. Sr. 

Adalb. Chciwy 4. Č. 135. Lenivý — 
Skúpy draho kúpi ; — draho platí. 
Skúpy jednou rukou dáva, druhou 

bcre; — najprv dáva, potom bere. 

Sr. Č. 544. Jednou - (Též.) Čo 

jednou rukou podáva, to druhou 

vychytáva. Adalb. Dač 55. 
Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.*'*) 
Skúpy vždy tratí. T. 92o 

U skúpeho je vždy po obede. Adalb. 

Sk^py 38. 

Umrel Darmodaj, nastal Vydrigroš. Č. 

49. 542. Adalb. Darmodaj 2. (Viz 

1043.) 
Vlk. 

Čo sa raz vlkovi do hrtana dostane, 
to nikto viac nevydriape. Sr. Č. 55. 
Adalb. Wilk 7. D. Wilk 117. 

Nasýtený vlk sa uspokojí, ale lako- 
mec nikdy. Č. 52. (Též:) Vlk sa 
nasýti, lakomec nikdy. 

Ťažko je vlkovi barana zo zubov 925 
vydrapiť. 6) Adalb. Wilk 117. 

Vlk je pachtivec. 

Vlk nepýta, ale chytá. 
Zisk, získať. 

Ako získal, tak prevýskal. 

Zlý zisk neomastí pysk. 
Žobrák, 

Keď je kapsa sýta, ale žobrák nie. 930 

Keď je žobrák sýty, ale kai)sa nie. 
Č. 51. 



Porekadla a úsloví o skouposti, la- 
koiposti, a lichváŕství. 

Aj dušu si zapredá. 

Ani suchého chleba nepodá. 

Babka (viz Grajciar). 



*) Fôsvénynek soha sincs elcg. 
-) Naproti tomu: Az úh szunyog nehezet csíp. 

^) Srovn. K i magának rossz, másnak se jó. — Fosvény magának sem jó, hu^y 
voIna masnakr 

*) Také poverečné, na j)ŕ. od skoupého koupenc hovádko, prase nezdarí se. 

•'•) Fosvcny tôbbet kolt, rest t()bbet jár. 

^''í Nchéz a bárányt farkas száj«'U)ul ícivonni. 



Digitized by 



Google 



176 



X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 



935 Boji sa ešte i o ten prach pod pra- 
hom. 

Bude sa pravotiť pre piaď zeme. 

Bude skoro zpod seba jesť (totiž vlastní 
výkal). 1) 

Cmar Židovkám na rýfy predáva. 

Dal sa čertu do pazúrov. (Podlehl 
úžerníku.) 
940 Derie ako pastier. (Smysl.í* Lipa I. al- 
manach str. 19). — Dobrý to ošmek, 
(úžerník). 

Grajciar (babka, groš, polgrajciar). 
Bude za grajciar Cigáňovi — čer- 
tovi — dieťa kolísať. - Dá si za 
grajciar dieru do kolena vŕtať. Č. 
543. — Poženie za grajciar kozu 
cez Tatry. Adalb. Babka 2. Č. 488. 
543. — Poženie za grajciar voš — 
blchu — cez horu — cez mesto — 
do Pešti — do Viedne — na tre- 
tiu dedinu. VI. SI. 219. Lakômy by 
blechu po strnisku do Vídné hnol. 
Adalb. Wieden 2. - Trasie sa za 
grajciarom. - Trasie sa, keď ide 
dakomu grajciar dať. — Za grajciar 
by sa dal obesiť; — blchu vymiš- 
kuje. 

G r o. š (víz Grajciar). 

Holiť. I holí i strižie (strihá). Adalb. 
Golič 7. Strzyč 1. — Oholil ho bez 
britvy. Č. 534. Sr. Adalb. Golič 5. 

Horší od Oláskeho (=: Rumunského) 
Cigáňa; - od Žida. Č. 542. 
945 Chce spraviť z muchy dva kožuchy. 

I o tú poslednú kabanicu (halienu) by 
ho nedbal pripraviť; — i o tú po- 
slednú smidku chleba. 

I s oltára by vzal. Č. 540. Adalb. 
Wziač 13. 

Koža. Nedbal by s neho kožu strh- 
núť. Pili mu na kožu. Sodral ho 
do deviatej kože. 2) Adalb. Lupič 2. 
— Stiahol by s nahého kožu. 

Lakomý na peniaze ako čert na dušu. 
950 Nabil si pod päty; — pod prsty. 

Na dobre ho zabil. ( s O vše jej pri- 
pravil.) 

Na druhých ťapka a na scbä hrabká. 

Na nehet všecko odmeruje. T. 



Nedať. Nedal mi ani čoby mucha na 
krielci unesla. — Nedá ti to, čoby 
sa ti od ťažkej nemoce žiadalo; — 
čoby. si hneď dušu pustil ; — čoby 
si jazyk vyplazil. (Srovn. 957. 958. 
Víz také XVI. odst. 18. c.) 

Nehodno je s ním mastné halušky jesť. 955 

Nenásytné vrece — črevo; — nená- 
berné; — bez dna. 

Nevyprosíš od neho, čobys' krvou za- 
plakal. T. a Č. 542. Adalb. Uczy- 
nič 1. 

Nezaložil by ťa (peniazmi) ani čobys' 
ho pre Boha prosil. 

Oplel ho o všetko. 

Po jednom hrachu v hrnci varí. 96» 

Polgrajciar (viz Grajciar). 

Pomohol mu z vrecka. Sr. Adalb. 
Kapsa 4. 

> Poskladajme sa, ja nedám nič.< Adalb. 
Dač 110. 

Rád by len na daromnici žiť (pújčo- 
váním si, hosténím se atd) 

Ruka. Má krátku — skrčenú — ruku %5 

— Narodil sa so zavretou rukou. 

— Ruky sa mu trasú od skúposti. 

S ničím sa neučlovečí — nezavďačí. 

Sobral mu to ako mrcha koňovi pod- 
kovy. (Také o krivde pod spôso- 
bem práva a spravedlnosti ) 

Stydne — je studený — od úžery. 
Štyroch obíde a piatemu nič nedá. Pr. 
Šturmuje né k zámku ale k mešku. T. 970 
Tam žne, kde nesial. (Srovn. Luk. 19, 

^'''■^ 

Ťažko páperie pustí. Pr. (Viz 974.) 
Ten i od jalovej kravy mlieka nadojí ; 

— teľa vydre. 

Tvrdá to hus na šklbanie. 
»Veď si ho ty len obohatil!* 975 

Vie od koštiaľa mäso zhrýzť. 
Vyzvliekol by ho z kabáta — z košele 

— z kože. Č. 543. 

Vláči ako zmok, dobre že sa nepre- 
trhne. 

Všetko. Všetko by do jedného uzla 
zaviazal. -- Všetko by sám pohltal. 

— Všetko mu oči kole. (:= Na všecko 
se lakomí.) — Všetko najprú ofrfral, 
ohundral, (až dal). 



1) Er frisst seinen eigenen Dreck. 
-) Kinem die neuntc Haut suchen. 



Digitized by 



Google 



13. Sobecké, požitkáŕské zásady. 14. Štédrost, dobročinnost. 15. Výstrahy. 177 



9«o Za peniaze pôjde i do pekla ; — i dušu 
si predá. 

Z hrdla by vydral človeku. 

Z každého dreva uhlie páli. 

Zobrali — sodrali — ho ako lipu. 
(Kúru z lipy berou ševci k potrebe 
remesla svého.) 

Žije len ako vlk v diere; — len pre 
seba. 
985 Žobrák, žobrácky. I kepeň by vzal 
žobrákovi. — Od žobráka kapsu by 
vypýtal ^) — Priviedol ho na žo- 
brácku palicu. — Skoro ho na žo- 
bráka vyniesol; — ožobraČil. — Vy- 
hybuje žobrákovi ako čert božej 
múke. 

Nazývky. Držibabka, gabaj, lakomčík, 
priezdušník, skučko, skuhroš, skupáň, 
škývražník, škrvačník, tlčibabka, úžer- 
ník, žgrliak, žgrFo, žgrľoš. 

13. Sobecké a požitkáŕské zásady. 
Prísloví. 

Človek nemá nič, iba to, čo užije. 
(Též:) Nemáš na svété, len čo uži- 
ješ. To je moje, čo užijem. 

Čo sjem, to viem; čo vypijem, to uži- 
jem, a čo po mne zostane, to, čert 
vie, komu sa dostane. (Mravnéjší viz 
níž v 991. »Čo užiješ* — ) Srovn. 
Č. 60. Co sním — 

Užij, kým žiješ; po smrti neužiješ. 

14. Štédrost, dobročinnost. 
Prísloví. 



Kto chudobnému udelí, tomu Pán 

Boh nadelí. 
Kto pre Boha dá, aj u Boha má. 
Kto zo svojho udeľuje, tomu Pán 

Boh nadéľuje. Č. 44. 
Na úrok Bohu dáva, kto sa nad 
chudobným smilováva. Č. 44. 
Dať, dávať. 

Komu chcem, tomu dám, aj z cesty 

ho zavolám. 
Kto dá, ten aj má; kto nedá, ani 

nemá. 
Lepšie dávať leš pýtať. 
SladŠie je dať nežli brať. (Srovn. 
Skut. Ap. 20, 35.) Adalb. Dač 73. 
Na lazára (opatrovaného) ide z desia- 
tich domov požehnanie. 
Nezabývaj na chudobu. 
Skôr chudobný udelí, ako bohatý. 
Skôr ťa ešte chudobný >znevestuje« 
ako bohatý. (>Znevestovať« =:svčŕiti, 
pňjčiti. Šuj.) 



15. Výstrahy ohledem na dobro- 
činnost. 

Prísloví. 

Bohatým dary dáva. T. 

Dávať i ešte prosiť (aby vzal) je mnoho. 

Č. 48. 
Dobrota. 

Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu; 

— na psiu smiechotu. 
Prílišná — nerozumná 
hotová žobrota. 2) Č. 



995 



Dobroč 7. 



1005 



— dobrota 
46. Adalb. 



B ô h. Adalb. Ubogi 5. 
^90 Čo chudobnému dáš, to ti Pán Boh 
stonásobne vynahradí. 

Čo užiješ, to vieš; čo vo mene bo- 
žom dáš, to u Boha máš, a čo po 
tebe zostane. Boh vie, komu sa 
dostane. Sr. Adalb. Jesč 12. Sr. 
Wypič 1. 

Dobre je to, keď sa hodne nasbiera 
toho »Pán Boh zaplať !« 

Kto chudobnému dáva, Bohu poži- 
čiava. (Bibl. Pfísl. 19, 17.) Adalb. 
D. Biedny 16. 

*) Srovn. Koldustól a botot kéri. 

2) Srovn. Sei dienstbar allen Leuten, so 

Ad. P. Zátiirecký, Slovenská pfislovi. 



Drevo do hory — do hája — do lesa 
— nevoz; vody do mora nenos. Č. 
570. Adalb. Drzewo 5. 

Chorý zdravého nesie, a sám ledva 
lezie. 

Kto je štedrý, nosí holé bedry. Adalb. 
Szczodry 5. 

Kto sa chváli, tomu daj, a kto stene, 
toho dri. (Kdo nejvíc stoná, ten 
mnoho má; na málu prestávaj ící 
dfív pŕechválí svuj stav.) (Též :) Kto 
stene, od toho ber; kto sa chváli, 
tomu daj. (V krajomluvé Važecké 



1010 



wirst du ein Pracher bei Zeiten. 



12 



Digitized by 



Google 



178 X. B. Dobývaní a uživ. majetku. 16. Neslušné požadavky. 17. Porekadla o štedrosti. 



pod Kŕivánem vše tvrdo a krátko.) 
Ked sa chváli, daj mu ; ked sa hani, 
ber mu. 
Kto sa za druhého zakladá (ručí), zo 
svojho dokladá. 
1015 Kujon, kto viac dá, ako má. Sr. Č. 
526. Blázen - Adalb. Dač 56. 
Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom. 
Nepchaj slamu do chomúta, keď je 

plný. Adalb. Síoma 4. 
Peniaze daj a hrle maj. (Sr. »hrdlo- 
va£, hrdlačiť* =: namáhavé pracovati. 
> Hrle < zz: opuchlina hrdelní. Šuj.) 
Ručiť, zaručiť sa. (Viz 914, 921.) 
Kto sa ručí, ten sa mučí. Č. 346. 
Adalb. R^czyč 4. 
1020 Veľká vec zaručiť sa komu. 

> Veru, veru, už ho berú !« (záruční ka).l) 
Voda. 

Nelej vodu do mora. Adalb. Woda 

67. Morze 7. 
Nenos vodu do Dunaja; — do po- 
toka. 2j 
Z jamy do Dunaja vodu liješ. T. Č. 
487. a 570. 

16. Ohražení se proti neslušným 
požadavkúm. 

Prísloví a výroky. 

1025 »Ach jaj, ty len daj!« 

»Aj mne idu dva grajciare do groša. « 
(Též:) Každému ide sto grajciarov 
do zlatého. 

>Ani mné peniaze z nosa nepadajú.* 
T. I mné — Sr. Č. 617. Také — 

>Ani mne to s neba nepadá.* 

»Ej veď hádam ľudia po ceste pe- 
niaze nesbicrajú!* 
1030 »Veď mne tiež kozy neorú a čapy ne- 
bráňa ! « 

»Veď som ja to pod múrikom nena- 
sbicral ! « 

17. Porekadla a úsloví o štedrosti 
a dobročinnosti. 

Bol u neho bytom i sýtom. Bol u neho 
varený i pečený, (Též o nevdéku, 
viz VlII. 676.) 



Chytil sa vrecka. 

>Keď má byť zvon, nech bude zvon!< 
(S tou výpovedí odhodlal se kdosi 
k značnéjšímu príspevku, když milo- 
dary na nový zvon sbírali.) 

Plesknul sa po vačku. io3r> 

Ruka. Má prajnú ruku. — Oboma 
rukama rozdáva. — Otvorená ruka. 

— Plnou rukou — plným priehrštím 

— dáva. — Všetko by rozdal, keďby 
mu ruky nedržali. 

Starou mierou mu nameral (=: hojné). 
U toho sú vždy otvorené dvere. 
Nazývky príliš štedrých: Roz- 
gazda, rozgazdiná; rozdaj, rozdajka. 

18. Dluhy, pujčky, poplatky. 
Prísloví. 

Bôrg zomrel, kredit nežije; kto nemá i040 

peňazí, nech nepije. Adalb. Borg 1. 
Cežko na sjedzeny hlib robic. (Pŕedem 

strávený.) 
Dlh, dlžoba, dlžník, dlžen, dí- 
žiť sa. 

Dlh býva čím diaľ tým mladší. Č. 
274. 

Dlh dlhom, klin klinom. 

Dlhy majú nohy a vodia do Chu- 
dobíc. 

Dlh je zlý druh. Č. 274. 

Dlh rastie. 

Dlžoba má nohy, ale aj rohy. 

Horšia dlžoba ako chudoba. 

Kde dlžoba, tam chudoba. Č. 274. 

Keď dom shorí, dlh na komín vy- 
letí. Č. 274. 

Kto sa nedĺži, život predĺži. Č. 274. 
Adalb. Díuzyč si^ 1. 

Kto sa rád dĺži, málo slova drží. 

Ľahko brať na dlh, ale ťažko vra- 
cať. 

Láska, dlžoba a smrad nedajú sa 
zatajiť. Srovn. Č. 290. Velké bo- 
hatství — 

Lepší dlžník ako hnevník. (i= Radéji 1055 
nech ti zústává dlužen, než aby si 
ho rozhneval.) (Též:) Horší hnev- 
ník ako dlžník. 



1045 



1060 



í) Srovn. Búrgcn soli man wiirgen. Kezes — fízcss! 
-') Dunába hôrd vizet. 



Digitized by 



Google 



18. Dluhy, pujčky, poplatky. 



!79 



Lepšie je bez večere spávať, ako 

s dlhami vstávať. 
Priatelia budVne, dlhy si plaťme. ^) 

Č. 276. 
To je ostatní človek, kto je nikomu 

nie dlžen, lebo mu nič nesveria. 

(Iron.) 
Zaplať dlhy, budeš ako druhý. (Též :) 

Nerob dlhy atd. Adalb. Dlug 17. 
1060 Dlhé motúze sa zle vlečú. (Starý dluh.) 
Dnes je svätého Skryj sa, zajtra Ne- 
ukáž sa; napozajtre vyndí von: > Mo- 
hol si prísť, keď bol lôn. (Též :) Keď 
je lôn (Lohn), skryj sa; na druhý 
deň neukáž sa; na tretí deň vyndi 
von ; na štvrtý : » Mohol sjí prísť, keď 
bol lôn.« 
Koža. 

Hrešila hlava — (aneb :) hrešily ústa 

— hrešilo brucho — koža trp! — 
Koža pila, koža drž! (Též:) Trp 
koža, keď si pila. Č. 141. 

Kto čím iným nemá, kožou zaplatí. 
(Srovn. výraz: Pili na jeho kožu 
=r útraty na jeho účet.) (Též:) 

Kto nemá peňazí, nech kožou za- 
platí. 
1065 Ma hypotéku — cintir. Šár. 
Platiť, zaplatiť, platník. 

Hneď je človek hotový cigáň, keď 
nemá odkiaF zaplatiť. 

Kde vezmeš, tam vezmeš, len plať. 

Keď si pán, zaplať džbán. (Píseň.) 

— Keď si pán, zaplať sám. 

Keď si pil, plať, a s krčmárkou sa 

nevaď. Č. 275. 
1070 Kto hneď platí, dva razy platí. 

Ľahko je vypit, ale potem platit! 

Pr. Modra. 
Lásku tratí, kdo pozde platí. 
Nabere na nohy, na rohy, (též :) ako 

baran na rohy — a potom nemôže 

zaplatiť. 
Od zlého platníka — platcu — aj 

plevy — aj kozu bez mlieka — 

ber; — ber čo môžeš. Č. 275. 

Adalb. Dluinik 7. Platnik. D. Dlui- 

nik. 



Zaplať, bár kde sa paprať. io76 

Žijme po kresťansky, plaťme po ži- 
dovský. Adalb. Žyč 57. Rachovač 4. 
Požičať, pôžičky. 

Ak nemáš nepriateľa, len peňazí po- 
žičaj. 2) Sr. C. 276. Chceš-li pfítele 
— Adalb. Požyczač 1. 

Čané, ale požičané. 

Pôžičky nezašanujú. 

Pôžičky z priateľa robia nepriateľa, loao 
Č. 276. VI. SI. 227. Pôžičky s pla- 
čem chodu dom. Adalb. Požyczka 2. 

U nás taká obyčaj : kto nemáš, si 
požičaj (a zaplať). 
Veselo berie a smutno vracia. Č. 275. 

Adalb. Brač 29. Dlužnik 4. 



Porekadla a úsloví o dluzích, pújč- 
kách a poplatcích. 

»Ako keďby si mi daroval!* (Když 
zplátka dluhu pŕijde vhod.) 

Ani to nenie jeho, čo má na sebe. 

»Berem na bradu, napíš ua hradu. « io85 
Sr. Č. 275. Napíš na trám — 

Bere na veru; — na bradu. Č. 627. 

Dlh, dlžoba, dlžen. Aj s dušou 
čertu dlžen. 3) (»S dušou* jest ma- 
dkrismus; slovensky má být accus. 
dušu.«) — >Beda mne hriešnemu, 
dlžen som každému ; komu groš, 
komu dva, i za holbu vína.« (Píseň.) 

— » Bojím sa zomreť pre dlhy.« — 
Dlžen, len mu kačka v dlhoch pláva. 

— Dlžen po uši. Č. 627. Adalb. 
Díug 16. — Dlžen toľko, že nemá 
vlasov toľko. — Má viac dlhov ako 
vlasov na hlave ;^) — ako šupák 
(snopkov) na streche. Č. 627. Adalb. 
Dlug 2. — » Nikomu som nie dlžen, 
len Bohu dušu.< — Z dlžob sa vy- 
kýchať. 

Dobre je zamočený. 

» Hriešna hlava, zkäde vyvrsuješ?!« 

(i:^ Kde vezmeš, co máš zaplatit!) 
Jennoho odstrihne, druhého nadšije. io90 

(U jednoho vypíijčí, aby druhému 

zaplatil.) Z Boš. dol. 



*) Clara pacta - boni amici. 

^) Ha ellenséget akarsz szerezni, adj kôlcsôn. 

^) Lelkével is adós, az is az ordogé. 

^) Er hat mehr Schulden, wie Haare auf dem Kopfe. 



12* 



Digitized by 



Google 



180 



X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 19. Peníze zvlášté. 



Má ho (nékdo) v kapse. 

Mrcha (č. špatný) platec. 

Nemá ani vlasa svojho. 

Potiahol ho za vačok, (m Prinútil jej 

k zaplacení.) 

1095 To je človek hotový groš — peniaz — . 

(=1 Platí hned hotovými. Také o kar- 

baníku, od kterého hned vyhrají.) 

To je nie » požičaný chlieb*. 

U toho si veritelia jeden druhému dvere 
podávajú. 

Vy chodiť. » Čižmy soderiem, kým 
dačo vychodím od neho.< (»Vy- 
chodiť« jest tu transitivum.) — Ne- 
môže človek od neho vychodiť. 

Vrátiť. Nevracia ani kosu ani osiu. 

-— Vráti, keď sa vyvráti. — »Vráť, 

suka, koláč!* 

1100 Zaplatiť, vyplatiť. Nemôže sa mu 

vyplatiť, ako Liptov za Jánošíka, l) 

— » Nestaraj sa, žena má, už som 
dúhy (dluhy) zplacil : od kmotra som 
požičal, Židovi som vrácil.* Z Boš. 
dol. — Zaplacil mu štyri týnne 
(týždne) na mesác. Z Boš. dol. — 
Zaplatil do' grajciara; — statočne 
(iz: poctivé). — Zaplatil chrbátom 

— chupami (chlpami) — kožkou — 
pätami. Č. 581. Adalb. Zapíacič 4. 

— Zaplatí potom, keď na deravom 
moste nájde; 2) — keď Pán Boh bude 
hudcom platiť. Č. 631.; — keď sa 
mu myš okotí. — » Zaplať za 
bryndzu ! « 



Uštepačné výroky nevdéčného 
dlužnika. 

>Jaj, či už nemáš iba to, čo som ti ja 
dlžen?!* 

»Veď ešte neutekáme!* — »Veď sa 
ti to hockedy zíde.* 

» Veď si ja to viacej neurobím.* {-zz Ne- 
chci podruhé tvou pôžičku.) 

»Veď to ešte dost minieš.* 



Zlostné výroky protiv tomu, kdo 
nechce pújčiti. 

Daj si ho zasoliť! — Daj si ho za nos 

rám; — za sklo! 
Môžeš si ho sjesť! Sjedz si ho! — 

Môžeš si ho sožrat! Sožer si ho! 



19. Peníze zvlášté. 

Prísloví. 

Ako prišly, tak odišly (totiž peníze). 

Bez peňazí do jarmoku a bez kúpy 
domov. 

Bez peňazí do trhu, domov bez soli. 
Č. 163. Adalb. Pieni^dz 3. (Vzta- 
huje se jedno i druhé hlavné na to, 
když hospodár obilí na trhu nepro- 
dal.) 

Bez peňazí na svete človek nič ne- iiio 
zvedie ; — darmo sa človek pletie. 
Č. 162. 

Čím viac peňazí, tým viac starostí. C. 
169. 

Dieťaťu nedávaj nôž do ruky, a hlú- 
pemu peniaze. 

Hneď je šuhaj nemý, čím peňazí ncní. 

Hnoja a peňazí nikdy nieto dosť. 

Jedným peniaze slúža a druhí slúža ms 
peniazom. Sr. Adalb. Peni^dz 84. 
D. Bogactwo 13. 

Keby sa peniaze tak liahly ako smeti ! 

Kto bez peňazí chodí, toho psi obš . . . 

Kto chceš peniaze schovať, schovaj ich 
pod červenú bradu. (Trenč. Význam 
neznámy.) Šuj. 

Kto má peniaze, má diabla; kto nemá, 
má dvoch. Sr. Adalb. Peni^dz 18. 

Kto má peniaze, má poctivosť. 1120 

Kto má peniaze, to je pán. (Též:) 
Teraz je ten pánom, kto má peniaze 
(ne dle rodu). 

Kto má šupáky (stŕíbrňáky), netreba 
mu rozumu. (»Šup, šupec*, predtím 
tenučký stfíbrný peníz. Srovn. » šu- 
pina*. Šuj.) 



1) Zbojník Jánošík (viz pozn. k Bottove básni > Jánošík*) dle báje lidu slíbil »vy- 
stanoviť* jeden regiment vojska, jestli jej propustí na svobodu. Avšak obesili jej za 
žebro. Krajinská správa, dovédévši se o slibu Jánošíkove takto zmafeném uložila prý 
za pokutu Liptovské župe každoroční poplatek. 

2) Megfizetem, ha lelek a lyukas hidon. 



Digitized by 



Google 



183 

vyžína. — 
iu. 
uchmatne. 

tné o zboj- 

bez práce 

:ích »poza 

— Každý 1225 
isie. — Č. 
káč. 

»Deti moje 
láčte!< (po- 
éž:) »Otče 

nás na la- 
o kúštičku: 

čo vidíte, 
;chajte !) Ja 
n ; čo som 
(aneb : ne- 
:ém zlodeji.) 
, čo kone 

[e popadne; 

h doma, šli 

ŕekl Cikán, 1230 
u hlavu ka- 

aj statočný 

istie, že má 
turbicu T. 
na, povedali 
seň.) 

iesťd dlaň. •^) 1235 
Žije na pét 

íkavé prsty, 
í sa mu na 
sa mu pri- 

imi ; — za- 
ratilo sa — 

ízmé. T. 



Digitized by 



Google 



182 



X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 22. Hra o zisk. 



22. Hra o zisk. 

Prísloví. 

1165 Aj Žid nabil syna, keď po prvé vy- 
hral. 1) 
Čo leží, to beží. (Hráčske pravidlo.) 
Karty. 

Karty sú čertove obrázky. 

Z karát ešte nik nezbohatnul, ale 
mnohí už na žobrotu vyšli. 
Keď sa ti najlepšie darí, prestaň hrať. 

Č. 83. Adalb. Gra 4. 
UTO Kto nehrá, neprehrá. (Též:). Nehraj, 

neprehráš. Č. 142. Adalb. Grač 15. 
Kuráž platí, kocka hrá. (Také posmé- 

lování k podniku vúbec.) 
Najlepší hráč — najväčší lotor. Č. 142. 

Adalb. Gracz 3. 
Prvé štence do vody — za plot — 

hádžu. Prvé štence odpuštence. 2) 

Č. 426. Adalb. Kot 61. Pies 161. 

Perše kotky poza plotky. Šár. 
Prvé vyhranie z vrecka vyhnanie. 3) Č. 

142. (Též:) Perša hra — pša hra. 

Šár. 
1175 Svada pri hre rada. 

V ihre ani čert nevydre (nazpät). VI. 

SI. 223. Co dostaneš pri hre, ani 

atd. Adalb. Gra 5. 
Všetko utratiť, alebo všetko vyhrať, ale 

skôr to prvé. (Také o kupeckých 

a j iných podnicích ) 

Porekadla a úsloví o hre. 

» Biblia «:= karty. (Iron.) 
1180 Čerti mu podstlali. (=: Mél štéstí ve hre.) 
Do brucha mu hladí. (Vypočítavý hráč.) 
Karty. Dobre — zle — mu ide karta. 

— Neide mu karta. Karta sa mu 

obrátila. 
>Kubo, dolu gate! Kubo zapri knižku! 

(K prohrávajícímu.) 
Na svitaní bravy opaľujú. (Kdo k ránu 

prohrává.) 
1186 Perie, pierka. Obstrihali mu perie. 

(Viz 1187.) — Nechal za sebou pierka. 

Č. 607. — Pustil perie. 



Pod skalou ryba (i=: dobré) ; — žaba (^: 

zlé.) (Užívají kartári pri zvedání karet.) 
Podšklbali ho. Č. 627. Poščípali ho. 

»Ale ta poščípali!* Pr. Modra. 
Prehral by aj plášť z Krista Pána. 
>Tu vari psov drali!* (Hovorí stále 

prohrávající.) »Už je fuč!« 
Večer psov derú, proti ránu svine obá- ii9o 

raju. (Viz 1184.) 
Vyhral z kapsy (z=prohral.) 



23. Zlodej s tví. 

a) PŕislovL 

Ihlička. Srovn. Č. 146. 

Najskôr ihličku, z ihličky na kravičku, 
z kravičky na šibeničku. — Najskôr 
špendlíček, potom ihličku, nuž ľahko 
prídeš na šibeničku. — Z ihličky 
na truhličku, z truhličky na kra- 
vičku atd. 
Kdes nepoložil, neber. Adalb. Brač 24. 
Kmíň. 

Nebolo by kmíňov, keby nebolo ko- 
morášov. Z Boš. dol. 

Pred kmíňom niet zámku. Pr. ii95 

Kradnúť, krás ť, ukradnúť, krá- 
dež. 

> Bodaj nemal viac, iba to, čo ukrad- 
nul!« (Proklínání zlodéje) 

Daj pozor na svoje veci, aby ti ne- 
ukradli Poliaci.'^) 

Krádež — faleš. 

Kto kradne, má jeden hriech; kto 
ukradené hladá, má sto hriechov. 
(Význam ?) 

Kto kradne, tomu zle platia. 1200 

Kto nemôže vzjať, ukradne. 

» Vzdychaj duša, telo pôjde v noci 
krásť ! « (Tím se posmívají zlodejovi 
svatoušku. Šuj.) 

Remeslo. 

Aké remeslo, taký cech!* (Tak pri- 
volávali pŕedtím zlodejovi, když 
takového soudebné holí trestali.) 

Zlodejstvo ľahké remeslo, ale ťažký 
cech. 



1) Zsidó is megverte fiat, mikor elôszôr nyert. 

2) Ebnek se jó az elsô fia. 

3) Srovn. Erstes Gluck — Hundsglúck. Prima fortuna raro bona, sad si bona, 
valde bona. 

^) Čelak. udáva jako slovenské a sice, místo » Poliaci* — >Némci.« str. 470. 



Digitized by 



Google 



23. Zlodejstvu 



183 



1205 Tchor neškrtí vo dvore, kde sa zdržuje, 
ale ďalej. 
Vlk, vlčko. 

Dotiaľ vlk nosí, až jeho samého po- 
nesú. Č. 263. Adalb. Wilk 68. — 

Nosil vlčko nosil, a už jeho nesú. 

Č. 146. 
Vlk i z čítaného bere. Č. 143. Aj 

z čítaných oviec vlk bere. i) Adalb. 

Baran 13. Wilk 3. 
Zlodej, zlodejstvo. 

Malých zlodejov atd. (Viz VIII. D.) 
Mladý žobrák, starý zlodej. Sr. Č. 

67. Mladý Iháŕ - 
1210 Na zlodzejovi košula hori. Šár. 

Nebolo by zlodeja, keďby nebolo 

ukryvača. (Viz 1194.) Č. 145. 
Pred zlodejom nieto zámky. 
Príležitosť robí zlodeja. Č. 144. (Zdá 

se býti polehčujícím ; avšak bázeň 

boží nezná žádné príležitosti ke 

krádeži.) 
Strež, koľko chceš, zlodeja, ženy a 

blchy neustrežieš. 
1215 Zlodej dáva lepší pozor na seba, ako 

íudia na zlodeja. Č. 145. Lépe — 
Zlodej híadá plné komory, a dôjde 

i pustej. (Žaláf.) 
Zlodej na zlodeja nepovie. Č. 353. 

Adalb. Zíodziej 31. 
Zlodejovi cestu neukazuj. 

Zlodej domáci. 

Domáceho zlodeja neľahko ustrežieš. 
— Domáceho zlodeja ťažko sa ustrie- 
hnuť. Č. 144. Adalb. Domowy 1. 
Zíodziej 2. — Domáci zlodej naj- 
horší. — Pred domácim zlodejom 
sa neukryješ.2) Č. 144. 

b) Porekadla a úsloví o zlodéjstvi. 

1220 Bol by z neho organista : mechy z voza 
ťahať. 
Brať. Bere, kde nepoložil. (Též:) Na- 
šiel, kde si nepoložil. Č. 539. Adalb. 
Brač 2. — Čo vidí, to bere. — Len 
to nebere, čo nevidí. 



Brázda. Cudzie brázdy vyžína. — 

Vyháňa na nesvoj u brázdu. 
Čo vo dne vidí, to v noci uchmatne. 

— Druhému odoráva. 

Chodí poza bučky. (Prvotné o zboj- 
nících; jinak i o sem tam bez práce 
bloudících, také o žacích >poza 
školu « chodících.) 

Jedol z neváženého mäsa. — Každý 1225 
klinec sa pred ním trasie. — Č. 
539. — Kúpil to za utekáč. 

Kradnúť, ukradnúť. »Deti moje 
nekradnite, len domov vláčte!« (po- 
tahnite T.) Č. 501. (Též:) >Otče 
náš, tatka náš, posadil nás na la- 
vičku, dal nám chleba po kúštičku: 
deti moje, nekradnite, čo vidíte, 
uchmatnite! (aneb nenechajte!) Ja 
som starý, nekradol som ; Čo som 
videl, uchmatnul som (aneb: ne- 
nechal som). (O pokrytském zlodeji.) 

Chodí na zpoveď s tými, čo kone 
kradnú. 

Kradne ako straka, čo kde popadne; 

— čo kde vidí. 

Neboj sa zlodejov; niet ich doma, šli 

kradnúť. 
» Siedme nepokradneš!* (fekl Cikán, i2jo 
nechávaje každou sedmou hlavu ka- 
pustnou, když kradl.) 
>Skryjte si, lebo dohán aj statočný 

človek ukradne.* (Žert.) 
Ukradli mu truhlu, ale šťastie, že má 
od nej kľúč. Č. 498. — turbicu T. 
>Pokapala na salaši slanina, povedali 

na našeho Martina.* (Píseň.) 
Prsty. 

Kúpil to za päť prstov, šiestu dlaň. •^) 1235 
Č. 539. VI. SI. 234. Žije na pét 
prstov, na šesty chmat. 
Má dlhé prsty; — lipkavé prsty. 
Adalb. R^ka 12. Lepí sa mu na 
prsty. — Na prsty sa mu pri- 
lepilo. 
Zmizlo mu medzi prstami; — za- 
viazlo — ostalo — ztratilo sa — 

Ruky. 

Čo oko vidí, to ruka vezme. T. 



) Megjegyzett juhból is elvisz a farkas. 
2) Házi tolvajtól nem lehet ôrizkedni. 

Er nimmt mit fúnf Fingern und einem Griff. 



% 



Digitized by 



Google 



184 



X. B. Dobývaní a užívaní majetku. 



Má smolné — zasmolené — ruky. 

Č. 539. Adalb. R^ka 57. Smola 6. 

1240 Prilepilo sa mu na ruky — na prsty. 

>Tam môže všetko spievajúc vynosiť.* 

(=: Otevŕeno, nezamknuto.) 
Tá vec dostala nohy. im Ukradli ji.) 
Ten aj z ohňa uchytí. Pr. 
>Tu si, kupec Trnavský.* (Když zlodéje 
polapí.) 
1245 Večer sa obúva a ráno vyzúva. 

>Veď hádam chodí do kostola!* (Dô- 
verovaní, že neukrade.) 
Vezme ti, a čobys to mal pod kožkou. 
Srovn. Č. 579. 

c) Zlodejská pŕisiovi, 

>Či gazda nebude viacej siať, keď mu 
raz Pán Boh nepožehnal?* (Tak se 
vymlouval zlodej pred soudcem, pri- 
pomínaj ícím mu s ustrnutím, že už 
byl tolikrát pro krádež trestaný.) 

Kto si ztratil, nech si hľadá; kto si 
našiel, nech si nedá. 



» Ľudia kradli i budú!* (Tím ukrýval i26D 

svou hanbu ten, kterého co zlodéje 

s bubnem po obci vodili.) 
Neukradneš — nemáš ; nevychváliš, ne- 
predáš. Sr. Adalb. Brač 23. Krašč 

21. 
Neváženého mäsa najlepšie sa naješ. 

Č. 148. Není - 
Nezavreli ťa preto, že si ukradnul, ale 

že si zle skryl. Č. 147. Nevéšejí — 

Adalb. Krašč 25. 
Nie je to zlodej, čo ukradne, ale čo 

zle schová. 
Oklam blázna ako chceš, a múdreho 1255 

ako vieš. 
Popíjaj, popíjaj, nekradni, nezbíjaj ; čerta 

napopíjaš, ak si nenazbíjaš. (Píseň.) 
>To Pán Boh pre každého požehnal.* 

(Tak hovorí zlodej na ovociné po- 

stižený.) 
Ukradni, neboj sa nič, len dobre schovaj ; 

— len sa nevyzraď. 
Za mladi nazbíjaj, na starosť užívaj. 



Digitized by 



Google 



XL Zvláštni stavy, rod a zamestnaní. 



1. Zeman a sedlák; mešťan a vesničan 

(slov. dedinec); domorodý a pŕisté- 

hovalec. 

Prísloví, porekadla a úsloví. 

>Dám ja tebe dediny! či nevidíš na 

túrni hodiny ?« Sr. Č. 611. 
>Ja tu koreň, prakoreň, a ty >priš« ; 

— zkäde noha, zkäde ruka!« (Viz 4.) 
Má >harmálesy« so starým panákom; 

— na psej koži. (Zeman.) 
>Priš« nebude tu rozkazovať!* 
Rod, narodiť sa. 

Rod ako rod, len ty sám dobre rob. 
Adalb. Ród 4. 

S čím sa kto narodil, tým sa i živiť 
musí. 

»Z rodu královského a plemena va- 
lašského, c (Z písné Betlémské o Vá- 
nodch.) 
Seflliak, sedliacky, i) 

Bôh ešte taký zákon nevydal, aby 
sa sedliak v práci potrhal. 

Keď sa páni svaďá, obyčajne s veže 
sa to na sedlákovi. Z Boš. dol. 



Keď sa páni svadia, sedliakovi dadia ; lo 
— sedliaci sa za vlasy ruvať musia. 
Č. 325. Sr. Adalb. Pan 74. 

>My sedliaci sme ako ryby: kam 
nás zaženú, tam nás lapajú.* 

»Na bok sedliak, ide zeman !« (Na 
tento rozkaz odvetili sediaci:) >Na 
bok sedliak, ide žobrák !« 

Pánis a medzi sebou bijú, a sedlia- 
kovi koža praští. 

Páni sa medzi sebou hnevajú, a se- 
dliaci sa za nich bijú. 

Sedliaka nepremudruješ. i5 

Sedliak božie stvorenia, ale huncút 
od koreňa; — šelma od naro- 
dzenia. Č. 327. 

Sedliak čím viac má detí, tým je 
bohatším. '^) 

Sedliak — grobian. 

Sedliak i čerta prevedie (pfelstí). 

Sedliak je ako vŕba: čím ju viac 20 
obtínaš, tým bujnejšie rastie. Č. 
337. Chlap 3) jest - 

Sedliak má tvrdú hlavu.-*) 

Sedliak na všetkých robí. 

Sedliak neborák ! (ubožák.) 



1) Mnohé vztahuje se na dobu poddanství. 

2) Máje nadost domáci čeládky není nucen lidi cizí za mzdu najímati. To platilo 
pŕedtím, pokud se hospodáŕství mezi dčti nerozkouskovalo. 

3j V tomto smyslu jest slovo »chlap« Slovákovi nesrozumitelnč. Užíva ho následovné: 
•Chlapi a ženy* zzmužští a ženské. »Chlap si, pochlapil si sa« — provedl si mužný čin. 
»Chlapi pracují,« (t. j. jakovíkoli délníci). Avšak Slovákovi nikdy není chlap to samé, 
CO sedlák! 

'*) Zle v smyslu >tvrdá lebka, ^ nebo jinak »tvrdá hlava* značí Slovákovi •ne- 
ši hopnost* 



Digitized by 



Google 



186 XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní. 1. Zeman, sedlák. 2. Úŕadnictví. 



Sedliakovy cepy — sekera — do 
ruky, nie pero. Srovn. Č. 568. 
25 Sedliak pána, Žid sedliaka a Žida 
čert, ale naposledy sedliak ešte aj 
čerta oklame. 

Sedliak pred Bohom vzdychá, pred 
pánom narieka, — huncút, šelma 
veliká. Sr. Č. 327. 

Sedliak sa vždy za ušima škrabe. 

Sedliak s čertom do školy chodil. Pr. 

Sedliak v hore — vlk vo dvore. 
(Bére cizí dfíví.) 
30 Sviňu nepresviníš, vlka neprevlčíš, 
babu nepreškriepiš, sedliaka ne- 
oklameš. 

>Ty vrece sedliacko!« 

> To je naše, sedliaci : po robote do 
práci (e) ; však iného nemáme, 
všetko pánom dávame. « 

» Vystúp, sedliak!* 

»Živ nás Boh, sedliacke cepy a pan- 
ská stodola!* (Pŕípitek mlatcúv.) 
36 > Šťastný pán mešťan a ja len dedinčan!* 

(Posmešné.) 
> Varuj z cesty, arak more, pán Ordódy 

sa vezie!* > Varuj z cesty, sedliak* 

atd. (Tak kŕičel slúžneho hajdúch na 

Cikány a sedláky v Trenč. stolici.) 
Zeman. 

Jednou stvoril čert kozu a ďábel ze- 
mana. (Slyšáno asi pred 70 lety od 
Čecha, lesního úradníka v Hrádku, 
v Liptove. Ponévadž tohoto prísloví 
v Čel. není, dali jsme mu zde místa, 
tŕebas jest české.) Sr. Adalb. 
Koza 18. 

Zeman — chleba nemám; — kúska 
chleba nemám. Č. 98. (Dokladá se 
také:) iba jednu jalovičku, i tú 
predal za kôročku. 
N a z ý v k y. 

Hostiak (srovn. »hu§ták*, i toho času 

užívané mi sto » predmestí*, v jako- 

vých »hosťáci — hospites* bydlili. 

Šuj.) Odkundes, priš, sbeh sveta; 

sedlo (sedlák). 

2. Úŕadnictví vúbec. 
Prísloví a porekadla. 

40 Každá služba má dáku obnôžku. (Po- 
boční pŕijmy.) Adalb. Urzí^d 4. 



Každý úrad má chvost, ktorý dače so 

sebou vlečie. (Viz 40.) 
Komu Pán Boh dal úrad, dá mu 

i rozum. Adalb. Urz^d 5. 
Nedoučenec. 

Nedoučenec od kata horší. 

Nemáš horšieho ako nedoučenec. Sr. 
Č. Lepší neuk — 
Pohubil Pán Boh z neho mlatca. 45 



3. Jednotlivé úrady a vzdelané stavy. 

Prísloví, porekadla a úsloví. 
a) Jurista, služnj, kapitátty hajdúch. 

>Bol tu služný aj pán hajdúch* (fekl 

Cikán). 
Jurista, čo neverí v Krista; — mal 

šaty za trista. 
> Nebojím sa pána, ani kapitána, len 

toho hajdúcha, čo po búcha * 

^) Kňaz, farár, pop, mních. (Viz 85.) 

Ak mám byť zlým popom, volím byť 

dobrým chlapom. Sr. C. 333. Máš-li — 
Čert neplače, keď mních skáče. Č. 334. so 
Čo ti kňaz dá, to musíš sjesť. (=: Co 

ti ŕekne, musíš uvéŕit.) 
Farár na máry, farárka von z fary. 
Farárovi bom! a farárke von! (Též:) 

Farárovi bom ! bom ! a farárka pakuj 

z fary von! 
Farár za dukát, rechtor za turák. 
*Keď mních mlúvi, almužnu loví. Č. ^ 

336. 
*Keď sa žobrák najel, načim mu i do 

kapsy dať. Sr. Č. 336. Když se 

mnich — 
Kňazovi je najlepšie. 
Kňazovský majetok (rozumí se neže- 

natého) a židovskú dušu — to všetko 

jeden čert berie. Sr. Č. 337. Knéžské 

nachování — Adalb. Žydowski 71. 
Kňazské odmrte a židovská duša idú 

v čerty. 
Kňazské vrece nenásytné ; — nená- 6o 

berné; — nenie nikdy plné. Sr. Č. 

336. U popa — Adalb. Ksi^žy 54. 
Kvestári — pletkári. T. 
Mníchom v kláštore, ovčiarom v hore 

(náležité miesto). 



Digitized by 



Google 



3. Jednotlivé úfady a vzdelané stavy. 4. Remesla vubec. 



187 



Nešanuj kňaza, veď nemá detí. 

Pekný je stav kňazský, ale ťažký. 
65 Penéze u knéze. 

Sobota — kňazovská robota. Č. 334. 
Adalb. Sobota 7. 

>To je pastier, čo ovce iba strižie, ale 
ich nepasie.* Sr. Č. 323. Dobrý 
pastýr — Adalb. Owca 9. Wetna 6. 



»Daj tam pre kone sena, a pre pána 
farára slamy ! « (Tak poručil hospodár 
sluhovi, když dovezl v zime knéze 
k pohŕbování.) 

>Ešte olejom razí (nedávno vysvécený). 
TO Vyzvliekol sa. (Zanechal knéžskou dráhu.) 

c) Lekár, (Víz 85.) 

Lekár lieči. Pán Boh uzdravuje, l) Č. 
300. Adalb. Doktor 8. Lekarz 13. 

Neumelý lekár hotový kat. (Též.) Ľú- 
tostivý lekár atd. Adalb. Lekarz 21. 

d) Lekárnik. 

Apatéka drahá kuchyňa. 2) 
Latinská kuchyňa je drahá — naj- 
drahšia — . 
75 Nech nás Pán Boh chráni od latinskej 
kuchyne. 

e) Rechtor, organista^ kántor. 

Rechtor nenechá po sebe iba hŕbu detí 

a roztrhaných kníh. 
Rechtorské vrece atd. (Viz 60.) 
Rechtorovi bom! a rechtorke von! 

(Viz 53.) 
> Starý rechtor, starý pes — jedno. « 

Í Žaloba učitelä zanechaných bez pense.) 
\, 308. 
80 Zomrel rechtor, ale zostal Šlabikár. (Jeho 
místo nastoupí jiný.) 

♦ ♦ 

■* 

Boží gajdoš (—organista). 
>Pán farár, nech sa páči, a pán rechtor 
majú rozum. « (Ponoukání nápojem. ^) 



Rechtor neborák (=z úbožák). Rechtor ka 

neborka. 
»Tomu kántorovi ani žobrák nechytí. 

(=: Ani žobrák ho neprevýši ve zpévé. 

Iron. Ač pravé pred tím žebráci 

nékteŕí skutečné líbezné zpívali. Viz 

o tom XVI. 703., pozn. 3.) 

f) Rychtár, 

Farár straší peklom a rychtár palicou 85 

— áreštom — . (Též:) Farár peklom, 

doktor smrťou. 
Komu rychtár rodina, tomu ide dobre 

hodina. 
Rychtár v dzedzine, cisár v krajine. 

Z Boš. dol. 
Starý rychtár — staré h ... o. 
Volím še do zeme zakopac, jako rychta- 

rovac. Šár. 

g) Úradník.^) 

Dobrý úradník nagazduje i sebe i pá- w 

novi. 
Úradník — úkradník. 

4. Remesla vúbec. 
Prísloví. 

Aké remeslo, taký címer. (Žert, na pŕ. 

o zedníku, když se vápnem, — o ma- 

sáŕi, když se krvi, o hrnčíf i, když 

se hlinou zašpiní.) 
Čo viac remesiel, to väčšia psota. Pr. 
Devätorý remeselník — desatorý žobrák. 

(Též :) Devätoro remesiel a desiata 

psota — žobrota. — Č. 220. Adalb. 

Rzemioslo 8. 
Dobrého majstra — remeselníka každý 95 

nájde. 
Každé remeslo má svoj kumšt; — 

fortiel (Vortheil). 
Keď nevieš remesla, musíš robiť po- 

vriesla. Č. 219. 
Kto mnoho remesiel zná, býva žobrák. 

(Také o mnohonásobném podnikaní.) 
Kto nit majstrem čemu, toten katem 

tému. Šár. 



1) Medicus curat, nátura sanat. 

^) Drága konyha a patika. 

3) Srovn. Papot, mestert kell kinálni, a tôbbinek van esze. 

*) Slovem » úradník* rozumí Slovák vždy jen »správce statku.* 



Digitized by 



Google 



188 



XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní. 



100 Remeselník — zlatá babka ; keď neteče, 

aspoň kvapká. Pr. 
Remeselník — zlatá ruka; čo zarobí, 

to presúka (zz pr opije). 
Remesla sa drž! 

Remeslo je zlatá baňa; — zlatý srp. 
Remeslo má zlaté dno. l) Č. 219. Adalb. 

Rzemiosto 6. 
105 Remeslo sa na potoku nezačiera. (Musíš 

se mu vyučit.) 
Remeslo živí. 
Učeň — mučeň. 
VeFa remesiel, veFa nešťastia. (Kdo se 

vícerých ŕemesel chytá.) 

Úsloví o ŕemeslnictvé. 

Prepustili ho. (Stal se tovaryšem.) — 
Remeslo mu smrdí. — Robí na 
svoju ruku. — Tovaryš — nevie nič. 
— Už sa preučil. (O špatné práci, 
starého ŕemeslníka.) — Už vystál 
svoje huncútstvo (učňovství). 

5. Jednotlivá remesla, závody 
a zamčstnáni. 

Prísloví, porekadla a úsloví. 

a) Baník, 

110 Kto pajuje (bane) na železo, vozí sa 

na štvorke; kto na meď, na párke, 

a kto na zlato a sriebro, chodí peší. 

Nieto väčšieho blázna, ako baník, lebo 

hľadá tam, kde si nepoložil. 2) 



Cnostná ruda (:= výdatná). — Tam 
robil starec. (O starých, zanechaných 
dolech.) — Trafili na žilu. 



10. Szewc 8. O. 108. Kovalova 
kobyla a ševcova róba (žena) najvéc 
se boskem nachodli. (V pŕeneše- 
ném smyslu asi tolik, co : Sám 
nekoná to, co j iným káže. Mnohý 
paedagog vlastní dítky zle vychoval.) 
(Též:) U ševce najhoršie boty. 

To má čižmár v zisku, čo natiahne ns 
v pysku (totiž käži). Adalb. Szewc 
19. 

Ševci v pondelek hľadajú Kryspína. 
Z Boš. dol. 

Švec sa neporúbe — nepotne (praví 
tesári). 

c) Kolár, 

Hlava tri dni, spice tri roky, bahry 
tri mesiace. (Ty časti kola nejlepší 
j SOU z dreva tak starého.) 

d) Kováč, 

Nieto majstra nad kováča, — ten zo 

starého robí nové. 
Šmikeň (výheň, kuzeň) má veľké ústa 120 

{.m mnoho stojí). 

e) Krčmár, 

Kde kresťan kostol vystaví, tam čert 

so Židom krčmu pristavuje. Novohr. 
Krčma bez Žida — kostol bez kňaza. 
Krčma je dobrá, ale pocta je zlá. 

(Dlužníci.) 
Krčma je pre poriadnych ľudí. Sr. 

Adalb. D. Karczma 20. 
Mlyn a šenk sú čertova škola. 125 

Po kočišovi bič, po krčmárovi nič. Sr. 

Adalb. Furman 9. 
V krčme je každý pánom. 



ô) Čižmár, švec. 

Čižmár aj na kameni vyžije.^) 
Čižmár obyčajne deravé čižmy nosí.**) 
Sr. Č. 332. Nejhorší - Adalb. But 



Krčmárska krieda (dvoucípová.) Adalb. 

Kréda 3. Pisač 8. 
Zlatá britva. (Krčmár.) 



') Mindcn mcsterséfrnek arany a fencke. 

-) Úplne: »Nieto väčších bláznov, ako baník, kňaz a rechtor, lebo baník atd.; kňaz 
si oblieka na vrch to, čo druhí na spodok (bílé roucho), a rechtor spieva keď druhí 
plačú (pi^i pohŕebování).* 

3) Sr. Jég hátán is elčl. 

*) Ritka csizmadiának van jó czizmája. 



Digitized by 



Google 



5. Jednotlivá remesla, závody a zamčstnání. 



189 



f) Krajčír. 

130 Dva razy meraj, raz strihaj, l) (Také 
o opatrnosti vúbec.) Č. 259. Deset- 
krát — Adalb. Mierzyč 2. 
Krajčír, mlynár a bača najlepší »pšóres« 
majú (berouce jiným látku, obilí, sýr 
ze svéŕené jim zásoby.) (Jiná viz níž 
>Ševkyňa« a 142 ) 

g) Kuchárka. 

Čistota najlepšia kuchárka. 
Kuchárka sa pary najié. 
Zaľúbená je, lebo presolila. (Panské 
prísloví.) 



135 » Kuchárka z Ošklivíc« (nečistotná). 
Tá po kuchyni tácky vozí. (Která 
jídla mnoho >zatrepává«). Pr. Modra. 



j) Mlynár. 

Keď mlyn stojí, tedy mlynár počúva, 

kde mláťa. 
Keď nemele mynár (sic), melú jeho. 145 

Z Boš. dol. 
Mlynára sa múka lapá a ševca smola. 

(V pŕenešeném smyslu o mravích.) 
Mlynári sú hodní chlapi, keď jim pýteF 

» tlapy, tlapy !« 
Mlynár keď má vodu. pije víno; keď 

nemá vody, pije vodu. 
Mlynárovi voda doženie. 
Mlynár sa vtedy prebudí, keď mu mlyn 150 

zastane. 2) Adalb. Mlynarz 8. 
Mlynár sedí na kolese, a voda mu 

všetko nesie. 
Najväčšie mýto berie mlynárka (nebo 

mistr mlynár zodpovéden jest pred 

právem, tovaryš pred mistrem, a jen 

mlynárka pred žádným). 



h) Lovec (poľovník) a rybár. 

Ryba — chyba. (Pochybný zdar lovu. 
Jiný výklad: Zanedbávaní hospodáf- 
ství pro lovení ryb.) Adalb. Ryba 19. 

Rybár, vtáčnik a hudec — traja žo- 
bráci. 

Sto jágrov, sto rybárov a sto muzi- 
kantov — tristo žobrákov. (Též.) 
Sto kartárov, sto rybárov atd. 
140 Zajačik — beháčik ; rybka — chybka ; 
vtáčik - mrháčik. O. 108. Pták - 
mrhák; rybka — chybka. Č. 135. 
Rybička — Sr. Adalb. Ptasznik. 

i) Mäsiar. 

Mäsiar keď nevyšteká (když kuj^uje 
hovádko), veru nevyseká. Č. 332. 
— Mäsiar nevyseká toporom, ak nie 
jazykom. — Ak ho na trhu nevy- 
šteká mäsiar, na kláte ho nevyseká. 

Za krajčírom veš, za mäsiarom pes. 
(O výnosnosti.) 



To je len taký mäsiar: »kde tu svinka 
zdechla?* 



>Či my piesok meleme?* (Dôtka činéná 
mlynáfi, když s mletím odkladá.) 

> Toľko má mletia, že je mlynici ťažko 
držať. « 

k) Murár. 

Malta je majster. iss 

Včely ťahajú robotu dolu a murári 
hore. (Vlastné hádanka : jakový rozdíl.) 

1) Ovčiar. 

Bača (správce salašní, prední pastýŕ 
ovec), ktorý za dvadsať rokov ba- 
čoval, je už zrelý na šibenicu. (Tolik 
poklamal pri vydávaní syru.) 

Sniežik popaduje, valach sa raduje (že 
už nebude pásti). 

Valach a Cigáň — všetko jedno. ^) 

> Valaška, cedilo (cedidlo) — všetko 160 
moje bydlo « . ( » Valach « = ovčí pastýr . 
» Valaška* ziijcho malá ale dobrého 
>rezu« sekyrka, na kterou se pri 
pasení podepírá. > Cedilo iz: veliká 
hounéná torba. Proč se pravé »ce- 
dilom < zve ?) 



*) Jó mesterember kétszer mér, e^yszer vá<T. 

-) Wenn die Múhle des Nachts stehcn bleibt, wacht der Miillcr auf. 
^) Čelakovský má to mezi národopisnými : Cikán jako valach — jedno to psí víra. 
Str. 473. Viz však slovenské » valach* 160. 



Digitized by 



Google 



190 



XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní. 



m) Pltnikj drevokupecívo. 

Pltnica je dobrý voz, ale potri nos. 
(=: Drevokupectví >po plťach« (:vo- 
rech:) jest výnosný ale odvážny 
podnik.) 



» Varuj glovy (hlavy), pobije ti gnidy 
(hnidy)!« (Tak volají žertovné Ky- 
sučtí > pltníci* v Trenč. stolici, když 
popod most >plť« vežou) 

n) Priadka, 

Čo sa v sobotu napradie, to tkadlec 
ukradne. 

Keď neusedíš, nuž nenabeháš. (Také 
o šití.) 
165 Tenká priadka si bola od hrubej po- 
žičať rubáša. 

» Tenká priadka, poď do tanca !« > Ne- 
mám si čo obliecť.* > Hrubá poď!« 
>Hneď, len sa oblečiem. « 



Kde vlas, kde klas. (Nerovná pŕíze.) 
(Též:) Miesty vlas, miesty klas. Č. 
643. Adalb. Pr^dza 3. 

o) Práčka. 

Suché práčky na peci bývajú. Sr. Adalb. 

Praczka 1. 
Velkonočnia priadka, svätodušnia — 

turičná — tkáčka a sobotnia práčka 

bývajú zlé gazdiné. 

p) Rub ár (v lese), 

170 Hora — vojna. (Též.) V hore je ako 
vo vojne. (Nebezpečí pri setínání 
stromô.) 

r) Stolár. 

Keďby stolár triesky žral a desky s . . ., 
mal by sa dobre. Z Boš. dol. 

s) Sevkyňa [čes. šv ad léna). 

Klára — v noci šije, vo dne pára. l) 
Adalb. Klára. Pani 6. 



Ševkyni sviňa pred prahom zdochne. 

Šivačka^) vyšila vtáčka a sjedla vola. 

O. 108. Adalb. Panna 13. (Šarišský:) 

Švačka zrobí vtačka a pri tému volazjí. 



Len tak z päť na šesť je sošité. i75 

Robí stehy (štichy) ako ovos. 
Šije na zajačí skok. 
Šila horúcou ihlou. (Pára se po ní.) 
Šitie, čo môže za každý štich na klin- 
ček zavesiť. 
Sošíva ako sadlo (= ŕídko). iw 

UzoF ako vrabčia hlava. 

t) Tkáčka, tkáč. 

Krosna nechcú behúňa, iba »seďu mňa.« 
Krosna zavadzajú v dome ako stará 

dievka. 
Plátno je vždy hotový peniaz. (Jiné 

víz 169.) 



Plátno krásne ako kvet ; — husté ako dub. la* 
Postav (súkno) krásny, hladký ani šiba. 
Gem. »Šiba« tablice z obloka. > Po- 
stav* srovn. maď posztó z= súkno, 
a slov. > jeden postav krosán,« co se 
na jedno navití, postavení utká. 

6. Vojenství zvláštč. 
Prísloví. 

Bitka na dvoje stojí. Č. 368. 

K vojenskému stavu sú široké vráta, 
alo nazpät úzke. 

Mladý vojak — starý žobrák. Č. 368. 

Nemôžu všetci na posteli zomreť. 190 

Páv, husár a Cigáň nejpyšnejšie stvo- 
renia. 

Pekný je stav vojenský, ale ťažký ; — 
ale len zďaleka naň sa dívať (dodal 
Cigáň). 

Starý vojak — starý cigáň, starý kor- 
heľ (pijan). 

Vojak strieľa, Pán Boh gule nosí. 

Vojna je vojna (hrozná). 195 

Vojna nie každému hojná. Č. 365. 

Vo vojne ako vo vojne. 



^) A mit ma varr, holnap kifejti. 

^j x>Šivačka* jest vlastné šicí polstáŕ, šiječka. 



Digitized by 



Google 



6. Vojenství. 7. Kupectví. 



191 



Porekadla a úsloví o vojenství. 

» Kopať nemôžem, žobrať sa hanbím 
(Luk. 16,3.), viem čo urobím: Pôjdem 
do vojny. (Obyčejnéjší výraz na to: 
» Zverbujem sa.«) 

> Stará vojna*, (zz: Starý vojak.) 
200 Zavoňal puškový prach. (O chlubném 
vojakovi.) 

>Žena, co to za pták.í^« (Tak se ze- 
ptával manžel vojak pŕišedší domô, 
sotvyže pár mesícô u vojšté byvší, 
pokazuje na hus.) 



7. Kupectví zvlášté ; kupovaní 
a prodávání. 

Prísloví. 

Aj na malej hranke o veFa prísť môžeš; 

— prekupčíš (utratíš). 
Cena, zaceniť. 

Aký mäsiar, taká jatka; aká cena, 
taká šatka. 

Cena do mešteka nepadá. Č. 330. 
Adalb. Cena 1. 
205 Cena do vrecka — do mecha — 
nejde. 
Neboj sa veľkej ceny, ale mrcha 

ruky. (Povérečné.) 
Zaceniť je lahko, ale platiť! 
Čas platí, čas tratí. (Viz 261, 262.) Č. 262. 
Adalb. Czas 20. Rok 19. Sr. Towar 7. 
Čím viac kto predáva, tým viac i luže. 
210 Čo je krásne, býva vzácne. 
Draho. 

Čo je dobre, nenie draho zaplatené. 
Draho by ho zaplatil, kto ho nezná, 
a kto ho zná, ani za darmo ho ne- 
vezme. Sr. Č. 534. Kdo té nezná — 
(V pŕenešeném smyslu viz VIII. 
502.) 
Dukát je malý, ale veľa platí. (Chvála 
na pr. malé kravy se strany pro- 
davače.) 
Jednať sa, zjednať sa. 

Dobre nameraj, za čo môžeš, za to 
zjednaj. Sr. Adalb. Mierzyč 10. 
215 Jednaj sa ako Cigáň, zaplať ako pán ; 
— ako človek. 



Po židovský sa jednaj me, a po kre- 
sťansky plaťme. Č. 329. Adalb. 
Targowač si^ 7. 

Tvrdo zjednaj, mäkko zaplať. 

Zjednaj sa ako môžeš a zaplať sta- 
točne, — spravodlivé. — . Adalb. 
D. Zgodzič. 
Kdé je studénka, voda je chutnéjšá. 

T. (Zboží [:sl. tovar:] z první ruky, 

v hlavnejším sklade. Viz 249, 257, 

265.) 
Kôň, kobyla. 

Darovanej kobyle do zubov nehladia, l) 220 
(Na laciném nevyhledávej dokona- 
losti.) Č. 47. Adalb. Koň 17. 

Darovanému koňovi nenačim do očí 
hladeť. 

Nehfaď na darovaného koňa, čo je 
i slepý. 

Za malé peniaze nehfaď koňovi na 
zuby. 
Krava ide s ohlavkom ; — s retiazkou. 

Srovn. Č. 344. Čí jalovice — Adalb. 

D. Koň (172.) 
Kto mnoho pýta, mnoho spustí (sleví). 225 
Kto váži, ten prisahá. 
Kupec (kupčící). 

Čerti sa radujú, keď kupec nohy 
vytrčí (=: když zemre). 

Kupca, mäsiara a sviňu šacujú, keď 
sa minú. Adalb. Kupiec 6. 

Kupec pravdomluvný, vojak milo- 
srdný (nezdá se býti jedno s dru- 
hým srovnalé). 

Kupec všetko predá, i kabát so 230 
seba. 
Kupec (kupující). 

» Nech má kupec oči ! « (Ovšem ! ale 
prodavač nech má svedomí!) 

Prvého kupca neopúšťaj. (To zvlášté 
pri prodávání hospodárskych plodin 
na trhu.) Adalb. Kupiec 11. Sr. 
Targ 2. 
Kúpiť, kupovať. 

Bez oldomášu 2) ani kúpiť, ani predať. 

Hlúpy všetko kúpi. 

Kto haní, rád by kúpil; kto chváli, 235 
rád by minul, — predal — . Č. 103. 
a 330. Adalb. Kupič 3. 



^) Ajándék marhának nem kell fogát nézni. 
A z maď. »áldomás« = der Kauftrunk. 



Digitized by 



Google 



192 



XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní. 



Kto kúpil koňa, berie aj uzdu. Srovn. 
Č. 344. Ohlav - VI. SI. 229.1) 
Adalb. Koň 172. 
Kto kupuje, odprosuje ; kto predáva, 

draho dáva. 
Mačku vo vreci nekupuj. 2) (Také 
vôbec výstraha pred neobezŕelostí.) 
Srovn. Č. 332. a 536. Zajíce — 
Adalb. Kupič 5. 
Lacné, najlacnejšie. 
Čo je lacné, nenie vzácne. 
240 Čo je vzácne, nenie lacné. Č. 331. 
Adalb. Zacny 1. Sr. VI. SI. 228. 
Kdo lacno kúpi, dva razy piati. 
Lacnej kúpe sa nikdy neraduj. Č. 331, 
Lacné mäso — riedka polievka. 3) 

Č. 331. 
Lacno kúpil, draho predal ; moc za- 
robil a — nič nemal. 
Najlacnejšie je vtedy, keď jesú pe- 
niaze. (>Jesú< iz: sú; ale >jesú« 
vztahuje se vždycky na zásobu, 
nacházení se ^ »es gibt«, tak j ako 
i jedn. čís. »jest, jesto.«) 
45 Malý klas — málo zrna. (.z: Malý ob- 
chod, malý zisk, a rozličný jiný 
význam.) 
Meštek. 

Kto nedoloží pyskom, ten doloží 
meškom— meštekom — mešcom — . 
(Kdo se nezná smlouvati.) 
Kto si neprezre oči, prczre meštek. 
Č. 331. Adalb. Oko 29. 30. 
Mira — vira. (=: Ať ji véŕí, kdo chce. 
Aneb snad také : Méŕ, pak uverím.) Šár. 
Na cepe víno dobré. 
260 Na dobrom dobrý zisk; z ledačoho 
leda škoda. 
Na dvoch kúpa stojí. 4) 
Nehlaď si doložiť na lepšie. (»Nehraď 

si« =: nelituj si.) 
Niet väčšieho cigáňa ako je mincier. 
Peniaze. 

»Moje peniaze sú tak dobré ako 
tvoje.* (=: Nemáš práva koupi 
pŕedchytávati.) 
256 Za ledačo škoda peňazí vydať. 



Planý tovar ľudia iba obrehujú; — 
ogandžujú (=:pomluva). 

Poďme do pravdy! 

Po predku platia a po zadku bijú. 
(Toto poslední slovná hra.) 

Predajná krava každá teľná, a kobyla 
ako chceš: ak chceš, žrebná, ak 
chceš, nie. ^) 

> Slepý slepého, krivý krivého.* (To ^^ 
jest: sám slepý, kdo slepého kone 
koupil, atd, ponévadž se > slepota 
a kfivota« snadné pozná, a tak kupec 
nemá práva pŕedešlému majiteli ho- 
vádka námitky činiti. To jest ovšem 
tak po právu, ne ale podlé svedomí.) 

Trh. 

Prvého trhu sa drž. Č. 329. 
Trh platí, trh tratí. 

V kráme všetko veria, len Boha nie, 
(t. j. dávají na úver). 

Zlato je zlatom, sriebro je sriebrom, 
ešte sa v ňom nečistota nájde ; — ešte 
jesto rozdiel v ňom. (Výmluvy pro- 
davačc.) 

Zo samého žriedla chutnejšie.^) 265 

Porekadla a úsloví o kupectví; sho- 
vorky pri kupovaní a prodávání. 

>Ani môjmu otcovi ho nedám lacnejšie.* 

(Víz 307.) 
»Báťa, báťa, škoda kráťalc (Když se 

nékdo dal ošiditi.) 
Dal mu nezruky. (z= Litoval, že prodal 

za tu cenu, a tak povera, že taková 

koupé nebude užitečná.) 
»Ej, veď som ho neukradnul, že by 

som ho mohol tak lacno dať. 
Idú k nemu (k prodavači) ako na 270 

oferu. 
Jarmok (jarmak, jarmarok). 

Donesie kľúče od jarmoku. (O tom, 
kdo z trhu pozde pŕichází.) 

Keď Pán Boh z jarmoku príde. (=: 
Když se obilí vyprodá.) 

Zavrel jarmok. (To co výš: Done- 
sie — ) 



*) Ki lovat veszen, a fčkct is vele veszi. 
'^) Zsákban macskát árul. 

3) Olcsó húsnak híg a levc. 

4) Kettôn áll a vásár. 

5) Ha akarom, vemhes, atd. viz V. 61. Pozn. J. 
^) Forrásánál legjobb a viz. 



Digitized by 



Google 



Porekadla o kupectví; shovorky pri kupovaní a prodávání. 



193 



Kúpiť, kupovať, kupec, kupectvo. 
>Hander, hander, handerky, kupujte 
si panenky!* atd. (Tak prokŕiko- 
vali nčkdy bradatí Židé po vsích, 
prodávajíce > šnúrky a galôny za 
handry.c Též: 
275 >Kto si kúpi, bude mať!« — > Ku- 
pujte, idem preč!* 
Kúpil to lacno, akó na Radvanskom 
jarmoku. (Radvaň, méstis pri Baň. 
Bystrici, má znamenité dva výroční 
trhy.) 
Kúpil — predal to len tak >pod 
rukou « (tajné, aneb alesi)oň ne ve- 
rejné). 
Kúpil — predal — to odpoly darmo; 
— za bagateľ. (»Bagater« pŕeneseno 
z >pecatellum.«) 
Kúpil to pobožné ; — za fatku ; — 
za pohlavok; — za zaucho (= ve- 
lice lacno). 
280 Kupoval akoby ho chcel ukradnúť. 
>Nebabri, nekúpiš!* (praví »šefraník<. 
( Kastenträger ) détem »opátrajícím 
tovar « jeho vyložený.) 
Seklo kupectvo (=: Zlý odbyt.) 
Trafil kupec na kramára. Sr. Č. 38. 
Za to by si aj dom s bubnom 
kúpil. 1) 
285 >Malé volky, ale husté « (chváli pro- 
davač svúj » tovar*). 
»Máte ocot.í^* >Veru máme, iba že je 

velmi kyslý.* 
>Máte.?< (kupující povi, CO žádá.) >Veru 
máme, a to toľko, že ho aj pre- 
dávať musíme.* 
»No len udrite, švagre!* *^) 
>No veď už len povedzte, čo obeciate* 
(=: jakou cenu slíbite). 
190 N. N. sa obesil, (zz Víchu na víno vy- 
vesil.) 
Oblizol sa. (Získal nápadné pri koupi 

neb prodeji.) 
>Omoč pyštok, daj peniažtok. nechcú 
dať darmo*. 



Peniaze. 

Dnes za peniaze, zajtra za darmo. ^) 
Č. 49. Adalb. Dziš 11. 
»Môj je kôň (aj.) a tvoje sú pe- 
niaze. (Když sc nemohou > dojed- 
nať.*) 

» Nedám toFko, čoby som tie peniaze 295 
na ceste našiel. « 
To je ako čoby peniaze do vody 

hodil. 
To nenie ani za darmo, ani za pe- 
niaze. (Velmi lacno.) 
»Veď hádam ľudia peniaze po ceste 
nesbierajú* (žeby tak draho platiti 
méli). 

>Veď som ja peniaze neukradol, aby 
som za to toľko dal.* 
Vzal >boŽí peniaz* (závdavek). 300 

Predať. (Viz 277, 278.) 
Rozchytali — rozchvátali — to na 
ruvačky mačky ; — ako čoby darmo 
dávali. 
>Tebe za toliar a druhému za päť 
a dvadsať groši. (O kupci, ŕíkají- 
címu: >To len tak ako tebe!*) 
>Ty si z Dráhoviec. (Ves pri Pie- 

šťanech ) 
»Ty si z lacného kraja*. Sr. Č. 638. 305 

Pán - 
>To je ako žemlička za dva grajciare ! 
— ako žemľa u pekára 4) (Ustálená 
cena.) Adalb. Bulka 4. Cena 3. 
» Toľko je otcu, materi hodno. — 

Toľko je medzi bratmi hodno.* 
>To má zuby.* (Drahé.) 
Trh, tŕžiť. 

Bol trh, že ruka pre ruku nestačila, 

(t. j. z ruky do ruky dávati). 
Dobre tŕži. — Má dobrý trh. 310 

Už je ošacený (= pH kupovaní okla- 
maný). Pr. Modra. 
Váza to ako šcfran (úzkostlivé). 
Včas svoj krám otvoril, ale ho i skoro 
zatvorí. (Také o tom, když mladý, 
nezkušený néco téžkého podniká.) 



*) »Bubon na dome,« ozdoba na »vrch — štíte* v podobe »homoly« (^mohyly) do 
poly vypuklé, jejížto dno pomalováno, jménem aneb monogramem a letopoČtem po- 
psáno býva. (Tympanon). Nad touto *homolou< ční tak zvaná »hálka«, drevená aneb 
kovová, tato jako skrucující se > zastávka < (korouhvička). Šuj. 

2) Dohodnoutí se o cenu hovádka potvrzuje se konečné poslcdním, nejráznéjším 
tlesknutím ruky o ruku, obyčejné s nejakou kupeckou formulkou. Viz XVI. 674—677. 

^) Ma pénzért, holnap ingyen. Krčmársky žcrt^ nikdy za darmo, poncvadž sc 
každé »zajtra« obráti na »dnes.« 

■*) Das ist wie beim Bäcker die Scmmel. 



Ad. P. Z.itiirecký, Slovenská prísloví. 



13 



Digitized by 



Google 



194 



XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní. 



» Všetko mám, len to nemám. « (O špatné 
zásobeném krámu.) 
315 >Za čo je to?« »Za — — « »Bez čoho.í^« 
>Bez mešteka.« 
»Za Čo je to.^« >Za — — « »Iba ak 
i s vami.^« » Prečo nie, ak ma dobre 
chovad budete ! « 
Za tovar groš, za oldomáš dva. 
Zbožie. 

Bolo zbožia na trhu, že bolo ťažko 
zemi držať. 

» Nechcú zbožia brať, ak chceš mu 
ho daruj, ak chceš mu ho na zem 
vysyp.t 
320 Z rúčky do rúčky (hneď zaplatiť). C. 
635. O. 61. Adalb. R^ka 32. 
» Že to len viete tolko zapýtať ; — za- 
ceniť!« 

Úsloví o vysoké cene a klamú. 

Obriadil ho, oplel ho, oplel sa, ošal- 
biaril ho (šalbiar), ošidil ho, ošvábil 
ho, posolil, zasolil mu. ^) 



8. Hospodáŕství zvlášté. 

aj Rolnictvi a zahradnictvi, 
(Víz XIV. Občasnost.) 

Prísloví. 

Ak si nepokakáš, nepopapáš.2) (.n Ne- 

pohnojíš, nepojíš.) 
B()h, Pán Boh. 

Pán Boh je najstarší hospodár. Č. 

3. 439. Kalend. Iháŕ a Búh - 

Adalb. Bóg 265, 353. 
*Pán Boh žehná zrnie a čert trnie. 

(Vlastné »zrno< a >tŕňa«.) 
Pánbožko vedzá, čo robá. (O počasí.) 

Pr. Modra. 
S Bohom je dobre kupčiť. Adalb. 

Bóg 124. 
Šej, kelo zesceš, a Buh požehná, 

kolo un sce. Šár. 
Všetko dobré, čo Pán Boh požehná. 
Brázda. 

Brázda hlboká — slama vysoká. Č. 

421. 
Hlboká brázda — vysoký chlieb. 



Dze zcmák leží, nedávaj reži. Z Boš. 

dol. 
Fizulu je najlepšie sadit na Marka ; — 

na fizulovú Katerínu a Krížové dni. 

Pr. Modra. 

Gazdu malé i veľké hryzie (počnouc 
od hmyzu až po medvede). 

Hnoj, hnoj i ť. Viz 323, 369, 370.) 
Čo smrdí, to hnojí. 335 

Kto polia hnojí, dobre si stojí. Č. 

422. 
Zlá to gazdiná, ktorá hnoj hore ko- 
mínom vyháňa (= slamu páli). 

Chlieb (biely). 

Gazda si nežiada bieleho (t. j. kou- 

pného) chleba. 
Neoraj mi pod biely chlieb. (Srovn. 

pŕedešlé.) 
Škoda prosí bieleho chleba. 340 

Jar. 

Jar je gazda. 

Na jar zamaž, v jaseni zapráš. (O setí.) 
Č. 446. 

Kapusta. 

Drahá priesada — mnoho kapusty 

(a opačné). Adalb. Rozsada. 
Kapustu mastia na hrade, nie v hrnci. 

Kde je ladník, tam sa najie čeFadník. 345 
(Setí ledníku — viky — jest pro- 
spešné.) 

Keď brány oberáš, vtedy do stodoly 
poberáš. 

Keď obrodí grošliak (druh hroznu), na- 
pije sa žobrák. — Kedz zarodí 
grozlák, napije se každý soplák. Pr. 
Modra. 

Keď (na začátku leta) vidno čkora — 
ucholaka — , už jest nový chlieb. 

Kto nechová myši, ten nič nezvýši. Sr. 
Č. 427. 

Kto umočil, ten osuší. (O zmoklém obilí.) 350 

KúkoI — múkol (Když se prodavači 
obilí pro koukol výčitky činí, tento 
upozorňuje tím, že i z koukole mouka 
bude.) 

Lepšia kosenica ako trhanica. 
Lepšia polahlina jako sbieranina. Z Boš. 
dol. 



^) I)as ist mir zu gesalzen. 
-> Ha nem kaka, nem papa. 



Digitized by 



Google 



8. Hospodáfství zvláŠté. a) Rolnictví a zahradnictví. 



195 



Leto. 

Čo je v lete zelené, všetko v zime 
sjedené. 
355 Včely sa tešia kvetu, hospodár letu. 
Č. 450. Lidé — 
Najdrahšie semeno — najlacnejšia kúpa. 
Nedarí še z pišma orac, ani z knihy 
kopac. (:=: Komu kniha, tomu kniha, 
komu pluh, tomu pluh.) Šár. 
Neufaj sa v kvece (kvetu), až je plné 

vrece. Pr. Modra. 
Orať, oráč, oračka. (Viz 330, 331, 
339, 346.) 
Hlboko oraj, hlboko si chleba krájaj. 
360 Jasennie oranie — polovičné hno- 
jenie. 
Jedna oračka — jeden chlieb; dve 
oračky — dva chleby. Č. 421. 
Dvojí — 
Keďby nebolo oráča, nebolo by bo- 
háča. Novohr. 
Koíko oračky, tolko chleba vždycky. 
Ľahká oračka, ľahká zberačka. 
365 Mráz najlepší oráč. 

Tri razy or, tri razy si chleba odkroj. 
Ovos vozí voz; seno len pre meno, a 

sečka je len sračka. 
Po prielohoch psota chodí do dediny. 
Povážať. (Viz 335 a násl.) 

Ak roľu nepovezieš, s role neod- 
vezieš. 
370 Kde sa pováža, tam sa rodí. 

Pšenica na roli gazdu -Qkráť zarmúti 
a 9krᣠpoteší. Sr. Č. 424. Ječmen — 
Rátaj za pluhom rozum sbiera. 
Rok. 

Nie zem, ale rok rodí. i) 
Rok blatnivý zle nás živí; rok sl- 
nečnosti všetko dáva v hojnosti. 
37.-. V dobrý rok sa všetko podarí. Sr. 
Č. 420. Pekný - 
Roľa sa nedá oklamať. 
Semenec, keďby sa nehanbil, i za bránou 

by zišiel, ^j 
Siať, sejba, zasiať. 

Čo sa do dobrej zeme zaseje, všetko 
býva dobré. 



Hrach treba tak (riedko) siať, aby 

si pomedzi neň (keď zíde) baran 

mohol ľahnúť. 
Jačmeň je najlepšie siať, keď je list aso 

na lipe ako groš. 
Keď >kršliačina« svrchu kvitne, vtedy 

je dobrá včasná sejba ; keď v drieku, 

vtedy prosrednia, a keď pri spodku, 

vtedy »pozadnia.« 3) 
Kto husto seje, kabát si der e. Sr. 

Adalb. Siač 4. (opačné). 
*Kto vetry šetrí, nebude siať, a kto 

oblaky, nebude žať. Č. 439. Adalb. 

Siač 22. 
Na jar sej do blata, v jaseni do 

prachu. (Viz 342.) 
Najliep je sáť na Mojžiša (t. j. když 386 

múžeš). Z Boš. dol. 
Ovos sej do blata, jačmeň do prachu 

a žito do hrudy. 4) (Sr. 342.) Adalb. 

Owies 7. Siač 30. 
Skorá sejba Často zmýlá, a pozdná 

vždycky. T. Adalb. Siew 2. 
V kožuchu sej jarinu, v košeli ozi- 
minu. Č. 446. Sr. Adalb. Jarka 2. 

Ozimina 1. 
Slama je striga, kde sena niet. 
Sňah (sneh.) 

Pán Boh sňahom hnojí pre chudob- 39o 

ných ľudí. 
Sneh je ako perina na siatinu. 
Snop. 

Aký chlap, taký snop. (Též:) Čo 

chlap, to snop. 
Kopa (kríž č. mandel) nedá, ak snop 

nedá. 

Tráva, čo aspoň počuje vodu žblnkať 
(č. bublati), už lepšie rastie. (Nižina 
u potoka.) 
Vinica, vinohrad, vinič, víno. 

(Viz 347.) 
Chto (kto) nemá roboty, nech si vy- 3^5 

sadzí vinohrad. Z Boš. dol. 
Veľa vína, veľa svatieb. 
Ve vinohradze tedy kop, kedz ci 

marhulový kvet za sáru (holenku) 

padá. Pr. Modra. 



1) Annus producit, non tellus. 

^) »Semenec« = konopné semeno. Jinde vyrozumívají tím semenka plevele, která 
sc od zrna odvčjí. 

^) »Pozadnia« —pozdní. Jinak pozadní- výmčtní; pozadky^výmétky obilní. 
^) Sr, Porba búzát, sárba árpát. 

13* 



Digitized by 



Google 



196 



XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní. 



Vinica — - biednica; drž záhradu, 

máš náhradu. — Vinica — hospo- 

dárova biednica. Č. 420. 
Viniču netreba daždk, ale motyky. 

Srovn. Č. 422. — modlitby, ale — 

MA) V novine chotčo pochytí ! (Tu doslovné, 

že se v nové zemine vše vydarí; 

avšak obrazné ŕíká se o rození 

dítek.) 

Záhrada je ako všivavá hlava. (Vždycky 

jest CO v ní čistit, plét.) 
Za rosy sa kosí, za šunka (slnka t sa 

suší. Z Boš. dol. 
Žať, žatva. 

Čižmár sa teší dratve a sedliak 

žatve. 
Keď je chviía (pekné počasí), vtedy 

žnime ; keď je dážď, vtedy spime. 
403 Kto prvej sožne, prvej sjie. (Tak 

se potešuje opozdivší se v žatve.) 
Žito. 

Hruda žitu hyža (chyža). Šár. (Též :) 

Hrudka ozimine - priesade — 

búdka. Zvolen. (Pod hrudou žito 

dobre pfezimuje.) 
Keď žito kvitne, cesto redne. 
Žito za dva týždne vzchodí; za dva 

sa perí ; za dva sa sype (klasí sa) ; 

za dva kvitne; za dva sa vyplňuje 

a za dva ešte zraje (zrie). Adalb. 

Zbože 2. 

Porekadla a úsloví o rolnictví 
a zahradnictví. 

Drevené jedlo (ovoce). 
410 Chlapci! jedzte našu repu, alebo suse- 
dove hrozný. (Pri vinobraní.) Pr. 
Modra. 

Jablko kyslé, žeby sviňa zkvíkla od 
neho. Adalb. D. Kv^ašny 8. 

Jačmeň (a jiné obilí) ako múr (hustý) ; 
— ako broky (jeho zrno) ; ~ akoby 
ho hoFub naoberal (čisté zrno); — 
jak klokoč (staphylea L., o klasu). 
Pr. Modra. 

Kapusta biela ako krieda; — zelená 
ako kručina. (Jiné o kapuste viz XIII. 
36. a násl.) 

Klasy ako cepíky. 



Kosiť, kosa. 

Ani holeno, ani koseno. 4i6 

Kosec zostal na koze ; — na chvoste. 
(Který na své postatí za jinými 
zaostal.) 

Tomu zbožiu nič iného nechybí, iba 
kosa. 

Zle sa kosí, ako čoby starú strechu l) 
rezal. 
Kvetu na strome ako okyp (mnoho). 
La n. Lan lesklý ako sklo. (O vláknech. 420 

— Lan — konope — svrčkom na 

gate ; — žabe po oči — po brucho. 

(Krátke.) Adalb. Wysoki 6. 
Orie na nebožiec. (Trojkou, párem 

volu a v pfedu jedním koném.) 
Ovocie. Ovocia toFko, len akoby 

kydnul — nakydal; — až sa konáre 

lámu; — až ťažko stromom. — 

Ovocie dobré, že ťa chuť objíme od 

neho. — Ovocie visí ako pancier. 

(Mnoho.) 
Ovos (a jiné zrno) ako klince; — ani 

oceF. 
Pšenica (a jiné obilí na poli), žeby sa 

koleso mohlo o ňu opreť. 
Semä zišlo krásne akoby vylial. 425 

Slivky čierne ako žúžol; — mäkké 

ani duša. 
Slivky sa už zapaľujú; — brnejú. 
Šteky strílajú. (=: Vítr je vyvrátil.) 

>Šteky« 1= der Stecken, húlky u rév.) 

Pr. Modra. 
To sú len také vŕbovky. (Jablka slabé 

chuti.) 
Tú rolu len vtáčence povážajú — hnoja. 43o 

Adalb. Pole 15. 
Už sme ho dali Bohu do ruky. — Už 

sme dali nivu do rúk božích. (Po 

zašití.) 
Zbožie. Sejem zbožie vo meno božie ! 

— Už je zbožie na rukách. (S pole! 
sebrané.) — Zbožie ako čoby sa 
psi po ňom povláčili. (Též o tráve.) 

— Zbožie poFahlo (od dešté a vetru) ; 
poželelo (pomdlelo, ožluklo); zbadalo 
sa (prišlo pozde ale rýchle do zrostu). 

— Zbožie sa pekne zastavilo. — 
Zbožie (a jiné) zišlo ako šteť (husto). 

— Zbožie husté, žeby ani had cezeň 



^) Totiž slamenou, nebo vlastne jen tato jest Slovákovi 
lová jest »dach* (z nčm. pŕejatč). 



» strechou,* kdežto šinde- 



Digitized by 



Google 



8. Hospodáŕství zvláštč. 6. Hospodárska domáci zvíŕata. 



197 



nepreliezol; — jak duchna — jak 

hora. Pr. Modra. 
Zelina vyhúkla (bujné do vyše). 
Zem dobrá, mäkká ako mach — moch — , 

len tak dýcha. 
435 Zemiaky l) (veliké) ako žemle ; — ako 

oštiepky; malé ako vši. 



ó) Iíospodáŕskd domáci zvirata. 

Prísloví. 
Krava 

Dobrá krava ako matka. (Žertovné 

dokladá se: >a otec ako vôl.« 

Ostatné j iný sberatel poznačil : 

» Dobrá krava ako mamka; dobrý 

vôl ako tatko.*) 
Dobré tela — pol kravy. 
Krava nedojí vemenom, ale pyskom. 

(Tak dojí, jako ji chováš.) Sr. Adalb. 

Kur 26 
Kravička mamička. O. 108. 
440 Kravu a ženu najlepšie po známosti 

brať. 
Kto nemá správičku (?) nech si 

drží kravičku. 
Nedávajú mnohule, ale dobrule. Sr. 

Č. 426. — rohule — mnohule — 
Sto dobrých volov skorej kúpi, ako 

jednu dobrú kravu. 
Vôl, júne c. 

Daj slamy volovi, ta žeň ho povoli 

(pomaly). Šár. 
445 Junec s grošom líha, s dvoma vstáva. 

Sr. Adalb. Koň 184. 
Kone pohádzaly, voly vyťahaly. (Na 

koních ztráta, na volech prospech.) 
Vôl čo nevychodí, to vyleží. (Vy- 

tučí se.) 
Vôl vyleží, kôň vybeží (správne > vy- 
behá «). 
Kôň, kobyla, žriebä. 2) (Viz výš 

>Vôl«.) 
Alebo gazda koňa alebo kôň gazdu sjie. 



Daj kobyle obroku, pustí sa ti do 450 
skoku. Sr. Č. 426. Syp koni — 

Daj koňovi ovsa, môžeš ho hnac jak 
psa. Šár. Adalb. Koň 15. 

»Dal mu za korýtko ohňa a za ko- 
rýtko ovsa.« (V povéstech.) 

Dobrého koňa abys dobre choval, 
a zlého ešte lepšie. 

Dobrý kôň zaslúži, aby ho chlebom 
choval. 

Hodlajakej mršine musíš tak dať žrať, 455 
ako najlepšiemu koňovi. 

Keď prejdeš mílu, postoj na chviľu; 
keď prejdeš tri, koňom čelo utri; 
keď prejdeš šesť, daj jim jesť. Sr. 
Č. 426. Adalb. Jechač 29. 

Koňa, flintu a ženu — to troje ne- 
požičiavaj nikomu. 3) Sr. Adalb. Pies 
229. 

Kone pokorujú'*) za týždeň po ho- 
stine a za dva po veselí. Adalb. 
Jarmark 3. 

Kôň hryzie gazdu zubami i nohami. 

(Potrava a podkovy.) 
Kôň má len jednu nohu. »''*) (Jednu 46o 

nohu ztrativ musí se zabit.) 
Kôň má veľké zuby. 
Koňovi len toho dlhého. Koňovi 

»hopsa< (ovsa). 
Kôň smrdí na maštali, ak ho dobre 

nechováš. 
Kôň zdochýnajúci prade nohami, 

bystrý preberá. 
Kto kone často premieňa, iste utratí. 465 
Michalské žriebä atd. (viz 526.) 
Na jednom koni — na cudzom koni 

— sa chleba nedorobíš. Srovn. Č. 
133. Cizím volem — Adalb. Koň 
51. Wól 20. 

Pánovo oko najlepšie koňa vyobročí. 

— Panské oko kone tučí. ^) C. 
428. Adalb. Pan 143. 

Žriebä má právo choťakde (trebas 
kade) behať. 



*) Pŕerozličné slovenské názvy zemáka — bez ohledu na rozličné druhy jeho viz 
v » Kvetné Slovenska* od Reuss-e. 

*) Ménč užívané: »hača, kobyšťazič. hríbe. 

5) Paripa, fegyver, feleség nem kôzos jószág. 

*) » Pokorovať* 1= smoutiti, smutek nositi po úmrtí pokrcvného. Tu znamená zc- 
mdlenost koni. 

•*») Egy jó lónak esa k cgy a laba. 

♦') Srovn. Gazda szemc hizlalja a jószágot. 



Digitized by 



Google 



198 



XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní. 



Ovca. 
470 Čím tenšia vlna, tým hustejšie mlieko. 
Čo kravy nechajú, to ovce vyískajú. 

(Tu o paši; srovnej >jiskati.<) — 

Ovca sa všade naíska. 
Ovce — zlaté zvonce. — S ovcami 

je dobre, komu sa vedú — daria. 
Rozličné. 

Dobrým zachádzaním i hovädo po 

ruke ti bude. (Také na človeka 

pŕeneseno.) 
Kto má deti, má žial; kto má statok 

(č. dobytek) má škodu. 
475 Lepšia chudá slanina s chlebom, ako 

tučná bez chleba. (Tím se potešuje 

a vymlouvá chudobný, když »ne- 

dokŕmenú sviňu zakóle,« že totiž 

pri lepším vytučení nezbylo by mu 

obilí na chléb.) 
Nemala baba roboty, narobila si klo- 

poty. (Hlavné když hospodyné vejce 

pod kvoČnu podsype.) Č. 623. O. 

108. — koupila si prasc. Adalb. 

Baba 80. 
Nielen to chce žrať, čo bučí, ale 

i to, čo mrnčí. 
Prvé božie. (O prvním plodu, ale 

zvlášté o prvním roji včel. Šuj. 

Následkem toho jakó se zachází 

s prvním plodem?) 
Statok (č. dobytek) — zmätok. 
480 Taká sviňa je najlepšia, ktorá nikdy 

chudá nebola. (Mimo doslovný má 

snáď i prenesený význam.) 
Vŕby sa práša, žíbatka (housatka) 

kapú (hynou). Pr. Modra. 



Porekadla a úsloví o hospodárskych 
zvíŕatech. 

Krava. 

Krava prehorcla. (Prestala roditi.) 
Mlieko krave pojavilo. (Pŕíbyvek 

mléka.) 
Na suchu sa otelila. (Když krava 
>teračka€ má jen málo mléka.) 
485 Vietor ju zašiel. (Lámka.) 
Vôl. 

Voly hrubé — tučné oko delá. — 

Voly chudé ako raky. 
Voly, voly, bodaj boly ! (Též v pod- 
ŕečí Zvolenského kraje od obce 



Priechod.) > Vovy, vovy, bodaj bovy ; 

bravy, bravy (č. vepŕe), bodaj žravý, 

bodaj sa chovavy!*) 
Kôň. 

Čaruj ora za bodora! (Žertovné 

místo »koňa za vola.*) 
Dal koňovi cigánskeho obroku. — 

Dal mu zadok ohňa. 
Dal si koňa na červeno zafarbiť 490 

(odŕíti). 
Dáva koňovi obroku bičom. — Dáva 

ovos koňom videť. 
Kôň, čo mu môže všetky rebrá pre- 
čítať. 

> Kone moje kone, zlámaly mi oje I « 
Kone vyparené, akoby ich vriacou 

vodou oblial. 
Kôň hladký ako sklo ; — ako zr- 495 

kadlo. (Viz 499.) 
Kôň nesúci iba vlkom na újesť. 
Kôň tučný ako perina 
Kôň utekal, len sa mu tak iskrilo 

pod nohami. 
Kôň vypasený, žeby sa doň nazreť 

mohol. 
> Mohol byť kňazom, keď nechce 500 

ťahať.* (Tak vymlouvá svou ukrut- 

nost kone nemilosrdné bijící.) (Viz 

níž > Nesiahaj* atd.) 
>Moje kone, tvoj bič!* (Posméluje 

pán pohoniče, aby pospíšil.) Adalb. 

D. Koň 275. 
Nechce si chuť pokaziť. (O lenivém 

koni.) 
» Nesiahaj teho koňa (vola)!* Odp. 

>Šak má mäso!* Pr. Modra. 
Obrok mu v zadku skáče — hrá 

— tancuje. (Také na bujného člo- 
veka pŕeneseno.) 
Ovos sa dobre ohlásil. 505 

Paripy, len sa tak blyštia. 
Pohádzaly ho kone. (Mél ztrátu na 

nich ; jináč z= spadl s kone.) 
Poletí na ňom ako na tátošovi. 
Ťahá, len sa tak vystiera. Ťahá ani 

smrť; — dobre sa nepretrhne. 
Tie kone idú ako kravy (pomálu). sio 
Sviňa. 

Prasa, čo by sa na groši vykrútilo 

(totiž všemi čtyrmi nohami). 
» Svini poctivosť!* 
Zaklal sviňu len tak bez príčiny 

(totiž málo vytučenou). 



Digitized by 



Google 



8. Hospodáŕství zvlášté. c) Včely, d) Rozličné hospodárske a domovč záležitosti. 199 



Rozlične. 

> Bodaj ste sa chovaly!« (Praví se 

ke »krdlu« housat.) 
515 Honosí sa, že ma tri chvosty. (Tri 

kravy, anebo jiný počet.) 
Mohol by ho na Veľký Piatok bez 

hriechu sjesť v kapustnici. (Vy- 

chudlé hovádko.) 
Nemá ani »heš« ani >keš«. (Ani 

hydu, hydiny, ani dobytku.) 
Nenarastie í na pr. to » prasa <), čo 

ho mastiť budeš. 
•Neprisadil by som viac teľa, čoby 

vraveť vedelo. « 
520 > Nezostalo nám ani srsti.* — >Nemá 

ani chvosta na maštali.* 
Pribiedil ho. (Bídné prezimoval.) 

Pritrčil ho. (S velikou námahou 

pŕichoval, pŕisadil.) 
Riaďa ho (hovádko) ako človeka. 
Statok ako lasice. (Dobre chovaný, 

lesklý dobytek.) — Tučný (kus 

statku), že sa len tak trasie. 
Statok jeho dostáva tlče a pozadky. 

(Slovná hra. Tluč, výprask a tluč 

obilní. Po zadku bití a pozadní 

zrno, výcudky.) 

c) lair. 

Prísloví. 
525 Aký rok na včely, taký na ovce. 

Michalské žriebä, Jakubský roj môžeš 

smelé vyhodiť na hnoj ; — jednako 

na zimu. 
Na jar každá včela stojí grajciar. 
Roj, ktorý se v Máji rojí, za veľký 

voz sena stojí. Č. 448. (Neplatí rovné 

o každém kraji.) Sr. Adalb. Jan sw. 34 
Včeličky sú chudobného kravičky. 
530 Včely majú veľké právo. (Sbírají, se- 

dají, kde chtéjí.) 
Ženci do poľa, včeličky s poľa. Č. 451. 
Úsloví. Išly mu včely na Zdychavu. 

(iz: Vyhynuly. Zdychava je ves v Gem. 

stolici.) 

a) Rozličiit^ hospodáíské a d oni o v ť 
záležitosti. 

Prísloví. 
Aké chotáre, také koláče. 
Ak ty nepôjdeš na dom, i)ôjde dom 
na teba. Ak gazda nevynde na strechu, 



síde mu strecha na hlavu. (Též:) 
Keď kto nechodí na stavanie atd. 
Arendy sú randy. (Statek do prenájmu 535 

daný málo vynáší.) 
Bez dreva horšie ako bez chleba. 
Buď poriadny a budeš sa mať dobre ; 
— a nebudeš ničoho žiadať. Č. 277. 
Diely sú len diery; — hotové diery. 
(O rozkouskování pole mezi dítky.) 
(Víz 585. Též: j Kde sa delí, tam 
sú diery. 
Domáce — trváce. (Plátno, prádlo atd ) 
Gazda, gaz d iná. (Viz VIII. 874, 875 ) 
»Čert ťa tam po čeľadi; len sisi 540 

gazda dobre hľadí.* 
Dobrý gazda — otec, mať. (Chváli 

si sluha.) 
Gazda na dvore a gazdiná v komore 

panuje. (Též:) 
Gazdinú po pitvore a gazdu po 

dvore poznať. 
Gazda palicu, gazdiná varešku 
Kde gazda dozerá, tam statok pri- 545 

berá. 
Kde gazda — pán — už v posteli, 

sluha ešte veselý. 
Len tá roľa dobre rodzí, po kerej 

sám gazda chôdzi. Z Boš. dol. Č. 

421. Ono pole — Adalb. Gospo- 

darz 35. 
Mladého gazdu šanuj. 
Od gazdových oči rozmáha še statek 

ovčí. Šár. 
Pilný gazda nedá čeľadi zapostávať. 550 
Hora (les). 

Čečinatá hora — planý kraj ; — 

listnatá hora — lepší kraj. 
Hora — bohatá komora. 
»Hora bola, hora bude.* (Ŕíkají plc- 

nitelé lesu.) 
Kto si vytne horu (nadmírné), bude 

mu rásť hora na dachu. (Mech a 

byliny.) 
Múdry bere horu a sprostého hora. 55.-^ 

Č. 206. — lomí - 
Hrabem, hrabem a nemám nič. 
Jesť, s j e s ť. 

Havol robí, Havol jie. — Kubo atd. 

Adalb. Jakób 6. Maciej 14. Stani- 

slavv 4. — Janko robel, Janko zjid. 

Šár. — Jano dorobí, Jano sjic. 



Digitized by 



Google 



200 



XI. Zvláštni stavy, rod a zamestnaní. 



— Jano — Ďuro — spraví, Jano 

— Ďuro — sjie. — Moľa robí, 
moFa jie. 

Kameň. 

Čím dlhšie kameň na jednom mieste 
leží, tým väčmi machom zarastie. 
(Jedno, stále bydlo dobré.) (Též:) 
Kameň — skala — čo sa moc 
obracia, machom neobrastie. Adalb. 
Kamieň 12. — Kameň sa machom 
neobalí, keď sa často z miesta valí. 
Kto má želiara, má pána. (Uštipačné 
prísloví majiteluv domô, když ná- 
jemník nejakých oprav vymáha, ku 
kterým se majitelé obyčejné velmi 
téžce odhodlají.) 
560 Kto odbýva, ten užíva (a ne neprí- 
tomný, o nie se nestaraj ící spolu- 
majitel). 
Kto na holém (nepokrytém) stole jidá, 

ten i holé role mivá. Pr. Modra. 
Kto nemá prirážky (dané), nech si kúpi 

vačkové hodinky. Z Boš. dol. 
Málo krmu, mnoho mäsa. (Lacný do- 

bytek v jeseni.) 
Múr, m u r o v a ť. 

Kto muruje, ten buduje (ne ten, kdo 
z dreva staví. Adalb. Murowač. 
(Též:) 
565 Kto zrubí, ten hubí; kto muruje, 
ten buduje. Sr. Č. 431. Kdo zdĺ — 
Zruby majú zuby, ale múry ešte 
väčšie. (Drevený dúm stojí mnoho, 
zdéný více.) 
Oheň (Viz 579—581). 

Kde je oheň (požiar), tam hneď 
vietor a zlodej. (Viz 571.) 
»Keď sa podpálili, nech si hasia !« 
(praví Ihostejný sobec.) 
Málo vody zväčšuje oheň. 
570 Oheň je k úžitku i ku škode. 

Oheň si sám vietor robí. Adalb. 

Požar. 
S ohňom nežartuj a vode never. 
»Na druhého robíš !« (Též:) »Pre dru- 
hého sa trápiš!< 

Prevážanie sa. (Stéhování se s ná- 
bytkem.) 
Časté prevážanie — časté vyhorenie. 
(Prehnané pfísl.) 



Tri razy sa prevážať to je ako raz 575 
vyhoreť Adalb. Przenosič si^. Prze- 
prowadzač si^. 
Pri mále málo starosti; pri veľa veľa 
starosti. (Též:) Málo máme, málo 
dbáme. 
U behúňa mrcha huňa. (Sr. 558.) 
»Viac domov ako kostolov < (praví se 
vtipné majiteli domu hospodné po- 
vyšuj ícímu, t. j. nemusím u tebe 
bydlit. Ŕíká se také, když se s málem 
množí delí). 
Voda, povodeň. (Viz 569, 572.) 
Ešte oheň vodou zaleješ, ale vode 

— povodni — sa neubrániš. 
Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, sao 

ale pred vodou — povodňou — nie. 
Voda jednému odnesie, druhému pri- 
nesie, ale oheň spáli všetko. Sr. Č. 
487. Visia jak - Adalb. Wisla 12. 
Woda 56, 63. 
Voda má tenký jazyk; — pysk. 

(Vniká všudy.) 
Začiatok vody — koniec chleba. ^) 
Sr. Adalb. Chleb 9. Wisla 7. 
»Vozami navozí, a nemá chleba.* (Vý- 
čitka špatnému hospodári činéná.) 
Zle je tam, kde okolo ohňa mnoho hm- 585 
čekov. (Viz 538.) 



Rozličná porekadla a úsloví o hospo- 
dárskych a domových záležitostech. 

Červený kohút mu na dome zaspieval ; 
— dostal sa mu na strechu. (=z Po- 
žár; » podpálili ho.«) Č. 642. 
Gazda. 

Bol som ja dobrý gazda. Pán Boh 
mi pomáhal ; kone, voly vyzdychaly, 
voz sa mi polámal. « 
»N. N. sa nezdá, že je dobrý gazda: 
zbožie si popredá, čeľadi jesť nedá. < 
(Píseň.) 
To je ešte len mladý gazda. — To 
je veFký — mastný — hrubý — 
gazda (m majetný) ; — starý gazda 
(=1- zkušený). 
Hlava deravá. ( m Deravý krov.) 59o 

Izby — len také prdience. (Malé.) 



Pozn. Šuj. 



Hornatý kraj neúrodný. Sr. Maledicta patria, quac a bonis laudatur aquis. 



Digitized by 



Google 



Porekadla o hospodárskych a domových záležitostech. 201 

Keď Pán Boh s poľa — z jarmarku Nemá ani zuba do brány (vlastné »do 

— príde. (:= Když se úroda sebere; brán«). 

když se obilí prodá. Nemal by som ani za psom čím vyhodiť. 
>Na pipíške oral, na vrabcovi bránil. « ^) (Nedostatek dŕíví.) Adalb. Micč 67. 

Na tom dreve ešte vtáčky spievajú Nemá sena čoby pod kvočku. 

(t. j. na lesních stromoch, které již >Tadadom, tadadom, vystaval z blata 

mély býti zkáceny). dom!« 

595 Nemá ani piaď vlastnej zeme. Už má svoje hniezdo. 600 



*) Sbératel U. poznamenal, že to nalezl v Lichardovč kalendái^i s poznámkou »pilný 
gazda*. 



Digitized by 



Google 



XIL Bôh a pŕípadnosti života vúbec. 



10 



1. Lidé jsou chybám poddaní 
v mravním i výkonním ohledu. 

Srovn. III. odst. 5.) 

Prísloví 

Adamove deti sú divné smeti. Rkp. 

Slov. Pohr. 
Ani tys* nie od druhých odchodnejší. 

Blchy. 

Každý pes má blchy. — Kto vie 

či doňho blchy nenaskáču. (in Či 

se ctnostný nezkazí.) 
Človek. 

Človek krehká nádoba. 

Čoho sa človek najviac odrieka, toho 

sa najskôr dopustí. 
Dom. 

Dom nie kostol, človek nie anjel. ^) 

Sr. Adalb. Czíowiek 36. 
Nenije toho domu, dzeby nebolo 

lomu. Z Boš. dol. 
Nieto domu bez dymu. Č. 388. Sr. 

Adalb. Dom 32. — Nieto toho domu, 

aby sa v ňom nezakädilo. Nieto 

tej pece atd. 
Chyba, chybný, zchybiť. 

Bez chyby kto na svete? Sr. Č. 283. 
I ten najmúdrejší môže zchybiť. Č. 

284. 



Ľudia sme chybní. 

S chybami sa učíme. '^) 

Svoje chyby nikto videť nechce. Č. 
284. 

Žiaden človek bez chyby, ^) a žiadna 
cesta bez úhonu. "*) 
I dobrému — starému — kocúrovi i5 

nekdy myš ušmykne — ujde. Č. 

284. 
I kňaz na kancli sa pomýli. 
I múdremu voly ujdú. 
I slnko sa dakedy dvojí. Č. 251. T. 
I tenký vlas má svoju tôňu. Č. 284. 

Adalb. Wlos 4. 
I za tisíc dukátov paripa sa potkne. 20 

(Víz 24.) 
Každému dačo chybí. 
Každý kov má trosky. 
Každý má svoju hŕbočku (pŕestupkúv) ; 

— svú zlť (žič č žluč) T. ; — čierne 

za nehtom; — za nehtami blato. 
Kobyla má štyri nohy a potkne sa. ^) 

Č. 71. Nékdy i kôň - Adalb. Czlo- 

wiek 81. Koň 126. 
Krehkosť, krehký (krohký). 

Každý má svú vlastniu krehkosť. T. 25 

Všetci krehkí — hriešni — slabí. 
Ľahko sa noha pošmykne. 
Mäd je mädom, ešte sa prekysne 

Adalb. Miod 2. 



^) Ház nem templom. 

2) Errando discimus. 

3) Nincsen ember hiba nélkúl. 

^) >Úhon* z: Wegabgleitung, zvlášté pri sanici častý. 
^) Lónak négy laba, mégis botlik. 



Digitized by 



Google 



1. Lidé jsou chybám poddáni. 2. Štéstí, pohodlí. 



203 



Na každého sa dačo vmestí. (Též :) Na 
každom sa dačo nájde. 
30 Nekedy aj starý kallec (tkadlec, tkáč) 
pradzu pomaší (:= mašh'ček, uzh'kuv 
narobí, »pochlpí.«) Z Boš. dol. (Též :) 
Nekdy i starý tkáč pomoce. C. 217. 
Nič ncnie tak nestále ako chvíľa a 

ľudia. 
Nikomu sa nemôžeš nazrel! do srdca. 
Pridá sa to každému (pomýliť). 
S podratým na spodok. (Vzato z odevu 

ľz: ukrývaní chyb.) 
Svätý. 
36 Nikto nenie svätý. 

Pokiaľ sme na zemi, nie sme anjeli, 

ani svätí. 
Svätí boli a hrešili, (Ovšem, než 
také dokonalé pokání učinili. Jináč 
jest to i povedení o pobožnust- 
káŕi nemravném.) 
Svet viac vie o tebe, ako ty o sebe. 
Všetci sme z krvi a z mäsa. Č. 25. 
a 284. 

2. Štéstí, pohodlí. 
(Víz odst. 8. Osud a príhoda; náhoda.) 

Prísloví. 

40 Dlhú klobásu, krátku kázeň, to miluje 
každý blázen. Adalb. Kázanie 5. 

Dobre sa je tomu smiať, komu je 
dobre. 

Chto (kto) nemá starosci, môže o dvad- 
sať rokov dúž (dlhšie č. dele) žiť na 
svece. Z Boš. dol. 

Jako vetor duje, tak plachty obracajú. 
(iz: Kde dobre, tam dychtí každý. T.) 

Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí. 
Č. 154. 
45 Kdo bližše ohňa, skorej še zahreje. 
Šár. 

Kto má dobre, ešte lepšie žiada. (Též :) 
Čo ako sa dobre má, ešte lepšie si 
žiada. Č. 283. Čím lépe — 

Kto má koňa, snadno naň sedlo nájde ; 
— o sedlo sa nestaraj. 

Ľahko sa ten modlí, komu sa dobre 
vodí. 



Ľahko tomu pískať, kto v rákosí sedí. 
Lepší jeden » hurhaj* než desať »beda.« 6o 
Mnoho dobrého sa prejie — prijie — . 
Na lekára nemyslí, kto je veselej mysli. T. 

Šťastie, šťastný. 

Blázni majú mnoho šťastia. 
Bláznom viáce ščastié nežli pravda 

slúži. T. 
Čím menej rozumu, tým viac šťa- 55 

stia. 
Čím väčší pes — oplan — šelma 

— kujon ^) atd., tým väčšie šťastie ; 

— tým sa mu lepšie vodí; — tým 
sa lepšie má. Č. 153. Adalb. Szel- 
ma 1. 

Dokiaľ je človek šťastný, vždy má 

dosť priateľov.'^) 
Koho šťastie nadíde, všetko mu dobre 

ide. 
Komu šťastie slúži, tomu ide všetko 

po vôli; — tomu i vo snách príde. 
Kto má šťastie, tomu netreba roz- 60 

umu. 
Kto má šťastie, tomu sa pošťastí. 
Lepší funt šťastia, ako cent rozumu •^) 

(Též:) kvintlík — polcenta — (a 

p. jiné). Sr. Č. 349. Více múze — 

Adalb. Szcz^scie 36. Sr. Adalb. 

Ztoto 12. 
Má viac šťastia ako rozumu. ^) Č 

615. Adalb. Szcz^šcie 52. 
Môžeš mať rozumu koľko chceš, ak 

nemáš šťastia, ničoho nevyvedieš. 
Neraz šťastie býva hotovým nešťa- 6í 

štím, a nešťastie šťastím. 
Nezapchávaj šťastiu každú dierku. 
Pán Boh dáva dary, mačka šťastie 

vláči. 
Pan Boh vládne šťastím a mačka 

myšami. Sr. Č. 149. Búh št. — 
Šťastie oči zaslepuje a nešťastie ot- 
vára. Sr. Č. 151. Štéstí rozum — 
Veľa šťastia, ale málo požehnania, to 

V štéstí ludia zabývajú — zabúdajú 
(zapomínajú). Adalb. Szcz^scie 95. 

V štéstí nezhrdnúť. 

Za kým šťastie, za tým i ľudia. C. 
153. 



*) » Kujon « z gréckeho vvov Šuj. 
^) Donec eris felix, multos numerabis amicos atd. 
^) Jobb egy marok szerencse, mint egy zsák csz. 
*) Er hat mehr Gliick als Verstand. 



Digitized by 



Google 



204 



XII. Béh a ph'padnosti života vúbec. 



Tomu je sveta žiť, kto sa nemusí na 
nič trápiť. 
75 Trebas i v pekle, nech si je len dobre. 

Vďačné bremeno, čo pomáha. 

Za planším dačo lepšieho aj sjesť pustí. 

Z čoho sa najlepšie žije, o to sa naj- 
viac pečuje. 

Porekadla a úsloví o štéstí a pohodlí. 

Ani u vlastných rodičov mu nebolo 

lepšie ; — ani v materinskom živote 

atd. 
80 Ani v nebi mu nebude lepšie. Adalb. 

Niebo 1. — Ani po smrti by si človek 

lepšie nežiadal. — Blahoslavenstvo 

ako v nebi. 
Boh mu pomáha a čert tiská. (Praví 

se také:) Pane Bože pomáhaj a ty 

čerte tiskaj ! Sr. Č. 14. Pán Búh 

napred — 
Bude mu len nežiaľ (protiva železz: 

radost); — ako na Hody (Vánoce). 
Dobré, dobre. 

Dobrej matere (a) sa radil. — Dobre 
si poradil. — S dobrým sa poradil. 

Dobre obstál — pochodil — pre- 
šiel. — Dobre sa mu lipa derie. ^) 

— Dobre sa mu vodí. — Dobrých 
dní užil — zažil. — Má dobré 
hniezdo. 

86 Tak mu je dobre, ako v božom 
koši ; — v svätom koši ; — v Pána 
Bohovom lone. Č. 616; — mlyná- 
rovej sliepce; — psovi na pazderí; 

— slimákovi v chrene; — v nebi 
na stoku. 

Tak nám bolo dobre, že sme sa 
pečenkou utierali a vínom umývali; 

— červeným vínom umývali a 
šunkou utierali. 2) (Také o silném 
muži:) To je chlap, co se vinkem 
umýva a šunkou se ucírá. 

Dostal sa na zelenú ratolesť (letorast) ; •^) 
Č. 616; — do teplého kúta. 

Hlava. Hladká mu je hlava. — Ne- 
zabolí ho hlava. 



Ktožeby sa tomu rovnal ! — Lepšie 

sa mvr povedlo, ako sám chcel. 
Má, čo mu srdce zažiada; — čo si 9o 

len du^a živo v ňom zažiada. 
Mal ten časy! — Má teplé nohy. Č. 

615. (Též.) V teplom sedí. 
Musel sa v čepčeku narodiť. (Pové- 

rečné o šťastném.) Sr. Č. 615. V ko- 

šilce — Adalb. Urodzič si^ 19. 

(Srovn.) V čepčeku še narodzil a na 

snurčku (?) zemre. Šár. 
Na krídla ho postavil. — Našiel vtáča 

v hniezde. 
Nechýba mu nič, iba lastovičie mlieko ; 

— vtáčie mlieko. 4) Sr. Č. 615. 
Všeho u neho — Adalb. Ptak 2. 

Predkom k stolu, chrbtom k ohňu. Č. 95 

615. Hŕbetem — 
Prišiel na Kašnú horu, nechce viacej bôbu. 
Svet. Bude mu len raj a dva svety. 

— Sveta mu je žiť. — Svet mu 
kvitne. 

Svobodný ako ryba ve vode; — ako 
ten vták. Č. 614. Má se jako — 

Šcesce mu tak idze, jako do komina 
dym. Šár. 

Šťastie ho prenasleduje. — Tomu je hoj ! loo 

Už mu narástly krídla (kriedla, kriela). 

— V suchu sedí. 
Žiť, život. 

Má ľahký život. 

»Tam bol život, keď boly štyri kne- 
dle za groš a polievka darmo « 
(chválil si vandrovník). 

»To je život, to je svet!« 

Žije si ako pán; — ako pavúk; — i05 
ako ten vták v povetrí; — ako 
v raji. 

Život sa mu usmieva. 

3. Neštéstí, obtížnosti, trápení. 
(Víz odst. 8. Osud a príhoda; náhoda.) 

Prísloví. 

Bieda, beda, biedny. 

Béda bédé ruku dáva. T. — Bieda 
biedu naháňa. — Bieda psotu na- 



*) Vzato z toho, že obuvníci kuru z lipy poti^ebujíce, takovou zdĺrají. 

^) Borral mosdik, kolbászszal tôrúlkôzik. 

^) Žold ágra jott. 

'*) Az egy madártejcn kivíil mindene van. 



Digitized by 



Google 



3. Neštéstí, obtížnosti, trápení. 



205 



háňa. Č. 619. Adalb. D. Bieda 94. 
— Bieda biedu nájde, choc aj slnko 
zájde. Č. 155. Bída človeka — 
Bieda za biedou. — Jedna bieda 
za druhou. Č. 181. Adalb. N^dza 6. 
Biednej hlavy i rozum biedny. 
Ideš pomaly, bieda ťa dohoní; po- 
náhľaš sa, dohoniš biedu. Č. 260. 
Adalb. D. Bieda 116. 
110 Jedna bieda nič neurobí, ak nie de- 
sať. Adalb. Bieda 47. Zíe 17. — Kde 
jedna bieda, tam i druhá. T. 
Chromému všade ďaleko. 
Jedna nevôľa mnoho iných so sebou 

prináša. ^) Č. 155. 
Jednému je do plaču, druhému do 
smiechu. — Komu do plaču, komu 
do smiechu. Adalb. Placz 2. Smiech 
2. 4. Č. 183. 
Jedni ľudia skáču, druhí plačú. 
115 Každému dačo chybí. 

Každý má svojho červíka — svojho 
moľa — , čo ho hryzie. Č. 186; — 
svojho moriaka. -) Adalb. Mól 1 . 
Robak 6. 
Kde bolí, tam bolí. (Téz.) Kde bolí, 
tam boli (=itam si byl, sám jsi si 
vinen). 
Kde je tvrdza, tam je trudza (trudný 

stav). 
Keď dub padne, i pes ho preskočí. 
Sr. Č. 180. (Víz 124. 131. 135.) 
120 Keď chybí jedno, chybí i druhé. 

Keď je zloga, do Boga ; keď je non- 
dza, tak do knonza; keď je bida, 
do Žida, a po bide — caluj me 
Žide. (Toto z Polského pŕejaté prí- 
sloví užívají s Haličí sousedící Spišští 
Slováci v okolí mestečka Lubovné.) 
Sr. Adalb. Bieda 57. N^dza 9. 
Keď kto padnúc hlavu si prebil, ho- 
vorí: šťastie, že som sa na dobre 
(cele) nezabil. 
Keď sa červík do stromu zažere, do 
tých čias ho žere, kým ho nesožerc. 
Keď sokol zahuben, bije ho i vrana. 
T. a Č. 180. Adalb. Sokóí 2. 
J25 Koho bili, zas ho budú. 



Kôň. 

Kŕdeľ vrán pustí sa i do živého 

koňa. 
Moc múch aj koňa sjie. — Veľa 

vrán aj koňa sošre. — Srovn. Adalb. 

Chárt 9. 
Kríž. 

Každý človek má svoj kríž — aj 

jeden snop (dokladá se žertem co 

slovná hra, nebo >kríž« znamená 

i »mandeU). 
Každý človek svoj kríž niesť musí. 
Kéďby sme si ráno svoje kríže po- i30 

vešali na plot, každý by si večer 

po svoj bežal. 
Kto na zem padne, ledakto sa hô na- 
bije. 
Kto sa topí, britvy — slamy — sa 
chytá; — oblakov — šípa — pien 
- sa lapá. 3) Č. 178. Sr. Adalb. 
Ton^č. 
Ľahšie nesamému trpeť. ^) 
Len keď ztratíš, poznáš, čo si mal. 

Adalb. Utracač. 
Na krivé drevo kozy skáču. Sr. Č. 180. 135 

Na strom — Adalb. Drzewo 28. 
Nešťastie. 

Jedného nešťastie — druhého šťastie ; 

jedného šťastie — druhého nešťa- 
stie. 
Jedno nešťastie druhé stihá ; — dru- 
hému ruku podáva. Č. 155. a 174. 

Adalb. Nieszcz^šcie 9. 
Kde je nešťastie, tam je i posmech. 

(Keď máš škodu atd. viz X. 130.) 
Koho má nešťastie potkať, potká ho 

i na posteli. 
Koho neštastie prenasleduje, ten si uo 

ešte aj v nosovej dierke prst zlomí. 
Koho raz neštastie zastihne, tak ľahko 

ho nepustí. Sr. Č. 158. Koho nešt. 

umkne — 
Kto je v nešťastí, toho sa ľudia 

stráňa. 
Nešťastie nechodí po stromoch, ale 

po ľuďoch. Č. 156. Adalb. Bieda 

10. (Viz 528.) 
Nešťastie netreba hľadať, samo príde. 



^) A nyavalya párosan jár. 

2) Knížecí sluha mél sloužiti za duvod toho, že jsou i úplné Šťastní lidé na svčté ; 
avšak nalezlo se, že mu jistý »moriak« (krocan) život náramné ztrpčoval. 
5) Vizbehaló ember habokhoz is kapdos. 
^) Srovn. Magnum solatium est miseris socios habuisse malorum. 



Digitized by 



Google 



206 



XII. Béh a pfípadnosti života vubec. 



145 Nešťastie samo nechodí; — zriedka 

samojedno chodieva. Adalb. Niesz- 

cz^ácie 25. Zle 46. 
Nešťastie ťa naučí modliť sa. 
Nešťastie vždy hotové.^) Č. 155. 
Nešťastie zrazu prichodí (:= neoče- 

kávané). 
Pri každom nešťastí šťastie ; — šťastie 

sa nájde. 2) Č. 155. Kde štéstí — 

Adalb. Nieszcz^ácie 34. 
150 Šťastie sa trúsi ; — šťastie ledva po 

jednom ide, nešťastie sa sype. Č. 

153. 
Všade nešťastie hrá okolo človeka. 

Ocot bude vždy ocot. Pr. 

Od surovej kapusty kováč ozdravel, 

krajčír umrel. 
Srdce, srdečné. Keď srdce bolí, to 
veFmi bolí. — Srdečná bolesť je 
najväčšia. 
155 Súženie a pŕhľava všade rastú. 
Telo. 

Nech duša pomáha telu trápiť sa. 
Trp telo, keď sa ti na svet chcelo! 
Adalb. Cialo 4. 
Tomu je dobre, koho niet. 
Trápenie, trápiť sa. 

Bez trápení v svete není. (Tímto 
českým vyslovením se i na Slo- 
vensku užíva.) 
160 Človek sa musí do smrti trápiť. 

Čo sa človek natrápi, kým umre. 
Sr. VI. SI. 221. Co človčk vystoji, 
ež svätým zostane. Adalb. Czío- 
wiek 6. 
Každý človek má svoje trápenie. 
Adalb. Utrapienie 2. 
Urež ucha, nastav brucha. Č. 178. 
(Tamž : » Urež brucha, nastav ucha, « 
víz výklad obojího.) (T. Urež rúcha, 
nastav brucha. Chudobný a marný 
človčk.) 
Ustalej kobyle aj chvost je ťažký. 3) 
Č. 131. Unavenému — 
165 Všade za človekom ide pes; — tôňa 
chodí. 



Zlé, zle. 

Kto nezkúsil, nevie (posúdiť), čo je 
zlé na svete. 

Na jednom zlom nikdy dosť nebýva. 
Sr. Adalb. Zle 16. 

Nenie každý zlý, komu sa zle vodí. 

V obide na človeka všetko zlé ide, 
Žiadna psota sama nenie; jedna rada i7o 

druhú honí. Č. 174. 
Zmoklý nebojí sa dažďa. Adalb. D. 

Mokrý 2. 

4. Nestálost štéstí. 
(Víz též IX. odstavec 8.) 

Prísloví. 

» Akoby Boha za nohy trímal!< (Ká- 

rání v štéstí se bezpečícího.) 
Ani to nemôžeš povedať, že je tvoje, 

čo do úst nesieš; — čo v hrsti 

držíš. (Též:) Ani tomu never atd. 

Adalb. Pysk 1. 
Čert sa ihrá. T. Sr. Č. 624. 
Človek nech sa ničoho neodrieka, iba i75 

z nosa si odhryznúť.^) Sr. Č. 503. 

Nemáš se — Adalb. Krašč 24. (Viz 

221.) 
Človek nech si nič nepredkladá. (Nechť 

se nekochá prílišnou nadéjí.) 
Čoho sa bojíš, to ti skôr príde ako to, 

čomu sa úfaš. 
Čo jednému, to druhému (totiž pfi- 

hodit se muže). 
Čomu sa človek najviac úfa, najskôr 

ho pominie. Pr. Adalb. Spodziewač 

si^ 1. 
Čo na druhom vidíš, to na seba čakaj, lao 

Sr. Č. 155. Co potkalo — Adalb. 

Potkač 2. Przypašč 1. 
Čo si nežiadaš, to sa ti najskôr pridá. 
Dnes mne, zajtra tebe. (Syr. 38., 23. 

Mné včera, a tobé dnes. O smrti. 

Též:) Raz mne, raz tebe. Adalb. 

Dziš 3. Č. 155. Co mné — 
Dobré málo potrvá. Adalb. Rzecz 5. 
Hody po hodoch nebývajú; — každý 

deň nebývajú. 



í) Mala ultro adsunt. 

-) Nincs oly lángoló szerencsétlenség, melyben egy szikra jó szerencse ne voIna. 

3) Fáradt lónak farka is nehéz. 

*) Sr. v jiném smyslu: Mcg senki sem harapta el mága orrát. 



Digitized by 



Google 



4. Nestálost štéstí. 5. Porovnaní neštéstí. 



207 



Chváliť. 
iíiô Mesiac pri nastaní nechváľ. (Též:) 
Nechvál masác na nove, ale na 
schode. Z Boš. dol. 
Nechváľ deň, pokiaľ slnce nezájde; 
— pred západom. 
Keď chceš najlepšie, vtedy ti vypadne 

najhoršie. 
Keď sa teläťu dobre vodí, idč na lad, 

nohu zlomí T. 
Koleso sa vždy krúti. (Též :) Ľahko sa 
kolečko zvrtne. Č. 150. Sr. Adalb. 
Fortuna 8. Szcz^šcie 67. 
190 Len dotiaľ človek bez starosti žije, 
počím si gombík zapäť (zapiať, za- 
pnúť) nevie. Trenč. 
Manna neletí s neba každý deň. 
Môže ťa ešte mačka predbehnúť. (Po- 

vérečné.) 
Na konci kyjak býva. 
Nebýva na každom vršku hostinec. 
195 Nemajú myši každý deň tanec. 

Nevysmievaj neboráka, nevieš, čo ťa 

zajtra čaká. 
Nevše ten je koláče, komu sa pečie. 
NevŽdy slnce svieti. 
Neznáš ešte, ako sa ti kocka obráti. 
Č. 524., 616. Kdo vi - Adalb. 
Kôstka 2. 
200 Po fašiangu pôst býva. 

Po jarmoku býva mrcha trh. C. 261. 
Adalb. Jarmark 8. (Ale také:) Po 
zlom jarmoku býva dobrý trh. 
Prví bývajú poslední, a poslední prví. 

(Mat. 20., 16.) 
Radosť. 

Dnes radosť, zajtra žalosť. T. 
Krátka radosť, dlhá žalosť. Adalb. 
Uciecha 2. 
2<»5 Po radosti býva žiaľ. — Po radosti 
býva naposledy žalosť. Adalb. Ra- 
došč 2. 
Ruža. 

I ruža pícha. 

Nenie tej rože, ktorá by nésvadla. T. 
Žiadna ruža bez tŕňa ^) Č. 186. 
Adalb. Róža 4. 



Smiech. 

Na veľký smiech obyčajne nasleduje 
plač. C. 289. — Plač a smiech do 
tretieho dňa sa premieňajú. — Po 
smiechu býva plač. — Ranní smech, 
večerní plač. T. 
Štastie, štastlivý. (Srovn. X. B. 
odstavec 22.) 

*Cnost a štastie visí na tenkej niti. 210 
Č. 150. 

Nenie na svete nikoho, aby bol vždy 
šťastlivý. 

Šťastie je vrtkavé — nestále. — 
Adalb. Szcz^šcie 70. 

Šťastie nocľahy často mení ; — obra- 
cia sa. 

Šťastiu never ; — veľa never ! Adalb. 
Fortuna 14. 

V šťastí nedúfaj, v nešťastí nezúfaj. 215 
Č. 157. Sr. Adalb. Szcz^ácie 3. 

Ten sa smeje najliep, chto sa na- 
posledy smeje. 2) Z Boš. dol. Sr. 
Adalb. Šmiac si^ 7. 
Večer. 

Nejeden večerom plače, kto sa smial 
ránom. Adalb. Zrána 2. 

Neznáš, čo do večera byť môže ; — 
čo večer so sebou donesie Č. 197. 
a Sr. Č. 437. 

Večer ukáže, aký bol deň. Č. 264. 

Večer zvykli deň chváliť. 220 

Zo zarečeného chlebíka sa najviac do- 
stane. 

5. Porovnaní neštésti. 
Prísloví. 

Ako dri, ako lúp. 

Ako pešky, ako za vozom. Č. 634. 

Ako za jedno rebro viseť, ako za oboje. 

Ako za vlasy, ako za pasy. 225 

Či kyjom, či palicou. (Též :) S kyjom 
alebo s holú. Z Boš. dol. 

Či sova o kameň, či do sovy kameň.^) 
Srovn. Č. 634. Kamenem — Adalb. 
Sowa 2. (Též:) To všicko jedno: 
kamenem o hlavu, alebo hlavu o ka- 
meň. Šár. 



^) Rózsa nincs tôvis nclkúl. 

-) Wer zuletzt lacht, lacht am besten. 

■■') Sr. Akár a tojást a kôhoz, akár a kôvet a tojáshoz. 



Digitized by 



Google 



208 



XII. Béh a pŕípadnosti života vúbec. 



Či tak či tak zhynúť, jedna nevôľa. — 

Či tak, či tak kapať. 
Dunaj prešiel a v Dunajci sa utopil. 

Adalb. Wisía 6. 
230 Chcel obísť jamu, prišiel na skalu; 

jedna hlboká, druhá vysoká, preskoč 

ak môžeš, i) 
Keď čert vzal kravu, nech vezme i tela. 

Adalb. Krowa 41, 
Keď ho má parom vzjať, nech ho vezme 

do čistá. 
Keď je koleno deravé, môžu byť aj 

nohavice. 
Keď si otca zabil, môžeš aj mater. 

(Obrazné jako 231., 233., 235.) . 
235 Keď si vzal kone, vezmi si i uzdu; 

— bič. 
Peklo a Sitno — jedno debno. T. a 

Č. 634. 
Po tme ako v noci. Č. 634. 



6. Porekadla a úsloví o neštčstí 
a trápení. 

a) O nešŕésŕi vňdec. 
(jiné víz níž e. Hoŕekování.) 

Akoby na ňom zapálil. (=: Zlé ho stíha.) 

Ani hvezdy nemá. (zz: Je pŕenesčasten. T.) 
240 Ani zo sta — z tisícich — jeden to 
nevytrpí. 

Bieda. (Viz Chudoba X. 291.) Bieda 
ho prikvačila — priškrela. — Bieda 
nad biedu ! 

Bôh ho prividel. 

Božekal od rána do noci. 

Čeho's sa bál, néubáľs sa. T. 
245 Čert. Čert mu sedí na jazyku. — Čert 
na ňom vápno hasí. — Čertovi do 
kuchyne prišiel. — Dal svoju vec 
čertovi na budzogáň. (Značí také: 
Zlému človeku véc svou svéŕil.) 

Dobre že sa po hlave nebil — netí- 
kol. 

Dobre že si vlasy netrhal od zúfania. 

Dobre že z nôh nezpadnul od žiaľu. 

Do hrubého stromu zaťal; do tvrdého 
dreva — . 



Do kyslého jabĺčka zahryzol; do tvr- 250 
dého orieška. — 2) Č. 619., 623. 
Adalb. Orzech 1. 

Dolu. Dolu mu ide hodina. — Ide 
dolu vodou — dolu vrškom. — Hore 
ako hore, ale dolu! 

Doskákal ako cap v jaseni. 

Do tvrdého zavŕtal. 

Holý jako myš; — perst. (Beze všej 
pomoci. T.) 

Hore ť, prihárať, dohárať. Na 255 
nehty mu dohára. — Na prsty mu 
prihára. — Č. 623. — Päty mu ho- 
ria. — Pod nohami mu horí. — 
Strecha mu horí. — Už mu dohára. 

Chodí ako bez rozumu; — ako bez 
seba; — akoby ho išli vešať — 
stínať; — akoby bol na druhom 
svete; — ako duša po smrti; — 
ako obesenec ; — ako otrávený ; — 
ako telo bez duše ; — ako umučený ; 
— ako vo vytržení; — ako v tra- 
piech. — Chodí od ničoho k ničomu 
v trapiech — v omámení — . 

Chodí zamyslený ako dubový peň. 

Ide mu do živého; ide mu o kožu — 
o život — o hrdlo — . Č. 624. Adalb. 
Skóra 14. 

Ide mu na úžitok, ako psovi tráva. 

Išiel ako na stínanie. — Kačka sa mu parí. 260 

Kôň. Ani kôň toľko nevystojí, ako 
ten. — To je dosť na koňa. 

Len tak prežieral. — Len tak sliny 
prehltoval — pregígal. 

Licho je s ním. — Má chrobáka. — 
Má mrcha hostinu. 

Má sa ako holý v tŕni. Č. 620; — 
ako hrach pri ceste; — ako mucha 
v mlieku — v kyseli; — ako sli- 
mák v chrene; — ako tá lipa, keď 
sa na jar k nej čižmár priplichtí. 

Má s tým moc opevadla — zapletačky. 265 

Má ťažký život. — Medzi dvermi za- 
viazol. 

Mrcha kaše si navaril. — Na nos mu 
kvapká. 

Na slabých nohách stojí. 3) — Na strach 
pochodil. 



*) Sr. Incidit in Scyllam, qui vult vitare Charybdim. 
2) Kemény dióba harapott. 
•') Gyônge lábon áll. 



Digitized by 



Google 



6. Porekadla a úsloví o neštéstí. 



209 



Na špicu sa dostal. (V náramném ne- 
bezpečenství. T. Č. 624.) 
270 Na to treba dobrý žalúdok. — Na 
vlase visí. Č. 624. 

Nechcel by som byť v jeho koži; — 
v jeho koži trčať. Č. 624. Adalb. 
Skóra 10. 

Nejednu horkú slzu prhltnul. 

Nekvitnú mu tam ruže. (Též:) Nemá 
na ružach postlato. 

Nemá bĺch, len ony jeho. 
2T5 Nemôže ani von ani dnu. (Též:) Ne- 
vidí kade núter, kade von. Č. 622. 

Nemôže sa z pasce vymotať. — Ne- 
pochodí dobrým koncom. 

Neštastie. Nešťastie ho prenasleduje ; 

— všade za ním ide. — Nésčastié 
predo dverma. T. — Nešťastná ho- 
dina, tam tvoja rodina! 

Neujde so zdravou kožou. Č. 624. Ten 

neodejde — 
Nevie, kam z konopí. Č. 622. — Nie 

mu je do smiechu. 
280 Nôta. Nevie na ktorú nôtu má tan- 
covať. — Nôty tratí. 
Núdza ho priprela. — Obida ho zašla. 
Oheň. Bol v ohni. — Medzi dva ohne 

sa dostal. 
Oje sa mu zlámalo. — Opadly mu 

brky. 
Opáliť sa, popáliť sa. Opálila ho 

tá kaša. — Popálil sa. — Popálil si 

prsty. Č. 625. 
285 Pes, psí. Na psy vyšiel; — na psí 

deviatok. Č. 621. Adalb. Pies 290. 

— Prišiel na psí drúčik; — na psí 
tridsiatok. Sr. Č. 350. — Ťahá na 
psiu ihlicu. (=: Sám leze do neštéstí.) 

— Tak mu je dobre, ako psu v studni. 
Adalb. Szcz^áliwy 8. — Vyšiel na 
psiu smiechotu. 

Pod závozom je. — Prišiel do záhatia. 

(zz Zahatená cesta, prekážka.) 
Prišiel na ztratenú vartu. (Vzato z vo- 

jenství.) 



Prišiel naň pohon. — Prišla naň po- 

mora. 
Psota ho so všetkých strán bije. 
Somlelo sa naň (totiž vícenásobné ne- 29o 

Štéstí současné). 
S potrpením mu je. 
Srdce. Má žiaľ — ťažko — ťažkosť — 

ťažobu — ťarchu — na srdci. — 

Srdce mu zatislo. — Srdcom stískal. 

— Vzal — nabral — si na srdce. 

— ŽiaF — nešťastie atd. mu srdce 
sožiera. 

Stojí nad prepasťou. 

Ťažko sa ten z toho vykašle — vy- 

chráka — vychráma. (Pŕeneseno 

z výrazu o nemoci.) Č. 624. Ne- 

hned — 
Tak mu je, ako zimomravému pod 295 

starou halenou. 
Tak sa mu vedie, ako na mukách. 
To je našej koze smrť. 
Trafil na hrču; — z kyja na kameň. 
Trpká to preň zelinka. 
Tvrdá to kosť na jeho zuby. Č. 624. 300 
Tvrdza naň došla; — ho nadišla. 
Vedia susedia — na čom tí sedia. 

Adalb. S^siad 27. 
Velli (vedli) ho, jako na bitúnek (jatku, 

bijáreň). Z Boš. dol. 
Vystojí toFko, ako ten šindeľ na dachu. 
Vyšiel mu prach, ako Idanským Cigá- 305 

ňom. ^) 
Vyšiel na svetskú hanbu ; — na svetský 

posmech. (Nerozumí se jen zlé mravy, 

ale neštéstí vúbec.) 
Vyvrátil misku s kašou. 

V klepci je. (Též:) Do klepca — 
šlopca — sa chytil. 

Vlk. Vlka ulial.2) - Vlka - čerta 

— raka — zdrapil. — Vlka za uši 
drží. Č. 623, 624. Adalb. Wilk 100. 

Vo veľkej súre je. V planej — v mrcha 310 

— koži je. 

V pomykove — v pomykovci — je. 
Všetko mu krížom — naopak — po- 

prečky — ide. 



1) Cikánum za spolubojování byly kdysi výhody nejaké pi'islíbeny. Po zahnaní ne- 
ph'tele prezradil jeden z nich neopatrné: »Ješté bychom vás jinak byli honili, ale již 
nemáme prachu.* To uslyšev nepi^ítel, obrátil se zpátky a [>ovTaždil Cikány. To prý 
se stalo pH Velké Idč, v Abaujské stolici, r. 1557. Na památku této smutné udalosti 
složili Cikáni peknou, velice žalostnou píseň cikánskou, maďarsky >Nagy-Idai nóta* 
zvanou, kteroužto hudci cikánští, jsouce k tomu vyzvaní, neradi hudou. 

2) >Vlka uliať,« vzato z hutnictví. Když se v peci ulijc takový kus železa, že ho 
bez rozbourání peci nemožno vytáhnout, tedy se ŕíká že »vlka uliali.* 

14 



Digitized by 



Google 



210 



XII. Béh a pŕipadnosti života vôbec. 



Všetko sa pod ním — s ním trhá. — 

— V škripci je. Č. 624. 

Vtiahlo mu jazyk. (iziNemohl mluvit 
od hrúzy.) 
315 Vždy je ako na galijach. — Zaviazol 
na udici. 

Zlé, zle. Všetko zlé naň ide. — Za- 
šiel na zlú záhybeľ. — Zlej matere 
(a) sa poradil. — Zle mu idú káry 

— kolesá. — Zle mu kocka padla. 
Č. 621. — Zle prešiel — obišiel. — 
Zle sa mu povodilo. 

b) Zmena dobrého na zlé t viz c) 7. b) 9. 
c) Jedno zlo j ako druhej ne-li horší. 

Do jarku pred dažďom sa skrýva. 

Dostal sa s pece pod lavicu. 

Jedna mi je bieda, či tak či tak.(Též:) 

S tým alebo bez toho — jedna 

bieda ; — jeden parom ; — jeden pes. 

320 Pomohol mu z blata do kaluže; — 

z bariny do kaluže. Č. 626. 

Prišiel z biedy do nevôle ; — z dažďa 
pod odkap. Č. 626; — pod ryňu — 
žleb. Adalb. Popravič si^ 8.; — 
Przyjsc 12.; — Trafič 10. — Pri- 
šiel z koryta do džbara ; — z periny 
do slamy; — z prázdneho do pu- 
stého; — z šaíTa do šechtára. 

S koňa na osla presadnul. Č. 626. 

Spadol s konia na somára, a zo šafle 
do žochtára. T. 

Trafil s kyja na palicu. Č. 626. 

d) Pominutí neštésti (dobytí štéstí). 

325 > Akoby ma znovu na svet dal! — 
Akoby som sa znovu na svet na- 
rodil!* Č. 616. Adalb. Urodzič 
si^ 5. 

Dostal ostrohy, Č. 541.; — zápinok. 

Ko strese sa pritisknúl. (Ochranu ná- 
leží. T. 

Kto sa bál, najlepšie prešiel. 

Len toFko, že obstál; — že z toho vy- 
bŕdnul. 
r!3(j Máš čas, žes ušiel. (Též :) Tvoje štastie 
atd. 

Má šťastie, že grgy ne vylámal (a j.). 



Obstál ako pero nad ohňom. — Obstál 

na vlase. 
Odfahlo mu na srdci. — Podmäkčilo 

sa mu. 
Pomohol si — post . sa — na nohy. 

Č. 617. 
Pomohol si von z klietky ; — z pasce. 335 
Posadil ho na koňa ; — do sedla. (Též :) 

Akoby ho na koňa posadil. Sr. Adalb. 

Szcz^áliwy 4. Koň 45. 
Preplával — prebŕdol — ako pes cez 

vodu. 
Prešiel cez oheň. — S brehu na po- 
topu sa divá. T. 
Spadnul mu kameň so srdca — s hlavy. 

— Spadla s neho ťarcha — hora — . 
Č. 576. 

Svitlo mu. — Svitlo mu šťastie. — 340 

Svitnul mu deň. 
To je voda na jeho mlyn ; — na jeho 

kameň. Č. 522. Adalb. Woda 53. 
To prejde ako bačovi súdny deň.^) 
Trafili mu na liek ; — na notu ; — 

na strunu; — na žilu. 
Už je na brehu. 
Už mu je srdce na mieste; — duša 346 

na pokoji. 
Už prelomil ľad. — Už ten všivavý 

kožuch striasol so seba. 
Vytiahnul sa z blata. Č. 617. 
Vytrhli mu tŕň z päty. Č. 617, 622. 
Zajac si labky líže. Sr. Č. 582. Užiti — 

e) Hoi^ekovdní, 

Ani sa mi oči neosúšajú od sľz! 350 

Bodaj ten nebol stihnul mňa poznať! 
Čože si počneš biedna — hriešna — 

duša! biedna — hriešna — stvora! 

(ženská !) úbohý — hriešny — človek ! 
Hrúza ma prejíma! 
Iba čo si človek hriech nadobýva! 
I tá ostatnia trpelivosť človeka ne- 355 

cháva ! 
Ja úbohý — ne voľný (aj.) — človek ! 
Ja úbohá — vyvädená — znitruvaná 

(a j.) stvora! 
Ja utrápená — bolestná (a j.) stvora 

— matka! 

Kamže pôjdeš proti noci! 



*) Bača — správce to ovčího salaše, aneb prední, zodpovedný ovčáŕský pastýi'* 
pravií totiž, že soudný den jen tak prejde, jako >hrmavica po grúňoch.« (Grúňzzstriná 
strana hory.) 



Digitized by 



Google 



7. Porekadla o nezdaru, pochybnosti a nesnázích. 



211 



360 Kdeže mešká ten posol boží, že už 
nejde po mňa! 

Keď sa mi už nevie tá zem otvoriť! 

Môhoľ by knihu napísať o mojom utr- 
pení! 

Moja biedna — boľavá — ubolená 

— utrápená — hriešna (a j.) hlava! 
Nemám pokojnej chvile ani vo dne ani 

v noci! 
365 Nemám sa už kam podieť — podiecť 
od žalosti! 
Pôjdem, kde (kam) ma dve oči zanesú I 
Č. 577. Adalb. Oko 17. - Pôjdem, 
kde ma nohy zanesú; — v šíry 
svet; — kraj sveta! 
Radšej bych bol hada sjedol ! 
Radšej by som sa bol do zeme za- 
kopal ! 
Radšej by som sa v hrobe videl ; — pod 
zemou! Č. 621. 
370 Radšej by som si dal zdravý zub vy- 
trhnúť; — jedno rebro vytiahnuť! 
Radšej by som šiel na tie galije! 
Radšej keby som nebol o tom ani 

chyroval I 
Radšej si mohol grgy — ruky — nohy 

polámať ! 
Radšej si sa mohol slepým narodiť! 
Smrť. 
375 Hodina sa mi so smrťou mieša! 

Kde je tá smrť, že už nejde po 

mňa! (Viz 360, 361.) 
Radšej bych svoju smrť videl! 
Smrti sa mi rovná! 
Srdce. 

Akoby mi bol nôž do srdca vrazil! 
Č. 576, 580. 
380 Aspoň si srdcu poľahčím, keď sa vy- 
žalujem. 
Malo mi srdce puknúť od žiaFu. — 
Srdce ma bolí. — Už som si to 
srdce pro teba zhrýzol! 
Trpím ako tá trpielka! 
Už by aj ten kameň slzy zalialy nado 

mnou! 
Už mi je — už mi ide — do zamdletia ; 

— do zúfania; — na zahynutie; — 
na zkapanie! 



Už sa mi ani sveta nechce. — Už sa 386 

mi nechce ani chleba, ani neba! 
Už som nie ani človek, ani peň! 

7. Porekadla a úsloví o nezdaru, 
pochybnosti a nesnázích. 

a) Pochybovaní o zdaru aneb skuteč- 

nosti néčeho. 

(Jiná viz XV. 348. 351.) 

Bude to kočka, čo to dočká! Z Boš. 

dol. Č. 636. Zdráva — (Pr. Modra: 

Stará bude kočka atd.) 
Do velkého stromu zaťal sekeru. — 

Do hrubého zaťal. 
Do tuha nabil, ale nevedeť, ako mu 

vystrelí. 
Ešče je daleko velký oltár. (Ještés' 39o 

nedošel té dôstojnosti. T.) 
Ešte je to za horami, l) Č. 636. 
Ešte tomu veľa otčenášov treba. 
Inde, kvinde — nič nevynde. 
Nebude mňa už potom hlava boleť, 

keď sa to stane. Č. 629. 
Nebude z tej reže 2) — raže — múka. 395 

Č. 527. Adalb. Pszenica 18. Rež. 

Zbože 6. 
Nebude z toho oblaka dážď. 3) Č. 612. 

Adalb. Chmura 2. 
Nebudú z tej múky koláče. Adalb. 

M^ka 4. 
Neujde sa tebe z toho ani marný mak. 
Rak zajaca chytá. T. 
Skôr sa had na Tade sohreje, ako to *oo 

bude. 
Skôr z kameňa vodu vytisneš, ako to 

spravíš. 
To je: >hraj — vyhraj, hraj, prehraj!« 
To je len: »až sa najem, dám tebe; 

— ak nesjem, dám tebe; — až sa 

najem, požičiam ti lyžice. < Č. 58. 
To sú povetrné zámky. 
To značí slepú mačku vo vrecu kúpiť. T. 406 
VeFa vody ujde, kým sa to stane. Sr. 

Č. 488. Mnoho ješté — 524, 629. 

Adalb. Przywlec si^. 
»V chrasti zajac leží.< 
Visí to na tenkej nitke. Č. 636. 



1) Srovn. Das ist noch im weiten Felde. 

^) »Rež, raž< v Nitransku - žito. A opét v Prešp. stolici »žito« -pšenice. 

3) Srovn. Nem minden felhôbôl leszen esô. 



14* 



Digitized by 



Google 



212 



XII. Béh a pŕípadnosti života vubec. 



Všetkého sa lapá, a nič nevyvedie. 
410 Za to my nebudeme piť. (Nie se tím 
nezíska.) 
Z toho si ty prsty neoblížeš. 
Živí to dožijú a mŕtvi doležia. Č. 262. 

b) Po nezdaru. 

Baba čarila, sňah na peci varila. 
Capa zabil. — Dal tomu >vále« ! (lat.) 
415 Dieru do neba vystrelil. 

Domnieva sa, že kto vie čo dostal. 
Dostal figu (z=. nie). — Dostal príučné. 
Dovolili mu v zime tabak (dohán) sadiť. 

Z Boš. dol. 
Jeho snaha vyšla na poctivý smiech. 
Sr. Č. 640. Bude z toho — (Viz 423.) 
420 Chytil glesga (č. dlask); — kocúra. 
Kopla ho Bočena — Brnoša — (J mena 

kráv.) 
Kto sa úfal, už sa vyúfal. 
Má z toho číry čistý posmech; -- ho- 
tový posmech. 
Mrcha sprava! — Musíš len na chuti 
pristať. 
425 Odišiel s píšťalkou. — Od paty k hlave 
sa navrátil. T. 
Pece n k a. 

Máš z pečenky papier a z papieru 

dieru. 
Padla mu pečenka do popola. Sr. T. 
Pečeňa — Sr. Č. 626. Spadlo mu 
maslo — 
Vyhral z koláča dieru a z pečenky 
papier. 
Pobral horúcu kašu. 
^30 Polovník strelil v pravo, zajac bežal 
v lavo. 
Prišiel na krátko; — na prázdne misky. 
Prišiel o to ako pes o chvost. 
Trafil do diery. Trafil prstom, ale kam ! 
> Turiční králi. — Turičné kráľov- 
stvo. « l) — U diabla ryby! 
435 Uletel mu vtáčik z klietky. — Umyl 
kapra. — Už je po radosti. 
>Už si prišiel na psí tridsiatok, že si 

sa nepostil v piatok!* 
Vykypelo mu z hrnca. 
Vykrútil zo suchého dreva píšťalu. 
(Aneb snad to značí »lhání« ?) 



>V zadku noha!« (zn Zchybeno.) 

Zaťal za šnôru. (Vzato z tesaŕství.) — 440 

Zle mu vypálilo. 
Zmoknul pod strechou 
Zostal ako bobok (=z ovčí bobok, ovčí 

výkal) na cedilku. Zostal na ľade. 
Zostalo mu porisko (help, č. topôrko) 

zo sekery; — z koňa chvost. 
Zuby. Hrklo ho — heglo ho — 

v zuby. — Na prázdno mu zuby 

kleply. 
Slovesní výrazy: Prerátal sa, pre- 445 

sadlo mu, zlyhalo mu. 

c) Nesnáze; nezménitelnost zlého; konec 
doufáni. 

Ak chceš sa o zem hoď, ak chceš sa 

obes, už inakšie nebude. 
Ani oheň ani voda to už nesmyje! — 

Ani čihy, ani hota! 
Ani hore, ani dolu! Sr. Adalb. Wprzód. 
Ani sem, ani tam! Adalb. D. Tam 1. 
A potom? Krížik po tom! (Viz 461.) 450 
Čakaj trebas do súdneho dňa! 
Čím ďalej do lesa, tým viac dreva. Č. 

316. Adalb. Las 5. 
Čím dial do hôr, tým vždycky hôr 

(horšie). Z Boš. dol. 
Čobys* mal sto duší, nevyvedieš to! 

(Viz 463.) 
Ďalej ani pohnúť; — ani mysleť! — 455 

Daromná tebe hodina! 
Hlava. Budeš si biť hlavu o múr?! 

Sr. Adalb. Leb. 1. — Nelám si 

darmo hlavu. — Už nebude inak, 

čo si hlavu o zem otrepeš. Č. 192. 

Tluc - 
Hoď kameň do vody ! (Zapomni na to. 

Viz 477.) 
Je v tom hák; — akýsi háčik. Sr. Č. 

622. — klička — 
KoFko napred, tofko nazad. 
Môžeš sa už len prežehnať od toho. *60 
Na to už len kríž urob! 
Nebolo pomoci proti tej nemoci. 
Nemáš tej duše — tých duší — tej 

pary — sily — vlády — abys' to 

vyviedol ! 



1) Púnkôsdi király. Hra mládeže na >Turice« — Rusadla* (Sesl. Ducha Sv.) když 
>staväjú kráfov, kráfky.* Odtud porekadlo — lichý, krátky zdar. Šuj. 



Digitized by 



Google 



8. Osud; pŕihoda; náhoda. 



213 



Nemožno tomu konca kraja dôjsť. 
465 O tom už nemôže byť ani reči. 

Plač, neplač, už inakšie nebude! 

Poručená Pánu Bohu — už inakšie ne- 
bude! 

S tým sa už len rozžehnaj. 

>Tak, tak, ale z chyže jak?< ^) 
470 Tam je ten tŕň! Sr. Č. 635. Ba 
tak — . — Tam sme, kde sme boli ! 
(Nie se nepoŕídilo.) — Tam to trčí. 

Tými zubami tej kože nedotiahneš. Č. 
624. 

To je ani ryba, ani vták. 

To je koniec všetkých koncov. 

To je pes v lese. Tu čí pes?! 
475 To je velké klbko ; — tvrdý orieštek. 

To je už >Pán Boh ťa požehnaj!* 

To je už ztratené, ako čoby skalu do 
vody hodil. 2) C. 582. Adalb. Ra- 
mien 6. 

Tomu ani sväcená voda nezpomôže; 

— ani všetci svätí nezpomôžu. Č. 
625. (Víz 495.) 

To nesošije viac ani svätý. 
480 To neurobí ani Herkopáter. (Snad 

z >Herr Gott Vater« ? Šuj.) 
To sú samé miškulancije. (Zmätky, 

srovn. »miscellanea«. Šuj.) 
To žiaden duch neuhádne. 
Tu je blcha; — potvora; — uzol — ! 
Tu je oheň, tam je voda, aká tu tedy 

porada > ! 
485 Už ho Pán Boh oráčil. — Už je Jano 

vojak. 
Už je po kázni, moji milí blázni! — 

Už je po ňom veta! 
Už je s tebou het! — Už je pozde, 

milý drozde! 
Už je tam, kde loj kopú! — Už je 

tebe od toho! 
Už je tebe darmo! — Už je tomu 

amen! Č. 631. 
490 Už sa mu do hrdla — za sáry — 

leje; — Už sme dobrí! 
Už sme my raz tu ; nech sa stane vôľa 

božia ! 
Už sme my tam, kde straší! 
Už sme v blate — v kaši — v omáčke ! 

— Už sme zle! 



Už sme znikä! Gem. (znikadiaľ in od- 
nikud.) 

Už ti ani kňaz nezpomôže. 495 

Už vybačoval — dobačoval — vy- 
priahnul — . 

Vec. Nemá tá vec klaníc. — Tá vec 
má dlhé chvosty — konce — mo- 
túze. — To je vec na psa! 

Zarúbaná cesta! 



8. Osud; príhoda; náhoda. 
Prísloví. 

Človek nevie, čo v hrnci vrie, keď je 
pod pokrievkou. 

Človek nevie, na čo Tahne, na čo soo 
vstane. 

Čo bolo, čo bude. Cigáň nezahude. 

Čo koho má potkať, to ho potká; — 
tomu sa neschová; — tomu neujde. 
Č. 15. Co koho — Adalb. Potkač 
1. Spotkač. 

Čo koho mrzí, to sa ho drží. Č. 158. 
Co nás — 

Čo má byť, bude; čo má prísť, príde. 

Čo má prísť, nech príde skoro. (Srovn. 505 
slovo Kristovo k Jidáši: >Co činíš, 
čiň spéšné!> Jána 13, 27.) 

Čo vylúčiš, čertu poručiš. (Má jen do- 
slovný význam : Co vyhodíš v hnévé 
do nékoho, neznáš, či jej tím i ne- 
zabiješ.) 

Chto (kto) sa má obesiť, jakživ sa ne- 
utopí. 3) Z Boš. dol. Adalb. Szubie- 
nica 1. Wisieč 6. Č. 34. 

Jednému obracia sa na blato, druhému 
na zlato. Viz 516. 

Kde máš hlavu zlomiť, ta ťa nohy do- 
nesú. 

Keby človek vedel o tom, čo bude 510 
potom, všetkého zlého by mmul. Pr. 

Keby človek vedel, že má nohu zlomiť, 
nužby si sadnul. Sr. Adalb. Czlo- 
wiek 148. 

Keby kôň o sebe vedel, žiaden by na 
ňom nesedel. Č. 291 . Adalb. Koň 4. 

Malý psík. do smrti šteňa. Č. 173. 
Adalb. Pies 106. 



') Tak ŕekl otec mlynár synu svému, když v jizbČ veliké kolo vyhotovili. 

2) Elveszett mint kô a vízben. 

•^) Kinek akasztófa a helye, nem hal a Dunában. 



Digitized by 



Google 



214 



Xn. Béh a prípadnosti života vôbec. 9. Zlé časy. 



Mne britva ne, druhému i motyka. 
Šár. 
515 Mne polna (plná) ne, druhému i prazna 
pipka (dýmka) hori. Šár. 
Nekomu sa aj železo v ruke na zlato 

obráti. 
Neorie, neseje, samo sa mu rodí. (Sr. 

Luk. 19, 21.) Adalb. Siač 2. 
Niesu všetci vtáci pávy alebo orlice. 
Novina, novinka. 
Čo dedina, to novina. 
620 Čo hodina, to novina. Č. 262. Adalb. 
Godzina 1. 
Čo vykročíš z domu, počuješ novinu. 
Pospi hodinku, počuješ ráno novinku. 
Seď doma jednu hodinu, počuješ 
(dobrú) novinu. 
Padél (padnul) hore znak (horeznačky) 

a uderil sa o nos. Z Boš. dol. 
Pán Boh. 
525 Ak Pán Boh dopustí, aj motyka spustí ; 
— strelí. 1) (=: Stane se i pravde 
nepodobné.) 
Komu Pán Boh praje, tomu i vo 
snách padne ; a komu Pán Boh ne- 
praje, tomu i s lyžice spadne. 
Pane Bože! pomodz tomu, čo ne- 
môže; každý orie, ako môže. 
Príhoda chodí po ľudoch. Adalb. Przy- 

goda 5. 
Súdené. 

Čo komu súdené, to mu je súrené 
(nutné). Adalb. Przeznaczyč 1. 
630 Čo komu súdené — obecané — 
bude mu aj dané. C. 159. 
»Už mu to len muselo byť súdené*. 2) 
» Zaspievalo vtáča na kosodrevine: 
čo komu súdené, to ho ver ne- 
minie*. (Píseň.) Adalb. Byč 24. 

To bývalo i bude. ^) 

To inakšie nebude, kým svet svetom 
bude. 
535 To je od bohsveta tak; — od nepa- 
mäti sveta; — čo svet svetom stojí; 
od prvosve!a; — od samoprvu. 



Tomu neujdeš, čo ťa má zastihnúť. 
V okamžení mnoho prihodiť sa môže. 

Porekadla a úsloví o pnhodč 
a náhode. 

Čert mu ruku postrčil. (= Ublížil ne- 
komu telesné víc, než sám chtél.) 
Jak kosťka padne. (Náhoda. T.) Adalb. 

Kôstka 2. 
Prišiel k tomu, jako pes ku kosci 5*0 

(kosti). Z Boš. dol. 
Prišlo mu to ako vo snách. 
Slepý. 

Slepému sa pošťastilo. 

To je už slepé šťastie! Adalb. For- 

tuna 13. Szcz^ácie 83. 
Traíilo sa mu, ako slepej kúre zrno A) 
Sr.Č. 217. I slepá - a 616. Prišlo 
— Adalb. Kokosz 11. Kura 40. 
Traíič 8. 
To sa mu len tak poťapilo (zz nevedomé, 545 
nczasloužené podarilo.) 

9. Zlé časy. (Svet a lidé.) 
Prísloví. 

»Bída bídu poráží, avšak nekaždý sobé 
toho váži!* (Z písné náb. Ach ča- 
sové pfežalostní.) 
» Bieda je!« Odp. »Ešte len bude!< 

(Ješté teprv nastáva to horší!) 
Človek človeku najväčší nepriateľ.^) 
Človek do smrti úfa (že bude lépe). 
Dobré (zlé, lepšie, horšie). 

Bude dobre — lepšie — ale kedy.^ 550 
Človek nepočuje nič dobrého. 
»Čo ďalej, to horšie !« dávno tak 
žobrák riekol. Sr. Č. 181. 
Čo nového, nič dobrého. Adalb. 

Nowc 1. 
Dobre bolo, nechválili; zle bolo, ne- 

hanili. 
Dobre bude, keď čert umre a peklo 555 
shorí. Sr. Č. 631. Až čert — (Viz 
níž Keď čert — ) 



^) Ha isten akarja, kapanyčl is elsúl. — Wenn Gottes Wille ist, geht auch cin 
Harkenstiel los. 

2) Nadužívané, jako i pfedešlá prísloví, tak že to na pŕ. i na samovraha vztahují. 

^) Pŕísl. tato 533 535 mají formu poŕekadel, avšak pripojila se k pi^íslovím, po- 
névadž vyslovují, že jsou mnohé veci nezménitelné. 

*) Srovn. Vak tyúk is lei gyôngyôt. 

5) Srovn. Homo homini lupus. Adalb. Czíowiek 23. 



Digitized by 



Google 



10. Pŕirozenost a účelnost; nutnost a nemožnosť, minulost a konec. 



215 



Ešte bude raz zle, a potom nikdy 

lepšie; — nikdy dobre. 
Ešte nikdy nebolo tak zle, žeby 

nemohlo byť horšie. 
Keď čert zdochne, potom bude lepšie. 

Novohr. 
Keď najhoršie pretrpíme, potom už 
nikdy dobre nebude, 
r 60 Keď sa zlé pominie, všetko bude 
dobre. Adalb. Dobrze 1. 
Nebude dobre, kým nebude ešte 

horšie. 
Teraz je zle, ale ešte — vraj — 
musí prísť horšie, a potom už nikdy 
dobre nebude. 
Horšie viz 550. Dobré. 
Lepšie viz 550. Dobré. 
565 Nastal mundus, koho môžeš len dus! 
Svet. 

» Prevrátený svetle Sr. Adalb. 
Šwiat 35. 
Sladký je svet tomu, kto ho nezná; 

trpký tomu, kto ho zakúsil. 
Svet komu je, komu nie po vôli. 
Už je svet hore nohami obrátený. 
570 Ver je ten svet zmotaný ! 
Teraz ani vlastnej košeli never. 
Teraz je tak: hľadáš vodu, nájdeš 

oheň. 
Už budú ľudia skoro na hlavách chodiť. 
Už každé psom smrdí. 
576 Už sa dnes všetci popsuli. 

Už sme horšie časy prebudil, bohdá 

i tieto prebudneme. 
Viera za more zaletela. 
Zlé viz 550. Dobré. 

Porekadla a úsloví o zlých časích. 

Bolo bolo, ale sa minulo. 
580 Časy. Boly časy, boly, ale sa minulý. 
— Kdeže sú tie časy, keď lietaly 
údené klobásy?! Trenč. Č. 498. Ach 
kam se — Adalb. Czas 49. — Také 
sú teraz časy (zlé)! 

Kde tie snadné letá? Už je po nich 
veta! (Z písné náb.) 

Svet. Taký je svet (zlý) I — Tak 
tento svet beží. 



10. Pŕirozenost a účelnost; nutnost 
a nemožnosť; minulost a konec. 

Prísloví. 

Aj panna Maria jedávala chlieb. 

Ako včera, tak dnes 

Ako prišlo, tak odišlo (dobré i zlé). 5a5 

Adalb. Przyjsé 3. 4. 
Cvik cviku uhýba. (Moc nad moc. T.) 
Což tam hyba (chyba), kedz je bida. 

Šár. (Srovn. 647. a násl.) 
Čas. 

Časy sa menia. í) Adalb. Czas 41, 75. 

Časom sa všetko minie. 

Čas všetko ukáže. 590 

Čo nepanovalo, nikdy čas nena- 
staví. T. 

Čo rozum nedáva, čas prináša. 

Iné časy, — iné spevy ; — iný svet. 

Každá vec do času. 

Každá vec má svoj čas. (Srovn. ^95 
Kazat. 3. 1.) Adalb. Czas 73. 

Každý čas má svoj čas. 

S časom všetko príde aj prejde. Č. 
262. 
Častá krápej i kameň porazí. 2) T. 
Čím budem, tým budem, sveta nepre- 

budem. Sr. Adalb. Swiat 41. 
Čo bolo dávno, to už nenie ani pravda. ^) 600 
Čo bolo, to bolo, a čo bude, to bude. 
Čo bolo, to bolo, už sa pominulo. Sr. 

Adalb. Min^č 1. 
Čo bolo vloni (vlani), to nik nedohoní. 

Č. 191. Adalb. Byé 23. 
Čo darmo, to darmo. 
Čo nčlze predélať, darmo na to že- 6i5 

hrať. T. 
Čo sa nedá premeniť, najliep tak nechať ; 

— tomu sa načim podvoliť. Sr. Č. 

111. 
Čo sa stalo, už sa neodstane. (Viz 654.) 

Adalb. Stač si^ 2. 
Čo tam, to tam, o to hlavy nelám. 
Čo viac není, to nemá ceny. 
I to najtvrdšie drevo shorí. 610 

J ako mohol, tak vzpomohol. T. 



í) Tempora mutantur, et nos mutamur in iis. 
^) Gutta cavat lapidem, non vi, í 
*) Régen volt, talán nem is igaz. 



Digitized by 



Google 



216 



XII. Béh a pŕípadnosti života vubec. 



Každá vec má líce i opak (i= dobrou 
i zlou stránku). 

Každá vec má svoju príčinu. 

Každá vec na svete je na dačo. Adalb. 
Šwiat 27. 
615 Každé » prečo* má svoje » preto*. 

»Keby!« — ale »keď« I (Též:) To 
»keby« všade zavadzia (pŕekáží). 

Keby nebolo »keby«, boli by sme 
v nebi; — nebolo by chyby. Sr. 
Adalb. Gdyby 2. Kieby. 

Keďby »keď« nebolo, vsecko by dobré 
bolo. T. 

Keď iskra hasne, vtedy najkrajšie za- 
svieti. 
620 Keď nieto poctivých, i s kurvou tan- 
cujú. 

Kočka ham, myška tam! (Viz 661.) 

Koniec. 

Čo malo začiatok, musí mať aj ko- 
niec. Adalb. Pocz^tek 3. 

Jaká je vec, dá znať konec. T. 

Každá pesnička, i tá najdlhšia — svä- 
tojánska — má koniec. (Též :) Nieto 
tak dlhej pesničky, žeby nemala 
konca. Č. 317. Žádná — 
625 Každej piesni koniec býva. 

Keď je dobrý koniec, dobrá je celá 
vec. 1) Sr. Č. 317. Konec — 

Na Jána dosť dlhý deň, a predsa 
mu koniec príde. 

Nieto tak dlhého dňa, žeby mu ko- 
niec neprišiel. 2) 

Všemu, všemu konec príde. (1. Petra 

4. 7.) 
630 Všetkým veciam koniec býva. Adalb. 

Koniec 21. 
Všetko má svoj koniec, a klobása 

dva, (aneb :) len palica dva (dokladá 

se žertem)íi). VI. SI. 228. 
Všetko má svoj koniec, len jelito 

(jaternica) a palica dva. 



Krkavce, kde mrcinu čujú, tam sa 

sletia. Č. 42. (Sr. Mat. 24, 28.) 
More nevypiješ, hviezdy nepočítaš. 
Museť, m u s, mu s aj, n e mu s. 

Čo musí byť, to musí byť. 635 

Filip nechcel, ale musel. 

Hoc duši (dusí), ta muši (musí). Šár. 

Musaj — Mus je veľký pán, a Ne- 
mus — Nemôž ešte váčší.'*) Srovn. 
Č. 281. VI. SI. 227. Mus je velky 
kus. Adalb. Mus 4. 

Nerada by koza do trhu, ale musí. ^) 
Č. 281. Adalb. Baran 22. Koza 30. 

Visí, keď myší (musí). 64í^ 

Na veky nič netrvá. 
Nemôže byť aj koza, aj kapusta. 
Neskoro, ale naozajst!^) 
Nič nového pod slncom. 7) (Kazat. 3, 1.) 

Adalb. Nowe 6. Šwiat 28. 
Nieto pravidla bez výnimky.^) Adalb. 64s 

Prawidlo. 

Nikto nenie bez »ale«. Č. 283. Adalb. 

Ale. 
Potreba. 

Potreba nemá zákona. 

Potreba veliký pán. 

Potreba zákon ruší. 9) Č, 340. Adalb. 
Potrzeba 8. 

Potreba železo láme. eso 

Proti jedu nieto mädu. 
Sila. 

Sila horu lomí. 

Veľkej sile i železo i skala popustí. 
State je state. 
Strom. 

Strom dlho rastie a zrazu sa sotne. 655 

Zo zrna vyrastá strom celý. T. 
Svet. 

Na svete je všetko. Č. 278. 

Svet sa mení, a my s ním. (Viz 
588.) C 278. 



í) Ende gut, Alles gut. 

2) Nincs oly hosszú nap, hogy estéje ne volná. 

3) Alles hat ein Ende, die Wurst hat zwei. 
•*) Muss ist eine harte Nuss. 

^) Kecske sem menne vásárra, de csapják hátul. 

^) »Naozajst« = na ozaist, na isté. 

A Nincs uj a nap alatt. 

**) Nulla regula sine exceptione. 

*-*) Szúkscg torvényt ront. 



Digitized by 



Google 



10. Pŕirozenost a účelnost atd. 217 

Vo svete sa všeličo pletie ; — stáva. Všetko nerastie v každej záhrade. Rkp. 665 

Adalb. Šwiat 24. 61. Zle 35. v Slov. Pohl. 

Všelijako býva vo svete. ^ , ^ . j^ ^^^^ ^ ^^3^^^^j 9 21é časy.) 
To je tam, čo vlčko ham! ^ ^ 



Z dobrého dobré a zo zlého len zlé 
býva. 



V prázdnom nič nebýva. 
Všade dačo jest a všade dačo chybí. 
Všetka sláva — polnia tráva. (1. Petra Zlé so zlým si ruky podávajú. 

1, 24.) Sr. Adalb. Šwiat 60. Zlé zo zlého sa snuje. 



Digitized by 



Google 



XIIL Jednotlivosti ze života. 



1. Jídla, nápoje. 

Pfísloví, porekadla aúsloví. 

a) Chlieb (a koláč). 

Chlebíček dar boží. Srovn. Č. 297. 
Chlebíček náš tatíček. Č. 297. 
Chlebové kôročky kto jedáva, ten čer- 
vené líčka dostáva. 
Komu sa chce jesť, nech sa najie 

chleba. (=:Ať se nepfebírá.) 
5 Kto chlieb nosí, i chlieb ho nosí. Adalb. 

Chleb 97. 
Kto sa rovná s chlebom, rovná sa 

i s fudhii. 
Kto si nevie chleba odkrojiť (t. j. kdo 

ho nepoŕádné krájí), nevie si naň 

ani zarobiť. 
Lepší kus chleba na ceste, ako pero 

za klobúkom. (Viz 5, 15.) Adalb. 

Chleb 117. 
Neklaď chlieb na stôl načatým krajom 

proti dverám, aby neuchodil z domu. 

(Povérečné.) 
10 Pomoc dobrá, ale chlebu pomora. 

[pz »Gazdiná« [hospodyné] pomoc- 

nicím mnoho ho vykrájí.) 
Prejesť sa, prijesťsa. 

Domáci chlieb sa najskôr prijie. Sr. 
Č. 147. 

Chlieb sa nikdy neprejie. Adalb. 
Chl^b 28. 

Koláče sa prejedia, chlieb nie. Č. 
297. 



Z jednej pece chlieb sa prijie. (Tato 

a ješté jiná podobná prísloví mají 

i pfenesený — nemravný význam.) 

S chlebom je dobre chodiť. (=:Ber 15 

jej na cestu.) 



Ani mastný, ani kvasný. (Nezdárný 

koláč.) 
Chlieb kyslý ako nácesta; — široký 

ako lúka; — vysoký ako doska. 

(Toto posl. iron.) Chlieb ako karta. 
Koláč ako na slniečku upečený. (S bí- 

1ým povrchem.) 
Kus chleba ako konský — ovčí — 

pysk ; — ako za ovcami (t. j. jakový 

se valachovi, pastýrovi ovec dávaj. 
Osla v kapse. (To co nasl.) 
»Taký sa mi chlebík udal, že pod 

kôrkou kocúr dudal; zo sriedky mi 

voda tekla, a z pod korky myš 

utekla« 



20 



Vo chlebe Pán Boh býva. (Totiž v dír- 
kách chlebových, — fíkají deti.) 

» Všetko jedno, či z bieleho, či z bie- 
leho* (odpovédél Cikán). 



b) Mäso, polievka, pečenka. 

Čert je čertom, ešte mu musela ho- 
vädzina vreť za tri hodiny. (Praví 
se nedočkavému.) 

Keď je hus, dobrý kus ; keď je prasa, 25 
nadto zasa. 



Digitized by 



Google 



1. Jídla, nápoje. 



219 



^ladá žena, hus pečená, holba vína — 
najlepšia od suchotín medicína. 

Pečenka a víno to je biglajz (č. že- 
hlička) na tvár. 

Z malých vtáčkov najlepšia je — hus. 
(Iron.) Č. 498. 

Zo všetkých múčnych jedál najlepšia 
je — šunka. (Iron.) 
^ Žobrácka polievka nemá očí. (1. Do- 
slovné: není mastná. 2. Pieneseno: 
Žebrák nemá očí, studu. Ostatné 
» žobrácka polievka* znamená nékde 
tu, v níž se jitrnice varily, j inak 
»obarkami< zvanou.) 



Mäso tvrdé ako cupina; — ako po- 
došev. 

Mäso uvrelo na modzgy. (Prílišné ) 

Polievka ako čoby gäty vyplakal. 

Neni väčšej radosti, jako mogon (ba- 
chor, sviňský žalúdok néčím napl- 
nený) v peci; lebo keď sa upečie, 
najeme sa všetci. Z Boš. dol. 
^ Pečenka »zpod pierka*. (Z ptáka.) 

c) Kapusta (zelia). 

Bez zelia (kapusty) nieto veselia 
(svatby). 

Kapusta je dobrá, keď sviňa cez ňu 
nepreskočí; — čo sa sviňa cez ňu 
pováľa. (=: Sviňské mäso v kapuste. 
Též:) Bez sviň/ (e) zlé hostiny. 

Kapusta kole ústa. 

Kapusta má veľké ústa. (i= Potrebuje 
mnoho omasty.) 
40 Kapusta sedem razí prihrievaná je naj- 
lepšia. 

Kto nerád kapustu, to je mrcha gazda. 

Od kapusty vlasy bolia. 

Tota hyža nepustá, kdze še vari ka- 
pusta. Šár. 



Kapusta kyslá ako štiak (moč); tvrdá 
ako trnina. (Vzhledem na plodinu 
samu viz XI. 413.) 



Kapustnica (kapustniarka, kapustná po- 45 
lievka) ako víno. 

d) Kaša. 

Chto (kto) nemá zubov , nech jedá 

kašu. Z Boš. dol. 
Kaša — mať naša. Č. 897. Adalb. 

Kasza 12. 
Kaše sa najedz a pozri na strechu, už 

si lačný. 
S horúcou kašou zájdeš do Prievidze. 

(Méstys v Nitr. stolici.) 

Kaša s mliekom to Slovákom. 1) so 

Uhrom za uhlom, Nemcom za chlievcom 
a Slovákom kaša s mliekom. 

e) Šušovica (č. čočka, šocovice). 

Od šušovice budeš pekný. (Srovn. Ne- 
treba jej šušovice jesť (zz jest pekná.) 
Č. 598. 

Šušovica dobrá vára (varivo), tá ľudom 
zadok otvára. 

f) Raky. 

Jedz raky, smŕkaj tabaky (=: šňupej 
tabak), chyť sa za bruch (vlastné 
brucho), vždy si jednaký. O. 60. 
Adalb. Rak 3. (Též:) Tricec raky, 
funt tabaky, šuhac po bruhu, jakys* 
bul ta ši taký. Šár. 

Raky sú najlepšie, keď sa ovos sype ss 
(khtsí); — v mesiacoch, v ktorých 
nieto R (Máj, Jún, Júl, August.) 

Údený sleď a nadievaný rak robia 
dobrý zrak. T. 

g) Rozliční^. 

Čo nenie pre oči, nenie ani pre ústa. 

(Srovn. v jiném smyslu. Č. 237. Co 

není hezké — 
Huby jedz, ale meno jim vedz! Pr. 

Modra. 
Kto nerád robí, nech si kúpi droby. 

(Veliká práce s jich čistením.) 



^) Srovn. maď. >Kása nem étel, tót nem ember.« Co sc frase » Slovák není človek < 
tyče, tím Hodža (viz jeho »Dobruo slovo « str. 12. 13.) neobviňuje Maďara ze zlomysl- 
nosti, nebo že je Maďarovi »ember vagy< jen tolik, jako Slovákovi »chlap si, pochlapil, 
vzmužil si sa,< kdežto u Slováka »človek€ značí néco humánneho, a »učlovečiť sa* 
:=dokázati človéčenský skutek, jest slovo výhradné slovenské 



Digitized by 



Google 



220 



XIII. Jednotlivosti ze života. 



60 Loházka (geršňa) sa každá na salo 
(sadlo) obráti. 
Od mlieka brucho narieka. 
Psovi to dajte, nepohŕnajte! (Zbytky.) 



Čos jedol? Rybaciu polievku, len že 

bola neslaná a bez rýb. (:=: Čistá 

voda) 
Keď ste dali kúpeľ, dajte že i dieťa ! 

(Za polívkou mäso.) 
6í Kýška (kyslé, sadlé mléko) ako repa 

(hustá). 
Nečo pod zuby. 

Pätoraké jedlo a samá polievka. 
Štvoro jedál, samý hrach. 
To by aj Rusnák na Veľký piatok 

mohol sjesť. ( » Hlúpe « zn zle omašténé 

jedlo.) 
7,1 Tomu jedlu nič iného nechýba, iba ústa. 

(Praví se jedlo hanícímu.) 
Uvre ako maslo (strukovina.) 
Žinčica hustá, že môže v nej lyžica 

stáť ; urda ; zbojnícka. Žinčica psiarka 

(ŕídká, psúm valašským dávána). 

Ii) Víno, pivo, pálenka atd. (Viz 26, 27.) 

Dobre je, keď sa huba obleje, ale 
lepšie, keď sa do nej naleje (vína). 

Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje po- 
hár vína. Adalb. Ryba 53. Grzyb 6. 
75 Na studni voda, na cepe víno (sú naj- 
lepšie). 

Od piva hlava krivá; — hlava sa kýva. 
Adalb. Piwo 25. 

Opilý od vína letí na bok, od piva na 
chrbát, od pálenky na nos. 

Pivo še peni, voda še nepeni. (Tak 
se bránil krčmár proti námitce, že 
je malá míra piva pro peny.) Šár. 

Víno i starého rozihrá. Č. 140. 
80 Víno skáč — hráč — , pivo s . . č. 
pálenka spáč. 

Víno za nos ťahá, pivo nazad sáca, l) 
a sečka (pálenka) potáca. 



Ocot tuhý ako jed. 

Nápoj tuhý ako Moťovský ocot. (>Mo- 
tová«, obec ve Zvol. stolici.) Tuhý, 
až v hlave vŕta. 
Nelej doň vody, už krčmár nalial. 
Pálenka, len sisi rúrami smrdí. ss 

Sedem chmelov, päť jačmeňov. (O špat- 

ném pive.) 
To je len taká vŕbová voda. (O slabé 

pálence.) 
Víno. 

Dobré je to víno, ale sa vláči. 
(Slovná hra: » vláči sa« zn vynáší se 
často ze sklepu, a »vláčkovité, 
vláknovitévíno« =: chybné, porušené, 
nitkavé.) 
To víno muselo ist cez mnohé vody ; 
— je Židom pokrstené. (zzľNaUli 
doň vody.) 
To víno razí (páchne) sudom. Odp. ^ 

Veď vari nebude vrecom ! 
Víno ako voda; — ako olej (dobré). 
Víno, čo ho môže žena desať holbí 
vypiť a neopije sa. 
Názvy vína: Drapák, drapliak, koč- 
vardina. Krupinské víno, ločprdina 
(to vše o kyslém); zabijak (silné) 
Názvy pálenky: besnica, čečina, Čer- 
tovica, gramatika, nešťastnica, sečka, 
strcuľa, strcuľka. 

/) Voda. 

Kto pije vody, toho nevodzi (totiž zlý 95. 
duch, > mátoha, s vetlonos< a jiné po- 
vérečnosti, na které se pijan žaluje, 
že jej po marastech vodily.) Šár. 

Kto chce dlho žiť, má len vodu piť; 
— nesmie mnoho piť. 

Voda hlavu — rozum — nepomúti. 

Voda mladým — víno starým. Č. 298. 



Voda čistá ako kryštál; — studená 
ako ľad ; — že zuby láme ; — teplá 
ako lúh. Voda po jednej naoberaná. 
(Iron. = čistá, čerstvá.) 

(Jiná Pŕ. a Poŕ. o užívaní jídel a nápoju 
viz VI. 210-439.) 



^) Nedokonanč od »sotiť,c č. str kati. 



Digitized by 



Google 



2. Odev. 



221 



2. Odev. 
Prísloví. 

100 Aký odev, taká česť. Č. 267. Adalb. 
Odzienie 2. 
Čo sa nosí, sa neprosí ; — to sa prosí ; 

— to sa znosí. 
Diera, dierka, drať, podrať. 
Častá pierka, hotová dierka. Č. 
434. — Čo pierka, to dierka. 
Adalb. Pierka. 
Čo sa bere, len sa dere. 
Čo sa často perie, skoro sa poderie. 
105 Co sa nosí, drať sa musí; — to sa 
derie. 
Diera neprežitá vec. (Iron.) Pr. 
Lepšia záplata ako diera. Adalb. 
Lata 1. 
Elšte je nič, keď sa tkáč díva na sú- 
kenníka, ale keď sa mäsiar ! (zz De- 
ravý kabát, deravá košile, telo. 1) 
Košeľa je najpotrebnejšia, lebo v tej 

i líhame i vstávame. 
Kraj, kroj. 
HO Aký kraj, taký kroj; — tak sa 
stroj. — Aký kroj, taký stroj ; — 
tak sa stroj. Č. 227. Adalb. Kroj 1. 
Čo vršok prejdeš, to iný kroj nájdeš. 
Iný stav, iný kroj. 
Nemôže sa každý hrdo nosiť, no čisto 

chodiť áno. 
Obuto me vidno, a boso me slidno. 

(Snad »stydno«. Šuj;) Šár. 
Pekné, pekne. 
115 Aj omälo je pekné, keď ho pristroja. 
Sr. Č. 549. Každé košté - 
Keď došek nástroji, aj ten je pekný. 

Z Boš. dol. 
Keď sa na stĺp šaty povešajú, aj 

ten je pekný. 2) Pr. 
Obleč pekne starú vŕbu, a pekná 
bude. Č. 214. 

* Pekné perie pekného vtáka činí. 
120 V pekných háboch aj šupka pekná. 

Šat a, šaty. 

* Blázni majú vo vážnosti viac šaty 
ako cnosti. 



Človeka poznáš podla šiat, podľa 

peria vtáka. (Človeka po reči 

atd. viz V. odst. 1.) 
Človeka vítaj dľa šaty a vyprevaď 

dľa (jeho) rozumu. Č. 205. 
Keďby nie tie šaty, nebolo by väčšej 

špaty. 
Šata nerobí človeka. 3) Sr. Č. 269. 125 

Adalb. Suknia 17. 
Šata robí človeka. (Také pravé 

v jistém smyslu.) Adalb. Suknia 16. 
Šata ťa nezašanuje, ak ju ty nie. 
V čom ťa vidím, v tom ťa ctím. 

Porekadla a úsloví o odevu. 

Čižmy. 

Čižmy mu kašu pýtajú; — jesť — 
— - piť pýtajú. (Deravé.) 

Čižmy červené ako líška. — Čižmy 130 
sa mu kľujú. 

Čižmy veľké, žeby s pece mohol do 
nich skočiť. 
Dala si címer obnoviť. (Nový čepec) 
Dlhší piatok že sobota. ^) (Když sukne 

zpod šat vyzírá.) VI. SI. 238. Ma 

sobotu deišu ež nédélu. Adalb. Pi^tek 

3. Sobota 4. 
Furmy z druhých vyberá. (:=Posuzuje 

kroj, také držení tela.) 
Hodinky mu visia. (Bílá šnúrka.) 135 

Holý ako mladý vrabec. 
Hor sa, chlapci, hor sa, kde sa ako 

nosa! 
Chodí pripravený ako zo škatulky. 
Chodí vyfintená tá íiťla. 
Kabát. 

Kabát šedivý ako mačka (vyšedivelý) ; 140 
— ako odratá mačka. 

Ten kabát veľa pomätá. (Starý.) 

To je taký kabát, ako čo Adam 
v raji nosil. (Staromódni.) 
Košeľa biela ako list. 
Košeľa zo saku a gate (gäty) zo siete. 

(Též :) Má koselu zo saku a gate zo 

sita. Z Boš. dol. 
Látka (slabá) ako pavučina; — riedka 145 

ako sak. Adalb. Rzadki 3. 



*) Srovn. Ihm guckt der Fleischer durch dcn Leinweber. 

^ Tôrzsôk is szép, ha felôltôztetik. Tuskó is szóp, ha szcpen felruházzák. 

3) Habitus non facit monachum. 

"•) Hosszabb a pčntek mint a szombat. 



Digitized by 



Google 



222 



XIIL Jednotlivosti ze života. 3. Čistota, nečistotnost. 



Len handry — knôty — zdrapy — 

s neho visia. 
Len tak horí na ňom, ako páper. 

(zz: Mnoho sdere.) 
Lepí na sebe ako opica. (Též :) Všetko 

na seba lepí. 
Maškara. Chodí ako dáka maškara. 

(Divné se stroji.) — Maškaru zo 

seba robí. 
150 Menší chlievik ako svinka. 1) (Tesné 

šaty.) 
Nemá nitky dobrej na sebe. 
Nohavičky mu v jarku merali. (Krátke) 
Nové šaty so starými dierami. (Iron. 

o starých šatech) 
Oblečený ako cibuľa. (Mnohonásobné.) 
155 Obutá noha — bosý šlak. 

Odev nesúci už iba na vreteno roztriasť 
Otrhaný — olípaný (olúpaný.^) -— holý 

— nahý — ako lipa. Sr. Č. 543. 

Odrel — 619. (Též :) Otrhaný, akoby 

sa so psý trhal. 
Pristrojila sa ako do kostola. 
Salom (sadlom) prerastá. (Když holé 

telo dírou proniká.) 
160 Stojí na ňom (odev, akoby ulial. Č. 

637. 
Stroji sa ako Dodola. 2j Č. 495. Vy- 

šperkoval — 
Šaty ako deravá rozsievka; — ako 

krave z pysku (zle vyhlazené); — 

ako čoby ich z kochu vytiahol (za- 
špinené). 
Taká je pribratá ako páva. 
Tak je sodraté, žeby nemal do čoho 

štipku soli zaviazať. 
165 Tej šate nieto ani úderku. (Nemožno 

j i dodrát.) 
To je už iba handárovi (handrárovi). 
Trčí ako mucha v cmare. (Počerná 

v bílých šatech.) Sr. Adalb. Wy- 

gl^daé 39. 

V Adamových šatoch. (Nahý.) 
Vyobliekala sa pekne, krásne ako 

lalija. 
170 Vitaj h .... v kepeni ! (Hruboposméšné 
privítaní vyfinténého.) 

V poly draní — v najlepšom odho- 
dení. (Iron. o sedraných šatech.) 



Zaodetý ako v zime lipa. (Viz 157.) 

Zvoní pani rechtorce; — Cigánce — 
Židovce. (Viz 135.) 

»Žena, daj tú tanistru, nech sa oble- 
čiem ! « 

N a z ý v k y. Fúroš, Honzík z Kocúrkova, i7s 
kolomažník, neogabanec, obšivkár, 
ošklbanec, ošva otrhaná (ž.), otrhátor, 
randoš, randa (ž.), rašmák, rašma (ž.), 
rozgajdanec, staré futro, šklban, trhan. 



3. Čistota, nečistotnost. 
Prísloví. 

Čistota pol zdravia; — pol života. Č. 
295. 

Čistota von oblokom pozerá. 

Nieto toho hájika, aby nebolo v ňom 
zvierika. (O nečisté hlavé. Též:) 
Špatná to hora, v kerej nenije zve- 
rina. (Iron.) Z Boš. dol. 

Voš je do tretieho dňa starou materou. 
(Výstraha. Taktéž, když se mladá 
ješte stane babičkou — slov. starou 
matkou — tedy se fíká:) Skoro 
zostala starou materou ako voš. 



Porekadla a úsloví o neSistotnosti. 

Čierny — zapískaný — ako kochniar iscv 
(kominár). 

Čistotný ako hrach pri ceste. — Hnevá 
sa s mydlom. 

Kapravý jakoby mu do očí pšena na- 
hádzal. (Kapriny č. sliz v oku. Z Boš. 
dol.) 

Nečistotný ako prasa. 

Nehty mu smúťa. (Nečistota za nehty.) 

Nekúpal sa od tých čias, ako ho baba iss 
okúpala. 

Neumýva sa iba na výročité slávnosti. 

Repa. Má blata na nohách, že mu 
môžu na ne repu siať. — Repa by 
mu narástla na nohách. Adalb. R^ka 36. 

To bolo v smetnej skrini. Sr. Č. 542. 
Pohledej — 

Umyl sa ako mačka labkou (málo). 

Upískaný ako čoby sa v blate poválal. 190 • 



^) Kicsiny az ól, nagy a disznó. 

2) V hor. Trenčansku na Kvetnou nedeli výstroji »puzalkami — bahniatkami — 
maňuškami* (č. kočičky) a stužkami vyzdobené dčvčc. To je »Dodola,« s kterou chodí 
od domu do domu vyzpčvujíce. Potom ji oblívají, koupou. .§uj. 



Digitized by 



Google 



4. Cestovaní; povoz; shledání se. 



223 



•Všetko sa mi zbrydí — ; všetko sa 

mi v žalúdku zodvihne, keďpozrem 

naň; — na to. 
Zamastený ako bača. 
Zašípaný — zamazaný — ako sviňa 

— prasa — . Adalb. Plugawy 2. 
N a z ý v k y. Brydoš, brydoška (ž.), plu- 

havec, prasa ošklivé, sviňa, vozgrivec. 

4. Cestovaní, putovaní; povoz; 
shledání se. 

Prísloví. 

195 Dobrá ovca svoje nino unesie. (Dobre 
je vzíti si od pfíhody i téžší kabát 
atd. do cesty. Viz 206.) 
Dráha drahá. (V pŕeneseném smyslu 

=: Pekné, dobré, ale drahé.) 
Hore vrchom pomaly, dolu vrchom 
nenáhli a po rovnej zajímaj (:=. po- 
spéš). 
Huba človeka všade dovede. Z Boš. 

dol. (Viz 223.) 

Keď ideš do sveta, si svetár, a 

doma sedíš, si peciar. 

200 Kto má v torbe, zji i 

hore). Šár. 

Kto nebol dklej od pece, nevie, čo je svet. 

Míľa nenije široká, ale dluhoká (dlhá). 

Z Boš. dol. O. 12. 
Nepúštaj sa proti noci (do cesty). 
»Pane Bože, postretajže ! « (Žehnaní pri 
ubírání se na cestu.) 
20f Po chodníčku bližej. (Tu doslovné avšak 
v pŕeneseném smyslu: Neopúštaj 
cestu pre chodník «, viz IX. 352.) 
Rohy. (Viz 195.) 

Baranovi rohy nezaťažia. Adalb. Ko- 
zie! 8. Tur 2. — Jeleňovi rohy 
niesu ťažké. Adalb. Jeleň. — Každý 
baran svoje rohy unesie. 
Sánky, sanica (a voz). 

Keď je dobrá sanica, dobrá je i ko- 

lesnica. 
Sánka cigánka, vozík pán. 
Sánka lahký voz, chytro pretrie nos. 
21) Voz panna, kurva saňa. 

Voz spravodlivosť, sánka cigánka. 



keď 
(Viz 201.) 
na horbe (na 



Shovôrčivý tovaryš na ceste stojí za 
voz. Č. 287. Sr. Adalb. Towarysz 6. 
Sísť sa. 

Hory s horami sa nesídu, ale fudia 

s ľudmi sa sídu. Adalb. Czlowiek 

60. — Vrchy sa neschodia, ale 

ludia sa schodia. Č. 265. 

Sprav si dobre na mieste (doma), budeš 

mať pokoj na ceste. (Vozáŕské.) 
Veď ešte ani kone, ani voly nevydochly.< 215. 

(Když vysoké povozné žádají.) 
Voz, viezť. (Viz 207-211.) 

Baba s voza, vozovi (vozu) ľahšie. 

Č. 576. Adalb. Baba 13. (Též.) 

Koza s voza, vozu lahčejši. — Šár. 

Adalb. Koza 23. 

Keďvoz namastíš, akobys tretieho koňa 

pripriahol. Č. 291. Adalb. Wóz 8. 

Lepšie je viezť sa, čo i na drglavom 

voze, ako peši isť dlhou cestou. Sr. 

Č. 290. Špatná — 

Ťarcha nie na voze, ale pod vozom. 

(Zlá cesta.) 
Uväzuj stenúci (s namáhaním), po- 22a. 

vezieš smejúci. 

Živého je dobre vézci, dze nemôže, 

musí slézci. Z Boš. dol. 

V Ríme byť a pápeža nevideť!*) Č. 

486. Adalb. Rzym 17. D. Jf^zyk 71. 

Za jazykom sa i do Ríma dostaneš; 

— i do pekla trafíš ; — všade trafíš. 
Č. 74. Adalb. Rzym 9. 

Porekadla a úsloví o cestovaní 
a povozu. 
Cesta. 

Cesta ako železo. — Cesta hladká, 

rovná ako sklo; — ako peniaz. 
Cesta na zlomgrgy; — dobre že 225 
dušu z človeka ne vy trasie. — Cest.i 
strmá ako do dachu. 
Vari sa čertovi reťaz roztrhla, keď 
tú cestu meral. (O pŕedlouhé ceste.) 
Dobrý chodák, i zajaca by vybehal; 

— bolo by dosť vtákovi preleteť, 
čo ten prešiel. 

»Hijo stará, tu ťa nechám (nahám)!« 

>Hijo, štyri hony za dva dni! c 

»Hore Nemec, dolu Nemec! 2) 230. 



^) Rómába menni, pápát nem látni. 

*) Vozáf vezoucí Nemce pravil k nemu: »Dolu Nemec, hore Nemec !< podlé toho, 
či byía cesta do vrchu aneb s vrchu. NČmec pri placení h'kal totéž, avšak pri každém 
»dolu Nčmec« kladl peníz sám sobé na dlaň. Šuj. 



Digitized by 



Google 



224 



Xin. Jednotlivosti ze života. 5. Tanec. 



»Hore nohavice, ideme cez mesto !« 

(kde nejvétší blato.) 
Nevie ani psovi cestu ukázať. (Málo 

sveta videl.) 
Obul nové krpce. (Dal se na dalekou 

cestu.) 
Prišiel na vlastnej príležitosti; — ako 

pán pes. (Peší.) 
235 Rád buď, že si doma. 

Sišli sa spolu ako líšky u kušniera na 

žrdi. 1) Adalb. Zobaczyé si^. Skú- 
piac si^. 
Sunko nízko, šábes blízko, do Brna 

ďaleko, pohni ! (Po Rajeckém Židovi 

pozostalé porekadlo. Šuj.) 
Šiel do sveta na zkusy ; — sveta zkúsiť. 
Ťahajú tie kone ako kravy. 
.240 To je dobrý potisk — prípor — . 

(Téžká cesta do vrchu. Šuj.) 
Uplietol hodný mrváň (j douč okolkem 

a ne pravou cestou.) 
Viezť, vezky. 

Koľko vezky, toFko pessky (izijako 
pes, peší). 

»Vari hnoj vezieš .?« (Nenáhle.) Adalb. 
Jechač 11. Wlec si§ 10. 

Vezie štyri míle za dva dni. (Viz 
229.) 
245 »Za nami je dobre!* (Prekážky zlé 

cesty prekonaný.) 

5. Tanec. 

Prísloví. 
K r ú. 

Čo je z krvi, to sa mrví. 
Krú nie voda, žily nie motúze. (V ji- 
ném smyslu viz VII. 844. a pozn.) 
I to je z tej krvi, čo sa rada mrví. T. 
Kto je mŕtvy, tomu hrob ; kto je živý, 
tomu hop! 
260 Kto umrel, už je tam; moje nôžky 
sem i tam : -) 
Srdce. 

Pokora je v srdci. (Tím se vymlouvá 
ten, kdo v času » pokorovania* t. 
j. smútku nosení tancuje.) 



260 



Smútok v srdci, nohy v tanci. (Srovn. 
pfedešlé.) 
V tanci ide ako v Otčenáši; príde 

domov, ledvác nohy vláči. Sr. VI. SI. 

234. Do roboty jakby svazal a do 

tanca jakby hazal. 
Vtedy sa Pán Boh raduje, keď muž so 

ženou tancuje. (Ponékud prísloví.) 



Porekadla a úsloví o tanci. 

Fašiangy sa kráťa, viac sa nenavráťa, 255 

a dievčatká plačú, že sa nevyskáču. 

(Píseň.) 
»Hopsa chlapci do radu!« 
Išla z rúk do rúk, a stála ako drúk. 

(Která se mnohými tanečníky lživé 

chlubí.) 
Lenby zahrali na hlasné drevce (housle). 
Mak drví. (Též.) Tancuje ani čoby 

mak drvil. (Téžce, špatné.) 
Natriasa sa ako pýtel vo mlyne. 
Panenka jak putenka; tancuje sa s nú 

jak s mechem. Pr. Modra. 
Petržlen predáva. 3) (Do tance ji ne- 

berou.) 
Stála, dobre (že) jamu nevystála. 
>Šibaj bičom barana, ihráme sa do 

rána!* (» Bičík, sláčik* č. smyčec; 

» baran* značí struny z jeho stŕev 

pocházející.) 
> Šuhajko záhorský, drž sa po paholský ! « 

(Podnet.) 
Tancuje ako na zvrtalku; — ľahko 

ako pierko; — ako pinka. 
Tanečník ako za vozom opálka (riedčica 

č. fíčice). 
» Tancujte myši, kde ktorá slyší.* 

(Špatná hudba.) 
Tancoval, len tak opätkoval; — dobre 

že sa povaly hlavou nedotýkal; — 

len tak tliapkal dlaňou o sáru; — 

mal sa potrhať ; — tancoval o dušu ; 

— akoby ho najal. 
>Už je dievča vyvedené!* 
Vyskočil »na nebožiec* (Vyskočiv ve 

vzduchu se otočil.) 



265 



270 



1) Mladá liška po rozmluve so starou opýtala se tejto: »»Kedy že sa, pani kmotra, 
zase sídeme?<< »»Najskôr u kušniera na žrdi!«« odpovedala stará. « Šuj. 

^) Tak zpívali tancujíce na kare, když se »podnapili.* I není divno, že knéz jeden 
hned po pohŕebním kázaní četl vdovci ohlášky svatební pred lidem k pohŕbu shro- 
máždčným. 

^) Petrezselymet árul. 



Digitized by 



Google 



XIV. Občasnost a úkazy prírody. 



A. Čtyŕi částky roku. Pŕedzvôsti 
o počasí a jíné občasné poznámky. 

Pŕísloví.i) 
1. J a r 0.2) 

a) Vňôec. 

Na jar cent dažďa, funt blata; — za 

džbar dažďa, za lyžicu blata ; za me- 
ricu dažďa, za štvrtku blata ; za voz 

daždk, za hrsť blata. (V jeseni opačné.) 

Č. 446. Adalb. Maj 22. Wiosna 2. 
Nenapadne tichá rosa, kým nezájde 

večer »kosac. (Hvézdnatost.) 
Sviňa je prvý oráč. 
Zavčas jari jedon povie: rala! mačka 

na streche (teplo); druhý povie: ne 

to mačka, to je medveď (zima). 

d) Jarni mésice. 

Ide Marec, poberaj sa starec. — Marec 

— nejeden v ňom umre starec; — 

poberaj sa starec v tanec. — Príde 

Marec, zomre starec. Č. 444. — 

V Marci umierajú starci. Adalb. 

Marzec 3. 
*Keď Brezen ore, Duben^) odpočíva. 
Marcový prach je zlatý. Sr. Č. 444. 
Marec suchý, Apríl mokrý, Máj studený 

dáva rok úrodný. 

*) Vyjmouc nékolik úsloví príležitostné podaných. 
^) Slovensky častéji >jar.« 
3) Márcziusi por aranyat ér. 

^) Slovenských názvu mésícu lid slovenský neužíva, vyjmouc » Veľký a malý Sečeň* 
(Jan. a Febr.), i to jen v prísloví, a proto jsou takováto prísloví * poznačená. 



Suchý Marec, mokrý Máj, bude žito 
ako háj. Č. 448. Sr. Adalb. Kwiccieň 
16. Marzec 26. 

Suchý Marec, studený Apríl, mokrý lo 
Máj, bude v stodole raj. 



Ranní dážď, ženský plač, panská láska 
a Aprílová chvila, to všetko na za- 
jačom chvoste visí. (Z toho pore- 
kadlo : Mení sa ako Aprílová ch vi ľa). 
Sr. Č. 446. Ženská chuť — 

Teplý Apríl, zimný Máj, bude žito ako 
háj. (Srovn. výš: Suchý Marec, mokrý 
Máj atd.) 

V Apríli prší na raž (žito), v Máji na 
pšenicu, v Júni na jačmeň. 



* Chladný Máj s mokrým Červenom^) 
plní stodoly zbožím a šopy senom. — 
Chladný Máj naplňuje stodoly. 

Máj — kravám daj ! (Ješté slabá páše.) i5 

Májová zelinka každá býva dobrá. 

Májový dážď viacej stojí ako Viedeň. 

Máj, v poli háj; — všade háj; — ze- 
lený je háj. 

Studený Máj, v stodole raj ; — na poli 
raj. (Vykladá se však tak, že Máj 



Ad. P. Záturecký, Slovenská prísloví. 



15 



Digitized by 



Google 



226 



XIV. Občasnost a úkazy prírody. A. 1. Jaro. 



má byt ovšem chladný, ne ale stu- 
dený.) Č. 448. 
20 > Tŕňová zima.< (Když trn kvitne, býva 
zima.) 
V Máji aby palica pastierovi ani ne- 
osychala. Č. 448. 

c) Jarni dny, 

12. Mar. Hrehor ešte bradu trasáva. 

Z Boš. dol. 
* Na Sv. Rehora idú Fady do mora. Č. 

445. Sr. Adalb. Grzegorz šw. 2. 
O Gregore leňoch sedliak, čo neore. 

Č. 445. 
25 19. Mar. Jozef mosty stavia, Ďuro ich 

do poIa vyháňa. (?) 
Keď Jozef deti vykyvká pod stenu, 

Matka (25. Mar.) ich iste dnu za- 

ženie. 
Na Jozefa ide vdovicin pluh zo dvora. 

(Nejposlednéjší.) 

25. Mar. Pani Mária (Zvést. P. M.) 
zo zásterky lastovičky vypúšťa (a tie 
ju obletujú =: Lastovičná Pani Mária, 
dobre slovensky vlastne M^ria. Šuj.) 

24. A p r. Čo do Dzura narastie, to po 
Dzure skape. 

30 »Ďuro krivý čaptáň*. (Pozdní jaro.) 

Ďuro všetkých z izby von do poľa vy- 
ženie. 

O Dzure — na Marka (25. Apr.) — má 
sa už vrana do oziminy schovať. 

O Dzure už tráva bude rásť, čoby si 
ju hámrikom pral do zeme; po Mi- 
chale atd. (Viz Jeseň.) 

Za koTko týždňov žaby kŕkajú pred 
Dzurom, za toľko po ňom budú 
mlčať. VI. SI. 213. Kelko dni pred 
Juŕim žaby vrču, telej dni po nim 
mlču. Sr. Adalb. Marek áw. 3. 
35 12. — 14. Máj. Pankrác, Servác, Bo- 
nifác — traja ľadoví mužovia. (Mráz.) 

15. Máj. Žofija víno vypíja. (Mráz.) 

25. Máj. *Na Urbanov deň utekaj siať 
len (ľan). Adalb. D. Urban šw. 9. 

Po sv. Urbanu mráz neškodí džbánu 
(hroznu.) 



Urban ešte nekdy bradou pokýva. (Sr. 

12. Mar.) 
Dokál Urban s pece neslcze, nebude ^ 

teplo. Pr. Modra. 



2. Leto. 

a) Vúóec, 

Lepšie jedno leto ako sto zím. 
Nestrach v lete o hospodu, každý krík 

ti ju dá ; ale v zime ! ^) 
Netreba Boha o dážď prosiť; príde 

hneď, keď začneme kosiť. Č. 449. 

V lete ako v lete, ale v zime ! 

V lete dobre je i Bete; ale v zime, 45 
charissime ! 



ój Letni mésice a dny. 

Do Ducha nespúšťaj kožucha a po Duchu 
zas v kožuchu; — pripáš si ho 
k bruchu. Č. 449. VI. SI. 213.: Do 
Sv. Ducha nésvlekaj kožucha a po 
Sv. Duchu oplidaj se po kožuchu. 
Adalb. Ducha šw. 1. 

8. Jún. Keď na Medarda prší, bude 
pršať za 40 dní. 

Medardova kvapka 40 dní kvapká. Č. 
450. Adalb. Medard šw. 5. 

24. Jún. Do Jána do brucha jama. 
(Nouze o chléb.)'^) 

Do Jána Krstiteľa nechváľ kapustu, so 

pšenicu, jačmeň. Sr. Č. 450. 
Duch (Sv. Ducha) popráva oziminy a 

Svätý Ján jariny. 
O Jane čerešne i muchy zralé. 
Pred Jánom nechváľ jarinu, až po ňom. 
Za koľko dní pred Jánom kukučka 

kuká, za toľko bude kukať po Jane. 
29. Jún. Na Petra Pavla seje Pán Boh 55 

prvé gribčeky. 
Peter a Pavel rozsievajú huby. 
Peter a Pavel pretrhne žitám korene. 

(Nerostou dále, než zrají.) VI. SI. 

213. — koŕenky natrhne — . 

25. Júl. Jakub, chleba kúp! Adalb. 
Jakób šw. 10. (Též:) Jakub, chleba 
kúp; pálenky nalej, pôjdeme ďalej. 



1) Tavaszszal minden bokor szállást ad. 

-j Doba nouze o chléb, pred žatvou, slove po slovenskú »dônovie« — doba do no- 
vého. Jiná prísloví vzhledem občasného užívaní zásoby potravní viz X. 788. — 793. 



Digitized by 



Google 



A. 2. Leto. 3. Jeseň. 



227 



>Dnes máme Jakuba, zajtra Svätej 

Anny, krúťte, že sa krúťte moje milé 

hlavy!* 1) 

60 26. Júl. Čím je po sv. Anne, hneď 

si sedliak klobúk nahne. 

Sv. Anna — chladno z rána. Č. 452. 

V psie dni najviac muchy štípu. 
August. Dážď, ktorý v Auguste 

do obedu prší, skorej ako obed 

minie, sa osuší. 
1. A u g. Do Petra nit (není) cepla; 

po Petre už je po ceple (teple) Šár.) 
65 10. A u g. Čím príde Vavrinec, ber 

oči na klinec. (Tkáčske. Též:) — 

olovrant na klinec. 
Na Sv. Lavrinca švábka (zemáky) do 

hrnca. VI. SI. 214. Na Sv. Vavŕinca 

s kobzolama do hrnca. 
Na Sv. Lavrinca idú oriešky do venca. 

Adalb. Vawrzyniec šw. 3. 

3. Jeseň. 

a) ľúóec. 

> Babské leto! 2) Sr. Č. 453. Semin 

den — 
Lastovičky na odletu, koniec i babiemu 

letu. Sr. Č. 454. Divoké — 
70 Naháč (dríšteľ) kvitne, káže prásci. 

Z Boš. dol. 
Svieti slnko, ^le je zubaté. 
> Tvrdá jaseň.* (Když již na tvrdo zem 

zmrzla.) 

V jaseni: >Čo varíte? Zcmiačiská.« Na 
jar: >Čo varíte .> Zemiačky.* 

V jaseni funt dažďa, cent blata atd. 
(opačné z 1.) Adalb. Jcsieň 7. 

76 V jeseni z každej dzierky strišča (str- 
nišča) zima fučí. Z Boš. dol. 
Zo strniska už chladný vietor fúkať 
začína. Sr. Č. 452. Srpen — 



ó) Jesenni mésíce a dny. 

24. A u g. Už je po Bartolcmc, ^) pôjdu 

hady do diery. 
September — s poľa ber! 
8. Sept. Mara — chleba dala. Štedrá 

Mara atd. (Též:) Malá Mara (15. 

Aug.) chleba dala a VeHcá (8. Sept.) 

ho popratala. (A opét:) Malá Mara 

(25. Mar.) chleba vzala, Veľká Mara 

chleba dala. 
21. Sept. Po Matúši čiapku na uši! 80 

Č. 453. 
29. S e p t. Do Jána maslo, po Michale 

nitka (rastie). 
Michal — dievky pichal; Gál (Havel, 

16. Okt.) dievky bral. Adalb. D. Michal 

šw. 9. 

Michal — všetko s póla spíchal. Č. 453. 
Po Michale tráva, čobys' ju kliešťami 
ťahal, nepôjde von. '*) 

15. Okt Na Teréziu každý švec obírá. 86 
Pr. Modra. (Švec a spolu i majitel 
vinice.) 

16. Okt. Galovo žito nebude bito. 
Adalb. Urban šw. 8. 

Od Gala chviFa nestála. 

26. Okt. Už je po Mitre, už valachom 

svitne. 
28. Okt. Na Šimona Júdy hájnici von 

z búdy (domov.) Č. 454. 
Na Šimona Júdy mrznú v poli hrudy. 9o 

Č. 455. Adalb. Szymona i Judy 

šw. 4. 
Šimona Júdy vyháňa baču z búdy. 
11. Nov. Marcin jak nebude na Šech 

svätých moci, tak príde dozaista na 

Marcina v noci. (To a 94. o prvním 

snehu.) 
Svätý Martin a Hromnice (2. Febr.) 

pradú z tej istej praslice. 
Svätý Martin prichodí na sivkovi; — 

na bielom koni. Sr. Č. 455. Padá-li 

— Adalb. Marcin šw. 25. 



*) Tak »porekuje« hospodyné na »kapustnom ostredku* otáčejíc rukama. Šuj. 
Z Lipt. Sv. Mikuláše došlo: » Dneska je Jakuba a zajtra Anny (v tom se dotkne ho- 
spodyné kapusty [hlávkového zelí] a spraví kolo nad ní zvrtnouc se a podskočíc), 
bodaj ste sa v tejto mojej kapustičke tofkč zavíjaly hlavy! A budú! (Toto značí pre- 
svedčení, že se tak stane.) 

*) »Babské leto* jsou taký dlouhé pavučinky, které v pčkný okt. den vzduchem 
I>oletují. 

3) V Liptove »Brtomil.* 

*) Szent Mihály után ha harapófogóval húznák is a fúvet, még se nô. 

15* 



Digitized by 



Google 



228 



XIV. Občasnost a úkazy prírody. A. 4. Zima. 



96 19. Nov. Svätá Alžbeta za plný košík 

sviatkov prináša. 
25. Nov. Katrena hudcom husle berie. 

(Poslední svatby.) 
Keď na Katarínu stojí hus na lade, 

na Vianoce bude stáť na blate. 
Na Sv. Katarínu schovaj sa pod perinu. 

Č. 455. Adalb. D. Katarzyna áw. 2. 

4. Zima. 

a) Vúbec. 

Iba svitá a mrká. (O Dec.) 
100 Ide slnko do hora, ide zima do dvora. 

(Víz 106.) 
Keď poliak (severní vítr) duje, zima 

nasleduje. 
Mnoho snehu, málo sena. 
Mnoho snehu, málo vody. (Též :) Veľké 

snehy, málo vody. ^) Č. 441. Adalb. 

énieg 1. 
Pec. 

Kto popod pec sadá, ten len zimu 
hladá. 
105 Zakúrená pec, to je milá vec. 
Rastie deň, rastie i zima. 
V zime kážu nasušiť si snehu na leto. 

(Iron., význam?) 
Zima bez ľadu, kaša bez mädu, potok 

bez ryby sú samé chyby. 
Zima jako zima, ale veter kosci láme. 

Z Boš. dol. 
110 Zimnie slnce má zuby; — je zubaté. 
»Zimu vlk sožral.* (O levné zime.) — 

»Zimu vlk ncsožerie.« (Když po 

dlouhé levnoté nasleduje konečné 

dlouhá, ostrá zima.) 2) 

b) Zimni mesice a dny. 

4. Dec. Svätá Barbora ťahá sane do 

dvora. Sr. Č. 456. 
25. Dec. Biele Vianoce, zelená Velká 

noc ; čierne Vianoce, biela Vefka noc. 

Č. 456. Adalb. Bože Narodzenie 1. 

(Též :) Zelené Vianoce, biela VeFká 

noc; biele Vianoce, zelená Velká 

noc. Sr. Adalb. Bože Narodzenie 

16. 17. 



Do Hôd (Vánoce) dlhá nitka, krátky 

deň ; po Hodiech krátka nitka, dlhší 

deň (praví pfádka). Sr. Č. 451. 

Dlouhý den — 
Do Vianoc haj ! od Vianoc jaj ! ii5 

Jasné Vianoce, tmavé stodoly; tmavé 

Vianoce jasné (m prázdne) stodoly. 

Č. 456. Jitŕní jasné — 
Keď je Vianočná noc tmavá, bude tma 

v záčinku. (Zdá se odporovati pŕe- 

dešlému, ale toto druhé vzťahuje se 

na mčsíc, když nesvítí.) Adalb. Gody 

(Bože narodzenie) 6. 
Na Štedrý večer a na Vianoce každý 

statočný človek doma sedí. 
Na Vianoce blato, na Velkú noc sňah. 
* 1. Jan. Na Nový rok o slepičí krok; 120 

na tri krále o skok dále ; na Hromnice 

o hodinu více. Č. 441. Sr. Adalb. 

Nowy rok 6. 
6. Jan. Trikrálovú zimu vlk nesožerie. 

(Víz 111.) 
21. Jan. Keď sa na Vincenta vták na 

kolaji vody napije, ten rok mnoho 

vína sľubuje. 
25. Jan. Keď sa na Pavla vtáča z ko- 

Taje napije, bude pozdnia jar. 
Na Obrácenie Sv. Pavla sa medveď na 

druhý bok obráti. 
Na Pavla čiapky (odmek, č. otajek), i25 

vyhadzuj gazda zedky. (Zachráň po- 
zostatky píce dobytkem zavrhnute, 

nebo bude pozdní jaro. Č. 442. Den 

obrácení — 
Na Pavla na poly peceň (chleba). Sr. 

Č. 442. Hromnice — púl — Adalb. 

Pawel šw. 4. 
O Pavle je pol zimy. Adalb. Nawró- 

cenic áw. Pawla 3. 
Február. Čo velký zameškal, to malý 

doháňa. Jan. a Febr. Viz nasl.) 
Malý Sečen protiví sa Veľkému. (Ostfejší 

zima ve Febr. než byla v Jan.) 
2. Febr. Cigáň sa Hromníc bojí. 
Hromnička čistá — konôpka istá. 
Keď chytia Hromnice, odhadzuj onuce; 

keď pustia Hromnice, len chytaj 

onuce. Č. 443. 
Keď sa vtáčik na Hromnice z kolaje 

napije, tak v Marci zmrzne. 



130 



1) V pŕeneseném smyslu 3z Veliký hnev; veliké chystaní — malý účinek, výsledek. 
^) Nem eszi meg a farkas a telet. 



Digitized by 



Google 



B. 1. o déšti. 2. Rozličné predzvesti. 



229 



Na Hromnice o hodince. (Viz 1. Jan.) 
135 Na Hromnice treba mať ešte polovicu 

krmu. 
Na Hromnice zadúva ulice (totiž sné- 

hem). 
Nech len držia (zimu) Hromnice. 
Prešly Hromnice, koniec sanice. Č. 443. 
Radšej vidí bača o Hromniciach vlka, 

ako sedliaka v košeli. Sr. Č. 443. 

Sr. Adalb. Gromnica 21. 
140 5. Febr. Svätá Agáta býva na sneh 

bohatá. Č. 443. 
Svätá Hatá všetky kúty zahatá (sné- 

hem). 
6. Febr. Na Dorotu pôjdu si vtáčky 

po pesničky; — na trh do Krupiny 

píšterky kupovať. 
Okolo Sv. Doroty bývajú metelice a 

sloty. 
Svätá Dorota — sneh alebo slota. Sr. 

Adalb. Dorota áw. 1. 
145 14. Febr. Valent žení vtáčence; Matej 

j im rozdáva píšťalky. 
24. Febr. Matej lady láme, jestli ich 

nachodí ; jestli ich nenájde, tedy ich 

narobí. Č. 444. Najde-li Matej — 
Matej lady láme; — ak nemá čo 

lámať, tak v Marci lad máme. 
Matej šiel piť; šiel poň Gregor, za ním 

Jozef, ale sa všetci tam zapili, ^) len 

Matka božia (25. Mar.) ich potom 

všetkých vyhnala. (=: Zvestovaní P. 

Már. pŕináší jaro.) 

B. Jiné predzvesti o počasí 

(které nejsou na dny vázány. Viz i V. 
235, 242, 243). 

Prísloví. 

1. O déšti. 

Bociane sa tárajú, bude špatný čas. 
150 Hory sa černejú. 

Kočky hledzá do trúby a sýkorky piščá, 

bude pršat. Pr. Modra. 
Kohúty sa nadrapujú. 
Lastovičky ponad samú zem lietajú. 



Líšky pečú. (Když na horách mhly vy- 
stupují.) Sr. Lišky kouŕí. (Slovn. Šu- 
mavského.) 
Malý dážď prináša väčší; — nadženie i65 

väčší; — prišiel po väčší. 
Mesiac. 

Keď je mesiac horerožky, 2) bude čas 

(pekný), keď dolurožky, bude dážď. 

Mesiac sa umýva. (Když na novo- 

mésíci prší, to brzo prestane.) 
Mesiačik je ohradený ; — má dvorec. 
Nebo sa mladí. — Parí, bude dážď 

alebo búrka. 
Pinka pýta piť. i60 

Ranní dážď. 

Ranní dážď, ako starej baby tanec; 
— ako ženský plač. Č. 439. Sr. 
Adalb. Deszcz 5. 
Ranní dážď, ženský plač, panská láska 
a Aprílová chvíľa, to všetko na zaja- 
čom chvoste visí. 
Ranní dážď, ženský plač a psie krí- 
vänie nemá duhé (dlouhé) trvanie. 
Z Boš. dol. Adalb. Deszcz 12. 
Ryby z oblakov sú na nebi. — Sliepky 

sa oberajú. 
Slniečko sa odberá. (Když pri svém i66 

západu »zpopod chmáry* vy bleskuje.) 
Slnce vyblesklo ráno zpopod chmáry. 

— Slnce pripeká. 
Večerní hosť nerád ochodí. 
Vrchy kúra, doliny budú zvárať. 
Z » hnilého kúta« (od západu) najviac 

dažďa. 
Z ktorej strany (toho roku) najprv za- i70 
hrmí, ztade bude v lete dážď pri- 
chádzať. 
Pozn. Nékde praví žertem: Keď začnú 
farskí (farárovi) kosiť, hneď je tu dážď. 

2. Rozličné predzvesti. 

Keď sa hviezdy čistia, bude jasno. 
Zámky z oblakov sa stavajú, bude búrka. 
Večernie zore červené, zriedka jich 

jasnosť pominie. 
Zore sú zapálené, bude vietor.^) 



^ >Zapiť sa«=pH pití diouho meškati. 

*) Pŕíslovka, tak jako » štvornožky.* Suj. (Ačprávé muže se to považovati i za 
zkrácený inštrumental, místo »hore rožkami «) 

3) Jen takové pfedzvésti se zde uvedly, které jsou bežnejší a mají svúj pekný 
pi4sIovní spúsob. Ostatné viz »Predznaky počasia* v Kalendári Turč. Sv. Martinském 
na r. 1880, str. 54—58 co velice záslužnou a u nás nejbohatší sbírku toho druhu. 



Digitized by 



Google 



230 



XIV. Občasnost a úkazy prírody. C. Porekadla o úkazech prírody. 



3. O pŕedzvčstích vubec. 

175 Kalendár — tarandár. Sr. Č. 439. Sr. 
Adalb. Kalendarz 2. 

»Keď moji jarci (ječmeň) zmokli, nech 
i kalendri zmokli! t (povédél Nemec 
ze Spišské stolice chybnou sloven- 
činou, pŕitisknuv kalendár skalou do 
potúčka.) 

Na dvoje baba hádala: alebo bude 
dážď pršať, alebo bude pekne. Sr. 
Č. 505. Sr. Adalb. Baba 72. 

Povedal Milá, že bude chvíľa; povedal 
Krška, že bude pŕška. 



C. Porekadla a úsloví o občasních 
úkazech prírody. 

(Mimochodem nékterá prísloví.) 
1. Jasný čas ; parne. 

Ani obláčka nevídať. 
180 Bol by banoval, kto by bol zomrel. 
(Když se nenadále vyjasnilo.) 
Horúce do zažnutia. 
Slnce ako božie oko. (Též :) Nebo jasné 

ako oko. 
Ticho, že sa ani lístok na strome nehne. 
Utešená chvila. — Velký úpek. 
185 Vybralo sa na čas. — Vychvililo sa. 

2. Déšť. 

»Ale nám zasvätiIo!« (Déšť prekazil 

polní práci.) 
Azdaj sa dáko vytrhá! (Snad se ro- 

zejdou chmoury.) 
Cigán sa raduje, kedz prší, že bude 

pekne, a kedz slnko svíci, bojí sa, 

že bude pršat. Pr. Modra. 
Dažd\i nohy visia. (Hned bude pršet.) 
190 Ide dážď ako stena. 

Keď prší, majú sliepky nedeľu. 

Keď slnce svieti a dážď prší (současné), 

vtedy čert babu bije. l) 
Keď sunko svieci, dešč prší, bosorka 

mlieko múci. Hor. Trenč. (Viz 202.) 

Č. 496. Když prší — Adalb. Cza- 

rownica. 
Klobúčiky (bublinky) vstávajú. Pánu 

Bohu chválu vzdávajú. 
195 » Krajinský dážď.< 

\) Ôrdôgveri a feleségét. 



Leje sa ako z cievok, Adalb. Deszcz 
3. ; — ako zo džbara ; — ako z kúpy : 

— ako zo suda; — ako z vreca; 

— ako z ryne. Adalb. D. Lač 
si? 13. 

Len tak visia oblaky. — Nebo je za- 
nesené. 

» Neboj sa dažďa, veď si nie z cukru.* 
Adalb. Cukier 8. 

»Nech Pán Boh zachová od pocestného 
človeka* (t. j. od nutnosti cestovaní 
v tom špatném počasí). 

»Niti suchej na mne nebolo.* 200 

Prší akoby osieval ; — ako zo sita ; 

— akoby zo džbara vylieval. 

Prší » slnečník*. (Déšť a slunce sou- 
časné.) 

So striech kvapká. 

Taký dážď padol, čo ho bolo tažko 
zemi držať. 

> Tento malý dážď nech len padá, a 205 
tomu veľkému nezabránime.* 

Umočený ako máček (kocúr); — ako 
myš ; — ako zmok — zmak. (O zmoku 
vidz X. 280. Pozn. 1.) 

Už má švagra. (=: Mokro v obuvi.) 

Už sa teraz naprší — naduje — z pra- 
vej viery. 

Velké tmy idu. (Chmoury.) 

Zaberá sa na dážď; zabraté je. 210 

Zachmúrené je; zachmúrilo sa. 

Zmoknul ako myš. (Viz 206.) 

3. Blesk a hrom. 

»Ach, pošli. Bože, pošli to hrmenie na 

tie husté, pusté hory!* 
Blýska sa krížom krážom. 
Búrka je vraj vtedy, keď sa horúci 215 

oblak so studeným síde (povídá si 

lid. > Búrkou* jmenují nékde i le- 

dovec (kamenec, krúpy). 
Durklo ako z mažiara. 
Hromy bijú — perú — rachotia. 
Na holo zahrmelo (bez déšté), nebude 

pršať. 
Suchý hrom. 
Udrelo. — Udrel hrom, ale len stu- 220 

dený. (Lid neuvažuje, že se nehoŕ- 

lavé predmety nemohou zapáliti.) 



Digitized by 



Google 



D. O jiných dobách. 



231 



4. Vítr, víchor. 

Cigán na vítr drží. Pr. Modra. — Ci- 
gáň sa nebojí zimy, ale vetra. 

Keď vietor hviždí, to Meluzína plače. 

Musel sa nekto obesiť, keď tak duje. 

Striga sa vrtí (když vítr prach na ceste 
kroutí). 
225 Stromy sa lámaly, ako čoby šarkan 
ponad ne letel a chvostom šibal. — 
Šarkan letí. 

Vietor hviždí ako valach. 

Vietor sa obšíva (když na čas pre- 
stane). 

Vietor sa zabil (když náhle prestane). 

5. Povodeň. 

Mohol tadial plte hnať (kde j ináč ani 
voda neuteče). — Tiekol tadiaľ celý 
Dunaj. 

6. Zimní úkazy a zje vy. 

a) Zima, mráz. 

230 >Holomrazníky€. (nz Suchá zima, bez 

snehu.) 
»Chrochoť.« (zz Zmrzlé blato.) — Lad 

ako sklo. 
Treskúca — treskutá — zima. 
Tuhá zima, že len tak treští — trieska—. 
Uhly (na dome) trieskajú od zimy. 
236 Už je o jeden kožuch teplejšie. 
Voda zamrzla ako múr. 
Zamrzlo na kameň; — ako roh; — 

ako oceľ; — že len tak chrapští 

pod nohami. 
Zima, že hádam teľa v krave zamrzne. 



b) Sneh. 

Mlynárčíci sa bijú. Č. 642. 
240 Sype sa sneh ako z vreca 
padá ako vrabce. 



— Sneh 



c) Chumelice, 

Nenie súce psa vyhnať predo dvere. 

Č. 644. Ani bych — Adalb. Krzčkwa. 

Pies 302. 
Šibe, že až tak páli. 
Tak chumelí — slota — kúrňava — 

šmáravica — metelica — že ani 

sveta nevidno. 



d) Účinky zimy na človeka. 

Dobre (že) som tam nezkrepenel od 
zimy. < 

Drkoce zimou jak osicha (osika). T 245 

Drkoce zubami od zimy. 

»Ej, ale ma lízal jeleň!* (Zima — lo- 
vecký výraz.) 

» Nemôžem štipku (prstami) spraviť od 
zimy.< 

» Palce (vlastné prsty) mi zkľavely od 
zimy.« 

Ruky ako rak červené. Sr. Č. 521.; 250 
— ako žabča (žabka, neutr. žabča) 
studené. 

Sklenička pod nosom mu zamrzne. 

Studený ako had; — ako žaba. 

Zamrznutý (správne zamrzlý) ako ci- 
buľa — kokrha — krkoška — kru- 
sec — slivka. 

>Za nehty mi zašlo. « 

e) V príbytku. 

Kúra (č. topiti) až vlasy vijú ; — až sa 255 
zuby potia; — až sú obloky čer- 
vené; — ako v hute. 

Kúra len pre príslovie (iz: málo). 

Tam budú do rána vlci vyť. Adalb. 
Zimno 3. 

Teplo ako v lázni; — ako v starej 
izbe. Adalb. Ciepío 6. 

Zima ako v ráštubni (Radstube, v mly- 
nici) ; — ako vo vlčienci ; - ako vo 
vlčej jame; — ako v ľadovni. 



D. O jiných dobách. 

Prísloví. 
1. Doby denní. 

Frišťukuj, kedz staneš; obeduj, kedz 260 
sac* sce (keď sa ti chce) jesci ; večer 
prídze, ani sa nenazdáš. Z Boš. dol. 

Jeden deň nenie rok. 

Lepšie za rána dačo, ako cez celý deň 
nič. Adalb. Ráno 3. 

Ráno do kostola, cez deň do roboty, 
večer k priate fo vi a v noci spať. 

Ráno učí sa sladko. T. a Č. 216. 

Obed si spravíme kedy chceme, a večer 2(a 
príde sám. 



Digitized by 



Google 



232 



XIV. Občasnost a úkazy prírody. 



Poludnie hockedy (vlastné obed) a večer 
keď príde. O. 108. Poledne délá pán, 
a večer pŕijde sám. 

2. Noc. 

Hriech túla sa po nociech. 

Chto chôdzi po noci, hladá palicovej 

— kyjovej — nemoci. Z Boš. dol. 

Č. 500. Sr. Adalb. Kij 18. Noc 1. 
Noc má svoju moc; — svoje právo. ^) 

Č. 342. 
270 Vo dne ako vo dne, ale v noci! 

V noci ako po tme. (Snad jen: Pó 
tme ako v noci.) 

V noci ďaleko počuť. 

V noci jasný, vo dné mračný. T. (Snad 
o pijanovi.) 

3. Dny v týdni. (Nejvíc povérečné.) 

•Nedeľa, nedeľa, bodajs' priletela, aby 
som si čo skôr milého videla!* (Píseň.) 
276 Streda — chlapcom beda! 

Streda — to podjedá. (Že se ve stredu 
nemá nie síti ani saditi.) 

Streda — prázdny deň. (Viz pŕedešlé.) 

V piatok zlý počiatok. Adalb. Pi^tek 21. 

V pátek ide všetko nazpátek. Z Boš. dol. 
280 Kdo jie šušovicu v piatok, bude v ne- 
deľu pekný. 

Kto sa smeje v piatok, bude v nedeľu 

plakať. Č. 497. Adalb. Pi^tek 10. 
Sobota dievkina robota. (Čistení domu, 

prípravy ku strojení se nedelnímu.) 
Sobota kňazova robota. 
Sobota bialešová robota. (Bílé pečivo 

vedie pečení chleba.) 
285 Sobota virgasová robota. (Virgás maď. 

=: prút. Pokazuje tedy na nejakou 

pokutu.) 
Sobôt je do roka iba deväť nepekných. 

4. Svatky. (Jiná viz výš v 4. část. roku.) 

Čokolvek robíš vo sviatok, to všetko 
ide nazpiatok. 

Najväčšie sviatky dla cigánskeho ka- 
lendára sú: fašiangy, potom Hody 
(Vianoce), potom jarmak. 



5. Rok. 

Deň za dňom, rok za rokom, a život 

sa minie. 
Do roka ďaleko. — Rok je dlhý. — 290 

Rok má dlhý skok. 
Roky sa miňájú. Roky utiekajú akoby 

letély. T. 
Rok má krok atd. (Viz VI. 617.) 

6. Porekadla a úsloví o denních 
dobách. 

>Ale ide ten čas, akoby šibal!* Adalb. 
Czas 78. 

>Ani neviem, ako mi ten čas — ten 
deň — prešiel !« 

Keď sa už tma černela — 295 

Mrak, zamrknuť (a osvitnúť). Ako 
zamrkli, tak osvitli. (z= Celou noc 
nespali.) — Mrak padá. — *Pán 
Boh nás zamrkol i zosvitol.t — 
Večerom zamrkli, ránom osvitli. 

Noc, noční. 

Do tmavej noci (pracovali). 
Noc dlhá ako sto rokov. 
>Nočnia mátoha.* (Človek navyklý 
pozde v noci choditi.) 
Pomaly sa už aj noc prikráda. 300 

O vysokých fruštikoch. (Pozde ráno). 

Ráno. 

Do bieleho rána (sa zabávali). 
»Ranostajček< (který včasné ráno 
vstáva. Ostatné tak zvou i zvífátko 
»hranostaj čili hermelín. «) 

» Svitaj, Bože, svitaj, aby skorej deň 
bol!* (Píseň.) 

»Už je deň, pôjdeme ven!« (von). 305 

> Vstávaj, už sa voz obrátil!* (>Voz« 
na nebi, hvézdnatost. Vozáŕské po- 
rekadlo. Podlé položení téze hvézd- 
natosti védí totiž vozáfi, kolik je 
hodin. Lichard.) 

Zore. 

Hore, už sú zore ! 
Kosy (hvézdnatost) zapadajú, zore 
znamenajú, ^) (=: Noc prestáva, den 
nastáva.) 
Už žúre znamenajú, vstávajte! 



1) Srovn. Nox inimica. 

^) »Znamenajú,« tu subjektívne sloveso, =r znáti se dávají, co z násl. »Už zore zna- 
menajú* tím lépe vysvitá. 



Digitized by 



Google 



XV. Podobenstvi, výroky a úsloví o činnosti a povaze osôb 
a veci; o počtu, času a misté. 

(Mimo ta, která již v patričných oddílech položena jsou.) 



1. O držení a pohybech tčla. 

Behá (behal, beží, bežal, lieta, lietal, 
letí, letel) akoby ho hnal; — akoby 
mu hlava — akoby mu zem pod 
nohami horela. Č. 636; — akoby 
mu kačku — zadok — podpálil; 

— ako besný; — ako besná — 
jasná — ohnivá — strela; — ako 
bez duše — bez rozumu — bez 
hlavy ; — ako diablom posadlý ; — 
ako divý; — ako hrmavica — ná- 
voj — pudivietor; — ako pes bez 
chvosta; — ako s nasoleným zad- 
kom — chrbtom ; — ako sršeň ; — 
ako šialený; — ako vietor. Č. 582; 

— ako zdivelý — zdivočelý — zja- 
šený — zpochabelý ~ zvetrelý ; — 
ako živé sriebro; — dobre že po 
hlave neletí. (Viz 60.) Adalb. Latač 
13. Szalony. 

Cvála ako kôň bez puta; — na 
zlom grgy. Adalb. Latač 22. 

Čupí ako sysel v diere. 

Čuší ako čoby ho ani nebolo ; — ako 
jazvec — myš — v diere; — ako 
s teplým bálešom 1) — osúchom 2) 
(posúchom, farbačkom). Sr. Č. 604. 



Mlčí jak — ; ako voš pod krastou ^) ; 

— ako zajac v chrást i učupený 
(uťúpený). 

Driape sa ako koza na šíp. s 

Drží sa — čupí — ako h ... o 

v perí — v tráve. 
Drží sa ako regiňa. (Hodná, strojná 

ženská.) 
Drží sa ho ako kotučie; — ako re- 

pičie (jistá rostlina, jejíž suchá se- 

menka se na odev človeka lepí) ; — 

ako pijavica. 
Hádže sa ako had; — ako vretc- 

nica. 
Hniezdi sa (nepokojne) ako sliepka lo 

— hus — na vajcach. Adalb. Sado- 
wič si^. 

Chodí — drží sa — akoby ražeň 
sjel — shltol; — ako kačica (kníše 
sa) ; — ako kura v klonke ; — ako 
na drôtikoch. Č. 636; — ako na 
strunách (hrdo) ; — ako taká maškara ; 

— ako teľa po ľade; — ako vykŕ- 
mená hus; — ako zmok; — ako 
zmokla vrana — sliepka. Č. 575; 

— len sa tak osieva — kýva. Adalb. 
Osowieč 1. wrona. Siedzieč 85. kura. 



^ .Báleš< = koláč, v Nitr. 

A >Osúch, posúch, posúšek atd. -pečivo z >poškrobka. 

•'*) Hallgat mint a teta a var alatt. 



Digitized by 



Google 



234 



XV. Podobenství; o počtu, času a místč. 



Chodízaním ako cecok za materou ; 

— ako pes; — ako teľa za kravou. 
Č. 636; — ako tôňa za človekom. 
Adalb. Chodzič 43. ciel^ 44. cien. 

Ide ako Rusnák s drabinou (nemo- 
torné); — ako Poliak s rebríkom; 

— ako slepý; — ako voslep (ne- 
pozorné). Adalb. Uč 14; — ako 
z masla voz ; — len čo noha nohu 
minie; — čo mu nohy stačia; — 
z nohy na nohu. 

Ide nazpak ako rak. (Také o zpáteč- 

nictví vúbec.) 
15 Kniše sa ako Žid, keď sa modlí. 
* Kráčal, akoby bol novej sily doňho 

nalial. 
Krčí sa ako »babí pes.*^) 
Kruci — verci (vrtí), jak furman s ba- 

tohem. (Víz Slovníček.) 
Krúti sa ako hoja; — ako kvoka 

v zrebách; — ako motovidlo; — 

ako straka na kole. 
20 Lezie ako rak ;— ako slimák. Adalb. 

Leič 1. 3. 
Leží ako drob; — ako mŕtvy — za- 
bitý; — ako snop. Adalb. Ležeč 8. 

nie žywy. 
Meče sa ako nasolená žaba ; — ako 

pes na reťazi; — ako popálený 

had; — ako ryba v saku. 
Mechrí — hniezdi — sa ako Žid na 

h . . . . Gem. 
Myká sa ako syseľ na motúze. 
25 Moce sa, motá sa ako motovidlo; 

— ako prd v gacách (z Boš. dol ) ; 

— ako zlý peniaz. 
Natiahol sa ako struna. 

Nemôže sa vymotať ako Matúš kan- 

trov. Pr. 
Neztratí sa ako deravý groš. 
Obe hodí ako Hološka okolo pekla; 

— ako kocúr okolo horúcej kaše. 2) 
Adalb. Chodzič 15. 

30 Obchodího ako Gondu s božím telom. 

Obracia sa ako jelito v hrnku; — 

ako motovidlo vo vreci. Sr. C. 541. 

— jako sochor v pytli. — 



Obskakoval ako kočka okolo myši. 
Z Boš. dol. (Též o falši.) 

O d čupol ako kameň so strechy; — 
ako hruška. 

Odišiel ako s teplým — s hrdým — 
koláčom. Gem. 

O myká sa ako holý v tŕni. 35 

Oškĺba sa ako kura. 

Otvoril ústa ako gáple; — ako 
na záplach; — ako vráta. (Též:) 
Otvoril celé vráta. 

Pletie sa ako smeť v mlieku. 

Ponáhľa sa ako rak s kvasnicami. 
Č. 541. Leze — ; — ako švec na 
jarmak. Č. 637; — ako Žid na šá- 
bes. Adalb. Biec 15. szwiec. 

Prášil, že ani dverí nehľadal. 40 

Preletel akoby okom mihnul; — 
ako páper; ako strela; — ako vie- 
tor. Adalb. Latac 27. strzala. 

Priletel — prihrmel — ako šarkan. 

Premáva sa, prevláča sa ako 
mačka s mačaty; — ako slepý ja- 
šter po daždi; — ako zlô; — ako 
zmok; — ako uvláčené — zmoklé 

— kurča. 

Preteká sa, prebehuje sa ako 
katolík v evanjelií. (Katolíci počitují 
nedele po Sv. Duchu ; evanjelici jen 
po Sv. Trojici.) 

Previeva sa po povetrí ako mátoha *r, 
v noci. 

Pripálil, prikúril ako zbesnelý. 

Sedí ako čert na duši; — ako črap 
(to o kvočke na vejcech sedící) ; — 
ako drozd na haluzi ; — ako h ... o 
v tráve ; — jak homolka (z tvarohu, 
Pr. Modra); — ako kvoka na vaj- 
cach; — ako kukučka; — ako 
mladý dráčik; — ako päť peňazí;-^) 

— ako pencel (pelcman, grib) ; — 
ako stará baba; — ako šiška; — 
ako totka (tetka) na Hody. Adalb. 
Siedzieč — na gal^zi. 

Schytil sa akoby strelil do neho. 
Skáče ako kobylka. 



*) »Babí pes« jest ona černá, chlupatá housenka, kterou kukačka rada požírá, a 
která dala podnet k domnčnce, že kukačka má vlasy v žaloudku. 

2) Forgolódik mint a macska a forró kasa kôrúl. 

3) Pčt »peniažkov, peňazí* počitovalo se nékdy do groše, a tak se hromádky po 
péti penčzích kladly. Na to pokazuje i píseň : >Osemdesiat peňazí, to je šestnásť groši, 
(sprosták každý mládenec?) ktorý sa jej prosí. 



Digitized by 



Google 



1. o držení a pohybech téla. 



235 



50 Stojí akoby bol k zemi primrzol; — 
akoby ho do zeme vbil — zarazil; 
~ akoby ho prikoval; — ako dre- 
vená Mara — drevený Jano; — 
ako drúk; — ako Hoja Ďundk; — 
ako hriech nad dedinou ; — ako lipa 
pri kostole; — ako odkopaný stĺp; 

— ako o stĺp pri kovaný; — ako 
palica pri dverách; — ako pribitý; 

— ako socha; — ako stĺp — stl- 
pica (o ženské); — ako svätý na 
moste — pri ceste; — ako špalek 
(klát); — ako vŕba; — ako zka- 
menelé slovo ; — ako zkamenelý 
(od strachu). 

Tacká sa (č. potácí se) ako kačka; 
-=- ako opilý. 

Ťahá sa ako vlk po bruchu. 

Tára sa (blúdi) ako had po Brtomile 
(Bartolému), keď ho zem prijať 
nechce; — od zeme do zeme, ako 
had atd. ; — ako ztratená ovca. 

Trasie sa ako libačka (jistá ozdoba 
na čepci); — ako osika (její list);l) 

— ako pes; — ako prút; — ako 
slivka (strom slivoň); — akó stu- 
deno (č. huspenina). Adalb. Chwiač 
si^ 1. osika. Trz^č si^ 5. 

56 Trasie sa mu ruka ako drozdovi 

chvost. 

Túla sa ako Marek po pekliech. Č. 

493. Tluče se ~ Adalb. Marek 3. 

(Víz k tomu výklad) ; — ako noční vták ; 

— ako Urbanova duša; — ako sova 
v noci. 

U kŕča sa ako zajac v brázde. 
Usadlý ako havran na topole. 
U tajil sa ako žaba. 
«) Utekal 2) ako Adam z raja; — akoby 
ho boli čerti do povetria uchytili; 

— akoby ho všetci čerti hnali; — 
ako Cigáň s listom; — ako čert 
s krivou dušou; — ako tetka na 
Hody (Pr. Modra); — ako voz bez 
oja; — až mu slnce za chrbtom 



ostávalo; — až sa za ním kúrilo — 
prášilo; — čo mu nohy daly; — 
čo mu para (dych) stačila; — ka- 
diaľ hladšie (od strachu); — len mu 
tak päty cvendžaly; — len tak opät- 
koval; — len sa tak za ním prá- 
šilo; ■— len tak päty ukazoval; — 
na psích nohách; — na zlomgrgy; 

— žeby ho ani na sto koňoch — 
ani na desiatich nemeckých pari- 
pách nedohonil; — že mu ani nohy 
nestačily; — že ho ani zazerať ne- 
bolo. Adalb. Uciekaé 8. Kurzy. 

Vyskočil akoby ho had ból uštipnul ; 

— akoby ho slamou bol podpálil; 

— ako jeleň. 
Vyšmyknul sa ako ryba. 
Vyvalil sa ani sud z pivnice. 
Vlečie sa ako slimák s droždiami. 
Vrtí sa — zizá — ako ciha 3) ; — 65 

ako had; — ako morka v žíhlave; 

— ako vretenica^); — ako vreteno. 
(Víz Tanec XIII. 266.) 

Zabehne chytro ako » jasietka. « ^) 
(Slovo > jasietka « nachází se také 
v tomto :) Skákala do mňa, ako taká 
jasietka. Šuj. 

Zamieľa akoby ho omälom dobil. 

Z c e p e n e 1 ako kôň. 

Zdýma ako hláč^) na suchu. 

Zkapal ako keď guľka z bielka na- 7o 
dutá prskne; — ako Múčkov pe- 
niaz. 7) 

Zmiznul zpopred očí, akoby sa bol 
prepadnul. Č. 582; — akoby sa 
bol do Sitna prepadnul; — ako 
duch; — ako para; — ako tátoš 
(=: báječný kúň). (»Duch,< co duší, 
tuší, páchne. Zde snad rozumí se 
zjev ducha z jiného sveta.) 

Zrútil sa, len tak zem pod ním zdu- 
nela — zdunčala. 

Ztratil sa ako dym; — ako káfor; 

— ako lanský sneh; — ako mak 
v zemi; — ako smrad; — ako vietor; 



1) Reszket mint a nyárfalevél. 

*) Víz níž »ÚsIoví o úteku.* 

3) » Ciha « —vreteno pri sesukování nití k šití určených. 

'*) »Vretenica,« tenoučký, jedovatý had. 

^) > Jasietka, « snad j meno nejakého zviŕátka, aneb die domnéní Šuj. jakási báječná 
bytost, srovn. jaš, jašo, ďas. 

6) »HIáč,« hlaváč, kakan, krapcň, č. vranka. 

) Jistý človek, jménem Múček, mélprýpeníz, který, kolikkrátkoli jej vydal, vždycky 
se mu do vačku navrátil. Podal Fejérpataky. 



Digitized by 



Google 



236 



XV. Podobenství. 2. O hlase a dechu. 3. O pohledu. 



— len smrad po sebe nechal; — 
že ani smradu — ani šlaku — po 
ňom nezostalo. Ztracil sa jako živé 
striehlo (rtuť, si. i ortuť). Z Boš. 
dol. — Adalb. Stracič si^ 3. Zni- 
knač 4. 

Úsloví o úteku zvláštč. 

Dal nohám vedeť. — Dal sa v nohy. 
76 Fujas Matias. (Fugias Mathias.) — Ide 

do Prštíc. (Uprchl.) 
Päty mu horely. — Poď ten v nohy! 
Sobral sa na nohy. — Ufujazdil. (Viz 75.) 
Ukázal mu päty. — Vytrčil mu päty. 
Vzal nohy na plece. — Vzal sa na 

kriedla. — Zdúchol. Zulíbal. 

Úsloví o upadnutí zvlášté, 

80 Vykopal retkev, zeníe sa netkeu (ne- 
dotekl). 
Všetky štyri vytrčil. — Zaryl pyskom 
do zeme. 

2. O hlase a dechu. 

Fučí ako jež; — ako kováčsky mech. 
Adalb. D. Dmucháč 3. 

Hlas ako čoby capa dral; — ako 
čoby víchrica lipy lámala; — ako 
zvon. Č. 602; — ako deravý hr- 
niec; — patelátový (tenký). Adalb. 
Gíos 7. gr^nk. 

Hučí ako prázdny sud. — Je to dobrý 
hlásnik. 
86 Kričí — reve — akoby ho z kože 
dral; — akoby bol na holi; — čo 
mu hrdlo stačí; — dobre (že) si 
prse nevyduje; — na všetky ústa. 
Adalb. Krzyczeč 3. skór<^. Wrzesz- 
czeč 6. 

Má dobrý brech — dobrý pískor. 

Ručí — ryčí — ako vôl. Adalb. 
Ryczeč 6. 

Skučí ako obarený pes. 

Spieva akoby dvercami vŕzgal; — 
akoby suché tácky vozil ; — akoby 
tie liatoše (spiežvoce — lité zvonce) 
spustil; — ako kukučka po Jane. 



Stene ako stará baba. 9o 

Škrečí — škrieka — ako sojka; — 

ako žaba. 
Škrípe, dobre že si zuby nevyláme. 
Vzdychá ako sýty nad jelity. 
Vzdychlo sa mu ako Cigáňovi na 

bielo chleba, l) 
Zahvizdnul tak, že nám v ušiach 95 

zrzalo. 
Zareval, že sa zem zatriasla. 
Zatíchnul akoby ho pridojil. (Jako ko- 

jeňátko zatíchne.) 
Zavýja ako vlk. 

3. O pohledu. 

Díva sa ako morka; — ako omá- 
mený; — ako tela na nové vráta. 
Č. 564; — dobre (že) mu oči ne- 
vytečú — nevypadnú — nevyskočia ; 

— dobre že si oči ne vy hľadí — ne- 
vyočí. Dzíva sa ako ras. Z Boš. dol. 

— Adalb. Dziwáč si^ 3. wrota. Ga- 
pic si§ 1. 

Díval sa naň ako čoby ho nikdy loo 
nebol videl; — ako čoby nikdy 
nebol človeka videl; — div oči na 
ňom nenechal ; — dobre že mu z očí 
neprišlo; 2) — div že ho očima ne- 
prebodnul. 

Div že ho nesjel, také okále naň vy- 
valoval (od zlosti). 

Hľadí ako sova z húšťa. Pr. Hladzí 
jako straka do kosci (kosti) ; — jako 
žaba z prachu. Z Boš. dol. — VI. 
SI. 235. — Adalb. Zapatrzyč si^ — 
w gnat. (Viz IV. 390.) 

Len oči na neho vypleštil. 

Obzerá sa ako kto chce krásť. 

Opátra, prepátra, dobre mu oči ne- 105 
vyskočia. 

Pozerá ako striež. (Hlavné o ne- 
mluvňátku v kolébce, o kterém se 
domnívali, že spí.) 

Striehne ako žito na plachte (su- 
šené). 
Vie t i očima ako »velháň.< 
Vyvalil naň oči ako plánky. 



1) Viz pozn. ku IV. 346. 

2) Viz XVIII. 21. 



Digitized by 



Google 



4. 5. O rozličných činnostech lidských. 



237 



uo ZahFadel sa ako Eva do jablka; — 
ako hvezdár do neba; — ako túzok 
(drop; na koč. Zahfadel sa do neba, 
akoby chcel za bieleho dňa hviezdy 
číca£. 
Žmurká ako žaba na studené. 



4. O rozličných činnostech lidských. 

Drží to ako červeň kyahničku. (Bez- 
pochyby na starých hracích kartách.) 
Drží to ako hluchý — mŕtvy — 
dvere; — ako pes ježa. Adalb. D. 
Chwytač si^ 5. 

Háji sa toho ako Žid svetla na šábes. 

Chlípe ako šefraník. 
116 Išiel ako Zachar do Pešti. l) 

Kývol rukou ako Pán Boh na Oravu. 2) 

Lašuje — kutí — ako vlk. 

Macia to ako slepý stenu. 

Má to v prstoch ako slepý husle. Č. 
644; — ako žobrák voš. 
120 Naťahuje to ako švec kožu na kopyto. 

Obelasel — osinel — ako šata. 

Očernel ako hlaveň ; — ako šata (tmavo- 
modrá zástera ženská), 

Oddýchol si ako keďby bol s duba 
spadol. 

Odpočíva ako Rusnák, keď s duba 
spadne. 
125 Podar kúva sa — ponúka sa — ako 
(s)hnilými rybami ; — ako (s)hnilými 
— s planými — hruškami. (Též.) 
Preberá ako v hnilých hruškách. 
Adalb. Przebierač 4. 5. 6. 

Potí sa ako kôňi ; — že mu cícerkom — 
cíckom — cídlikom — voda s čela tečie. 

Povodilo sa jej ako pani Veľkomožnej 
na schodoch. (Význam?) 

Poznáme še, jak v starým kožuchu vši. 
Šár. 

Pozná to v ňom ako v base trojník. 
>30 Pristane mu to akoby sviňu osedlal. 
Č. 549. Sluší mu to — VI. SI. 238. 
Svedči mu to jak krave sedlo. Pri- 
stane mu to ako Mare čižmy; — 
ako päsť na oko. Č. 573. Adalb. 
Pi^áč 2. Pristane mu to ako psu 



piata noha. Adalb. Potrzebny 20. 

Pristane mu to ako rukavica na nohu ; 

— ako svini rohy; — ako voly do 

koča ; — ako Židovi flinta. Sr. Adalb. 

Zgrabny 9. Szykowny 4. 
Rozlieva to ako pomyje. 
Skryl sa ako myš do diery. 
Smolí (allegor. m fajčí, čes. kouŕí) ako 

Turek. 
Stisnul ho, až mu kosti prašťaly. 
Trieska dvermi ako na svatbe; — i35 

akoby sa chcel ženiť. 
Uchytil to ako čert dušu. 
Váži si to ako vlastné dve oči. 
Vie plávať (zle) ako motyka; — ako 

olovená kačica ; — ako sekera ^) VI. 

SI. 236; — (dobre) ako striga. 
Však ti to sluší ako psu uši. T. 
Zachádza s tým ako s Čákyho slamou. i40 
Zmŕštil (č. svraštil) tvár ako keďby 

sa bol starého octu napil. 
Zná ho ako starý hriech — starý pe- 
niaz — starý groš; — ako prvý 

kachel odo dverí. 
Zvŕtal kyjom, len tak povetrie dunelo. 
Ženie ho ako psa z kostola. 



5. O činnostech lidských v množném 
čísle. 

Behajú ako ryby po vode. h5 

Bežia ako včely do úla. 

Delia sa ako žobráci s bochnicou. 

Hemžia sa ako včely v úle. 

Chodia ako s Betlehemom; — ako 

s medveďom. 
Idú ako z pobitej vojny (po jednom; 150 

značí ale i unavenost, zmorení). 
Ležia ako plásty (plášte). (O lezení 

vícerých v nemoci, jako > plášte* 

v úle, aneb jako ty, nimiž se hroby 

obkládají.) 
Motajú sa — mocú sa — ako včely. 

Č. 644. 
Mrvia sa ako mravce. 
Padali ako hmla ; — ako muchy (vojna, 

nákazlivá nemoc); — ako kolky 

(v kolkárni) ; — ako škorce (č. špaček). 



1) Takováto porekadla povstávají podobné tomuto. Kotláf L. v S. povčdčl své 
dcefi Julce, aby nešla do kostela, že se tam bez ní » zaobíde.* A porekadlo bylo ho- 
tovo: >Tam sa zaobíde bez teba, ako bez Uly v kostole.* 

^) Horní Oravská stolice jest jeden z nejneúrodnejších krajúv v Uhrách. 

^) Úszik mint a fejsze. 



Digitized by 



Google 



238 



XV. Podobenství. 6. Činnost vecí. 7. Barva. 8. Svetlo, lesk. 



156 Sbehli sa — shŕkli sa — ako kavky. 

Slieďa ako lašovskí psi. (»Lašovať, slie- 
di£,« čes. slíditi.) 

Šli — uháňali — ani s mladou (totiž 
nevestou na voze po sobáši, pfi čem 
kone velice honiti zvykli ku zveli- 
čení slávnosti). 

Vyliezajú ako sysle z dier. 

Ztíchli ako Nemci pri mase; — ako 
zvony na Veľký piatok ; — jak sviňa 
v raži. Pr. Modra. 
160 Ženu sa ako na preteky. 

6. O činnostech rozličných vecí. 

Dymí sa ako v cigánskej kolibe; — 

ako čoby mílu (uhlisko) zapálil. 
Hodiny (tie) idú na vlas, ani voš. (^iron. 

slovná hra.) 
Horí ako v pekle. 
Chytá sa (to) ako svrab. (Zvyk, nemoc 

atd.) 
165 Krú z neho cechtila — revala — ryn- 

džala — cedila sa — ako z brava 

— z vola — . 
Pijavica chytila ako had. 
Pribudlo ho ako chleba v hrsti — pri 

ústoch. (d Ubudlo.) Sr. Adalb. Ros- 

n^c 1. 
Prilieha (to) ako hrbatý k stene. Č. 

644. Adalb. Pasowač 3. Przystač 4. 
Shorel ako Putnok (obec v Gem. sto- 
lici). 
170 Visí (to) ako psovi uši; — ako vajce 

na žrdi. 
Vo vojne fŕkaly hlavy ako makovice. 



Červené ako cvikľa — karmažín — 

krú — oheň — plameň— ruža — žia- 

retok (Dobš. význam.?) 
Menistej farby (látka), že len tak oči 

vyberá. 
Rysavé ako ploštica. 
Zelené ako kručina — krušpán (Griin- 

span?) — ruta — tráva — zimozel 

— žaba. 

Žlté ako hlinka ; — ako žítok z vajca ; iso 

— vosk. 

8. Svetlo, lesk, tma. 

Jasia sa ako najjasnejšie slnce. 

Jasné ako kryštál — nebo — slnce. 
Adalb. Jasný 2. 

Lesklé ako zlato. 

Liskne sa, len tak slnce od neho od- 
ráža. 

Môže si i oči vytiahnuť (a predsa nič i8* 
nevidno). 

Svetlo — vidno — žeby mohol ihlu 
nájsť, (na pŕ. pri požáru, pri svetle 
mésíce). 

Svieci (svieti) jako komárov nos (:= 
špatné, nie). Z Boš. dol. 

»Tma, iba čo som po rozume domov 
trafil.* — Tma ako vo vreci — 
v pekle na dne — v rohu — v Sitne 

— v sude. Tma, že mohol zauchá 
(pohlavky) sádzať. Č. 644 — jako 
v pytli. Adalb. Ciemno 10. w rogu. 
Čma — v miechu. D. Ciemno 3. 

— w pysk daj. — *Tma Egyptská. 

— Tma hustá, že ju mohol krájať. 
(V povéstech.) — Tmavé ako hrob 

— noc — . 



7. Barva. 

Belasé — modré — ako farba — 
íiertuch — (zásterka) — nebo — 
šata. 

Biele ako mlieko — sneh — padlý 
sneh. 

Černie sa zďaleka len ako dáka bo- 
buľka. 
175 Čierne ako atrament — čad (o bé- 
lizné) — havran — smola — tma 
— tmavá noc — uhoF — zem — 
žúžol (o slívách, ptácích). Adalb. 
Czarny 1. atrament. 



9. Zvuk; tichost. 

Ako čoby zuby trhal. (Nepríjemný do- 
jem od zlozvuku (Víz 203.) 

Hlasný ako zvonček — zvon. ^^ 

Hlas zvonov ako starých hrncov. 

Hora hore odpovedá. — Hora má 
veFké uši. (Ozvena.) 

Hurt ako vo mlyne o 24 kameňoch. 

Krik ako v krčme; — až uši bolia; — 
ako v židovskej škole. Č. 612. Adalb. 
Krzyk 7. 

Len sa tak ozýva ! Len tak dunie, hrmí, i95 
zuní. 



Digitized by 



Google 



9. Zvuk, tichost. 10. Chuť. 11. Zápach. 12. Cit, hmat. 



239 



• Mám už plné uši toho kriku!* 
Môže si ucho nadrapiť (predsa nič ne- 
počuť). 
Muzika, žeby človek pri nej zaspal 

(vefmi milá, Dobš.); — že sa celý 

dom triasol. 
Pekelný hrmot — lomoz. — Rachot 

akoby z dela vystrelil. 
200 Rúbu (kácejí dŕíví) len sa tak ozýva. 
»Sejú mak< (praví se, když celá spo- 

lečnost náhle zamlkne). Sr. Č. 599. 

Spali — 
Ticho ako v kostole; — ako v hrobe; 

— žeby počul muchu preleteť. Adalb. 

Cicho 3. v košciele. 
»To je dobre na zuby!< (Iron. o skrí- 

pení, vrzání aj.) 
Tresk — vresk — krik — lárma — 

trma — vrma ako čoby sa hnal súdny 

deň; — ako súdny deň; — ako 

v pekle. 
20í Zvučný ako trúba — zvon. 

10. Chuť. 

Dobré akoby mater cical ; — ako ma- 
terinské mlieko. 

»Jaj duša, mäd!« (praví pri požití 
zvláštni lahúdky, hladkajíce sobé 
dlaní po žalúdku. Viz 213.) 

Horké ako blen — belian; ako žič. 
Adalb. Gorzki 4. 

Kyslé ako Beckovské — Krupinské — 
víno ; — ako ocot l) — šťava — 
štiak (moč) ; — jak oharek (úgorka, 
uhorka) ; — až sa srdca chytá. Adalb. 
D. Kwaány 5. ocet. 
210 Luté ako ocot; — chren. Pr 

Preslané ako rôsol (rozpustená sôl); 
ako živica. 

Sladké ako cukor 2) — mäd — sen. 

> Sladko dobro mojej materi!* 

Slané ako moč. 



11. Zápach. 

215 Pekne vonia. 

Smrad, žeby palica v ňom stáť mohla, 
Č. 641.; — na zdochnutie. 



Smrdí — smrďaté — ako cap, Adalb. 
Smierdzieč 3. — bzdôch, bzdocha — 
čertovienec — čertovo lajno (assa 
foetida) —; — čertovsky; — ako 
črvavý — zdochlý pes — dudok, 
Adalb. Smierdzieč 2., — lajno — ako 
starý žobrák cesnakom; — ako 
tchor 3) — ako čoby tchora roz- 
trhnul. Č. 566. Adalb. Cuchn^č. Smier- 
dzieč 10. — ako zdochlina; -— ako 
Žid. 

> Vonia to ako koni zadok !« (Protimluva, 
když nékdo za to má, že néco vôní.) 

12. Dojmy citu a hmatu. 

Klzké ako ryba. — Hladké ako sklo 

— zrkadlo. 

Horúce ako oheň — peklo — plameň. 220 

Adalb. Gor^co. 
Horúce ako v peci — v pekle. 
Mäkkušské ako hodbáb — papier — 

maslo. Adalb. Mi^kki 1. maslo. 
Studené ako ľad — žaba — had. Adalb. 

Zimný 3. 
Teplo ako Cigáňovi v saku. 
Teplé ako lúh. 225 

Tvrdé ako hlôžka (holôžka, lohyňa, 

ovoce z lôhu, č. hloh) ; — ako kosť **) 

— oceľ — roh — skala — železo 

— kameň — kremeň. Adalb. Twardy 
3, 4, 7, 8. 

Vyparený akoby ho vrelou vodou oblial. 
Zohreje sa ako had na ľade. (Iron.) 

13. Jiné vlastnosti vecí a osôb. 

Bujný ako kôň. 

Čisté ako gate. (Iron. Již počnouc od 23a 
Zvolenské a Gemerské župy pospo- 
lití chlapi nosí jen široké gate místo 
nohavíc, které ovšem pf i hospodárske 
práci skoro sa zašpiní.) Čisto, akoby 
vymietol Adalb. D. Czysto. 

Čisté ako zlato. 

Drobné ako mak — ako makové zrnko. 
Adalb. Drobný. 

Džubavý ako stariga. (Význam .?*) 

Hybké ako trsť. 



1) Savanyú mint az eczet. 



*) Édes iTiint a czukor. 
^) Búdôs mint a gôrény. 
*) Kcmény mint a csont 



Digitized by 



Google 



240 



XV. Podobenství a výroky. 14. Povaha vecí. 15. Bezcennost. 



235 Holý ako malý vrabec (holiča) ; — ako 
myš. T. 

Hrubé ako rajtel. 

Husté ako kožušina — štetina. 

Krásne, že až radosť na to páčiť. 

Krohké (krehké) ako sklo. 
240 Ľahučké ako páperček — pavučinka — 
pierko — pleva; — žeby ho straka 
na chvost vzala. Adalb. Lekki 1. 

Mokré ako snop — hnoj. Č. 644. 

Nahý ako ho Bôh stvoril; — ako prst. 
Adalb. Nagi 3. 

Nestále ako v koši voda. Č. 570. 

Okrúhle ako vajce; — (iron.) ako vŕ- 
bový list. 
246 Pevné ako múr ; — (iron.) ako z hnilého 
dreva čakan. 

Pichľavé ako jež. 

Plesnivé ako kúdeľ; — ako myš (na 
pr. chléb). 

Plné ako peniaz. 

Podobné ako vajce vajcu. Adalb. Po- 
dobný 5. 
260 Potrebné ako každodenní chlieb — ako 
kus chleba. 

Prudké ako strela. 

Rovné ako svieca (na pr. strom, drevo). 

Rovno akoby ho odstrihnul; — ako 
na dlani; — ako po šnúre. Č. 637. 

Stále ako letní sňah. (Iron.) 
266 Suché ako chmeľ. — Sucho ako v peci. 

Ťažké ako centy; — ako olovo. 

Tenké ako vlas. 1) 

Tuhé ako Jánošíkov pás. 2) 

Veľké ako kôň; — ako svet. 
260 Zriedkavé ako biely havran. 

14. Povaha jednotlivých vecí. 

Bič, čo sa hrach mláci. (Cepy.) Pr. 

Modra. 
Britva tupá ako sekera. 
Dva ľudia — dve veci rovné, akoby 

ich na rezacej truhle odrezal. 
Ihla veľká — hrubá — ako kôl. 
266 Izba ako káplonka (obrazami okrášlená). 
Kosa ako zvon. (Její znení.) 



Mesiac jasný ako rybie oko. Č. 643. 
Adalb. Ksi^žyc 6. 

Niti hrubé ako dratvy. 

Nôž ostrý ako britva. — Nôž tupý 
ako pílka (vlastné »štrbavý« ) ; — ako 
lipové drevo; — ten má na Píle 
brata. (Slovná hra. »Píla« obec v Gem. 
stôl.) — Nož ten je pyšný. (Vyhe- 
blaný, vyknošený.) Adalb. D. Ostrý 4. 

Potok malý, žeby ho koza vypila. 

Pútec krivý ako cesta do Mošoviec. 

Retiazka od hodinák ako hamovka. 

Sekera tupá ako motyka. 

Trafený (na podobizni), len prevraveť. 

Vec pekná, len tak hľadí. 

Zem suchá ako pecisko. 

15. Bezcennost, neplatnost. 

Nedal bych za to ani jedného bôbu ; 3) 

— deravého groša ; — jednej babky, 
Č. 566.; — horkej cibule. 

Pleva je len pleva. 

Taký osoh z neho ako z lanského 

snehu. 
To besná portieka! 
To bude na ohnivý riad. (Též prísloví :) 

Planému riadu najlepší osoh vezmeš, 

keď ho spáliš. 
To nenie hodno ani babky; — fajku 

dohánu 4); ~ fajku močky; polgraj- 

ciar; — smrk tabaku, Č. 566. 

(šnupec); — starý hrniec; — zadok 

vody ; — za faíku ; — za chlp sena ; 

— za rýf cmaru. Adalb. Wart 1. 
szczypty tabaki, 3. babki, 19. sze- 
l^ga. 

To nestojí ani za ostudu — oštaru — 
prácu — reč — slovo — dobré 
slovo. Č. 566. 

To neváži ani za funt kúdele. 

To toľko drží ako mŕtveho ruka. 

Z toho ľahká radosť ; — slabá potecha. 

16. Porovnaní hodnoty vzácnosti. 

Jeden za dukát, druhý za turák. 
Kára nenie voz. ^) (Též :) Saňa nenie voz. 



275 



280 



285 



1) Vékony mint a hajszál. 

-*) Dle povesti: Když Jánošíka zbojníka v jizbé popadli, nemohli jej ovládati, svá- 
zati. Tu jim jedna >stará baba« poradila, aby mu nejprv »opasok« odpásali. To uči- 
nivše hned jej ovládali. Ale Jánošík stihl ješté odraziti roh stolu a zabil jim starou babu. 

3) Es ist keine Bohne werth. 

^) Nem ér egy pipa dohányt. 

S) Taliga nem szekér. 



Digitized by 



Google 



16. Porovnaní hodnoty. 17. Ruznost. 18. Počet 



241 



Niet mu páru pod slncom. 
290 Prišiel pán, vytisknul sedliaka. 

Takého nenájdeš ani na nebi, ani na 
zemi; — čo ho budeš s lampášom 
hľadať; — čo kraj sveta prejdeš ; 
— čo tri stolice prejdeš. Sr. Adalb. 
D. Szukač 15. 

To je ani sen — stien — oproti to- 
muto. 

To je ako nebo od zeme. Sr. Adalb. 
Ďaleko 3. 

To je len ako paholok oproti gazdovi. 
295 To nerastie na každej vŕbe. 

To stojí drahý peniaz. 

17. Ruznost. 

Každý pes z inej dediny. — Zo všet- 
kého krámu korenie. 



18. Počet (kolik, kolikkrát, nakolik). 

Ani mak — ani ako mak — mačíček 

— máčny mak ; ani za makové zrnko ; 
ani jednej rýdzi, T. ; ani babky (o pe- 
nézích); ani byle — byľky; ani čoby 
do oka padlo — čoby len medzi 
prsty; ani čoby muška na krielci 
unesla; ani háka — haliera (o pe- 
nézích) — omelinky — omrvinky 

— oštipinky — parutky — prach — 
špetky ; ani toľko ako za nehet blata 

— čoby sa pod nehet vmestilo ; ani 
vindry; ani za zmeň; ani zbla — 
zbly. Sr. vše Č. 632. Adalb. Sroka 17. 

Ani mnoho, ani málo, len tak najlepšie. 
300 Bolo toho do úrihu. (Mnoho jedla.) 

Detí mnoho, ani čoby ich búrka nase- 
kala. Novohr. 

Do byle, do cviku (o platné), do čistá, 
do grajciara, do knôtu, do špeti, do 
znaku, do zniku (všetko sa minulo, 
zpotrebovalo). 



Do »krália«. (= Do tretice, tŕí králi.) T. 
*Do tretice všetkého dobrého 1) (Též :) 

Všetko dobré do tretieho rázu. 
Chybeno o sedliacky vlas — o tesár- 305 

sky vlas. (Valné chybeno. Viz 311. 

Též :) Nechybel ani hornácky 2) vlas. 

Pr. Modra. 

Jeden, jedno. Ako jedno, radšej nič. 
— Jeden toľko ako žiaden; — ako 
nik. — Jedno i to biedno. 

Jest ich pod pavúz. 

Ješté raz za peniaz. T. 

Je toho hromada — kopa -- vyše 
hlavy — vyše pravá — (chybné 
vyše pr^Va) — neslýchaná sila. (Viz 
329.) 

Lady sa pohly. (Ŕíká se, když se véc 310 
nejaká zmnohonásobňuje, na pr. 
mnoho svateb, povýšení mnohých 
současné. Šuj. — Ale snad i když 
se začne díti néco dlouho vyčkáva- 
ného.) 

Len o jedno očko zchybil. 

Len raz, prvý a posledný, a medzitým 
bez počtu. 

Málo nás, ale všetko dobrí. Adalb. 
Malo 6. 

Má oblokov na dome ako do roka dní. 

» Muselo sa volakde vrece roztrhnúť 315 
s nimi.< (Též:) >Vari sa vrece roz- 
trhlo* atd 3) >Sypú sa ako z vreca. « 

Na každý prst desať. (Mrtoho.) 

Na prstoch ich počíta. (Málo.) Adalb. 
Liczyc 5. 

Nechybí ani vlas — mak — byle. 

Nenie to ani prvý ani posledný raz. 

Ničohož nič; ničovéhož nič. 320 

Od hlavy do päty. Adalb. Gíowa 138. 

Pár za párom, naposledy dvaja. 

Plná izba ľudí, akoby nabil. 

»Rozožeň ich, až ich prečítam!*^) 



^) Aller guten Dinge sind drei. Omne trinum pcrfectum. 

2) V Pre^purské stolici nazývají Trenčany Horňáky. 

^) Ŕíkají pri mnohonásobném potkávání lidí. Báj hovorí: >Keď Bôh svet stvoril, 
načrel z prepasti dobrej úrodnej zeme a sypal ju. Stvoriterovi sa porúhajúc čert načrel 
tiež z prepasti štrku a skáľa a trú.sil to za Bohom. Kde tam sa mu vrece roztrhlo a 
vysypalo sa množstvo štrku a skáFa. Rataji, kde na také miesto s pluhom prídu, ho- 
voria: »»Vari sa tu čertovi vrece roztrhlo s tým skálim.*« Šuj. Jiný prostoduchý vý- 
klad: Když vežou obilí v dčravém pytli, tedy se trousí zrno na zem na velmi dlouhé čáŕe. 

*) Posmčšnč o malém počtu. ^Boli raz dvaja bratia, ktorí mali tri ovce. Jednu 
z nich jim vlk sožrel. Čítaval ich mladší brat: jedna, dve, a tretej nič. Starší na to: 
>Rozožeň ich« atd. 



Ad. P. Záturecký, Slovensk.-i prísloví. 



16 



Digitized by 



Google 



242 



XV. Podobenství. O počtu, času a místČ. 



325 » Sedem ich je, ako hromov.* l) 
Taký kus ako hus. (Žert.) 
Tam už všetko jesto, iba kňaz chýba. 
To by medzi prsty mohol pobrať. 
ToFko je toho ako čečiny — čiernej 
hory — čmýru — dreva — hydu 

— hmýru (=z hmyzu) — hviezd na 
nebi 2) — kydu — krúp v hrnci -- 
Hs£a, Č. 632. — okypu — piesku 

— škorcov (č. špaček) — za groš 
maku — že je to až huj ! Č. 615. 
Adalb. Mak 2. Wiele 6. maku. 

330 Toľko ich bolo (na pr. lidí spolu shro- 
máždéných), žeby nebolo malo ja- 
blko kde spadnúť, 3) Č. 632.; — že 
nebolo kde hrachom hodiť. Sr. Adalb. 
Jablko 3. 
Tolko ich je (lidí) ako červených myší 

— kôličia;^) — ako na Vinianskom 
(Vyhnianskom?) zámku diablov; — 
ako Sásovänov (Zvol. stôl.) — Šô- 
šovänov (Lipt. stôl.) ; ^) — ako vrán ; 

— ako vrabcov na holohumnici. 
Tomu nieto ani počtu. 

Všetci do nohy. 



19. Čas, (kdy, od kterého času, jak 
dlouho.) 

Aha! zajtra, včera, do nedele, večer, 

ráno! (Zmatečné udávajícímu čas se 

toto všecko spolu ŕíká.) 
335 Ako čoby dlaňou — bičom — plesk- 

nul. 
Bolo, bolo, ale neviem kedy. 
Čo Bôh dňa dá. — Každý bohovitý 

deň. — Kedy neskedy. (Zŕídka.) 
Len tak na hrán, čoby sa človek ani 

neponazdal. 
Neskoro ale sporo. 
340 Noc po noc. Deň po deň. Rok po rok. 
Od dávnych dáven. — Od malička. 
Pod okamžením, ako čoby strela za- 

fundžala. 
Sám Pán Boh vie odkedy — dokedy. 



» Stará Ťapa o tom znala; ale keď som 
sa jej zpytovala, riekla, že zabudla, 
až od mlčania aj na tŕň vychudla, 
aj umrela, a o tom mi predsa po- 
vedať nechcela.* 

Svet. Čo svet svetom stojí (toho ne- 345 
bolo.) — Kým svet svetom bude 
(tak bude). Adalb. Swiat. 38. — 
Nikdy to na svete nebolo. — Od 
Boh-sveta ; od prvosveta (je tak.) — 
V poslednej metelici sveta (tak bude). 

— Za prvosveta (tak bývalo). 

To ani detné deti (vnuci, pravnuci) ne- 
prežijú. 
To bolo keď krčah s krpkou bojoval; 

— keď telce lietaly; — keď zajace 
na psov trúbily, žaby v čepcoch 
chodily, svine črieviky nosily, somáre 
po ulici ostrôžkami štrngaly — čer- 
kaly ; — volakedy, keď boly na peci 
jahody; — za Kuruca krála; — za 
Kuruca sveta; — za starého Kakoň 
kráľa; — za starého Vida; — za 
stará (starodávna), keď bol groš ako 
lopata; — za života sveta. 

To bude, keď ancikrist príde; — keď 
bude koza kraľovať; — keď kukučka 
na Vianoce zakuká; — keď koryt- 
načka zajaca prebehne; ^) — keď 
myši s mačkami na trh poženú; — 
keď peklo vyhorí; — keď sa krava 
ožrebí a kobyla otelí;") — keď sa 
suchá haluz zazelenie; — keď suchá 
jabloň zarodí; — na psie letničky;^) 

— na staré Turice v ten pondelok ; 

— na súdny deň; — na Sv. Vida 
až nebude nikdá;^) — na Sv. Dindy, 
až nebude nikdy ; ^^) — na sviatok 
Sv. Nikdala; — po smrti v ten 
utorok.ll) Adalb. Wit šw. 14. 

To bude trvať do súdu. — To je už 
predo dvermi. — Tomu niet ani pa- 
mätníka. — To nemá konca, kraja. 
Č. 632. 



1) Sedm je bájeslovný počet. Tak odpovédela matka otázana byvší, kolik má 
dítek. Ostatné >7 hromu* srovn. Zjev. Sv. Jána 10, 3, 4. Maď. Heten vannak, mint a 
gersei — markotai — ordôgôk. 

^) Annyi mint a csillag az egen. 

^) Kein Apfel kann ziir Erde. 

^) Plot záležející z kolu v do zeme zabitých. 

'•) Robotníci odtud valné se hrnoucí. 

C) 7) >) 5.) 10^ č. 631. J í) Č. 630. Sr. Ad calendas gra^cas. 



Digitized by 



Google 



19. Čas (kdy atd.). 20. Místo (kde, odkud atd.) 



243 



350 To sa pod hodinou stalo; — v oka- 
mihu; — v minúte atd. 

To za tohoto Pána Boha nebude. 

Trvá dlho ako Vianočná pesnička. 

Veď je to už hen, nie len! Novohr. 

Za horúca. (V nejvhodnéjší čas, bez 
otálení.) 
3ô5 Za ako mak; za amen; — za chviľku; 
— za minútku; — za okamih; — 
za otčenáš. 

20. Místo, (kde, odkud, jak daleko. 
Víceré z povestí.) 

Ani chýru, ani slychu o ňom. Ani slychu 
ani vidu. Adalb. Slych. Wid. 

»Ani na piaď!< (Nesmíš se vzdáliti.) 

Áno v Ritkarovcach ; — do Ritkaro- 
viec. (Nikde — nikam.) 

Býva na Vyhnale — na Vyhnalove — 
na Vyhnanci — na Vystrkove — 
na Výstrku; — Pánu Bohu za chrb- 
tom. (Odlehlý kout.) 
360 >Keď som išiel, išiel som, sám neviem, 
kde a kade — hlbokými dolinami, 
vysokými horami, rudnými cestami: 
stretnul som atd. 

í -en tu za humny — za vrškom — za 
plotom. 



»Pod palicu* prislúcham do (Korytárok) 
a »pod kostoU do (Detvy), l) 

Tam ani slnko nedosvieti, ani vietor 
nedofúkne. 

Tam už nechyrovať ani vtáčika ani 
vrábika; — ani vtáčka, ani letáčka. 

To je ešte chlp. (Též:) Prejdeš ešte 365 
chlp cesty, kým sa ta dostaneš. 

To je už tam, kde je doskami zabito, 
Adalb. Šwiat 43. — kde je svet 
doskami zabitý, aby sa zem neroz- 
sypala ; — kde už Pán Boh dobrú noc 
povedal ; ~ kde čert dobrú noc dáva. 

To je už v tej Trantárii; — v pekle; 
— v Sitne na dne; — v kompit- 
kráľovej krajine. 

Toho ani Pán Boh v matrike nemá. 
(Nevédét o ném, kde je.) 

U Tutuľov. (Vzato z »tuto ľa!* po- 
smešné :=: nikde.) 

Veď je to blízko, hruškou — klobúkom 37o 
by ta dohodil. (O blízke obci.) 

V sedemdesiatej siedmej — v deväť- 
desiatej deviatej — krajine. 

Za horami, za dolami, až hen za Čer- 
veným morom. 

Za skleným vrchom a za drevenou 
skalou. — Za skleným morom a za 
dubovou skalou. 



') Pod rychtáfe a do círk\i. 



16* 



Digitized by 



Google 



XVI. Rozličná rčeni a úsloví. 



1. Když nemohou nžco — nčkoho — 
najít. 

Či ho čert vie, kde ho psi jedia! (O 

osobe.) 
Dva Cigáni ti ho nešli na kole, a ten 

prední išiel po zadku. 
Dobre že ho už po tých myších dierach 

nehľadali. 
Hľadal ho ako ihlu ; — ako had zabitie ; 

žeby už tú špendlíkovú hlávku bol 

mohol nájs£. Sr. Č. 644. 
Choďte ho hľadať s hrabľami hore vodou. 

(Kdo nepŕichází domú ani pozde 

v noci.) 
Kdeže ste ho už zase odpásli? 
Len hľadaj vedľa toho pobúraného 

v tom poválanom. 
Muselo sa volakde prepadnúť ! Sr. Adalb. 

Przepasč. 
Na zemi na kline ti je. 
Nech ho tam porance, kde sa šmance ! 

(O osobe.) 
Nepotkneš sa o to I (—Nenájdeš to.) 
Spravedlivý tovar nezkape. (Když se 

ztracená véc našla.) Srovn. Č. 61. 
Štyria ti ho nešli na drúčkoch, piaty 

poháňal a šiesty trúbil za nimi. 
To už azdaj sám Parom uchytil! 
To už tašlo svetom. — To je už vo- 
lakde zahrabané — zapotrošené. — 



Uchytilo ho. — Vetry ho rozniesly. — 

Vlci ho roznosili. 
Vzal ho Žid, a Žida čert, vzal ich 

oboch. — Zmok ho vzal. 



2. Když nčkdo nenadále prijde. 

Akoby s neba spadnul. Adalb. Niebo 8. 

Hneď sa tam stavil ako blýskavica. 

Keby tak 100 zlatých prišlo ako tento! 20 
(kterého pravé zpomínali.) 

* My o viku a vlk za humnami. 1) Č. 
606. Adalb. Wilk 28. 71. 

Nezrady prikvitnul. 

Nový kráľ z strán sveta! (Když prijde 
známy, ale dávno nevídaný.) 

Prišiel akoby ho bol zavolal. Tak vo- 
šiel ako dáky duch. 

Zpomínali ho, a on tuliby!^) — Zpoza 25 
buka prikvitnul. 



3. Když se o totožnosť nékoho hádají. 

Meno na meno — človek na človeka 

sa udá. 
Nejeden pes je tarkavý. T. 
Nenie jen jeden pes Belko. T. Adalb. 

Grywko. 



1) Lupus in fabula. 

2) >Tuliby< jest citoslovo, užívané k označení neočekávaného zjavení se. 



Digitized by 



Google 



4. Podivení, ustrnutí. 5. Podivení pri jednotlivostech. 



245 



4. Podivení, ustrnutí. 

Akoby z čistá jasná hrom uderil (udrel) ! 
Č. 607. — 
30 Ale je to záhybe!! — Ani som vlast- 
ným očiam nechcel veriť! 

B y s t. Bystu bohu ! — Bystu bohu, ka- 
mennému Bohu ! — Bystu bohu, pra- 
bohu! — Bystu Dade! — Bystu že 
ti Výdade ! i) 

Čert, čertovský. Bol by to čert, 
nie robota! (kdyby tomu tak mélo 
být). — Čert sa z býla zabil. (Když 
se dobré, neočekávané stalo.) — Do 
čerta ! — Kyeho čerta ! — Ký je to 
čert za robota ? ! — Nech čert vezme 
takú robotu! — Toto je čertovská 
robota! — V tom je čert, ani nie 
dobré ! 

Čože je to v pekle ? ! (Ustrnutí a dútka 
pri tropení hluku, nesprávností.) 

Divno, až človeku rozum nad tým za- 
stane! 
36 Dobre že som nezkamenel od živého 
divu ! — Dobre že som z divu ne- 
zkapal ! 

Do smrti by som sa toho nebol nazdal ! 

Ká žo je to jazorná strela — paro- 
movská mater — vržená nemoc — 
zrakovská mater — zr. strela — ?! 

Ký že je to beťah^) — čert — hrom 

— parom (= Perún) — staboh — 
zrak?! — 

Kto by si to len bol pomyslel ! — Kto 

že toto kedy slýchal! 
40 Len som oči na to vypleštil — vy- 

treštil — vyvalil! 
Ľudia, dívajte sa, čo ten stvára! — 

Medveď v ovsi! T. 
Nech Kristova ruka chráni! 
Nech si toto človek posúdi — pováži ! 

— No na môj pravdu! 

Nuž či toto videl dakedy daktorý člo- 
vek?! 
45 *ôsmy div sveta! Adalb. Cud 3. 



»Óvi,3) či to ozaj Pán Boh vie o týchto 
nesnádkach?!* (ŕekl starý hospodár, 
když pokosený ječmen snéhem pŕi- 
padl.) 

Pre pána Jána! Pre päť krvavých rán 
Kristových ! 

Robota. Aj to je robota!« — Čože 
je to za robota?! — Toto je pekná 
robota ! 

Skorej by som sa bol vlastnej smrti 
ponazdal ! 

To by- sa mi nebolo ani prisnilo! — 50 
To je div divúci ! 

To nenie s dobrým. (Též :) To už ne- 
môže byť po dobrom! 

To ti je celý flgel! — Toto ani starí 
ludia nepamätajú! 

Toto by už svätého pohlo! — Toto 
je naopak sveta! 

Toto je nie s kostolním riadom !4) 

Toto je už na čertvzjaťa (vzjatie) — 55 
na porazenie — na pošinutie — na 
rozdrapenie — na zapluvanie! 

Toto je už to, koho rozdrapiť — po- 
raziť — pošinuť — chce. 



5. Podivení pri jednotlivostech. 

Bolo by dalo groš za ňu! (totiž ne- 
mluvné za vodu, když se ji dychtivé 
• napilo.) 

Vari (snad) je žaba v tej vode, keď 
nechce zovreť! 

Vari korene, pustil ten kôl, keď sa nedá 
vyňať! ô) 

Vari mi dakto počaril, keď sa mi tak 60 

nedarí ! 
Vari si čert, či panské dieťa — ; vari 

si pangart — ; vari si veštec — keď 

si uhádnul ! 
Vari ťa dač vodilo (mátoha, zlé, zlý 

duch), keď si do toho zabŕdol! 



^) Mythologičné. Srovn. ďaď, ďaďo, deďo = č. déd. Šuj. — Slovenské »deďo jest 
vlastné čes. »pradčd.« 

*) »Beťah* = soukrvice umrlému z úst tekoucí. Je faktum, že jej dávají píti(!) ná- 
ruživom pijan um, aby se jim prý pijanství zhnusilo. 

3) »Ovi,« srovn. č. ouve; avšak v slovenčine značí podivení, výčitku. 

^) Jako posvícky, exorcismy tíčjí se s kostelním náradím, s posvätnými obí^dy, 
tak i čary dčjí se s jistým bezbožným obŕadem. V pŕeneseném smyslu užíva se toho 
výroku pri každém neŕádu. Šuj. 

*) Áll, mintha gyôkeret vert volná. 



Digitized by 



Google 



246 



XVI. Rozličná rčení a úsloví. 6. Potvrzování slova, predvídaní atd. 



6. Potvrzování svého slova; pred- 
vídaní, pripovídaní, zaríkání, zaklí- 
naní seJ) 

Aj dušu na to oddýcham! 
Akobych sa kňazovi zpovedal. Č. 523. 
6^ Bodaj som bol cigáňom — ; bodaj som 
sa pocigánil — ; bodaj som zcigánil 

— ale to bude tak; ale z toho ne- 
bude nič atd. 

Bodaj som bol Handelčanom ! 2) 
B ô h, boží. Bôh ma vidí. — Boh mi 
je svedok! — Bohom sa ti dokla- 
dám! — Dušu svoju pred Bohom 
na to položím ! (=: prísahou to po- 
tvrdím). — Nech ma Pán Boh po- 
žehná; — prividí. — Nech nikdy 
Boha — božieho svetla — nevidím! 
Nech som boží! — Vidí Pán Boh. 3) 

— Vidí P. B. moje svedomie ! 
Čoby mi hneď tu prišlo zkapaí! — 

Čoby som hneď tu zkamenel! — 
Čoby voda horela (musí sa tak stať). 

Do očí mi napFuj ! — Ej ! veď som 
ja to z prsta nevycical!^) Č. 607. 
Adalb. Palec 10. 
^0 Ešte som dnes nič v ústach nemal, iba 
svätú modlitbu, smelo môžem po- 
vedať! (Srovn. 72.) 

Grg si dám vykrútiť! — Jednu hlavu 
mám, i tú stavím! 

>Na lačnô« sa ti zaprisahám ! Sr. Adalb. 
Przysi^gač 1. 

Na môj (moju) dušu, ^) na moju hriešnu 

— spasenú — kresťanskú — kato- 
lícku — luteránsku dušu; na du- 
šičku; na moju kresťanskú vieru; 



na môj (moju) pravdu; na moju sta- 
točnosť; na svedomie! 
Nech do rána nedožijem ! — Nech ma 

čert vezme ! ^) 
Nech ma hneď porazí ! — Nech ma tu 75 

hrom zabije! — Nech ma zem pre- 
hltne ! 
Nech nikdy slnko božie na mňa ne- 

zasvieti! (Též.) Aby ma slnce ne- 

osvietilo ! 
Nech oslepnem — otemniem ! — Nech 

sa na mieste prepadnem! 
Nech sa z tohoto miesta nepohnem! 
Nech som dobrý! — Nech som nie 

dobrým ! 
Nech som huncút a nie statočný člo- so 

vek! — Nech som nie človek! 
Nech som ja flek! Č. 613. — Nech 

som Kubo! 
Nech som pes ! — Nech psom budem ! 
Nech som toľký zhlbej ako som z vý- 

šej ! (Narážka na hrob.) — Nech tu 

zdochnem ! 
Nikdy ma statočným človekom nepozov ! 

— Nos si dám odrezať! 

Okrem žartu! ~ Pokiaľ nitka bude 85 

na mne! 
Pravda. Pravdučičká pravda! — To 

je božia — svätá — živá pravda ! 

— To je pravda nad slnce jasnejšia ! 

— To je taká pravda ako dva kráť 
dva štyri ; — ako Písmo sväté ; — 
ako že je Pán Boh na nebi ; — ako 
že ma tu vidíš! Adalb. Pewne 5. 9. 

Prisám ") (prisahám) Bohu! Bohu prisám! 
Živiem' (živému) Bohu prisám! 



^) Ku mnohým z tuchto pridáva se; »ak nevravím pravdu; ak je nie tak* aneb: 
»že pravdu vravím* atd. 

2) Brezňanský výrok, značící, jak vysoce cení sám sebe mČŠťan, rolník brezňanský 
nad Handelčana, t. j. obyvatele »handlu,« vsí to živících se z expraktikace lesního 
dreva. 

^) Sr. Das weiss der Himmel. 

*) Nem szoptam az ujjomból. 

^) Dušovati se je slovensky i »božiť sa.« Patrí k neslušnostcm. 

*^) Toto dokladaní se čertem, čertování se má i lid za velice neslušné a kára je 
s ustrnutím, kdežto dusení se a pŕisahání se je mu ménč ší)atným. 

^) Snad by se tímto mohlo ponékud osvČtlit české »pnsámbúh,« že totiž pŕecc 
neznamená »i)ŕi (tu suď) sám Búh.« Srovnej zamenení pádúv, jako »bielo chleba* 
(nominativ. Viz IV. 346. Pozn.) Taktcž píseň : >Načo sa to mladuo dievča za muž drie.* 

Žertující obrací vetu prísahy na nejaká nevinná, ancb ani smyslu nemající slova, 
na pi^. : »Bou pri samej zemi!* »Bohu prlskackám!* místo »Bohu prisám, - prisahám.* 
Taktéž: *Prisám vačku.* >Pri samej vode mlyn,* a na místo » na môj dušu* fíkají >na 
môj kušu.* Tak o tom soudí i Šujanský: »Mné se tato formule (>Bou pri samej zemi*) 
zdá býti jen »narlečaním* či >ponášaním« na pravou formuli >prisám Boh* — vlastné 
>í>risám Bohu, [)risahám Bohu.* 



Digitized by 



Google 



7. Povzbuzování, 8. K poslovi. 9. Čekání. 10. Konec práce. 11. Odepŕení. 247 



Prú sa tie hory s*rú£a, ako — . — Skôr 

sa nebo na zem srútí, ako — 
To ti hovorím s dobrým svedomím; 

— pod svedomím! 
90 Život na to položím! 

7. Povzbuzování, potéšování se. 

Ani sa ti vlas na hlave nepohne! 
»Baba sa bojí, nie my hámrníci!« 

(Pofek. Gemerských hamrníkúv.) 
Len smelo do toho ! — Mačka sa bojí, 

ja sa nebojím! — Malé — žiadne 

strachy! — Nehryz si preto srdce! 
Nemusíš preto také divy robiť! 
95 No už len nehorekuj — nevykladaj — 

toľko ! 
Preto kohút kykyríkať nebude! T. 
Preto si nedám vlasom ošediveť ! (Lépe :) 

Z toho ja neošediviem! — Preto 

shice vynde! 
Veď ma tam nesjedia! — Veď mi nik 

konope v močile (močidle) nezapáli ! 

Adalb. Konopie 4. 
Veď mi nik vrabce s plota nezajme! 

— Veď mi nik z nosa neodhryzne! 
100 Veď mňa (to) nestvorilo; — na svet 

nedalo! (Posmél. k obetovaní, k od- 

vaze.) — Veď to ani nepohryzie ani 

nepokúše! Č. 606. 
Veď tu nejde o hlavu! Č. 581. — Vy- 

páliš mi rybníky. (Iron.) T. 
Zapaprat, zagiglat, na lopatu lapit a do 

pece sadzit: tu máš, Mišo, osúch ! 

Pr. Modra. 

8. K poslovi. 

Ponáhľaj sa a dlho buď; — a neskoro príď! 
Ponáhľaj sa ! — čoby si už tu bol, už 

je neskoro. 
105 Tu máš, aby ťa muchy neštípaly. (Když 

se poslovi néco dá, aby vdéčnéji po- 

sloužil.) 
Utekaj na psích nohách; — ako ti 

para stačí. — Vezmi nohy na plece ! 

9. Dlouhé čekání; dlouhá, nudná 
chvíle; omrzela práce; smutno, pusto. 

Clivo (snad z > citlivo*. Šuj.) mu je. 

— Čnie sa mu. 



Dlhá chvíľa ho morí; — omína. — 

Jamu tu vystojím. 
Mal som sa tam zmichaleť — zmyšiť; 

mal som ošediveť od dlhej chvile. 
Mole ho tam sjedia. — Dobre (že) ma no 

mole nesjedly. — Perie pára. 
Radšej budem na bruchu ležať ako to 

robiť. 
Rožky mi malý narásť od dlhej chvile. 
Samotný ako palček — polpalček — 

prst — kôl. Č. 619. Adalb. Sa- 
motný 1. 3. 
Skoro huby na mne narástly; — mach. 
Skoro sa zprdkavel od dlhej chvile. ns 

(Sr. >záprdok« čes. záprtek.) 
Tak je u nich ako po vymretí; — 

ako po vyhorení. 
Už by človek hostinu bol zunoval. 
Všetky kúty na mňa vrčia. (O samote.) 



10. Konec práce. 

Chvála Bohu, už je kôš hotový ! (Chv^íla, 
zde krátke a, zastupujíc citoslovo.) 
— Už je po histórii. 

>Už nám Pán Boh pomohol, inším ľu- 120 
ďom nemohol* ; i vy recte: »jaj Bože!< 
i vam Pán Boh pomôže. (Píseň ža- 
tevná.) 

Už sú cepy na kline. — Už zavesil 
cepy na kvačku. 

11. Odepŕení zadaného; posmešné 
sliby. 

Cic kozy kozina! — Coky psovi od 

oltára ; svini od kuchyn/ (ej ; — tebe 

od toho. 1) 
Čakáme ťa s jednou rukou (pH jídle). 
Či chceš po predku, či po zadku? 

(Slovná hra: dáti a vybíti.) 
Čuč ti psíčko, číčko ! 125 

Dadia ti taký kus zlata ako hlava. 

(>Dadia*, zastaralá forma =: »dajú«.) 
Dal som mu čerta a tebe dám dvoch. 

Sr. Č. 640. Starého — 
Dám ti, keď na deravom moste nájdem. 
Dočkaj, až kočka vejce sncsie. Z Boš. 

Dol. Adalb. Kot 60. 
Dočkaj, až sa budú na holiach svine 130 

pásť. 



*) »Czoki!< ríkají Maďari vyhánčjíce dobytek. 



Digitized by 



Google 



248 



XVI. Rozličná rčení a úsloví. 12. Často navštevuj ícím. 



Dostaneš šušku borovú. 

Ej bude tebe dobre a Tahko bez toho. 

Figa. Dostaneš figu.1) Adalb. Figa 3. 
— Figu tebe! — Kúpim ti figu 
bez chuti. — Toto tebe, figu, na! 

Hej, hotové tuto! — Hneď, hneď, ani 
kohút vajce nesnesie. Č. 631.; — 
ani slepá kura — krava — oko 
neotvorí. (Viz 129.) 
135 Kúpim ti na šaty netakovej farby; — 
z prázdneho sklepu. Kúpim ti ničíkov 
(=nič). 

Len čakaj ako Šulej na mlieko. 

Musel by si sa krajšie umývať. 

Odkážem ti od straky. 

Oduješ sa od toho, čo dostaneš. — 
Opuchne ti ruka. 
140 Naješ sa károvej polievky. 2) 

Nedostaneš z toho, čoby ti oko vy- 
skočilo. 

Nech sa ti o tom ani nesníva. 

To bude tvoje, čo kohút snesie. 

To je primastná kapusta pre tvoje 
ústa. 
145 Tomu si ty nie gazdom. — To ťa ne- 
volá pánom. 

Trci, frci, kňaz Ondrej ! (z= Nie z toho ; 
»daj ti mi Bože!«) 

Utri si od toho búzy — ústa — ! 

Veď si poznačím uhFom do kochu! — 
Veď si urobím kríž do potoka; — 
kríž kriedou na stenu! 

Veď som bláznivé — šialené — huby 
nepojedol (aby som ti to mal dať.) 
150 Veď som sa chvála Bohu nezbláznil — 
nezošalel — ! 

Veď som vari nie blázon — somár — I 

Vystýkaj si z toho zuby! Vytri si 
vlčko zuby ! 

Vytri si fúzy žitnou hlinkou (1= lejnem). 

V Kristu bratčok, nebudeš ty tie me- 
ričky odoberať. 
155 »Však mi to urobíš?* Odp. »Ba len 
by som nie!< »Ba len by som nebe- 
žal hlavu si prebiť !« 

Zubami o stôl budeš obedovať. 



12. Tomu, kde vícekrát denné tentýž 

dum navštevuje. 

Či jsi už sjedol postruhné? (Už jsi tu > T.) 
Choď s Pánom Bohom v čerty! 
Nechoď domov, načo si tu? 
Počkaj, kým pôjdeš ! — Vitaj, nič ne- i6<> 

pýtaj! — Vitaj, Prišiel, — skoro 

pôjdeš > 

13. O výprasku. (Srovn. níž odstavec 

18., d. Pohrúžky.) 

Akoby bilom bil. (Úder na úder, jako 

tkadlec.) 
Ale ho má ! Ale ho užil ! Ak mu dáva ľ 
B i ť. Bije ho, dobre (že) mu kosti — 

ladvie nepoláme; — len tak lupká 

— dupká — praští — na ňom. Bili 
ho, len si ho tak z ruky do ruky 
podávali; — že sa len tak skrúcal 

— skrútal; — že sa svíjal ako had. 

— Do chuti sa ho nabil. 
Čapnul ho po pysku. 

Dal mu brezovej polievky; — kyjovej i6^ 
masti; — kvaky;^) — lopatkovej 
kávy; — piatku celou dlaňou; — 
po papuli; — po pysku. (»Piatka« =r 
5 zl. slovohra.) 

Dal mu zadok ohňa. — Dlaňou mu 
pošuškal. — Dobre ho hosťili. 

Dostal brezoviny — buchty; dvanásť 
ramárov na sedenie — na gäty; — 
lieskoviny; — na chrám páné svä- 
tého Búchala ; — na papier ; — re- 
zančeky na obed; — ryby — šeby 

— šklbance. 

Dostalo sa mu na kabát. Č. 585. — 
Dostal sa do horúcej kúpele. — 
Dostal sa mu do živého. Č. 610. 
Dosahl — 

Drmal ho akoby chcel dušu z neho 
vytriasť. 

Drví ho ako kyslú plánku. — Fuk sem, ^^ 
fuk tam i 

Hrá mu o život. — Chytil ho za pa- 
česy. 



1) Fúgét adni; — kaprii. 

3) Vztahuje se snad na to, že na kare polévky nedávají. Dobš. 

2) »Kvaka« ^Kohlrúbe. Slovná hra = kvákal ho za vlasy, šticoval, káčkoval ho. 



Digitized by 



Google 



13, o výprasku. 14. Obrazné poznámky. 



249 



Chrbát, chrbtovina. Narovnal — 
namastil mu chrbát — chrbtovinu. — 
Rezal mu remene z chrbta. 

Jak daj, tak daj palicou; — poza uši. 

Kde ho vrhnú — tam ho drhnú. (Má 
ješté i jiný význam, kterým patrí 
do Vil. 3, b.) 
175 Mastiť, namastiť, vymastiť. Na- 
mastil mu boky — kluby — re- 
brá — hnáty. — Tak ho namastili, 
že sa hnúť nemohol. — Vymastil 
ho lieskovicou. 

Mlátiť, zmlátiť. Mlátil naň ako na 
koňa. — Zmlátil ho ako žito. 

Nabral plný batoh. Nabral si za rebrá. 

Nahnal mu rozumu od zadku. — Na- 
kládli mu na zadok. 

Nanosil sa mu do hrivy — do kačky 
— štice — vlasov. (Též.) Pozval 
ho za vlasy. 
180 Nastaval mu baniek. (Vzato z lékai'ství.) 

Nečakal po peňažnej. (Správne >za pe- 
ňažnou «.) 

Nechcel bych mu koni požičať. 

Ovalil ho drúkom — kyjom — ky- 
jakom — oštrnkom — papekom — 
paratom — popi vakom. 

Pes. Bol tam, kde psom chvosty obá- 
rajú — odtínajú. — Dostal, čo mal 
pes dostať; — čo pes nechce; — 
čo sa psovi neľúbi. — Privítali ho 
ako psa na oberačkách (=i pri vino- 
braní.) 
185 Posťahoval mu gágor prstami. — Po- 
šepnul mu bičom. 

Prečítal mu rebrá. — Skákal cez metlu. 

Šticu mu vytriasli. — Trel mu vožky 
obuchom. 

Túkli (tlkli) ho jako starú halenku. 
Z Boš dol. 

Ubili ho ako hlinu na holohumnici. — 
Udrvil ho ako hnidu. 
190 Utŕžil si na zadok — za vlasy atd. 

Vyhonil mu blchy. — Vyhonil psovi 
blchy. 

Vyhasil — vylúznil — ho nepáleným 
popolom (holí). Sr. Č. 584. 

Vyplatili ho drobnými — hotovými — 
nečítanými. Č. 585, 602. 



Vypral čerta. — Vyrobili mu živú kožu. 
(Víz 200.) 

Vysolili — vyťali — vyčítali mu dva- 195. 
násť — štyry a dvadsať. (Též :) Vy- 
platili mu na starú paňú — na za- 
dok. — Vyprášili — vyklopali — 
mu nohavice. (To vše vztahujc se 
na nékdejší soudební, trestní pálky.) 

Vyťahal ho za uši — za kačku — za 
šticu. 

Vytrel mu kocúra. (Též :) Kocúra drhli. 

Zahúdol mu na tenkú strunu (tak že 
plakal od výprasku). 

Zaplatil mu obuškom. 

Zaplatil kožou — chrbtom. 20a 

Zasadil mu buchnát — obuchnát. 

Zmyl mu hlavu bez lúhu. Adalb. 
Zmyč 4. 

Slovesa. Vyčistili ho — vydusili — 
vydrali — vyfarbili — vyfliaskali — 
vyhasili — vyhlušili — vykäčkovali 

— vykasali — vyklbčili — vykn»- 
šili — vykrakovali (též : bol v Kra« 
kove) — vylátali — vylomozili — 
vymanglovali — vyobšívali — vy- 
opálali — vyožehali — vypliaskali 

— vypalicovali — vyšticovali — vy- 
ťali — vytrepali — vyvirgasovali — 
vyzauškovali — vyzvŕtali ho. 

(Víz II. odst. 15 c. Pri postižení na 
zlém skutku, a níž odst. 18. d. Po- 
hrúžky.) 

14. Príležitostní obrazné pŕímluvy 
a poznámky. 

Baran sa zabil. (Ŕíká škodolíbé závist- 
livý, když boháč zemŕel.) 

Bol by si za kostolníka. (Kto svíci 205 
utírajc shasí.) 

>Či je tvoj otec nie klampiarom? Pre^o.? 
Nuž keď mi tak svietiš (jako lam- 
páš, t. j. »zacloniaš«. č. zasláníš. Viz 
221.) 

Hrnčiar — sklenár — sklár 1) sa mu 
zasmial. (Když nékdo nádobu, sklo 
roztluče. Viz 242.) Adalb. Szklarz 2. 

Husto ťa tkali! (Kdo »zavadzia«, t. j. 
v ceste stojí j inému, pŕekáží.) 



1) »Sklenár« prodává sklené nádobí, >sklený riad.« > Sklár* sází sklo do oken. Tak 
to rozeznávají na pŕ. v Liptovč, a cele správne, kdežto jinde pro obojí užívají jen 
>sklenár.« 



Digitized by 



Google 



250 



XVI. Rozličná rčení a úsloví. 15. Príležitostní poznámky. 



Išiel žobrák žobrať, nemal do čoho 
brať. (Když zapomnou sebou vzít ná- 
dobu, mech a j.) Adalb. Dziad 24. 
Žebrač 4. 
210 Jie Adamovými vidličkami; — pätor- 
kou (pétinásobnou vidličkou z=z béŕe 
jídlo prsty.) 

Má anjelske papuče. (Bosý.) 

Má kosti v bruchu. (Lení se mu se- 
hnout se.) Č. 215. 

Má vrabce pod klobúkom ^) (Nesmeká.) 
Adalb. Czapka 12. 

Musíme radostník rozkrájať. (Rozejít se 
ze společné hostiny.) 2) 
215 >Naonďiať (též hrubým výrazem nasr . .) 
na takého kňaza, ktorého nechcú 
počúvať!* (Ŕíká hnévající se, že jej 
neposlouchají, o jiném rozmlouvajíce.) 

Na páterskom — kňazovskom — 
chrbte tlčený cukor — mak — soí 
a j. (Na tučném, mékkém, tedy špatné.) 

>Na zadku dvere !« (Praví se tomu, 
kdo klopaním na dvéŕe klame.) 

Nechal tam pre Žida kožku. (O rané, 
kterou se kožka svlekla.) 

Nemý ide! (Když vítr dvéŕe otevŕe.) 
220 >Neodmetaj odo mňa tie peniaze!* 
(Když nékdo jinému koštétem o nohu 
zavadí.) 

> Nepotrebujem lampáš!* (Když nékdo 
zaslaní.) 

>Neprekrivuj sa tu s tvojimi štepenými 
kvakami (t. j. nohami). 

Palicu prehltnul. (To co 212.) 

>Pij zo zadku, keď si si zabil. (Odpo- 
povídají výsmešné na výstrel, neve- 



douce, kdo a kde vystrelil, tedy jako 

kdyby si byl nejakou nádobu roz- 

ztloukl.) 
Položil si Cigáň za rebrinu (t. j. močky 225 

za zuby.) 
Po nos v hostine. (Deti, kterým pri 

stolovaní sotvy hlavy ční nad sto- 

lem.) 
Prišiel kňaza vyzvliekať — sobliekať. 

(Kdo pozde do chrámu prichodí.) 
Prišiel na prázdne misky. (Pozde k obedu.) 
>Rež Kubo nos!< (O silném chrenu.) ^) 
Starej babe — žobrákovi oči vyklal. 230 

(Do lejna stupil.) 
Stupil si na lyžičku. (To co 228.) 
»Utriže tej svieci nos!« (t. j. ohoŕelý 

knôt.) 
Vybodal čomusi oči. (To co 230.) 
Vypil se suchú hubu. (Vyvrátil sklenici 

s nápojem.) Pr. Modra. 
»Vypruj hrkel!* (Kdo silné kašlá, ja- 235 

koby jej chtélo zadusit.)^) 
Zabil to Pán Boh na mäso.^) 

15. Jiné príležitostní prímluvy a po- 
známky. 

Čihy k sebe, hrom do tebe (teba) ; — 

všetci v tebe! (Též:) Hot od seba, 

hrom do teba I ^) 
Dobrého nepáli. Č. 355. (Viz výklad Č.) 
Chcel si cigániť. (Když nékdo začne 

hovoŕit, a hned se vymlouvá, že za- 

pomnul, CO chtél ŕíci.) 
Choď na vlastných nohách! (Kdo jinému 240 

na nohy stoupá.) 



1) Er hat Vôgel unter der Miitze. Veréb von a suvege alatt. 

2) Vzato z toho, že se svatební hostina skoncuje rozkrájením a rozdáním koláče 
>radostníkem« zvaného. Jinde rozuméjí tím slovem pred kŕtinami do domuv pfátelských 
posýlaný koláč. 

3) Puvodné: »Sklár (obločiar) vidiac, že páni v krčme jedia klobásky s chrenom 
a pri tom kýchajú, rozkázal si porciu chrenu, do ktorého sa s celou chuťou oddal. 
Keď ho ale už chcelo zadusiť, kričal na kamaráta: »>Rež Kubo nos!«« To viac ráz 
tak súril, až mu ho ten konečné aj odrezal. »»No veď to!«« rečie, »»lebo keby si mi 
ho nebol odrezal, azdaj by mi ho bolo odorvalo!«« 

^) Puvodné: Dva sprostáci našli flintu a nazdali sa, že je to fujara. A. povie ku 
B. : ty fúkaj a ja budem prepletať (prsty pŕebírat). Sotvy že A. okolo kohútika začal 
preberať, spustil sa tento a strela vpálila B. do úst. A. domnievajúc sa, že mu to »hrkeN 
(dŕívko z nadústí) do hrdla vbehnul, zvolal: »Vypruj hrkeľ, vypruj hrkeflc 

^) Starokántorské porekadlo pri zprávé o úmrtí nékoho užívané Slovná hra, kte- 
roužto se naráží na výdelek, jímžto se kántoru umožní koupiti sobé masa. 

6) >K sebe«=zv levo; »od seba* - v pravo, jako se na voly volá. Vzato od smeru 
pohybu pravé ruky, >k sebe« = k tČlu, »od sebä« = od tela, tedy v pravo. >Čihy« a 
»hot, het, heta* volá se na kone. Porekadlo pŕeneseno jest na človeka, aby se vy- 
stoupil. 



Digitized by 



Google 



16. Povedení skrytého významu. 17. Žertovná povedení. 



251 



Iď rovno za nosom ! 

Keď si si zabil, máš dvoje. (Roztlučení 

nádoby aj.) 
Máš tam h .... nie vtáčatá. (Když tam 

ničeho není, kde kdo udával.) 
Prečo sa neobuješ? (Ŕíkají, ovšem dost 

necitlivé, když pes, kočka, jimž na 

nohu šlapnuto, bolestný hlas výdaji. 

Též:) Stup aj ty mne! 
245 Psí a velkí páni nezatvárajú dvere. 

(Ješté vtipnéji česky: Pán nemúže 

pro kord a pes pro ocas.) 
Raky s jedol ! (Asi tolik jako : Necháš 

to tak?!) 
Skoro by som bol padnul ! (Hovorí 

žertovné již skutečné padší.) 
Sme jednej mysli! (Když chce jeden 

druhému vystoupit a nedarí se jim to.) 
U pekára! (Praví se tomu, jenž ne- 

uhodl, aneb opačné hovorí. Též:) 

Áno, máš u pekára v krošni ! (=: Nie.) 

Pr. Modra. 
260 Volaco sme si dlžni! (Když se dva 

vícekrát jedno za druhým postfetnou.) 
Zostaň s nami, seď doma! (Když se 

nékdo na cestu vybírá a pak nejde.) 

16. Povedení skrytého, prekvapuj íciho 
významu. 

Či ste počuli? už sa obesil! (Zvonár 
počínající zvonit.) 

Či to nenie bez cigánstva (č. beze lži) ? 
(Komu není známa tato podchytáva- 
jící otázka, odpoví hned: Ej veru 
nie!< >Nuž tedy< prý »keď je nie 
bez cigánstva, tedy je s ním« z= 
priznal si se sám, že Ižeš. To pôsobí 
ve společnosti smích.) 

Človek z dediny a pes z mesta — 
jedna duša. (Pravda, nebo pes nemá 
duše v smyslu kfesťanském.) 
255 Čo len peniaze, to je u mňa najmenej. 
(On vyznáva vlastné, že j ich nemá, 
pfítomní však rozumej í, že jsou mu 
peníze na snadé.) 

Ja pamätám tento starý strom, keď 
nebol na bičisko (č. bičišté) súci. 
(Rozumej: » když y/i nebyl a ne když 
j'elŕé nebyl. «) 

Ja som tam (v nékteré obci) ešte ne- 
videl statočného človeka. (To jest: 
nebyl sem tam ješté nikdy.) 



Ja som už videl kostol z konopí. (Stoje 
uprostred konopí.) 

Ja som už videl v krpcoch farára. (Máje 
sám krpce na nohou.) 

Kto je v dedine najstarší parobok ? Farár. 260 
(Totiž neženatý, katolícky. >Parobky« 
zvou nékde vubec mládenec.) 

Na všetkých zvonia. (Kde maj í jen 
jeden zvonek.) 

Nehľadaj v tej diere raka, lebo vy- 
tiahneš človečiu ruku. (Ovšem, ale 
svou vlastní.) 

Počkaj ! poviem — nažalujem na teba 
— že si chlieb kolkami drvil (=r zu- 
bami), a metličkou zametal, (i= ja- 
zykem) a do studne hádzal (=: do 
žaloudka). 

Ty, čo máš vo dva rady zuby, ako 
pes. (Každý má tak.) 

Ty, čo si si ženu zabil! (Totiž do 265 
rakve, na kteréžto víko klinci pŕibí- 
j ej í =: zabili truhlu umrlčiu. «) 

Ty, veď sú tebe päty na zadok obrá- 
tené! (Tento se počne na své paty 
ohlížet, CO pôsobí smích.) 

To je velký sviniar. (Kdo svine (čes. 
prasatá) výborné dochová vá. > Svi- 
niar c jest jinak nadávkou.) 

Všetky svine mu vydochly. (Když jen 
jednu mél.) 

17. Žertovná a výsmešná povedení. 

Ani by ch £a za pečenú repu nedal. 
Budeš konského syra ? (a s tím jej po- 27o 

strkne kolenem do zadku.) 
Čože ty vieš? ty si sa malý na svet 

narodil ; — ver si aj ty ešte malý 

bol, keď ťa krstili. 
Dala ťa stará baba pozdraviť. (S týmž 

dodatkem jako 270.) 
Duša moja, mäkký chlieb, boskal bych 

ťa, mal bych hriech. 
Hopsa Janko s motykou, čo ztratil ča- 
picu! 
I ty si tu, Zeubys? 275 

Keby som vedel, že motyka vystrelí, 

hned by som ťa zastrelil. Pr. 
Kolko bosých za turák? (K bosému.) 
Lebo ťa čert vezme, lebo budeš dobrý 

chlap ! 
Mlč, mlč, môj jazýčku, budeš papkať 

kasičku ! 



Digitized by 



Google 



252 



XVI. Rozličná rčení a úsloví. 18. a) Nepŕfležitost. 



280 Moja duša z kalerábu (č. brukev, kel- 
rub) a srdce z kelul (Viz 290.) 

Neboj sa nič, kým mňa vidíš, ne- 
oslepneš. 

Neboj sa nič, oterhaný; povedú ťa 
ošklubaní. T. 

Nebožiatko, čo v peci zdochlo. 

Nech ťa Pán Boh živí, dokiaľ budú 
slivy, a keď budú čerešne, nech ťa 
čert vezme? 
285 Oni, čo sapúň (mydlo sjedli ! l) Adalb. 
Mydlo 1. 

Prečo vôl ide na pravo, keď mu po- 
vedia >šahó!« (čahó, ča hejs!) Ne- 
vieš? no vidíš, a vôl to vie. 

Poď sem, zodvihnem ťa! 

Pôjdeš po samom predku, a za tebou 
nik. 

Pôjdeš ty štyri míle za pec ; — za bo- 
dajvršky. Adalb. Pojechač 3. Pójáé 
15. Šwiat 34. 
í^9o Rád ťa ako mačka vtáčka, (Č. 553.) 
a strelec zajačka, ty moje potešenie, 
srdce z kalerábu a duša z lopúcha. 

Šero post festa cantare: kto sodral 
opätky, nech chodí na sáre. 

Ty cifra plachta zástava! 

Ty Frólo (Florián), čo si blche (y) 
stvoriu ! 

Ty Margita, čo si muchy zplodila. 
295 Ty si ruža a ja puk, moje srdce do 
tvojeho fuk! 

Urob päť štvrtí do roka, potom budeš 
múdry. 

Už si mne ty len za chlapa! 

Zažmúr oči, oklamem ťa! 

Z nás dvoch jeden je somár, ale ja nie. 

18. Káravá a zlostná slova. 

a) Kár dni nepŕiležitosti 

(když kdo svým pŕikročením a chopením 

se veci této poškodí.) 

300 Azdaj ho tu pes vysr . . ! 

Čert. Čerti ho doniesli, ani nič nie 
dobrého. — Čerti ho tam (na pr. 
na strom, na strechu) driapali. — 
Kde ťa to tam čerti — paromy — 
berú — nesú — do pekla kapú! — 



Poslal čerta v dariech! — Vari mu 
to sám čert posvietil — pošepnul 

— pošuškal. — Vari ťa čerti — 
všetci jazorní čerti — sem doniesli 

— tu metali — nadhodili — nad- 
vrhli! 

Treba ťa tam ako piate koleso na 
voze. 

Vari ťa tí zlí doniesli! (Též:) Zlô ťa 
sem doneslo — dovedlo — ani nič 
nie dobrého! 

Vari ťa všetko široké nešťastie ta me- 
talo ! 

Vari ťa zlá nemoc ta nadišla ! (Ta = na aos 
to místo.) 

b) Opovržlivá slova (z časti obranné 
odvety.) 2) 

Ak ho Pán Boh tak rád má, ako ja, 
nuž je zle s ním. 

Ani sa nik o teba neotre. 

Ani tys* rozum lyžicou nevychlípal. 

Blázon. Ak si ty blázon, nemysli, že 
je i druhý! — Nazdáš sa, že som 
ja taký blázon ako ty? — Rob si 
zo seba blázna. (Jiná viz VIII. 622. 
až 627.) 

Ciho, bliho! (Ticho, blecho!) Šár. 310 

Čert. Bodaj bys' čerta sjedoll — Či 
ma tam čert po ňom — po tebe! 

— Čert — bes — ďas — hrom — 
parom — ma tam po ňom ! — Čert 
po ňom i s koňom! — Čert sa ťa 
bojí, ja sa ťa nebojím! — Ej, sješ 
ty čerta ! (Nebude to po tvé vúli ku 
mé škode.) — Sješ ty čerta rohatého! 

— Hybaj — choď v čerty ! — Keby 
ich čert pobral, len aspoň po dvoch 
z každého páru! 

Či by si bol hoden, aby som sa s tebou 

babril — papril! 
Čo sa to len drápe s papučami na 

hody — na hon! (O pŕedsevzetí 

sily pŕevyšujícím.) Pr. Modra. 
Čo som, to som, a ty mne pod nos. 

— Čo ťa do mňa? — Čo teba do 
toho ? 

Čo teba zarazí! (není tak á j.) — Daj 315 
sa vypchať — zasoliť! 



*) Megette a szapant. 

2j Srovn. IV. 387. 406. 414. (Baveru) 418. 434. 



Digitized by 



Google 



18. b) Opovržlivá slova. 



253 



Ej, bol bys' ty múdry! — Ej, čoby 
teba vlci sjedli! (Viz 315.) 

Hnevu sa nebojím, o lásku nestojím. 
Č. 327. Pohrúžek - 559. O lásku 

— Adalb. Grožba 3. Przyjažň 11. 
Hniva še kura, a už kohút še jej hnivu 

neleka. Šár. 
Choď a vylom grgy I — Choď do Sitna 

— v paromy — v peklo — v čerty ! 

— Choď, kde svine podkúvajú; — 
kde zlé vody stávajú. 

320 Iď mi s očí; — odkiaľs prišiel; — 

trebas na visalku — na šibeň! Č. 

613. 
Idú krkavce pásť, obes sa! 
Ja som ja a ty si ty! Odp. Taký ja, 

ako ty, oba kašu a chlieb jedávame ! 
Ja som nie tvoja roveň. — Ty si nie moja 

roveň! — Ja som s tebou svine nepásol ! 

Adalb. Šwinia 4. D. Tykač 2. 
Jedna cesta ti je hore, druhá dolu ! — 

Kadiaľ si prišiel, tadiaľ choď! 
325 Keďby koza dlhší chvost mala, všetkým 

by ním oči vybila! Č. 101. 
Keď sa hus uprdne, potom sa ohlás, 

a povedz: vitaj totka (tetka). Sr. Č. 

603. Až hus — 
Krik veľký a chlapa nevideť! 
Lateže (hľaďte že) ho, ako sa rozpa- 

prčil (rozhneval). 
Móres bryndza, v zadku ^) syr ! ( > Bryndza < 

bylo jméno toho, co se ve společ- 

nosti zle zachoval, pri čem obdržal 

kolenem do zadku s ŕečenými slovy. 

Šuj. > Móres «, gen. »móresu«, z la t. 

»mos«.) 
330 Môžeš isť, nie si mi o golier prišitý. 2) 
Muška lieta, nič nepohne! — Načo 

hrozíš, keď nemáš pary?! — Načo 

sa to len prtošíš?! 
Nebudem sa ti modlikať (prosiť) ! 
Nebudem sa tu s tebou ani babriť — 

galibiť (nesnadniti) 3) — nadievať 



(siliti) — oštarovať (nepŕíjemnost si 
činiti) — zapodievať (obírati se) — 
oškliviť — paprať! 

Nedbám, čo si hneď hlavu o múr otre- 
pešl 

Nedbám oň, nech ho tam porance 
(porantá). 

Nedojedaj toľko do mňa! 

Nehnevaj sa, aby ti nezaškodilo! (Po- 
smešné.) 

Nehoden si ani s celou svojou pere- 
púťou ! (rodinou v opovržlivém smyslu). 

— Nehoden si mu ani do šlaku 
stupiť; — po vodu isť. Adalb. Wart 
2. 15. 

Nechcem ťa ani na svoje oči videť! 
Nech sa ti basy s gajdami (s dudami) 34i 

odslúža ! 
Nejdem sa so žabou — s čertom — 

ani babriť atd. (Viz 333.) 
Nepapuľuj mi tolko ! (č. nehubuj, maulen.) 
Nepozov ma viacej bratom — otcom 

— ujcom atd. 

Neprosil sa čert babe, ani ja takej 
žabe ! Adalb. Klaniač si^ 9. Sr. Matka 
32. Prosič 13. 

Netrhám na tebe kabát. T. (Srovn. 345 
330.) — * Nevídali velkých vecí! 

Nevideli ste židovského Boha v čer- 
venej čapici, bez jedného rohá? 

Nevôľa ma po ňom! Nevôľa mi je po 
tebe! 

Nevrešť mi tu poza uši! — Nie tak 
zhurta, pomalšie! 

No len nie tak z vysoká! — No len 
trochu tichšie! 

Odkiaľ pravda vyšla! (Též:) Z kúta 350 
pravda vyšla! (Když se nékdo ne- 
povolaný, slabý, hloupý aneb z úzadí 
ohlási.) 

Osol hýka, bude dážď — vietor — . 

Otrava sa mi klčie o zuby, ale sa ne- 
otrávim ! 

Ozval sa kachel zpoza pece. 



*) Místo »v zadku« užíva se tu i vsudy jinde hrubého slova »riť«, co však žádný 
ponékud slušnejší Slovák nevysloví. Pro Slováky je politování hodna ta okolnost, že 
toto slovo u Cechu jest mnohem slabšího významu, a tak bez tušení urážky do knih, 
na pŕ. >Domácí<h lékaŕu« zhusta kladeno býva, tak že taková místa nahlas čisti ne- 
možno. A proto použil jsem ve spisu tomto všudy náhradného, slušnejšího slova. — 
PH této príležitosti vystríhame Čecha, pripomínajíce, že v Kapesn. Slovn. Šum. vyd. 2. 
str. 203. slovo české poslední a pŕedposl. značí v slovenč. membrum virile. 

^) Nincs galléromhoz varrva. 

^) Slova česká v tomto 333. č. v závorce uvedená neodpovídají úplné slovenským, 
jen približné význam jejich udávají. 



Digitized by 



Google 



254 



XVI. Rozličná rčení a úsloví. 18. c) 2^nkání se; nástojení. 



Pán. Daj ti mi, Bože, za pána ! — 
* Nevídali veľkého pána ! — Od ma- 
lého pána malý hnev — malý strach ! 

— Pán nad pána! — Takého pána, 
ako si ty, sa ja nebojím! 

355 Pes šteká, chvost sa mu trasie ! — Pes 
ti brat! 

Piate koleso a trinásty apoštol ! ^) Adalb. 
Koío 3. 

Piate slovo zpoza pece ! — Piaty kachel 
odo dverí čuš! (Viz 553.) 

Protiviť sa. Komár sa protiví slo- 
novi! — Protiví sa ryba ostnu! 

Rad ce vidzim, kedz ce nevidzim ! Sár. 
360 Rohy. Baranovi nenarastá štyri rohy! 

— Dobre, že Pán Boh svini rohy 
nedal ! Adalb. Šv^^inia 20. — Keďby 
sviňa rohy mala, každého by nimi 
klala! — Načo svini rohy, oslovi 
ostrohy ? ! — Nedaj, Bože, svini rohy ! 

— Nedaj, Bože, svini rohy, ani so- 
márovi ostrohy Č. 101. — Tak je 
to, keď svini rohy narastú! 

Rozhadzuje sa ako grajciarové prasa 

na grošovom motúzku! Gem. 
Rozpuč sa bárs ako žaba od zlosti ! 

(Též:) Pukni ako žaba od jedu! 

Nech ťa rozpučí! 
Sober si svoje krámy a choď! 
So mnou sa na kocku ne hraj ! 
365 S prasaťom len do chlieva! 

S tebou musím iné struny natiahnuť! 
Takých kviatkov (kvietkov) dosť! Gem. 
Ty mamlas s pekárskou papuľou! 
Ty si mne nie ani na malý prst! 
370 Ty žobrák Máriátálsky ! 

To je tak do teba ako husi do neba! 

(Správne: Do toho ťa je toľko, ako 

hus do neba.) 
Toľko sa ťa bojím ako lanského snehu ! 

— Toľkoto sa ťa bojím! (Pri tom 
učiní proti nemu nejaký posunek 
prsty.) 

To som dávno v krpcoch sodral, čomu 
sa ty ešte len učiť musíš! 

Urob si na protiveň k vôli ! 
375 Veď vám ja nebudem dvere čelom 
vybíjať, ani som vám nevybíjal ! • Ne- 
budú k vám choditi.) 



Vinšujem ti čertovu nádeju! 

Voš. Darmo voš kašle! — Voš kašle, 

hnida dýcha a pľúc nemá. ^j 
Zahrmelo, ale neudrelo! (Hrozba bez 

výsledku.) Adalb. Grzmieč 1. 
Zatvor si tú kapsu, kde zuby nosia! 
Zdochni — zduj sa — zgegni — zhyň 380 

— zbesnej sa — zkap ! 

Žaba. Nenadúvaj sa žaba, bo sa roz- 
pučíš ! — Žaba chce byť volom ! 

c) ZJobivé zafikáni se ;^^ nástojeni. 

Ani otcovi — ani svätému — ani 
smrti (to nejdem viac robiť)! 

Čert. A čoby priam čerti lietaH! — 
Čoby si bol čertom! — Čo sa čert 
na čerte bude nosiť! Adalb. D. 
Djabel 99. 

Čoby krvavý dážď s neba padal! 

Čoby sám ten rohatý prišiel! 385 

Čobys popod holé nebo — popod 
oblaky — lietal! 

Čo budeš čo robiť; čo sa bude čo 
robiť! 

Čo budeš mreť — zdochýnať ! (Neukon- 
čené od > zdochnúť*.) 

Čo budeš sväté pašie na holých ko- 
lenách spievať! 

Čo hned dušu na dlaň vyložíš; — vy- 39o 
chráčeš ! 

Čo sa na hlavu postavíš! (Také spo- 
jeno s > nevyvedieš to!«) 

Čo sa na kolomaž rozlejeŠ od zlosti! 

Čo sa na kusy potrháš! — Čo sa na 
žabu spravíš! 

Čo sa predo mnou vystreš — vyvalíš 

— vyvrátiš! 

Čo si nohy po kolená soderiešl 395 

Čo toľkýto (ukáže posuňkem) lemeš 

(jazyk opovržl.) vyplazíš. 
Na to ma nenakriatneš — nenaVedieš, 

čoby si mi hory doly sľuboval! 
Radšej psa česať, ako s tým človekom 

mať činenie. 
Radšej si dolu bruchom ľahnem, akoby 

som tebe mal pomôcť. 
Z toho sa mi nevymodlíš! *oo 



') Otudik kerék a szekérben. Tizenharmadik apoštol. 

-) Miért kohôg a tetíi, ha nincsen túdeje. 

3) Rozumí se témeŕ všudy: ^Neurobím, nedám (ti to),* a jiné. 



Digitized by 



Google 



18. d) Pohrúžky. 



255 



ä) Po h nízky. 

Ak sú ti zdravé údy milé, nehnevaj ma ! 
Ak £a chytím, dušu z teba vytrasiem; 

— dušu ti z tela vytrasiem; — 

kosti — ; — tak ťa zmrvím, že dušu 

atd. ; — že iba kutle (droby) z teba 

zostanú; — tak ťa šmarím, že sa 

hneď na stenu prilepíš. 
Ak ťa koža svrbí, ja ťa hneď vyškro- 

bem! (Též:) Svrbí ťa kožka — chr- 

bát.í* Č. 585. Adalb. Grzbiet 8. 

Skóra 15. 
Ak (ač) ti je duša milá, viac mi ani 

necekni ! 
♦05 Ale ťa popakujem! — Ale ťa preže- 

niem cez deveť skladov! 
A veru ťa vymydlím, ak si ešte nie 

dosť krásny! 
Beda tebe, aj tvojej koži ! l) Bitkou 

smrdíš ! « 
Budeš ty pamätať, kedy si bol chlapovi 

v hrsti. (Také žertovné.) 
Bude tvoja koža biedna, ak — ! 
410 Čakaj, horko ťažko ti to padne; — 

draho ti to padne; — draho to za- 
platíš. 
Daj mi, čo netvoje, lebo hneď zdochneš ! 
Dám ja tomu cigánsky foršpont (Vor- 

spann) ! 
Dám ti, že ma budeš i na Abrhámovej 

lúke spomínať; — že ma budeš do 

smrti spomínať; — že sa ti odnechce; 

— že tak Tahko na mňa nezabudneš ! 
Div s tebou porobím! 
415 Dolož mu, a po kotrbe, aby nekríväl! 
Dostaneš palicou! Odp. Palica má dva 

konce, udre koho chce! Sr. Č. 269. 

Kyj má dva — Adalb. Kij 33. 
Druhý raz ti dvere otvorím! 
Grg ti vykrútim! — Hlaď sa predo 

mnou! 
Hneď sa rozbliakneš, ako smola! — 

Hneď si boží ! 
420 Hneď si ponesieš pred sebou droby na 

filpase ! 
Hneď ťa prestrelím! — Hneď ťa so 

sveta odprevadím! 
Hneď ti bude fokoš po hlave tancovať ! 
Hncíf ti kosti — hnáty — polámem; 

íver z chrbta vytncm; — obličku 



odrazím; — oči vykolem; — uši 
obtnem, ako psovi; — uši vyšklbem 

— vytrhám. 
Hodím ti to do kotrby! 

Chceš dostať pomedzi plecia?! 425 

Ideš! bo te tak plesknem, že ani Pán 

Boh Polskú tak neplesknul! Gem. 
Ja tomu spravím pamiatku, čo ma 

hneď obesia; — čo mu ju nik ne- 

smaže! 
Ja tomu vyprostím hlavu ! 
Keby ch ja toho do hrsti dostal, vzal 

bych mu osoh ! (=: úžitek zz: vybil 

by ch jemu.) 
Len ca podsypat! Pr. Modra. — Len 430 

ho probuj, ale dostaneš! 
Maj sa ho na pozore! 
Mäkší ti bude chrbát ako brucho ! (Tak 

ťa zbijem.) 
Merkuj sa ma, lebo nestojím za seba; 

— aby som ti na prsty nepoklopal ! 
Mlč! bo ti hneď papuľu oplechujem! 

Trenč. 
Na drobné prášky ťa somelem! (Viz 439.) 435 
Nájdeš ma v dobrej vôli ! 
Na kabáč (pagáč) ťa zmlátim! 
Nakladiem ti na chrbát, koFko sa ti 

vmestí; — že neuvládzeš! 
Na márny prach ťa podrvím ! (O ná- 
dobe a jiném roztlučeném se ŕíká 

>na krúpy podrviť«.) 
Naučím ťa po kostole hvízdať; — čo 440 

je to päť. Č. 611. Adalb. Gwizdač 1. 
Nebij mi toľko ten jed do srdca! 
Nehnevaj ma, kým som dobrý! 
Nemala palica roboty ! (Též :) bude mať 

palica robotu! (Viz 416.) 
Neukazuj sa mi viacej na oči! 
Nezačínaj si so mnou! — No len poď, 445 

veď ti ja dám! 
No len sa mi ho nepakuj! 
Otrepem ťa ako bočku! — Otrepem 

ti to o kotrbu! 
Pôjdeš ho, kadiaľ hladšie ; — nemetenou 

cestou ; — so psím kurom ! 
Radím ti, nevynes ma z dobrej vôle; 

— z trpelivosti! 

Rováš. Už máš u mňa veľký rováš ! 450 

— Zaznačím ti to na rováš ! — Zre- 
žem ti tvoj rováš! (porub.) 



*) V Novohradské stolici býval kdesi nápis na klade: 
kto sa dostaneš do mojej lož/ (ť.!< 



»Beda tebe, aj tvojej ko/i, 



Digitized by 



Google 



256 



XVI. Rozličná rčení a úsloví. 



Spláknem ťa ako sysla! 

Stisnem ťa ako gajdy (dudy), čo hneď 
budeš gäjdovať! 

Stnem ťa ako hada! 

Šak ci putec predelím! Pr. Modra. 
-♦55 Také ti dám zaucho, že sa ti v očiach 
ziskrí! — Také ti dám, že ho ne- 
kúpiš ani v Pešti na placi! 

Tak ca hodím, ač ci paty nadlecá ! Pr. 
Modra. 

Tak ťa buchnem — capím — capnem 

— flasnem — fuknem — hodím — 
chrupnem — myknem — nabijem 

— opálim — ošiniem — plasnem 

— plesknem — prasknem — trep- 
nem — tresknem — udrem — vy- 
fliaskam — zarazím — zbijem — 
zmlátim — zperiem — ztlčiem (zkl- 
čiem) — ztnem, že akživ viac ne- 
staneš; — že hneď dušu vypustíš; 

— že hneď jazyk vyplazíš; — že 
hneď zuby vypFuješ; — že ti hneď 
všetkých 32 zubov vyfrkne, a budeš 
si ich po ceste sbierať; — že len 
tak zprplíš; — že naraz usneš; — 
že nikdy Boha — svetla božieho — 
nevidíš — neuzreš; — že nikdy 
kosti neposbieraš ; — že sa prestraš, 
aký si dlhý; — že sa roztlapíš ako 
žaba; — že ťa ani kňaz — ani 
vlastná mať nepozná ; — že ťa hneď 
krvavá polievka zaleje; — že ťa 
v plachte ponesú; — že ti hneď 
červené iskry z nosa vyfrknú; — 
že ti hneď hoďajší (vianoční) ope- 
kance z hrdla vyfrkne; — že ti 
hneď oči vyskočia; — že viac ani 
nemrkneš; — že zem zahrmí; — že 
zdochneš — zgegneš — zgrgneš — 
zkapeš. 

Trh, utŕžiť si. Blízko si trhu! (Do- 
kladá se i :) kúpim ti čiapku ! — Čo 
si utŕžiš, to bude tvoje ! — Odo 
mňa si ľahko utŕžiš — kúpiš ! — 
Už si utŕžiš! 



Tu ťa zabijem — zahluším — zalo- 
mádzgam — zarumádzgam — zatan- 
tuším — zkántrim ! 

Ukážem ti, kde murár dieru nechal! 4óo 

Ukážem ti, po čom tu merajú; — po 
čom rozumy merajú! 

Uvidíme, ktorý budeme skôr sysle vy- 
lievať ; 1) — ktorý skôr líšku — ja- 
zveca — vykúrime ! 2j (Hlavné ti, 
kteŕí se chtí jeden druhého z domu 
vypuditi ) 

Už neobídeš suchý ; — so zdravou ko- 
žou ! — Už neujdeš šustu ! 

Veď by som sa ja tebe nazrel do očí, 
len sa ho opováž ! (Viz 468.) 

Veď ja teba precedím ! 465 

Veď ja tebe dám, aj že ja tebe dám ! 

Veď mne ty neujdeš! — Veď mne ty 
prídeš pod ruku! — Veď sa mne 
ho ty dostaneš do rúk ! 

Veď sa ja nahľadím! 

Veď sa ty dostaneš podo mňa ! — Veď 
sa ty nebudeš smiať! 

Veď ťa ja naučím, kam fučí vietor, keď 47o 
bosorky lietajú! — Veď ťa ja na- 
učím móresu^) — rozumu! 

Veď ťa ja opatrím - jpoženiem — 
vylúznim — vyzváram ! 

Veď ti ja dám, že budeš na otca — 
na mater — na všetkých svätých 
volať! 

Veď ti ja nadženiem rozumu z päty do 
hlavy ! 

Veď ti ja nájdem pána; — napravím 
krivé kosti; — obujem krpčoky na 
nohy (_^ pohnú té k úteku) ; — pre- 
beriem tvoje mušky — vošky; — 
pretrem — preženiem — rozoženiem 
— čemer 4) ; — pretrem oči, ak ne- 
vidíš; — ukážem psov slepých: — 
vyparím kačku; — zahudiem — za- 
pražím ! 

Veď ty zmriavkneš; — zvieš, koľko 475 
grajciarov ide do groša! 

Veď vás ja premclem ! 



^) Nalívání vody do dér syslú deje se k jejich zAhube. 
-) To poukazuje k tomu, že se lisky a jezevci z díry - 



skutečnč vy- 



doupete 
kufovali. 

•^) \'zato z lat. mos pi. mores. 

*; Nejakási nemoc, která se roztĺráním žil na ruce zapuziije. Maď. csomor — der 
Ekel; Unluist, un^arischc Krankheit (Slovník Blochuv). >Čemer zapáliť* značí vnitŕní 
ten neduh takto léčiti : Nemocnému i)ŕiloží se na bíicho hoŕící svíčka, ta se zakryje 
hrnkem a horí, až se hrnce hŕicha pevné chopí a naň tlačí. 



Digitized by 



Google 



18. e) Krotčejší pohružky. f) Žertovné kletby. 



257 



Vyhodím ťa na psom drúčku! 
Vyženiem ja toho čerta z teba! 
Zabijem ho, hiba (jen) Boh z neho 

chason vezme ! 
480 Zapíšem ti na kožu ! — Zaplatíš to 

kožou! — Zmočím doň sekeru! 
Ztrasiem ťa ako planú hrušku ! — Zuby 

ti vybijem! 

e) y iné y krotčejší pohružky, dilem 
výstrahy. 

Bude tak robiť, kým mu čierna krava 
na nohu nestupí! Sr. Č. 621. Adalb. 
Domyálič si^. 

Bude ťa ten požehnávať! (Opačné.) 

Bude tebe štica prašťať! 
485 Budeš sa ty mať pred tým človekom! 

Budeš ty potom na Boha volať! 

Budú tomu dávať ! — Čo veľa, to vela ! 

Ešte ani ten nepreskočil. — Ešte je 
nie všetkému koniec. — Ešte nebol 
tam, kde psom chvosty odtínajú ; — 
kde psom zadky holia. — * Ešte 
všetkým dňom večer neprišiel. ^) 

Huli beli Nemec, príde tebe koniec! 2) 
490 I na Matiska pridze kriska. Šár. 

Na konci bič zapleskne. — Na konci 
kyjak býva! 

Nebudú ti tie vrabce nádobné ! 

No len no! veď sa ty opáliš! 

No len sa vysmievaj, dôjde i na teba! 
495 No veď sa vy všetci dostanete do po- 
mykova — do pekla — ako muchy 
koňovi pod chvost! 

Počkaj, budeš ty ešte psie dni treť; 
— psotu treť! 

Počkaj, dá Boh, že i naša dedina vy- 
horí, ale vám ani mi nedáme klince 
sbierať. (Cizí Cikáni k domácim.) 
(Též:) Až nám dom vyhorí, nedám 
ti klincov vzbierať. T. 

Počkaj, dostanem ťa v repe! T. — 
Počkaj len, lapneš dolu! — Počkaj, 
veď ty prídeš na rohačku; — na 



svojho; — na škripec! — Počkaj 
vtáčik, veď ty sadneš na lep! 

Príde i na tých pomora! — Príde na 
amen! — Príde na psa mráz, čo sa 
bude triasť! — Príde raz na psa 
mráz! Adalb. Mrož 1. Pies 224. 

Rastú pre neho konope (=z šibenice). 5oo 

Skáč len, skáč, doskáčeš! 

To si dobre zapíšem! — To všetko 
pôjde na tvoj rováš! 

Už ste si u mňa všetky hrnce pobili. 
(Nedúvéŕuji vám více.) 

Veď ja tebe na um prídem, potom sa 
ti ešte zídem ! — Veď mňa ty budeš 
ešte volakedy spomínať! — Veď sa 
mu ono somele! — Veď sa ty na 
mňa ešte utisneš! — Veď ty zmú- 
drieš, keď sa udreš! 

Zlé pivo varíš, ale si ho aj vypiješ ! — sos 
Zle robíš, synku, čo robíš! 

Z toho bude nešťastie — smrad — 
svada — zlé ! 

f) Položertovné a žertovné kletby 
a pohružky. 

Aby ťa Boh videl! 

Aštadrina (haštadrina, citoslovo), krátka 
perina, dosť sa krčím, ešte trčím! 
(Ŕíká rozhnevaný odpolu hncvcm, 
odpolu žertem.) Pr. Modra. 

Basordija motyka! — Basorka morka, 
suchá homôlka! 

Bodaj 3) ce čort durknul ! Šár. — Bodaj sio 
sa ti krpec zbesnel! — Bodaj si tam 
šiel, kde tvojho švagra včely! — 
Bodaj ťa hus pečená kopla. ~ Bo- 
daj ta hus kopla pečenú nohú. Pr. 
Modra. Sr. Č. 613. Sr. Adalb. G^s 
1. — Bodaj ťa lanský sneh spálil ! 

— Bodaj ťa porantalo — porazilo 

— zarazilo! — Bodaj ťa straky 
sjcdly! — Bodaj ťa zmok — zrak 

— vzal — uchytil ! (Též :) ZraK mu 
do pečene ! «. 



') Es ist noch nicht aller Ta<íe Abend. 

2) Nčkteré rozprávky, na kterc se {)oŕekadla vztahují, jsou dost nechutné, jako 
tato: »U chudobnej vdovy bol vojak »na hospode* (ubytovaný). Tá ho musela chovať 
r.ko pavúka, ba i koh'sať v plachte. Žalovala sa u kapráľa, ktorému bolo meno Koniec. 
Tento jej prisľúbil, že zakročí proti tomu vojakovi. Žena majúc sľub spievala medzitým 
pri kolísaní vojaka Nemca: »Huli beli Nemec, príde tebe koniec* Nitr. Šuj. 

3) =Boh daj. 

17 

Ad. P. Záturecký, Slovenská prísloví. 



Digitized by 



Google 



258 



XVI. Rozličné výroky a rčení. 18. g) Hrubé kletby. 



Ebatta zaňát, ^) kapusta šalát ! 
Kameň mu do očí ! — Kujem ti 

zuby! T. 
Naraz mu päty na zadok obrátim ! 
Parom mu do košele — do pečene — 

do rebár! 
515 Pomora na vás! 

Sto oviec jeden valach. (Žert, aby se 

na začátku zdalo, že mini >stobo- 

hovať«) 
Strela. Sto striel do jeho — sto striel 

sa mu do pečene — do rebár! — 

Strela jasná okuvaná ! — Strela jasná, 

kopasná! — Strela vás pobrala! 
Šuga, mága £a vzala. (Výklad viz U. 

296.) 
Zavzalo ťa! 

g) Hrubéy zlostné kletby a zlorečení. 

520 Beťahy ťa 2) trhaly! (= Bodaj ťa beťahy 
atd. Toto > bodaj* se často i vyne- 
cháva.) 

Bodaj bol do tých čias na doske! 
(mrtev.) 

Bodaj ho Bôh zabil! 

Bodaj ho čert vzal — bral — uchytil ; 

— čerti vzali atd. 

Bodaj ho horúci šliak (Schlag) pometal 
na jeho pysky! — (Též:) Bodaj ho 
divný šliak porazil ! — Šliak ťa 
zavial ! 
525 Bodaj ho hrom — parom — zabil — 
zahlušil ! 

Bodaj ho kat lámal — spálil — zchytil ! 

Bodaj ho nevôľa a to tá zlá metala! 

Bodaj ho Pán Boh pobil — potrestal 

— potreskal — - skáral — zahrúžil! 
(dokladá se :) i s človekom, — i s ta- 
kým človekom! 

Bodaj ho pokrčilo! 
530 Bodaj ho psia mať vzala — sjedla! 
Bodaj ho psi sjedly! Adalb. Pies 10. 
Bodaj ho > spiaco* vychytilo, žeby hĺba 

(iba =z jen) diera za ním zostala! 

Gem. 



Bodaj ho sto rokov vred (zde tolik co 
»zrádnik< viz Slovníček) naťahoval! 

Bodaj ho udusilo! — Bodaj ho víchor 
vychytil ! 

Bodaj ho vržená nemoc metala! 530 

Bodaj ho zem vyvrhla! — Bodaj ho 
zlá hodina zabila! 

Bodaj ho zlá nemoc od zeme do neba 
metala ! 

Bodaj ho zrádnik vychytil! — Bodaj 
ho sto zrádnikov metalo! 

Bodaj mu apatéka bola kuchyňou a vi- 
zitou doktor! 

Bodaj mu Cigáni zuby kuvali — trhali ! 540 

Bodaj mu Cigáni zvonili. (=: Bodaj sa 
obesil !) 

Bodaj mu čerti dušu na pavnici pra- 
žili! 

Bodaj mu oči vytekly! 

Bodaj mu psi húdli na jeho pohrabe. 
Sr. Č. 613. 

Bodaj mu psi — čerti na kare 3) trú- 545 
bili — vytrubovali! 

Bodaj mu rozum vyschnul! — Bodaj 
mu tam chýr zahynul! 

Bodaj naraz duša z neho vyletela! 

Bodaj na zkazu večitú vyšiel ! (Dokladá 
se tu i jinde: »i s celou svojou pere- 
puťou* zn rodinou v opovržlivém 
smyslu). 

Bodaj nemal ani v hrobe — ani po 

smrti — pokoja! 
Bodaj nemohol zkapať! 550 

Bodaj sa mu ruky na barannie rohy 

pokrútily ! 
Bodaj sa na kameň obrátil! 
Bodaj sa prepadnul do pekla — do 

Sitna ! 
Bodaj sa zbesnel — zošialil — zvetrel, 

žeby mu rozum ani pozajtre domov 

neprišiel ! 
Bodajs' psom bol! — Bodaj stlel na 555 

prach ! 
Bodaj svetla božieho nikdy nevidel! 
Bodaj ten nestihnul ta prísť! 
Bodaj umieral a zase ožíval! 



1) Maď. Eb adtairpes (je) dal. Az anyát = matku. 

2) Pády osobních zájmen rozličné: ťa, ho, ju, vás, ich, aneb i samé jméno preklí- 
naného. Taktéž: ti mu, jej, vám, jim. 

3) Když se 545. s 544. srovná, patrno, že se nemá rozumét »na kť/re (der Karren), 
jako sme to i obrázkem illustrováno videli, ale má se rozumét »kar< (das Leichenmahl), 
tedy na kťjtre. 



Digitized by 



Google 



18. h) Jiné hrubé kletby. 19. a) U vchodu, b) Včty pozdravné 



259 



Bodaj vykapal — vyništel (vyničel) — 

zdivel — zdochnul — shorel — zka- 

menel — zkapal! 
£60 Bodaj všetka ťažká pomsta od Boha 

na neho prišla! 
Bodaj zcepenel tam, kde je! — Bodaj 

zkazu vzal! (Viz 548.) 
Bodaj z pekla nikdy nevyzrel! Adalb. 

Pieklo 1. 
Diuk ti dušu jedol! (Též:) Nech ho 

diuk vezme. Gem. 
Horoba (choroba) ce tropila! Šár. — 

Kŕč teba natáhel! Z Boš. dôl. 
565 Nech padá s neho telo ako list so 

stromu ! 
Shor tu ešte dnes! 
Vred teba metal! (Viz 533.) 

h) Jiné hrubé kletby. 

Bodaj sa tisíc hrmených do teba páralo! 

Dušu ti kolem! — Krížom ti dušu páralo ! 
570 Meďanbôh ťa zabil! — Medená jasná 
strela ťa zabila! 

Medenbohov v tvojej materi! 

Nech ho sto bohov zabije ! 

Nech sa sto hromov treskne doň! 

Parom. Bodaj ťa parom vzal — me- 
tal — trestal — zabil — zahlušil 
(i s tým, čo ťa mal — čo ťa obliekal.) ! 
— Daže teba perún trestal. — Pa- 
rom do teba ! — Paromovská strela do 
teba ! — Parom v tvojej duši — materi ! 
575 Sedem — sto — tisíc (atd.) bohov 
v tvojej materi! (Dokladá se: » hr- 
mených, tureckých* aneb i jen »hr- 
menbohov< v tv. mat.) 

Sedem — sto (atd.) hromov — tisíc- 
nych hromov v tvojej duši — materi ! 

Sto (atd.) strieľ v tvojej duši — ma- 
teri (sa páralo)! 

Tatárbohov v tvojej materi! (Zkráceno 
místo » tatárskych*, tak jako i me- 
denbohov místo » medených*. Také 
počet boha se tu vynecháva.) 

Zrak ^) v tvojej materi ! 



19. Obcovací rčení a úsloví. 2) 
a) Kdyi se do ciziho príbytku vcházi. 

Ni tu komu do maceri nalac. (=: Není 58o 

nikoho doma.) 
Pustá fara bez farára. 
Vôlakoho nám Pán Boh nesie. (Když 

domáci slyší na síni dvéfe otvírati.) 

^) Pfivéty a odvety pozdravovaci. 

H os t. (Také ven z domu.) Dobre (ô) 
ráno — dobré odpoludnie — dobrý 
deň — dobrý večer — (pri odchodu :) 
dobrú noc vinšujem ! ^) — Šťastlivé 
dobré ráno atd. — Pane Bože vám 
daj dobrý deň atd. Domáci. Ďa- 
kujem pekne, pekne vítam — vitaj- 
teže u nás; dkkujem ponížene, po- 
nížene vítam ! H o s t. Ďakujem pekne, 
(k vyšším:) — ponížene! 

H os t (pri loučení). S Bohom zostaňte 

— zostávajte! — S Bohom že tu 
atd. — S Pánom Bohom tu atd. — 
Pánu Bohu vás porúčam ! ^) — Dobre 
sa tu mávajte! — Dobrého zdravia 
vám vinšujem ! — Zdraví bucfte — 
zostaňte — zostávajte — tu zostaňte ! 
atd. — Zdraví sa tu mávajte! Do- 
máci. Zdraví že chodte s Pánom 
Bohom ! — S Pánom Bohom že cho- 
díte! Novohr. — Zdraví s P. B.^) 
(aneb i jen:) Zdraví! — Ďakujeme 
za navštívenie; — že ste nás ne- 
obišli — neohrdli! - Nech vás Pán 
Boh sprevádza! — Šťastlivú cestu 
vám vinšujem! 

c) Jiné pfivéty a odvety návštevní. 

Ho s t. Hotový fruštik.^ Dobré ráno! 585 

— A si dobre kúrite? (č. topíte.) 
Dobrý deň! — Čože porábate? Dobrý 
deň ! (Zvláštnost jest v tom, že otázka 
nejaká pŕedchazí sám obligátni po- 



*) >Zrak,« tu bájeslovnč. Na to poukazuje také výraz podivení: »Káže je to zra- 
kovská mater !« XVI. 37. aneb »Bodaj ťa zrak vzali* XVI. 510. 

^) Pod b. c. nejdou abeccdním pofádkem, sic by se byl pi^irozený poŕádek na 
velikou ujmu veci porušil. 

^) »ŽeIám, prajem« není z lidu. Tento ovšem má slovo »prajem,« ale jen v smyslu 
» žičím.* 

^) »Porúčam sa* a »slúžebník* není z lidu. 

») V Prešp. stôl. ŕíkají obč stránky: S P. Bohém! 

17* 



Digitized by 



Google 



260 



XVI. Rozličné výroky a rčcní. 19. c) Jiné včty návštev. 



zdrav.) — Ako sa máte? Akože 
sa tu mávate, či ste mocne zdraví? 

— Ako vám zdravie slúži? Do- 
máci. Ďakujem za opýtanie, dr- 
žíme sa pomaly; držíme sa ešte 
hore koncom; žijeme — trváme — 
do vôle božej ! Máme sa len tak, 
ako hrach pri ceste. Adalb. Groch 
10.; — len tak v oba časy (mrzký 
i pekný); — len tak po chudopa- 
holský; — len tak s prácou — 
s trápením ; — neponosno (nežalujíc) 
Bohu, ta ešte, dosť dobre; — ako 
chudobný v bohatom meste; — aj 
dobre aj nebars ; — aj lepšie by sa 
sneslo. — Zdraví sme, dkkovať Bohu, 
vy či ste zdraví? — vy sa chváľte 

— pochvárte. Host. Zdraví sme aj 
my, len aby Pán Boh dal na ďalej. 
Domáci. To je najlepšie! 

Host. Ako sa máte? Domáci. Ako 
o nás dbáte. (Výčitka.) Adalb. Mieč 
si^ 17. 

Kzfídkavému hosti. Museli ste 
zablúdiť! — Kde ste sa tu vzali? 

— Kdeže kríž napíšeme? — Ani 
chýru, ani slychu o vás! — Len čo 
vás dobrého k nám doneslo! — 
Azdaj vás búrka k nám dohnala ? — 
hromy dohnaly? — Kde že ste sa 
sem prikonali? — Musíme ti vajce 
dať (po prvé pŕišlému). 

Ako si mi milý, tak si mi nemilý! 
(Návšteva v nepríhodný čas pro ne- 
odkladnou práci.) 

Domáci. Čože si nám doniesol ? H o s t. 
Ba skorej by som chcel odniesť. Ako 
sa ja naučím k vám chodiť! (Častej i 
pŕicházející.) 
590 Sadni si, lebo nemôžeme spávať. — 
Host neb domáci. Sadnem si 
k tebe, aby som omladnul (pochle- 
buje starší mladšimu). — Sannem si 
k vám, babičko, aby ste omlally. 
Z Boš. dol. 

Postavte si na hlavu, chladno je. — 
Podajže stoličku! — Vari ste neza- 
slúžili? (Když se starší zdráha ruku 
si dáti polibiti.) 



Akože sa vy tam mávate, či ste zdraví? 
Host. Pojedni sme už aj pozdraveli ! 
Domáci. Nuž vari Pán Boh dakoho 
povolal ? 

Domáci. Čože nového u vás? Host. 
Nič takého, len sa staré pletie. — 
Nič takého, skorej tu dačo, ako pri 
meste (hovorí skromné »dedinec«, 
vesničan). 

Domáci. S duba spadol, ešte si od- 
dýchol, a ty už chceš odisť! Adalb. 
Chlop 48. D^b 11. — Či si pre 
uhlie — oheň — prišiel, že už chceš 
odísť?! Č. 637. 

Pri loučeni. A príď častejšie! Host. 595 
Hoj prídem, aj zunujem sa vám. — 
Keby ste len o piaď boli bližšie 
k nám! — Tak je k nám, ako 
k vám. 1) (zzTak vy môžete pŕijít 
k nám, jako my k vám.) Adalb. Ďa- 
leko 4. — Zabijte dom klincom a 
príďte. (Když se vymlouvají, že ne- 
mají na koho dôm svéŕiti.) — Prí- 
dem (v určitý den), čo budú hromy 
biť ; — čoby sekery s neba padaly ; 

— čoby čerti lietali. Sr. C. 579. 
Jáť musím — Až nás zase Pán Boh 
dovedna svedie, potom — Keď ťa 
Pán Boh domov prinesie, tedy si 
pozdrav svojich (aneb jiné naručení). 

— A nezabúdaj na nás! 
Žertovná slova pri loučeni. 

A neukradni nám dačo! (Když kdo 
v noci pfes tmavou síň, » pitvor*, 
domô odchází.) — Idem ťa odpre- 
vadiť, aby si sa nevrátil. — Šťast- 
livú cestu a po kolená blata! — 
Šťastlivú cestu po suchu až ku vode ! 
Pozn. Když nékdo z návštévníkú na 
krátce odejde a zas se vráti, tedy 
vkročiv do domu ŕeknc: >Budbie 
s Pánom Bohom !« na to pak do- 
máci odpovedí: >I s Duchom Svä- 
tým ! « 

d) Když cizi nájde domácich pri jidle. 

Dajte mi raz vzjati ! Ej, raz vám ne- 
dáme, ale viac ráz si vezmite! (Raz 
zi: jedenkrát, myslí však misu se 



1) Sr. Annyira van innen oda, mint onnan ide. 



Digitized by 



Google 



19. d) Cizí u jídla domácich, e) Pfímluvy mimo dum; k pracujícím. 



261 



vším jídlem) Novohr. — Nech sa 
vám páči s nami! H os t. Zdraví 
užívajte! — H os t. Ráč Pán Boh 
žehnať !^) Domáci. Nech sa páči 
s nami chovať! — Host. Pán Boh 
vám požehnaj! Domáci. Všetko 
zdraví, poďte s nami! VI. SI. 252. 
Rač Pambô žehnať! Dom. Nédamy 
se odehnať. 

ť) Pozdravy a pŕimluvy mimo dúm 
a k pracujícím zvlášté, 

Deľako (ďaleko) .> Delako zajdete.? (Otáz- 
kový pfízvuk na první slabice de^ 
Kdeže (kamže) ste sa rozohnali? — 
Kdeže ustávate .í> — (Détem beroucím 
se pryč z domu, posmešné:) Kdeže 
zase Pán Boh pomôže? 

Dobro štestia vinšujem! — Daj Bôh 
šťastia ! (Odveta.) Pane Bože daj i vám ! 
— Pomáhaj Pán Boh! (Odv.) Pán 
Boh uslyš! (Brezno.) Pomáhaj aj 
vám (Novohr.) 
600 Pri jednotlivých zaméstnáních. 
Mlatcovi: A dobre podsýpa? — 
V é j e č i : A dobre duje (vetrík, prú- 
van) ? — Pŕádce: A sa dobre toní 
(točí)? --Tkadlici: A sa netrhá? 
(aneb:) Spešno vám! (Odv.) Spešno 
vám zdravie! Spešno vám dobrú 
ženu -- milenku atd. (Novohr.) — 
Dojičce: A dobre búri? — Pri 
sbérání smotany: A dobre pod- 
chodí? Pradie né: Bielo vám, bielo? 
(Odv.) Bodaj bolo, bodaj bolo! 

f) Reči pri hostináchy i vubcc pri 
stolovaní. 

aa) Rozličné. 

Aká vôľa, taká chuť. (Když si noukaný 

ncbéŕe.) 
Ak ja to vypijem, potom poviem tejto 

peci: » Dobrý večer!* 
Ani mi chleba krájať nedali. (Ztéžuje 

si chladno prijatý.) 
Bylo všeho až huj buj ! T. 



Bude krstenie ! (Praví se tomu, kdo na 605 
hostine néco rozleje aneb rozbije.) 

Budeme s veľkou lyžicou jest. 2) (Ho- 
stina.) 

Budem ti myšlienky vedeť! (Pijící, co 
jiný nedopil.) 

»Budbie chlapci veselí ako mucha v ky- 
seli ! « 

»Čas prísť, čas odísť!* (Heslo k roz- 
chodu.) 

» Ďakujem, nechcem, nebudem, alebo 610 
len dajte !« (O zdráhajících se ale 
toužících.) 

Dostane sa mu stará (za ženu, tomu, 

který si poslední z láhve vylil). 
Ešte do páru; — do tretice! (Ponu- 

kování.) 
Hej, veselo hosti, pečenek a vína 

dosti! T. 
Jedzte len, jednako 3) to psom bude; 

— jednako to psom dáme. (Žert.) 
Jedz že, doma sa nenaješ (totiž na 615 

tento čas). 
Keď sme sa sem sišli, buďme dobrej 

mysli; — buďme jednej mysli; — 

dajme si po grešli. 
Mali nás utopiť vo víne. 
Mohlo veselie (svatba) nebyť! (Povzbu- 

zování k veselosti, tanci, zpévu, 

pití.) 

Musíme ncčo nechať (nahať; na »mó- 
res«. (Ne vše pojíst.) 

» Nechcem, nechcem*, a len by bolo. 620 
(Viz 610.) 

Ncchže sa vám páči, nedajte že sa 
núkať! 

Nechže sa vám páči ! (Odpoveď:) V do- 
brej ruke je (~vy sám dŕíve). 

Nechže sa vám páči z tohoto trápenia 
(koláče); — súženia (>hriata« pá- 
lenka); z tohoto »bohuprisám< (pá- 
lenka vôbec). 

Nechže sa vám páči z tohoto všah- 
dajšieho! (chleba). Odp. Veď sa za 
taký modlíme. 

Nelcj mi zpak ruky, (opačným smérem ^-^ 
ruky), lebo sa opijem. 

Ncnechajžc si sirôtku ! (Dopij !) 



*) Toto jest ryzí slovenské místo » dobré chutnanic,« alebo pravé » dobrý apctít.« 

2) Nagy kanállal eszik. 

^) Partikule ^jednako* má v slovenčine tento význam: když i ne; pi^i tom všcm. 



Digitized by 



Google 



262 



XVI. Rozličné výroky a rčení. 19. f) Reči pri hostinách. 



Neodhŕnajte sa od božieho daru, krá- 
jajte si, akého nám Bôh požehnal 
(chleba). 

» Nepôjdem odtiaľto, kým nepríde hriato, 
kým sa nenapijem, odtiaľto potiaľto. 
(Píseň.) 

Nieto tak plnej stodoly, žeby sa do 
nej ešte nečo nevmestilo. (Vymlou- 
vajícímu se, že už nemuže jíst.) 
630 Niet väčšieho blázna, ako flaša prázdna. 

Nože mi naccngaj (nalej)! 

Nože nech sa vám páči, — k úžitku 
vinšujem ! 

Núkať, ponúkať, nukaný. Dá sa 
ponúkať, ako mladá nevesta ; - ako 
na krstení; — do desiateho rázu. 
— Ej, akýže si núkaný! — Len 
deväť razí ho ponúkli. (Zostal lačný, 
hanbil se jísti. V Turci prý deset- 
krát noukají.) — Nože sa nedajte 
núkať! Odp. Veď ja jem ako doma. 

Odišiel, ani nepovedal : zdrav buď svete ! 
635 Odobral sa od kľučky. 

Pán Benický s pani Benickou. (Když 
manželé na hostine spolu sedí.) 

Pán Boh čistotu miluje. (= 1. Pojez do 
čistá. 2. O tom, kdo nemá nie, 
iron.) 

Piť (napiť, dopiť, vypiť, zapiť). Dajte 
jesť, dajte piť, mohli ste nás na ve- 
selie neprosiť. (Viz 618 ) — Huncút, 
kto si nevypije! — Napij sa z pl- 
ného aby si bol plný. — Na prst 
nedolej, na prst nedopij ! (Pravidlo 
slušnosti.) — Salus Peťko, vypij 
všetko! — Vypij po nehet (t. j. 
do spodku, nebo >štrngajúci si« drží 
» poháre* za samé dno.) Zapijže si 
tú pečenku ; veď sa bude nazdať, že 
ju to pes sožral. 

Poctivosť nám ohradili. 
640 Pojedzme všetko do čistá, aby zajtra 
bolo pekne. 

PosedVne si, aby sa nám salo (sadlo) 
zaviazalo. Adalb. D. Jesč 106. 

Prijmite, čo Bôh požehnal! 

Takto rečme, ta sa vlečme ! (Viz 609.) 

To Bohu na česť! (Když » pohár* pŕe- 
lejou, pŕeplní.) A ľuďom na posmech ! 
(dokladá jiný.) 
645 To si necháme na potláčku — na po- 
spas. (Néco výborného z jedení a 
pití.) 



To sú veľké kusy (porcije). Odp. Vezmi 

si dva! 
Ulej totka (tetka), nech svák strebe! 
Už čoby si mi žabu ponúkal, vzal by 

som si, na toľké núkanie! 
Už dosť bolo dobrého! (Viz 609. 643.) 
Vše po páre, ako bôty. (Viz 636.) 650 
* Všetkého bolo dosť, len ponukačov 

málo. Adalb. Jesč 4. 
Z dobrej ruky nezaškodí! (Noukání.) 
Z mojej ruky cukor sladký; — aj mäd 

sladký! (Noukání.) 

bb) Prípitky. 

Aby že nám dobre bolo! (Dvojsmysl: 
»že nám* a » ženám*, na který se 
odpovídá:) A mužom nezaškodilo! 
Gem. 

Budz zdrav, rozume ! Šár. (Též :) S Bo- 655 
hom rozume, zajtra ráno sa vidíme ! 

Na tvoje zdraví a môj užitek! Pr. 
Modra. 

Nech nás Pán Boh živí ! Odv. Pán Boh 
uslyš nebeský! (Aneb:) Na dobrý 
úžitok a na dobrú krú! (č. krev). 

Nech Pán Boh živí mojej ženinho muža ! 

No bodajže vám len všetko ztade von 
vyšlo, kadiaľ dnu prišlo, (zn Do > po- 
hára* nalito, z » pohára* vypito.) 

Pán Boh nám daj takých štrnást, ale 66o 
tento (pohár) nerátam. Pr. Modra. 

Poteš nás Bôh vespolite, a každého 
osobité ! 

Za dobré a úprimné zdravie! (> Úprimné 
zdravie* nemá smyslu. Nevhodné 
pŕeneseno snad ze »Za dobré a 
úprimné priateľstvo!*) 

Za nás dvoch, živ nás Bôh, za štyri 
očká, za dve srdcčká, za literu M, 
čo je v srdci mém! 

cc)Y^\ loučení se po hostine. 

Nech chudobe pripíše hosť, čoho ne- 
bolo dosť! (Hostitel. Viz 669.) 

Nech vám to Pán Boh vynahradí! eós 
(Host.) 

Odpytujeme zo všetkého nedostatku; 
— ak sme v čom nedostatoční boli ! 
(Hostitel). 



Digitized by 



Google 



19. g) Riizná praní, h) Rčcní zdvorilosti a j. 



263 



Odpytujem z grobianstva! (t. j. jestli 

by sem pri zábave byl (koho) urazil; 

jestli by sem se byl neslušné choval). 

(Host.) 
Pán Boh zaplať a požehnaj. Pán Boh 

požehnaj aj na druhý raz! (Host.) 
Psote pripíšte, čo chýbalo jedlu! (Ho- 

stitel.) Č. 643. 

g) Rúzná prdni. (Viz výš Prípitky.) 

aa) Obecná. 
^"'^ Boh nech tomu dopomáha, kto na 
naše dobré ťahá! 

Nech Pán Boh pomáha tomu, kto 
dobre chce! (Tímto zakrýva lid 
často svou nesoudnost.) 

Nech vám smútok vždy voda umýva ! 

A. Pán Boh od nás — B. buď po- 
chválen ! 

Pán Boh s nami a zlé preč! Č. 14. 
^^5 Pane Bože, daj nám lacné kože! 
(=z Dobré časy) 

Pane Bože, pomáhajže, a daj sily do 
každej žily i ^) (V Gemer, stolici :) 
Pane Bože, pomáhajteže! (Tedy dvo- 
jení — vykání Bohu.) 

V lete robia kolieska a v zime sánky, 
nech žijú obidve stránky! 
ód) Žertovná. 

Nech Pán Boh pomáha každému, 
i tomu, čo uteká, i tomu, čo za 
ním beží! 

Pane Bože pomáhaj, a ty čerte ti- 
skaj I 
680 Vinšujem vám všetky vinše; na môj 
pravdu neviem inšie! 
cc) Kftinná. 

Bodajby ti Pán Boh takého stchlíka 
požehnal, čoby nado všetky vtáky 
lietal ! (Preje bába na kŕtinach né- 
které mladé žcné.) 

Nech ho Pán Boh lepším darom ob- 
darí, ako ja! (Hovofí skromné 
kŕestný rodič, dávaje kŕténci^^ dar 
»do plienok.*) 

Odnesli sme vám pohanča, donesli 
sme vám kresťanča, nech vám ho 
len Pán Boh živí atd. (Pŕímluva 



kŕestní matky k rodičúm nemluv- 

néte, když od kfestu s ním pŕi- 

jdou.) 
(i(i) Kupecká. 

Kúpil dobrý od dobrého, nech Pán 

Boh požehná jedného i druhého! 
Nech nás Pán Boh oboch požehná, 685 

aby sme si vždy mohli smelo do 

očí pozreť! 
Nech vám dá Pán Boh pri zdraví 

užiť, čo sle kúpili! Odv. A vám 

nech Pán Boh dá, aby ste vždy 

mali čo predávať! 
Nech vás Pán Boh požehná na statku 

(č. dobytku) a mňa na peniazoch. 
ee) K détem. 

Dievčaťu boháč, plctáčke koláč! 

(Praví pletáčka, když dévčeti vr- 
koč zapletla.) 
Hen toľký narastieš ! (Praví tkadlice 

dítéti, padlý člunek ji podávajícímu, 

pľi čem jak jen muže vysoko člu- 
nek vzhôru vyzdvihne.) 
Za koľko vlasov, za toľko časov! 69o 

(Když díté dostane nové šaty, tedy 

ho potáhnou za vlasy, ŕíkajíce. aby 

za tolik roku šaty trvalý, kolik 

vlasu v ruce drží.) 
Zdrav, zdrav zodrau, a oderky do 

špitála! (pri čem ho opét za uši 

potahují). 
ff) Jiná. 

Aby ste ich zdravý zedral a na 

druhé sa sebral. — (Pŕání majiteli 

nového odevu.) Pr. Modra. 
Bodajby dom tento radšej shorel, 

akoby mal na inú zkazu vynsť! 

(Dŕíví ze starého dreveného domu 

se spáli.) 
Na poli úrod, na dvore príplod! 

(Novoroční vinš.) 
Svätojánske požehnaní nech zostáva 695 

medzi nami! (Na dcn Sv. Jána ev. 

žehná se víno.) 

h) Rčcni zdvorilosti, s/ušnosti, poniže- 
nosti a jlntf. 

Od|)ytujem pekne pes — kôň sviňa — 
— ■ hnoj. (Krava a ovce se neodpytují.) 



*) Jinde: >a chuti do každej tckuti.* »Tckuť, pi. tekutý «= nohy, ruce. »Koľké má 
to dieťa tie tekutý!* Zvol. jmenovitc Staré Hory. Šuj. 
^) Slov. »krstňa, krstniatko.* 



Digitized by 



Google 



264 



XVI. Rozličné výroky a rčení. 20. Ruznč zápisky a j. 



Odpytujem vašu poctivú hlavičku i tento 

stôl, čo dar boží na ňom býva 

(a teď již nasleduje nejaké neslušné 
slovo, často s náležitou prudkostí 
vyslovené, zvlašté tehdy, když nékdo 
svou pri líčí). 

Ponížene pekne vás odpytujem, nech 
vás Pán Boh lepšie uctí ako ja — 
- (Víz pŕedešlé.) 



Jaj, čím že sa my odslúžime! 
700 Veď ste sa to mohli neustávať. 

Veď to nemuselo byť! (Když se po- 
vinný dar prinese.) 

Nech vám Pán Boh vynahradí sto tolkô 
na to mesto! — Zaplať Pán Boh! 



Veď som ja nadišiel ponížene prosiť — 
Ruky, nohy boskávam ! (Pri prosbe.) 
'05 Už nikoho nemám iba vás a Pána Boha 
nad sebou ! 



To je okrem krstu a duše ako človek. 
(Když se zvíŕe k človeku prirov- 
náva, tedy se kŕestem a duší ohra- 
zuje jeho pŕednost.) 

To je — neprirovnávajúc — ako člo- 
vek. (Podobné ohrazení, že vlastné 
nechce pŕirovnávat človeka ku zví- 
ŕeti, aby nikdo nemyslel, že jej za 
jedno s tímto považuje. Velmi cha- 
rakterističné !) 



20. Ruzné zápisky a rSení. 

a) Zawirka. listu (psaní). 

Pero psalo, srdce hralo, a na vás, 
rodičovia moji, vzpomínalo ! 

ó) Do knihy na pfedek zapisuj í: 
Kto tú knižku ukradne, tomu ruka 
odpadne; dáme mu kyjovej masti, 
čo nebude viacej krásti ! 

rjNa konec spisu školského: 
Finiš — koniec, koruna (corona) — 
veniec, opus — dílo, aby to všetko 
dobre naučeno bylo! 

rt')Hlásníkzpívá (bibličtinou, vlastné 
češtinou, ovšem slovensky vyslovo- 
vanou, tak jako se vôbec čeština 
na Slovensku vyslovuje, v chráme 
u evanjeliku i doma) : 
Chvál každý duch Hospodina, i Ježišc 
jeho Syna; už uderila (desiata) ho- 
dina! Opatrujte svetlo oheň, aby 
nébyl lidem škoden, (aneb:) aby 
. neuškodil lidem ; spočívajte s Pánem 
Bohém ! 1) 

^^Žebrácké prosby a j. 

Tiež pekne prosím pre meno božie, 
keby ste (ma) neopúšťali chudob- 
ného žobráka (jestli se znwzačenými 
udy, tedy > lazára*), čo si ja (= který 
si) nemôžem zapracovať. Budem sa 
Pánu Bohu modliť za vaše zdravia, 
štéstia, hojnô božskô požehnania. 
Neopustí vás sám otec nebeský 
v nebeskom kráFovstvi ! (e). 2) 
Kelo dáš, teľo dáš, len daj z úprim- 
nosti; príde duša tvoja do večnej 
radosti! (Zobr. píseň.)^) 



710 



1) Nápev :eahchgisae;agegfedc;efisgiseagfe. Týmž nápevom 
pri tretí hodine po pulnoci, v zime a vúbcc, když je jeŠté tma: »Povstaň, povstaá duše 
verná, chváliž svého Hospodina, už uderila tretí hodina. Jednou však, — stalo se to 
v Králové Lehote, v Liptove — dovolil si hlásnik na místo této pobožné zazpívat takto : 
» Vstaňte hore staré ženy, napraďte si po vreteni ; a vy mladé ešte spite, dosť sa s deťmi 
natrápite!* Na to prý jedna stará žena, která již svítila, ven vybehla a náležité mu 
vynadala. 

2; To tak bývalo, dokud ješté častéji chodívali stai'í žebráci v prastaré »kabanici« 
(halene) z nesčíslných záplat pozústávající, s kloboukem na zádech pŕipnutým (pro po- 
hodlnosť, aby nemuseli všudy smckat); takže s >vrecom« na zemáky, s >vreckom« na 
mouku a s »vrecúškom« na sul. 

3) Kdesi v maďarské obci zazpíval slovenský žebrák následovné: »Zapár, Bože, tú 
dedinu, nech vyhorí z dom' do domu; azda budú lepšie dávať, keď sa budú znovu 
stavať.* Následkem prenikavého nápevu, ač nerozumeného textu, že jej potom pŕehojné 
obdarovali. Nevi sc již, který to byl nápev. Nápev však k oné »Kero dáš, teFo dáš« 
jest :gggŕ/cdcisbabag (opétuje se). Jináče vyzpévovali pi^edtím žebráci také 
nábožné písné, často s pruvodem houslí, o kríži a doufání v Boha, aneb dobé církevního 
roku pi^imcŕcné, a to vždycky ncjpronikavéjších nápevu písnČ, jako: Doufám v Boha 



Digitized by 



Google 



21. Prívety a odvČty žcrtovnč. 



265 



720 



Amen dixi, fuk do kapsy! (Když 
žáci po »patrisovaní« t. j. po » pý- 
taní,* žcbrání chodívali. 
/J P f i báječném videní. 
715 Ak si dobré, poď sem; ak si zlé 
prepadni sa! (V povéstech). 
Čo nechceš, čo nežiadaš? (Kdo ducha 
vidí — hovorí lid — má se ho 
vždycky jen takto [zápornou for- 
mou] zeptávati.) 
^^ Zbojnícke. 

Daj Bohu dušu a mne peniaze! 
Hneď si syn smrti! 

21. Prívet J' a odvety. 
(Nejvíc žertovné, detinské, aneb détem 
ŕíkané odvety na vážne mínčné prívety. 
Nékdy jsou hned i prívety žertovné.) 

Aha, mucha! (v jedle). Ved je už zrelá, 
už je po Jane. 

Aha, uhlík! (v polívce). Nebudeš mať 
žrenie (v stŕevách). 

Aké hviezdy! Čo ťa hniezdi? 

Aký si mrchavý (zlostný)! Keby som 
bol dobrý, psi — svine — by ma 
sjedly; — už by ma boli v kapuste 
sjcdli. Adalb. D. Dobrý 89. 

Aký si ty! (výčitka). Aký včera, taký 
dnes, iba že som o jeden deň starší. 

Ako delako (ďaleko) je to (ta)? Ho- 
dina aj falatek. — Naj tiaž tatam 
príti, potom je blízo. Novohr. — 
Ako odtiaľ sem. — Keď ta prídeš, 
aj kameňom dohodíš. — Čoby ska 
lou dohodil — doláčil — a ostat- 
nie dobehoF 

Ako je jasno! Čo ťa plasklo? 

Akô je meno tomu psovi? Ako tebe. 

Amen! Zabil starú babu kameň! 

A potom? Za plotom. 

Bolí! Boli, boli, ale už odišli. 

Bolí ma! Boí ho i ty! 

Bolí ma brucho! Chyť sa za ucho! 

Bolí ma hlava! Priviaž si ju o koleno! 

Bože môj ! A môj je š vec ! Veď je aj 
môj nie Pauko (Palko). 



725 



7J*) 



Bude! Bude, ak sa nepohubí. 
Či dlho bude pršať? Kým neprestane. 735 
Či je to dobré? Veď nikoho neubilo. 
Či je to dobré dieťa? Dobré, keď spí 

ani jesť nepýta. Adalb. Dobrý 39. 

D. Dobrý (39). 
Či počuješ, čo ti vravím? Počujem ale 

nedbám. 
Či prídu? Prídu, keď obídu. 
Či to dieťa (novorodzeniatko) nemá 74 » 

dákej chyby? Nemá veľkého prsta. 

(Toho vubec není, nebo je to palec, 

a ostatní jsou prsty.) 
Či to vieš ? Potom zviem, keď to sjem. 
Či vieš, čo nového? Uhádncm, kecFmi 

povieš. 
Či vynde? Vynsť vynde, ale či dôjde 

(či dosť bude) ! (I ten první toto roz- 

umí, ale druhý podkladá slovu > vynde* 

ten smysl, že vyjde z mechu.) 
Čo budeme jesť? Čo budeme do úst 

klásť. — Obzerance. — (» Obzerať 

sa« místo jedení =: nie). — Ničíky 

(1= nie). — Polievku s vidličkou. — 

Najprú dačo, potom nič. 
Čo budete variť? Kyslé na sladké. — 745 

Malý hrniec vo veľkom. — Vodu 

na mäkko. — Z raka klepeto. 
Čo mi dáš? Štyri kone na sobáš. 
Co nového? Zabil krivý čaptavého. 
Čo odkážete? Pozdravenie na strelenie 

a lásku na retiazku. 
Čo si nám doniesol? Čo tam nového? 

Nič ! To je dobré do oka, ale mrcha 

(č. špatné) do brucha. (Jinak i slovná 

hra: nič«i=č. nickamínek, album 

nihili.) Adalb. Nie 2. 
Čo si robil? Cmar som drobil. Dýchal 750 

som, aby som sa nezadusil. 
Čo tak pozeráš na mňa? Laľa, mačka 

na kráľa pozre, a ja by som na 

teba nemohol 1 1) Sr. Č. 289. 
Čo tam slýchať? Nechcú staré baby 

zdychať a mladé za muž brať. Adalb. 

Baba 36. 
Čo ti tam dali ? Najprú málo a potom nič. 



v mém neŠtéstí. Jezu pŕispéj k zpomožení. Kde jsi múj pfemilý Ježíši Kriste. Kde jsi 
muj JežíŠi, ó lásko má. Moc Boží divná fadv.). Podckujmcž Kristu Pánu (o umučení) 
a jinč. Avšak jest i anekdota o slepé m žebráku: »ChlapČe, idú ľudia?* Když spruvodčí 
ŕekl, že jdou, zpíval slepec néktcrou nábožnou píseň. Pakli ŕckl, že nikdo nejde, tcdy 
zpíval svetskou oplzlou píseň: »Kačcnko, Dorotko* atd. 
*) Királynak is szcmcbc néz a macska. 



Digitized by 



Google 



266 



XVI. Rozličné výroky a rčení. 



Čože mi stúpaš — rúcaš? a j. Veď ja 
nemám oči na zadku. (Odpoveď více 
zlobivá než žertovná.) 
^^ Daj mi veľa! Veľa ani kôň neunesie; 
— ani na voze neuvezú. 1) Sr. Č. 
83. (To jisté odvetí se i na prívetu : 
»To je veľa!*) 

Dajte mi chleba! Vzal ho Glemba, a 
povedal že netreba. 

Dajte mi koláča! Nech sa mi roztláča. 

Dajte mi mlieka! Pomaly strieka. 

Dajte mi vody! Prežehnaj sa keď ťa 
vodí (totiž mátoha, Gespenst, stra- 
šidlo). 
'^ Ďakujem ti, že si ma nesjcl! (Kdo zí- 
vaje veliké ústa otvírá.) A ja tebe 
že si mi do úst nevbehnul! 

Dal ti už dakto? Dal. No tak máš. 
Dal ti už dakto? Nedal. No tak ti 
ani ja nedám. 

Dám ti palicou! Palica má dva konce, 
údre koho chce. (Není ze žertu.) 

Dobrá noc! Všetky blchy na pomoc! 

Dosť už, dosť! Dosť je, keď bijú. Č. 
526. 
"65 Ebatta! Vopchaj nos do blata! (Viz 
511.) 

Ešte raz! Za peniaz! 

Hádaj ! Hádaj zomrel a ja žijem. 

Chlapci ! Chlapci husi pasú ! (Od vč tuji 
urazení mladíci.) 

Iba o vlas som zchybil! Ale pozdlžky. 
'70 Idem domov! Škoda by ťa bolo do- 
mov (mzemŕít). 

Jaj, padnem! Radšej si sadni! Veď ne- 
poletíš ďalej od zeme. 

Jeden, dva, tri! Pán Boh nás opatri! 

KašeT ma dusí! Od kašľa sú dobré 
z kyjanice modzgy. 

Kašlem! To pred smrťou. (Ovšem ne 
po smrti.) 
'75 Kde (kam) ideš? Kde kráľ pešky cho- 
dieva. Kde pán sluhu nepotrebuje. 
(Do záchodu.) 

Kde (kam) ideš? Z práce do roboty. 

Kde si bol? Kde sa ľudia nestarejú. 



Kde si to vzal? Kdeže páni zámky 

berú? (zakúpil sem.) 
Kdeže je N.? V gätách — v košeli 

— v nohaviciach. 2) 
Kelo (kolik) rokov máš? Meru (40) vso 

aj s obročnicou. (Slovná hra. >Mera« 

izimíra. »Obročnica,€ v nížto se 

koňúm obrok dáva.) Gem. 
Koľko je hodín? O jednu viac ako 

predtým. 
Koľko máš hodín ? Jedny. 
Koľko takých chlapov ide do polmece ? 

Chlapov na meče nemerajú (bráni 

se malý). 
Lačný som ! Zakrešem ti, keď si lačný 

(totiž na kíesací kámen). 
Luterán: » Dobrý deň vinšujem.* Ka- 785 

tolík : »Sjedz ho, keď ti je dobrý !« 3) 
Málo chýbalo ! A moc škodilo ! 
Musím nosiť! (totiž nejaké bremeno). 

Netreba ti konopí, keď máš čo no- 
siť (šaty). 
Nech Pán Boh chráni! Pán Boh nemá 

ticska (ohrabla), žeby chránil. 
Nech sa páči z tej kapusty! Aj mäsko 

je dobré! 
Nejed/, brada sa ti kníše! Nech sa 790 

kýva, keď užíva. 
Nemám čo robiť ! Tancuj ! 
Nemám peňazí! Chyť sa za väzy! (č. 

vaz). 
Nemám si kde sadnúť! Napľuj si na 

zem! Sadni si na zem a nohami 

opáľaj ! 
Nemôžem to dostať! (dosiahnuť, je vy- 
soko). Podlož si kartičku! 
Nemôžem to vystáť! Sadni si, keď ne- 795 
. môžeš vystáť. 
Neplač ! Veď ja neplačem, iba mi slzy 

padajú. (Slovná hra. Šaty, prádlo ve 

vodč » plákať. «) 
Nesmieš ! Veď sa ja nesmejem. 
Nevieš ani čo je ^' bé cé ! Ba viem 

aj čo je e em^ keď sa ich dobre 

najem. 
No len no! Sjcl pes koleno. 



1) Sokat szekér sem bér. 

ií) \Vo steckt N.? Im Hemde - in sciner Haut. 

3) Katoh'k se pončkud hnevá na luterána, že i^íká »Dobrý dcn« místo ^Pochválen 
Pán Ježíš Kristus!* ačprávc mu tento na toto poslední vdččnč odpoví »Na vdky, 
amen !< 



Digitized by 



Google 



21. Prívety a odvety žertovnč. 



267 



800 Oddýchni si! Veď dýcham. 

Odkázali službu. A na koni družbu. 

Pán Boh daj zdravia ! Ako ľudia vra- 
via. Tak u nás vravia. 

Pán Boh s nami! A vlk s kozami. 

Pán Boh zaplať! A viac naklaď! 
805 Počo si prišiel? Aby som sa s tebou 
sišiel. 

PodVne jesť! To je dobrá zvesť! To 
je pekná reč! Adalb. Ješč 16. 

Porezal som sa! No už ti tadiaT drobce 
vyndu. Veď ti to zacelie, kým sa 
oženíš. 1) Č. 577. To se ti do svat by— ; 
— kým sa budeš vydávať. Adalb. 
Wesele 1. 

Povedz >krakorija!€ Krakorija! Kúp 
si tak ako i ja! Adalb. Kraków 19. 

Povedz >kuk!€ Kuk! Keď nemáš, nuž 
si kúp! 
810 Povedz >rosa« ! Rosa! Fuk moja nátcha 
do tvojho nosa! 

Povedz >tík€ ! TÍ k! Tvoj otec je vlk. 

Pozdravte sa vašim! Aby dali grajciar 
našim. 

Prší dážď! Veď mu je na dol. To len 
ten, čo sa nemôže udržať. 

Prečo? Preto druhé od kraja. 
8í5 Rozprávaj dačo! Ktože by teraz roz- 
prával (totiž ploty, které se po sc- 
brání úrody zvyklý » rozprávať*). 

Ruky boskávam! Prosím, nie sú umyté. 

Sjedz! A nikomu nepovedz! 

S Pánom Bohom! I s batohom! 

Starý ! Nadúchaj mi pary I 
820 Stav sal Sjedz ty. h ... o a ja bravcal 

Sverte že mi! Zver má nohy, ujde do 
hory. 

Tie hodiny nebijú! Ja nerád, kde bijú. 
(Výprask.) 

To je novina! Zapíšme ju do komína! 

To je škoda! Škoda je, čo pes nesjie 
(t. j. CO již ani pes nechce). 
825 To je už kríž! A to bez Krista Pána. 
(Č. A na ném žádný Pán Búh.) 1 pä- 
tina. 

To nenie čisté! Jaj, nevieme, od čoho 
tučnieme. (Nuž, veď — vraj — každý 
človek musí dakoTko funtov nečistoty 
sjesť, kým žije«.) 

To sú pletkyl Pletky robí pernikár. 
Pletky sú sak. 



Udrel som sa! Neplač, tam ti sadlo 
narastie ! 

Uprší ma! Väčší narastieš! 

Už idú! Idú, ak nestoja. 83o 

Veď ťa ja naučím! (Hrozba.) Budem 
múdrejším, keď ma naučíš. 

Vinšujem vám všetko dobré! A Cigá- 
ňom otrhané. 

Vivat! Kde budeme bývať? 

Vo škole. Voš nekole, ale hryzie. 

V piatok budú krivých páliť (Krivý:) 835 
A rovnými podpaľovať. 

Všetci sú tam ? Všetci sú v pekle (totiž 
čerti). 

Zima! Každé ju chváli. Veďjej je teraz 
mena. 

Zima! Vopchaj sa do Ríma! 

Zle mi je ! Zle je tam, kde bijú a jesť 
nedávajú. 

Znáš čakať? Znám! Teda čakaj! 84o 

Želuď (v kartách mak, tref). Chlapcov 
nelúď (zn neváb). 

Pozn. Oddíl tento XVItý zakončíme 
nékterými pŕevráceninami vét 
a slov. 

Bou u nás neprékor (Bonum mane pre- 
cor.) Hasa čert erdegbaba. (Maď. 
ôrdôg adta.) Hóres móres. (Honores 
mutant mores.) Kváre (quare) muchy 
do strechy? Malé parta — šli do 
čerta! Miško u Tily dunčí. (Miscuit 
utile dulci.) Motúz v repe. Motúz 
zo zrebí. (Est modus in rébus) Č. 
514. Niet kolov. (Nikoli.) Porúčam 
sa. (Porúčam sa.) Poruvano svetu. 
(Zanáška na » Poručená Bohu.«) Prask- 
nem ťa pekne (místo » prosím*). Pro- 
sím tvoju dušu! (Jakoby chtél zlo- 
fečit ) Sekera ti za pásom. (Narážka 
na »sakrament«.) Similis simili gaj- 
doš (gandet). Tarde venientibus 
hopsa, (ossa). Zabijem ti pavúka. 
(Sapienti panca.) 
Zábavné a charaktcrističné jest, jako 
si Slovák cizoŕeční slova výmluvé 
své pŕiméŕenč mční: 
Rechnungsfúhrer — heksumfírum; Vor- 
spann — foršpont; Verwalter — 
frboltiar; Bergrath — pergruot; 



') Meggyógyul, mig megházasodik. 



Digitized by 



Google 



268 



XVI. Rozličné výroky a rČcní. 



Oberarzt — obrác; Unterarzt — 
untrác ; Holzhacker — hulcokár 
(v Modre); gummielastika — guli- 
mastika; diurnum — durnuo; — 
Arschleder (banícke) — oršliador ; — 
comfortable — kontrfal; Herbathee 

— hrbaté; trifolia — tromfálija; 
Hafenwurzel — habrbóc ; Rittersporn 

— vytrčpán (kvetina); — Krause- 
munze — kružment (dobre slovensky 



» krútia mäť, Brezno); Feldscherer 
— felčiar ; Zimmermann — crmomáň ; 
Gottiieb — kotlík ; Einnehmer — ani- 
mier; Kaiserbirn — kazipierňa; Ro- 
diny : Časkóci — Ťažkovský; Fejérpa- 
taky — Firpataký; Francisci — 
Francistý; Liechtenstein — Litytaj. 
(A j ešte pro coronide :) Mi doprajem 
rechsum! = mit doppelten Reihen 
rechts um! 



Digitized by 



Google 



XVIL Prísloví, poí^ekadla a povedení, vztahující se na 

vlastni jména. 

1. Národopisná. Prišla bieda na Slováka. 

, ^, ,, Slovák ako repa. 2) (Čirý.) Č. 460. 
a) Slovák. 

v , . ^, ,; . v , XT i\ Slovák od koreňa; — od národu, 

čo je nie Slovák to je všetko Nemec. 1) glovák prebudnc všetkých cudzozem- ,o 

Co Slovák, to chlap (muž). ^^^ 

Kde Slovenka, tam spev ; kde Maďarka, .^, * ., ^, ,•,*,« 

tam hnev; kde Nemkyňa, tam faleš, Slovák vôl, Nemec kôl Madkr tráva 

kde Cigánka, tam krádež. (Píseň.) ^^^,^"^; ^''.f f^f ^^^ f^**^^"^ ^f'"^} 

Sr. Č. 470. Kde Némkyné - Adalb. "^""^ ^^^'"'^ ^^^' ^^^^^^ trávu zelenú, 

Piešň 2. D. Madziar 1. «^^ • v* ružu červenú. C. 459. Slo- 

♦Na Slováka sa už každý čertnahnal: ^^" (^^^^) ^"^ "" 

Nemec, Tatár, Maďar, Cigáň (?), Žid. Tatry, Fatry, Matŕy - Slovákove vatry. 

Neboráci Slováci, plodzá sa jak chrobáci. To je bieda, čo Slováka sjedá. 

Pr. Modra. (V Modre Slováka sedlák.) Za Slováka nik nezastane, len Bôh. 

*Niet horšieho vtáka nad odrodilého Zo Slováka všetko vystane. (Též:) Slo- is 

Slováka. vák je na všetko súci. 3) (Viz 21.) 



1) Hoc nomine omnes peregrini, sed vel maxime Germani apud Slavos veniebant. 
Bernolák. Šuj. 

-) O tom, co jest púvodní, ŕíkají, že jest »od koreňa*. »Repa,« koreň u Slovakii 
oblíbený, stojí tu ledy význačnč v tomže smyslu. Oravci jmenují i zemáky repou. Šuj. 

^) Zajimavá jsou maďarská prísloví a povedení o Slovácích dle knihy v Pŕedmluve 
pripomenuté: 1. Tót nem ember (Viz zmĺrňující výklad Hodžúv, pozn. k XIII. 50.) 
2. Adj szállást a tótnak, kiver a házadbul. 3. Tótnak kôkény a bora, vadalma fúgóje. 
4. Tót adta, tót elvette: ebnek adománya. 5. Soha se láttam rongyos tótot jó ruhában. 
6. Egyetek tótok, meghalt apátok. 7. Megeszi a tótot a mága fenčje. 8. Tóttal lótul 
kell szólani. 9. Tótnak csak délig van esze. 10. Semmi sem lett belôle mint a tót fiábul. 
11. Járja az országot mint a csipkés tót. 12. Lakozik mint tót a pohánkával. 13. Se 
kinn se benn, mint Tót Jano a lakodalomban. 14. Kevesét, de jót a magyarnak; sokat 
a tótnak, ne gondolj jóságával. 15. Vakulj magyar, busulj tót. 16. Szégyenlik nevoket 
varga, tót és hohér. 

To jest: 1. Slovák není človčk. 2. Dej bydla Slováku, vyžene tČ z domu. 3. Slo- 
vákovi jest trnka hroznem (vínem) a plánka fíkem. 4. Slovák dal, SI. odjal, psí nadé- 
lení. 5. Nikdy jsem nevidel otrhaného SI. v dobrém šatu. 6. Jezte Slováci, zemine! vám 
otec. 7. Slováka sežere jeho vlastní rak. 8. Se SI. treba slovensky hovoriť. 9. SI. jen 
pŕedpolednem má rozum. 10. Nie nebylo z neho jako ze slovenského kluka. 11. Chodí 
po krajine jako slovenský krajkáŕ (si. čipkár) 12. Hostí se jako Slovák pohankou. 13. 
Ani ven ani do vnitŕ, jako SI. Jano na svatbé. 14. Málo, ale dobrého MadUrovi; Slo- 
vákovi mnoho, o dobrotu nedbej 15. Oslepniž, Madcir, rmoutiž se, Slovák. 16. Stydí sc 
za jméno své: švec, Slovák a kat. 



Digitized by 



Google 



270 



XVII. Prísloví vztahující se na vlastní jména. 1. Národopisná. 



b) Poliak. 

*Kde sa dva Poliaci sídu, hneď sa tri 
stránky vadia. Sr. Č. 462. Adalb. 
Polak ÍO. (Víz 19. Také X. 1097.) 

c) Maďar (Úhor). 1) 

Psa za chvost a Madkra za bajúz ne- 
chytaj; oba ťa uhryznú. 

Úhor (Maďar) brat, Nemec švagor, Ci- 
gáň kmotor, Žid sused. 

* Uhorský most, nemecký pôst a poľ- 

ská modlitba — to málo stojí. Sr. 
Č. 460. Polský most — Sr. Adalb. 
Czech 4. Polski 7. (Viz 3, 4, 10, 
21, 22.) 

ď) Nemec. 

20 Čo Nemec, to »nevedz«. 

Čo Nemec vymyslí, to Slovák spraví 
a Úhor (Maďar) kúpi — zaplatí — . 
Sr. Č. 460. Co Vlach vymyslí — 
Sr. Adalb. Francúz 1. Wíoch 2. 

* Angličan ho vyhúta (vymyslí), Nemec 

ho spraví a Maďar hlúpy všetko kúpi. 

Never Nemcovi, kým je teplý. Sr. Č. 
470. Je Nemec — 

Nemec otrhanec — handrbulec — cu- 
dzozemec. (Viz 1, 3, 4, 10, 18, 19.) 

e) Žid. 

25 Dnes sce (jste) Lajošem, jutre Ludvi- 
kem a predca zostanece vše lem (jen) 
Lajzerem. Sár. 
Ej Židze, Židze, čort po tebe idze ; dam 
(dej) mi. Bože, znac (znát), kedz ce 
budze brac; ja budzem tam stac, 
i budzem ce phac (pchát, tlačit). 
Šár. 



Hutor ty mi sto razy » Židze!* lem 
(jen) daj mi to, co mne pridze. Šár. 

Medzi Židov a Cigáňov sa nemiešaj. 

Načo je Žid.? Aby šálil (klamal) lid. 
Načo je kresťan .> Aby na tom pre- 
stal. Z Boš. dol. 

Tydydy, tydydy, netrímaj (nedrž) so 3o 
Židy, lebo £a ti Židi privedú do bídy. 
(Píseň Handelcô u Brezna.) 

Žid krstený — vlk zkrotený. Sr. Č. 
236, 474. Se kŕténým — 

Židák machrnák — chamraus — par- 
chavec — . 

Židovča (žid. dévče) má hneď vážky 
v rukách, a žídik (žid. chlapec) pero 
za uchom. 

Židovská úžera krestanov sožérá. T. 

Žid všetko predá, aj dušu. 35 

Žid Žida zastane. 

Žid Židovi brat. (Viz 4, 18.) 

f) Cigáň. 

Cigáň i na šibenici privykne. 2) Sr. Č. 

473. Pŕivykl — 
Cigánska viera drží sa dediny (t. j. ve 

vsi panuj ícího náboženství). 3) 
Cigánka lastovička. (Vlaštovka. Obč 4o 

černe.) 
»Nepredarmo si ty Cigáň, cigánišc 

(Ižeš). 
»Oklamals ma. Cigáň !« Odp. »Veď 

šom na to Cigáň !« (Viz 3, 4, 18, 28.) 

2. Místo-, kraje- a rodopisná. 4) 

Banská Bystrica. Za živa v Bys- 
trici a po smrti v nebi. (Viz 63, 
74, 98.) 

Bardiov. (Viz 48, 112.) 

Bytča. (Trenč. Viz 107.) 45 



1) Nelze tajiti, že > Maďar* jest novéjší, politickou potFebou do slovenčiny prijatý 
název, značící týž kmeň národní na rozdíl od krajinského pojmu »Uhor,« kterým jest 
každý obyvatel krajiny uherské, bez rozdílu národnosti; ano i na rozdíl od všech ji- 
ných nemaďarských národností. Pŕedtím i'eč lidu užívala slova »Uhor« v dvojím smyslu: 
v užším - Maďar, v širším = občan uherský; neztotožňovalo se tedy nikdy, co rozdíl- 
ného jest. Tak »Uhrinka« neznačilo již ani občanku uherskou, ale vždycky rozenú 
Maďarku, ano »isť na Uhry* značilo odebrání se mezi Maďary, na »Dolniu zem.* 

2) »Keď Cigáňa vešali, kričali Cigáni na kata: »»Daj mu pokoj, veď vidíš ako sa 
hádže, nie je na to privyknutý!** »»Veď on privykne,** riekol kat. Keď utíchnul, po- 
vedali Cigáni: »»Privyknul chudák!** Šuj. 

3) » Akého si ty, Cigáň, náboženstva?* Odp. No, pán Veľkomožný, veď viete, že 
všecia katolíci sú Cigáni.* (Chtél ŕíci: všetci Cigáni sú katolíci.) 

-*) Prosíme nebráti to vážne, co jest jen žert aneb prehnané. 



Digitized by 



Google 



Místo-, krajo- a rodopisná. 



271 



Bobrovec (Lipt.) To je svedok z Bo- 
brovca (falešný). 

Boca. (Lipt. Víz 113.) 

Bohaté Košice, pyšný Prešov, otr- 
haný Sabinov, poplatany B ar d i o v. 
Šár. 

Brezová. (Nitra. Víz III.) 
50 Brezno. >Či si Hugáň, či si Brezňan, 
či si človek.?* (Brezňanum pŕezdívají 
>HugánÍ€.l) Kdosi cizí byl jednou 
oslovil mešťana brezňanského : > Do- 
brý človek, či neviete « atd. Brezňan 
ve své méšťácké pýše urazen jsa na 
to dí: »Čo by som ja bol za človek? ! 
ja som Brezňan!* 

Bruzník. Pôjdeme na Bruzník, dajú 
nam kapustník. (Detinské.) 

Častá. (Víz 73.) 

Debrecín. (Viz 63.) 

Dlhá. (Viz 73.) 
55 Dotkla sa Žíhlava Potra, povedala 
že je kmotra. (Narážka na » Dotkla 
sa žíhlava plota — viz VII. 885.) 

Kakus, Motúz, Sentiváni — 
všetci traja rovní páni. (Zemanské 
rodiny v Liptove. Szentiványi, t. j. 
Svatoivanský, jakož i skutečné Svätý 
Jan jest jejich sídlem, jedna z nej- 
slovutnéjších ; ty dvé první z chudob- 
nejších. Avšak ta svá jména mévše 
za pŕezdívky, nosiči jejich píší se 
die bydlišté svého — Ráztoky — 
Rásztokai, ovšem madlarským pravo- 
pisem i znením.) 

Kiripolec, kde svine kujú (podkú- 
vajú). 

Klačany (Lipt.) Pôjdeš na Klačany 
(t. j. klečet. Detinskej. 

Košice. (Viz 48.) 
60 Košolná. (Viz 73.) 

Kremnica (Viz 74, 98.) 

Krupina. »Dáme ti krupinského vína I « 
(Tím se deti straší, neb jest velmi 
kyslé. Viz níž 1. Pozn.) 

Kto chce koňa kupovať, nech ide do 
Debrecína; kto sa chce ženiť, do 
Bystrice. 

Kurim. (Viz 112.) 
65 L e Š ť a n i a. Poschodia sa ako Lešťania 
na štedrý večer. 



Lipták — zlý pták. (Tím splácí 

» Spišiak* sousednímu Liptáku, když 

jej tento dráždi. Viz 93.) 
Liptov, Orava, Trenčín sú rodina. 
L opáš o v, kde vlka sjedli. 
Lúčky (teplo-Iazební místo v Lipt.) 

ta pôjdeme po ľahučký. (Detinské.) 
Lupča Nemecká. (Lipt. Viz 113.) vo 
Lupočania. »No všetci naraz (rázem) 

ako Lupočania pesničku!* 
Mikuláš S v. (Lipt. Viz 103.) 
O m p i t á 1. On pýtal čistú, dlhú košelu. 

(Obce O m p i t á 1 [Ottenthal], Častá, 

Dlhá Košolná, vše v Prešp. st.) 

(Pr. Modra.) 
Opila Štiavnica, ospalá Kremnica 

hrdá Bystrica. 
Orava. (Viz 67. III.) 75 

Peter S v. (Lipt. Viz níž 1. Pozn.) 
Pán Boh šiel na Horniaky bývať. (Ŕí- 

kají v dolnéjším kraji, když je v hor- 

néjším lepší úroda.) 
P o d 1 a v i c e. (Zvol. u B. Bystrice.) Šuhaj 

z Podlavíc. (Snad slovná hra, vzhle- 

dem na povaleče.) 
Po t o r. (Viz 55.) 
I* r a v i c a. Na Pravici Boží sedí. (Slovná 8o 

hra zz v obci » Pravica* obyvatel jmé- 

nem >Boží«.) 
Predmier. (Viz 107.) 
Prešov. (Viz 48.) 
Priechod. Z Priechoda, zkäde čerti 

vychodia. (Detinské.) 
Pukanec. (Hont. st.) Pukančania staré 

ženy na mladé premieľajú — pre- 

málajú — . Sr. Č. 480. Kolodéje — 
Rajčania. (Rajec, Trenč. Viz níž 1. 85 

Pozn.) 
R a š o v. Poslať ho do Rašova, kde rozum 

predávajú. 
Ratková. (Gem. Viz III.) 
Ružomberok. (Lipt. Viz 113.) 
Sabinov. (Šár. Viz 48.) 
Sennô. Pôjdeme na Sennô, dajú nám 90 

kvasenô. (Detinské.) 
Sielnica. (Lipt. Viz níž 1. Pozn.) 
Sokol če (Lipt.), kde bryndzu sejú 

a rozsevača sediaceho na rebríku 

štyria nosia, aby nepošlápal. 



^) >M. h. B. (Mit hoher Bewilligung),« vysvčtloval kdosi z Brezňanu, že to značí: 
»My Hugáni breznianski.* 



Digitized by 



Google 



272 



XVII. Prísloví vztahující se na vlastní jména. 



Spiš- (Spišská stolice, kde jsou znač- 
néjší nemecká mesta.) Spišiaci sa 
slepí rodia. »Ty slepý Spišiak!* 

Stošice. (Lipt.) Kišasonka zo Stošíc. 
95 Stryhová. (Novohr.) Biely ako Dolnia 
Stryhová. 

Strop kov. (Zempl. Viz 112.) 

Šelpice, kde rozum merajú. 

Štiavnica má múry zlaté, Krem- 
nica srieborné a Bystrica medené. 
(i= Zkvétly z dobývaní téchto kovu. 
Viz 74.) 

Teplá. (Lipt.) Do Teplej pôjdeme 
kroz peknej. 
looTrebieň (z 3— 4 domkô záležející 
samota.) Mal by isť na Trebieň, kde 
rozum merajú. 

Trenčín. (Viz 67.) 

T r n o v e c. (Lipt.) »Trnovecká pravda « 
(v »krčiažku« od krále donesená; 
pak se dokázalo, že tu néco hrozné 
smrdí, na co radní páni, podávaj íce 
si to z ruky do ruky a s ustrnutím 
šepmo domnénku svou si sdélujíce, 
jeden po druhém ih'kali: »Veru je 
pravda ! « 

Trnovecké hodiny, Ružomber- 
ské noviny. Mikulášske panny 
zriedka sú bez hany. (Viz 1. I ozn.) 

Tunežice. (Viz 107.) 
105 Tura Lúka — dobrá ruka. 

Tur e c. (Viz III. a níž 1. Pozn.) 

Uchovaj nás, Bože, od Tunežickej 
kaluže, odPredmierskeho práva, 
od Bytčanských zvonov a od 
Žilinských panien až na veky, amen ! 

Var in. (Trenč. Viz níž 1. Pozn.) 

V r biča. Čo je z mlynára .^^ INIedveď. 
A zo Židovky ? Sviňa s prascí (s pra- 
saty). A z Vrbičana? Korheľ. — 
Akých remeslníkov jest najviac vo 
Vrbici ? Pltníkov a korheFov. ^J — 
Keďby si bol z Vrbice, už by ťa 
boli pochovali. (Aneb:) Vo Vrbici 
krajších pochovávajú. 
110 Vŕbové (Nitr.) Z Vŕbového ništ do- 
brého 

Vtedy bude súdny deň, keď v Gemeri 
všetci Ratkovťi, v Nitre všetci 



Brezováci, v Turci všetci še- 
fruníci, v Orave plátenníci, vo 
Zvolene čipkári na Vianoce budú 
doma. 

Zachovaj nas, Pane, od Kurimskej 
hodiny, od Stropkovskej noviny, 
od Bardiovskej spravedli vosci, 
od kacírskej pobožnosci. Šár. 

Z Bo c e krava, zLupče žena, farárska, 
rechtorská dievka — to nikdy dobré 
nebýva. (O krávé má to vážny zá- 
klad, ponévadž mestečko toto [doly 
na zlato nékdy proslulé] má pŕe- 
výbornou paši, takže krava na ni 
zvyklá a na špatnéjší pfivedena jsouc 
zhubne.) 

Zvolenská stolice. (Viz III.) 

Ž í hl a v a. (Viz 55.) 

Žilina. (Trenč. viz 107. a níž 1. a 2. 
Pozn.) 

1. Pozn Pŕezdívky: Kru pi ne i — 
»štepené zajace* t. j. osli, jichž tu 
mnoho. Ž i U ne i — kapustniari. 
Rajčané — kožkári. Turčané 

— repkári. Varínci — pintlikári. 
Murári (zedníci) ze S v. Petra — 
pluckári (že si radi plíce kupují). 

Sielničané — Židia. Trnovčané 

— kapsiari. (To z toho, že prý Sielni- 
čané Žida zabili a Trnovčané mu 
» kapsu* odjali.) 

2. Pozn. Žilinci nadávají si na vzájem 
takto; »Ty psóhlavec! A ty škero! 
(Také v násl. všudy rozumí se »Ty 

— a ty) jašo — kat; šerha — ko- 
nidráč; zviselec — katova oprata; 
trodrevník — srdco do dreveného 
zvona (šibenice); ledačo — lecikvid; 
čuridlo — fifidlo; ohava — špata; 
somár — kôň Krista Pána; trup — 
hlúb ; cigáň — vajda ; — skľago — 
rosajda; papuča — krpec; sviniar 

— bravčiar — hajčiar; handra — 
onuca; bachor — čerevo (črevo); 
korheF — ožran; svetár — pecár; 
povalač — leňoch ; chmuTo — truFo ; 
píuhák — lajdák; trhan -- škuban; 
psia noha — psia krv; cepár — 



115 



^) Témi slovy zavdCčili se Vrbičanum zajisté jejich nejbližší sousedé, páni méšťáci 
Sv. Mikulášští. 



Digitized by 



Google 



3. Horopisná a vodopisná. 



273 



metlár; zárak (zázrak?) — čudák; 
lopaj — chumaj; vreco — mech; 
potvora — odmena; hebedo — ne- 
melo. Šuj. 

3. Horopisná (místní predzvesti počasí) 
a vodopisná. ^) 

Bradlo (Nitr.) kúri, bude prať. (Déšť.) 
Chotč varí, Salatín mu radí a Jóbova 
lúka k tomu ho ponúka. (Když se 
ty tri vrchy v Liptove mhlou zaha- 
lují, bude déšť. Pod » Jóbovou lúkou* 
rozumí se vlastné vrch >Prosečná« 



zvaný, ležící v majetku Prosecké ze- 

manské rodiny Jóbovské. 
Keď čiapku dvihá Kriváň, utekajte, ide 

príval. 
Poludnica (Lipt.) dobrá veštica. 
Váh (Orava, Turec). 
Kto nemá starosci, nech si kúpi mlyn 

na Váze. (Na Váhu. Tyto mlyny 

hubí totiž často rozpovodnéný Váh.) 

Nitra, Trenčín. 
Oženil sa Lupták Váh, pojal sebe Oravu, 

a Turec prijali za syna. (Korabin- 

ského Lexicon str. 802.) 
Váh — vrah. (Rozpovodnéní jeho.) 



1) Zaznamenávame zde takč jedno zvláštni krajopisnč: »V Jozafatskej doline bude 
súdny deň.« To jisté u Adalb. Józafat 1. až 4. Údolí Jozafat leží východné mezi Jcru- 
salémcm a horou Olivetskou. Jozafat — Jehova soudí. A proto prorok Joel (kap. 3. v. 2. 
a 12.) slova toho použil symbolicky, i to jen ohledem národu okolních, Izraeli nepŕá- 
telských. To zavdalo príčinu k nedorozumení, jakohy prorok údolí Jozafat doslovné, 
a to za místo konečného soudního dne považoval. Viz Postel, Palästina 1866 str. 16. 
a Gerlach, Dic Heili^^e Schrift IV. str. :oo. 



Ad. P. Záturecký, Slovenská prísloví. 



18 



Digitized by 



Google 



DODATEK. 



XVIII. Povéreôná prísloví.') 



Aká si uliata! dostaneš opilého muža. 

Biedu volá (kdo prsty na stole bub- 
nuje). 

Bude ťa volakto naháňať, keď ti sukňa 
zpopod šiat trčí. 

Čierna mačka — hotová omáčka. (Když 
predbehne v ceste.) 

Dieťa na srdečku prijedené. (Srovn. 12, 
20, 21, 33.) 

Dudok ťa meruje. 2j 

Kmotor zavčas rána -— k šťastiu 
brána. 

Kohút zaspieval, a čert sa hnccľ na 
kolomaž rozlial. (Když nastala kata- 
strofa — v povčstcch.) 

Kto ma spomnul, bodaj zgromnul 
(zdochnul). (Ponevadž prý škytavka 
značí, že tehdy škytajícího nčkdo 
pripomína, snad pomlouvá, tedy se 
takový touto výpovedí má zastavili. 
Sr. 28.) 



Mátohy po polnoci nemajú moci. lo 

Má Pikulíka. (Štčstí.) 

Má úrečivé oči. (Též :) Zlé oči ho uriekly. 

(Víz 21.) 
Mal pokusu — pokúšku. (Též :) Volaco 

ich pokúša v dome — máta — 

straší. 

Musel hore zadkom vstať. (Mrzutý.) 

Musel ľavou nohou prah domu prekro- i5 
čiť (totiž na cestu se ubíraje. Ne- 
štčstí). 

Na dobrú — zlú — ciachu trafil. (Zna- 
mení zvífetníka.) 

Na nebi znamenie, — na zemi trápenie. 
(Severní záŕe, kométa.) 

Narodil sa na šťastnej •^) — nešťastnej 
planéte. (Viz 16.) (Odtud: »Ty ne- 
šťastná planieta!< Pfezývka.) 

Pes breše (v noci), videl stín (ducha). 

»Pfi na teba, aby som ťa neuriekol!* 20 
(To ŕíkají plivnouce na obdivované 
hovado aneb i díté, chtéjíce tím za- 



1) Není cílcm záhlaví tohoto zahrnutí pover vubec, než podávají sc tu jen nékterc, 
zvláštč výrazne povčrcčnč vety, na kolik jich poznačit bylo možno. Sbírka povčr 
vyžaduje osobitnou knihu. 

^) Slovesu tomu v jeho ncdokonané forme nesnadno rozumčt. Ba nezná se ani 
význam slova toho vubec. Ostatne viz Dobš. *Sborník Matice slov.< L str. lOJ. kde sc 
i^mcrovanie« vysvetluje, že je to snad to, co ^napačmanie — napašmanie sa« (č. na- 
bažili se, liistern vvcrdcn). Dudek prý za hladovým pocestným volá: »du du!« a v tom 
prý veží to zlo. 

•^) Szcrencsés csillag alatt szulctett. 



Digitized by 



Google 



XVIII. Povčrečná prísloví. 



mezit, »aby mu s očí neprišlo.* Viz 
21. Taktéž:) »Sor ti v očiach !c 
Prišlo mu s očí. (Oncmocnél od škod- 
livého, »úrečivého« pohledu. Kdyby 
toto lid ncvztahoval i na hovada, 
mohla by se snad pŕedpokládati mož- 
nost pŕirozeného výkladu té veci. Viz 
5, 12, 20, 33. Srovn. »Čo bolo tomu 
dieťatku (keď zomrelo)?* Odp. »Len 
s očiu kleslo. « — (>Na srdečku bolo 
prijedené.*) 
Striga (sotona, bosorka), stridží. 
Nočnou dobou strigy do rákoša (do 

rady) chodia. 
Stridžie huby. (Jedovaté, strigami ro- 

stené.) 
Striga sa nosí na čertovom chvoste — 
na ohrable (tiesku) — na lopate — 
na trlici. 

>To mi voláka striga — sotona po- 
robila. (Nemoc, neštéstí. > Sotona*, 
ženské ze »satan« (?). Tak jest 
i »stngôň«, mužské ze » striga*. 
»Strídžiť€ č. kouzliti.) 
Svetlonos ho vodil. (Bludička). 
Svrbí ma ľavá dlaň m dostanem peniaze ; 
— pravá :^ budem platiŕ ; — nos = 
budem mať proti veň (protivnost) ; -- 
brucho ľ^ budem mať kmotru; - 



zadok =: spomínajú ma páni ; — oko 
=: budem plakať. 

»Ty ma picháš jazykom a ja teba 
špendlíkom!* (Když se vyhodí »pu- 
peň« na jazyku, to značí prý že ta- 
kového nékdo pomlouvá — > oho- 
vára*. Proti tomu ŕíká se to ŕečené, 
pichaj íc špendlíkem do uzlíka ze 
šatku učineného.) 

»Toť je pravda!* (Když se nčco tvrdí 
a v tom se nékomu kýchne, aneb 
hodiny bijí, aneb začnou zvonit, tedy 
se to má za potvrzení, že jest to 
pravda, co se mluví.) 

» Trinásť, pán Boh pri nás!* (Jako pri 
nešťastném počtu.) 

Ucho. 

Ucho ma páli, ktosi ma chváli. 
V ušiach mi piští — zvoní — , po- 
čujem novinu. 

Uriekol ho. (Chválou a pohledem mu 
uškodil.^ 

» Volaco obadáme!* (Totiž že pŕijde 
neštéstí, když se velmi sméjí a šašky 
tropí.) 

»Zkäde strela von, ztade dnu!* (>Zá- 
Čitování* výstfclu, aby neuškodil.*) 

Zlé duchy moc svoju z tratia, keď kohút 
zaspieva. 



30 



18* 



Digitized by 



Google 



XIX. z detinského sveta. 



1. Jíní k détem. (Dospelí i deti.) 

Dáme ťa Židom na hrebene! (Strašení 
detí.) 

Deravé sú, deravé ! (Díté na zádech ne- 
soucí ženská ŕíká: >Máme hrnce na 
predaj. « Jiný ohmatá vaje díté ŕíká: 
» Deravé* atd.) 

Ide Bobo ! 1) (Touto báječnou osobností 
strašívají deti.) 

I ja, i ja, i Žofija, zavlečiem £a do mo- 
čila (močidla lenu a konopí), do ta- 
kého hlbokého, čo nevyndeš nikdy 
z neho. (Ŕíkají détem pri ískaní (č. 
vískání), aby se pokojné držely, tak 
jakoby to ŕíkala veš.) 

Ide pavúk po papuči, kým sa (Hanka) 
nerozpučí. (Dráždení rozhnevaného 
dítéte.) 

Ide svrček (cvrček) — pavúk — po 
stene, kým sa (Marka) zasmeje. 
(K plačícímu.) 

Hijó, hijó na koni, máme Turka v po- 
honi; za ním za ním do skoku, ko- 
pijou mu do boku ; za ním idú zá- 
stavy, ostré sable do hlavy! (Ŕíkají 
pozdvihujíce dle taktu díté na kolene 
jako na koni sedící.) 

Kdeže si stračkám delil — rozdával — } 
(Na tvári jcdlem zašpinenému.) 

KoTko smrčkov za grajciar — za pe- 
niaz — } (Smrkajícímu. Viz 14.) 



Kto ťa to tak po ruke udrel? (K dí- ^o 
téti, majícímu v ruce kus chleba.) 

Neplač, kúpime ti pleskáč. 

Nolen si poplač, budeš krajší. 

Osievame múku v deravom — širokom 
— klobúku; čo naosievame, to žo- 
brákom dáme. (Ŕíkají držíce díté za 
hlavu a knísajíce j í v obé strany 
dle taktu.) 

Smrk Dorka ! dobrá polievka } (Viz 9.) 

Tisíc rakov, jedna sliepka! (Žcrtovná ^^ 
pochvala.) 

To Pán Boh koláčiky vozí. (Ŕíkají dé- 
tem v čas hfímání, aby se nebáli.) 

Uč sa, pôjdeš az hudca! 

Varila mamička kasičku, varila, varila; 
tomuto dala na lyžičku, tomuto na 
pavničku, tomuto na tánerček, tomuto 
na mištičku, a tomuto hlávku odre- 
zala a párala rybočku, párala, párala. 
(Pri » Varila mam. kaš.« míchá se 
prstem malému dítéti po dlani, jakoby 
pri varení ; pak se dotyká jeho prstuv, 
- ŕíkajíc : tomuto atd. až pfijdouc k ma- 
líku ŕíká se o odrezaní hlavy a pá- 
rání, které se znázorňuje lezením 
celou rukou dítéte až pod pazuchu, 
kde díte poštékleným jsouc rozesméjc 
se, čekavši již na ten smích netrpé- 
livé.) 



^) Také Nemci mnjí totcž : >Dcr Baubau kommt!« zur Beschwichtigung weincn- 
der Kinder. Untcr dcm *Baubnu« wird ein Gespenst verstanden. Frischbicr »Preus- 
sische Sprichwôrter.* 



Digitized by 



Google 



1. Jiní k détem. 2. Cvičení ve výslovnosti. 3. Rúznč detinské vety. 



277 



Vyšiel vrabec na latu, videl (Marku) 
strapatú : a ty (Marka) učeš sa, prídu 
k tebe vohfačia (č. námluvčí.) 
20 V tejto štici štyria vlci, von, von hun- 
cúti ! (Pri tom se »pokvakuje« [po- 
tahuje] chlapček za kštici.) 

P o z n. Častá otázka, od dčtí pronesena 
býva: »Kde som sa ja vzal.>< Lidé, 
rodiče namísto toho, aby jednoduše 
a poučné odpovédéli: »Pán Boh ťa 
nám dal«, chápají se v takové nc- 
snázi zoufale — Žertovných a k tomu 
hloupých povedení, jako: »Voda ťa 
donesla,* aneb » Cigánka ťa tu ne- 
chala, c 

2. Cvičení vc výslovnosti. 

(Qkráte jedno za druhým.) 

A tie vrabec s toho tŕňa štrnk brnk 
do tŕňa. (Zvláštč návod k vyslo- 
vení r.) 

Hore potokom dolu potokom podpiera 
sa pán s konským kopytom. 

Horí, horí Svätý Ján (ves), vyletelo 
devät vrán ; jedna vraví : dobre horí, 
druhá vraví: dobre horí atd. 

Naša okenička je najvypupcnčekuva- 
tedlnejšia. (Jinak bez smyslu. Snad 
se rozuméjí barvité bodky vukol 
okna.) 
25 Naše húsatá sa všetky cez priekopu 
poprekoprcovaly. 

Okolo Dobronivej deväť žiačkov chodí ; 
jeden vraví Dobronivá, druhý vraví 
Dobronivá atd. 

V mojej materinej peci myši pištia. 

Železo, železo, ožclezilo si sa. (Tcž:) 
Koleso, koleso, okolcsilo si sa. 

(Jiná viz »Sborník Matice slovenskej*, 
1. str. 160.) 

3. Rúzné dčtinské vety. 

Čit! vstane pán hore, bude biť! 
30 Čertu vyzváňaš, keď nohami opáľaš. 

Sr. Adalb. Noga 16. 
Čo zvýši, to bude Mariši, a čo zostane, 

to Zuzane. 
Daj do páru, vezme ťa Pán Boh do 

chmáru (y^; — aby ťa nechytil pes 

— vlk — za sáru a do tretice, aby 

ťa nechytil za nohavice. 



Dúchaj, keď si bruchaj. 

Hopsasa, rasasa, čert Žida natriasa. 

Huli beli čiči, prasa v peci kvičí. 35 

Hutter, futter, šmik do kapsy! 

Iste, vy ste, psi ste, sjedli byste po 

kabáči (pagáči). 
Izu, izu, vši ma hryzú, átom, bátom, 

za kabátom. Adalb. Wesz 5. 
Keď neveríš, choď na keveríš. 
Kto je bosý, toho Pán Boh nosí; kto 40 

je obutý, ten je nadutý. 
Kto neverí, do zadku nosom uderí. 
Kto popod pec sadá, ženu si hľadá. 
Nebij, budeš v nebi; ak budeš biti, 

dostaneš po — — 
Nekašli, aby ťa nenašli. — Nestar sa, 

budeš starý. 
Ondrej, neondej ; príde mať (matka\ -«'> 

bude kliať 
Otvor ústa, dám ti chrústa. 
Pri peci sú dobré veci, a za stolom 

bijú kolom. 
Prišiel Peťko, sjedol všetko; prišiel 

Gusto, našiel pusto; prišiel Šimáš 

(Šimon), už nič nemáš. 
Psovi mucha a Človeku jahoda. 
Tovaryš ako myš, majster ako flajster, ^ 

a učeň je pán. 

4. Pri zábavách, hrách ; se z víra ty ; 
pri úkazech prírody a jiná. 

(Srovnej > Záhrada Budečská< 1855. VII. 
str. 107. a násl.) 

Abeceda skáče, jedla by koláče; ko- 
láčov nemáme, a chleba nedáme. 

A be ct^ de mačka pradie, kocúr motá 
a vlk zametá okolo plota. 

Á bc ce cit' é e/, prišiel k nám Jozef, 
g h í k, doviedol nám psíka, I m n 
o p q^ chytil ho za labku, r s t ú 
v x, chytil ho za chvostik, ypsilon 
z€c, už je koniec. 

Á é í ó ú, na peci orú. Á bé cé dé 
í ká, sjedla mačka psíka. 

Adam, Eva Abrhám, všetky zuby vy- 5i 
trhám, ani jeden nenehám. (Nehať, 
nahať =:: nechať.) 

Anduš, kdes'? Ty si starý pes, a ja 
mladá veverička, a ty za mnou 
bež! 



Digitized by 



Google 



278 



XIX. Z detinského sveta. 



Bola jedna zelená sviňa, už sa roz- 
právka začína; a tá zelená sviňa 
mala tetku, už je rozprávka v pro- 
sriedku; a tá tetka bola rozpasená 
(= rozpustila), už je rozprávka do- 
končená. (Tímto se rozprávek žádo- 
stivc deti dráždi. Jako se povesti 
končí, víz 1) 

A. Cincipára. B. Hrach sa zvára. A. 
Na kamenci. B. Štyria mládenci. (Roz- 
uméjí se hrachy v zeleném struku. 
Jestli uhodl počet, vyhral je.) 

Cip, cip, cipušky, pošly panie — - mačky 
— na hrušky, podriapaly kožúšky, 
povešaly na vráta, príde kušnier, 
popláta. Vš ! VŠ ! (/ se táhá. Jinak 
viz »Sborník Matice slov.« I. str. 213.) 
50 Daniel — štyri kočky zadrhel, a tú 
piatu nemohol; prišiel kocúr — po- 
mohol. 

Domine, domine! sedí rechtor v ko- 
míne, a rechtorka za pecou, bije deti 
palicou. 

Duj Kubo, duj, odpadni mi hruška do 
mojeho brušká ! (Když dčti pod stro- 
mem čekají, až jim vítr hrušku 
srazí.) 

Dúha, dúha, na čo piješ, či na mokruo, 
či na suchuo? (Dčti si posliní dlanč 
a tleskají rukami nekolikkrátc. Jestli 
dlane zústanou suché, tedy bude 
pekné počasí. To činí ovšem jen pri 
zjevení se dúhy.) 

Ešte nie, ešte kaša v hrnci vrie! (Pri 
hre o »krytky« dávají tím na ve- 
domí ti, kteŕí se ješté neukryli.) 
65 Hajda, hajda, umrel starý Vajda; umrela 
Vajdová, ktože ich pochová.^ (Dve 
silnejší dítky chopí se za ruce, mladší 
prevesí se jim pŕes né a tak je ko- 
lisají zpívajíce.) 

Havrany, havrany, počkajte ma málo, 
kým si bundu oblečiem, za vami sa 
povlečiem. (Za letícími vranami.) 

Hu, hu, hu babička na galvaneje jabĺčka 
hu! (Pri stŕílcní z moždírú (z vma- 
žiarov*) z blata učinených.) 

Hurdu, hurdu, masla hrudu, maslo k sebe, 
cmar (čcs. podmáslí) o sebe; ide 
žobrák po ulici, pýta masla kúpiti ; 



Pane Bože, pomáhajže tú smotánku 
zmútiti. (Pri »mútení« (čes. stloukání) 
masla.) 

Chrúst, chrúst, okolo úst, ham do úst ! 
(Když si deti néco do úst podávají, 
vôkol úst tím sem tam hrajíce.) 

Išla blcha do kožucha, postretla tam 7o 
voš : » Nechoďte ta, pani kmotra, veď 
nás je tam dosť!« 

Jastrab (v Brezne »kršo«) letí, nemá 
delí, a my máme, nepredáme, Pán- 
božkovi darmo dáme, (aneb:) nepre- 
dáme za sto zlatých. (Čes. Luňák 
letí atd. Místo »a my máme* také:) 
A ja mám, a ja mám, do komôrky 
zatváram. (Toto ŕikají deti, když 
jedno mladší » popod pazuchy* chy- 
tivše a zdvihnuvše, s ním beží.) 

Jašterička mladá varuj ma od hada, a 
ja teba budem od mrcha človeka! 
(Též:) Jašterička panička, chráň ma 
od hada ! 

Jedenci, dvenci, trinci, štyrinci, péga, 
léga, šichma, lichma, divula, diksa, 
táner, misa. (i=:l — 12.) 

Kavky, kavky, kde letíte? Do Nového 
mesta, vyrúbaná cesta kľúčom, po- 
vrazom, sedí baba za rohom, kŕmi 
deti tvarohom, a seba sa mliečičkom ; 
len jej spadla lyžička do sladkého 
mliečička, nemohla ju vytrhnúť, mu- 
sela sa u . . . (Též :) Vrana, vrana, 
kde letíš? Do Nového mesta, muro- 
vaná cesta kľúčom, povrazom, stará 
baba za vozom atd. 

Kyn, kan, mistykan, voten vôc, poza 75 
tóc, cibala, babala! (Pfi šteklení.) 

Kynkaraka, kynka, dajže Bože slnka; 
veď ti mi ho dáme, keď sa poihráme. 
(Toto ŕikají dčti máchajíce dle taktu 
tlcjící hlavní, ktcrá v rychlém po- 
hybu poskytuje zábavný pohled ohni- 
vých čar a pásck.) 

Krúť sa baba, dám ti mlieka ! (Z oves- 
ného zrna čncjící vlas se posliní, to 
pak se samo skroucí.) 

Kto sa najskorej oblečie, toho žaba do 
močidla zavlečie; králik, mihálik, lik, 
lik, lik! (Zpívají deti oblékajíce se 
po koupáni.) 



^) Obyčejnč končí se povesti: »Na vŕbe zvonec, rozprávke koniec* »Dali jim pe- 
ňazí, zbožia aj kravu; a tá krava mala zvonec, už je tej rozprávke koniec. « 



Digitized by 



Google 



4. Pri zábavách; se zvíŕaty; pri úkazech prírody a j. 



279 



Kto tu bol ? Dráb. Čo nám vzal ? Dieťa. 
Keré? To malé. Plačme ho! (Sbor:) 
Umrel Ján, plačme zaň, i ty i ja, 
i Žofija, nu ty milá, nunu, nuty nu! 
(Trenč.) 
80 Kvá, kvá, kvačica, čierna biela slepica ; 
pod stolom sú drobce, kura vodu 
slopce. (Ŕíkají tak pohybuj íce vzhúru 
a dolu rukami, > štipkou za kožku < 
vzájemné zachycenými.) 

Káj, máj, kolimbaj, čo ti dám, to 
schovaj ! 

Malé pána, kostrbáňa v hustom háji 
kozy sháňa. 

» Maňušky, buzúčky«, kde ste boly? 
U susedov. Čo ste tam robily ? Maslo 
sme mútily. Prečo ste nám nedo- 
nesly? Veď sme vám ponesly {po 
značí začátek činnosti); stretnul nás 
víček, rozbil nám hrnček, kšic, kšic 
na myši! (Ŕíkají dčti, hladíce sc 
kočičkami po tvári. Konec »kšic na 
myši€ vysvetlí se tím, že se podobné 
ŕíká i kočkám (viz 100.). »Maňa, 
púza«, útle pojmenování kočky; » ma- 
ňušky, púzalky* = kočičky z jivy, 
slov. » maňušková vŕba*.) 

Melem, melem na organe (ancb:) po 
marmane, všetky prsty dolámané, iba 
jeden ostal, aby dačo dostal ; čučoraj, 
tuto daj; kto doloží, bude boží; kto 
ncdoloží, bude v čertovej koži. (Dčti 
ústroji sobé prsty na mlýnek, a me- 
líce i ŕíkajíce ono — vyprošují si 
néco.) 
85 Moji milí poslucháči, sjedli bystc po 
kabáči, a pan farár najväčší. (Ŕíká 
ten na stolici stojící a kazatcle pŕed- 
stavující.) 

Na ražeň tú ostatniu, na ražeň! (Za 
>kŕdlem« vrán.) 

Nepredám si ho nepredám, radšej si 
ho slanou vodou vychovám. (Pri hre 
»o diťatká«. Podobné výkriky slyšany 
byly od slovenských matek, kdyžjim 
dítky násilné na Dolní zem odvázeli.) 

Neprš, neprš dešť, poveziemc rež, na 
pagáčky, na koláčky, tebe dáme tiež. 
(V spisovné slovenčine : dážď, pagá- 
čiky, koláčiky.) 

Obstrihaná ovca beží do Jalovca, a 
z Jalovca na väzu, tam jej hlavu od- 
režú. (K ostŕiženému.) 



Obstrihaná ovca išla do Krakovca; 9o 
v Krakovci ju znali, vyšibať ju dali. 
(Též:) Obstrihaná ovca nechoď do 
Miškovca; v Miškovci ťa znajú, vy- 
šibať ťa dajú. 

Odkroj si tohto chlebíka, to kukučka 
piekla a zajac miesil. (Pri noukání 
chlebem. Hont.) 

Okolo ohník, okolo; kto sa nemodlí, 
do toho! (Též:) Dym, dym okolo, 
kto je mrcha (zlý) do toho! (Ŕíkají 
deti pochytavše se za ruce krou- 
tíce se.) 

Oprasila sa nám prvopráska (prvôstka 
:= svine s prvními prasátky), mala 
kanát dvančekov a svi trinky; pri- 
vlk ováli dva behovia, uchyceli nám 
polodne pred samým prasiatkom; 
vysekeroval mrščicu, plot za skok! 
podvihnul chodníček, poď hore ocás- 
kom. Trenč. (To jest : mala dvanásť 
kančekov (bravčekov) a tri svinky; 
pribehli dva vlci, uchytili nám pra- 
siatko pred samým poludním; vy- 
mrštil sekeru, skok za plot! pozdvihnul 
ocások, poď hore chodníčkom! 

Pánbožkova kravička (lienka č. sluníčko), 
kde je tvoja mamička .í^ Za horami, 
za dolami ! Čo tam robí? Pivo varí. 
Po čom ho predáva } Po toliari. Bŕŕŕk 
do neba ! (Když se takto poodŕíkalo 
» lienke* na dlaň vyložené, vyhodí 
se vzhúru, aby vyletela. Jinak viz 
»Sborník Matice slov.* I. str. 160 
až 161, a opét jinak tamže str. 
201.) 

Píšem, píšem pisáričku, napíšem ti vs 
šestnásť; kto neverí, nech prečíta, 
či jich nieto šestnásť. (Dle taktu 
16 čárek.) 

Pod koleny ncmrlený ! (Ŕíkají štčklíce.) 
Priniesol vtáčik slamku, slamku dám 

kravičke, kravička dá mliečka, mliečko 

dám mačičke. (Dále?) 
Prší, prší, prší dážď, idú kury na sobáš, 

a kohútí za nimi, pýtajú si slaniny. 
Prší, prší, prší dážď, ktože bude kozy 

pásť.^ Príde Janko z Oravy, nakosí 

jim púpavy (č. smctanka, pampelík) 

— otavy (jinak >mládza, kosicnka*). 
Púza moja, púza, kde si bola.^ U sú- loo 

sedov. Čo si tam robila? Koláčky 



Digitized by 



Google 



2S0 



XIX. z dčtinského svčta. 5. Pohružky. 6. Pokŕikování. 



som piekla. A či si aj mne nechala? 
Ej, veď som všetky spapala. (Ŕíkají 
kočku hladkajíce. Viz 83.) 

Slimák, slimák vy trč rožky, dám ti dievča 
na parožky (v Brezne »pararožky«); 
ak nevytrčíš von, spálime ti dom, a 
ty shoríš v ňom. 

Straka rapoce v Bielom Potoce (ves); 
syn sa jej žení v Uhorskej zemi. 
Koho si berie } Sýkorku Dorku. Kde 
ju povedie.?^ Do Ružomberku. Aké 
má šaty? Po samé päty? (Dále?) 

Šujo, bujo, vypusť mi ho! Za koľko? 
Za (päť). (Jestli uhádne, kolik j iný 
v zavŕené hrsti drží, vyhrá; jestli 
ne, prohrá.) 

Umrely nám stará mati, kto ich bude 
nariekati? I ty i ja, i Žofija. 
105 Umrel nám neboráčik, prišli sme ho 
opáčiť; ak ho neopáčime, zlým kon- 
com pochodíme. 

Umrel nám Žid pod lavičku, pojedel 
nám šušovičku; nedáme mu zvoniť, 
až nás bude honiť. Hoň, Žide, hoň ! 
až si grgy zlom! Prešp. 

Zkäde si ? Z Novej si (vsi). Čo predávaš ? 

Filpasy. 
Zkäde si? Z Novejsi. Čo tu robíš? 

Žobrem si. Kde ti kapsa? Ušijem 

si. Kde ti palica? Odtnem si. 
(J iná viz ve »Sborníku Matice slov.« 

I. str. 143-161. a str. 212, 213.) 

5. Pohružky, dráždení detinská. 

Cigoligo, (rigo) kapsa, kúpil — predal 
— koňa za psa ; kým ho domov do- 
niesol, všetku kožu mu sjedol. (Ŕí- 
kají tomu, který oklamal, »scigánil« 
m selhal.) 
110 Čakaj, veď ty prídeš pred náš pahorok! 
(máličko zvýšené místo pod stenou 
domovou.) 

Dáva, bere, pod kameňom žaby dcre; 
a tie žaby kŕkajú, do pekla ho vo- 
lajú. (Též:) Najprú dal, potom vzal, 
pod kameňom žaby klal, a tie žaby 
atd. (Kdo darované zpátky žádá aneb 
béŕe.) 



Do školy ~ psi holí! — Ja sa tak 
nebavím ! 

Luterán baran, do pekla za rám; ka- 
tolík batolík, do neba za stolík! 
(Též.) Luterán baran, shodil vahan, 
zabil i misku, dostal po pysku. Ka- 
tolík psík, chod do pekla pod stolík ; 
luterán pán, choď do neba po ma- 
jerán ! 

6. Pokŕikování za lidmi. 

Báťa (maď. pojménovaní staršího), ko- 
lesá sa vám krúťa! (Za povozem.) 

Cinci, binci, bili sa Nemci okolo kríža ns 
pre kúsok makového kríža. (Za 
Nemci.) 

Dajte hrínci drótóvác! 1) (Volá zpéva- 
vým hlasem » drotár « — č. dráteník. 
Deti na to :) Choďte si len gazdovať 
(aneb:) chodíte domov gazdovať! 

Hop, tatko, cez blatko, upadnete, všetky 
si galôtky (kalhoty?) zababrete; ne- 
poslúchnul som si syna, zababral som 
sa ako sviňa. (Za kulhavým, snad 
také za opilým, potácejícím se.) 

Na zadku, na zadku ! (Ŕíkají deti, kla- 
majíce pohoniče, že se nékdo na zadek 
saní » oblepil* ; a když potom po- 
honič bičem šibe do zadu ani se ne- 
ohlížeje, mají deti z toho náramný 
smích.) 

Pán Boh pomáhaj ! aby ste sa nezasta- 
vili iba v Bystrici pri plnej sklenici!« 
(Tento vinš povídají v nadéji, že jim 
» pltník* (č. voraŕ) vyhodí na most 
nejaký odpadek z dreva. Jestli nie 
nedá, nasleduje za ním kletba :) Kde 
skala, tam skala, bodaj sa vám všetka 
plť o ňu roztrieskala i 

Tronta, tronta, trontatáše, berte flinty 120 
patrontáše (aneb : — i, berte hrušky 
patrontáši) ; ak nebudete brati, dám 
vás k rychtárovi žalovati ! (Za bube- 
níkem.) 

Žaba kŕka od chodníka, dajteže nám 
mädovníka, veď sme nie delako od 
chodníka! (K jarmarečníkum.) 

Žide, čert za tebou ide ! Adalb. Žyd 83. 



1) Dráteníci z Kamienky, ve Spišské stolici, jsou poslovenčení Rusíni, vyznaní 
Ŕecko-katolického, sjednoceného. 



Digitized by 



Google 



7. Rčení pŕede hrou. 



281 



7. Rčení pŕede hrou 

(kterými se úrady pfi hre vylosují.) ^) 

An tan, tataran, cimbul škarvaran, škar- 
vareky bumbašteky, a ty veFký pán ! 
(Též:) An tan, tataran, cim, bom, 
kalvaran, cimbolinky, kalvarinky, aba- 
štiky princ! 

An ta tý nus, rauraka tý nus, rauraka 
tyky taká, an tan tus! (Srovn. 135). 
125 Eď ketú három níď (maď. egy, kettô, 
három, négy=il, 2, 3, 4,) kušta 
pišta hova míď, debrecínbe pipasára, 
at kalendár tit!'-^) 

Eden beden, šuška (aneb :) štetka hre- 
beň, čin čan, borovčan, kdeže je 
tá jalovička (aneb:) kde je moja 
lastovička, úbohýho kostolníčka? ko- 
stol sa mu búri, holuby mu dúri; 
ide páter so zvonci, vystúp so mu 
von z cesty, (aneb:) vystúp sa mi 
von s cesty! 

Eden beden tititán, hajdu smokor mit 
kiván, etky metky škeremetky, a ty 
veľký pán! 

Edene bedene, trojce lojce, pinda linda, 
čachma lachma, divala diksa, čuč ! 

Eduča papuča, eč, peč, hybaj preč! 

130 Egeden begeden, cinca rebca, can čupy, 

vezmi krúpy, žaba, ryba, rak ven! 

Egen begen tarkuten, itunate ituten, 
cinci vinei egreši, Janko Janko dla- 
boši, án pán gefater a na maslo 
(aneb :) aňám asoň (maď zz má pani 
matka) frajmuter! 

Enci menci, (aneb:) cinci minci na ka- 
menci, hrach sa varí v sklenom 
(aneb:) čiernom hrnci, traja bratia 
popisujú, veľkú vojnu zakazujú, a 
náš pán kapitán bere ovce za fián ! 
(Též :) Náš pán kapitán strojnú vojnu 
zafijál. Ere bere Jožko, a za dvere 
friško, kilenc! (Srovn. 140). 

Engede mengede čukoda ma, ábore 
fábore, domine ma, eg, meg, stok, 
dr ! (Nékde dodávají :) vija, vej a, ven ! 

Engety, pengety cukety mč, ábri fábri 
domine, ec knec, hybaj preč! 



En ten tý nus, sára raka tý nus, ity 135 
taká bum bus, čierna hus, biela hus, 
a ty pani gevendús ! (Též :) In ten 
tý nus, rá raka tý nus, rá raka, tyky 
taká, ene bene bumbus! 

Hádala by, hádala, u koho by vedela 
(aneb » hľadala*), u Marasa, u Ka- 
rasa, daj ty pani zlato prasa! (Do- 
nesiem vám zlaté prasa. — Také 
jistá hra.) 

Hú hú (aneb:) dú dú, pod vodu, pod 
zelenú jahodu; krava ryčí pod bu- 
kem, shovára sa s holubem, a ty 
sivá (aneb:) milá holubička vyndiže 
ty z kostolíčka ven! (Aneb:) a ty 
sivá holubička požičaj mi tri vajíčka; 
keď ja pôjdem na raje, kúpim ti 
tam korale; keď ja pôjdem na há- 
jiček, kúpim ti tam bubeníček, na 
ten bubeniček bum, bum, štyri oká 
ven, piaty na kameň! 

Ide baran po moste, nesie dudy na 
chvoste. Kdeže ideš, barane.í^ Do 
kostola, môj pane. Čo tam robia? 
Klince kujú, zlatým krížom pošibujú. 
Andúr, papandúr, aja mája dika múka 
ven! (Též:) 

Ide baran po moste, nesie dudy na 
chvoste, za ním byco (bujak, č. býk) 
červený, do špitála kŕmený; okolo 
mesta červená cesta, byco byco mú, 
červená krú! (Takto volaj í i za bý- 
kem). (Též:) 

Ide baran po moste, nesie dudy na 
chvoste. Kdeže ideš barane? Do ko- 
stola Páné. Čo tam robia v kostole? 
Organujú na chóre. Incklo indrli, aja 
vija gombálija ven! 

Inci minci, na kaminci, hrach sa varí uo 
v sklenom hrnci, traja bratia zapi- 
sujú, trojnu vojnu zakazujú, čierna 
hus (atd. jako 135. Srovn. i 132.) 

Išiel zajac popod horu, zlomil si on 
pravú nohu; líška mu ju povíjala, 
veverka sa posmievala. Čo sa ty 
máš posmievati, keď ty nemáš kúska 
gatí; čierna hus (atd. jako 135.) 



*) Česká >Počítání pŕede hrou* vyšla v Praze r. 1855. v knize >Détské hry a zá- 
bavy,* VII. svazku > Záhrady Budečské.* 

Pre srovnání s našimi stújž zde jedno nemecké: >Óze dóze, méze lane, hánde 
fUsse, jägerspane, on pon ce nu se le, wochu lumpa le je pas! 

2) Téméŕ celé záleží ze slov madkrských. 



Digitized by 



Google 



282 



XIX. Z détinskčho sveta. 8. Praní detinská z lidu. 



Sedí ryba na potoce (aneb:) pri po- 
toku, a hovorí nič (aneb:) dyč! na 
koho to slovo padne (aneb:) príde, 
nech odíde pryč! 

Vo mlyne na kline črvavý pes; kto 
slovo prerečie, musí ho sjesť, ja som 
pán kráľ, kapitán, ja ho nesmiem 
sjesť. (Též:) Já som pán, ja som 
kráľ, a vy psi mlčte, pod kameň si 
zuby vstrčte. (Ŕíká jeden pri hfe 
>o nemých.*) 

8. Pŕání detinská z lidu. 

(Jako dodatky ku včtší sbírce v >Sbor- 

níku Matice slovenskej* I. str. 165 

až 212.) 

1. Vánoční. 

Radostná novina, prišla k vám rodina 
pekne zavinšovať, s dačím obdaro- 
vať, s grošom lebo s dvoma; a ak 
ich nemáte, ani sa netrápte. (V Bre- 
zne.) 
H5 A ja malý žiačik spievam ako vtáčik, 
spievam veselé, ako anjele; graj- 
ciarik mi dajte, s Bohom ostávajte! 
Dobrý deň vám! Ak' sa mátc.^^ či ste 
zdraví? čo deláte? Ja som zdravá, 
polazujem, ^) toto vám ja oznamujem, 
že je dnešnieho dňa (piatok), narodze- 
nia Krista sviatok, jenž sa narodil 
v Betléme, o tom aj my dietky 
vieme. Čo chodím po tomto snahu, 
a tvrdo si robím dráhu; viete že je 
veľká zima, len ma tak kašeľ na- 
dýma. Až ma na prázdno pustíte, 
čo sa stane uvidíte, lebo hneď k vám 



pošlem draka, medzi ovce vlkolaka ; 
nepriazni ka medzi husi^ tak vám ich 
všetky vydusí. 2) (Novohrad.) 

Novoroční. 

Vinšujem vám v tomto novém roce, 
aby ste mali plné ruce, sena, slamy 
aj peňazí, za hodinu aj sto razí; 
kone, voly, bodaj boly! kury, husi, 
mastné kusy, aj moriaky; sem čí- 
tajte na dlaň turáky. (V Brezne.) 

Vinšujem šťaslivý nový rok, aby vám 
dal veci (více?) ročký dočekať, hoj- 
nejší, pokojnejší ; trávy, zelia, u chyži 
veselia, na húné (humne?) úrodu, na 
dvore príplodu, od Boha lásku, od 
suseda priazeň, abyste chodili po- 
medzi stozočky (stohy?) ako jasný 
mesiačik pomedzi hviezdičky. Do 
vašej ďalšej priazni a lásky sa od- 
porúčajúc. (Zemplín, Kladzany.) 

Na „fašiangy.** (Masopustní.) 

Fašange (y) fašange, fašangové časy ; 
jedni pijú, druhí jedia za stolom kl- 
básy. A my chlapci neboráci nemáme 
čo jesti ; musíme sa z dom* do domu 
po dedine pliesti. 

Pri Velikonočním ,, šibaní.** ^) 

Šiby, ryby, mastné ryby, dávaj vajcia iso 
do korbáča (snad do >korbelca,« 
nebo » korbáč* z= č. karabáč), a keď 
nie, daj kus koláča. (Nove Mesto 
nad Váhom.) 



') *Polazovať< značí v Novohrade »po vinšování* choditi. V Liptove »časitovať,* 
CO nčkter^í odvozují od xľásť, účasť* darúv; jiní od *sťastitovať^ - štčstí pŕáti. 

^) Jako zde, tak i pri mnohých jiných lidových skladbách tohoto druhu jest f>atrno, 
že jadra dnu náležejícího sotva se dotknou a zabočí do triviálností. 

3) Mládenci ve Velikonoční pondélek »kúpu« panenky, a tyto v úterek »šibú« 
mládenec. 



Digitized by 



Google 



^^Mff^ ^^^O/uJín^ - 




XX. Význam hlasum zvíŕat (aneb i neživotných vôci) 

pridávaný. 



Kohút kykyríka : Gazda korheľ ! (Jiný 
kohout na to:) A gazdiná väčší! 

Kura: Kod — kod — kod — kod- 
kodák, snesiem vajce ako klát (aneb :) 
štvoro vajec za turák, jedno predám, 
jedno sjem, kohútovi nepoviem. (Též:) 
Kodko — kodko — kodkodák, tri 
vajíčka za turák atd. 

H ú s a t a : Malé sme, pekné sme ! (aneb :) 
aké sme my pekné, čačané, pekné 
čačané! Staré husi: I my sme 
také boly :, : H u s á r (gunár) : Dávno 
to bolo ! :, : 

Hus: Ta, ta, ta, do kňazovho žita! 
Hú sa t á: Keby sme si boly vrece 
vzaly ! :, : (Když je vyhánčjí ze žita:) 
Jaj beda, prebeda, už nám vrece 
netreba! (Aneb když se mlatec ce- 
pami na né zaženc:) Už nám viac 
netreba ! 

Moriak: Udri, udri, udri! Morka: 
A keby to teba tak tak tak tak 
tak! 

Morka (za rána): Drevo pílim, pílim, 
pílim, a vy ešte spíte, spíte, spíte; 
kakafuj, kakafuj, kakafuj ! 

Holub: Var mukú, var mukú ! (Vlastné : 
var múku. »Múka« slove v Liptove 
a jinde každodenní jídlo pracovné 



tŕídy, to jest mouka ve vrelé vode 
na ŕídko zavarená a mlékem, mastí 
aneb i bryndzou omasténá. Hustá 
mouční kaše slove »kuraša, fučka.«) 
(Když domáci pryč odešli, tedy je zví- 
ŕata takto vyvolávala:) Kohút: 
Kedy prídu ? : , : H u s á r : O týždeň ! :, : 
Teliatko: (prenikavé, z hluboka) : l) 
Ach beda mne! 

Lastovička (zbouzí lidí) : Tri bily, 
štyri bily, ja som vstala, postieľku 
si postlala, a ty ešte spíš ! či sa ne- 
hanbíš .> — Štyri bily, daj tú kašu 
na misu! — Menšiemu menšie, väč- 
šiemu väčšie, a kto nechceš, vytri, 
vytri a vyhoď na mráz! — Čo ro- 
bíte?:,: Vŕtame, vŕtame. Nevŕtaj, 
rozštiepiš ! — Už som nanosila, na- 
vozila, a tu není nikde ništ ! odišla 
som, plné komory, plné stodoly, a 
keď som sa navrátila, nenašla som 
ništ. (To na pŕ. v krajomluvé preš- 
purské; bežnejší a v spis. sloven- 
čine >niČ.<) 

Vrabec (po sebrání úrody) : Gazda 
som, gazda som ! (aneb :) Gazda sto, 
gazda sto (totiž zrn. V zime již 
v nedostatku tíše :) tšš — tšš ! (Tak- 
též bera ze stodoly zrno kričí:) Ništ, 
ništ! (Žencúm privoláva:) Žan, žan. 



*) Vlastné všudy pri téchto napodobnéních šetň* se zvláštního pi'ízvuku a zpéva- 
vých ohybu, které nemožno naznačiti. 



Digitized by 



Google 



284 



XX. Význam hlasum zvíŕat (a j.) pridávaný. 



žal! (Když sedlák mláti, tehdy jej 

vychvaluje:) Gazda, gazda! (Avšak 

v Času pŕednoví posmívá se mu.) 

Všivák, všivák, nemá nič! 
Slávik: Stoj stoj stoj stoj, volaco ti 

poviem : stoj :,::,: čapica ti horí ! 
Prepelica: Podspodok, podspodok ! 

— Pod^e žať, pod\e žať! — Pod 

polom, pod polom! 
Straka: Či (čí) to koň, či to koň.^ 

(kôň. Straka vydáva rozličné hlasy; 

tu se rozumí ten tenší.) Vrana: 

Náš! náš! 
Strnádka: Zle zle zle zle bez detí, 

keď narastie, uletí! 
15 S ý k o r k a (z jará) : Pohonič, hotuj bič ! 

Či či trn, či či trn, činčarara! 
Škovránok (z jará): Idiete, idiete 

(idete) von! (Opétuje se. V lété, 

když slunce páli :) Pečiete, pečiete ! 
Zajac (ve smrtelné úzkosti volá na 

knéze:) kňaz! kňaz! (Viz II. 84.) 



S vr čo k (cvrček): trp! trp! (Viz VIII. 
185.) 

Žaba (první) : Čo ste varily > (druhá :) 
hrach ! (tretí :) hrach ! (čtvrtá :) hrach ! 
(Sbor:) To ja rada rada rada, i ja 
rada rada rada! 

Komár: Môj môj môj psí — í ! 

Zvon (veliký): Pán Boh! Pán Boh! 
(Bohatému:) Pán bou (bol), pán bou! 
(Druhý zvon :) Mau, mau ! (mal ! Tretí 
zvon :) Mau pole, role, kone mau ! 
(Vesnické zvony bohatému:) Šarláty, 
kmenty! (Chudobnému:) Trhan, škl- 
tan!« 

Mlyn (když mele pro pŕátele): Po- 
maly, pomaly! (Když má mnoho 
mletí:) Každému, každému! 

Šlajfiarov brús: Bŕŕ, bŕŕ, čača je, 
aký že bol, taký je ! (nuž). 

Hrach (když se v hrnci varí a jest 
ho málo :) Nemôžem ťa dohoniť ! (Je-li 
hustý :) Ta sa ďalej ! ta sa ďalej ! 



Digitized by 



Google 



XXL Neznámeho významu prísloví, porekadla a úsloví. 



Prísloví. 

Čo mrť, to tr£. T. 

Oči na koláči, ruky na čutorcc, škoda, 

že sú Vanoce. T. 
Skorej lek, než jed. T. 
Taký chlap, jakový tovaryš. T. 

Porekadla a úsloví. 

5 Ani chuti ani šmahy. T. (Snad o jídle.) 
Besného ihrá. T. 
Cudzú roliu žneš. T. (Snad tolik, co : 

cizí vec si privlastňuješ.) 
Kalendár robiť. T. 



Kde sa vlci obúvajú. 

Ono vitaj tebe! lo 

Osla na most dohnať. T. (Snad pfe- 

Istíti koho.) 
Pčsok z kamenca krásť. T. 
S lopárom ^) idé. T. 
Už buják do hája odisol. T. (Snad 

konec svády.) 

Už détiä zomrelo. T. lo 

Už sú naložený káry. T. 
Ven z hniezda vystreť krídla. T. 
Zomre ve svej koži. T. (Snad tolik co : 

nie nevezme sebou.) 
Zvonec i kuklu nosiť. T. 



') »Lopár« dic T. ^ kos, vál. V Lijjtovc značí »lopár« okrouhié prkence s ruko- 
jctí, na nčmž sc v kuchyni slanina, zelenina aj. krájí. Slovníček k Trnkové shírce 
pripojený obsahuje asi 190 >Slov Moravanom i Cechom ncubyčejných.* 



Digitized by 



Google 



ZKRACENINY. 



Adalb. =z Adalberg (viz Pfedmluva). 
Adalb. D. zz Adalbergovy Doplnky, 
č. zr česky. 
Dobš. zz Dobšinský. 
Gem. =: gemerská stolice, krátce Gemer. 

m. zz mužské. 
Mor. zz moravsko-slovenská krajomluva. 
maď. =z maďarsky. 

Nitr. =: nitranská stolice, krátce Nitra. 
Novohr. iz: novohradská stolice, krátce Novohrad. 
O. :z= Obzor (časopis moravský) ročník XII. 
odst. =: odstavec, 
pi. HZ plurál. 

Pr. iz: prešporská stolice. 
Pŕ. = Prísloví. 
Pof . zz Porekadla. 
Rkp. SI. Polil, iz: Rukopis z XVI. století, z časop. ^Slovenské Pohľady* r. 1894. 
slov. zz slovensky, 
sr. srovn. zz srovnej. 

Šár. TU šarišská krajomluva ; stolice, krátce Šariš. 
Šuj. zz: Šujanský (viz Pŕedmluva). 
T. =: Trnka (viz Pŕedmluva). 
Trcnč. m trenčanská stolice, krátce Trenčín. 

Úsl. == Úsloví. 
VI. SI. — Vlastiveda Slczská I. 
z Boš. dol. zz z Bošácké doliny, 
ž. :z: ženské. 

(Jiná zkrácení viz na prvních stranách Ukazatelc.) 



Digitized by 



Google 



Slovníček 



obsahující výhradné slovenská, ancb formou a významem od českých lišící se slova, 

v knize této uvedená. , 



Arenda — najem, pacht. 

Baba z kozuba — srovn. babka, Ofcnloch- 

stôpscl. *) 
babí pes — viz XV. 17. pozn. 
babriť sa — špiniti se. 
bača — správce salašc (viz salaš). 
bágny — zažívací ústroje pfcžívavcu. 
bahor — loukoť. 
bajúzy — kníry. 
baleš, bialeš (Nitr.) — koláč, 
bandurky (Šár.) — zemáky. 
banovať za kým, — litovati; žcleti, že se 

stalo, 
bárby! — óby! (maď. bár), 
barnavý — brunátný. 
barz — velmi. 

bárs — ačprávč, tŕebas (maď. bár), 
batoh (Šár.) — bič; (obyčejne znamená 

Bundel). 
belasý — modrý, 
belčov — kolčbka, kolíska, (maď. bolcsô, 

CO ale nezdá se býti púvodnč maď., nebo 

bôlcs - moudrý). 
beťah — viz XVI. 38. pozn. 
býk, byko, býčik — tele bulík (ježto čcs. 

býk slovensky slove bujak). 
bilo, žrď — bidlo, žerď. 
bitúnok, bijáreň — Schlachtbank. 
blazneť sa — viz šaleť sa. 
blen, belian — blín. 
bocian, bohdal — čáp. 
bočka — béčka, 
bodaj! — Buh dej! 
bodajvršky — Icdavrsky. 
bodor — žertovný název vola. 



bohovať — bohy zlofečiti. 
bohovitý — náruživé místo boží. 
bochnička — malý chlebíček, 
bojko — bázlivec. 
bôrg — úvčr. 

borgovať — na úver dáti, bráti. 
bosorka — bozkorka, čarodejnice, 
bosrman — viz ogrman. 
božekať — v bolesti na Boha volati. 
brav — vyrezaný kanec, 
breza — bŕíza. 
bryndza — mazavý sýr. 
budár — záchod. 

budzogáň, bodzigán — kyj bodáky opa- 
tf^ený. 

bujak — býk. 

buľo — viz IX. 568; jablko (v detinské 

reči), 
bunda — objemný, po paty sáhající, ko- 

žešinou podšitý, aneb i cele z kožešiny 

zhotovený odev. 
búzy — viz bajúzy. 

Cehla, tehla — cihla. 

ccngať — cinkati. 

césar (Mor. slov.) — císaf. 

cežký (Šár.), ťažký — težký. 

ciacha — znamení zvíŕetníka ; známka bar- 

víŕská a j. 
cifra — ozdoba, 
cigo-ligo — nadávka Iháŕi. 
ciha — viz XV. 65. 
címer — štít vývesní, 
cintýr, cintorín — viz cmiter. 
clivo — smutno, pusto, 
cmar, cmer — podmáslí. 



♦) Kdeby nedorozumení povstati mohlo, tam pŕidán jest nemecký pfeklad. 



Digitized by 



Google 



288 



cmiter, cimitcr — hfbitov. 

čnieť sa, čnie sa mi — nuditi se. 

cnota — ctnost 

coky! — citoslovo odpíravé. 

cudzí — cizí. 

cundry — hadry ; nečisté ženské šaty, od- 
kud >ucundrať sa.« 

cvik — kázeň, ježto slovenské kázeň zna- 
mená chrámovní feč. 

Čap, čapy — stežeje. 

capnúť — udeiHti. 

čary — kouzlo ; smenná smlouva, zámena. 

čečinatý — jehlovitý. 

Čečinie, črčenie — jehliČí. 

čemer — viz XVI. 474. pozn. 

čihy! — čehy! 

čipícár — krajkáŕ. 

čipky — krajky. 

Čižma — bota, (bota značí v slov. nej- 

hrubší druh boty). 
čižmár — švec. 

čkor, ucholak — škvor, ucholez. 
črep — stŕep; lebka. 
Črviak — červík, 
čudovať sa na néco, komu — dívati se; 

obdivovati. 
čupeť — v úkrytu nehybné se držeti. 
čušať — ticho býti. 
čuť — slyšeti; Čouti. 

Dačo — néco. 

ďaď — viz deďo. 

dach — šindelový krov. 

darebák, daromník — lenivec, viz X. 603. 

daromnica — bczzáslužnošt ; lenivá ženská. 

daska, doska — prkno. 

dkteľ, getef — datel. 

dážď, gen. dažďa — dcšť. 

deďo — pradéd, ježto čes. ded slov. starý 

otec. 
dereš — drholec. 
dever, švagor — dever, švakr. 
dgať — pcháti, cinstopfen. 
diuk — jistá svinská nemoc, 
diviak — divoký vepŕ; divý ovcs. 
dlh — dluh. 
dĺžiť sa — dlužiti se. 
dnu — do vnitŕ. 
dobrôtky — po dobrcm. 
dohúdatf — neústupné housti, totiž žádati, 

vytýkati. 
dojedať do koho — zlostnými slovy kou- 

sati. 
dolípať na koho — dorážcti. 
dolomáň — dolaman. 
dopriať — dopŕáti. 

dorcjdiť sa (Gem.) — spoi'ádati .se (iron.). 
doska viz daska. 
dreť — dŕíti. 

drgnúť — prudce postrčiti. 
drychna (žertovné) — spánok, 
drmať — náruživé kým tŕásti. 
drobcc, droby — stŕeva. 
drúčik — droužck. 



drúk — drouh, Klotz; týč; nosidlo na 

džber a j. 
dudrať — reptati. 
dupČiť (posmešné) — tančiti. 
duť — váti, douti. 
dziňa, dyňa — dýné. 
dzobať — zobati. 
Dzuro, Juro — Jifí. 

Ebatta — viz XVI. 512. pozn. 

Fajčiť — kouHti z dýmky. 

fajka — dýmka. 

farba — barva. 

farbiť — barviti. 

fašiangy — masopust. 

fifľa — fiflena. 

figa — fík. 

fígef — figl, čtveráctví. 

figliar — Čtverák. 

filpas — opálka, totiž loubková aneb prou- 
téná pletenina, v jakové se prsť, mrva 
a j. nosí. 

flaky — viz drobce, droby. 

flaša — láhev, ježto »lagvica« — soudečku 
podobná, ale ploská nádoba drevená. 

fokoš (maď.) — Handbeil, aneb i hul s na- 
podobnenou kovovou sekerkou. 

forgó (maď) — perovka na klobouku. 

frajer — milenec, viz VII. 222. 

frajerka — milenka, viz VII. 222. 

frištikovať, fruštikovať — snídati. 

frištik, fruštik, raňajky — snídaní. 

fúzy — viz bajúzy. 

fúziská — veliké kníry. 

Gäjdovať — dudati. 
gamba — ret (srovn. huba), 
gäty — gate, Unterziehhosen. 
gävdžať — o tenkém husím hlasu, 
gazda — hospodár; domáci pán; dobrý 

spoŕitel. 
gazdiná — hospodyné. 
gazdovať — hospodáfiti; spoi'iti. 
glgať — polykati. 
golier — límec. 
gombík, gombička — knoflík. 
graca — krace. 
grg — krk. 
grgať — krkati. 
Grgolica — viz VI. 664. pozn. 
grib — hfib, boletus cdulius. 
grman, grmal — viz ogrman. 
grobianstvo — hrubiánství. 
gróf — hrabe, 
grúň — grun. 

Hába — šat; nábytek. 

habarka, trepárka, vrtievka — vrtička, 

(srovn. Gabare.) 
hádzať — házeti. 
hajdúch — úradní sluha, 
háky baky — špatné písmo, 
halaškovať — hýŕiti. 
halcjec (Sár.) viz X. 822. 
halušky — knedlíky sázcné i rezance. 



Digitized by 



Google 



289 



hamovať — zadržeti, hemmen. 

handár — had mi k. 

handra — hadr. 

haraburda — zmatečník. 

haraburdiť — zmatečné mluviti, konatl 

harmáles (posmešné) — dôkazy zemanství. 

harnek (Šár.) — hrneček. 

hasnovať — požitkovati. 

haštra — jedle. 

háväď — havéď, Gesindel. 

help, porisko — topúrko, Hackenstiel. 

herský — smelý, udatný. 

hiba, himä, iba — jen. 

hijó! — citoslovo pohánéjící kone. 

hláč — vranka, viz XV. 69. 

hľadať — hledati. 

hľadať — hledéti. 

hlib (Šár.) — chléb. 

hliva — druh hub. 

hlúpy, hlúpe jedlo — neomastené, aneb 

skoupé omastené jídlo. 
hnieždiť sa — nepokojné sedéti, ležeti. 
hnivač še (Šár.) — hnévati se. 
hnoj — hnúj. 

hoc, hoci, hocaj — viz choc atd. 
hodonka — zimnice, 
hoja! — citoslovo povzbuzující, rozvese- 

lující. 
holoplusk — holobrádek. 
homôlka tvarohová — srovn. mohyla, 
homrať — viz Šemrať. 
hora, pôjd — púda, podkroví, 
horiej — huŕ. 
horký — horký. 
Horniaky — horní kraje, 
horúčka — hlavnička. 
hoslo — heslo, 
hota! — hot! 

hôžka, holôžka, lohyňa — lohyné. 
hrable — hrábé. 
hrad, (kamenec) — ledovec. 
hŕba — hromada, 
hrdza, ardza — rez, ježto slovenské rez 

zzŕez; piliny, 
hriato — varená korálka, 
hriebať — živoŕiti. 
hrinta — kotrba. 
hrkeľ — dh'vko v nadústí pístaly. 
hrle — viz X. 918. 
hrmavica — hŕímavice. 
hrmený — hh'mavý (v kletbé). 
hrmcť — hh'mati. 

hromžať — hroziti jako hrom, reptati. 
huba — houba; huba. 
huj! buj! — citoslovo o rozpustilosti. 
hurhaj — hýrivý hluk. 
hurt — šramot. 

Chasoň (maď. haszon) — úžitok. 

chýr — povesť, Geriicht. 

chyrovať — zprávu, známost míti o čem. 

chystačka — chystaní. 

chlap — viz XI. 20. pozn. 

choc, choci, chocaj, choť, choťas — ačkoli. 

chotár — hranice, Grcnze; polní obvod. 

chrbát — hŕbet, záda. 

Ad. P. Záturecký, Slovenská prísloví. 



chriapa — chfípé. 

chudopaholský — chudoslužebnický. 

chvast — chvastavost. 

Iba — jen. 

ihla — jehla. 

ihra (detinské) — hra. 

ihrať sa — zahrá vati s kým, s Čím. 

iskra — jiskra. 

isť — jíti. 

išpán — pi'ední sluha panského statku; 

župan stoliční, 
íver, ivero — tŕíska. 

Jarmak, jarmok, jarmarok — výroční trh. 
jarok, jarček — potúček; pŕíkop. 
jasať sa, jagať sa — skvíti se. 
jaseň — jeseň; jeseň, Eschbaum. 
jasle — jesle (ovčí). 
jazomý — jezemí. 
jesť — jísti. 

Kabáč — tenké, Čeméjší pečivo. 

kačka — viz Štica. 

kadečo — ledaco ; néco špatného ; všeličo. 

kalatovať — viz halaškovať. 

kaleráb — kelrub. 

kapor — kapr. 

kapoš (maď. kapus), — vratný. 

kapriny — sliz v oku. 

kapsa — torba; tlumok (kapsa šatní slo- 
vensky > vrecko «). 

kapusta — hlávkové zelí. 

kapustnica — kyslá polévka (viz kapusta). 

kapustník — koláč plnčný kapustou (viz 
kapusta). 

kárať sa — kati se. 

kazár — správce káznice; prísny človek. 

kázeň — reč chrámovní. 

keby — kdyby. 

keď — když. 

kedy — kdy. 

kepeň — plášť. 

kyseľ — název jídla. 

kýška — kysele mléko. 

kišasonka (maď.) — slečna. 

kľag — syŕidlo. 

klampiar — klempíi^. 

kliať — láti, zloŕcčiti. 

kliatba — kletba. 

kliesniť — klestiti. 

klky, zrebe — kluky. 

klonka — z proutkú ŕídce upletený po- 
kryv na kuŕata s kvočkou. 

kľúč — klíč. 

kľučka — klika. 

kocka — kôstka. 

kochniar — kominár. 

koj (Gem.) — když. 

kôl — kul. 

kôľa, kôličie — rad kolu. 

koľaj — kolej, Geleise. 

kolíska — kolébka. 

kolomuta, galamuta — matcnice. 

konár — haluz. 

19 



Digitized by 



Google 



290 



kopov — lovecký pes. 

korba — sáné lepšího druhu. 

korbáč — karabáč. 

korheľ — pijak. 

koryto — necky, Backtrog. 

kostoš — stravník. 

kotál — kotel. 

kotkodákať — kdákatl 

kotný — nosný (tráchtig), o ovčích, kozách, 
psech, kočkách, zajících, avšak svine 
jest »prasná«, krava » teľná* kobyla 
»žrebná.« 

koža — kňže. 

krasta — chrasta. 

kŕč — kfeč; krč, Wurzelgrund. 

kŕdeľ — hejno domácich ptáku, také kŕdeľ 

ovec, sviň, koz, avšak >črieda< kráv, 

volu, koni. 
krhla — konev. 
krm — píce. 

krochmál (Kraftmehl) — škrob, 
kroz — víz VIL 373. pozn. 
kršliaČina — druh bodláku. 
krstenie — kŕtiny. 
krú — krev. 
kucapaca — rvačka. 
kukľa — okno ve stfeŠe. 
kuky — viz klky. 
kúpa — viz krhla. 
kúriť — topiti, heizen. 
kúrňava — metelice, 
kuvik — sýček. 

kviatok (Gem.) kvietok — kvítek. 
kvieťa — kvítí. 

Laba — psí, vlčí, medvédí atd. dravci 

noha. 
ľad — led. 

ladička, lada — truhlička. 
ľadník — ledník, vika. 
ľahký — lehký. 

ľahtikár, — lehkomyslník ; nepevné povahy, 
ľak — lek. 
lakošný — mlsný, 
lalija — lilie. 
ľan — len. 

ľapnúť — nedbalé sednouti. 
ľavý — levy. 

ľavica — levice (ježto lavica — lavice). 

lebo — nebo. 

ledabol — ledabyl. 

len — jen. 

len sisi — jen když. 

leš — než. 

liať — líti. 

liek — lék. 

lienka — linka, sluníčko. 

liepať sa — neopatrné lézti. 

lievč, lôvč — zákolník, jehož vrchní konec 

rebrinu vozu podpírá; krátky zákolník 

= »lônik.« 
lievik — trychtýi'. 
lyhať — Iháti. 
lyžica, lyžka — Ižicc. 
loházka — krupovka. 



lôn — delnický plat; den platu. 

lono — luno. 

lož — lež. 

ľúbiť — milovati; kochati. 

ľúbosť — láska pohlavní; líbost. 

luhár — Ihái^. 

luhať — viz lyhať. 

ľuľok — lilek. 

ľúty — lítý, zui^ivý. 

Macať — hmatati. 

máček — kocour; divoká kočka. 

mačka — kočka. 

mäd — med. 

mach — mech. 

maňušky, púzalky — koČiČky. 

Mara — Márie. 

mašuro (žertovné) — krmník. 

mať — míti. 

mátať — mátožiti, strašiti. 

mátoha — príšera. 

meča — merice. 

meriť sa — míŕiti se. 

merná — smír. 

metla — košté. 

miadzga, môdzga — míza. 

mincier — pŕezmen. 

mladucha — nevesta (ježto nevesta zz 

mladá žena; snacha, Schwiegertochter). 
mledzivo — první žluté mléko od kravy, 

ovce atd. 
modhkaťsa komu — plazivé, neustále prositi. 
modzog — mozek. 
móres (z lat. mos) — zdvoi'ilost. 
morka — krocan. 
motylica — motolice. 
motúz — motovouz, Sackband. 
mrcha (nesklonitelné) — špatný, 
mrchavý — zlostný, 
mrena — vousatá parma. 
mrváň — název pečiva, 
mučeň — mučedlník. 
múr — zeď. 
mura — múra. 
murár — zedník. 
múrať, murovať — zdĺti. 

Nácesta — nákvasa, Gährteig. 

načim — potŕebí. 

nadraguľa — rulík. 

naglgať sa (posmešné) — hojné se napíti 

(srovn. glgať). 
najmä — zvlášté. 
nakriatnuť koho k Čemu — úsilné na- 

mluviti. 
ňaňo — viz tato. 
naozajst (na ozaist, na isté) — vážne, 

skutečné, mit Ernst. 
napľuvat — naplivati. 
narárošiť sa — rozzlobiti se. 
nebohý — zemi^clý. 
neborák, neboráčik — ubožák. 
neborka — ubožka. 
neogabaný — neokrouchaný. 
nepárny — ungepaart. 
neskorý — zpozdilý. 



Digitized by 



Google 



291 



neskoro — pozde; zpozdile. 
netrebný — viz nezbačný. 
nezbačný — neobratný, 
nik, nikto — nikdo. 
nosa — nuše, batoh, 
nôž — nuž 

Obadať — čenichati, tušiti. 

obecunka (Šár.) — slib. 

obežerný večer — v ten den pred vánoČ- 

ním postem. 
oblička — ledvina, oblička, 
oblok — okno (vubec a ne bogenfôrmiges 

Fenster, j ako v néktcrých Slovnících). 
obnôžka — včelní kalhotky, Wachsmehl. 
odcupnúť (žertovné) — odpadnouti. 
odedza (v dčt. reči »tatáČ«) — plátenný 

obvoj, v kterém se nemluvné nosí; srovn. 

»odiecť* — odíti. 
ofrfrať — nevdéčné dávati. 
ogrman, grman, grmal — puchry, Pflau- 

mentasche, bachor, bachora, lupák, Šedák, 

kŕupák. (Tyto názvy české vzatý jsou 

z časop. »Vyšehrad« 1896 č. 35.) 
ohnivo — článek od ŕetézu. 
ohundrať — viz ofrfrať. 
ochoreť — onemocnéti. 
oknich, okrušok chleba — Brotschnitte. 
oldomáš (maď. áldomás) — litkup, Kauf- 

tnink. 
olišeť (Šár.) — olyseti. 
olovrant — svačina. 
omelo — pometlo. 
on diať — sloveso, jímž si vypomáha ten, 

komu nenapadá to pravé, 
opáčiť — ohmatati; navštíviti. 
opätok — podpatek. 
opátrať — viz opáčiť, 
opevadlo — zaneprázdnení, 
opýtať sa — optati, zeptati se. 
opleť — opleti; v obchodu oklamati. 
organ — varhany, 
organista — varhaník, 
ortuť — rtuť. 

osoh — úžitek: (zelinky na osoh -^ léčební). 
ošaľ — závrať (nemoc), 
ošinúť — udeŕiti. 
ošiveť (Šár.) — ošedivéti. 
oštara — nepŕíjemnost. 
oštrnok — viz drúk, papek, 
óvi! viz XVI. 46. pozn. 

Páčiť — popatŕiti. 

páčiť sa — líbiti se. 

pagáč — viz kabáč. 

pahorok — od zemč zvýšené místo pod 

okny, také »múrik« zvané, 
pajovať — rudy dobývati. 
palica — húl. 

papek — tenký, kyji podobný kul. 
parato — zlomek haluzi, 
parypa — krásny kúň. 
parobšit (Gem.) — parobčiti, mládenčiti. 



parom — perun. 

parsúm, parsún — podoba, výzor tvári. 

parta — jistá ozdoba hlavy u dívek. 

pasca — pásť. 

pästiť sa — pčstovati se, mit Jemanden 

zärtlich thun. 
patora — viz VIL 775. pozn. (ostatné viz 

i Slovníky české), 
patrontáš — Patronentasche , kulovnice, 

prašnice. 
pavúz, žrď — žerď. 
peČeňa — játra. 
pehavý — píhavý. 
perepúť — nadávka špatné rodine, 
perst (Šár.) — prst. 
pešky — jako pes. 
piatit — zadržovati, mírniti. 
pierka — pírka, das Waschen. 
pípať — pipec, viz VI. 270. 
pipasár (maď.) — trubka od dýmky. 
pysk — Schnauze. 

plagať,*) plekať — odchovati, pflegen. 
planý — Špatný, zlý, zadní, 
plášť — plást medu; dmovka, Rasenziegel. 
pľúca — plíce. 
pľuvať — plívati. 

pluzgier, pleskúr — pryskýŕ, puchýf. 
píž — rybka cyprinus gobio. 
počuť — slyšeti. 

počúvať — poslouchati; gehorchen. 
podarkúvať sa — lacino nabízeti ; nevdéč- 

níku darovati. 
podatý na koho — podoben komu. 
podiet, podiecť sa — díti se kam. 
poddymník — viz podplameník. 
podjedať — na koreňu pod zemí hlodati. 
podplamenník — tenouČké pečivo pod pla- 

menem z peci šlehajícím pečené, 
podplamenúch — viz podplamenník. 
pohár — sklenice, Trinkglas, kdežto Slov. 

>sklenica« — č. láhvička. 
poharkať sa — sváŕiti se. 
pohladok — pohladení, Streicheln. 
pohliadok — pohledéní. 
pokoruvať — smuteční šat nositi, smutek 

držeti. 
pokusa, pokúška — viz mátoha, 
poľahlina — polehlé obiľí. 
polazovať — viz XIX. 146. pozn. 
poľuvať — zvéŕ loviti. 
poludnie — poledne. 
pomora — zhouba. 
popivák — viz drúk, papek, 
popsuť sa — zkaziti se. 
porantať — dle Šumavského pcruntati 

— perunovým bleskem poraziti. 
porazený — mrtvicí ranený, 
poraziť — mrtvicí raniti. 
porisko — viz help. 
portieka — zboží, 
posotiť — postrčiti. 
pôst — púst. 
postav — súkno. 



*) 



•Teľa pľagať<=: odchovati je mlékem bez pripustení k matcc. 



19* 



Digitized by 



Google 



292 



postniheň, postruhník, posúch, posúšik, 
osúch — postružeň. 

pošinuť — víz poraziť. 

pošpintať sa — pošpiniti se. 

poťapiť sa (posmešné) — poštéstiti se. 

potláčka — pospas. 

povoli — znenáhla. 

povraz — provaz. 

požičať, pojčať — pujčiti. 

pôžička — pujčka. 

pramier — pranéŕ. 

prasa — mladé prase pred kŕmením. 

prašina — prašivina. 

pravotiť sa — právovati se. 

prehajdákať — promrhati. 

prejsť — projíti. 

premarhat — promrhati. 

prepajovať (srovn. pajovať) — promrhati. 

presmriadzať sa — smrad t. j nepŕíjemnost 
pŕemáváním činiti. 

preštvalý — vychytralý. 

pretekať sa — pŕedstíhati koho. 

preteky, pretiečky — predstihy. 

preučit sa (iron.) — mnohým učením 
v spúsobnosti klesati (o starých femesl- 
nícíchl 

prevážať sa — pŕestéhovati se s nákladem 
vozovým; na čluné pŕes reku. 

prevláčať sa — místo daremné méniti. 

previevať sa — provétrovati se. 

pŕhľava — žahavka, urtica minor. 

priadka — pŕádka. 

priať — pŕáti. 

pridojiť dieťa — dítéti prs k požívaní dáti. 

priečny — sporný. 

prieloh — príloh, úhor. 

prijesť sa — o jídle, které se častým po- 
žívaním znechutí. 

prikmotriť sa — potutelné se p?ibh'žiti. 

prikonať sa — o tom, co se Častým ko- 
naním znechutí, na pŕ. »tá práca sa mi 
už prikonala;* s namáhaním se kam 
dostaviti, na pi'. pH uvítaní hosté: »kde 
že si sa sem prikonaI?» 

prikvitnúť — nenadále se dostaviti. 

príma, prijma — príjmy. 

prisadit — k chovu ponechati. 

prisniť sa, snívať sa, prisnilo, snívalo sa 
mi to — snil sem o tom. 

prístupky — viz Vil. 317. 

priš — prišlec (v opovržlivém smyslu). 

prpať (detinské) — píti. 

prú — prv, di'íve. 

prvnôstíca, prvôstka — na pŕ. krava s prv- 
ním plodem. 

puclík — štipce, tratiknot. 

puza, maňa — útla ph'mluva ke kočce. 

Radostník — Freudenkuchen. 

radovka — viz VIL 315. 

rahynka (Šár.) rajnica — rendlík. 

rajka — kurva. 

rákoš, vlastné Rákoš — pole u PeŠťbu- 
dína, na kterém se nékdy krajinská rada 
držela, odkud >rákoš« znamená v prí- 
sloví radu, jinak i hluk. 



ramár, lamiar — nabiják, kančík. 

randy — had ry. 

ranostaj Ček — hranostaj. Hermelín. 

rarášok — báječná osobnost. 

raz — krát; jedenkrát 

raž, rež — žito; víz II. 395. pozn. 

ražeň — rožeň. 

repiČie — repík, rostlina, jejížto suché se- 

mení na šaty lipne, 
revať — ŕváti. 
riad — náradí; nástroje, 
riadiť — ŕíditi; poŕádati; Čistiti. 
ryČať — ryčeti. 
rýf — loket (míra). 
riňa — ryha, žlab. 
rysavý — o vícbarevných zvíratech. 
rozdrapovať sa — proti sile aneb slušnosti 

se namáhati. 
rozopra — rozepŕe. 
rozpajedený — silné rozhnevaný. 
rozpaprČiť sa — viz pŕedešlé. 
rozprávať — vypravovati; ohrád rušiti. 
roztlapiť sa — na zem se prostfítí. 
runo — rouno. 
ruvaČka — rvačka. 

Sálaš — bouda, obyčejné v hore valachum 

(viz valach) obydlím sloužící. 
sapúň — mydlo, 
sára — holínka, Stiefelrôhre. 
sasa! — citoslovo pH pohánéní volu. 
sardzečko (Šár.) — srdéčko. 
sečeň velký — leden. 
seČeň malý — únor. 
semä — símé. 
semenec — viz XI. 377. 
siať — síti. 
sieť — síté. 

skácať, skákať — skákati. 
skerky pi. — výstupek, pŕestupek. 
sklár a sklenár — rozdíl viz XVI. 207. 

pozn. 
sklenica — láhev. 
skorý — včasný, 
slepäčky — slepmo. 
slnečnica — oparky, Sonnenstich. 
smäd — žízeň, 
smädný — žíznivý. 
smere (Šár) — smrť. 

smeť — néco nečistého na pŕ. v nápoji, 
smeti — smetí, výmetky. 
smida, smidka — boční odkrojek chleba, 
smrčina, svrčina — smrk, (slov. smrek — 

čes. modnn). 

sňah, sneh — sníh. 

somár — osel. 

somleť sa — semlítí se. 

sotona — zlá ženská (srovn. satan, Šuj.) 

spica — špice u kola. 

srok — v smyslu srokovati se s kým. 

sťa — jako. 

staboh — stonásobne božství. 

statý — stalý, geschehen. 

statočný — poctivý. 

statok — dobytek, Vieh. 

stien, tieň, tôňa — stín. 



Digitized by 



Google 



293 



stisk — tlačenice. 

stlaČka — slama dávaná v zime do obuvi. 

stleť — znenáhla shoŕeti. 

stĺp — sloup. 

stonci pi. — kteŕí stonají. 

strapec — cár; strapec hroznu. 

strcať — strkati. 

strecha — doskový krov, viz XI. 418. 
pozn. 

strepať — neladné smíchati. 

striga — čarodejnice. 

stridží — čarodejný. 

striehnuť — sth'ci. 

stryná — strýcova žena. 

studeno — huspenina. 

stulipyŠťok — název rostliny. 

stvora — ženská (užíva se jen pri podi- 
vení, politování a j.). 

súkať — notné píti; soukati. 

súra — tíseň. 

svák, sváko — tetin manžel. 

svetlonos — bludička. 

svíb — (nejaký pták.^ Šuj.). 

sviňa — prase, Schwein. 

svojský — k rodine, spolku patŕící. 

svokra — svekruše. 

Šafeľ — škopek. 

šaleť sa — smyslem se pominouti. 

Šarapata — Verwirrung. 

šarkan, drak (maď. sárkány) — drak. 

sediac (Šár.) — sedlati. 

šefraník — pôvodné prodavač šafránu, 

teďpodomovní obchodník s rozličnostmi, 

Kastenträger. 
Šechtár — dojačka, Melkkiibel. 
šemrať — reptati. 

Šialený — na rozumu pomätený; silený. 
Šianať, Šanovať — šetriti, schonen. 
Šibeň — šibenice (šibeň mase. — šibenec). 
šivačka — šiječka, šicí polštáŕ. 
škára — skuíina, puklina. 
Škrečať — skŕekati, schreien. 
Škriatok — skŕítek. 
škriepiť sa — hádati se. 
Škuľavý — šilhavý. 
škúliť — šilhati. 
škutina, Štekutina — štČtina. 
škvárnik — skupec. 
šmárava, Šmáravica — metelice, 
šmikeň — kováreň. 
špatný — mrzký. 
Štica — kštice. 
Štipka — štipec, 
stok, súsek — sousek. 
štrbavý — štérbavý. 
šuga mága — viz II. 396. 
šupka, snopok — došek. 
šuška, šúlok — šiška, Baumzapfen. 
Švábka — zemák. 

Táner, tanier — tahT. 

tanistra — torba. 

ťapša — plotna na pečení koláču. 

tárať sa — toulati se, herumschweifen. 

ťarbák — neobratný. 



tatko, tato — tata. 

tátoš — báječný kuň v báchorkách. 

ťažoba — mdloba telesná (sr. čes. úsloví 

»je mu nanič*), 
temian — kostelní kadidlo, 
tielce — tílko. 
tiesk — ohŕeblo. 
toTko — tolik. 
tôňa, tieň — stín. 

toniť sa (žertovné k pi'ástce) — točiti se. 
topor — široČina, Breitbeil. 
totka — tetka, 
tovar — zboží, Waare (slov. zbožie — 

čes. obilí), 
trapy pi. — útrapa, 
trestať — tŕeštéti (o zvuku), 
triezvy — stŕízvý. 
tŕňa, tmie — tŕní. 
tŕpka — stŕemcha. 
tuliby! — viz XVI. 25. pozn. 
turák — 1% krejc. (srovn. poltura). 
turičný — svätodušní, 
tvárka — výzor tvái'i. 
tvrdošín — zatvrzelec. 
tvrdza — tíseň. 

Učlovečiť sa — človécký skutek učiniti, 

slitovati se, obdarovati, (viz XIII. 50. 

pozn.). 
udoleť koho, čo — premoci, srovn. odo- 

lati. 
úgorka, uhorka — okurka. 
uháňať — páditi; uháňať sa — hádati se. 
újesť — nástraha, Lockspeise. 
ujsť — ujíti. 

ukŕčať sa — krčiti se (o držení tela), 
upýskaný — ušpinéný, srovn. čes. pýskati, 

besudeln. 
uporajiť — promrhati. 
úradník — správce statku (v reči lidu). 
úrečivý (povérečné) — viz XVIII. 12. 
uriecť — viz XVIU. 20. 
úryh — dávení. 

útok — útek, Eintrag im Gewebe. 
uzeradlo (Mor. Slov.) — zrcadlo. 
úžera — lichva; skrblosť. 

Vada r=. vada, sváda. 

vajda — cikánský rychtáf. 

valach — pastýf ovec. 

valaška — valašská lehká sekerka; vala- 
chova žena. 

válov — žlab, koryto pro dobytek. 

var — várka piva. 

vardať — živoHti. 

vari — snad; zdaliž. 

varovkyňa, varovka — chuva. 

väzy — vaz. 

včilejší — nynéjší. 

vekovať — na veky trvati. 

veľa — mnoho. 

vev (Šár.) — ve. 

vezky — vezmo, na voze. 

vybačovať — povinnou váhu syra vydati 
(viz bača); obrazné: povinnosti své do- 
statí. 



Digitized by 



Google 



294 



vycibriť sa — vycvičiti se. 

vyctiť sa — na vzájem se vyplísniti. 

vydaj — vdaj. 

výdanok, výdavok — výdej. 

vydať sa — vdáti se. 

viecha — vích, véník. 

vietiť — očima kroutiti; uvažovati. 

vietor — vítr. 

výhovorka — výmluva. 

vyhrmeť — nevinné trpéti. 

vychrákať — vychrkati. 

vychrámať sa — konečné se pozdraviti. 

vychviliť sa — vyjasniti se (o počasí). 

vykapať — vyhynouti. 

vykapsovať — vyplísniti. 

výFah — mlaď spolu vylíhnutá. 

vylogať — nepoŕádné vypiti. 

vynáčiť — vystrašiti. 

vyništeť — vyniČeti, v nie obrácenu býti. 

vinovatý — vinný. 

vyobracať — vyplísniti, ph'sné s kým za- 

kročiti. 
vypercholiť sa — nesnadné cíle dosáh- 

nouti. 
vypsiť sa (žertovné) — vycvičiti se. 
vyradovať — viz vybačovať. 
visalka, viselnice pi. — šibenice, 
vystanoviť — podlažným (povinným) pŕed- 

métem se vykázati ; jej vystaviti. 
vystrábiť sa — vyléčiti se. 
vyškierať sa — s vyčerením zubu smáti se. 
vyškudený, vyškudlý — hrubé slovo místo 

vychudlý. 
vytrhať sa — po mnohém mračnu vyjas- 
niti se. 
vytrieliť — hloupý kousek provésti ; hloupé 

slovo pronésti. 
vyvŕšiť sa — vymstíti se. 
vyz bíjať — oloupiti, berauben. 
vyzrubiť — vyplísniti. 
vládať čo — dostatečné silným býti k čemu ; 

času míti. 
vmestit sa — vméstnati se. 
vohľač — Brautbeschauer. 
vohľady — Brautbeschau. 
volaco — néco. 
voš — veš. 

vošky — svrblivka noh. 
votchý — vetchý. 
vrava — mluva, reč. 
vraveť — mluviti. 
vrece — mech, Sack. 
vrecko — kapsa od šatu; zmenšené od 

» vrece. € 
vŕŠiť sa — viz vyvŕšiť sa. 
vrška — z proutku shotovený prístroj na 

lovení ryb. 
vrtký — rezký, šibký, hbitý. 
vržená nemoc, vrženina — nemoc, jejíž 

následkem po smrti život zčcrná. 
vŠahdajší — vezdejší, (všahdy, vždy, vše 

— vždycky). 
vták — pták. 

Zabŕdnuť — zabrednouti. 
zabudnúť — zapomenouti. 



zábudok — zabudka. 
začierať — nádobu k Čerpaní pohŕížiti. 
zadrapovať sa — príčinu k svádé hledati. 
zádrenie, záhrednie, záňadrie — místo za 

ňádry upotrebené jako kapsa, 
zadrhnúť sa — zadusiti se; obrazné — 

nešťastným se učiniti. 
záhatie — prekážka, (hať Damm). 
zajačienec — zaječí výkal, (tak i »kravie- 

nec, psienec, kuracienec, Človečienec«). 
zajesť — nepŕátelství. 
zájsť (zaisť) sa — bez dcchu a povedomí 

zustati. 
zakosíliť sa — zardousiti se (kosílka — 

oko, lečka); obrazné viz »zadrhnúť sa.< 
zaliečať sa komu — zamilované mluviti. 
zaľúbený — zamilovaný, 
zamrknúť — soumrakem postiženu býti. 
zanášať sa — podobati se. 
zaperený (obrazné) — majetný, 
záprek — prekážka, 
zarevať — zaŕváti. 
zarobiť — vydélati, erwerben. 
zárobok — výdélek. 
zástava — prápor, (čes. zástava — slov. 

záloh), 
zašanovať — pŕišetfiti. 
zašemotiť — zmateČné, nesrozumitelné 

mluviti. 
zať — zeť. 
zaucho — políček. 
zavádzať — prítomností svou pŕekážeti, 

vaditi. 
zavýjať — výti. 
zažmúriť — zamhouŕiti. 
zbožie — obilí, 
zbrydiť sa — zhnusiti se. 
zcigániť — selhati. 
zdnuky — vnitŕné. 
zdrap — cár. 
zdrúzgať — rozth'skati. 
zdury pi. — vzdory, 
zdužneť — zmocnéti. 
zelie, kapusta — hlávkové zelí. 
zez (Šár.) — z, ze. 

zgromnúť — hrubé slovo místo zemfíti. 

zhíbej — zhloubí. 

zimomravý — zimomŕivý. 

zimomriavky — zimomrazky. 

zisť sa na néco — býti k čemu dobré. 

zkapať, zmiznúť — ztratití se, zmiznouti ; 

zahynouti. 
zkľaveť — na ruce ochrnouti. 
na zlomgrgy — na zlomkrk, 
zmok — zmek, zmok, báječný tvor. 
zmraščený, zmraštený, zmŕštený — zvra- 

sklý. 
zmriavknuť — srovn. mravcati. 
zmŕštiť sa — zvraštiti se. 
znakovitý — znamenaný, signatus. 
znosiť koho — vyplísniti, vynadáti. 
zogoľ, hrvoľ — vole; srovn. hrbol. 
zolvica, zolva (Trenč.) žolvica (Orava) — 

bratrova manželka, čes. zastaralé zelva. 
zopsúť sa — zepsití se. 



Digitized by 



Google 



295 



zpak ruky — opačným smérem ruky. 

zprdkavet sa — zaprtiti se. 

zprpliť — rýchle svíieti se. 

zrádnik, zradca, zrádkyňa, chytlian, chytli- 
anka, nedobrá, vred — padoucí ne- 
moc. 

zrak — báječná osobnost; zrak. 

zrakovský — viz zrak. 

zunovať nečo — pŕesycenu býti, nuditi 
se. 

zúverený — zúviŕelý. 

zvonka, zvonky, zvonku — zevnitŕné. 



Žať — žíti, ernten. 

želiar — podruh. 

želuď — žalud. 

žíbatko — housátko. 

žíhFava — kopŕiva, urtica major* 

živý oheň, švábeľ, šváb — síra. 

žič, žiť — žluč. 

žmurkať — mhourati. 

žrď — žerď. 

žrebec — hŕebec, Hengstfiillen. 

žrebný — shŕebný. 

žriebä, hača, kobyšťa — hŕíbé. 



Digitized by 



Google 



ukazatel;) 



Abrhámova lúka, XVI 413 

Abrhámovi morl^ pásť, VI 680 

od Adama začiať, V 262 

Adamove deti smeti, XII 1 

v Adamových šatoch, XIII 168 

Adamovo rebro, VI 72 

Adam zostal, najl. dostal, VII 459 

Agáta na sneh bohatá, XIV 140 

ach jaj, len ty daj ! X 1025 

ak bude, dobre, ak nie, nie, IX 42 

akého chceš, t máš, IV 608 

aký išiel, takú našiel, VII 275 

aký je, t. je, nebije, VII 463 

akí sme, t. sme, naši sme, VIII 88 

aký že si tlelý, X 547 

akosi bolo, bude, IX 68 

ako tam, tak i tu, X 135 

bez >ale« nikto nenie, XII 646 

Alžbeta — plno sviatkov, XIV 95 

amen je už tomu, XII 489 

amíku spraviť, VIII 1274 

ancikrist keď príde, XV 348 

Angličan vyhúta, XVII 22 

ani mak, a j. XV 298 

ani na piaď, XV 357 

ani nevytrezvieva, VI 345 

ani otcovi to nie, XVI 382 

ani po smrti s ním, II 325 

ani sadlo, ani padlo, V 687 

anjelikov spievať čul, VI 513 

anjeli nie sme, XII 36 

anjel s rožky, VIII 685 

anjel v parte, VII 498 

anjel z doln. neba, II 300 

Anna, chladno z rána, XIV 61 

od Annáša do Kaifáša, VIII 948 



po Anne klobúk sa nahne, XIV 60 

apatéka bodaj kuchyňou, XVI 539 

apatéka drahá kuchyňa, XI 73 

apoštolia horší a. pán B. VIII 880 

apríl, máj (jaký), XIV 12 

v apr. máji, júni prší (na co), XIV 

aprílová chvila, XIV 11 

arak more! XI 36 

arak Šándor! IV 629 

arendy sú randy, XI 539 

aštadrina, krátka perina, XVI 508 

Baba čarila, XII 413 

baba hádala, XIV 177 

baba ho kúpala, XIII 185 

baba kde, tam lada, VII 155 

baba klebiet nenechá, V 412 

baba kvítek — angel — čort, VII 497 

baba meča bezodná, VII 510 

baba od čerta horšia, VII 152 

baba rada sa vydá (kdy), VII 278 

baba rondzi, Čort blondzi, VII 526 

baba sa bojí, nie hámrníci, XVI 92 

baba narobila klopoty, XI 476 

bába skáče, IV 213 

baba stará bosku rada, VII 279 

baba st. ťa pozdravuje, XVI 272 

baba s voza, XIII 216 

ku babce narodzený, X 47 

babe, čert u never, VII 157 

babe rec, už je všade, V 413 

babe starej i hrable, VII 280 

babe st. oči vyklať, XVI 230 

z baby dzivka nebudze, VII 156 

babie leto, XIV 68—9 

baby robia vojnu, VII 159 



13 



♦) a. mako, aký, a j.=za jiná, BzzBôh, bod. zz bodaj, bož.zzboží, či. =i Človek, 
dob.zz dobrý, chud. zz chudobný, kaž.zz každý, lep. zz lepší, naj v. zz najväčší, nešť.zz: ne- 
šťastie, radš. — radšej, sedí. =z sedliak, tzztak, taký, všet. zz všetko a jiná snadno po- 
chopitelná zkrácení. 



Digitized by 



Google 



297 



od baby sa odžehnať, VII 158 

babka a groš, X 610 

babka k babce, X 609, 611 

báb mnoho dieťa zmámi, VIII 857 

babriť sa s m'm nehodno, XVI 312 

babského srdca, IV 241 

babské reči, V 47 

bača od Rym. Soboty, X 56'* 

bača zrelý na šibeň, XI 157 

za bačkorom čižma, IX 141 

bačovi súdny deň (jak). XII 342 

bachratý a. sud, (a j.) VI 48 

bachr. a. za šesták odkorek, VI 48 

bajúzom mrdnúť, IV 155 

bál sa, najl. prešiel, XII 328 

bál sa. neubál sa, XII 244 

baňa mu nepostačí, X 794 

i baňa sa preberie, X 612 

baniek nastavať, XVI 180 

baník blázon, XI 111 

bankovkami dach kryť, X 276 

banoval by bol zomrelý, XIV 180 

banovať a panovať, VIII 161 

banovať a. krava za zvoncom, IV 367 

barana biČom šibať, XIII 264 

barana strižú (kdy), VIII 1194 

baranovi nie 4 rohy, XVI 360 

baranovi rohy neťažké, XIII 206 

baran, rohy mu chybia, III 243 

baran sa zabil, XVI 204 

Barbora, sane do dvora, XIV 112 

barón Hnida, X 347 

po Bartoléme hady, XIV 77 

barva, X V odst. 7 

basy s gajdami, XVI 340 

basorka morka, XVI 509 

báťa, škoda kráťa, XI 267 

báťa, tažké pohnul, X 551 

batoh plný pabrať, XVI 177 

báť sa a. chytaný, IV 214 

báť sa a. lansk. snehu, XVI 372 

báť sa len mátohy, IV 201 

báť sa, že prevraví v ňom, VIII 1111 

bázlivý a. zajac, IV 214 

bázlivost, I V odst. 9 

baží, až oko vyskočí, IV 78 

Beckovský zámok, VIII 666 

beda, koho Futujú, VIII 571 

beda toho bic, s kym žic, VII 553 

beda tvojej koži, XVI 407 409 

bedlivému právo, VIII 1209 

behajú a. ryby (a j.), XV 145—6 

u behúňa mrcha huňa, XI 576 

belasé a. nebo, XV 172 

beľmo s očí strhnúť, III 194 

Beňovo oko, VIII 756 

bere, čo vidí, X 1221 

bere, kde nepoložil, X 1221 

bere sa, dere sa, XIII 103 

bere veselo, smutne vracia, X 1082 

ber svoje, daj moje, VIII 1058 

berú len, kde jest, VIII 1110 

besného ihrá, XXI 6 

beseduje Še, jak Še spravuje, V 501 

Beta Bete, po svete, V 414 

na beťaha vynsť, IV 225 



beťahy ťa trhaly, XVI, 520 

Beta smeti smetá, V 415 

bezdetnosti VII odst. 7 b 

bezstarostnosti IV odst. ó 

bežal, akoby ho hnal, XV 1 

bežal a. pes bez chvosta, XV 1 

bežal a. s nasol. zadkom, XV 1 

beží, nenaháňaj ho, X 441 

Bibliu nie hneď celú, V 312 

bez biča pohoniča nič, VIII 913 

bič, čo sa hrach mláti, XV 261 

bič nie na dobr. koňa, X 439 

bičom pošepnúť, XVI 185 

bič z h .. na neupletieš, IX 563 

bydlo, čo na ňom vidno, X 290 

bieda b. ruku podáva, XII 107 

bieda b. nájde, XII 107 

bieda b. poráža, XII 546 

bieda človeka sjedá, X 137 

bieda dohoní, ty ju, XII 109 

bieda hlúposti suseda, X 93 

bieda ho morí, X 291 

bieda ho prikvačila, X 241 

bieda ho priškrela X 291 

bieda ide, otvor vráta, X 291 

bieda jedna, tak či tak, XII 319 

bieda je; ešte len bude, XII 547 

bieda 1 kde, tam 2., XII 110 

bieda majster, IX 591 

1 bieda nič, ak nie 10, XII 110 

bieda oblokom a dvermi, X 136 

bieda psotu naháňa, XII 107 

bieda rozum láme, IX 592 

bieda s ním spáva, X 291 

bieda s psotou sa sišla, VII 442 

bieda učí koly kresať, X 402 

bieda veľ. pomoc blízka, IX 103 

bieda všet. naučí, IX 593 

bieda za biedou, XII 107 

z biedy do nevôle, XII 321 

biedy — jedy, X 95 

od biedy koža visí na ňom, X 291 

biedy nepozbudeš, X 140 

z biedy pohoršenia, X 96 

biedna hlava, i rozum, X 138, XII 108 

biedneho nik nezná, VII 856 

biedny a. tôňa, VI 512 

biedu kúpiš, i ostane X 139 

biedu, psotu treť, X 291 

biedu s pleca na plece, X 291 

biela a. kvet, VI 112 

biela húska dobre sedí, VII 624 

biele a. mlieko (a j.) XV 173 

biele? b. čierne? č. V 684 

biele dieťa a. húsatko, VI 112 

na biele pazderie psi, VII 201 

biele pľúca — vdovec, VI 162 

biele z čiern. robiť, V 213 

v bielom čier. hľadať, IV 435 

z biezy nie húžev, VIII 1101 

bije ho, až kosti láme, XVI 163 

bijú, aby bolelo, II 168 

bijú sa 2. 3.— mu osoh, VIII 1220 

býka kúpiť, VI 381 

bili koho, zas ho budú, XII 12.") 

bylina kaž. od Hosp. I 17 



Digitized by 



Google 



298 



bylina sa nedarmo trasie, V 508 

akoby bilom bil, XVI 161 

bystrý a. jašter (a j.) VI 32 

Bystu bohu! (a j.) XVI 31 

Bystu Dade! XVI 31 

biť či jesť skôr? VIII 1250 

bitého nebij, VIII 122 

bitý viac a. chlebom sýty, VII 823 

bitica na dvoje stojí, XI 187 

bitkou smrdeť, XVI 407 

biť nie, ale brániť sa, VIII 6 

bytom a sýtom u neho, X 1032 

biť sa v čelo, III 195 

bývalo to, i bude, XII 533 

býva na vyhnanci (a j.) XV 359 

blahoslav, a. v nebi, XII 80 

z blata do kaluže (a j.) XII 320 

do blata nôh repu siať, XIII 187 

z blata sa vytiahnuť, XII 347 

v blate byť (a j.) XII 493 

a. v blate pováľaný, XIII 190 

blato a zlato, XII 508 

blatom hádzať (po kom), V 466 

s blatom sa paprať, VIII 444 

na blato nie moc daždk, IX 214 

od blázna blázn. reč, III 74, V 9 

z blázna len blázon, III 75—6 

za blázna mať (koho), VIII 622 686 

blázna mlčaním odbav, III 56 

od blázna nemúdra reč, V 10 

blázna nie na vajcia, III 68 

blázna niet a. flaša prázdna, XVI 630 

na blázna reč odpoveď, V 41 

blázna znať po smiechu, IV 326 

blázni dva, III 62 

blázni sa za ňou, VII 244 

blázniť ľahko bez rozumu, III 64 

blázniť sa chce, musí mať rozum, IX 266 

blázniť sa nekázal B. IX 267 

bláznivý a. vietor, III 221 

bláznivý košút, III 221 

s bláznom ani B. III 70 

s bláznom nevykonáš, III 72 

s bláznom pokoj, III 71 

bláznovi drevený groš, III 57 

bláznovi po rozume čo? III 116—19 

bláznov nechaj, III 69 

bláznov nesejú, III 58 

bláznov všade, III 59 60 

blázon dáva, múdry bere, VIII 594 

blázon ja, či ty? III 221 

blázon 1 urobí sto, III 63 

blázon kaž. má za bi. III 61 

blázon sa rehoce, IV 329 

blázon sa vždy smeje, IV 328 

blázon ty, nie ja, XVI 309 

blázon tomu verí, V 48 

blázon z bi. sa smeje, IV 327 

blázon 1 z nás, ja nie, III 221 

Blažkovi za čapicu dlž. IV 221 

blčí a. suchá haštra, IV 448 

bledý a. smrť, stena (a j.) VI 511 

blesk, XIV C odst 3 

blcha je tu, (a j.) XII 483 

blcha nacecaná, X 901 

blchy doň naskáču. XII 3 



blchy honiť, XVI 191 

blchy kŕmiť, X 614 

blchy má kaž. pes, XII 3 

bĺch nemá, len ony jeho, XII 274 

blýska sa kríž. krážom, XIV 214 

blysk mám, za mnou sa! VII 257 

bližn. uctiť, sebe krivdiť, VIII 305 

blška neztratí sa, Vil 559 

bobok na cedilku, XII 442 

bobo po boba, VIII 974 

bociane a žaby, X 493 

bociane — dážď, XIV 149 

Bočena ho kopla (a j.) XII 421 

bočí a. čert od kríža (a j.) IV 246 

bodaj ho B. pobil (a j.), XVI 528 

bodaj ho pokrčilo! XVI 529 

bodaj ho porantalo! XVI 510 

bod. ma nebol poznal! XII 351 

bod. mu vzal B. najmilšie! VIII 1248 

bod. nemal viac a. ukradnul! X 1196 

bod. sme sa nemerili! VIII 89 

bod. som bol cigáňom ! (a j.) XVI 65 — 6 

bod. ste sa chovaly! XI 514 

bez B. ani prez prah noha, II 32 

Boha nech nevidím! XVI 67 

boháč a svinka, VII 826 

boháč boh. zastane, X 113 

boháči lakomci, X 850 

Boha či má pri sebe! VIII 1252 

B. či sa nebojí! VIII 1251 

i boháč má 2 dier. do nosa, X 53 

z Boha čo nenie, II 39 

boháč skupáň, X 851 

boháč vyhrá, X 117 

i boháč zchudobnie, X 54 

bez B. darmo chrániť sa, 1 15 

pre B. dá, u B. má, X 995 

od B. dôstojnosť, I 28 

Boha chváli a. zná, III 9 

B. ak ho rád, a. ja, XVI 306 

z B. kto si, ratuj, VIII 123 

B. a. dá, tak bude. I 2 

B. a. prikázal, II 78, VIII 1251 

od B. máme, Čo máme, I 13 

u B. máš, čo v mene b. dáš, X 991 

u B. milosť, VIII 1187 

u B. milosti nad vedom. Člov. I 71 

Boha milujúci súžený, 11 47 

na B nemyslí, II 305 

B. neobchádzaj, II 59 

B. neoklameš, I 79 

B. nepremôžeš. I 21 

bez B. nič, I 3 

bez B. nič dobrého, II 33 

bez B. niet zmoha, II 44 

od B. počiatok — poriadok, II 69 73 

u B. pomoc, I 24 

B. sa báť, ľudí stydiť, II 54 

B. sa boj, II 35, V 318 

B. sa bojíci pevný, II 52 

B. sa nebojí, II 305 

B. sa nespustí — neopustený, II 53 

B. sa spustiť, II 305 

na B. s kyjom, I 16 

na B. spolieha — nezahanbený, 11 50 

od B. súdeno, I 18 



Digitized by 



Google 



299 



od B. šťastie, I 29 

bohatému dobre v teple, X 3 

bohat. ľahko ide, X 1 

bohat. netreba rozum, X 2 

bohat. nikdy dosť, X 38 

bohatý chudob. žere, X 852 

bohatý chud. jie (kdy), X 675 

bohatý je Pán Boh, X 51 

bohatý keď skupuje, X 39 

bohatým byť nekaždému, X 40 

bohatým dary, X 1006 

s bohatým sa nesúď, VIII 1182 

bohatý — pes rohatý, VIII 1026 

bohatý — pyšný, IV 478 

za B. tohoto to nebude, XV 351 

bohatstvo cudzie, X 71 

bohat. do času, X 227 

boh. závisť, chud. nenávisť, VIII 573 

bohatší — mocnejší. VIII 1106 

od B. vdkčne prijmi, II 57 

na B. volať, II 45, XVI 486 

od B. všetko, I 40 

B. vzývaj a rob, II 36 

B. za nohy, čerta za rohy, VIII 500 537, 

XII 172 
bez B. žiť, II 46 
B. blízky v núdzi, I 57 
B. borguje, nedaruje, I 95 
B. čo činí, dobré, I 52 
B. čo dňa dá, X 337 
B. čo chce, čert nevie, I 50 
B. čo požehná, dobré, XI 329 
B. dá chleba, I 42 
B. jednému dal 2.-mu sľúbil, X 37 
B. dal — vzal, I 30 
B. dal zuby, dá chleba, I 62 
B. dáva, akí sme, I 75 
B. dobrých tresce (k čemu), II 346 
B. dobrý, ľudia zlí, I 96 
B. dohoní, I 81 

B. dopustí, motyka spustí, XII 525 
B. ho prividel, XII 242 
B. ho v matrike nemá, XV 368 
B. chce, musí byť, I 22 
B. i čert zná svojich, II 62 
B. jak mne, tak ja, II 79 
B. kára za figliara, I 99 
B. keď nechce, darmo, I 19 
B. koho chráni, I 60 
B. koho miluje, I 61 
B. komu, tomu svätí, VIII 1125 
B. kravičku i trávičku, I 66 
B. lekár, I 67 
B. lepší a. proroci, I 64 
B. má viac a. rozdal, I 69 
B. mi svedok, XVI 67 
B. mu otec, ľahko do neba, VIII 1124 
B. mu pomáha, čert tiská, XII 81 
B. mu tak, a. on mne, VIII 73 
B. nad nami, I 5 
B. na dobré obráti, I 41 
B. najstar. hospodár, XI 324 
B. naloží, odloží, I 46 
B. nám volakoho nesie, XVI 582 
B. na pomoci zbožnému, II 30 
B. na srdce, či. na tvár, I 92 



B. na veky, I 39 

B. nedal, svet nedočiní, I 14 

B. nech ma požehná, XVI 67 

B. nech mu platí, VIII 1257 

ak B. neochráni, I 33 

B. neopustí, I 43 48, II 61 

B. neplatí kaž. sobotu, I 101 

B. neťahá za vlasy, IX 316 

B. nezná dedk, vnuka, I 90 

B. nie dlžen, I 82 

B. nie náhlivý, I 97 

s B. kto začína, II 72 

s B. kupčiť dobre, XI 327 

s B. práca sa odpláca, II 76 

pred B. rovní, I 105 

Bohom sa dokladám, XVI 67 

Bohom súdeno neminie, I 27 

s B. veci dobre idú, II 71 

pod B. všetci. I 37 

s B. všetko, II 68 

s B. začínať, dokonať, II 70 74 75 

s B. dobre, s čertom nie zle, VIII 202 

s B. žartovať, I 93 

bohoval až strach, V 679 

bohovi Čo, nie volovi, VIII 1112 

a. Bohovi Kuba, t. B. K-vi, I 76 

bohov (kolik) v tvojej materi! XVI 575 

B. pečie oplatky, I 83 

B. platí (jak), II 163 

B. pomáha dobrým, II 40 

B. pomáha, kde či. nemáha, I 56 

B. pomôže, iný nie, I 1 49 

B. požehnal to pre každ. X 1257 

B. pred či. mocou, vekom, I 6 

B. raní i hojí, I 47 

B. rozdáva i nehodným, X 34 — 5 

B. sa nedá posmievať, I 84 

B. sa nemýli, I 102 

B. s nami, kto proti? I 59 

B. spojil, ČI. nerozlúč, VII 465 499 

od bphsveta to tak (a j.) XII 535, XV 

345 
B. starý žije, I 55 
B. s tým, kto s ním, II 60 
B. súdi ako nájde, I 94 
B. súdi bez žaloby, I 85 
B. súdi dľa ducha, I 100 
B. súdi tajné, I 89 
B. šelmy tresce (k čemu), I 346 
B. ťa vyslyší, nie svet, II 77 
B. tebe a. ty bližn. I 78 
B. ten, čo bol, I 68 
B. tresce dom pre dvor, I 106 
B. tresce i žehná, I 44 
B. tresce pozde, tým tažšie, I 91 
Bohu čo, to B., svetu, čo sv. VIII 1064 
Bohu darmo neslúžime, VIII 65 
Bohu do remesla miešať sa, I 65 
Bohu do ruky dať, XI 431 
Bohu dušu, mne peniaze! XVI 717 
Bohu i ľudu milé, II 110 
Bohu kto slúži, II 48 
Bohu ku cti, ľudom na posmech, III 160, 

XVI 644 
o Bohu lehkomyslné vety I odst. 4 
Bohu my, B. nám, I 77 



Digitized by 



Google 



300 



Bohu mluviť — Činiť, I 7 

B. umočil, osuší, I 63 

Bohu neujdeš, I 88 

Bohu neverný i ľuďom, II 49 

proti B. nie nemohu, I 32 

Bohu nič nemožného, I 35 

Bohu nie, ani ľudu, svetu II 305, X S< 

Bohu sa neskryješ, I 103 — 4 

Bohu sa protiviť, I 8 

o Bohu sprostý, II 134 

Bohu sviecu, čertu hlaveň, VIII 207 

B. utiahne (komu), X 844 

Bohu živému prisahať, XVI 87 

B. vie, čo robí, I 54 74 

B. vie, čo treba, I 45 

B. vidí, kto šidí, I 87 

B. vidí moje svedomie, XVI 67 

B. vidí pravdu, krivdu, I 86 

B. vysoko, I 80 98, VIII 1157 1164 

B. vládne (čím), I 9 25 

B. volky, čert spolky, VIII 355 

B. všetkým nevyhovie, VIII 476 

B. zasvieti (čím) IX 96 

B. zlé netrpí, I 107 

B. z neho chason vezme, XVI 479 

B. žehná zrno, čert tŕňa, XI 325 

bez boja niet víťazstva, IX 66—7 

bojí sa, Fahko ho strašiť, IV 206 

bojí sa, nič nestojí (a j.) IX 44 

bojí sa o prach pod prahom, X 935 

bojí sa toho (jako čeho), IV 214 

bojí sa vlastnej tône, IV 214 

bojí sa, zle obstojí, IV 199 

bojí sa, že ho zajac sjie, IV 214 

bojíš sa Čoho, to príde, XII 177 

bojkovi prdom zvonia, IV 200 

»boj sa« lep. a. »neboj sa,« IX 188 

s boka na bok od bolesti, VI 513 

boky namastiť, XVI 175 

boky podopreť, VII 596 VIII 625 

na 1 bok ľahnúť, 2hým sa prikryť, VI 462 

bolesť bolesťou zaháňať, IX 479 

bolesť dob. čo dá pojesť, X 460 

bolesť kde, tam ruka, VIII 48 

i bolesť má radosť, IX 130 

bolesť mlčať nedá, V 174 

a. bolesť taká masť, IX 478 

bolí kde, tam bolí, XII 117 

bolí, o tom hovorí, V 175 

v boli v dobrej vôli, IX 140 

bolo, ale neviem kedy, XV 336 

bolo všeho, až huj buj! XVI 604 

bolo, už sa minulo, XII 601—2 

bôrg zomrel, X 1040 

bosých za turák koľko? XVI 277 

bosí sú tu, ticho! V 330 

bosorky keď lietajú, XVI 470 

bosrmany, tam i slivky, IX 105 

po božej vôli bude, I 26 

božekal od rána do več. XII 243 

božekanie ohňa nezaleje, IX 33 

Bože postraš, nezatrať, I 70 

Bože, sme všetci tvoji? VIII 1107 

božia bázeň múdrost, II 31 

božia milosť, ľud. zlosť, I 72 

boží dar sa pováľal, X 553 



brech dobrý má, XV 8o 

bremeno, ktoré pomáha, - 

breše a. pes, V 199 

breše, kto luže, V 190 

brezen ore, duben odpočív. 

bryndze dali, choď inde, VI 

britva nie, inému i motyka, 

britva tupá a. sekera, XV 2(>. 

britva zlatá, XI 129 

brká mu vypršaly, X 334 

brky mu opadly, XII 283 

brnkať popod nos, VIII 623 

z brucha ide sila, VI 219 

do brucha nik nevidí, X 615 

z brucha vytlelo, VI 259 

brucho a. výsvpok, VI 49 

brucho a rúcho, X 616—618 620 

na brucho daj pozor! VI 217 

brucho — hlucho, VI 210 

brucho k patr. kosti, VI 80 

brucho lačné nezbačné, VI 215 

na brucho lahnuť radšej (než — ) 

399 
bruchom cítiť, VI 408 
bruchom krčiť, X 293 
brucho myslí: zuby u čerta! VI 259 



Digitized by 



Google 



301 



s bruchom plným postiť, X 21 

s bruchom sa pomeriť, VI 259 

bruchom stískať, VI 269 

brucho nahnať, VI 408 

brucho na chrbát vylezlo, VI 259 

brucho najlepšie hodiny, VI 211 218 

brucho na rozum, hlava na vši, X 569 

brucho plné, hlava prázdna, VI 214 

brucho plné uČí sa hlucho, VI 215 

brucho prázdne i kapsa, X 293 

brucho prázdne tažká noša, VI 212 

o brucho sa len stará, VI 408 

Bruchovský a Zubovský, VI 265 

bruško a. kotného vrabca, VI 49 

Bubenka: dobrá pálenka, VI 334 

na buben odratý sľubuje, 11 203 

s bubnom na vrabce (a j.) V 298, IX 

572 
bubnuj, vzals sa na to, VIII 936 
na bubon uderiť, V 332 
poza bučky chodiť, X 1224 
budár zámkom robiť, V 689 
bude, čo má byť, XII 504 
budúce veci v bož. moci, I 10 
Búh I 

Buh požehná, kelo sce, XI 328 
búcha 2 na 3, V 690 
búcha od duba k dubu, V 690 
búcha z neho a. z dela, VI 567 
buch kam, tam tresk, V 694 
buchnúť sa do človeka, IV 528 
buch sem, buch tam, III 285 
bujaka za rohy nie, VIII 197 
bujakovi na chrbát padá, II 147 
bujak už do hája, XXI 14 
bujný a. kôň, XV 229 
od buka do buka robiť, III 316 
búrka ich nasekala, XV 301 
búrka (kdy býva), XIV 215 
búzy a. u mreny, VI 150 
bzdi tomu bez nosa, VI 568 

Capa odreť, Hl 286, IX 213 

capa zabiť, XII 414 

cap sa zabil, X 896 

cap záhradník, VIII 957 972 

cedulami fajku zapaľoval, X 816 

celú noc na nohách, VI 457 

cena aká, šatka t. XI 203 

cena do vrecka nejde, XI 204—5 

ceny nemá, čo není, XII 609 

cengajú, budú zvoniť, IX 104 

cepy do ruky! III 130 

cepy už na kline, XVI 121 

céry — rodinu, synov — cudzinu, VII 

857 
césar 
cesta 
cesta 
cesta 
cestu 
cesta 
cesta 
cesta 
cesta 



aký, písar t. VIII 887 
a chodník, IX 350—52 
(jaká), XIII 224 
— dušu vytriasť, XIII 225 
nájdeš, pýtaj sa, V 381 
na konci jazyka, V 380 
na zlomgrgy, XIII 225 
prosrednia najlep. IX 481 
sa nájde všetkému, IX 480 



cesta 1. ti hore, 2. dolu, XVI 324 

cesta zarúbaná, XII 498 

po ceste akej kto, IX 246 

v ceste čo je, nech ide, IX 69 

na ceste dolu gágorom, VI 353 

cestovaní, XJII odst. 4 

cestou svojou choď, IX 70 

cestu meria, VI 370 

cestu psovi ukázať nevie, XIII 232 

cestu zarúbať, VIII 845 

cic kozy kozina! XVI 122 

cifra, plachta, zástava, XVI 292 

cigáňa bieleho boj sa, V 184 

od Cigáňa horší, X 944 

z Cigáňa ikry (?) by sjel, VI 262 

Cigáň a kováč, III 101 

Cigáňa pod pec, ten na p. VIII 468 

cigáň a zlodej, V 178 

Cigáň Cigáňa nájde, II 228 

Cigáň cigáni, XVII 41 

Cigánča sa nebojí iskier, IV 18 

cigáni, za ním sa práši, V 200 

Cigáni ho nešli na kole, XVI 2 

ak cigáni, pomáham mu, V 525 

Cigáni klince kujú, VI 260 

Cigánik sa utrhnul, VI 569 

cigáni, hory sa zelenaly, V 200 

Cigáni mu zuby kuvali! XVI 540—1 

Cigáň i na šibeň zvykne, XVII 38 

cigániť chcel (jak znáti?) XVI 239 

Cigáni v bruchu hrajú, VI 260 

Cigánka a lastovička, XVII 40 

Cigáň kráľ otca obesil, VIII 1184 

Cigáň na čo je, XVII 42 

Cigáň na zuby odkazuje, VI 260 

Cig. nezahude, čo bude, XII 501 

cigáň od kosti, V 200 

cigáňom nebuď, V 94 

Cigáňovi dieťa kolísať, X 941 

cigáňovi pravdu neveria, V 181 

cigáň, pamäť dobrá, V 183 

cigáň pravdu povie (kdy), V 179 

Cigáň sa mu zavesil, V 200 

Cigáň sa nebojí zimy, XIV 221 

Cigáň sa teší dažd\i. XIV 188 

Cigáň si halušky necení, X 829 

cigánska košeľa, VIII 497 

cigánska viera, XVII 39 

cigánske dieťa, VII 672 

cigánsky foršpont, XVI 412 

cigánsky plač a smiech, IV 335 349 

bez cigánstva to nenie? XVI 253 

Cigáň svoj. koňa chváli, VIII 26 

Cigáň: >už nie bez dreva!* IX 269 

ciho, bliho! XVI 310 

címer obnoviť, XIII 132 

cíti sa, nech sa vtĺpi, V 142 

citu dojmy, X V odst. 12 

clivo mu je; čnie sa mu, XVI 107 

cmar na rýfy, X 938 

cnosť a protivník, VIII 136 

cnosť a závisť, II 89 

cnosť bez pobožnosti, II 42 

cnosť milá společnosť, II 87 

cnostný štastlivý, II 85 

cnosť platí vo večnosti (co), II 86 



Digitized by 



Google 



302 



cnosť sama sa chváli, II 88 

cnosť s chudobou, X 72 

cnota kde, nebude psota, X 74 

bez cti a. pes b. chvosta, IV 275 

ctia ťa, v čom ťa vidia, XIII 128 

cti sám nemá, iného nectí, VIII 323 

ctíš druhého, chvála ti, VIII 322 

cudnost a necudnosty VII, odst. 3. b 

do cudzej kapusty, VII 608 

z cudzej kože krájať, X 858 

na cudz. koži bubnovať, X 859 

v cudz. nádeji hrach, IX 392 

na cudz. Škode sa učiť, IX 619 

z cudz. škody sa neraduj, IX 620 

cudz. brázdy vyžínať, X 1222 

z cudz. dávať ľahko, X 857 

do cudz. hrnca nos, VIII 411 

z cudz. koňa i do bariny, VIII 1230 

do cudz. maku, VII 308 

z cudz. nešťastia neteš sa, VIII 125 

z cudz. nezbohatneš, X 860 

cudzieho poslúchať, VII 796 

do cudz. sa nemiešaj, VIII 391 

z cudz. štedrý, X 861 

cudzie misky vylizuje, VI 415 

cudzie nežiadaj, VIII 1059 

cudzie pod horou vidí, VIII 382 

cudzie prahy otíkať, X 321 

cudzie pšeno obháňať, VIII 381 

cudzie ruky — múky, VIII 949 

cudzie rúry, V 541 

cudzie za pánom kričí, VIII 1193 

cudz. žiada, svoje tratí, X 855—6 

za cudzí chrbát sa kryť, VIII 742 

cudzí je cudzí, VII 831 

cudz. rukami hady brať, VIII 461 

cudz. obrúskom ústa, VIII 1000 

cudzím sa chlúbiť, IV 564 

za cudzím sa sháňať, X 625 

v cudzine 10 ráz zomreť, VI 646 

na cudz. brázdu vyháňať, X 1222 

cudz. robotu nechytaj, VIII 379 

pri cudzom stole, VIII 1001 

cukor s lopatou jesť, VIII 1006 

cukor tlčený (na čem), XVI 216 

cváľa a. kôň bez puta, XV 2 

cvik cviku uhýba, XII 586 

Čaká a. B. dobrú dušu, IV 118 

čaká a. Dóra na jelito, IV 80 

čaká a. kaňa na dážď, IV 80 

čaká a. pavúk na muchu, IV 80 

čaká a. sokol na poddymník, IV 80 

čaká ho a. Boha, IV 80 

čaká ho a. božie smilovanie, IV 80 

čaká ho a. Židia mesiáša, IV 80 

čakaj a. Šulej na mlieko, XVI 136 

čakaj dla druhého na seba, XII 180 

čakanka, mlčanka, IX 147 

čaká ťa čo, nevieš, XII 196 

čané, ale požičané, X 1078 

čapy mu spadly, V 351 

capnúť po pysku, XVI 164 

čas {kdyyj od ktcrého času, jak d/ouho, X F", 

odst 19 
na čas dať, za 2 pomôcť, VIII 98 



Časy boly, minúly sa XII 580 

čas ide, akoby šibal, XIV 293 

Časy horšie sa prebudly, XII 576 

Časy iné i spevy, XII 593 

časy sa menia, XII 588 

čas i tvoja hodina príde, IX 83 

časy zlé, XII, odst Q 

čas jasný, XIV, odst C. 1 

čas je drahý, uteká, IX 422 

čas jej je s poľa bežať, VII 393 

Čas každý má svoj čas, XII 596 

Čas kým je, rob, IX 428 

čas konám, IX, odst. 9 

Čas mámiť, X 561 

čas má, že ušiel, XII 330 

Čas minul, nevedeť ako, XIV 294 

čas nenastaví, čo nepanovalo, XII 591 

časom sa všetko minie, XII 589 

za časom všetko príde, IX 85, XII 597 

čas platí, č. tratí, XI 208 

čas príde, keď nás nebude, VI 600 

Čas príhodný kto má, IX 425 

Čas prináša, čo nie rozum, XII 592 

čas prísť, č. odísť, XVI 609 

čas sa ti mine (Čím), X 432 

čas sa vyčkať musí, IX 76 

na čas sa vybralo, XIV 185 

Čas svoj má kaž. vec, IX 423 

čas ťa naučí, IX 422 

časti tela, j ej ich zertovné názvy, VI, odst. 9 

čas tratí (kdo), IX 424 

čas, trpel, ruže nesie, IX 74 — 5 

bez času nič, IX 73 

dFa Času sa spravuj, IX 427 

času užij a. hus klasu, IX 429 

čas všetko ukáže, XII 590 

čas všetko zahojí, IX 77 

čas zpomôže, keď iné nie, IX 80 

čas ztratený sa nevráti, IX 431 

Čekáni dlouhé, X VI 9 

čeľadi nedá postávať (kdo), XI 550 

čeľad priťahuj, VIII 929 

čeliadka živá, VII 787 

čelom múr neprebiješ, IX 482 

čelom nebo dosahovať, IV 527 

čelom smŕštiť, IV 422 

čemer pretreť, XVI 474 

pod čepcom mať, VI 371 

od čepčeka začiať, V 262 

v Čepčeku sa narodiť, XII 92 

pod čepiec bez svatby, VII 650 

čepiec jej je na bok, VI 371 

černie sa zďaleka, XV 174 

čerstvý a. krava na ľade, VI 516 

Čerstvý a. ryba, VI 34 

čert //, odst 6 

z čerta apoštol, II 182 

i čerta by sožral, VI 434 

od čerta čo, ide do č. X 866 

čerta darmo umývať, II 185 

čert a diabol, II 286 297 

čerta do kostola vodiť, II 188 

od čerta dušu, X 871—2 

od čerta horší, II 307 

čerta (jedného) vyhnať, II 187, XVI 478 

čerta jemu, tebe dvoch, XVI 127 



Digitized by 



Google 



303 



čerta keď B. tresce, II 149 

čerta maľovať, IX 189 

čerta má, nie peniaze, X 356 

čerta má v nose, III 234 

čerta na grg zavesiť, VIII 789 

čerta neobrátiš, II 183 

čerta nepopudzuj, VIII 198 

do čerta nepovedal (ani), VII 572 

u Čerta niet sv. vody, II 189 

na čerta podatý, VI 113 

čerta poslať v dariech, XV 301 

čerta sa nebojí, IV 190 

čerta sjesť, XVI 311 

čerta vykutrať, III 337 

z čerta vrchovec, II 307 

čerta zchytiť, VII 592 

čert by sa obesil (kdy), X 862 

čert čerta nájde, II 229 

čert dal jesť a nie piť, VI 237 

čert dal, diabol držal, II 230 

čert diablu po vôli, II 228, V 108 

čert ho bol dlžen, II 307 

čert ho durknul, XVI 510 

čert ho najal, III 287 

Čert ho neprevedie, VIII 722 

čert ho preletel, II 307 

čert ho rád, II 307 

čert ho v pazúroch má, II 307 

čert ho vzal. Čo si neprial, VIII 43 

čert ho ztratil s koča, II 307 

čert hriech sladí, II 115 

čerti čoby lietali, XVI 383 595 

čerti ho spýskali, III 287 

čerti ho ta donesli, XVI 301 

čerti ho vyhnali, II 307 

čert ich ber, z páru dvoch, XVI 311 

v čerty isť, XVI 311 

čerti jazorní, XVI 301 

čerti mu dušu pražili! XVI 542 

čerti mu podstlali, X 1180 

čerti mu pomáhajú, II 307 

čerti nosia neproseného, VIII 313 

čert jeden a. druhý, II 286 

čert je chudob. duše nemá, X 68 

čert kde dobrú noc dáva, VIII 850, XV 

366 
čert, keď nie iné, zasmradí, V 432 
čert keď ochorel a ozdravel, II 184 
čert keď umre, bude dobre, XII 555 
čert komu kmotor, VIII 435 
Čert krivý s reťazou, II 307 
čert má káplonku (kde), II 121 
čert matku zabil (proč), V 109 
čert mu kázal, III 287 
čert mu nabil do hlavy, IV 151 
čert mu nechytí, VIII 722 
čert mu ruku postrčil, XII 538 
čert mu sadol na nos, IV 412 
čert mu sedí na jazyku, XII 245 
čert mu šepce, VIII 722, XVI 301 
čert mu z oka kuká, II 307 
čert na čerte čo bude, XVI 383 
čert na 1 hŕbu se . . X 42 
čert nájde výhovorku, V 109 
čert na milosť sa nedá, II 186 
Čert na ňom vápno hasí, XII 245 



čert nebude dobrým, II 190 

čert nemôže, pošle babu, VII 154 

čert nespí, anjel hľadí, VII 198 

čert nespí, povzbudí, II 116 

čert nevie (co), VII 172 

Čert nevymyslí, čo Žena, VII 170 

čert nie tak čierny, VIII 135 

s čertom buď dobrý, VIII 201 

s čertom čo zgazdovano, X 865 

s čertom kaž. za dobré, IV 361 

s Čertom orechy nehryz, VIII 436 

čertom páchne, II 307 

čertom podšitý, VIII 722 

s čertom pokoj, VIII 204 

Čertom posadlý, II 307 

s čertom sa nepasuj, VIII 205 

s čertom sa snesie, IV 369 

s čertom v porozumení, VIII 722 

čertom vzatého nekľaj, II 150 

Čertom za hlavu byť, II 307 

čertom z pekla ušiel, II 307 

čertova baba, VII 153 

čertova nádeja, XVI 376 

v čertových pazúroch, X 939 

v čertových rukách, VIII 789 

na čert kolese krútený, II 307 

čertovo semä, II 307 

čertovská robota, XVI 32 

z čert. záhrady kvietok, II 307 

čertovský človek, VIII 722 

čertov smýšľa, II 307 

čertov vystrája, III 287, IV 361 

čertov 7 vošlo doň, IV 446 

čert pánom, VIII 1146 

Čert pečený, diab. varený, II 181 

čert pjator, 11 117 

čert po ňom i s koňom, XVI 311 

čert požehnal i vzal, X 863 

čert sa bojí zlého či. II 270 

čert sa ihrá, II 118, XU 174 

čert sa na zlom smeje, II 119 

čert sa neprosil babe, XVI 344 

čert sa otiera, V 471 

čert sa ručil za diabla, II 233 

čert sa ťa bojí, ja nie, XVI 311 

čert sa udrel, II 348, X 874 

čert sa začesáva, VIII 499 

čert sa z býla zabil, XVI 32 

čert stvor, kozu, dáb. zemana, XI 37 

čert svojich neopustí, II 231 

čertu cestu dlžen, III 287 

čertu dobrý, II 307 

čertu do kuchyne, XII 245 

čertu do očí sa postaviť, II 283 

čertu dušou dlžen, II 307 

čertu i vo dne posvieť, VIII 199 

čertu kto slúžil, II 148 

čertu na budzogáň, XII 245 

čertu nedaj do dediny, VIII 203 

čertu peknú tvár ukáž, VIII 206 

čertu poručíš, čo vylúčiš, XII 506 

čertu prst, chytí ruku, VIII 465 

čertu sa oddať, II 307 

čertu sa podpísať, II 307 

čertu sa reťaz roztrhla, XIII 226 

čertu sviečočku, VIII 200 



Digitized by 



Google 



304 



čertu zadarmo ho dať, VIII 789 

čertu za lampáš, II 307 

Čertu z hrdla nevydriapeš, X 864 

Čert vezmi ma, ak — XVI 74 

čert vezmi tú robotu, III 287 

Čert vie, kde ho psi jedia, XVI 1 

čert vymyslí (co), II 232 

Čert v núdzi muchy žre, X 192 

čert v tom, nie dobré, XII 498, XVI 32 

čert vzal kravu, nech i tefa, XII 231 

čert vzal, nevráti, X 864 

na čert vzjaťa vec tá, XVI 55 

čert zabil babu (proč), V 109 

čert za dobré peklom, VIII 489 

čert za dobrým čihá, II 120 

čert zlého neberc, II 268—9 

1 čert zo ženy, 12 do nej, VII 556 

červená a. cvikla, VI 114 

Červená a. koža farbená, VI 114 

červená sa a. pivonija, IV 255 

červené a. krú, a j. XV 176 

červený a. kalina, a j. VI 114 

červený a. vyfliaskaný, VI 114 

do červených šiat obliecť, VI 663 

červíka do hlavy dostať, VI 375 

červíka má každý, XII 116 

červík do stromu zažratý, XII 123 

i červík sa skrúca (kdy), VIII 1 

červ rád koreň (který)^ VII 914 

česať sa o plot, VI 148 

česť, dobré meno nekúpiš, V 504 

česť komu, tomu česť, VIII 321 

česť za česť, VIII 60 

i čierna kvočka biele vajce, III 150 

Čierna úroda, darmo voda, VI 101 

čierne a. atrament a j. XV 175 

v čiernej zemi chlieb, VI 109 

čierne na bielom, V 750 

Čierne za nehtom, VIII 754 

čierny a. Cigáň a j. VI 115 

čierny a. kochniar, XIII 180 

čihá a. čert na krivú dušu, IV 81 

1. čihy 2. hota — robota, VIII 930 

čihy k sebe, hrom do teba, XVI 237 

čihy nie, ani hota, XII 447 

čihy — živý, zdochneš, bude druhý, VIII 

984 
čímkoFvek, len dokonalým, IX 67 
činiť dobre, kým čas, IX 430 
Činnosti lidské rozličné, XV, odst. 4 S 
činnosti veci rozličné, X V odst. 6 
čisté a. gate, XV 230 
čisté a. zlato, XV 231 
čisté ruky — šlebodne slovo, V 131 
čistý a. hrach pri ceste, XIII 181 
čisto kde, tam pusto, X 175 
čistota najl. kuchárka, XI 132 
čistota, nečistotnost, Xlíl, odst. 3 
čistota pol zdravia, XIII 176 
čistota von oblokom hradí, XIII 177 
čistotu P. B. miluje, XVI 637 
do čižiem s pece skočiť, XIII 131 
čižma jedna, 2. bota, III 305 
čižmár čo natiahne v pysku, XI 115 
čižmár na kameni vyžije, XI 113 
čižmár nosí der. čižmy, XI 114 



čižmy cudzie nosí, IV 588 

čižmy červené a. líška, XIII 130 

čižmy mu pýtajú piť, XIII 129 

čižmy sa mu kfujú, XIII 130 

čkor značí nový chlieb, XI 348 

človectvo vymeniť, V 59 

človek aky, beseda t. V 5 

človek aký, obyčaj t. II 114 

človek aký, reč t. V 6 

človek aký, zvyk t. II 113 

človek ako človek, VIII 1063 

človek a. mrchavý pes, VIII 762 

z človeka majster, III 183 

človeka za slovo, V 56—7 

človeka znať dľa šiat, XIII 122 

človeka znať po reči, V 20 

človeka znať pri pití, VI 279 

člov. človekom (pokud), V 58 60 

Člov. človeku nepriateľ, XII 548 

človek dobrý (jako co), IV 370 

človek duša, IV 372 

človek chlebový, IV 372 

člov. je a. tráva, VI 591 

člov. krehká nádoba, XII 4 

člov. len pol tak zlý, VIII 138 

člov. má, čo užije, X 987 

člov. mieni, B. mení, I 12 

člov. na sjedenie, IV 371 

člov. nenie zo železa, X 381 

člov. nevoFný, hriešny a j. XII 356 

člov. nie som, ani peň, XII 386 

Člov. nie anjel, XII 6 

člov. nikdy dosť múdry, IX 190 

člov. okolo nemoci a smrti, VI 592 

človekom nech som nie, XVI 80 

člov-m statočným ma nezov, XVI 84 

člov. srdca (jakového), IV 371 

člov. to a. hotový groš, X 1095 

člov. to Fahtikár, IV 615 

člov. v tom sebe bohom, IX 17 

črep čím páchne, II 191 

črevá mu vyschly, VI 261 

črevá mu žmýcha, VI 261 

črevá na chrbt. kosť, VI 261 

črevá potrhať, VI 577 

črevá snuvať, IV 449 

črevo jedno zaviazať, VI 429 

črviak v chrene, IV 24 37 

čtveráctvi, IV, odst. 16 

čuč ti psíčko, číčko! XVI 125 

čudáka robí zo seba, IV 632 

čupí a. sysel v diere, XV 3 

čuší a. voš pod krastou a j. XV 4 

čuší a. zajac v chrasti a j. XV 4 

čuš len a hluš, VIII 1049 

Dačo za dačo, VIII 63 

daj, čo netvoje, XVI 411 

daj nám dnes, X 773 

dá, kto chce, nie k. má, X 880 

dá, kto má, X 999 

dal by mu krve a j. VIII 631 

ďalej ani pohnúť, XII 455 

ďalej — to horšie, XII 552 

dhlej zájde plaziaci sa, VIII 595 

z ďaleká čo, — vyvyšujú, IV 20 



Digitized by 



Google 



305 



z dkleka, riekol a. dkka, VII 318 

dkleko nepôjde, VI 662 

dali by, keby sami mali, X 356 

dal mu zavoňať, V 638 

dal sa do toho (jak), IV 83 

daľs mi čo do vreca? VIII 383 

dal ten tomu! III 310 

dám, komu chcem, X 998 

dám ti, ak nesjem, XII 403 

dar Ducha sv. a rozumu, III 47 

darebák zmokne, (kde), IX 275 

dary B. i ludí tešia, X 1142 

dary božie užij mierne, X 628 

darí sa, prestaň hrať, X 1169 

dar každý vdkčne ber, X 1146 

darmo čo, to darmo, XII 604 

darmodaj umrel, X 922 

darmodaj zakapal, X 1143 

darmo iba smrť, VIII 69 

darmo je už tebe, XII 489 

ani darmo, kto ho zná, XI 212 

za darmo nie, ani za peniaze, XI 297 

darmos' krpce nedral, IX 138 

darmo spievať bolí hrdlo, VIII 68 

äarmozroutsívi, A', fí, odst. 5, 6, b 

dar nedodar, X 1157 

dar nikdy pozde, X 1154 

dar oslepuje oči, VIII 609 

na daromnici žiť, X 964 

daromninami sa baviť III 319 

darovať a nazad brať, X 1144 

od daru bož. sa neodhŕnaj XVI 627 

daru veľkého nehoden (kdo), X 1150 

dar za dar, darmo nič, VIII 70 

■dať brezov. polievky (a j. o výprasku), XVI 

165 
■dateľ ďube, sebe trúsi, V 670 
»dátchu bá« (nátchu má), VI 530 
dať kto chce, nepýta sa, X 879 
dať lepšie a. pýtatf, X 1000 
dať nechce, nezná ho, X 878 
dať sladšie a. brať, X 1001 
dávajú, ber; bijú, uteč, VIII 603, 608 
dávať i ešte prosiť, X 1007 
dáva, učí dávať, VIII 77 
dáva, viac žiada, X 1149 
Dávida chváliť, VI 570 
dávil, dušu mal vydať, VI 570 
od dávnych dáven, XV 341 
dávno, už nie pravda, XII 600 
dažďa cent, blata funt, XIV 1 
dážď ako stena, XIV 190 
dažďa, hrmavice (kolik), V 243 
z dažďa pod odkap a j. XII 321 
dažďa sa neboj, XIV 198 
dážď, blato, nedbal na to, VII 236 
po daždi býva blato, VI 314 
dážď krajinský. XIV 195 
dážď krvavý, XVI 384 
dážď malý a veľ. XIV 205 
dážď malý, väčší, XIV 155 
dážď po šuchote, II 174 
na dážď sa zaberá a j., XIV 210 
dážď tam, odkiaľs prišiel, VI 369 
dážď — ťažko zemi, XIV 204 
dažďu minulému kepeň, IX 121 

Ad. P. Záttirecký, Slovenská prísloví. 



dažďu nohy visia, XIV 189 

dážď v Aug. do obedu, XIV 63 

dážď v čas kosby, XIV 43 

dbá — má, X 395 

dbať a. o lanský sneh, IV 136 

dbať a. pes o 5. nohu, IV 136 

1 dcerú dvoch zetóv, VII 896 

dédictviy VI/, odst. S 

dedičov plač, VII ^38 

dedina celá jeho, IV 303 

dedina iná i milá, VII 261 

dedina iná i reč, IV 44 

3 dedinám rozkazovať, IV 556 

dedina naša keď vyhorí, XVI 497 

dedina — rodina, VII 854—5 

dedina spolu a. klbko. VII 828 

čo dedina, to je iná, IV 43 

dedina — už novina, XII 519 

z dediny či. pes z mesta, XVI 254 

dediny iné i nevesty, VII 267 

deďo v krpcoch, on pán, IV 549 

dechy XV, odst. 2 

delá — vydelá, X 416 

z dela vystreľ, nezbudíš, VI 459 

delené lep. a. naraz, X 680 

delia sa a. žobr. s bochnicou, XV 147 

delník hoden mzdy, X 388 

deň bude aj zajtra, X 431 

deň dlhý, v kapse nič, X 208 

deň druhý múdrejší, IX 598 

deň chyť za rohy, X 430 

deň jeden nenie rok, IX 159 

deň každý bohovitý, XV 337 

1 deň nenie rok, XIV 261 

den P. Bohu kradne, X 554 

deň po deň, XV 340 

deň pred západom nechváľ, XII 186 

deň rastie, r. i zima, XIV 106 

deň roznosiť, X 554 

deň za dňom, rok za r. XIV 289 

pod deravou strechou, VII 302 

na dereš stiahnuť, VIII 1288 

derie ako pastier, X 940 

de š ť, XIV fí, odst. 1; C\ odst. 2 

k détem jint\ XIX odst. 1 

détem Patrici výstrahy, zaslibetii a soud 

VII odst. 7, g 
detí a. dierok na riedčici, VII 641 
detí a. na hnoji smetí, VII 642 
deti a kúpny chlieb, X 295 
deti a veci kto má, VII 708 
deti bez rodiča — voz b. oja, VII 806 
deti — dar boží, VII 696 
deti dobré — radosť, VII 704 
deti dvojené, VII 807 
detí, fliaš nenazbyt, VII 691 
deti gazdom nespravia, VII 693 
deti chudobným, boh. telce, VII 724 
deti kameň ubijú (kdy), VIII 1113 
detí kto sa nebojí, VII 709 
deti k zviŕatiítn, XIX, odst. 4 
detí lačných a. vrán, X 295 
deti majú kravu (kdy), VII 705 
deti malé, malá starosť, VII 714 
bez detí manž. smutné, VII 716 
detí mnoho, chleba málo, VII 717 

20 



Digitized by 



Google 



306 



deti na kriedlach, VII 782 

deti nechoval slamou, VII 757 

deti nemať lepš. a. zlé, VII 711—13 

medzi deti nie prsty, VII 722 

detinská dráždenia X/X, odst. 5 

detinská pokf-ikováni za lidmi, XIX, odst ó 

detinská pŕáni z lidu, XIX, odst. 8 

detinská rČeni pr-ede hrou, XIX, odst, 7 

z detinského sveta, XIX 

detinské pohrúzky, XIX, odst. 5 

detinské vety rúzné, XIX, odst, 3 

deti, otčenáš a chlieb, VII 689 

detí plač lepší a. rodičov, XII 712 

detí plno, chleba niet, X 295 

deti — prvé do gazdovstva, VII 697 

deti pH úkazech pŕirody, XIX, odst. 4 

deti pri zábavách, X /X, odst, 4 

deti rastú a. konope, VII 694 

deti rastú s chorobou, VII 695 

deti sú len deti, VII 692 

detí tancov (kolik), VII 639 

deti tešia chudob. VII 687 

deti už o tom vravia, V 524 

bez detí zle, VII 727 

deti zlé — žalosť, VII 726 

deti zvláštnych nezdary, VII 686 

deti — žiaľ; statok — škoda, VII 407 

detné deti to neprežijú, XV 346 

deťom grgy podrezať, VII 783 

deťom kraď, mužovi klaď, VII 531 

deťom nie britvu, VII 723 

deťom prútom rozumu, VII 698 

detsko najhoršie, VII 750 

deveru never, VII 832 

diabla vyhútal, II 309 

diablu oddaný, II 309 

diely sú diery, XI 542 

diera bodaj za ním! XVI 538 

dierami poplátaný, X 296 

diera nad záplatu, X 296 

diera neprežitá vec, XIII 106 

diera podľa ucha, IX 318 

do diery myšacej skryť sa, IV 216 

dierky do nosa, VIII 840 

dieru do neba vystreliť, XII 415 

dieru nehtom zapchať, X 296 

dieru rukávom, X 780 

dieru zapchať, 2 odopchať, X 174 

dieťa a. rosa, VI 551 

dieťa bez kazára, VII 699 

dieťa by ho posotilo, VI 526 

dieťa cicalo, dobre spí, VI 285 

dieťa Cigánke milé, VII 688 

dieťa čo 1, to milšie, VII 690 

dieťa dnes pokrstené, IX 436 

dieťa donosia v truhle, VII 649 

dieťa malé, velké hryzie (co\ VII 701 

dieťa múdre sa neodchová, VII 718 

dieťa najkrajšie, VII 719 

dieťa nemá rozumu, VII 700 

dieťa neplače, mať nečuje, V 365 

dieťa nevie, kedy dosť, VII 702 

1 dieťa 1 prasa, VII 732 

dieťa prvé dobre vychovať, VII 710 

dieťaťu bôty obúvať, VII 784 

dieťaťu nie po vôli, VII 720 



dieťaťu nôž do ruky nie, VII 715 

dieťa umrelo, kmotr. preč, X 1156 

dieťa za matkou, VII 741 

dieťa za ruku, matku za srdce, VII 703 

dietky komu, tomu i na d. VII 706 

dievča, ak mráz neopáli, VII 210 

dievča a. hrudka, VI 75 

dievča a. makovická, VI 116 

dievča a. na šípe zrastie, VI 116 

dievča a. zo zlata, VI 116 

dievča ber, aké ti dávajú, VII 313 

dievča do 10. 20. roku, VII 283 - 4 

dievča keď hvízda, VII 176 

dievča krásne a. anjel, VI 116 

dievča krásne a. kvet, VII 187 

dievča malé, hybké (a j. jako co)» VI 75 

dievča nahovárať. Vil 225 

dievča na miesto, VII 365 

dievča nezaháľaj, VII 188 

o dievč. málo hovoriť, VII 189 

dievča z neho pohubil P. B. VI 124 

dievčina a. malina a j. VI 116 

dievčina a. maľovaná, VI 116 

dievka a. svieca, VI 50 

dievku nezapletú do plota, VII 288 

dievka odplatí matke (kdy), VII 740 

dievka zlodej v dome, VII 286 

dievky, hory — v jaseň, na jar (jakové), 

VII 429 
dievky — vývleky, VII 287 
dych ledvác popadal, IV 226 
čo dýchne, to zlyhne, V 205 
dych sa mu stavil, IV 226 
dy chtivo st, J V odst, 4 
dym a oheň, IX 124 
v dyme zrodené, VII 673 
dymí sa a. v cig. kolibe, XV 161 
dym kde, tam oheň, V 494 
dymu veľa, ohňa málo, IV 565 
do dymu všetko púšťa, X 811 
dym väčší a. oheň, V 496 
dym väčší a. pečenka, IV 566 
dýnom, danom, teraz B. môj! X 777 
ditek počet, VII, odst, 7, b 
dttek podobnost rodičum, VII, odst. 7, / 
ditek rozeni, VII, odst, 7, a 
ditek výživa a vychovávam, VII, odst, 7, e 
diuk ti dušu jedol ! XVI 563 
díval sa naň (jako), XV 100 
díva sa a. morka a j. XV 99 
díva sa s brehu na potopu, XII 338 
div divúci! XVI 50 
divý a. z plesa, IV 632 
divy preto nerob, XVI 94 
divy už prestaly, X 1145 
divný svätý, VIII 712 
div s nekým porobiť, XVI 414 
div sveta ôsmy, XVI 45 
z dlane nevyžiješ, X 150 
z dlane vlas nevytrhneš, X 213 
dlaňou akoby plesknul, XV 335 
dlaňou čo sa dá zakryť, X 779 
dlaňou dieru zapcháva, IX 566 
dlaňou komu pošuškať, XVI 166 
dlaňou nie, čo prstom, X 781 
na dlaň slovo vyložiť, V 164 



Digitized by 



Google 



307 



dlhá choroba — smrť, VI 483 

dlhá kúra — smrť, VI 488 

s dlhami vstať horšie (jako), X 1056 

dlhá nemoc — motyka, VI 500 

dlh čím dial, t. mladší, X 1042 

dlh dlhom, X 1043 

dlhé motúze zle sa vlečú, X 1060 

dlhé zuby, V 597 

na dlhý motúz uviazať, X 570 

pre dlhy sa bojí zomreť, X 1087 

dlh je zlý druh, X 1045 

dlh Fahko, vracať ťažko, X 1053 

v dlhoch, len kačka pláva, X 1087 

dlho kašle, dlho žije, VI 1491 

dlho leží, psota beží, X 467 

dlhov viac a. vlasov, X 1087 

dlh rastie, X 1046 

dlh, smrad ťažko tajiť, X 1054 

dlh vodí do Chudobíc, X 1044 

dluhy. X, B, odst 18 

dlžen, beda hriešnemu! X 1087 

dlžen i dušu čertu, X 1087 

dlžen kto nenie, ostatní či. X 1058 

dlžen nič, len B. dušu, X 1087 

dlžen po uši, X 1087 

dĺži sa, slova nedrží, X 1052 

od dlžníka nemôcť vychodiť, X 1098 

dlžník lep. a. hnevník, X 1055 

dlžník nepriatef, X 1077—80 

za dlžníkom čižmy sodrať, X 1098 

dlžni sme si volaco, XVI 250 

dlžoba horšia a. chudoba, X 1048 

dlžoba kde, t. chudoba, X 1049 

dlžoba má nohy, rohy, X 1047 

z dlžôb sa vykýchať, X 1087 

dna nemá, a. kňaz. vrece, VI 409 

do dňa súdn. čakať, XII 451 

vo dne a. vo dne, ale v noci! XIV 270 

na dne (a j.) je už s ním, X 332 

vo dne nevidí, IV 178 

dnes čo jesť, nechaj na zajtra X 677 

dnes čo robiť, neodlož, IX 435 

dnes mne, zajtra tebe, VI 597, XII 182 

dnes rob, zajtra hop! X 450 

dnes zajtra žijem, VII 120 

dnes za peniaze, XI 293 

dnešok múdrejší, IX 597 

vo dne vidí, v noci chmatne, X 1223 

dní viac a. klobás, X 774 

dni všetky nezapadly, IX 97 

dny v týdni, XIV, D odst. 3 

dňom sa leto nezapozdí, IX 158 

dňom všetkým večer, XVI 488 

doba dobu nájde, VIII 363, IX 437 

doby denní, XIV, D odst. 7, 6 

dobrá krava d. mlieko, II 91 

dobrá lekcija, V 630 

dobrá mysef nad zlato, IX 115 

dobrá mysef v tŕni, IX 116 

dobrá paša; žatva, X 275 

dobrá reč nájde miesto, V 23 

dobrá sviňa stroví, VI 220 

dobrá škola, IX 633 

dobrá vôľa jie koláče, X 55 

dobrá vôľa robí smiech, IX 139 

dobrá voFa zdolá, IX 36~7 



dobré a. mater, miieko a j. XV 206 

dobre baČom, X 5 

dobre bude, ale kedy, XII 550 

dobre bude, keď zlé minie, IX 150 

dobré človeka zmrzí, IX 276 

dobré, hoc menej, IX 9, 10 

z dobr. dobré, zo zl. zlé, XII 666 

do dobr. mecha všetko, VI 222 

dobrého moc nebýva, X 631 

dobrého moc škodí, X 633 

dobrého mnoho sa prijie, XII 51 

dobrého nehoden (kdo), IX 94 

dobrého nepáli, XVI 238 

dobrého nie nazbyt, IX 193 

dobr. nič nepočuješ, XII 551 

dobrého radi vidia, II 92 

od dobr. slova nebolí, V 30 

dobrého svine sjedia, XVI 722 

dobrého už dosť bolo, XVI 649 

dobrého vzácnost a stupne, IX, odst. 1 

dobrého za nič nemajú, VIII 1115 

dobrého zmena, X/I, odst. ó, b 

dobré je d., lepšie je 1. IX 3 

dobre je zamočený, X 1088 

•dobrej mysli « sa napij, IX 117 

na dobrej vôli záleží, IX 38 

dobré má hniezdo, XII 84 

dobré málo trvá, XII 183 

dobré mäso sa predá, IX 4 

dobre mne, — nedbám, VIII 39 

dobrému Čas neujde, IX 78 

dobre mu, a. v bož. koši a j. XII 85 

dobre mu, lepšie chce, XII 46 

dobre mu — nepríde ; zle — nepustia ho, 

VI 694 
dobré mu nevyzerá, II 303 
dobr. vínu načo viecha .> IX 6, 7 
dobrému všade dobre, II 93 
dobre nebude, kým nie horšie, XII 561 
za dobré nečakaj, VIII 494 
dobre — nechválili, XII 554 
dobré nenie drahé, XI 211 
dobré — niet kedy jesť, X 632 
dobre odťať, V 137 
dobre podkovaný, III 185 
dobré samo sa chváli, IX 5 
dobre sa mu lipa derie, XII 84 
dobre sa mu vodí, XII 84 
dobré sa so zlým mieša, IX 148 
dobre sa vodí, rado sa chodí, XII 44 
dobré s dobrým, II 94 
dobre — sebe dobre, IX 330 
dobré slovo a peniaze, V 26 
dobré slovo má miesto, V 27 
dobré slovo po sto r. V 28 
dobré slovo za to dať, V 25 
dobre spať, nie žrať, VI 231 
dobré srdce nad zlato, II 95 
dobre táhne, škoda zabit, VI 350 
dobre tebe bez toho, XVI 132 
dobre ti, nehľadaj lepšie, IX 371 
dobre tomu koho niet, XII 158 
dobré zabývajú, zlé nie, V 507 
dobre zaperený, X 272 
za dobré čakaj zlé, VIII 491—2 
dobré, zlé sa ho nechytí, IV 168 

20* 



Digitized by 



Google 



308 



dobré zrno zostane, II 96 

dobrý buď ešte lepší, II 101 

dobrý deň si urobiť, VIII 856 

dobrý dobre robí, II 97 

dobrí dobre žijú, VII 466 

dobrý dúšek, VI 356 

dobrých sa moc smestí, VIII 335 

dobrý, kým dáva, VIII 462 

dobrý majster, VIII 731 

dobrý máš seď, seď, IX 368 

dobr. rečmi všade vyndeš, V 24 

s dobrým pomaly, X 634 

dobrí mrú, zlí ostanú, VI 695 

s dobr. snadno dobrým byť, VIII 167 

dobrým škodí, zlým hoví, VIII 1116 

dobrým nebude (pokud), II 322 

1 dobrý, oba dobrí, VII 467 

dobrý pes sa vylíže, VI 482 

dobrý sa neztratí, II 98 

dobrí sa snesú, VIII 95 

dobrý sa všade vmestí, VIII 334 

dobrý s kaž. dobre, VIII 139 

dobrý strom d. ovocie, II 99 

dobrí vtáci, II 292 

dobrí z d^leka, VIII 244 

dobrý žalúdok i klince, VI 221 

dobročinnosti X, B odst. 14, 17 

k dobročinnosti výstrahy, X, B, odst. 15 

dobrodenie diáky zaslúži, VIII 480 

za dobrodenie nečakaj vďaku, VIII 493 

po dobrom radšej a. po zl. VIII 179 

po dobrom to nenie, XVI 51 

za dobro sú spolu, VIII 645 

dobrota moja milá! a j. VIII 684 

dobrota tvoja učinila, IX 278 

dobrotivosti IV odst. IS 

dobrôtky ani zlotky, IV 149, 423, VITÍ 

262 
dobrotu ČI. zunuje, IX 277 
pre dobrotu na psotu, X 1008 
dre dobr. na žobrotu, X 1009 
dobrú hrušku triasť, VIII 453—4 
dobrule, nie mnohule, XI 442 
dobrú nedajú, ledačo na Čo? VII 276 
dočkaj času a. hus klasu, IX 79 
dohán aj statočný ukradne, X 1231 
doháňať sa s kým, V 588 
dohára mu na prsty, XII 255 
dohúdať neprestáva, IV 104 
dochne tomu, kto má, X 236, 239 
dôchodky, východky malé, X 183 
dojedať (a j.) do každého, V 587 
dojmy vuhec, J V odst. 1 
dokladá, kto sa zakladá, X 1014 
dolapiť na skutku, II 342 
dolinami hlbokými atd. XV 360 
dolípať a. muchy, V 588 
dolípavý (jako co), IV 84 
na dolniu zem s doskami, VI 680 
dolož na lepšie, XI 252 
dolu, len slanina hore, X 326 
doma a. chceš, inde a. smieš, VII 899 
doma bandurka nad cudz. pečenku, VII 

901 
domáce — trváce, XI 539 
doma deti plačú, VI 327 



doma hodinu — novinu, XII 523 

doma chlieb nad cudz. kravu, VII 902 

doma kdáče, inde nesie, VII 576 

doma mrú, pod posteľ hádžu, X 143 

doma najlepšie, VII 903—4 

doma navarené d. sjesť, V 268 

doma nemá všetkých, III 244 

doma pod pecou sedí, IV 298 

doma sedz, svoj chl. jedz, VIII 392 

v dome, kde straší, VII 209 

v dome svojom pánom, VII 900 

domiela sa, hrkluje, X 262 

domy opaFuje a. pes a j. IV 259 

cez dom ho prehoď, nič mu, VI 42 

dom klincom zabiť, XVI 595 

dom mu oči zažmúri, X 330 

dom, nič v ňom, X 636 

na dom nie ty, dom na teba, XI 534 

domorodý, XI. odst, 1 

domové rozličnosti, XI, odst. S, d 

domovina, V I í, odst. S 

domov nie, tuto nie, IV 278 

domov viac a. kostolov, XI 578 

1 dom 2 pánov netrpí, VIII 858 

dom rozdelený padne, VIII 337 

dom s bubnom kúpiť, XI 284 

dom shorí, dlh na komín, X 1050 

dom to, čo Fudia doň, VIII 309 

z domu krok — novina, XII 521 

domu niet bez dymu, XII 8 

domu niet bez lomu, XII 7 

z domu nohy nevylož